Zákon o regulácii v sieťových odvetviach 250/2012 účinný od 01.12.2022 do 07.12.2022

Platnosť od: 31.08.2012
Účinnosť od: 01.12.2022
Účinnosť do: 07.12.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST19JUD55DS17EUPP19ČL2

Zákon o regulácii v sieťových odvetviach 250/2012 účinný od 01.12.2022 do 07.12.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 250/2012 s účinnosťou od 01.12.2022 na základe 363/2022

Legislatívny proces k zákonu 363/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 363/2022, dátum vydania: 08.11.2022

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. L 328, 21.12.2018). V súvislosti s transpozíciou uvedenej smernice sa pre palivá z biomasy používané v odvetví výroby elektriny a vykurovania ustanovujú kritériá udržateľnosti a požadované úspory emisií skleníkových plynov na účel zabezpečenia vysokých úspor týchto emisií v porovnaní s alternatívami využívajúcimi fosílne palivá. Transpozíciou sa zvyšuje minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a bioplyn v doprave vyrábané v nových zariadeniach, a to s cieľom zlepšiť ich celkovú bilanciu pokiaľ ide o skleníkové plyny. Ustanovuje sa nový právny rámec vydávania záruk pôvodu pre plyn z obnoviteľných zdrojov. Tým sa vytvorí jednotný prostriedok preukázania pôvodu plynu z obnoviteľných zdrojov koncovým odberateľom, čím sa uľahčí cezhraničný obchod s takýmto plynom. Súčasne sa umožní vydávanie záruky pôvodu aj pre iný plyn ako biometán. Doterajšie základné princípy poskytovania podpory budú platiť po transpozícii smernice aj naďalej. Zmeny však napomôžu napĺňaniu záväzku Slovenskej republiky pri plnení európskych cieľov v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a dosahovania uhlíkovej neutrality.

Prijatie reformy prostredníctvom návrhu zákona je nevyhnutnou reformou Plánu obnovy a odolnosti SR KOMPONENT 1: Obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra - Zelená ekonomika - Reforma 3: Reforma právneho rámca v oblasti podpory OZE.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana a manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh bude mať pozitívny a súčasne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie

Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. novembra 2022. Účinnosť niektorých ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2023.

2

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Rozširuje sa predmet úpravy zákona aj o ustanovenie práv a povinností výrobcov tepla z biomasy. Ide o rozšírenie povinnosti dodržiavať kritériá trvalej udržateľnosti pri využívaní biomasy aj na výrobcov tepla, ktorí nevyrábajú súčasne elektrinu.

K bodom 2 až 5

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravujú niektoré definície a zavádzajú sa nové pojmy ako obnoviteľný plyn, energia z okolia a energia z prílivu, vĺn a iná energia oceánu.

K bodu 6

Spresňuje sa definícia technologickej vlastnej spotreby elektriny. Týmto doplnením porovnania výroby elektriny voči jej spotrebe podľa časového úseku sa jednoznačne ustanovuje, že za technologickú vlastnú spotrebu sa považuje iba elektrina vyrobená v zariadení a spotrebovaná v uvedených častiach zariadenia podľa určeného časového úseku.

K bodu 7

Za účelom vytvorenia právneho rámca pre inštaláciu batériových systémov v odovzdávacích miestach zariadení na výrobu elektriny sa navrhuje právna úprava, ktorá vylúči pochybnosti týkajúce sa inštalovaného výkonu takýchto prepojených zariadení.

K bodu 8

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa zvyšuje celkový inštalovaný výkon malých zdrojov z 10 kW na 10,8 kW.

K bodu 9

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa pojem zmluva o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a pojem partnerské obchodovanie.

K bodu 10

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravujú pojmy súvisiace s podporou obnoviteľných zdrojov v doprave.

K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu.

K bodu 13

V súlade so smernicou (EÚ 2018/2001 sa upravuje pojem nepotravinový celulózový materiál. Z dôvodu nadbytočnosti sa pojem celulózový etanol nahrádza novým pojmom splnenie kritérií trvalej udržateľnosti, ktoré zahŕňa splnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Tieto kritériá udržateľnosti sa rozširujú okrem biopalív a biokvapalín aj na palivá z biomasy. Kritériá udržateľnosti a požadované úspory emisií skleníkových plynov budú ustanovené vo všeobecnom záväznom predpise, ktorý vydá Ministerstvo životného prostredia SR.

3

K bodu 14

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa pojem potravinárske a krmovinárske plodiny. Ustanovuje sa aj pojem obnoviteľný plyn. Tento pojem je vyjadrený explicitne vymenovaním plynných palív, ktoré je možné považovať za obnoviteľný plyn. V súvislosti so zavedením pojmu „obnoviteľný plyn“ sa dopĺňa definícia pojmu „uvedenie zariadenia na výrobu obnoviteľného plynu do prevádzky“.

K bodu 15

Podľa súčasného znenia zákona každý výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou právo na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prístup, prenos, distribúciu a dodávku elektriny. V súlade s nariadením (EÚ) 2019/943 sa podpora formou prednostného práva na prístup do sústavy, prenos, distribúciu a dodávku elektriny obmedzuje v prípade zariadení s inštalovaným výkonom nad 400 kW a od roku 2026 nad 200 kW.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava

K bodu 17

Vo vzťahu k zavedeniu kritérií trvalej udržateľnosti pre biomasu sa upravuje spôsob podpory pre zariadenie využívajúce biomasu tak, aby táto podpora bola naviazaná na splnenie kritérií trvalej udržateľnosti. V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa, že pri spaľovaní odpadu sa podpora doplatkom a príplatkom vzťahuje len elektrinu, pri výrobe ktorej boli dodržané povinnosti v oblasti triedeného zberu.

K článku 18

S cieľom zvýšiť motiváciu výrobcov elektriny s právom na podporu prevádzkujúcich zariadenia na kombinovanú výrobu participovať na poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny sa navrhuje úprava v oblasti vyhodnotenia celkovej účinnosti kombinovanej výroby. Ustanovuje sa, že podpora doplatkom sa nevzťahuje na elektrinu vyrobenú z obnoviteľného syntetického plynu. V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 a upravujú ustanovenia o zohľadnení trhovej hodnoty záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn pri poskytovaní investičnej pomoci a inej podpory z národného systému podpory.

K bodu 19

Navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť spôsob podpory a podmienky podpory obnoviteľného plynu, a to prednostnou distribúciou obnoviteľného plynu, ktorým je biometán prostredníctvom distribučnej plynárenskej siete, vydaním záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn, vydaním potvrdenia o množstve biometánu a samotnou podporou výroby elektriny z biometánu na základe uplatnenia potvrdenia o množstve biometánu. Zachováva sa právo výrobcov elektriny kombinovanou výrobou, ktorí vyrábajú elektrinu zo zemného plynu, uplatniť si právo na doplatok na množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou z biometánu, ak doručia zúčtovateľovi podpory potvrdenie o množstve biometánu. Zároveň sa precizuje ustanovenia o podpore biometánu vrátane splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre zariadenia definované v § 14h.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu.

K bodu 21

4

Aktualizuje a dopĺňa sa odkaz na osobitné predpisy v poznámke pod čiarou.

K bodu 22

Časť ustanovenia o spôsobe vyhodnotenia celkovej účinnosti kombinovanej výroby pri poskytovaní podporných služieb sa presunula do § 3 odsek 17. Tento spôsob vyhodnotenia sa tak aplikuje na všetkých výrobcov elektriny kombinovanou výrobou.

K bodu 23

Spresňuje sa, že v prípade predĺženia podpory so zníženou cenou elektriny sa ruší pôvodné cenové rozhodnutie pre stanovenie doplatku.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 25

Podmienky pre priznanie práva na podporu sa pri uplatnení podpory dopĺňajú o overenie zúčtovateľom či nejde o podnik v ťažkostiach v súlade s nariadením (EÚ) 651/2014 a či výrobca elektriny vrátil poskytnutú podporu alebo inú štátnu pomoc na základe rozhodnutia Európskej komisie, ak bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

K bodu 26

Umožňuje sa výrobcovi elektriny vrátiť zúčtovateľovi podpory doplatok alebo príplatok aj po termíne 15. apríla, ak mu to na základe zmeneného, zrušeného alebo opraveného potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou umožní zúčtovateľ podpory doručením písomnej výzvy.

K bodu 27

Dopĺňa sa povinnosť výrobcu s právom na podporu umožniť organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou alebo ním písomne poverenej osoby prístup k meradlu z dôvodu verifikácie poskytovaných údajov.

K bodu 28

Z dôvodu riešenia spôsobu a podmienok podpory obnoviteľných plynov vrátane biometánu v § 3a sa vypúšťajú ustanovenia v § 4.

K bodu 29

Termín, dokedy výrobca elektriny, ktorý si uplatňuje právo na vykonanie zmeny uplatňovania podpory, oznámi zúčtovateľovi podpory zmenu uplatňovania podpory na nasledujúci kalendárny rok sa mení z 31. januára na 31. augusta.

K bodu 30

Za účelom vytvorenia právneho rámca pre inštaláciu zariadení na uskladňovanie elektriny v odovzdávacích miestach sa navrhuje v zákone explicitne ustanoviť, že prevádzkovaním takéhoto zariadenia nie je dotknuté právo výrobcu na podporu podľa § 3 zákona č. 309/2009 Z. z.

K bodu 31

5

Upravuje sa ustanovenie, že v prípade, ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy nezašle v stanovenej lehote stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie malého zdroja, malý zdroj je možné uviesť do prevádzky po oznámení prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v súlade s § 41 ods. 5.

K bodu 32

Vzhľadom na zavedenie pojmu aktívny odberateľ v zákone č. 251/2012 Z. z. sa spresňuje, že výrobca v lokálnom zdroji má práva a povinnosti aktívneho odberateľa.

K bodu 33

Navrhuje sa vypustiť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy zasielať ministerstvu stanovisko k rezervovanej kapacite. Zároveň sa navrhuje predĺžiť platnosť stanoviska k rezervovanej kapacite na 12 mesiacov od jeho vydania.

K bodu 34

V súvislosti so zavedením nových pojmov sa ustanovuje, že výrobca elektriny v lokálnom zdroji právo dodávať elektrinu odberateľovi aj na základe zmluvy o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo prostredníctvom partnerského obchodovania.

K bodu 35

Precizuje sa, že neuplatňovanie tarify za prevádzkovanie systému sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý je podnikom v ťažkostiach alebo sa voči nemu nárokuje vrátenie pomoci podľa rozhodnutia Európskej komisie, že ide o pomoc neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

K bodu 36

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa priznáva Úradu pre reguláciu sieťových odvetví možnosť pozastaviť vydávanie potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, na základe ktorého sa uplatňuje úľava za platbu za tarify za prevádzkovanie systému. Uvedená možnosť nastupuje po splnení určenej podmienky úrovne sumárneho inštalovaného výkonu lokálnych zdrojov a vykonania analýzy nákladov a prínosov inštalovaných lokálnych zdrojov z hľadiska ich dopadu na stabilitu a udržateľnosť systému financovania podpory. K pozastaveniu vydávania potvrdení o lokálnom zdroji môže dôjsť na základe prechodných ustanovení najskôr od 1. januára 2027.

K bodu 37

Ustanovuje sa lehota, dokedy je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť zariadenie výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ak spĺňa technické a obchodné podmienky pripojenia.

K bodu 38

Navrhuje sa skrátenie lehoty pre vykonanie funkčnej skúšky prevádzkovateľom distribučnej sústavy a pre vydanie potvrdenia o jej vykonaní.

K bodu 39

Vypúšťa sa časť ustanovenia, podľa ktorej bol informačný systém zúčtovateľa podpory kategorizovaný ako informačný systém verejnej správy.

K bodu 40

6

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorým sa umožňuje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z dôvodu nárastu ceny emisných kvót, ktoré sa používajú na plnenie povinností podľa zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úprava určenej ceny elektriny ako aj ponúknutej ceny v aukcii.

K bodu 41

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje odstránenie údajov, ktoré sa uvádzajú a aktualizujú na doklade o oprávnení podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z.

K bodu 42

Spresňuje a zosúlaďuje sa používanie pojmu „celkový inštalovaný výkon“ pri vydávaní potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 43

Z dôvodu jednoznačnosti spôsobu podpory a obdobia trvania podpory pre zariadenie výrobcu elektriny sa upravuje doplnením uvedených náležitostí obsah potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 44

Ustanovuje sa, že pri vydávaní potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví posudzuje jednotlivé spôsoby podpory pre zariadenie výrobcu a obdobie ich trvania samostatne.

K bodu 45

Z dôvodu jednoznačnosti spôsobu podpory a obdobia trvania podpory pre zariadenie výrobcu elektriny sa upravuje doplnením uvedených náležitostí obsah potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

K bodu 46

Ustanovuje sa, že pri vydávaní potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou Úrad pre reguláciu sieťových odvetví posudzuje jednotlivé spôsoby podpory pre zariadenie výrobcu a obdobie ich trvania samostatne.

K bodu 47

V súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2011 sa ustanovujú náležitosti záruky pôvodu energie v oblasti elektriny a tepla a chladu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa minimálne požiadavky, ktoré záruka pôvodu energie obsahuje a tiež dodatočné náležitosti záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Obmedzuje sa možnosť použitia záruky pôvodu energie do 12 mesiacov od výroby elektriny, tepla alebo chladu a stanovuje jej vydanie najmenej v hodnote 1 MWh alebo jej celých násobkoch.

Upravuje sa spôsob ich evidencie, vydania, prevodu, uznania a zrušenia záruk pôvodu energie v elektronickej evidencii organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Žiadateľmi o vytvorenie účty môžu byť najmä výrobcovia elektriny, dodávatelia elektriny, výrobcovia tepla, dodávatelia tepla a tiež ďalšie subjektov, s ktorými organizátor krátkodobého trhu s elektrinou uzatvorí zmluvu o činnostiach spojených s vydávaním a použitím záruk pôvodu energie.

K bodu 48

Úprava názvu dokumentu, v ktorom uvedené ciele a opatrenia pre obnoviteľné zdroje energie.

7

K bodu 49

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravuje trvanie spoločného projektu po roku 2030.

K bodu 50

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa dopĺňa, že pri započítaní podielu alebo množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenej na území tretieho štátu do národného cieľa daný podiel alebo množstvo nepresiahne podiel alebo množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov energie skutočne vyvážané do Európskej únie a v nej spotrebované.

K bodu 51

V súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 sa upravuje lehota dokedy ministerstvo oznámi Európskej komisii a tretiemu štátu údaje špecifikované v bodoch a) až c).

K bodu 52

Z dôvodu zavedenia záruk pôvodu pre obnoviteľný plyn sa upravujú práva a povinnosti výrobcu obnoviteľného plynu.

K bodu 53

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predložiť potvrdenia o pôvode biometánu, keďže z dôvodu zavedenia záruk pôvodu obnoviteľného plynu sa uvedená podmienka stáva nadbytočnou.

K bodu 54

Upravuje sa spôsob odovzdávania údajov potrebných pre vydanie záruk pôvodu obnoviteľného plynu.

K bodu 55

Z dôvodu duplicity povinnosti s § 11a odsekom 4 sa navrhuje vypustiť táto povinnosť.

K bodu 56

Z dôvodu rozdielneho technologického spôsobu výroby obnoviteľných plynov a technických charakteristík potrubného systému zariadení na výrobu obnoviteľných plynov je možné, že prípojkou na výrobu obnoviteľného plynu sa môžu rozumieť aj iné zariadenia, ako uvedené v definícii. Umožňuje sa dohoda medzi prevádzkovateľom zariadenia na výrobu biometánu a prevádzkovateľom distribučnej siete.

K bodu 57

Z dôvodu uľahčenia pripájania zariadení na výrobu biometánu sa prevádzkovateľovi distribučnej siete ukladá povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle transparentné a nediskriminačné podmienky pripojenia, súvisiace poplatky a postup uľahčujúci pripojenie.

K bodu 58

S cieľom podpory využívania obnoviteľných plynov sa ustanovuje zriadenie registra, ktorým sa eviduje výroba obnoviteľných plynov a prostredníctvom ktorého sa môžu vydávať záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn. Prevádzkovateľom registra je prevádzkovateľ distribučnej siete. Ustanovujú sa údaje, ktoré sa vedú v registri obnoviteľných zdrojov a tiež práva prevádzkovateľa registra, ktoré vedú k správnosti a spoľahlivosti údajov potrebných k vedeniu registra. Náklady vzniknuté prevádzkovateľovi registra spojené so zriadením a prevádzkou registra obnoviteľných plynov oprávnenými nákladmi prevádzkovateľa registra a úrad ich zohľadní v konaní o cenovej regulácii. Služby prevádzkovateľa registra súvisiace s prevádzkou

8

registra obnoviteľných plynov poskytované výrobcom obnoviteľných plynov a ďalším účastníkom trhu s plynom sú regulovanou činnosťou podľa zákona č. 250/2012 Z. z.

K bodu 59

V súlade s požiadavkou smernice (EÚ) 2018/2001 sa ustanovujú náležitosti záruky pôvodu obnoviteľného plynu. Inštitút záruky pôvodu obnoviteľného plynu predstavuje doklad preukazujúci, že plyn bol vyrobený z obnoviteľného zdroja energie. Navrhuje sa, aby možnosť použitia záruky pôvodu obnoviteľného plynu bola obmedzená na dobu 12 mesiacov od dátumu výroby obnoviteľného plynu a platnosť záruk pôvodu obnoviteľného plynu, ktoré neboli zrušené podľa §12a ods. 8, bola najviac 18 mesiacov od dátumu výroby obnoviteľného plynu.

K bodom 60 až 62

S cieľom zachovania prevádzkovej podpory elektriny vyrobenej z biometánu sa navrhuje ponechať inštitút potvrdenia o množstve biometánu, na základe ktorého si bude môcť výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou využívajúci zemný plyn uplatniť dodatočnú podporu v rozsahu elektriny vyrobenej z biometánu 3a ods. 2), ak mu potvrdenie o množstve biometánu prevedie výrobca biometánu súčasne s dodávkou biometánu na základe zmluvy o dodávke plynu. Potvrdenie o množstve biometánu bude aj naďalej vydávať prevádzkovateľ distribučnej siete, do ktorej bol biometán vpustený. Predpokladom vydania potvrdenia o množstve biometánu je predchádzajúce vydanie záruky pôvodu obnoviteľného plynu, ktorým je aj biometán vpustený do distribučnej siete. Vydaním potvrdenia o množstve biometánu sa súčasne zrušuje záruka pôvodu obnoviteľného plynu.

K bodu 63

Doplnením nového § 12aa sa upravuje vydanie, aukcia, prevod, uznanie a zrušenie záruky pôvodu obnoviteľného plynu. Ustanovuje sa, že záruku pôvodu obnoviteľného plynu vydáva prevádzkovateľ registra v elektronickej podobe pre každú megawatthodinu obnoviteľného plynu na žiadosť výrobcu obnoviteľného plynu a súčasne sa určujú podmienky pre žiadateľa o vydanie záruky pôvodu obnoviteľného plynu, ktoré žiadateľ musí splniť.

V odseku 5 sa navrhujú podmienky vydania záruky, ktorými dodržiavanie kvality vyrobeného obnoviteľného plynu, oznámenie množstva technologickej vlastnej spotreby obnoviteľného plynu prevádzkovateľovi registra, ak nie je technologická vlastná spotreba obnoviteľného plynu meraná, umožnenie kontroly údajov potrebných na vydanie a použitie záruk pôvodu obnoviteľného plynu prevádzkovateľovi registra obnoviteľných plynov, vrátane kontroly na mieste a prístupu k meradlám a vykonávanie auditu podľa podmienok a v intervaloch určených prevádzkovateľom registra v prevádzkovom poriadku.

Ďalej sa ustanovuje, že záruku pôvodu obnoviteľného plynu možno previesť na iného účastníka trhu s plynom prostredníctvom obchodu uskutočneného na trhu so zárukami pôvodu obnoviteľného plynu organizovanom prevádzkovateľom registra.

Navrhovaná úprava ustanovuje, že záruka pôvodu obnoviteľného plynu sa zrušuje po uplatnení dodávateľom plynu alebo koncovým odberateľom plynu. Záruka pôvodu obnoviteľného plynu a práva so zárukou pôvodu obnoviteľného plynu spojené sa zrušujú aj uplynutím doby, počas ktorej je možné záruku pôvodu obnoviteľného plynu použiť. Ustanovuje sa v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 mechanizmus zabezpečujúci, aby sa záruky pôvodu vydávali, prevádzali a rušili elektronicky a aby boli presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Uznávajú sa aj záruky pôvodu vydané inými členskými štátmi v súlade s uvedenou smernicou a tiež podmienky uznania záruky pôvodu vydané v štáte, ktorý nie je členským štátom

9

Ustanovuje sa aj možnosť odmietnuť uznať záruku pôvodu v prípade, že existujú opodstatnené pochybnosti o jej presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti a v takomto prípade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o týchto dôvodoch informuje Európsku komisiu. Dohľad nad evidenciou, prevodom a zrušením záruk vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodu 64

Navrhuje sa nahradiť súčasné znenie § 12b novým znením, ktoré zohľadní navrhované zmeny zákona v oblasti vydávania záruk pôvodu obnoviteľného plynu a potvrdení o výrobe elektriny v lokálnom zdroji. Súčasne sa priznáva výrobcovi elektriny právo podať námietky aj voči zmene alebo zrušeniu potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou alebo potvrdenia o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, o ktorých rozhodne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 13 zákona č. 309/2009 Z. z.

K bodu 65

Podľa platnej právnej úpravy majú výrobca elektriny s právom na podporu a výrobca elektriny v lokálnom zdroji právo podať námietky proti nevydaniu potvrdení, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa §4b, § 7 a 8. Uvedené právo sa dopĺňa aj pre prípad, ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhovel žiadateľovi v plnom rozsahu.

K bodu 66

V súlade s požiadavkou smernice (EÚ) 2018/2001 sa zriaďuje kontaktné miesto, ktoré má poskytovaním poradenstva žiadateľom počas administratívneho postupu udeľovania a postupu vydávania povolení znížiť zložitosť procesu pre navrhovateľov projektu vrátane samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov. Jednotným kontaktným miestom bude príspevková organizácia v pôsobnosti ministerstva, ktorá v súčasnosti vykonáva poradenskú činnosť v oblasti úspor energie a využívania obnoviteľných zdrojov energie. Kontaktné miesto bude usmerňovať žiadateľa a uľahčovať mu celý administratívny postup pri získaní povolení na výstavbu jeho zariadenia.

K bodu 67

Zmena vyplývajúca z transpozície smernice, ktorou sa ustanovuje, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky posudzuje potenciál energie z obnoviteľných zdrojov energie a využívania odpadového tepla a chladu v odvetví vykurovania a chladenia a posudzuje aspoň raz za päť rokov efektívnosť systémov podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a ich vplyv na rôzne skupiny spotrebiteľov a investície.

K bodu 68

Dopĺňa sa pôsobnosť ministerstva metodicky usmerňovať fyzické a právnické osoby pri uvádzaní pohonných látok s obsahom palív z obnoviteľných zdrojov z nebiologického pôvodu na trh.

K bodu 69

Vzhľadom na doplnenie ustanovenia v §4b sa vypúšťa kompetencia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky týkajúca sa určovania inštalovaného výkonu v lokálnych zdrojoch. Tým sa zužuje oprávnenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky určovať a zverejňovať inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny len na zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na ktoré sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

10

K bodu 70

Z dôvodu zabezpečenia informovanosti investorov a predvídateľnosti podpory sa ustanovuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zverejňovať každoročne, alebo ak je to potrebné pre zohľadnenie najnovšieho vývoja trhu alebo predpokladaného rozdelenia podpory, na svojom webovom sídle dlhodobý orientačný harmonogram podpory. Tiež sa ustanovuje pôsobnosť ministerstva rozhodovať pri pochybnostiach, čo bola investičná pomoc poskytnutá na základe súťažného konania.

K bodu 71

Z dôvodu nadbytočnosti a neaktuálnosti vo vzťahu k revidovanej smernici sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa povinnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 72

V súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2001 sa ustanovuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva v oblasti vypracovania integrovaného národného energetického a klimatické plánu, posúdenia prekážok rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov energie, zverejňovania informácií o podporných opatreniach pre spotrebiteľov, návrhu opatrení na dosiahnutie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe aspoň 14 %, posúdenia prekážok uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a prekážok pre samospotrebu elektriny z obnoviteľných zdrojov a vytvorenia podporného rámca na rozvoj komunít vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

K bodu 73

§ 14a

Na základe smernice (EÚ) 2018/2001 je členským krajinám EÚ v sektore dopravy uložený cieľ využívania obnoviteľných zdrojov energie v doprave vo výške 14 % v roku 2030. Jeho plnenie sa zabezpečí predovšetkým pokračovania súčasného spôsobu podpory obnoviteľných zdrojov energie v tomto sektore, a to prostredníctvom nastavenia cieľov pre dodávateľov palív formou povinného primiešavania biopalív v motorových palivách. Okrem tohto príspevku k splneniu cieľa 14 % je potrebné počítať aj využívaním elektriny v doprave, kde je možné započítať do cieľa 1,5-násobok energetického obsahu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrifikovanou železničnou dopravou a 4-násobok energetického obsahu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej cestnými vozidlami na elektrický pohon.

V odseku 1 sa určujú nové referenčné hodnoty pri uvádzaní pohonných látok na trh na roky 2023 2030. Referenčnú hodnotu je možné plniť prostredníctvom udržateľných pohonných látok, ktoré definované v § 2 ods. 4 písm. e). Navrhuje sa uložiť povinnosť primiešavať udržateľné pohonné látky aj do stlačeného zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (plynné pohonné látky) od roku 2023 do roku 2030 a to z dôvodu zohľadnenia rôznorodej vyspelosti rôznych technológií a z dôvodu rozloženia povinnosti naplniť cieľ pre obnoviteľné zdroje energie v doprave medzi jednotlivých dodávateľov palív s rôznymi nosičmi energie.

V odseku 2 ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia týkajúceho sa definovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť plniť referenčnú hodnotu. Spresňuje sa pojem „uvedenie na trh“ a rozširuje sa o definíciu pre uvedenie stlačeného zemného plynu a skvapalneného zemného plynu na trh z dôvodu zavedenia povinností aj pre tento druh plynných pohonných látok. Spresňuje sa, že povinnosť plnenia referenčnej hodnoty pre

11

motorovú naftu, motorový benzín, stlačený zemný plyn a skvapalnený zemný plyn sa plní na ročnej báze.

V odseku 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s presunom niektorých spresnení z pôvodného znenia do iných odsekov. Spresňuje sa, že povinnosť objemového primiešavania biopalív a bioetyltercbutyléteru do motorového benzínu a motorovej nafty sa plní na ročnej báze.

Odsekom 4 sa zavádza povinnosť pre podnikateľské subjekty uvádzajúce na trh pohonné látky s obsahom udržateľných pohonných látok, používať elektronickú evidenciu palív v doprave zriadenú Slovenským hydrometeorologickým ústavom na účel vydávania potvrdení o udržateľnosti a na účel evidencie pohonných látok a ich vlastnostiach trvalej udržateľnosti.

V odseku 5 sa na základe aplikačnej praxe spresňuje že údaje bude Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytovať nielen ministerstvu hospodárstva, ale aj Slovenskému hydrometeorologickému ústavu na účely krížovej kontroly plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona. Vypúšťa sa pôvodný odsek 6 z dôvodu nastavenia referenčných hodnôt v podobe minimálneho energetického obsahu udržateľnej látky na množstve pohonnej látky uvedenej na trh.

V odseku 6 sa určujú výnimky z plnenia povinnosti uvádzať na trh pohonné látky s minimálnym energetickým obsahom udržateľných pohonných látok, ako aj z povinnosti primiešavať minimálny objem metylesteru mastných kyselín do motorovej nafty a bioetanolu a bioetyltercbutyléteru do motorového benzínu uvedeného na trh v SR. Navrhované doplnenie súvisí s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní, v súvislosti s ktorou sa doplnilo v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov oslobodenie minerálneho oleja, ktorý bol prepravený na daňové územie v pozastavení dane ozbrojenými silami iných členských štátov na použitie týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

V odseku 7 sa spresňuje, že pre účely plnenia referenčných hodnôt stanovených zákonom, je možné použiť len udržateľné pohonné látky, ktorým bolo vydané príslušné potvrdenie. Po zriadení elektronickej evidencie bude na účel vydávania potvrdení o udržateľnosti slúžiť práve táto evidencia.

V odseku 8 sa spresňuje sa splnenie podmienky evidencie udržateľnej pohonnej látky a to vložením údajov o tejto látke do elektronickej evidencie do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom túto uviedla na trh.

Vzhľadom na formuláciu odsekov 1 a 2 , je jednoznačné, že povinnosť sa na výrobcu 100% biopaliva nevzťahuje, a preto sa pôvodný odsek 9 vypúšťa. Spresňuje sa však možnosť započítania určitých druhov udržateľných pohonných látok pri plnení referenčných hodnôt stanovených pre motorovú naftu a motorový benzín. Energetický obsah pokročilých biopalív a biopalív z používaných kuchynských olejov a rastlinných tukov alebo živočíšnych tukov sa zarátava dvojnásobne. Ustanovuje sa horná hranica energetického obsahu používaných kuchynských olejov a rastlinných tukov alebo živočíšnych tukov na úrovni 1,76 % a horná hranica energetického obsahu biopalív vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín na úrovni 6 %.

12

Pôvodný text odseku 10 sa nahrádza novým znením z dôvodu spresnenia definície biopaliva, do ktorej „syntézou vyrobené uhľovodíky alebo zmesi takýchto uhľovodíkov vyrobené z biomasy“ spadajú. Spresňuje sa možnosť započítania určitých druhov udržateľných pohonných látok pri plnení referenčných hodnôt určených pre stlačený zemný plyn a skvapalnený zemný plyn a taktiež sa zavádza možnosť na plnenie referenčných hodnôt pre plynné pohonné látky využiť aj záruky pôvodu pre obnoviteľný plyn.

Navrhuje sa zaviesť povinnosť minimálnych referenčných hodnôt pre udržateľné pohonné látky aj pre plynné pohonné látky pre roky 2023 až 2030.

§ 14b

Dokument „potvrdenie o pôvode biopaliva alebo biokvapaliny“ bol premenovaný na „potvrdenie o udržateľnosti“ z dôvodu harmonizácie s členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom na zmenu základnej terminológie a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti aj na palivá z biomasy, sa toto potvrdenie nepoužíva na preukazovanie súladu s kritériami trvalej udržateľnosti iba pre biopalivá a biokvapaliny, ale aj pre ostatné druhy udržateľných pohonných látok a palivá z biomasy. Ustanovuje sa, kto vydáva potvrdenie o udržateľnosti.

Na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba preukázala súlad s kritériami trvalej udržateľnosti pre niektoré z uvedených látok, je potrebné, aby bola pod dohľadom na to určenej odborne spôsobilej osoby, prípadne dobrovoľného certifikačného systému schváleného v členskom štáte, resp. Európskou komisiou, a zároveň vydala potvrdenie o udržateľnosti. Podmienkou pre vykonávanie dohľadu je registrácia v registri odborne spôsobilých osôb na účely overovania výpočtu, ktorý vedie ministerstvo životného prostredia.

Odseky 5, 6 a 7 reflektujú zmenu terminológie a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti, pričom ich obsah sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

§ 14c

V odseku 1 sa z dôvodu jednoznačnosti uvádza, že uvedené povinnosti sa vzťahujú aj na elektrinu používanú v cestných vozidlách. Obsah odsekov 1, 2 a 3 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz. V odseku 4 sa vypúšťa rok 2020, keďže 6 % redukčný cieľ bol potvrdený aj po tomto roku, pričom jeho hodnota zostáva zatiaľ nezmenená. V odseku 5 od povinnosti plniť 6 % redukčný cieľ oslobodené právnické a fyzické osoby, na ktoré sa vzťahuje výnimka na plnenie referenčnej hodnoty primiešaných udržateľných pohonných látok. Obsah odsekov 6, 7, 8 a 9 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

§ 14d

V texte sa upravuje terminológia v súlade s § 2 v nadväznosti na rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na udržateľné pohonné látky, biokvapaliny a palivá z biomasy. Obsah odsekov 1, 2, 3 a 4 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

Obsah odsekov 5 11 sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz. V odseku 12 sa zohľadnila zmena terminológie a rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na udržateľné pohonné látky, biokvapaliny a palivá z biomasy. Vypustila sa tiež povinnosť preukazovať odbornú spôsobilosť preskúšaním odbornej spôsobilosti na účely overovania výpočtu emisií na základe výzvy ministerstva životného prostredia. Inak sa obsah odseku 12 v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa bude vykonávať rovnako, ako doteraz.

13

V odseku 13 sa uvádzajú povinnosti pre právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú audit pre dobrovoľné certifikačné systémy uznané iným členským štátom alebo Európskou komisiou. Tieto povinnosti boli uložené z dôvodu transparentnosti, keďže obdobné povinnosti majú určené odborne spôsobilé osoby na účely overovania výpočtu, ktorým vydalo osvedčenie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

K bodu 74

Pôvodný text § 14e písm. j) je z hľadiska aplikačnej praxe uvedený v pôsobnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu. Z dôvodu potreby transpozície smernice sa do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pridáva dohľad nad plnením povinností certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľného certifikačného systému uznaného Európskou komisiou.

K bodu 75

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva životného prostredia SR zverejňovať národné hodnoty používané pri výpočte emisií skleníkových plynov, ktoré majú subjekty používať pri výpočte plnenia svojich povinností zníženia emisií skleníkových plynov. Zároveň sa dopĺňa kompetencia MŽP SR predkladať informáciu o opatreniach zabezpečujúcich spoľahlivý systém preukazovania kritérií trvalej udržateľnosti.

K bodu 76

Pôvodný text § 14c ods. 12 sa uvádza ako samostatný paragraf § 14ea, pričom sa zohľadnila zmena terminológie a rozšírenie o udržateľné pohonné látky a plynné palivá z biomasy. Slovenský hydrometeorologický ústav zároveň vykonáva dohľad nad plnením povinností certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľného certifikačného systému uznaného Európskou komisiou na území Slovenskej republiky.

Uvádza sa tiež pôsobnosť Slovenského hydrometeorologického ústavu z hľadiska fungovania elektronickej evidencie na evidovanie množstva, pôvodu a druhu biomasy alebo suroviny a vlastností trvalej udržateľnosti vrátane emisií skleníkových plynov udržateľných pohonných látok, pohonných látok s obsahom udržateľnej pohonnej látky, biokvapalín a plynných palív z biomasy vyrobených v Slovenskej republike, dovezených na územie Slovenskej republiky alebo vyvezených z územia Slovenskej republiky, obchodovaných na území Slovenskej republiky alebo uvedených na trh v Slovenskej republike.

Slovenský hydrometeorologický ústav vedie elektronickú evidenciu palív v doprave, poskytuje údaje z nej vybraným organizáciám na účely kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom, zabezpečuje výmenu údajov s inými vnútroštátnymi databázami a databázou, ktorú zriadi Európska komisia.

Slovenský hydrometeorologický ústav zabezpečuje výmenu údajov s dobrovoľnými certifikačnými systémami a odborne spôsobilými osobami na účely overovania výpočtu. Informuje tiež ostatné členské štáty, ak podozrenie na podvod alebo ho odhalí a poskytuje na svojom webovom sídle spotrebiteľom informácie o geografickom pôvode a druhu surovín použitých na výrobu udržateľných pohonných látok, biokvapalín a palív z biomasy za každého dodávateľa paliva a každoročne tieto údaje aktualizuje.

V písmene h) je z dôvodu aplikačnej praxe uvedený pôvodný text § 14e písm. j), pričom táto činnosť je už len v pôsobnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Obsah ostatných častí paragrafu sa v porovnaní s aktuálne platným znením zákona nemení a v praxi sa budú vykonávať rovnako, ako doteraz.

K bodu 77

14

Ustanovujú sa nové referenčné hodnoty pre uvádzanie pohonných látok na trh na roky 2024 až 2030.

K bodu 78

§ 14g

Slovenský hydrometeorologický ústav zriaďuje a vedie elektronickú evidenciu palív v doprave na evidovanie množstva, pôvodu a druhu biomasy alebo suroviny a vlastností trvalej udržateľnosti vrátane emisií skleníkových plynov udržateľných pohonných látok, pohonných látok s obsahom udržateľnej pohonnej látky, biokvapalín a plynných palív z biomasy vyrobených v Slovenskej republike, dovezených na územie Slovenskej republiky alebo vyvezených z územia Slovenskej republiky, obchodovaných na území Slovenskej republiky alebo uvedených na trh v Slovenskej republike.

Údaje vkladané fyzickou osobou alebo právnickou osobou zapojenou do životného cyklu udržateľnej pohonnej látky, biokvapaliny a plynného paliva z biomasy od okamihu jej výroby alebo dovozu na územie Slovenskej republiky. Vložené údaje overuje odborne spôsobilá osoba na účely overovania výpočtu alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nezávislý audit v rámci dobrovoľného certifikačného systému.

Elektronická evidencia palív v doprave bude slúžiť na zjednodušenie zasielania informácií a tým zníženie administratívnej záťaže. Zároveň sa jej použitím zredukuje riziko podvodov pri predaji a uvádzaní evidovaných surovín na trh v Slovenskej republike. Jej použitím sa zjednoduší vyhodnotenie plnenia povinností hospodárskych subjektov a slúži na sledovanie životného cyklu udržateľnej pohonnej látky od okamihu výroby/dovozu po jej uvedenie na trh.

Služby poskytované elektronickou evidenciou spoplatnené podľa sadzobníka poplatkov, ktorý určí vyhláška Ministerstva životného prostredia. Sadzobník vychádza z odhadu nevyhnutných finančných nákladov, ktoré potrebné na zabezpečenie jej riadneho fungovania, jej ďalšieho vývoja a úprav v nadväznosti na skúsenosti z praxe. Vybraným organizáciám sa údaje budú poskytovať bezplatne za účelom kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom.

§ 14h

Preukazovanie kritérií trvalej udržateľnosti je dôležitou časťou transpozície smernice (EÚ) 2018/2001. Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy používané na zabezpečenie dodržiavania cieľa Európskej únie, čerpanie prevádzkovej podpory podľa tohto zákona a biopalivá, ktoré potrebné na plnenie cieľa v doprave musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Je potrebné uviesť, že ide o harmonizované kritériá na úrovni a takáto harmonizácia uvedených kritérií pre biopalivá a biokvapaliny zabezpečuje fungovanie vnútorného trhu s energiou a tým uľahčuje, najmä s ohľadom na povinnosť členských štátov neodmietnuť zohľadniť z iných dôvodov udržateľnosti biopalivá a biokvapaliny získané v súlade s touto smernicou obchod medzi členskými štátmi s vyhovujúcimi biopalivami a biokvapalinami.

Splnením kritérií trvalej udržateľnosti je podľa definície splnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov. Výška požadovaných úspor emisií skleníkových plynov ako aj časť kritérií udržateľnosti týkajúca sa zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) a získavania surovín z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou budú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR. Časť kritérií udržateľnosti, ktoré sa môžu preukázať splnením určitej povinnosti, sú predmetom tohto návrhu.

Tuhé palivá z biomasy najmä drevné štiepky, drevné pelety a drevné brikety. Udržateľnosť a úspory emisií skleníkových plynov sa vzťahujú na elektrinu a teplo z tuhých palív z biomasy vyrobené v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 20 MW. V prípade

15

plynných palív ide o zariadenia s celkovým inštalovaným príkonom aspoň 2 MW. Ustanovuje sa, že splnenie kritérií udržateľnosti z palív z biomasy sa vzťahuje aj na zariadenia, pri ktorých je toto plnenie stanovené ako podmienka pri výzve pri čerpaní investičnej podpory.

Z dôvodu jednoznačnosti preukázania splnenia kritérií trvalej udržateľnosti ustanovuje sa, že tieto kritériá preukazuje výrobca biopaliva, biokvapaliny alebo palív z biomasy vydaním potvrdenia o udržateľnosti, v ktorom uvedie aj výšku úspor emisií skleníkových plynov. Ide o jeho právo vydať takéto potvrdenie o udržateľnosti, pričom musí dodržať podmienku dohľadu a povinnosť použiť systém hmotnostnej bilancie a uchovávať prílohu potvrdenia o udržateľnosti aspoň päť rokov. Aby sa predišlo neúmernému administratívnemu zaťaženiu, sú vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR určené hodnôt pre bežné reťazce výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy. Hospodárske subjekty si môžu uplatniť túto úroveň úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy stanovenú v uvedenej vyhláške. Poľnohospodárska surovina na výrobu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy by sa mala vyrábať postupmi, ktoré v súlade s ochranou kvality pôdy a pôdneho organického uhlíka, a preto sa ustanovuje, že pre odpad a zvyšky z poľnohospodárskej pôdy je potrebné dodržiavať povinnosti týkajúce sa kontroly bilancie kvality pôdy a uhlíka v pôde podľa iného právneho predpisu.

S cieľom zabezpečiť, že napriek rastúcemu dopytu po lesnej biomase sa zber a ťažba v lesoch uskutočňujú udržateľným spôsobom, pričom je zaistená ich obnova, musí drevná surovina pochádzať len z lesov, v ktorých zber a ťažba prebiehajú v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov vypracovanými na základe medzinárodných lesníckych procesov ako je Forest Europe a vykonávanými prostredníctvom vnútroštátneho práva alebo najlepších postupov riadenia na úrovni zdrojovej oblasti. Preto sa pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy ustanovuje podmienka pre splnenie kritéria udržateľnosti, ktorá hovorí o nutnosti pre dodávateľa lesnej biomasy mať hospodárske opatrenie odsúhlasené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo schválený program starostlivosti o lesy. Z dôvodu jednoznačnosti lesnej biomasy je uvedené, že k splneniu tejto podmienky patria aj stromy, ktoré boli vyťažené ako súčasť opatrení na ochranu lesa alebo ako súčasť opatrení spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch. Ustanovuje sa aj prípad, ako preukázať plnenie kritérií udržateľnosti, keď nie je požadovaná právna úprava zavedená.

Kritériá udržateľnosti podľa tohto zákona a vyhlášky preukazuje pestovateľ alebo dodávateľ biomasy vyhlásením pestovateľa alebo dodávateľa biomasy. Náležitosti vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Pestovateľ biomasy nesmie vydať vyhlásenie pestovateľa alebo dodávateľa biomasy, ak biomasa nespĺňa spĺňa kritériá udržateľnosti biomasy podľa tohto paragrafu alebo vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR. Ustanovuje sa aj uznanie dokladu preukazujúcim splnenie kritérií trvalej udržateľnosti uznaným v inom členskom štáte alebo vydaným pod dohľadom dobrovoľného certifikačného systému.

Spoľahlivosť a vierohodnosť systému preukazovania kritérií trvalej udržateľnosti je daná dohľadom pri vydávaní potvrdenia o udržateľnosti a možnosťou kontroly každého kroku v životnom cykle od pestovania suroviny po dodanie na trh biopaliva, biokvapaliny a paliva z biomasy. Ustanovujú sa aj orgány, ktoré si môžu vyžiadať informácie nevyhnutné na preukázanie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti, princípov hmotnostnej bilancie biomasy alebo suroviny a informácie nevyhnutné na výpočet úspor emisií skleníkových plynov viažuci sa na životný cyklus paliva z biomasy od začiatku životného cyklu do aktuálnej etapy životného cyklu.

Ustanovuje sa povinnosť vkladať údaje do databázy Európskej komisie na účel sledovania

16

kvapalných a plynných palív v doprave. Ak bude umožnené prepojenie slovenskej databázy, ktorú predstavuje elektronická evidencia s databázou Európskej komisie, tieto údaje bude priamo zasielať Slovenský hydrometeorologický ústav, čím sa zníži administratívna náročnosť pre podnikateľské subjekty.

K § 14i

Ustanovujú sa povinnosti pre výrobcu elektriny a výrobcu tepla, od ktorého sa vyžaduje splnenie kritérií trvalej udržateľnosti pre jeho palivo, ktorým je biokvapalina alebo palivo z biomasy. Keďže aj výrobca elektriny kombinovanou výrobou elektriny a tepla, je výrobcom elektriny, vzťahujú sa povinnosti aj takéhoto výrobcu. Palivá z biomasy by sa mali efektívne pretransformovať na elektrinu a teplo s cieľom maximalizovať energetickú bezpečnosť a úspory emisií skleníkových plynov, ako aj obmedziť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a znížiť tlak na obmedzené zdroje biomasy.

Ak preukázať splnenie kritérií trvalej udržateľnosti je povinný v stanovenom termíne vykonať bilanciu spotreby biokvapaliny a palív z biomasy za predchádzajúci kalendárny rok a zverejniť na svojom webovom sídle informácie o geografickom pôvode a druhu biomasy použitej na výrobu biokvapalín alebo palív z biomasy. Zároveň je povinný archivovať päť rokov potvrdenie o udržateľnosti a vyhlásenia pestovateľa alebo dodávateľa biomasy, ak na ich základe vydal potvrdenie o udržateľnosti. Splnenie kritérií trvalej udržateľnosti preukazuje potvrdením o udržateľnosti získaným od dodávateľa palív z biomasy alebo overeným potvrdením o udržateľnosti, ktoré sám vydá na základe vydaných potvrdení o udržateľnosti a vyhlásenia získaného od pestovateľa alebo dodávateľa biomasy. Vzhľadom k tomu, že povinnosť preukazovania úspor emisií skleníkových plynov pre palivá z biomasy sa vyžaduje pre zariadenia uvedené do prevádzky po 1. januári 2021, ustanovuje sa aj možnosť pre staršie zariadenia preukázať splnenie kritérií trvalej udržateľnosti len vyhlásením pestovateľa alebo dodávateľa biomasy.

K bodom 79 až 92

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k predchádzajúcemu bodu.

K bodu 93

Upravuje sa výška sankcií z dôvodu, že doteraz uplatňované sankcie pre úspory emisií skleníkových plynov v doprave neboli na základe informácií o dosahovaní úspor emisií skleníkových plynov hospodárskymi subjektmi za rok 2020 dostatočne účinné, primerané a odrádzajúce, v súlade s čl. 6 smernice (EÚ) 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív v platnom znení.

K bodu 94

Dopĺňa sa výška sankcie pre subjekty, ktoré porušia povinnosti pri preukazovaní kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy a povinnosti výrobcu elektriny a výrobcu tepla z biomasy.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 96

Spresňuje sa ustanovenie, podľa ktorého môže výrobca elektriny v zariadení výrobcu elektriny, ktorému vzniklo do 31. decembra 2018 právo na podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty alebo právo na podporu doplatkom a právo na takúto podporu pretrvá aj po 31.

17

decembri 2018, počas priznanej doby podpory právo na zmenu uplatňovania podpory podľa

§

4 ods. 1 písm. f)

, a to aj opakovane.

K bodu 97

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia.

K bodu 98

Z dôvodu neaktuálnosti dokumentu Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa vypúšťa jeho názov.

K bodu 99

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súvislosti s rozšírením kompetencie úradu podľa § 6 ods. 5.

K bodom 100 až 104

Z dôvodu rozšírenia kritérií trvalej udržateľnosti na palivá z biomasy sa upravuje zovšeobecnením splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Zároveň sa pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dáva splnomocnenie ustanoviť sadzobník poplatkov na pokrytie nákladov spojených s vedením elektronickou evidenciou palív v doprave podľa § 14g.

K bodu 105

Upravuje sa príloha, ktorou sa stanovuje zoznam surovín alebo palív na výrobu pokročilého biopaliva a zároveň sa mení číslovanie prílohy.

K bodu 106

Upravuje sa doterajšia príloha č. 2.

K bodu 107

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v transpozičnej prílohe zákona o podpore o smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

K Čl. II

K bodu 1

Vzhľadom na terminologickú zmenu sa navrhuje legislatívno–technická úprava textu spočívajúca v nahradení pojmu „centrálny zdroj tepla v budove“ pojmom „decentralizovaný zdroj tepla“. Pojem „decentralizovaný zdroj tepla“ bude po novom zahŕňať nielen zdroje tepla v bytových domoch, ktoré vlastníci bytov a nebytových priestorov (§1 ods. 3 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z.) využívajú na vykurovanie, ale aj zdroje tepla v rodinných domoch (§1 ods. 3 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z.).

K bodu 2

Z dôvodov vyplývajúcich z praxe sa navrhuje ustanoviť, aby výroba tepla v decentralizovanom zdroji tepla v objekte spotreby tepla, ktorým je bytový dom, nespadala pod podnikanie v tepelnej energetike, pokiaľ rozpočítanie množstva takto vyrobeného tepla realizuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov osoba vykonávajúca správu bytového domu (zákon

18

č. 182/1993 Z. z.), ktorým môže byť nielen spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale aj správca.

K bodu 3

Doplnením pojmu chladenia sa upresňuje definícia výroby tepla tak, že výsledkom výroby tepla je získanie tepla na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody alebo aj iné tepelnoenergetické využitie.

K bodu 4

Vzhľadom na novo zavádzané pojmy odpadové teplo a teplo z okolia sa navrhuje aj úprava definície pojmu zariadenie na výrobu tepla. Za teplo z okolia sa pritom nepovažuje energia z odvetrávaného vzduchu.

K bodu 5

Z aplikačnej praxe vyplýva potreba jednoznačnej špecifikácie zariadení tvoriacich hranicu zodpovednosti medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla, preto sa navrhuje jednoznačne zadefinovať, že odovzdávacia stanica tepla aj v prípade, ak je umiestnená v objekte spotreby tepla, nie je súčasťou tepelnej prípojky ani zariadení na spotrebu tepla.

K bodu 6

Objektom spotreby tepla môže byť aj rodinný dom, preto sa navrhuje vypustiť túto výnimku z definície budovy.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť definícia decentralizovaného zdroja tepla, ktorým bude zariadenie na výrobu tepla určené na vykurovanie, chladenie, spoločnú prípravu teplej úžitkovej vody alebo iné využitie výlučne pre objekt spotreby tepla, v ktorom je umiestnený. Definícia zahŕňa aj o zariadenie určené na výrobu tepla formou chladu vrátane klimatizácie. Zákon o tepelnej energetike obsahuje definíciu zariadenia na výrobu tepla, ako aj definíciu zariadenia na rozvod tepla. V zákone však doposiaľ chýbala definícia zariadenia na spotrebu tepla, ktoré takisto tvorí súčasť sústavy tepelných zariadení. Zariadením na spotrebu tepla sa bude rozumieť vnútorné zariadenie objektu spotreby tepla určené na odber tepla pre jedného koncového odberateľa.

K bodu 8

Ustanovením sa precizuje definícia pojmu „centralizované zásobovanie teplom“ tak, aby jeho pojmovým znakom bolo zabezpečovanie rozvodu tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla a nie len dodávka tepla. Dodávkou tepla sa totiž rozumie komerčný predaj tepla, zatiaľ čo rozvodom tepla dodávka tepla spoločne s distribúciou tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla.

K bodu 9

V intenciách legislatívnej zmeny navrhovanej v bode 10 sa rovnako precizuje aj definícia účinného centralizovaného zásobovania teplom, a to v súlade so smernicou o energetickej efektívnosti Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

Navrhuje sa zaviesť pojem „účinné centralizované zásobovanie teplom z obnoviteľných zdrojov“, ktorým bude centralizované zásobovanie teplom, ktorým sa zabezpečuje rozvod aspoň 75 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie.

19

K bodu 10

V praxi sa čoraz viac vyskytujú prípady inštalácie tzv. kompaktných odovzdávacích staníc, ktoré umiestňované priamo v objekte spotreby tepla prípadne slúžia na zásobovanie viacerých objektov spotreby tepla. Preto je potrebné zohľadniť v definíciách pojmov aj tieto moderné prvky centralizovaného zásobovania teplom.

K bodu 11

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa navrhuje nová definícia pojmu „odpadové teplo“. Vychádzajúc z aplikačnej praxe je potrebné doplniť definíciu základnej a spotrebnej zložky pre náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa. Zároveň je potrebné zohľadniť aj existenciu bytových odovzdávacích staníc umožňujúcich priamo konečnému spotrebiteľovi úpravu parametrov teplonosnej látky odovzdanej z centralizovaného zásobovania teplom alebo decentralizovaného zdroja tepla.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺžiť lehota na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu v prípade skončenia výkonu alebo strate spôsobilosti vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu na 60 dní. Rovnako dlhá lehota sa vzťahuje aj na podnikateľov v elektroenergetike a plynárenstve.

K bodom 13 a 14

Ide o spresnenie právnej úpravy v nadväznosti na aplikačné nejasnosti.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu vzhľadom na to, že druhá časť zákona č. 657/2004 Z. z. obsahuje nielen úpravu práv podnikania, ale aj úpravu procesu výstavby sústav tepelných zariadení, ktorá sa vzťahuje aj na subjekty nepodnikajúce v oblasti tepelnej energetiky.

K bodu 16

Spresňuje sa povinnosť predložiť k žiadosti o vydanie povolenia návrh na vymedzené územie s vyznačením sústavy tepelných zariadení na katastrálnej mape.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z navrhovaných zmien v oblasti povoľovania výstavby sústavy tepelných zariadení (§ 12 zákona č. 657/2004 Z. z.).

K bodu 18

Z dôvodu potreby jednotného prístupu pri určovaní rozsahu vymedzeného územia sa navrhuje rozšíriť právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ustanoviť vykonávacím predpisom vzor návrhu na vymedzené územie.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 20

S cieľom znížiť administratívnu náročnosť sa vypúšťa povinnosť držiteľa povolenia podať návrh na zápis činnosti do obchodného registra alebo do iného príslušného registra do 90 dní od právoplatnosti povolenia.

20

K bodu 21

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zavedenia oprávnenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmeniť obsah povolenia v prípade zmeny podmienok a skutočností, na základe ktorých bolo vydané, aj z vlastného podnetu.

K bodu 22

Navrhuje sa vypustenie dôvodu zániku povolenia na podnikanie v tepelnej energetike z dôvodu, ak držiteľ povolenia nepodá návrh na zápis predmetu podnikania uvedeného v povolení do obchodného registra alebo do iného príslušného registra do 90 dní od právoplatnosti povolenia. Ide o nadväzujúce ustanovenie k návrhu na vypustenie § 7 ods. 3.

K bodu 23

Z aplikačnej praxe vyplýva potreba rozšírenia dôvodov, pre ktoré možno držiteľovi povolenia odňať povolenia na podnikanie v energetike aj o dôvody závažného alebo opakovaného porušovania niektorých povinností držiteľa povolenia a dodávateľa. Pôjde jednak o základné povinnosti držiteľa povolenia uvedené v § 10 ods. 16, ale aj o ďalšie povinnosti, ktorými sa dodávateľovi ukladá povinnosť riadnej dodávky tepla za cenu schválenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví 15 ods. 1), povinnosť zabezpečovať dodávku tepla na svojom vymedzenom území 19 ods. 3) a ktorými sa definujú zákonné dôvody obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepla 26 ods. 1). Zároveň sa z dôvodu zníženia administratívnej záťaže navrhuje vypustiť dôvod zrušenia povolenia podľa § 9 ods. 2 písm. d) v prípade, ak držiteľ povolenia nedodrží dobu začatia predmetu podnikania

K bodu 24

Za účelom zníženia administratívnej záťaže regulovaných subjektov sa navrhuje vypustiť dôvod zrušenia povolenia podľa § 9 ods. 2 písm. d) v prípade, ak držiteľ povolenia nedodrží dobu začatia predmetu podnikania

K bodu 25

Súčasná právna úprava kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v prípade výskytu vážnej hrozby prerušenia alebo obmedzenia dodávok tepla alebo stavu núdze z dôvodu zlyhania dodávateľa tepla je aplikovateľná po právoplatnosti rozhodnutia Úradu o zrušení povolenia, a navyše sa obmedzuje len na právomoc Úradu podať návrh na súd (§9 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z.), ktorý môže rozhodnúť o prevzatí zásobovacej povinnosti zlyhaného dodávateľa. V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy je potrebné reagovať okamžite s cieľom zabrániť vzniku vyššie uvedených hrozieb. Preto sa navrhuje, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal právomoc vydať predbežné opatrenie 43 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorým Úrad dočasne upraví pomery medzi zlyhaným dodávateľom tepla a dodávateľom, ktorého poveril prevzatím zásobovacej povinnosti.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia držiteľa povolenia vzťahujúce sa na výstavbu verejného rozvodu tepla umožňujúce držiteľovi povolenia zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce aj na výstavbu stavby vodovodných potrubí a iných stavieb umožňujúcich využívanie energetického potenciálu vôd v zariadeniach na výrobu tepla využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením pojmu „decentralizovaný zdroj tepla“.

21

K bodom 28 až 34

Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky v predchádzajúcej právnej úprave, v ktorej nebola zrejmá povaha záväzných stanovísk obcí o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

Jednotlivými ustanoveniami sa zjednocujú procesy, výsledkom ktorých bude vydanie osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti v správnom konaní, ktoré vydá ministerstvo hospodárstva alebo obec. Toto osvedčenie predstavuje doklad pre územné konanie a stavebné konanie a nemá povahu záväzného stanoviska podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

V ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. sa vymedzujú zariadenia, pre ktoré sa nevyžaduje vydanie osvedčenia.

Súčasne sa zavádza ďalšie hľadisko, ktoré je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a obec povinné posúdiť pred vydaním osvedčenia, a to zníženie podielu tepla z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadového tepla v dodávke tepla koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorí budú z takejto sústavy tepelných zariadení zásobovaní. V prípade, ak by k takému zníženiu v dôsledku výstavby sústavy tepelných zariadení došlo a budú splnené aj ostatné podmienky v predmetnom ustanovení, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ani obec osvedčenie nemôžu vydať.

Upravuje sa, že pri žiadosti o vydanie osvedčenia je účastníkom konania o vydanie osvedčenia osoba, ktorá podala žiadosť o vydanie osvedčenia a držiteľ povolenia na rozvod tepla v dotknutých sústavách tepelných zariadení, tzn. v sústavách, ktoré budú dotknuté plánovanou výstavbou, pre ktorú sa žiada osvedčenie.

Nevznikajú žiadne nové povinnosti pre obce vzhľadom na skutočnosť, že obec v predchádzajúcej právnej úprave vydávala záväzné stanovisko. V navrhovanej právnej úprave obec vydáva osvedčenie a nebude vydávať záväzné stanovisko.

K bodom 35 až 39

Z dôvodu zmien vyplývajúcich z bodov 29 35 sa spresňuje obsah žiadosti o vydanie osvedčenia.

K bodu 40

Navrhuje sa rozšíriť možnosť modifikácie základných parametrov dodávky tepla (určený čas a určenú kvalitu) dohodou dodávateľa s odberateľom za dohodnutú úhradu (t.j. mimo režim cenovej regulácie).

K bodu 41

V súvislosti so zavedením práva koncového odberateľa skončiť odber tepla na základe zákona aj zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa z účinného centralizovaného zásobovania teplom, ak objekt spotreby zostane pripojený k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom (bod 62) a na účel zachovania práva koncového odberateľa byť aj naďalej zásobovaný z centralizovaného zásobovania teplom (najmä v čase nedostatku tepla z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadového tepla) sa navrhuje podriadiť nový zmluvný vzťah medzi dodávateľom z účinného centralizovaného zásobovania teplom a koncovým odberateľom režimu dohadovanie cien.

22

K bodu 42

Navrhuje sa ustanoviť novú povinnosť výrobcov a dodávateľov tepla v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001, a to sprístupniť a pri významnej zmene aktualizovať na svojom webovom sídle informácie o energetickej hospodárnosti a podiele obnoviteľných zdrojov energie vo vykurovaní a chladení.

K bodom 43

Vzhľadom na zavedenie kritérií trvalej udržateľnosti v zákone č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné rozšíriť povinnosť držiteľov povolenia na výrobu tepla a rozvod tepla, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje energie, a to riadiť sa aj zákonom č. 309/2009 Z. z.

K bodom 44 až 56

Navrhuje sa sprísniť povinnosť obstarať, zapojiť, udržiavať a overovať určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody a tepla tak, aby sa táto povinnosť vzťahovala na určené meradlá s diaľkovým odpočtom. Ďalej sa navrhuje zaviesť ochranu aj pre konečných spotrebiteľov, ktorým rozpočítava množstvo dodaného tepla osoba vykonávajúca správu bytového domu, ktorá bude povinná zabezpečovať meranie množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlom v mieste jej prípravy a merať na vstupe do decentralizovaného zdroja tepla určeným meradlom množstvo dodanej studenej vody s výnimkami vzťahujúcimi sa na bytové domy, v ktorých sa používajú bytové odovzdávacie stanice 17 ods. 9 a 10). Obdobné povinnosti sa na túto osobu budú vzťahovať aj v oblasti merania výroby tepla v decentralizovanom zdroji tepla 18 ods. 12). Zároveň sa spresňuje definícia pre určenie pomeru základnej a spotrebnej zložky pre náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa.

K bodu 57

Ustanovenie § 18a zákona č. 657/2004 Z. z. definuje podmienky predloženia a schválenia plánu prechodu na účinné centralizované zásobovanie teplom, ktorý bude oprávnený predložiť každý držiteľ povolenia na rozvod tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. V prípade schválenia plánu prechodu sa držiteľ povolenia na rozvod tepla považuje za držiteľa povolenia na rozvod tepla v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom do 31. decembra 2025.

K bodu 58

Precizuje a zjednodušuje sa rozsah podstatných náležitostí zmluvy o dodávke a odbere tepla. V prvom rade sa umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa v zmluve aj na spôsobe určenia niektorých podstatných náležitostí, ako napr. objednané množstvo tepla, odberový diagram, cena tepla.

K bodu 59

Súčasné znenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. nereflektuje na všetky situácie, ktoré môžu nastať, ak došlo k ukončeniu povinnosti dodávateľa zabezpečovať dodávku tepla pre odberateľa, preto sa navrhuje spresniť predmetné ustanovenie tak, aby povinnosť dodávateľa zabezpečovať dodávku tepla trvala 90 dní odo dňa uplynutia dohodnutého termínu dodávky tepla.

K bodu 60

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 smernice (EÚ) 2018/2001 členské štáty povinné ustanoviť opatrenia a podmienky s cieľom umožniť odberateľom z centralizovaného zásobovania teplom,

23

ktoré nemá povahu účinného centralizovaného zásobovania teplom odpojiť sa od systému centralizovaného zásobovania teplom (vypovedaním alebo úpravou zmluvy). Preto sa navrhuje ustanoviť, že odberateľ bude oprávnený skončiť odber tepla na základe zákona (a podružne výpoveďou podľa § 19 ods. 4), ak objekt spotreby tepla odberateľa nie je pripojený k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom a sú splnené podmienky podľa odseku 4.

K bodu 61

Článok 21 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/2001 ukladá členským štátom zaviesť podporný rámec na presadzovanie a uľahčenie rozvoja samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa, aby aj koncoví odberatelia pripojení k účinnému centralizovanému zásobovaniu mali možnosť vybudovať si decentralizovaný zdroj tepla využívajúci obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo, ak zároveň zostanú pripojení do účinného centralizovaného zásobovania teplom. Právo skončiť odber tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom umožní koncovému odberateľovi ukončiť zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom z účinného centralizovaného zásobovania teplom a podľa potreby s ním uzavrieť novú zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorá mu zabezpečí teplo aj v čase, keď decentralizovaný zdroj nebude v prevádzke (najmä v zimnom období). Uvedené umožní plne využiť potenciál obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla bez toho, aby sa súčasne zvyšovala spotreba fosílnych palív z tretích štátov v podobe inštalácie doplnkových zdrojov tepla na zemný plyn.

K bodu 62

Vzhľadom na to, že so skončením odberu tepla (na základe zákona alebo dohodou) môže byť spojené aj fyzické odpojenie objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, v súlade s článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj doterajšou praxou bude podmienkou skončenia odberu tepla úhrada ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.

K bodu 63

Vzhľadom na obmedzenie možností skončenia odberu tepla len na systémy centralizovaného zásobovania teplom, ktoré nemajú povahu účinného centralizovaného zásobovania teplom, je potrebné upraviť aj podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z. Za účinné centralizované zásobovanie teplom sa považuje centralizované zásobovanie teplom, ktorým sa okrem iného zabezpečuje rozvod tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele aspoň 50 %, preto by mala byť táto hranica určujúca aj pre posudzovanie splnenia podmienok skončenia odberu tepla podľa § 20 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z. z.

K bodu 64

V súlade s článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 sa spresňuje pojem ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, a to tak, že ide o náklady priamo vzniknuté v dôsledku fyzického odpojenia objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a náhradu neamortizovanej časti prostriedkov potrebných na výrobu a rozvod tepla odberateľovi, ktorý sa plánuje odpojiť.

K bodu 65

Ide o transpozíciu článku 24 ods. 7 smernice (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý ustanovuje, že v prípade bytových domov sa odpojenie od centralizovaného zásobovania teplom môže uplatniť iba na úrovni celej budovy v súlade s

24

uplatniteľnými právnymi predpismi o bývaní. Najmä v prípade bytových domov ide o celý bytový dom a nie jednotlivé byty.

K bodu 66

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v článku 24 ods. 4 umožňuje členským štátom zvoliť si jednu z dvoch alternatív opatrení na zabezpečenie príspevku prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia. Slovenská republika si zvolila alternatívu uvedenú v článku 24 ods. 4 písm. b), a to zabezpečenie povinnosti prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom pripájať k centralizovanému zásobovaniu teplom nových výrobcov tepla z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a nakupovať od nich teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava ustanovenia § 21 zákona č. 657/2004 Z. z. (povinný odber tepla). V prvom rade sa navrhuje zaviesť povinnosť držiteľa povolenia na rozvod tepla v centralizovanom zásobovaní teplom odoberať za schválenú cenu teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadové teplo od výrobcu tepla. Držiteľ povolenia na rozvod tepla bude povinný odoberať od držiteľa povolenia na výrobu tepla všetko ním vyrobené teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadové teplo, a to do úplného zabezpečenia zmluvne dohodnutých dodávok tepla držiteľa povolenia na rozvod.

Za účelom pripojenia nových výrobných kapacít z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla k centralizovanému zásobovaniu teplom sa bližšie špecifikujú náležitosti technických podmienok pripojenia určených v prevádzkovom predpise držiteľa povolenia na rozvod tepla, proces ich vydávania a zverejňovania, ako aj následnej kontroly zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

V odsekoch 4 a 5 sa precizujú podmienky pripojenia objektov spotreby tepla k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom a účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov.

K bodu 67

Súčasná právna úprava rieši otázku vlastníctva verejného rozvodu tepla v prípade vykonania preložky, ale nezaoberá sa otázkou trvania oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzení užívania v súvislosti s preložkou. Preto sa navrhuje doplnenie predmetného ustanovenia aj o zachovanie trvania týchto oprávnení a obmedzení po vykonaní preložky.

K bodu 68

V praxi sa pri výstavbe tepelnej prípojky rieši aj otázka výstavby odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla. Vzhľadom na to, že aj odovzdávacia stanica tepla umiestnená v objekte spotreby tepla bude mať povahu zariadenia na rozvod tepla, navrhuje sa upraviť otázky súvisiace s výstavbou, údržbou a opravami a v konečnom dôsledku aj s vlastníctvom odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla.

K bodom 69 až 73

Dodávateľ tepla z centralizovaného zásobovania teplom bude povinný raz ročne preukázať splnenie podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo účinného centralizovaného zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov, a to prostredníctvom správy vypracovanej za úhradu ekonomicky oprávnených nákladov príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenská inovačná a energetická agentúra). Navrhuje sa, aby postup pri výpočte preukazujúcom splnenie

25

podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo účinného centralizovaného zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov upravilo vykonávacím predpisom ministerstvo hospodárstva.

Smernica (EÚ) 2018/2001 v článku 24 ods. 4 umožňuje členským štátom zvoliť si jednu z dvoch alternatív opatrení na zabezpečenie príspevku prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia. Slovenská republika si zvolila alternatívu uvedenú v čl. 24 ods. 4 písm. b), a to zabezpečenie povinnosti prevádzkovateľov centralizovaného zásobovania teplom pripájať k centralizovanému zásobovaniu teplom nových výrobcov tepla z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a nakupovať od nich teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava ustanovenia § 21 zákona č. 657/2004 Z. z. (povinný odber tepla). V prvom rade sa navrhuje zaviesť povinnosť držiteľa povolenia na rozvod tepla v centralizovanom zásobovaní teplom odoberať za schválenú cenu teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov alebo odpadové teplo od výrobcu tepla. Držiteľ povolenia na rozvod tepla bude povinný odoberať od držiteľa povolenia na výrobu tepla všetko ním vyrobené teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo odpadové teplo, a to do úplného zabezpečenia zmluvne dohodnutých dodávok tepla držiteľa povolenia na rozvod. Takúto povinnosť nebude mať držiteľ povolenia na rozvod tepla, ktorý prevádzkuje účinné centralizované zásobovanie teplom.

Za účelom pripojenia nových výrobných kapacít z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla k centralizovanému zásobovaniu teplom sa bližšie špecifikujú náležitosti technických podmienok pripojenia určených v prevádzkovom predpise držiteľa povolenia na rozvod tepla, proces ich vydávania a zverejňovania, ako aj následnej kontroly zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

V odsekoch 4 a 5 sa precizujú podmienky pripojenia objektov spotreby tepla k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom a účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov.

V praxi sa pri výstavbe tepelnej prípojky rieši aj otázka výstavby zariadenia na výrobu tepla umiestneného v objekte spotreby tepla a odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla. Vzhľadom na to, že aj odovzdávacia stanica tepla umiestnená v objekte spotreby tepla bude mať povahu zariadenia na rozvod tepla, navrhuje sa upraviť otázky súvisiace s výstavbou, údržbou a opravami a v konečnom dôsledku aj s vlastníctvom odovzdávacej stanice tepla umiestnenej v objekte spotreby tepla.

K bodom 74 a 75

Rozširujú sa dôvody oprávneného obmedzenia alebo prerušenia dodávky tepla aj o dôvod spočívajúci v prerušení dodávky vody na výrobu tepla. Súčasne sa na základe aplikačnej praxe navrhuje vylúčiť zodpovednosť dodávateľa tepla za škodu spôsobenú obmedzením alebo prerušením dodávky tepla len na prípady, kedy k nim došlo zavinením dodávateľa tepla namiesto súčasnej úpravy, ktorá dodávateľa tepla zbavuje zodpovednosti vždy okrem prípadov zneužitia podmienok oprávneného prerušenia alebo obmedzenia dodávky tepla. Ide o úpravu korešpondujúcu so zodpovednosťou prevádzkovateľa sústavy alebo siete v elektroenergetike a plynárenstve.

K bodu 76

26

Navrhuje sa, aby o predpokladanom trvaní obmedzení dodávok tepelnej energie v rámci stavu núdze informoval orgán, ktorý stav núdze vyhlási aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Rozširuje sa pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov aj o oprávnenie vykonať ustanovenie § 25 ods. 7 zákona.

K bodom 78 až 83

Ide o legislatívno-technické zmeny v nadväznosti na zmeny v § 12 zákona č. 657/2004 Z. z.. Zosúladenie znenia so zákonom č. 251/2012 Z. z., ktorým sa presunuli kompetencie Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ustanovujú sa tiež zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí vyplývajúce zo zmien navrhovaných v prechádzajúcich bodoch.

K bodu 84

Ide o legislatívno-technické doplnenie formulácie tak, že sankcionovateľná bude aj výstavba časti sústavy tepelných zariadení bez vydaného osvedčenia.

K bodom 85 a 86

Ustanovenie obsahuje legislatívno-technické úpravy v oblasti správnych deliktov na úseku tepelnej energetiky súvisiace s úpravami v normatívnej časti zákona. Zároveň sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie aj na administratívne postihovanie porušovania povinností zo strany osôb vykonávajúcich správu bytového domu pri prevádzke decentralizovaného zdroja tepla.

K bodu 87

Zavádza sa nová sankcia v podobe pokuty vo výške 33 000 eur 5 000 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predbežného opatrenia úradu podľa § 9 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z. z..

K bodu 88

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia.

K bodu 89

V transpozičnej prílohe sa dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K bodu 90

Ustanovuje sa nová príloha č. 2, ktorá obsahuje náležitosti návrhu plánu prechodu.

K bodu 91

Ide o legislatívno–technickú úpravu.

K bodu 92

Ide o legislatívno–technickú úpravu.

27

K Čl. III

K bodu 1

Ustanovuje sa, že úrad na svojom webovom sídle zverejňuje potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, potvrdenia o pôvode biometánu a potvrdenia o cene podľa § 14 ods. 8.

K bodu 2

V nadväznosti na zavedenie registra obnoviteľných plynov v článku I sa dopĺňa cenová regulácia v plynárenstve aj o regulovanú činnosť poskytovania služieb súvisiacich s prevádzkou registra.

K bodu 3

Navrhuje sa ustanoviť, že cenovej regulácii nepodlieha výroba, distribúcia alebo dodávka chladu. Uvedená cenová deregulácia v oblasti chladu za cieľ umožniť rozvoj podnikateľskej činnosti v oblasti chladu na trhovom princípe.

K bodu 4

Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa registra obnoviteľných plynov konzultovať návrh prevádzkového poriadku alebo jeho zmien s vymedzeným okruhom dotknutých subjektov.

K bodu 5

Aktualizuje a dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v transpozičnej prílohe zákona o regulácii o smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.

V Bratislave 26. mája 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach

K predpisu 250/2012, dátum vydania: 31.08.2012

1

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. jú na 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

3. energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy:

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorn ý trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprá cu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhranič né výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetické ho balíčka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regionálnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra' ), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Návrhom zákona sa transponuje aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006).

Návrhom zákona sa zároveň implementuje Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25.októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľ koobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislatívno-technické úpravy.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z 3. energetického balíčka, ako aj z aplikačnej praxe. Uvedený postup bol prijatý z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy a odôvodnený doterajším počtom novelizácií platného zákona č . 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj významnými koncepčnými zmenami súvisiacimi s tzv. 3. energetickým balíčkom a návrhom nového zákona o energetike.

Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľ stva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná čas ť

K § 1

Predmetom úpravy zákona o regulácii v sieťový ch odvetviach je:

-regulácia v sieťových odvetviach,

-inštitucionálny rámec výkonu regulácie (postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví),

-povinností tých osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť (regulovaných subjektov),

-pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom,

-pravidlá upravujúce konanie vo veciach upravených zákonom.

Podrobné a osobitné podmienky vykonávania regulovaných č inností v sieťových odvetviach upravujú osobitné zákony (najmä zákon o energetike, zákon o tepelnej energetike, zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákon o vodách).

K § 2

V ustanovení sa vymedzuje obsah základných pojmov potrebných pre správnu aplikáciu zákona, a to najmä vzhľadom na potrebu jednoznačne vymedziť objekt a rozsah regulácie.

Ustanovenie upravuje, čo sa na účely tohto zákona rozumie pod sieťovými odvetviami, a to elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodá rstvo.

Definícia tovaru je v navrhovanom zákone oproti doterajšej úprave rozšírená, keď pod tovarom sa rozumie nielen pitná voda a odpadová voda, ale aj povrchová voda, hydroenergetický potenciál a energetická voda. Táto úprava vyplynula z potreby zjednotenia rovnakej definície pre všetky komodity.

Definícia regulovaných činností v sieťových odvetviach je usporiadaná podľa jednotlivých odvetví, a to elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodárstvo, pričom pod výrobou plynu sa rozumie aj ťažba zemného plynu podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a pod výrobou pitnej vody sa rozumie odber, zachytávanie a ú prava surovej vody odoberanej z povrchových vodných zdrojov alebo podzemných vodných zdrojov na účely úpravy na pitnú vodu.

Ïalej sa vymedzujú pojmy s čiastočne upraveným a rozší reným obsahom ako doteraz. Pojem regulačné obdobie je spresnený doplnením o rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonávania. Účelom zavedenia pojmov sústava a sieť do návrhu zákona s odkazom na ich definí ciu v osobitnom zákone je dosiahnuť jednoznačné rozlíšenie, podľa ktorého v elektroenergetike ide o sústavu a v plynárenstve o sieť. Navrhované sú nové pojmy, a to ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, vychádzajúce z pojmov definovaných v zákone o cenách s ú pravou pre dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Ïalej sa definujú jednotlivé druhy cien, ako maximálna cena a pevná cena, pričom za pevnú cenu sa považuje aj tarifa, a štandardy kvality. Úrad taktiež považoval za potrebné zadefinovať a spresniť, čo sa rozumie pod dodávkou elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti. Malým podnikom je koncový odberateľ elektriny a plynu so stanovenou ročnou spotrebou elektriny a plynu.

Zadefinovaný je aj nový pojem zraniteľný odberateľ, a to v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Vzhľadom na to, ž e smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na v zákone uveden ých odberateľov. Takýmito odberateľmi elektriny a plynu sú okrem domácností aj malé podniky.

Dňa 28. decembra 2011 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. okt óbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou známe pod skratkou 'REMIT', ktoré definuje dôvernú informáciu pomocou štyroch krit érií, a to

1.informácia presného charakteru,

2.informácia, ktorá nebola zverejnená,

3.informácia, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s ve ľkoobchodným energetickým produktom,

4.informácia ktorá by v prí pade zverejnenia mala pravdepodobne výrazný vplyv na cenu tohto veľkoobchodného energetického produktu.

Úrad ďalej zaviedol pojem energetická chudoba v zmysle Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a stanoviska odbornej sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Rady EÚ nazvaného ' Energetická chudoba v kontexte liberalizácie a hospodárskej krízy', ktoré bolo zverejnené v Úradnom vestníku C 044 , 11/02/2011 S. 0053 – 0056.

K § 3

Odsek 1

Vymedzuje účel regulácie v sieťových odvetviach, ktoré sa majú ich aplikáciou dosiahnuť, pričom vychádzajú z cieľov regulácie. Cieľom regulá cie je, aby odberatelia tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností mali možnosť získať ich za primerané ceny a v určenej kvalite.

Odsek 2

Definuje predmet regulácie, ktorým vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré v rámci jeho vymedzenia tvoria ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania a taktiež aj podmienky vykonávania regulovaný ch činností.

K § 4

Odseky 1 a 2

Upravuje sa zákonná charakteristika úradu ako orgánu štá tnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný, nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu v súlade s transpozíciou č l. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len 'Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES') a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (ďalej len 'Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES). Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou na urč enie jediného národného regulačného orgánu. Pokiaľ ide o nestrannosť a nezávislosť úradu, na prvom mieste je nevyhnutné stanoviť v zákone, že úrad je povinný vykonávať svoje činnosti nestranne a predovšetkým nezávisle. Pod nezávislosťou je potrebné rozumieť nielen nezávislosť na podnikateľskom sektore v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva, ale rovnako nezávislosť od iných štátnych orgánov či politických strán. Èl. 35 ods. 4 smernice výslovne ustanovuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť nezávislosť regulačného orgánu a rovnako zabezpečiť , aby svoje právomoci vykonával nestranne a transparentne. Za týmto účelom sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby pri plnení regulačných úloh ustanovených smernicami a súvisiacimi prá vnymi predpismi regulačný orgán

a) bol právne odlišný od akéhokoľvek iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu a na ňom funkčne nezávislý,

b) zabezpečil, aby jeho zamestnanci a osoby zodpovedné za jeho riadenie

i) konali nezávisle na akomkoľvek trhovom záujme a

ii) pri plnení svojich regulačných úloh nevyhľadá vali ani neprijímali priame pokyny od vlády alebo iného verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu. Touto požiadavkou však nie je dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými vnútroštátnymi orgánmi alebo všeobecnými politickými pokynmi vydané príslušnou vládou a ktoré sa netýkajú regulačných právomocí a povinností.

Odsek 3

Úrad má mať okrem obvyklého orgánu (predsedu) aj kolektívny orgán strategického riadenia, Regulačnú radu (ďalej len 'rada'), ktorá má významnú úlohu pri zabezpečení jeho nezávislosti.

Odseky 4 a 5

Výslovné uvedenie sídla úradu v zákone má význam v súvislosti s možnosťou zriadenia pracovísk úradu aj mimo hlavného mesta.

K § 5

Odseky 1 až 3

Ustanovenie tohto paragrafu rieši postavenie predsedu úradu, spôsob jeho vymenovania a odvolania. Zo samozrejme znejúcej formulácie, že na čele úradu je predseda vyplýva nielen označenie štatutárneho orgánu riadiaceho úrad, ale ide aj o východisko jeho ďalej uvedených právomocí. Návrh sa vracia k spojeniu funkcie predsedu úradu a predsedu rady, ktorého výhody prevažujú nad prílišným zaťažením jednej osoby. Sú nimi najmä jednota vedenia inštitúcie a presadzovanej regulačnej politiky, jasná osobná zodpovednosť a v neposlednom rade posilnenie nezávislosti úradu, ktorého predseda je od výkonnej moci 'oddelený' radou. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len 'vláda') navrhne osobu na vymenovanie za predsedu úradu prezidentovi Slovenskej republiky. Touto zmenou spôsobu kreovania funkcie predsedu úradu sa transponuje čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti regulačného orgánu od akéhokoľvek politické ho subjektu. Vymenovaný predseda úradu sa zo zákona stane predsedom rady a je štátnym zamestnancom.

Odsek 4

Transponuje sa čl. 35 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne funkčného obdobia predsedu úradu a možnosti opätovného vymenovania po skončení výkonu funkcie predsedu úradu. Navrhuje sa vymenovanie na funkčné obdobie v rozmedzí stanovenom Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES Smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES s možnosťou opätovného zvolenia na jedno ďalšie funkčné obdobie.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie upravuje zastupovanie predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti podpredsedom úradu. Rozsah práv, povinností a zodpovednosť podpredsedu upraví organizačný poriadok, ktorý vydáva predseda ú radu.

Odsek 6

Ustanovenie upravuje predpoklady na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu. Toto ustanovenie má za cieľ zabezpečiť rovnakú odbornosť a bezúhonnosť osôb vymenovaných za predsedu úradu a podpredsedu úradu, ak ú musia spĺňať členovia rady.

Odsek 7

Ustanovenie písmena a) upravuje všeobecnú právomoc predsedu ú radu. Vyplýva z nej záväznosť jeho pokynov do vnútra inštitúcie aj možnosť rokovať v mene inštitúcie a zaväzovať ju navonok. Z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2009/713/ES, ktorým sa zriaď uje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len 'agentúra') vyplýva pre predsedu úradu zastupovanie úradu v agentúre a pre prípad svojej neprítomnosti vymenúva inú osobu na zastupovanie. Úrad veľkú časť svojej pôsobnosti vykonáva vydávaním normatívnych právnych aktov. Na vydané normatívne právne akty nadväzujú individuálne právne akty, rozhodnutia v sprá vnom konaní, určené pre regulované subjekty ako účastníkov konania. Predseda úradu rozhoduje ako odvolací orgán v konaniach o uložení pokuty, ktoré predstavujú výsledok kontroly.

Vymenovanie a odvolanie podpredsedu úradu jeho predsedom zdôrazňuje zodpovednosť úradu za chod inštitúcie. Právomoc predsedu úradu podľa písmena e) sa odlišuje od postupu pri vydávaní ostatných rozhodnutí úradu, a preto tu predseda rozhoduje o opravnom prostriedku. Do právomoci predsedu úradu patrí aj vydá vanie organizačného poriadku úradu ako aj rozhodovanie o námietkach zaujatosti zamestnancov úradu pri výkone pôsobnosti úradu.

Odseky 8 až 11

V ustanovení odseku 8 by sa malo vylúčiť prí padné politické ovplyvňovanie výkonu funkcie predsedu úradu, čo je ďalší krok k upevneniu nezávislosti úradu a jeho predsedu. Výkon funkcie predsedu ú radu končí podľa odseku 9 z taxatívne vymenovaných dôvodov, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdan ím sa funkcie predsedu, odvolaním a smrťou alebo vyhlásením za màtveho. Ustanovenie odseku 10 upravuje formu oznámenia, komu sa doručuje a kedy zaniká funkcia predsedu úradu z dô vodu vzdania sa funkcie zo strany predsedu úradu. Ustanovenie odseku 11 obsahuje ďalší taxatívny výpoč et, a to dôvodov, na základe ktorých prezident predsedu úradu odvolá. V prípade odvolania predsedu úradu z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce mesiace, platí výnimka, kedy sa táto lehota nepoužije, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti predsedu úradu pre chorobu alebo úraz.

Odsek 12

Ustanovenie rieši ďalšie dôvody na odvolanie z funkcie predsedu úradu zo strany prezidenta, a to ak blízka osoba predsedu úradu má majetkovú účasť na podnikaní regulovaných subjektov, podniká v regulovan ých činnostiach alebo je členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných subjektov.

Odsek 13

Súčasne so skončením funkcie predsedu úradu skončí výkon funkcie predsedu rady.

K § 6

Odseky 1 a 2

Rada je koncipovaná ako orgán, ktorý zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach, prispievajúci k nezávislosti úradu, zložený z uznávaných odborných osobností. Návrh zachováva doterajší počet členov rady, pričom predsedom rady sa priamo zo zákona, teda bez ďalšieho vymenovania, stá va prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný predseda úradu. Predseda rady má obvyklé organizačné a riadiace právomoci predsedu menej početného kolektívneho orgánu. Podpredseda rady, volený samotnou radou, vykoná va počas prítomnosti predsedu rady len tie právomoci a úlohy predsedu rady, ktorými ho tento poveril. Počas neprítomnosti predsedu rady preberá zo zákona všetky jeho právomoci, ale nestáva sa predsedom úradu.

Odsek 3

Rada prijíma regulačnú politiku ako stratégiu vymedzujúcu ciele, zámery, rozsah a spôsob vykoná vania cenovej regulácie, od ktorej sa odvíjajú prevažne všetky rozhodnutia úradu. Rada má silné postavenie pri vytváraní normatívneho rámca regulácie. Zároveň schvaľuje správu o činnosti úradu, zriadenie pracovísk mimo sídla ú radu, ročnú účtovnú závierku úradu a v neposlednom rade plní úlohu odvolacieho orgánu. Ïalej schvaľuje návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci s regulačnými orgánmi členských štátov. Rada plní voči svojim bývalým členom aj ur čitú akoby disciplinárnu funkciu, keď rozhoduje o zániku ich nároku na polovicu odmeny člena rady, ktorí majú rok po odchode z funkcie, v dôsledku nedodržiavania obmedzení, ktoré im zákon ukladá po tú ist ú dobu. Rada sa taktiež vyjadruje k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných úradom.

Odsek 4

Je na zvážení predsedu rady kedy zvolá jej zasadnutie, musí tak však urobiť minimálne dvakrát mesačne. Doterajšia prax preverila takúto frekvenciu zasadnutí rady.

Neverejné zasadnutie rady vyplýva najmä z dvoch dôvodov:

1.chráni členov rady pred tlakom subjektov majúcich neraz silný ekonomický záujem na jej rozhodnutiach,

2.členovia rady sa zaoberajú na svojich rokovaniach problematikou, ktorá neraz tvorí predmet najmä obchodného tajomstva.

Na rokovaní rady okrem jej členov je spravidla prítomný zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu a k jednotlivým bodom jej rokovania sa prizývajú niektorí ďalší zamestnanci úradu. Prítomnosť osôb, ktoré nie sú ani členmi rady ani zamestnancami úradu je zriedkavou výnimkou. O prítomnosti ďalší ch osôb okrem členov rady na jej zasadnutí rozhoduje predseda rady. Predseda sa nezúčastňuje na rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiam, v ktorom rozhodoval v prvom stupni, a to z dôvodu vylúčenia možnej zaujatosti pri rozhodovaní.

Odsek 5

Pre uznášaniaschopnosť rady je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jej členov, teda štyroch členov rady. Požiadavka nadpolovičnej väčšiny všetkých a nie iba prítomných členov rady zabraňuje tomu, aby výsledok hlasovania závisel od toho, ktorí členovia rady sú alebo nie sú prítomní. Pri hlasovaní, na rozdiel od ostatného rokovania rady, môže byť okrem jej členov prítomný iba zamestnanec úradu vyhotovujúci zápisnicu. Zachovanie tajnosti hlasovania jednotlivých č lenov rady je potrebné pre ochranu ich nezávislosti pri výkone funkcie.

Odsek 6

Tajnosť hlasovania aj zápisnice o hlasovaní je inšpirovaná obdobnou praxou súdov, kde ide o štandardnú záruku ich nezávislosti. Princíp nezávislosti sa zabezpečuje aj tým, že odlišné stanovisko člena rady alebo predsedu rady sa na jeho pripája k zápisnici o hlasovaní rady. Toto odlišné stanovisko je, rovnako ako zápisnica o hlasovaní rady, neverejné.

K § 7

Odsek 1

Zákonná charakteristika členstva v rade ako verejnej funkcie určuje chápanie postavenia člena rady, jeho povinností, obmedzení a najmä z nej vyplýva povinnosť chrániť a presadzovať verejný záujem. Objas ňuje časť jeho právneho postavenia, nakoľko pojem verejná funkcia používa právny poriadok na mnohých miestach. Napríklad podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie, ale zamestnanec v takom prípade nemá voči zamestnávateľovi nárok na náhradu mzdy. Vymenovanie a odvolávanie členov rady prezidentom Slovenskej republiky sprostredkuje a oslabuje vplyvy politických strán a ekonomických záujmových skupín na personálne zloženie rady.

Odseky 2 až 11

Upravuje sa spôsob vymenovania členov rady a ich funkčné obdobie. Všetkých členov regulačnej rady vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, návrhy na kandidátov na členstvo a funkciu v rade zabezpeč uje Národná rada Slovenskej republiky a vláda, troch členov rady navrhuje Národná rada Slovenskej republiky a dvoch vláda, pričom na každého člena je potrebné navrhnúť najmenej dvoch kandidátov. Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva roky. Umožňuje postupnú obmenu rady, ktorá zaručuje 'orgánovú pamäť' potrebnú pre obsahovú kontinuitu regulácie v sieťových odvetviach. Tento spôsob kreácie org ánov úradu vytvára priestor na vyvážené obsadenie členstva a funkcií v rade jednak nezávislými odborníkmi a je dôležitým predpokladom nezávislosti úradu od jednotlivých zložiek štá tnej moci, najmä výkonnej. Èlen rady nesmie byť zamestnancom úradu, na člena rady sa vzťahuje nezlučiteľnosť výkonu jeho funkcie s podnikateľskými aktivitami v sieťových odvetviach, s inými funkciami v orgánoch regulovaných subjektov ako aj s politickými funkciami. Ná vrh stanovuje rozsiahle a náročné predpoklady pre získanie a zastávanie funkcie člena rady. Ich cieľom je zabezpečiť osobnostné a odborné kvality ako aj nezávislosť členov rady. Rada je orgánom úradu s celoštátnou pôsobnosťou. Preto je samozrejmé, že jej členmi môžu byť iba občania Slovenskej republiky. Na rozdiel od doterajšej úpravy návrh mierne znižuje požadovanú prax u osôb, ktoré zí skali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania (PhD.). Pomerne široký okruh odborov, v ktorých mohol člen rady získať vysokoškolské vzdelanie je zvolený tak, aby súviseli aspoň s časťou oblasti pô sobenia rady, pričom neexistuje študijný odbor, ktorý by komplexne pripravil na prácu v rade. To isté platí aj pre vymedzenie oblastí, kde musel člen rady získať predpísanú prax. Požiadavka pôsobenia v ria diacej funkcii vyplýva z potreby širšieho odborného rozhľadu a schopnosti prijímať závažné rozhodnutia. Plná, teda neobmedzená spôsobilosť na právne úkony je samozrejmým predpokladom pô sobenia vo funkcii spojenej s prijímaním náročných a zodpovedných rozhodnutí. Bezúhonnosť návrh vymedzuje negatívne ako požiadavku, aby člen rady nebol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyseln ý trestný čin. Aj túto požiadavku musí člen rady spĺňať počas celého pôsobenia vo funkcii. Návrh vymenúva široký okruh obmedzení zamestnania a hospodárskych aktivít člena rady. Ich cieľ om je zabrániť stretu medzi verejným záujmom a súkromným ekonomickým záujmom člena rady. Povinnosť zachovávať tieto obmedzenia ešte rok po skončení funkcie člena rady má obmedziť výhody regulovan ého subjektu zo strategických informácii bývalého člena rady, ktorého by zamestnal, aj nepriame ovplyvňovanie členov rady ponukami dobrého zamestnania v regulovaných subjektoch po odchode z funkcie. Èlen rady nesmie v úrade zastávať inú funkciu. Výnimkou je predseda rady. Minimálnym predpokladom nezá vislosti rady je, aby jej členovia nezastávali zároveň funkcie ani neboli zamestnaní v iných štruktúrach verejnej moci. Èasť obmedzení členov rady návrh rozširuje aj na ich blízke osoby. Týmto osobá m nie je možné zakázať žiadnu činnosť z toho dôvodu, že niekto sa stal členom rady. Preto je návrh formulovaný tak, že členom rady nemôže byť ten koho blízka osoba vykonáva vedúcu funkciu v úrade ako aj niektorú inú z vymenovaných činností, čiže ide o podmienku členstva v rade. Takéto obmedzenie prístupu k verejnej funkcii člena rady odôvodňuje silný verejný záujem na reálnej nezá vislosti členov rady, na preventívnom vylúčení situácií znamenajúcich pre nich konflikt záujmov.

Odsek 12

Èlenstvo v rade nie je koncipované ako zamestnanie, ale je spojením časovej náročnosti s rozsiahlymi obmedzeniami iných zárobkových činností a ponecháva len málo príležitostí pre iné zamestnanie alebo podnikanie. Odbornosť požadovaná od člena rady sa dá získať najmä v sieťových odvetviach, kde však člen rady nesmie podnikať ani byť zamestnaný. Preto je potrebné a spravodlivé poskytnúť mu odmenu porovnateľnú s príjmom v riadiacej funkcii v sieťových odvetviach. Základom stanovenia odmeny člena rady je priemerná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve, čo zaručuje, že bude s jednoročným oneskorením sledovať vývoj miezd (nárast i pokles) väčšiny pracujúceho obyvateľstva. Potrebné údaje o vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve poskytuje každoročne štatistick ý úrad pre potreby výpočtu príjmov ostatných ústavných činiteľov.

Odsek 13

Ustanovenie upravuje účasť člena rady na rokovaniach o stratégii riadenia regulácie, a to podľa pokynov predsedu úradu.

Odsek 14 a 15

Èlen rady síce nie je zamestnancom úradu, ale rada neraz vysiela svojich členov na nevyhnutné pracovné (služobné) cesty. Preto je potrebné stanoviť, že má nárok na náhradu vý davkov cesty, ako keby bol zamestnancom úradu. Èlenovi regulačnej rady za zasadnutia regulačnej rady a za rokovania so štátnymi orgánmi alebo regulovanými subjektmi, ktoré mu neumožnili návrat do trvalého bydliska v ten istý deň, patrí náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie.

Odsek 16

Úrad zabezpečí iba účasť člena rady na zdravotnom poistení. Ak člen rady nie je inde v zamestnaneckom pomere, musí sám zabezpečiť svoju účasť na sociálnom poistení, ktoré je oveľ a viac ako zdravotné poistenie spojené so zamestnaneckým alebo obdobným pomerom. Takáto úprava sa doposiaľ osvedčila.

Odsek 17

Zákon upravuje taxatívne spôsoby, akými funkcia člena rady končí a dôvody odvolania člena rady. Vymenovanie spôsobov zániku funkcie člena rady je dôležité kvôli právnej istote, ale ide aj o dô vody, ktoré sú samozrejmé (smrť alebo vyhlásenie za màtveho), alebo vyplývajú aj z iných ustanovení návrhu (napr. uplynutie funkčného obdobia).

Odsek 18

Ustanovenie upravuje zánik funkcie člena rady v prípade vzdania sa funkcie člena rady, to však neplatí pre predsedu rady.

Odsek 19

Z právomoci prezidenta Slovenskej republiky vymenovať členov rady nevyplýva automaticky aj jeho právomoc ich odvolať. Napriek nezávislosti členov rady je potrebné, aby ich bolo možné v zákonom presne vymedzených prípadoch z funkcie odvolať. To neplatí pre predsedu rady. Návrh počíta s dvoma skupinami dôvodov odvolania člena rady. Prvou je nedodržiavanie obmedzen í a nespĺňanie podmienok uložených mu týmto zákonom. Druhou je porušenie práva, teda i podzákonných predpisov, pri výkone funkcie člena rady. Pri oboch skupinách by muselo ísť nielen o formálne poru šenie. V prípade odvolania člena rady z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu dlhšie ako dva po sebe nasledujúce mesiace, platí výnimka, kedy sa táto lehota nepoužije, a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti člena rady pre chorobu alebo úraz. Návrh výslovne priznáva právomoc odvolať člena rady prezidentovi Slovenskej republiky, teda ústavnému činiteľovi stojacemu mimo každodenných straní ckych sporov. Prezident Slovenskej republiky má túto právomoc vykonávať bez návrhu a bez kontrasignácie iným ústavným činiteľom.

Odsek 20

Ak má člen rady podľa odseku 6 vo verejnom zá ujme zakázané rok po skončení funkcie využívať svoju odbornosť pôsobením v sieťových odvetviach, tak je spravodlivé mu toto obmedzenie kompenzovať aspoň polovicou odmeny člena rady. Taký to postup je obvyklý pri odchode z funkcií, kde sa vyžaduje nezávislosť, alebo kde sa pracuje s citlivými informáciami. Sankciou za nedodržanie obmedzení uložených bývalému členovi rady je práve odň atie kompenzácie za ich dodržiavanie. O jej uložení rozhoduje rada, ktorá takto vykonáva voči svojim bývalým členom akoby disciplinárnu právomoc. Zárove ň sa ustanovujú výnimky, kedy člen rady nemá nárok na odmenu po skončení svojej funkcie alebo bol odvolaný z dôvodov podľa odseku 19.

K § 8

Odseky 1 až 8

Základný rámec regulácie v sieťových odvetviach vymedzuje regulačná politika ako stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určené ho regulačného obdobia schválená v zá kone stanovenom termíne radou. Dokument má tri základné úrovne. Prvá úroveň je zameraná na stanovenie dĺžky nadchádzajúceho regulačn ého obdobia. Druhá úroveň definuje zhodnotenie potreby ďalšej regulácie v sieťových odvetviach na nadchádzajúce regulačné obdobie vrátane odôvodnenia navrhovaného rozsahu cenovej regulácie a spôsobu vykonávania cenovej regulácie a tretia rozsah cenovej regulácie a spôsob jej vykonávania v nadchádzajú com regulačnom období. Novo sa zavádza záväznosť regulačnej politiky pre všetkých účastníkov trhu priamo do zákona, ako aj možnosť za úč elom dosiahnutia účelu regulácie vstupovania do regulačnej politiky pred skončením regulačného obdobia. Podľa doterajšej úpravy rada vypracúvala ná vrh regulačnej politiky, ktorý Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') po posúdení súladu so zámermi energetickej politiky a zámermi vodohospodárskej politiky odsúhlasovalo. Ustanovuje sa, že rada bude predkladať naďalej ministerstvu návrh regulačnej politiky na posúdenie súladu so zámermi energetickej politiky a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky so zámermi vodohospodárskej politiky v ustanovenom termíne, avšak ak ministerstvá vyjadrenia nezašlú v určenej lehote, rada nie je vyjadrením ministerstiev viazaná. Uvedený postup pri vydávaní regulačnej politiky radou je ďalším krokom k upevneniu nezávislosti úradu od vlády a iných štátnych orgánov. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 35 Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadne nezávislosti úradu od pokynov vlády či ďalších štátnych orgánov. Rada uznesením môže prijať zmenu alebo doplnenie regulačnej politiky formou dodatku, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu regulácie. Pred samotným prijatím rada dodatok postú pi na vyjadrenie ministerstvám obdobne ako regulačnú politiku. Dodatok k regulačnej politike úrad zverejní na svojom webovom sídle, a to do 15 dní odo dňa prijatia.

K § 9

Odsek 1

Podrobne upravujú pôsobnosť a kompetencie úradu v oblasti sieťových odvetví. Úrad pripravuje sekundárne všeobecne záväzné právne predpisy, a to vyhlášky uverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v plnom znení. Ustanovenie § 9 urč uje základný rámec celého navrhovaného zákona, ktorým je cenová, vecná, mimoriadna regulácia a regulácia kvality a taxatívne sa vymedzuje v príslušných paragrafoch jej obsah a rozsah. Do pôsobnosti úradu patrí vykonávanie kontroly dodržiavania prá vnych predpisov, vykonávanie dohľadu, a to nad

1. obchodnou verejnou súťažou regulovaného subjektu, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve,

2. aukciami pre predaj elektriny,

3. nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej siete.

Úrad má právomoc v postavení správneho orgánu voči regulovaným subjektom vydávať rozhodnutia. Do pôsobnosti úradu patrí aj rozhodovanie o uložení pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z osobitných predpisov, ako aj ukladanie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri kontrole. Aj pri rozhodovacej právomoci úradu smernice kladú veľký dôraz na dodržiavanie nezávislosti úradu od akéhokoľvek politick ého subjektu.

Oproti doterajšej pôsobnosti vyplynuli úradu zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES aj nové pr ávomoci, v rámci ktorých úrad posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete. Úrad v rámci tejto pôsobnosti vydáva rozhodnutie o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľ a prepravnej siete, schvaľuje desaťročné plány rozvoja sústavy a siete, schvaľuje program sú ladu, vyslovuje súhlas s voľbou, vymenovaním a pracovnými podmienkami osôb zodpovedných za riadenie a osoby zodpovednej za program súladu a posudzuje dodržanie ďalších podmienok stanovených zákonom o regulá cii a zákonom o energetike.

Navrhované ustanovenie rozširuje pôsobnosť a posilňuje postavenie úradu, a kladie dôraz na spoluprácu úradu s inými regulačnými orgánmi členský ch štátov Európskej únie a s agentúrou, najmä pri cezhraničných záležitostiach.

Úrad vypracuje každoročne správu o činnosti úradu. Na rozdiel od doterajšej úpravy, kedy úrad správu o činnosti iba uverejň oval na svojej internetovej stránke a vo Vestníku úradu podľa tohto zákona, úrad bude správu o č innosti vydávať aj publikačnej podobe. Správa o činnosti úradu tak, ako to vyplýva zo samotného ná zvu, bude obsahovať všetko, čo v hodnotenom roku úrad vykonával, ako aj výsledky sledovania, ktoré pre úrad vyplývajú zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a vyhodnotenie údajov získaných od prevádzkovateľa prenosovej sústavy z centrálnej evidencie údajov o prevádzke a meraniach v elektrizačnej sústave Slovenskej republiky.

Správa o činnosti úradu v časti týkajúcej sa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES obsahuje najmä informácie o

a)stave trhu s elektrinou a plynom a

1. cenách a podmienkach pripojenia a prístupu do prenosovej sú stavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribučnej siete,

2. cenách za dodávku elektriny a dodávku plynu,

b)regulácii a správaní sa účastníkov trhu s elektrinou a plynom, najmä informácie o

1. riadení a prideľovaní prepojovacej kapacity a mechanizmu riadenia preťa ženia,

2. povinnostiach prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľ a prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete,

3. vyrovnávaní nerovnováhy sústavy,

4. efektívnom oddelení prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ a distribučnej siete,

5. stave hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou a plynom,

6. veľkoobchode a maloobchode s elektrinou a plynom,

7. opatreniach prijatých na predchádzanie zneužívania dominantné ho postavenia na trhu,

8. výrobe, uskladňovaní a akumulácií plynu, ako aj ohľadom prístupu k zásobníkom plynu,

c)bezpečnosti dodávok, najmä o

1. vývoji spotreby elektriny a plynu,

2. výrobe elektriny a plynu,

3. podporných službách,

4. perspektívach zabezpečenia dodá vok elektriny a plynu na obdobie 5 až 15 rokov,

5. rozvojových zámerov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete,

6. opatreniach prijatých na zabezpečenie špičkovej spotreby a riešenie výpadku v dodávke,

7. predchádzaní vzniku a riešenia preťaženia prenosovej sústavy, prepravnej siete, distribučnej sústavy a distribu čnej siete,

8. riešení stavu núdze,

d)všeobecnom hospodárskom záujme, najmä o

1. poskytovaní univerzálnej služby,

2. výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia.

Povinnosť zverejniť prípadné ďalšie informácie ustanovuje Európska komisia úradu v priebehu roka na základe aktuálne prejednávaných otázok v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva.

Úrad taktiež organizuje výberové konanie podľa zá kona o energetike na dodávateľa technológie, ktorá zabezpečí zvýšenie energetickej efektívnosti sú stavy alebo zníženie spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú ekonomické stimuly.

Odsek 2

Úrad v rámci obmedzenia vplyvu vertikálne integrovaných podnikov na osoby, ktoré podnikajú v elektroenergetike alebo plynárenstve, ak sú jeho súčasťou, rozšíril svoju pôsobnosť aj na účasť úradu na obchodnej verejnej súťaži a na všetkých s ňou súvisiacich úkonoch. Navrhovaným ustanovením sa má zamedziť netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Táto p ôsobnosť sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaných podnikov.

Odsek 3

Návrh ustanovenia ukladá úradu vypracovať príslušné metodické usmernenia s uvedením presných termínov. V zmysle novo navrhovanej úpravy ďalej úrad v rozsahu potrebnom na podporu optimalizácie využívania elektriny a plynu, jednotné uplatňovanie opatrení na ochranu zraniteľných odberateľov vydáva metodické usmernenia pre regulované subjekty. Stanovenie povinnosti úradu vypracúvať a aktualizovať metodické usmernenia ohľadom optimalizácie využívania elektriny a plynu vychádza z požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, podľa ktorej členské štáty alebo regulačné orgány, ak tak členský štát určí, musia dôrazne odporučiť, aby elektroenergetické a plynárenské podniky optimalizovali využívanie elektriny a plynu, napríklad poskytovaním služieb energetického hospodárenia, vyvíjaním pokrokových cenových vzorcov alebo podľa potreby zavádzaním inteligentných meracích systé mov či inteligentných sústav a sietí. Úrad zabezpečuje taktiež pravidelné vyhodnocovanie potreby opatren í na integráciu výrobných zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie do sústavy.

V zmysle európskych smerníc je regulačný úrad najlepším miestom pre analýzu údajov o sťaž nostiach a pre identifikáciu akýchkoľvek nedostatkov vo fungovaní trhu vo vzťahu k nim. Takáto analýza prispeje k sledovaniu úrovne a účinnosti otvorenia trhu a hospodárskej súťaže na maloobchodnej ú rovni, a preto sú regulované subjekty povinné viesť evidenciu sťažností a údaje z nej zasielať úradu.

Odsek 4 a 5

Úrad môže rozhodnúť, v prípade opakovaného porušenia povinností prevádzkovateľom prepravnej siete, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, o zverení prepravnej siete nezávislé mu prevádzkovateľovi prepravnej siete. Uvedené vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES. Definuje sa čo sa bude považovať za závažné porušenie povinností ako aj ďalšie podmienky.

Odsek 6

Úrad tiež rozhoduje o uložení povinnosti zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete. Zároveň navrhovaný odsek 6 upravuje pôsobnosť úradu pri stanovovaní podmienok výberového konania, pri personálnych zmenách osoby povinnej a pri uzavretí a zmene príslušnej zmluvy. Úrad monitoruje zmluvné vzť ahy a rozhoduje na návrh nezávislého prevádzkovateľa siete alebo vlastníka prepravnej siete o uložení povinnosti nezávislému prevádzkovateľovi siete alebo vlastníkovi prepravnej siete v sporoch týkajú cich sa povinností nezávislého prevádzkovateľa siete a vlastníka prepravnej siete. Má tu ďalšie dôležité úlohy nakoľko úrad schvaľuje desaťro čné plány rozvoja siete a zmluvy o financovaní investícií do prepravnej siete treťou osobou. Taktiež úrad dohliada, aby investície boli vynakladané hospodárne a efektívne a úzko spolupracuje s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

K § 10

Ustanovenie upravuje ďalšiu pôsobnosť úradu.

Na ochranu odberateľa elektriny a odberateľa plynu a zabezpečenie plynulosti dodávky elektriny alebo dodávky plynu úrad určuje kritériá pre výber dodávate ľa poslednej inštancie, ak doterajší dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nemôže uskutočňovať dodávku elektriny alebo dodá vku plynu svojmu odberateľovi.

Úrad ďalej za účelom sledovania riadneho vykonávania regulovaných činností regulovanými subjektmi vyhodnocuje údaje vyplývajúce z oddelenej evidencie vedenej regulovaným subjektom a zo štandardov kvality.

Navrhované ustanovenia ukladajú úradu povinnosť pri vý kone regulácie prihliadať na odporúčania Európskej komisie. Úrad v zmysle článku 37 ods. 1 písm. e) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (ďalej len 'článok 37') a článku 41 ods. 1 písm. e) čl. 39 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ďalej len 'článok 41') má povinnosť každoroč ne predkladať správu o svojej činnosti a plnení svojich povinností príslušným orgánom členského štátu, agentúre a Európskej komisii. V tejto správe sú uvádzané dosiahnuté výsledky a prijaté opatrenia pre každú úlohu uvedenú v článku 37 a článku 41.

Úrad ďalej v rámci svojej pôsobnosti má povinnosť sledovať (monitorovať) fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Táto pôsobnosť vyplýva úradu z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, pod ľa ktorých má regulačný orgán monitorovať v

a)elektroenergetike

1. vnútorný trh s elektrinou a jeho vývoj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je výrobná kapacita, rozdielne zdroje výroby elektriny, prenosová a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaženia sústavy, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a účinnosti,

2. výber poplatkov za preťaženie a platieb v rámci kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 714/2009, udeľovanie prístupu tretí m stranám a jeho riadenie a poskytovanie odôvodneného vysvetlenia v prípade zamietnutia tohto prístupu,

3. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

4. vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prenosových sústav, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastn íkov trhu podľa nariadenia (ES) č. 714/2009,

5.investície do výrobných kapacít vzhľadom na bezpečnosť dodávky,

6. technickú spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav zo Spoločenstva a z tretích krajín,

7.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 42,

8. komunikáciu medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

9. obchodné a finančné vzťahy vrátane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prenosovej sústavy,

10. riadenie v prípade preťaženia ná rodných elektrizačných sústav vrátane spojovacích vedení a uplatňovanie pravidiel riadenia preťaženia,

b) plynárenstve

1.vnútorný trh so zemným plynom a jeho vý voj z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska vrátane takých aspektov, ako je ponuka a dopyt, prepravná a distribučná infraštruktúra, kvalita služieb, cezhraničný obchod, riadenie preťaž enia, investície, veľkoobchodné a spotrebiteľské ceny, likvidita trhu a zlepšenia v oblasti životného prostredia a efektívnosti,

2. vykonávanie 10-ročného plánu rozvoja,

3.investičné plány prevádzkovateľov prepravných sietí,

3.dodržiavanie a skúmať doterajšiu účinnosť pravidiel bezpečnosti a spoľahlivosti siete, ako aj stanovovať alebo schvaľovať normy a požiadavky na kvalitu služby a dodávok alebo k tomu prispievať spolu s ostatnými príslušnými orgánmi,

4.úroveň transparentnosti vrátane veľkoobchodných cien a zabezpečovať, aby plynárenské podniky dodržiavali povinnosti týkajúce sa transparentnosti,

5.úroveň a efektívnosť otvorenosti trhu a hospodárskej súťaže na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni vrátane výmen zemného plynu, cien pre odberateľov plynu v domácnosti vrátane systému zá lohových platieb, miery zmeny dodávateľa, miery odpájania, poplatkov za vykonávanie služieb údržby a sťažností odberateľov plynu v domácnosti, ako aj narušenia alebo obmedzenia hospodárskej súťaže,

6.výskyt reštriktívnych zmluvných praktík vrátane doložiek o výlučnosti, ktoré môžu brániť veľkým odberateľom mimo domácnost í uzatvoriť zmluvu s viacerými dodávateľmi súčasne alebo obmedziť ich možnosť zvoliť si takýto postup,

7.čas, za ktorý prevádzkovatelia prepravnej a distribučnej siete zabezpečili pripojenie a opravu,

8.a skúmať podmienky prístupu do zásobníkov, k akumulácii plynu a iným podporným službám v zmysle článku 33. V prípade, že je rež im prístupu do zásobníkov vymedzený podľa článku 33 ods. 3, táto úloha nezahàňa preskúmanie taríf,

9.vykonávanie pravidiel vzťahujúcich sa na úlohy a povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, prevádzkovateľov distribučných sietí, dodávateľov a odberateľov a ďalších účastní kov trhu podľa nariadenia (ES) č. 715/2009,

10.správne uplatňovanie kritérií, na základe ktorých sa stanovuje, či zásobník patrí do rozsahu pôsobnosti článku 33 ods. 3 alebo 4,

11.vykonávanie ochranných opatrení uvedených v článku 46,

12.komunikáciu medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a vertikálne integrovaným podnikom tak, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinností zo strany prevádzkovateľa prepravnej siete,

13. obchodné a finančné vzťahy vrá tane úverov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom prepravnej siete,

14. riadenie preťaženia národných prepravných sietí pre zemný plyn vrátane prepojení, ako aj vykonávanie pravidiel riadenia preťaženia.

Novým spôsobom sa upravuje povinnosť úradu zverejňovať niektoré skutočnosti. Ide o záruku transparentnosti činnosti úradu a zabezpečenie informovanosti účastníkov trhu. Úrad zverejní najmä regulačnú politiku, právoplatné rozhodnutia vo veci samej, informácie o právach účastníkov trhu, platných právnych predpisov upravujúcich problematiku sieťových odvetví, informácie o dostupných prostriedkoch riešenia sporov a podobne.

Zároveň sa ustanovuje, že úrad vedie register účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom na účely sledovania veľkoobchodného trhu s elektrinou a plynom, čím sa implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou.

V súvislosti s požiadavkami Smernice 2009/73/ES týkajúcimi sa uplatňovania regulovan ého alebo dohodnutého prístupu do zásobníka sa stanovujú podmienky, podľa ktorých sa posudzuje režim pr ístupu do zásobníkov na vymedzenom území.

K § 11

Odseky 1 až 4

Ustanovenie paragrafu taxatívne vymenováva, čo podlieha cenovej regulácii. Systémovo je upravený do štyroch odsekov za účelom upraviť štruktúru znenia podľa jednotlivých komodít, to znamená, č o podlieha cenovej regulácii v elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve.

K § 12

Odseky 1 až 4

Ustanovenie spresňuje spôsob vykonávania cenovej regulácie oproti zneniu v doterajšom zákone, a to priamym ur čením pevnej ceny alebo priamym určením maximálnej ceny, určením spôsobu výpočtu pevnej ceny alebo určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny, pričom maximálna cena a pevná cena môže byť určené aj porovnaním ekonomicky oprávnených nákladov a jednotlivých zložiek tvoriacich štruktúru ceny za regulovanú činnos ť v Slovenskej republike s nákladmi a zložkami tvoriacimi štruktúru ceny rovnakej regulovanej činnosti v ostatných členských štátoch Európskej únie. Ustanovenie obsahuje aj spôsob vykonávania cenovej regulácie určením rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať a výšky primeraného zisku a určením ceny s využitím trhových opatrení patria napríklad aukcie.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie umožňuje kombinovať jednotlivé spôsoby vykoná vania cenovej regulácie.

Odsek 6

Navrhovaným ustanovením sa definuje vo všeobecnej rovine rozsah taríf, pri ktorých sa určujú individuálne sadzby pre odberateľov s vymedzeným typom odberu. Z hľadiska dnešnej úpravy v sekundárnej legislatí ve úradu ide o tarifu za poskytovanie systémových služieb a tarifu za prevádzkovanie systému.

Odsek 7

Ustanovenie upravuje tarify, ktoré súvisia so systémov ými službami a úhradou osobitných nákladov. Súčasťou navrhovaného ustanovenia je obsahové vymedzenie tarify.

Odsek 8

Ustanovenie upravuje spôsob vykonávania cenovej regulácie regulovaných činnost í v oblasti poskytovania vodohospodárskych služieb súvisiacich s využívaním vodných tokov, ktoré poskytuje Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik a ktorý je v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže podnikom s dominantným postavením. V súlade s § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže tento štátny podnik nesmie uplatňovať rozdielne podmienky pri zhodnom alebo porovnateľ nou plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môže byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.

K § 13

Odseky 1 až 4

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje, že pod vecnou reguláciou sa rozumie jednak rozhodovacia právomoc úradu a jednak vydávanie potvrdení úradom podľa osobitného predpisu.

Rozhodnutia vydané úradom o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu, prevádzkovateľa siete alebo zásobníka, dispečerského poriadku prevádzkovateľ a prenosovej sústavy, pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií a dodávateľa poslednej inštancie sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

K § 14

Návrh podrobne upravuje konanie o cenovej regulácii, ktoré je považované za najzložitejšie a najdôležitejšie v rámci rozhodovacej činnosti úradu.

Odsek 1

V odseku 1 sa ustanovuje spôsob spracovania návrhu. Cenové konanie obvykle začína podaním návrhu. V z áujme právnej istoty by malo cenové konanie začať až jeho doručením úradu. Zároveň sa uvádza kto je oprávnený a povinný ho podať. Cenové konanie môže začať aj z podnetu ú radu. Ak by tomu tak nebolo, mohol by regulovaný subjekt zabrániť pre neho neželanej regulácii.

Odsek 2

Upravuje sa situácia a vymedzujú sa činnosti, kedy sa konanie o cenovej regulácii začína len na podnet úradu.

Odsek 3

Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulovaný subjekt a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt. Dôvodom je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávan í rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Ustanovenie odseku 3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle navrhovaného ustanovenia je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na zač atie konania alebo ten subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto užšieho vymedzenia účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je zabrániť, aby v konkré tnom konaní na úrade bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by ú rad v zákone nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom konania podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastní ci mohli vystupovať " pasívne", vzhľadom na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na druhej strane úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastní kov konania vyplývajúce z príslušných ustanovení správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo určená cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov Slovenskej republiky ako odberateľov tovarov.

Odsek 4

Navrhované ustanovenie upravuje obsahové náležitosti návrhu ceny, ktorý predkladá regulovaný subjekt v cenovom konaní.

Odsek 5

Navrhované ustanovenie ustanovuje, že návrh ceny na prvý rok regulačného obdobia je regulovaný subjekt povinný predložiť úradu v stanovených termí noch.

Odsek 6

Výnimka z povinnosti predkladať návrh ceny v stanovených termínoch sa vzťahuje na niektoré regulované subjekty uvedené v § 11 ods. 1 písm. a), zároveň si tieto subjekty nemôžu uplatňovať právo na doplatok podľa osobitného predpisu.

Odsek 7

Navrhované ustanovenie upravuje, že regulovaný subjekt je povinný prvýkrát predložiť úradu návrh ceny na zvyšok regulačného obdobia na schvá lenie do 15 dní od doručenia povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii.

Odsek 8

Navrhované ustanovenie sa dotýka prípadov, keď regulovaným subjektom je obec, ktorá vlastní verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu III. kategórie. Zá roveň je držiteľom potvrdenia o registrácii. Takáto obec je povinná úradu písomne oznámiť cenu, a to najmenej 30 dní pred každou zmenou ceny počas regulačného obdobia. Na základe uvedeného oznámenia vydá úrad regulovanému subjektu potvrdenie o cene.

Pri regulácii cien vody nie je potrebné ani hospodárne, aby návrh ceny predkladali aj menšie obce a aby úrad následne uskutočňoval množstvo cenových konaní . Ide o malé obce do 2500 obyvateľov, ktoré podľa doterajšej praxe úradu vykonávajú regulovanú činnosť tak, že nevzniká riziko zneužitia dominantného postavenia, skôr naopak chránia svojich odberateľ ov pitnej vody i producentov odpadovej vody pred neprimeraným zvyšovaním ceny. Zároveň však z dô vodu sledovania a vyhodnocovania, či obec trvale bude zachovať účel sledovaný reguláciou, ako aj z dôvodu možnej zraniteľnosti konečných odberateľov zostávajú tieto obce regulované uvedeným spô sobom.

Odsek 9

Návrh upravuje postup úradu v situácii, keď bol podaný neúplný alebo chybný, čiže požiadavkám zákona alebo vykonávacieho predpisu, nevyhovujúci návrh ceny. Päťdňová lehota na odstrá nenie nedostatkov cenového návrhu je minimálna a úrad môže určiť dlhšiu lehotu. Nie vždy možno s ohľadom na verejný záujem a zákonnú povinnosť úradu regulovať určité ceny zastaviť konanie, ak regulovaný subjekt neodstráni v určenej lehote nedostatky cenového návrhu. V tomto prípade má úrad právomoc vydať rozhodnutie v tom istom konaní na základe všetkých, pre neho legálne dostupný ch informácií. Riziko dôsledkov podania chybného alebo neúplného cenového návrhu tak aspoň čiastočne znáša ten, kto takýto návrh podal. Úrad zastaví konanie aj vtedy, ak nebol návrh ceny schválen ý valným zhromaždením konaným pred podaním návrh na úrad.

Odsek 10

Navrhované ustanovenie upravuje v ktorých prípadoch ú rad rozhodne v cenovom konaní do 30 dní od začatia konania. Na niektoré činnosti je stanovená poriadková lehota do 60 dní od začatia konania.

Odsek 11

Úrad vydáva v cenovom konaní cenové rozhodnutie. Zároveň úrad môže fakultatívne schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny.

Odsek 12

Navrhované ustanovenie ustanovuje, že cenové rozhodnutie platí pre celé regulačné obdobie, pokiaľ bolo takéto cenové rozhodnutie vydané pre prvý rok regulačného obdobia a ak nebola následne schválená zmena cenového rozhodnutia.

Odsek 13

Prípadné oneskorenie pri schvaľovaní alebo určovan í cien rieši predbežné opatrenie, ktoré vydáva úrad.

Odsek 14

Ustanovenie dáva úradu možnosť vydať rozhodnutie pre regulovaný subjekt na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom, a to pri splnení zákonnej podmienky výkonu regulovanej činnosti. Zároveň ustanovenie zohľadňuje možnos ť meniť takto vydané cenové rozhodnutie, ak sa zmení cena elektriny pre stanovenie doplatku alebo technológia výroby elektriny vrá tane zmeny paliva použitého pri výrobe elektriny.

K § 15

Odsek 1

V konaní o vecnej regulácii úrad prijíma veľký počet obsahovo rôznorodých rozhodnutí, čo zdanlivo paradoxne vedie ku stručnosti a všeobecnosti jej úpravy. Predmet konania o vecnej regulácii možno vymedzi ť iba odkazom na ustanovenie zákona 'definujúce' vecnú reguláciu vymenovaním jej prvkov.

Odsek 2

Ide o čiastočné opakovanie obsahu ustanovenia § 18 ods. 1 správneho poriadku, ktoré vyplýva zo snahy o prehľadnosť a úplnosť úpravy konania o vecnej regulácii. Zároveň obmedzuje právo a v niektorý ch prípadoch aj povinnosť podať návrh na začatie konania neregulovaným subjektom.

Odsek 3

Nevzbudzuje pochybnosti, že účastníkom konania je ten, kto podal návrh na jeho začatie, pokiaľ má aktívnu procesnú legitimáciu pre niektoré z mnohých konaní o vecnej regulácii. V určených konaniach m ôže byť účastníkom konania aj iná osoba, ako navrhovateľ. Ak konanie začne z podnetu úradu, je jeho účastníkom regulovaný subjekt vykonávajúci činnosť v sieťových odvetviach, podmienky a postupy ktorej má úrad v úmysle regulovať rozhodnutím prijatým v danom konaní.

Odsek 4

Ustanovuje sa, v ktorých konaniach rozhoduje na prvom stupni vecne pr íslušný organizačný útvar úradu. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre konania podľa § 13 ods. 1 písm. e) a g) v ktorých na prvom stupni rozhoduje predseda úradu.

Odsek 5

Návrh ustanovuje lehotu na rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu alebo nesúhlasu s vymenovaním alebo voľbou a odvolaním osôb navrhnutých prevádzkovateľom distribučnej sústavy, prevádzkovate ľom prepravnej siete a prevádzkovateľom distribučnej siete, ako aj lehotu na rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu s uzatvorením alebo zmenou zmluvy o v ýkone funkcie osôb, s ktorých ustanovením do funkcie úrad súhlasil. Táto lehota je 21 dní a vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.

Odsek 6

Návrh ustanovuje lehotu, do kedy je prevádzkovateľ sústavy, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľ siete alebo prevádzkovateľ zásobníka povinný prvýkrát predložiť úradu návrh prevádzkového poriadku na schv álenie a lehotu do kedy sú uvedené subjekty povinné predložiť úradu návrh na zmenu prevádzkového poriadku, ak došlo k zmenám podmienok na základe, ktorých bol prevádzkový poriadok schválený, a to aj vrátane zmien, ktoré nastanú prijatím nových predpisov. Ustanovuje sa záväznosť prevádzkového poriadku pre všetkých účastníkov trhu, ktorými sú výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ elektriny, odberateľ elektriny, obchodník s elektrinou, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a vý robca plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka, dodávateľ plynu, odberateľ plynu.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší typ konania, a to mimoriadnu reguláciu, ktorá na rozdiel od cenového konania a konania o vecnej regulácii nenadväzuje na podrobné hmotnoprávne ustanovenia.

Odsek 1

Úrad je povinný cenovo a vecne regulovať to, čo mu ukladajú ustanovenia § 11 a § 13 návrhu zákona bez toho, aby mal priestor pre správnu úvahu o tom, či využ ije niektorú zo svojich pôsobností podľa uvedených ustanovení. Pre dosiahnutie účelu regulácie a ak vznikne mimoriadna trhová situácia alebo ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa, môže regulovať regulovať ďalšiu činnosť, tovar alebo cenu v sieťových odvetviach okrem tých, ktoré sú uvedené v § 11 a 13. Mimoriadnu reguláciu môže úrad vykonať len po predchádzajúcom prerokovaní s Európskou komisiou.

Aj pri jeho rozšírení je však úrad obmedzený na č innosti, tovary a ceny v sieťových odvetviach. Návrh ponecháva na viazanej správnej úvahe úradu, či, akým spôsobom, ako podrobne, na akú dobu bude regulovať ďalší tovar, činnosť a cenu. Viazanosť správnej úvahy spočíva v tom, že kritériom jeho rozhodnutia je účel regulácie a potreba ďalšej regulácie pre jeho dosiahnutie. Výraz 'potreba' znamená v danom kontexte vysokú mieru naliehavosti a ťažkosť dosiahnutia účelu regulácie bez mimoriadnej regulácie.

Odsek 2

Povinnosť určiť cenu ďalšieho tovaru a s ním súvisiacich činností nad rámec § 11 môže pre úrad vyplynúť aj z vládou schváleného všeobecného hospodárskeho záujmu podľa zákona o energetike. Otázku, či je vo verejnom záujme určiť cenu ď alšieho tovaru a s ním súvisiacich činnosti v danom prípade, neposudzuje úrad. Jeho viazanej správnej úvahe je zverené 'len' určenie ceny.

Odsek 3

Mimoriadna regulácia je koncipovaná ako prostriedok ú radu na presadenie určitého verejného záujmu a účelu regulácie. Z uvedeného dôvodu môže konanie o mimoriadnej regulácii začať iba z podnetu úradu.

Odseky 4 a 5

Doterajšia prax ukázala, že mimoriadna regulácia má spravidla zmysel vtedy, keď je rýchla. Preto návrh spája do jedného konania rozhodnutie o tom čo (ktorú činnosť, tovar, cenu) bude úrad regulovať a samotné rozhodnutie, ktorého obsah návrh rá mcovo vymedzuje. Je na zvážení úradu či o oboch otázkach rozhodne 'uno actu', jediným rozhodnutím, kde vysloví, čo reguluje a zároveň, že reguluje spôsobom podľa písm. a) alebo b), alebo prijm e rozhodnutia dve. Oba postupy vyhovujú návrhu. Nakoľko konanie o mimoriadnej regulácii je konaním buď vecným alebo cenovým, postupuje sa preto primerane podľa § 12 až 15.

K § 17

Odseky 1 a 2

Návrh počíta aj so situáciami, kedy je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie úradu a priznáva úradu právo zmeniť alebo zrušiť svoje vlastné rozhodnutie. V záujme právnej istoty by malo ísť o zriedkavé výnimky, preto sú taxatívne uvedené dôvody zmeny alebo zrušenia rozhodnutia úradu. Rozlišujú sa obligatórne a fakultatívne zmena alebo zrušenie rozhodnutia. V oboch prípadoch môže úrad začať konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu. Neraz bude ťažké oddeliť verejný a súkromný záujem na zmene alebo na zrušení rozhodnutia. Jediným dôvodom pre obligató rnu zmenu alebo zrušenie rozhodnutia je účel regulácie podľa § 2 ods. 1. Znamená to, že ak sa preukáže, že pre dosiahnutie účelu regulácie je potrebné zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie, tak ná vrh neponecháva úradu priestor pre administratívnu úvahu a úrad musí rozhodnutie zrušiť. Na tomto mieste je významný výklad výrazu 'potrebné', ktorý znamená vysokú mieru naliehavosti. V prí pade preukázania jedného alebo viacerých z dôvodov fakultatívneho zrušenia alebo zmeny rozhodnutia podľa odseku 2 je na viazanej administratívnej úvahe úradu, či zmení alebo zruší rozhodnutie. Naprí klad ani zistenie, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych údajov poskytnutých účastníkom konania nemusí byť dôvodom jeho zmeny alebo zrušenia, ak prípadné negatívne dôsledky rozhodnutia znáš a len ten, kto poskytol nesprávne údaje. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bude aj zánik regulované ho subjektu, pričom sa v odseku 6 navrhuje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia iba vyznačovať v spise.

Odsek 3

Nie je vhodné 'potvrdzovať' už raz prijaté rozhodnutie. Ak konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia začalo z podnetu úradu, nie je návrh, ktorý by bolo možné zamietnuť. Ak v prípade podaného návrhu regulovaným subjektom úrad zistí, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie vydaného rozhodnutia, konanie zastaví. Rovnako úrad zastaví cenové konanie aj vtedy, ak v priebehu cenového konania na podnet úradu príslušný orgán posudzoval ako predbežnú otázku skutočnosť, od posúdenia ktorej z ávisí vydanie cenového rozhodnutia a v rámci tohto posúdenia príslušný orgán konštatoval porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré má vplyv na rozhodnutie úradu vo veci samej. Aplikačná prax priniesla pre úrad skúsenosť, keď počas konania došlo k zániku regulovaného subjektu. Nakoľko takúto situáciu nielen doteraz platný zákon o regulácii neupravuje, ale ani všeobecný predpis, ktorým je správny poriadok vznikla potreba túto situ áciu riešiť. Preto sa konanie pri zániku regulovaného subjektu bude riešiť zastavením konania. Vzhľadom na to, že pri vydaní rozhodnutia v pí somnej forme toto by nebolo komu doručiť, navrhuje sa v odseku 6 rozhodnutie o zastavení konania iba vyznačiť v spise.

Odsek 4

Na konanie o zmene alebo o zrušení rozhodnutia sa primerane používajú ustanovenia tohto zákona a samozrejme aj správneho poriadku, ktoré sa vzťahujú na konanie o prijatí rozhodnutia, ktoré sa má zmeniť alebo zrušiť. Z rovnakého princípu vychádza návrh pri riešení otázky, kto má byť účastníkom konania, o zmene alebo o zrušení rozhodnutia, ktorej zodpovedanie zároveň vymedzuje okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania o zmene alebo o zrušení rozhodnutia. Ná vrh na začatie konania o zmene alebo o zrušení rozhodnutia teda môže podať účastník konania, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, zrušenia alebo zmeny ktorého sa domáha.

Odsek 5

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh dôvodov na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 spr ávneho poriadku, a to o zastavenie konania, ak odpadol dôvod konania začatého na návrh účastníka konania. Táto úprava na rozdiel od § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku umožňuje úradu zastaviť správne konanie aj v prípadoch, ak konanie začalo na návrh účastníka konania. Potreba tohto ďalšieho dôvodu na zastavenie konania vyplynula z aplikačnej praxe.

Odsek 6

Ustanovuje sa, že ak počas správneho konania regulovaný subjekt zanikne, takéto rozhodnutie úradu sa iba vyznačí v spise.

Odsek 7

V súčasnosti nie je upravené, koľko návrhov na zmenu vydan ého rozhodnutia môžu regulované subjekty podávať v priebehu roka úradu na schválenie. Podstatnejšie je, že nikde nie je upravené, ako úrad postupuje v prípade, že regulovaný subjekt podá ná vrh na zmenu rozhodnutia a ešte počas prebiehajúceho cenového konania podá v tej istej veci ďalší návrh na zmenu vydaného cenového rozhodnutia. V praxi sa stalo, že niektorý z regulovaných subjektov podal v priebehu jedného roka niekoľko návrhov na zmenu cenového rozhodnutia. Navrhované ustanovenia sú preto formulované tak, aby zamedzovali neúčelnému podávaniu návrhov cien a iných návrhov v cenovom konaní regulovanými subjektmi a zbytočne nespôsobovali neúmerné trvanie cenového konania a zvyšovanie nákladov.

K § 18

Podrobnú úpravu odvolacieho konania ustanovuje správny poriadok.

Odsek 1

Ustanovenie upravuje lehotu na pod anie odvolania proti rozhodnutiu úradu, ktorá je 15 dní. Návrh zosúlaďuje dĺž ku lehoty s § 54 ods. 2 správneho poriadku.

Odsek 2

Ustanovuje sa, že proti rozhodnutiu o zastavení konania v prípade zániku regulovaného subjektu počas sprá vneho konania alebo mimo správneho konania nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Odsek 3

Návrh zveruje odvolacie konanie okrem odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty a rozhodnutia v spore rade ako kolektívnemu orgánu.

Odseky 4,

Navrhované ustanovenie upravuje ako doteraz, že odvolanie v cenovom konaní a v konaní o mimoriadnej regulácii nemá odkladný teda suspenzívny účinok.

K § 19

Odsek 1

Práva účastníka konania sú zaručené povinnosťou úradu upozorniť ho v predvolaní na ústne pojednávanie, že je v jeho záujme, aby všetko, čo pokladá za vhodné, uviedol najneskôr na ú stnom pojednávaní. Účastník má možnosť vyjadriť sa k všetkým podkladom rozhodnutia garantovanú tým, že úrad nepoužije informácie nepochádzajúce od účastníka konania, ak ho s nimi neobozn ámil najneskôr na ústnom pojednávaní. Urýchlenie konania pomocou ústneho pojednávania sa pravdepodobne využije v malom percente konaní, ale môže mať veľký význam aj ako prostriedok proti spomaľ ovaniu konania jeho účastníkom.

Odsek 2

Spravodlivosť konania vyžaduje, aby bolo účastníkovi konania zachované aj reálne právo doplniť podklady rozhodnutia. Jeho opakovaným využívaním by však mohol účinne odďaľovať prijatie rozhodnutia. Preto návrh obmedzuje dobu na uplatnenie tohto práva účastníka konania na dobu do skončenia prvého ústneho pojednávania.

K § 20

Správny poriadok neupravuje, a teda ani neumožň uje spojenie alebo vylúčenie veci na samostatné konania. Skúsenosti úradu upozorňujú na potrebu spájania vecí a vylúčenia vecí na samostatné konanie a tým aj na potrebu jej regulácie v tomto zákone. Ná vrh je v tejto časti inšpirovaný občianskym súdnym poriadkom.

Odsek 1

Úrad môže spojiť veci, ale nemá túto povinnosť. Môže tak urobiť na návrh účastníka konania alebo bez návrhu. Jediným dôvodom spojenia veci je hospodárnosť konania zahàňajúci aj jeho urý chlenie. Pre spojenie vecí musí byť splnená alternatívne aspoň jedna z týchto podmienok:

1. skutková súvislosť spojených vecí alebo

2. totožnosť účastníkov konania.

Odsek 2

Úrad môže vylúčiť veci na samostatné konanie uvádzané v jednom návrhu konania alebo ktoré predtým spojil na spoločné konanie, ale nemá túto povinnosť. Môže tak urobiť na návrh účastn íka konania alebo bez návrhu. Dôvodom pre vylúčenie vecí môže byť široko chápaná vhodnosť alebo odpadnutie dôvodov ich spojenia, čiže hospodárnosti ich spojenia na spoločné konanie. Predpokladá sa, že obsah pojmu vhodnosť postupne ustáli rozhodovacia prax úradu.

Odseky 3 a 4

Povinnosť úradu vydať o spojení veci alebo o vylúčení vecí na samostatné konanie je odôvodnená právnou istotou účastníkov konania a vyjasnením dôvodov rozdelenia alebo spojenia v odôvodnení rozhodnutia. Proti procesnému rozhodnutiu, akým spojenie vecí alebo rozhodnutie veci nesporne je, nemožno v správnom konaní obvykle podať opravný prostriedok. Ak však procesné rozhodnutie porušilo práva účastn íka konania, stáva sa dôvodom pre podanie odvolania proti neskoršiemu rozhodnutiu vo veci samej.

K § 21

Ustanovenie § 21 rieši situácie, kedy úrad môže požiadať agentúru o stanovisko vo veci súladu jeho rozhodnutia s usmerneniami Európskej komisie. V prípade preskúmania súladu rozhodnutia iného regulačného org ánu členského štátu Európskej únie, ktoré sa týka cezhraničného obchodu, s usmerneniami Európskej komisie, stanovuje úprava lehotu na príslušný podnet, a to do dvoch mesiacov od vydania rozhodnutia iného regulačného orgánu člensk ého štátu Európskej únie. Taktiež ustanovenie upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Európskej komisie.

K § 22

Doterajšie znenie zákona neobsahovalo jednak reguláciu kvality a s tým súvisiacu komplexnú úpravu ustanovení o štandardoch kvality a kompenzačných platbách. Týmto zákonom sa teda zavádza ďalší spôsob regulácie, ktorý upravuje, čo podlieha regulácii kvality a ako sa vykonáva. Š tandardy kvality predstavujú dôležitý regulačný nástroj na dosiahnutie vplyvu štátu na kvalitu tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, ako aj na tvorbu cien v regulovaných činnostiach. Zárove ň predstavujú rozšírenie regulačných postupov v procese zvyšovania transparentnosti a účinnosti regulácie. Cieľom zavedenia štandardov kvality je zabrániť skrytému zvyšovaniu profitu regulovaný ch subjektov na úkor znižovania kvality poskytovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností. Oproti doterajšej úprave sa v zákone vymedzujú povinnosti regulovaného subjektu a právo odberateľ a na uhradenie kompenzačnej platby, ak jeho dodávateľ nedodrží ustanovené štandardy kvality. Týmto ustanovením sa zabezpečuje tzv. automatické vyplá canie kompenzačnej platby, pričom odberateľ nie je povinný preukazovať nedodržanie štandardu kvality. Podrobnosti o štandardoch kvality a kompenzačných platb ách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom. Odsek 6 ustanovuje výnimku, kedy pri nedodržaní štandardu kvality regulovaný subjekt nebude povinný uhradiť svojmu odberateľ ovi kompenzačnú platbu. Takouto výnimkou je mimoriadna udalosť, stav núdze v elektroenergetike alebo krízová situácia v plynárenstve, havária spôsobená treťou osobou a rozhodnutie odberateľa o neodobratí a neodvedení dohodnutého alebo určeného množstva vody. Uhradenie kompenzačnej platby regulovaným subjektom nevylučuje nárok odberateľa na náhradu škody, ktorá vznikla nedodržaním štandardu kvality.

K § 23

Ustanovenie obsahuje úpravu potvrdenia o registrácii, ako aj povinnosti oznámenia každej zmeny údajov uvedených v potvrdení. Navrhované ustanovenie v odseku 2 a 3 podrobne upravuje obsah a náležitosti žiadosti, vrátane povinnosti predložiť príslušné doklady. Ustanovenie v navrhovanom odseku 3 a 4 stanovujú poriadkovú lehotu pre úrad, ktorý vydáva potvrdenie o registrácii, ako aj povinnosť pre regulovaný subjekt v sú vislosti so zmenami údajov.

Cenovú reguláciu v oblasti dodávky pitnej vody verejný m vodovom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou nie je možné dosiahnuť vo všetkých prípadoch na základe podmienok na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktor é ustanovuje zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciá ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vlastník verejného vodovodu obec, prevádzkovateľ - živnostník iná fyzická osoba alebo právnická osoba na základe zmluvného vz ťahu s obcou). Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií je podľa tohto zákona živnosťou. Takého podnikanie nie je viazané na vlastníctvo alebo prenájom vodohospodárskeho majetku, ktorý sa používa na vykonávanie regulovanej činnosti. Tým ani majetok nie je súčasťou účtovnej evidencie držiteľa živnostenského oprávnenia. Dôležitým predpokladom cenovej regulá cie je stanovenie takej ceny, ktorá zahàňa aj náklady na obnovu majetku (odpisy), rovnako aj náklady na opravy a údržbu majetku, spotrebu materiálu, energie a podobne. Týmto ustanovením je definovaná osoba (právnick á osoba), ktorá je povinná požiadať o registráciu pre cenovú reguláciu, nakoľko spĺňa podmienky pre stanovený rozsah a spôsob reguláciu cien za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejný m vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou.

K § 24

Odsek 1

Ustanovenie § 24 definuje pravidlá pre trh s elektrinou a plynom, ktoré upravujú nediskriminačným a transparentným spôsobom práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Podmienky vykonávania činností na trhu s elektrinou a plynom ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Prevá dzkovatelia sústavy a siete sú povinní zapracovať pravidlá do svojich prevádzkových poriadkov a predložiť ich na schválenie úradu. Prevádzkové poriadky so zapracovanými pravidlami trhu s elektrinou a ply nom, ktoré sú schválené úradom sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom.

Pravidlá trhu boli doteraz upravené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z. a postupná liberalizácia a region álna integrácia na trhu s elektrinou a plynom, ako aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES si vyžadujú legislatívnu úpravu formou zákona. Osobitne ide najmä o vytvorenie regionálneho trhu s elektrinou, ktorý vznikol spojením krátkodobých trhov Slovenskej republiky a Èeskej republiky formou implicitných aukcií. Doterajší rozsah pravidiel trhu je rozšírený aj o podrobnosti podmienok a rozsahu zhromažďovania a spracovania nameraných údajov o prevádzke elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky pre sofistikovanejšie rozhodovanie ú radu a ministerstva.

Odsek 2

Pravidlá pre trh s elektrinou a plynom upravujú podmienky vykonávania regulovaných činnosti vrátane obchodných podmienok prevádzkovateľmi sústavy a siete, organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ako aj dodávateľmi elektriny a plynu. Podmienky ustanovené v pravidlách pre trh s elektrinou a plynom dopĺňajú podmienky pre výkon regulovaných činností ako aj práva a povinnosti regulovaných subjektov a odberateľov elektriny a plynu vyplývajúcich z tohto zákona a zákona o energetike. Taktiež upravujú vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou a plynom vo väzbe na dodá vku elektriny a plynu a s nimi súvisiacich regulovaných činností s cieľom zabezpečiť otvorené a transparentné prostredie s rovnakým prístupom pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a plynom a sú časne umožniť zmeny podmienok obchodovania vo väzbe na ďalší vývoj liberalizácie európskeho trhu s elektrinou a plynom.

Odsek 3

Špecifikovaný je spôsob uplatnenia podmienok výkonu regulovaných činností uveden ých v odseku 2, potrebných pre zabezpečenie fungujúceho trhu s elektrinou a plynom, vrátane príslušných potrebných lehôt na poskytnutie dodávky elektriny a plynu, služieb poskytovaných prevádzkovateľmi sú stavy a siete, a podrobností poskytovania údajov a ich zverejň ovania účastníkmi trhu.

K § 25

Ustanovenie upravuje novú pôsobnosť úradu, ktorým je konanie o certifikácii za účelom zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevá dzkovateľa prepravnej siete. Týmto ustanovením sa má dosiahnuť transpozícia článku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, člá nku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Podľa ustanoveného procesu certifikácie úrad skúma a rozhoduje o splnení podmienok nezá vislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prepravnej siete, ktoré ustanovuje zákon o energetike, či už je alebo nie je táto osoba súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Konanie o certifikácii môže začať na návrh prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Konanie o certifikácii môže začať aj z podnetu úradu, ak vznikne podozrenie o porušení podmienok nezávislosti alebo na základe žiadosti Európskej komisie. Navrhovateľ predloží úradu návrh s požadovanými údajmi a dokladmi, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný úradom.

Konanie sa po vyjadrení Európskej komisie k návrhu rozhodnutia úradu ukončí vydaním rozhodnutia o certifik ácii, v ktorom úrad v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Európskej komisie. Ak navrhovateľ spĺňa podmienky nezávislosti prevádzkovateľ a prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, úrad rozhodne o certifikácii a oznámi to ministerstvu, ktoré určí prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. Ustanovuje sa povinnosť pre úrad zverejniť rozhodnutie o ce rtifikácii spolu so stanoviskom Európskej komisie na webovom sídle úradu. Ak navrhovateľ nesplní podmienky nezávislosti, úrad konanie o certifikácii zastaví a o tejto skutočnosti upovedomí Európsku komisiu a navrhovateľa.

Navrhovaná úprava rieši taktiež situáciu, keď nastanú okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete. V takomto prí pade úrad tieto okolnosti posúdi a rozhodne, či je potrebné opätovne začať konanie o certifikácii alebo určený prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prepravnej siete naďalej spĺň a podmienky nezávislosti.

Týmto ustanovením sa transponujú príslušné články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľ adom nezávislosti čím sa rozširuje pôsobnosť a súčasne posilňuje postavenie úradu.

V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES vykonáva úrad trvalý dohľad nad nezávislosťou prev ádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 26

Navrhované ustanovenie upravuje začiatok konania o certifikácii a vymedzuje postavenie účastníkov konania o certifikácii s uvedením ich povinností a prá v. Ustanovenie uvádza poriadkovú lehotu pre prípravu návrhu rozhodnutia úradu, ako aj výkon dohľadu úradu počas konania a monitorovanie plnenia podmienok rozhodnutia.

Transponuje sa článok 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009, a článok11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES a článku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009. Ide o špeciálnu úpravu konania o certifikácii a určení prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete v tých prípadoch, keď prenosové sústavy a prepravné siete alebo ich vlastníkov by boli kontrolované osobou alebo osobami, ktoré majú sídlo alebo miesto podnikania v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Osobám zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej tiež osoby z tretej krajiny) by malo byť dovolené kontrolovať prenosové sú stavy a prepravné siete iba vtedy, ak splnia zákonom určené podmienky.

K § 27 a 28

Navrhované ustanovenie sa dotýka podania návrhu na vydanie rozhodnutia o certifikácii so zámerom prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť. Ú prava stanovuje povinnosti vlastníka prepravnej siete. Úrad môže vydať rozhodnutie o udelení certifikácie nezávislého prevádzkovateľa siete za splnenia zákonných podmienok, pričom rozhodnutie nesmie byť v rozpore so stanoviskom Komisie podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie upravuje tiež certifikáciu a určenie prevádzkovate ľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba alebo osoby tretieho štátu.

Ustanovenia týkajúce sa konania o certifikácii sa vzťahujú aj na certifikáciu a určenie navrhovateľa, na ktorého má vplyv osoba z tretieho štátu prič om sa v konaní kladie dôraz aj na bezpečnosť dodávky elektriny alebo plynu. Konanie o certifikácii v prípade kontroly osobami z tretej krajiny je teda rozš írené aj o bezpečnostný aspekt. Bezpečnosť dodávok musí byť posudzovaná na základe faktických okolností každého prípadu, ako aj práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného prá va, najmä medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou a tretím štátom. Navrhuje sa aby úrad mal možnosť požiadať o posúdenie bezpečnostného rizika ministerstvo.

K § 29

V rámci navrhovaného ustanovenia sú upravené konkrétne povinnosti regulovaného subjektu.

Regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve a je súčasťou vertikálne integrovaného podniku má povinnosť predložiť úradu na schválenie všetky zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti.

Zároveň je povinný vyhlásiť obchodnú verejnú súťaž na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 100 000 eur, pokiaľ ju neobstaráva podľa osobitného predpisu.

Navrhované ustanovenie stanovuje tiež povinnosti účastníkovi trhu s elektrinou alebo účastníkovi trhu s plynom, ktorý obchoduje na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Dôležitou úpravou je, že účastník trhu s elektrinou a účastník trhu s plynu sú povinní písomne oznámiť úradu každé dôvodné podozrenie o porušení osobitného predpisu pri obchodovaní na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom.

K § 30

Ustanovenie upravuje spôsob vykonávania dohľadu nad aukciami pre predaj elektriny a nad obchodnými verejnými súťažami, prostredníctvom ktorých obstarávajú zá kazky regulované subjekty, ktoré vykonávajú regulované činnosti v elektroenergetike a plynárenstve. Na vykonávanie dohľadu sa primerane použijú ustanovenia o kontrole.

K § 31 až 35

Ustanovenia § 31 až 33 upravujú vykonávanie kontroly v sieťových odvetviach nad dodržiavaním tohto návrhu zákona, vykonávacích predpisov, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, č. 714/2009 a č. 715/2009), právoplatných rozhodnutí úradu a overovanie skutočností uvedených v odseku 2 písm. b) až e). Okrem iného sú v tý chto ustanoveniach podrobne upravené zaujatosť v kontrolnej činnosti, práva a povinnosti zamestnancov úradu, prizvaných osôb a kontrolovaného subjektu pri výkone kontroly ako aj ustanovenie o materiáloch, ktoré tvoria výstup z vykonanej kontroly.

K § 36

Návrh zákona zmenil systém správnych deliktov oproti doterajšej právnej úprave. Odseky 1 a 2 obsahujú jednotlivé správne delikty vzniknuté porušení m povinností podľa tohto návrhu zákona a príslušných povinností podľa osobitných predpisov. Ïalšie odseky upravujú sankciu za dopustenie sa týchto správnych deliktov, a to pokutu.

Sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxatívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. V prípade sankcií ukladaných vertikálne integrované mu podniku sa výška pokuty odvodzuje od obratu spoločnosti za rok predchádzajúci roku, v ktorom vertikálne integrovaný podnik povinnosť porušil . Pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na spôsob, čas trvania, mieru zavinenia, možné následky dopustenia sa správneho deliktu; na to, či sa osoba, ktorej sa pokuta ukladá , dopustila správneho deliktu opakovane. Sankcie korešpondujú s povinnosťami, ktoré uklad á zákon a osobitné právne predpisy. Na základe doterajších skúsenosti úradu návrh ponecháva subjektívnu lehotu na začatie konania o ulož ení pokuty. Ustanovuje sa však nová dĺžka objektívnej lehoty. Pokuty uložené úradom zostávajú príjmom št átneho rozpočtu.

K § 37

Touto úpravou sa transponujú ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, ktorá riešenie sporov tý kajúcich sa porušenia povinností vyplývajúcich zo smerníc zaraďuje medzi základné povinnosti úradu.

Ustanovenie upravuje mimosúdne riešenie sporov úradom, pričom ide najmä o spory vzniknuté koncových odberateľov elektriny a plynu s regulovaným subjektom po tom, čo koncový odberateľ elektriny a plynu nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia. Návrh obsahuje náležitosti, a to označenie účastníkov konania o mimos údnom riešení sporov, opis všetkých rozhodujúcich skutočností, odôvodnenie prečo odberateľ nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia a návrh na riešenie sporu.

Ustanovuje sa lehota na predloženie návrhu na začatie mimosúdneho riešenia sporu, a to najneskôr 45 deň po vybavení reklamácie.

Upravujú sa lehoty na mimosúdne riešenie sporu. Ide o porušenie povinností prevádzkovateľ om prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, prevádzkovateľom prepravnej siete, distribučnej siete a zá sobníka a dodávateľom plynu alebo elektriny. Za skončenie sporu sa považuje písomné uzavretie dohody medzi účastníkmi sporu alebo márne uplynutie lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu v prípade ak sa účastníci sporu písomne nedohodnú. Úrad skončenie sporu márnym uplynutím lehoty oznámi účastníkom sporového konania.

K § 38

Úrad bude rozhodovať aj spory medzi regulovanými subjektmi navzájom ako aj v rámci vertikálne integrovaného podniku. Ustanovujú sa podmienky za ktorých úrad rozhoduje v sporoch medzi účastníkmi sporového konania. Úrad nenahrádza činnosť súdu, avšak koná o sporoch za podmienky, že obaja účastníci sporového konania s tým súhlasia. Inak sa musia obrátiť na vyriešenie sporu na príslušný súd. Návrh obsahuje náležitosti, a to označenie účastní kov konania o mimosúdnom riešení sporov, opis všetkých rozhodujúcich skutočností, návrh vo veci samej, doklad o tom, že účastníci sa nedok ázali dohodnúť a súhlas účastníkov s riešením sporu. Úrad vydá rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. V súlade s príslušným ustanovením občianskeho súdneho poriadku o odvolan í rozhoduje súd.

K § 39

Návrh zákona upravuje doterajšie ustanovenie o spolupráci štátnych orgánov a orgánov územnej a záujmovej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ostatných os ôb s úradom, ako aj ich povinnosť predkladať úradu na jeho požiadanie údaje, ktorými disponujú.

K § 40

Na rozdiel od doterajšej úpravy splnomocňovací ch ustanovení v jednotlivých paragrafoch zákona tento návrh zákona z dôvodu prehľadnosti sústreďuje splnomocňovacie ustanovenia do jedného paragrafu.

K § 41

Odsek 1

V súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania navrhuje sa možnosť vylúčiť ustanovenie zo správneho poriadku o oboznamovaní účastní ka konania s podkladmi pred vydaním rozhodnutia v takom prípade, keď úrad pri vydávaní rozhodnutia vychádzal iba z podkladov, ktoré mu boli predložené samotným účastníkom konania a súčasne mu ú rad vyhovuje v plnom rozsahu tak, ako predložil návrh. Návrh nepočíta s obnovou konaní a s preskúmaním rozhodnutí mimo odvolacieho konania ako s mimoriadnymi opravnými prostriedkami, lebo rozhodnutia úradu ukladajú povinnosti a priznávajú práva obvykle na vopred určenú dobu, čo podstatne zmenšuje význam ich napadnutia mimoriadnymi opravný mi prostriedkami po tejto dobe. Dôvody obnovy konania podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku sú čiastočne obsahovo zhodné s dôvodmi pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podľa § 17 alebo sa na ich základe možno dom áhať súdneho prieskumu rozhodnutia.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania by v podmienkach úradu viedlo k preskúmavaniu rozhodnutia predsedom úradu, ktorý toto rozhodnutie podpísal a v rámci odvolacieho konania ho preskúma rada ako nezávislý kolektívny orgán.

Práva účastníkov konania sú zabezpečené odvolacím konaním a možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutí úradu. Potreba účinnosti regulácie vedie k vylúčeniu niektorých mimoriadnych opravný ch prostriedkov v konaní o regulácii, ktoré by reálne neposilnili právne postavenie regulovaných subjektov.

Odsek 2

Upravuje ustanovenia, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje z dôvodu špecifickej úpravy jednotlivých ustanovení v návrhu zákona.

K § 42

Odseky 1 až 7

Odsek 1 zachováva doterajší stav organizácie štátnej správy s výnimkou Rady pre reguláciu (zrušuje sa návrhom zákona) vzhľadom na to, že sa nezriaďuje nový regulačný úrad v sieťový ch odvetviach. Odsek 2 prechodne ustanovuje spôsob riadenia úradu do vymenovania predsedu úradu podľa tohto zákona. Odsek 3 upravuje lehotu, v ktorej má predseda ú radu vymenovaný podľa tohto zákona, vymenovať do funkcie podpredsedu úradu. Úpravou v odseku 4 sa zachováva funkčné obdobie doterajších členov Rady pre reguláciu, ktorý sa stávajú členmi Regulačnej rady podľa tohto zákona. V odseku 5 sa upravuje, kedy úrad prvýkrát predkladá správu o činnosti úradu za predchádzajúci rok vypracovanú podľa tohto zákona Národnej rade Slovenskej republiky, Európskej komisii a agentúre. Podľa odseku 6 regulačná politika vypracovaná podľa doterajš ieho predpisu zostáva regulačnou politikou aj podľa tohto zákona s termínom na zosúladenie súčasne platnej regulačnej politiky s týmto zákonom. V odseku 7 je ustanovená povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľ a prepravnej siete podať návrh na začatie konania o certifikácii.

K § 43

Odsek 1

Upravuje platnosť rozhodnutí vydaných podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 2

Upravuje platnosť a zachovanie účinnosti nariadení vlády o pravidlách pre fungovanie trhu s plynom a o pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

Odsek 3

Zachovanie účinnosti doterajších vyhlášok úradu je potrebné vzhľadom na zachovanie kontinuity cien pri vykonávaní cenovej reguláci e a zachovanie právnej istoty pre regulované subjekty a ich odberateľov ohľ adom cien tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností. Zachovanie účinnosti doterajších vyhlášok je rovnako nevyhnutné pre účinné vykonanie kontroly dodržiavania ustanovenej cenovej regulácie.

Odsek 4

Ustanovuje sa termín na vydanie všeobecne záväzn ých právnych predpisov – vyhlášok, ktoré ustanovia pravidlá trhu.

K § 44

Odsek 1

Tento zákon sa prvýkrát použije na cenovú reguláciu pre rok 2014. Pokiaľ úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia, tak cenové rozhodnutie na rok 2014 platí aj na roky 2015 a 2016.

Odseky 2 , 3 a 4

Navrhované ustanovenie sa dotýka aj cenovej regulácie zraniteľných odberateľov. Upravuje sa problematika platnosti doterajšieho predpisu a ustanovuje sa, kedy regulovaný subjekt je povinný mať prvýkrá t potvrdenie o registráciu pod ľa § 23.

K § 45

Odsek 1

Konania začaté a právoplatne neskončené podľa zákona č . 276/2001 Z. z. sa dokončia podľa ustanovení zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 2

Vykonanie kontroly v konaniach začatých a neskončených pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa zákona č. 276/2001 Z. z.

Odsek 3

Upravuje sa ustanovenie o použití doterajší ch predpisov na ukladanie pokút za porušenie doterajších predpisov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Odsek 4

Ustanovuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete a prevádzkovateľa zásobníka zapracovať pravidlá pre trh s elektrinou a plynom do svojho prevádzkového poriadku a predložiť ho na schválenie úradu v ustanovenom termíne.

Odsek 5

Do 31. marca 2013 úrad vypracuje vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribuč nej sústavy, miestnej distribučnej sústavy a vzorový prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete. Títo prevádzkovatelia sú povinní zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania svojej regionálnej a miestnej distribučnej sústavy do prevádzkového poriadku. Zároveň sú povinní, najneskôr do 31. mája 2013 predložiť ho na schválenie úradu.

Odsek 6

Ustanovuje sa pre úrad vypracovať vzorové obchodné podmienky dodávky elektriny a vzorové obchodné podmienky dodávky plynu, ak je pri dodávke poskytovan á univerzálna služba v termíne stanovenom v zákone. Dodávatelia zapracujú osobitné podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu do vzorový ch obchodných podmienok a predložia ich úradu na schválenie v termíne určenom v zákone.

K § 46

V rámci záverečných ustanovení je upravená informácia o preberaní právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe. Upravuje sa navrhované ustanovenie v súvislosti s prijatím 3. energetického balíčka, t.j. všetkých v prílohe uvedených smerníc v súlade s novými legislatí vnymi pravidlami vlády schválenými uznesením vlády 25. mája 2010.

K § 47

Zákonom sa zrušuje zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., zákona č. 73/2009 Z. z., zákona č . 309/2009 Z. z., zákona č. 142/2010 Z. z., zákona č. 558/2010 Z. z., zákona č. 117/2011 Z. z., zá kona č. 136/2011 Z. z. a zákona č. 547/2011 Z. z., vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 315/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodá vanej elektriny a poskytovaných služieb v znení vyhlášky č. 96/2011 Z. z., vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 317/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dod ávania pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a súvisiacich služieb v znení vyhlášky č. 93/2011 Z. z, vyhláška Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví č. 328/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve v znení vyhlášky č. 94/2011 Z. z, vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 92/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného tepla a poskytovaných služieb pri dodávke tepla a vyhláška Úradu pre reguláciu sieťový ch odvetví č. 349/2008 Z. z. o pravidlách pre predaj elektriny formou aukcií.

K § 48

Upravuje nadobudnutie účinnosti zákona.

K prílohe

Ustanovuje sa zoznam preberaných smerníc.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore