Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 154/2001 účinný od 20.03.2024

§ 4
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátor

(1)
Na čele služobného úradu je vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúcim služobného úradu je
a)
generálny prokurátor, ak ide o generálnu prokuratúru,
b)
krajský prokurátor, ak ide o krajskú prokuratúru.
(3)
Vedúci služobného úradu je vedúcim prokurátorom. Ďalšími vedúcimi prokurátormi v rozsahu určenom príslušným vedúcim služobného úradu sú námestníci generálneho prokurátora, námestníci krajského prokurátora, okresný prokurátor, námestník okresného prokurátora, riaditeľ sekcie, zástupca riaditeľa sekcie, riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa odboru a vedúci oddelenia.
(4)
Vedúceho služobného úradu zastupuje v ním určenom rozsahu jeho práv a povinností príslušný vedúci prokurátor alebo iný poverený prokurátor.

§ 6
Predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora

(1)
Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora alebo spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.1)
(2)
Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
d)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať,
e)
ovláda štátny jazyk,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
h)
zložil odbornú justičnú skúšku,
i)
úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 8 ods. 1),
j)
súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.
(3)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj odborná justičná skúška, advokátska skúška a notárska skúška. Generálny prokurátor môže uznať za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona aj inú odbornú právnickú skúšku.
(4)
Generálny prokurátor môže po vyjadrení Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“) výnimočne odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora, ktorý je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva, ak je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Justičnú skúšku možno odpustiť postupom podľa predchádzajúcej vety aj u toho, kto konal a rozhodoval najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy a pre výkon funkcie prokurátora sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné.
(5)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.7) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona štátny občan Slovenskej republiky poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.7a) Údaje podľa tretej vety generálna prokuratúra bezodkladne zašle v elektronickej podobe registru trestov generálnej prokuratúry na vydanie odpisu registra trestov.
(6)
Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v odseku 2 musí prokurátor spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.
(7)
Do funkcie prokurátora nemožno vymenovať uchádzača o funkciu prokurátora, ktorý bol
a)
prokurátorom, ak bol z tejto funkcie odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia o zbavení výkonu funkcie prokurátora,
b)
sudcom, ak bol z tejto funkcie odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
c)
advokátom, ak bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov na základe disciplinárneho rozhodnutia,
d)
komerčným právnikom, ak bol vyčiarknutý zo zoznamu komerčných právnikov na základe disciplinárneho rozhodnutia,
e)
notárom alebo notárskym kandidátom, ak bol odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia, alebo
f)
súdnym exekútorom alebo exekútorským kandidátom, ak bol odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia.

§ 9
Dočasné pridelenie prokurátora na inú prokuratúru

(1)
V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru.
(2)
Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku, ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho plnenia úloh tejto prokuratúry. Také pridelenie je možné len po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej prokurátor vykonáva svoju funkciu, a po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov.
(3)
Súbežné vykonávanie funkcie prokurátora na dvoch prokuratúrach je vylúčené.
(4)
O dočasnom pridelení prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.

§ 9b
Dočasné pridelenie prokurátora k orgánu Európskej únie

(1)
Ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak, generálny prokurátor môže prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť k orgánu Európskej únie alebo k orgánu vytvorenému spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie“).
(2)
Ak generálny prokurátor udelil predchádzajúci súhlas na vymenovanie prokurátora do funkcie v orgáne Európskej únie podľa osobitného zákona,11ba) dočasne ho pridelí s jeho súhlasom k orgánu Európskej únie.
(3)
Hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor a európsky delegovaný prokurátor sú dočasne pridelení k orgánu Európskej únie dňom vymenovania do funkcie v Európskej prokuratúre podľa osobitného predpisu.2) Dočasné pridelenie trvá po dobu výkonu funkcie. Na účely tohto zákona sa európsky delegovaný prokurátor považuje za prokurátora generálnej prokuratúry, ak osobitný predpis2) neustanovuje inak. Po skončení dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie k Európskej prokuratúre prokurátor vykonáva funkciu prokurátora na tej prokuratúre, na ktorej vykonával funkciu prokurátora pred dočasným pridelením; taký prokurátor môže byť na jeho žiadosť vymenovaný za prokurátora generálnej prokuratúry bez výberového konania okrem prípadu, ak ku skončeniu dočasného pridelenia došlo z dôvodu, ktorý ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.
(4)
Dočasné pridelenie prokurátora podľa odsekov 1 až 3 sa považuje za výkon funkcie prokurátora.

§ 10
Preloženie prokurátora

(1)
O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Prokurátora možno preložiť na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 2 písm. c).
(4)
Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu, ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej istej obce.
(5)
Na prokuratúru vyššieho stupňa možno prokurátora preložiť len na základe výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov schválenými generálnym prokurátorom a radou prokurátorov. Na výberové konanie na prokuratúru vyššieho stupňa sa použijú ustanovenia § 21 a 21a.
(6)
Na krajskú prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň päť rokov započítateľnej praxe (§ 97), z toho aspoň tri roky výkonu funkcie prokurátora. Na generálnu prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe (§ 97), z toho aspoň sedem rokov výkonu funkcie prokurátora. Týmto ustanovením nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.

§ 19
Vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora

(1)
Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny prokurátor na základe výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov; to neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora. Generálny prokurátor vymenúva námestníka krajského prokurátora na návrh krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora na návrh okresného prokurátora. Krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora vymenúva generálny prokurátor na päťročné funkčné obdobie. Ten istý prokurátor môže byť opakovane vymenovaný do uvedenej funkcie. Ďalších vedúcich prokurátorov vymenúva do funkcie bez časového obmedzenia.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
(3)
Ak funkcia vedúceho prokuratúra nie je obsadená, generálny prokurátor poverí niektorého z prokurátorov, aby do vymenovania nového vedúceho prokurátora vykonával funkciu vedúceho prokurátora.
(4)
Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora sa môže zúčastniť len prokurátor, ktorý spĺňa podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov schválených generálnym prokurátorom a radou prokurátorov.

§ 20
Funkčný postup prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa

(1)
Prokurátorom krajskej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora krajskej prokuratúry alebo funkciu vedúceho prokurátora na krajskej prokuratúre.
(2)
Prokurátorom generálnej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie na funkciu prokurátora generálnej prokuratúry alebo funkciu vedúceho prokurátora na generálnej prokuratúre. To neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora.
(3)
Výberového konania na funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa sa môže zúčastniť len prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na preloženie na prokuratúru vyššieho stupňa ustanovené v § 10 ods. 5 a 6.
(4)
Oprávnenie vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa vzniká rozhodnutím generálneho prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa.
(5)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora.

§ 92a

(1)
Ustanovenia tejto hlavy o odmeňovaní prokurátorov sa vzťahujú na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora len v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
(2)
Ak európsky delegovaný prokurátor plní aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry, za plnenie týchto úloh mu patrí pomerná časť platu podľa tohto zákona zodpovedajúca určenému rozsahu plnenia úloh.

§ 98

(1)
Funkčný príplatok za funkciu vedúceho prokurátora patrí mesačne z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3)
a)
prvému námestníkovi generálneho prokurátora vo výške 30 %,
b)
námestníkovi generálneho prokurátora vo výške 25 %,
c)
riaditeľovi sekcie generálnej prokuratúry vo výške 20 %,
d)
zástupcovi riaditeľa sekcie generálnej prokuratúry, riaditeľovi odboru generálnej prokuratúry a krajskému prokurátorovi vo výške 15 %,
e)
zástupcovi riaditeľa odboru generálnej prokuratúry a námestníkovi krajského prokurátora vo výške 10 %,
f)
vedúcemu oddelenia generálnej prokuratúry vo výške 8 %,
g)
vedúcemu oddelenia krajskej prokuratúry vo výške 5 %,
h)
okresnému prokurátorovi prokuratúry s počtom do 10 prokurátorov vo výške 8 %, s počtom nad 10 prokurátorov vo výške 10 %,
i)
námestníkovi okresného prokurátora prokuratúry s počtom do 10 prokurátorov vo výške 5 %, s počtom nad 10 prokurátorov vo výške 8 %.
(2)
V prípade súbehu výkonu viacerých funkcií patrí vedúcemu prokurátorovi funkčný príplatok, ktorý je pre neho výhodnejší.

§ 103

(1)
Prokurátorovi počas dočasného pridelenia na inú prokuratúru podľa § 9 patrí funkčný plat podľa doterajšieho zaradenia s tým, že aj počas dočasného pridelenia sa prokurátor zaraďuje na účely určenia základného platu do príslušného platového stupňa v závislosti od počtu rokov započítateľnej praxe.
(2)
Prokurátorovi dočasne pridelenému na prokuratúru vyššieho stupňa patrí okrem funkčného platu určeného podľa odseku 1 aj príplatok ustanovený v § 108.
(3)
Plat, príplatok a ostatné peňažné náležitosti a nároky priznané týmto zákonom poskytuje prokurátorovi dočasne pridelenému na inú prokuratúru jeho služobný úrad.

§ 162

(1)
Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom koná v mene štátu generálna prokuratúra podľa osobitného zákona.54)
(2)
Ak generálna prokuratúra uhradí náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom, alebo jej časť a zavinenie prokurátora bolo zistené v disciplinárnom konaní ako závažné disciplinárne previnenie alebo v trestnom konaní, požaduje od prokurátora regresnú náhradu
a)
v celej výške, ak ide o úmyselné konanie prokurátora,
b)
vo výške nepresahujúcej u jednotlivého prokurátora sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, ak ide o nedbanlivostné konanie prokurátora.
(3)
Regresnú náhradu nemožno požadovať od prokurátora, ak k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby došlo z dôvodu, že
a)
zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti,
b)
trestné stíhanie bolo podmienené súhlasom poškodeného a poškodený daný súhlas vzal späť,
c)
trest, ku ktorému mohlo trestné stíhanie viesť, bol celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený,
d)
o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
e)
o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
f)
obvinený sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin,
g)
obvinený nebol v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
(4)
Regresnú náhradu nemožno požadovať od prokurátora ani vtedy, ak
a)
súd alebo prokurátor postúpil vec na konanie inému orgánu, ktorý je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť,
b)
účastník konania domáhajúci sa náhrady škody si hrozbu trestného stíhania alebo trestné stíhanie zavinil sám,
c)
v prípravnom konaní boli splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia,
d)
pri podaní obžaloby boli splnené zákonné podmienky na podanie obžaloby.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora; vzťahujú sa však na európskeho delegovaného prokurátora, ktorý plní úlohy generálnej prokuratúry. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora alebo ich nesprávnym úradným postupom pri plnení úloh Európskej prokuratúry zodpovedá Európska prokuratúra podľa osobitného predpisu.54a)

§ 221

(1)
Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11 členov, ktorých volí príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov, ktorí tvoria zhromaždenie prokurátorov. Funkcia generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora je nezlučiteľná s členstvom v prokurátorskej rade; tým nie je dotknuté právo týchto vedúcich prokurátorov zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej rady. S členstvom v prokurátorskej rade je nezlučiteľná aj funkcia hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora; tým nie je dotknuté ich právo zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej rady.
(2)
Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej rady volia tajným hlasovaním spomedzi seba.
(3)
Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je päťročné.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady alebo celú prokurátorskú radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
(5)
Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie v prokurátorskej rade písomne vzdať.
(6)
Členovi prokurátorskej rady zanikne členstvo v prokurátorskej rade, ak
a)
je preložený na prokuratúru, ktorej prokurátori tvoria iné zhromaždenie prokurátorov alebo
b)
mu zanikne služobný pomer prokurátora,
c)
je vymenovaný do funkcie vedúceho prokurátora, ktorá je nezlučiteľná s členstvom v prokurátorskej rade.

§ 224

(1)
Rada prokurátorov
a)
koordinuje činnosť prokurátorských rád,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu prokuratúry a k plánu hlavných úloh prokuratúry na kalendárny rok,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry.
(2)
Rada prokurátorov ďalej
a)
udeľuje súhlas k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2),
b)
môže podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora alebo udeľuje súhlas k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie prokurátora (§ 13 ods. 3),
c)
schvaľuje zásady funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5),
d)
vytvára databázu kandidátov na členov výberovej komisie (§ 7a, 21a a 238),
e)
volí prísediacich do databázy prísediacich disciplinárneho senátu,66)
f)
vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora (§ 19 ods. 1 a § 21a ods. 5 a 7) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie (§ 23 ods. 1),
g)
navrhuje členov skúšobných komisií (§ 251),
h)
udeľuje súhlas k odvolaniu právneho čakateľa prokuratúry z funkcie [§ 241 ods. 3 písm. b)],
i)
vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným týmto zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny prokurátor alebo prokurátorská rada.

§ 229

Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 6 ods. 5).

§ 231

(1)
Asistent prokurátora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku11b) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokurátorovi.
(2)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času inej právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania asistentovi prokurátora do doby nepretržitého vykonávania funkcie asistenta prokurátora, ak asistent prokurátora vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie predpísané, a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie asistenta prokurátora.

§ 251
Odborná justičná skúška

(1)
Odbornú justičnú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie podľa osobitného predpisu.11b)
(2)
Ak právny čakateľ prokuratúry úspešne zložil odbornú justičnú skúšku a ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora, generálny prokurátor ho vymenuje do funkcie prokurátora od prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úspešne zložil odbornú justičnú skúšku. Ak právny čakateľ prokuratúry k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, nedosiahne najmenej 25 rokov svojho veku, generálny prokurátor ho vymenuje do funkcie prokurátora odo dňa dosiahnutia 25. roku veku.
(3)
Tam, kde sa v zákone alebo v doklade vydanom na základe zákona používa pojem prokurátorská skúška, rozumie sa tým odborná justičná skúška podľa tohto zákona.

1)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
2)
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2017).
4)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7a)
§ 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
9)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
11)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
11b)
Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ba)
Napríklad zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
11c)
Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
§ 177 a 193 Správneho súdneho poriadku.
14)
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
14a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
15)
§ 11 až 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
16)
Napríklad § 22 až 33b Občianskeho zákonníka, § 89 až 92 Civilného sporového poriadku a § 49 až 52 Správneho súdneho poriadku, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16a)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
18)
§ 115 Občianskeho zákonníka.
19)
§ 143a Občianskeho zákonníka.
20)
§ 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
21)
Čl. 6 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
21a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z.
23)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z.
24)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. a zákona č. 185/2000 Z. z.
29)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z., § 3 zákona č. 95/2000 Z. z.
31)
Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 380/1997 Z. z.
33)
§ 6 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
35)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36a)
§ 10 ods. 3 a 4 zákona č. 548/2003 Z. z.
37)
§ 66 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38)
§ 67 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z.
39)
Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 400/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
39a)
Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39b)
§ 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40)
§ 22c a 22d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 57/1999 Z. z.
40a)
Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Napríklad § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 235/1998 Z. z.
47)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z.
49)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
49a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
49b)
§ 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Zákon č. 71/1967 Zb.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
54)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
54a)
Čl. 113 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
55)
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.
56a)
Čl. 113 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
57)
Zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).
57b)
Zákon č. 372/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57c)
Napríklad § 58 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 64 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 4 až 6 zákona č. 377/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57d)
Napríklad § 11 až 18 a § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 92 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 377/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 1 písm. d) piaty bod, ods. 3, 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57da)
Čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
66)
§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z.
66a)
§ 30a až 30c zákona č. 153/2001 Z. z. v znení zákona č. 401/2015 Z. z.
67)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
70)
Zákonník práce. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
71)
§ 68 až 76 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
72)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
76)
§ 215k zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.