Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.01.2024 do 31.08.2025

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2024
Účinnosť do: 31.08.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Ochrana spotrebiteľa, Lekári, zdravotnícki zamestnanci, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Zdravotnícke zariadenia, Základné práva, Lekárske komory
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST97JUD4818DS82EUPP44ČL4

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.01.2024 do 31.08.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 578/2004 s účinnosťou od 01.01.2024 na základe 540/2021, 518/2022 a 285/2023

Legislatívny proces k zákonu 518/2022
Legislatívny proces k zákonu 540/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 518/2022, dátum vydania: 30.12.2022

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) predkladá Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého predloženie vyplýva zo schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády SR úloha č. 12 na mesiac september 2022.

Navrhovaná právna úprava rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, zdravotných poisťovní a výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.

Vo vzťahu k zákonu o zdravotných poisťovniach za cieľ upraviť výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Navrhovaná úprava taktiež rieši potrebu zverejňovať pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá kontrolnej činnosti), precizuje postup pri uplatňovaní inštitútu predchádzajúceho súhlasu, spresňuje pravidlá pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa potrieb aplikačnej praxe, pravidlá pre inštitút finančného zúčtovania a ustanovuje podrobností pre prehliadky mŕtvych tiel, zabezpečovaných Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Navrhovaná právna úprava tiež zabezpečuje reguláciu tvorby zisku zdravotných poisťovní. Regulácia zisku v navrhovanej novele sa navrhuje cez definovanie tzv. optimálneho výsledku hospodárenia, ktorý predstavovať sumu, s ktorou bude vlastník zdravotnej poisťovne narábať tak ako doposiaľ, podľa vlastného uváženia. Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodárky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne.

Vo vzťahu k zákonu o zdravotnom poistení ide predovšetkým o úpravu vzťahov v systéme verejného zdravotného poistenia, najmä pravidiel pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom obmedziť na minimum tzv. podvodné prepoistenia. Zároveň sa v tomto článku zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného, zabezpečuje sa prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých účastníkov systému verejného zdravotného poistenia a navrhujú sa prijať nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti v SR pre žiadateľov o azyl.

Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

12. – 21. júl 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

júl – august 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2022

2.Definovanie problému

Zo súčasne nastavenej právnej úpravy vznikajú rôzne problémy v aplikačnej praxi, pre odstránenie ktorých je nevyhnutná zmena legislatívy. Pri zhodnotení súčasného stavu, týkajúceho sa oblastí, ktoré sú predmetom právnej úpravy, je možné skonštatovať, že tieto oblasti nie v súčasnom znení zákona popísané detailne, prípadne z nových poznatkov a podnetov z aplikačnej praxe vyplýva nutnosť zmeny a podrobnejšieho popisu týchto oblastí.

K čl. I (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach)

Pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá revíznej činnosti)

Vo všeobecnosti platí, že zdravotná poisťovňa uzatvára s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zmluva“), v ktorej je stanovený istý postup revízneho pracovníka pri revíznej činnosti. Niektoré z revíznych pravidiel uvedené v zmluvách a časti pravidiel môžu byť zverejňované na webových stránkach zdravotných poisťovní. Revízne pravidlá ako celok nie sú jednotné, a to v zmysle, že každá zdravotná poisťovňa v súčasnosti vytvorené svoje vlastné pravidlá revíznej činnosti. Zdravotná poisťovňa môže pravidlá meniť za predpokladu, že v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napríklad zo Zoznamom zdravotných výkonov). Neexistuje však zákonná povinnosť zverejňovať tieto pravidlá, a ani informovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o ich zmene. Z aplikačnej praxe jednoznačne vyplýva, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú úplný prístup k revíznym pravidlám, a nie pre nich prehľadné. V praxi tak nastáva problém, kedy poskytovatelia zbytočne administratívne zaťažovaní pri vykazovaní zdravotných výkonov, ktoré im následne nebudú uznané a uhradené zo strany zdravotnej poisťovne. Navyše, nie je možné vylúčiť, že revízni pracovníci v rámci rovnakej zdravotnej poisťovne postupujú rôzne, nakoľko si vykladajú revízne pravidlá tej-ktorej zdravotnej poisťovne odlišne. Ak by však všetky pravidlá revíznej činnosti boli zverejnené, resp. by k nim mali poskytovatelia prístup, je možné očakávať, že administratívna záťaž v tejto súvislosti by bola podstatne nižšia a poskytovateľ by mal zároveň vyššiu mieru istoty vo vzťahu k uznaniu vykázaného zdravotného výkonu.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou bol čiastočne novelizovaný zákonom č. 392/2020 Z. z. Niektoré z prijatých úprav (napr. povinnosť úradu vytvárať predbežný protokol, záverečný protokol a zápisnicu) sa v praxi preukázali ako administratívne náročne vykonateľné zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pričom však v aplikačnej praxi prinášajú len malú pridanú hodnotu pacientom a poistencom.

3

Inštitút predchádzajúceho súhlasu úradu a predkladanie čestného prehlásenia (konflikt záujmov)

V súčasnosti úrad v zmysle zákona vydáva zdravotnej poisťovni predchádzajúci súhlas vo vzťahu k rôznym skutočnostiam jednou z nich je aj voľba členov predstavenstva, dozornej rady, menovanie prokuristov, ustanovenie za vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly. Takéto osoby zároveň majú povinnosť predložiť úradu čestné prehlásenie pri demonštrovaní neexistencie konfliktu záujmov. Neexistuje však postup, ktorým by zákon ustanovoval, ako úrad postupovať, ak osoba nepredloží čestné prehlásenie, resp. predloží čestné prehlásenie, v ktorom nie uvedené pravdivé, resp. úplné údaje.

Ďalšie úpravy súvisiace s

-podrobnosťami výkonu prehliadok mŕtvych tiel,

-legislatívnym rozšírením kategórie prevádzkových výdavkov 6a ods. 3) o príspevok na činnosť Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (zavedenie príspevku bolo nereflektované vo vzťahu k prevádzkovým výdavkom),

-precizovaním inštitútu finančného zúčtovania a znovuzavedením právomoci úradu vydávať metodické usmernenie vo vzťahu k zúčtovacej dávke.

K čl. VI (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení)

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Preto sa navrhuje zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca na rok a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nemá vzťahovať na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).

Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Ostáva zachovaná aj odvodová odpočítateľná položka.

Zmena zdravotnej poisťovne

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v každom prepoisťovacom období rieši podnety poistencov, ktorým bola zmenená zdravotná poisťovňa, avšak podľa ich vyjadrení oni túto zmenu nevykonali. Riešenie týchto podnetov je extrémne komplikované, nakoľko v procese zmeny zdravotnej poisťovne boli vykonané určité kroky, v konečnom dôsledku je postihnutým vždy poistenec, ktorý musí riešiť túto situáciu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, následné dokazovanie podvodného konania zo strany neznámeho páchateľa, prípadné skúmanie pravosti podpisu. Preto sa javí účelné a správne zaviesť do procesu prepoisťovania pravidlá, ktoré podobné podvodné jednanie s cieľom finančného profitu (podávanie podvodných prihlášok s cieľom získania odmeny za získanie nových poistencov) obmedzia na čo možno najnižšiu mieru.

Ide predovšetkým o nasledovné opatrenia:

-presné určenie náležitostí prihlášky, ktoré nie podávané osobne, ale zasielané poštou alebo elektronicky (predovšetkým overenie podpisu poistenca)

-určenie pravidiel pre späťvzatie prihlášky, v obdobnej miere ako pri podaní prihlášky

-riešenie podávania prihlášok za maloletých, ktorí rozhodnutím súdu zverení do starostlivosti inému subjektu

4

-ustanovenie výmeny údajov pri zmene poisťovne medzi zdravotnými poisťovňami a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia

Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.)

Výnimkou osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak dlžník dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, má stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia (obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti), ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov (osoba má prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí).

Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažuje jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti je zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu.

V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).

Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.

Zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl v SR

Žiadatelia o azyl, o poskytnutie dočasného útočiska a osoby v programe asistovaných návratov majú aj v súčasnosti nárok na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Táto zdravotná starostlivosť je v súčasnosti zabezpečovaná prostredníctvom Ministerstva vnútra SR.

Pre zjednodušenie procesu poskytovania a úhrady tejto zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bola zabezpečovaná prostredníctvom zdravotnej poisťovne, ktorej následne náklady refunduje MZ SR.

Ďalšie podnety z aplikačnej praxe verejného zdravotného poistenia

-zdravotné poistenie pre cudzincov a pre osoby v cudzine,

-predkladanie dokladov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v cudzine,

-spätné vydanie rozhodnutia o dôchodku (zníženie byrokratickej záťaže pri spätných opravách výkazov),

-odpisy pohľadávok zdravotnej poisťovne.

3.Ciele a výsledný stav

5

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá revíznej činnosti)

Cieľom v tejto oblasti je zvýšenie miery istoty poskytovateľov pri vykazovaní zdravotných výkonov, a to tak, že budú oboznámení so všetkými revíznymi pravidlami pred uzatváraním zmluvy so zdravotnou poisťovňou, ako aj počas trvania právneho vzťahu. Zároveň, zverejňovanie revíznych pravidiel umožní úradu efektívnejší výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Za účelom dosiahnutia proporcionality medzi mierou administratívnej záťaže úradu a informáciami z výkonu dohľadu, o ktorých byť podávateľ podnetu informovaný, sa navrhuje zjednotenie záverečného protokolu a zápisnice. V aplikačnej praxi teda bude úrad pri ukončovaní výkonu dohľadu vypracovávať protokol a zápisnicu, pričom podávateľ podnetu bude mať prístup k výsledku výkonu dohľadu a aj k týmto dokumentom. Právo dohliadaného subjektu na podanie námietok k výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou pritom ostáva zachované (táto možnosť bola zavedená do právnej úpravy v roku 2020).

Inštitút predchádzajúceho súhlasu úradu a predkladanie čestného prehlásenia (konflikt záujmov)

Cieľom je stanovenie postupu pre úrad pri konaní o odňatí predchádzajúceho súhlasu vo vzťahu k § 13 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotných poisťovniach.

Regulácia zisku zdravotných poisťovní

Cieľom je ustanoviť jasné pravidlá (cez tzv. optimálny výsledok hospodárenia) na výplatu zisku, ktoré na jednej strane nebudú demotivujúce pre vlastníkov zdravotných poisťovní a na strane druhej budú brániť nekontrolovanému odlivu zdrojov zo systému verejného zdravotného poistenia).

Minimálne poistné zamestnanca

Cieľom je zavedenie minimálneho poistného pre zamestnanca.

Zmena zdravotnej poisťovne

Cieľom je vyššia transparentnosť a kontrola procesu zmeny zdravotnej poisťovne s ambíciou zabrániť podvodným prepoisteniam.

Prístup k zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia

Cieľom je umožniť prístup k definovanej zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov.

Zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl v SR

Cieľom je zabezpečiť financovanie tejto zdravotnej starostlivosti prostredníctvom MZ SR

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo zdravotníctva SR

Ministerstvo vnútra SR

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Zdravotné poisťovne

Poistenci verejného zdravotného poistenia

Zamestnávatelia

Platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie

Národné centrum zdravotníckych informácií

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR

Žiadatelia o azyl v SR

Podávatelia podnetov na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (v pozícii subjektu podávajúceho podnet na výkon dohľadu)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nie sú.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Pravidlá revíznej činnosti:

6

Nulový variant: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by nemali istotu pri vykazovaní zdravotnej starostlivosti.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Nulový variant: vysoká miera administratívnej náročnosti pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a absencia efektivity pri niektorých inštitútoch v rámci výkonu dohľadu.

Predchádzajúci súhlas úradu

Nulový variant: úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by nemohol konať v prípade existencie konfliktu záujmov a pri nedoručení čestného prehlásenia.

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Nulový variant: pre existenciu zdravotného poistenia bude naďalej postačovať minimálny úväzok s minimálnym možným odvodom

Zmena zdravotnej poisťovne

Nulový variant: počty prípadov podvodného prepoistenia budú ostávať bez zmeny, prípadne budú ďalej narastať

Zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl v SR

Nulový variant: financovanie tejto zdravotnej starostlivosti bude zabezpečovať MV SR

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

-Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Predkladateľ za to, že národná právna úprava nejde v žiadnych ustanoveniach nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti na základe údajov od zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

7

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo zdravotníctva SR

Odbor poisťovníctva

Limbová 2

837 52 Bratislava

zakon580@health.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Súvisiace platné právne predpisy, údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou a zdravotných poisťovní, Národné centrum zdravotníckych informácií, údaje od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, údaje z Makroekonomickej prognózy IFP, údaje občianskeho združenia Proti prúdu

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 152/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

Všeobecne

Novela zákona je zameraná na boj s osobami, ktoré sa vyhýbajú plateniu zdravotných odvodov cez čiastočné úväzky. Veľakrát sa jedná o majiteľov firiem, ktorí si vyplácajú niekoľko eurové mzdy, aby

8

nemuseli platiť zdravotné odvody ako samoplatcovia. Napriek tomu, že ide o spôsob neželanej optimalizácie, uvedená skupina predstavuje malý podiel (10% 20%) na celkovej skupine zasiahnutých osôb (viac ako 200 tis. osôb). Z tohto pohľadu novela zákona neefektívne rieši uvedený problém a škodlivý vplyv na zamestnanosť a negatívne sociálne efekty práve pre citlivú skupinu nízkopríjmových zamestnancov. Komisia žiada predkladateľa pripraviť detailnú analýzu, koľko osôb sa dotkne navrhovaná zmena a pri koľkých z nich sa jedná o majiteľov firiem, ktorí si účelovo vyplácajú nízku mzdu (deklarovaný cieľ opatrenia).

Hlavnou zasiahnutou skupinou uvedenej novely nízkopríjmoví zamestnanci na čiastočných úväzkoch. Túto skupinu tvoria osoby, ktoré nemôžu pracovať na dlhodobý úväzok z rôzneho titulu (zdravotné alebo sociálne problémy, rodinný stav a iné). Nízkopríjmovým zamestnancom tak vzrastie zaťaženie práce niekoľkonásobne. To je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR, ktoré sa zaviazalo znížiť „daňovo-odvodového zaťaženia nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových“. Zároveň je to v rozpore s odporúčaniami medzinárodných organizácii (OECD, MMF), ktoré upozorňujú na existujúce vysoké zaťaženie pre nízkopríjmových

V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prehodnotiť úpravu odvodovo odpočítateľnej položky (OOP). V súčasnej podobe je využívaná hlavne pri čiastočných úväzkoch. Úpravou odvodovej položky by sa mohlo znížiť zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov aj v okolí súčasnej minimálnej mzdy. Uvedená zmena by tak mala pozitívne efekty na disponibilné príjmy tejto skupiny, ako aj na celkovú zamestnanosť z nej plynúci ekonomický rast. Komisia nevidí dôvod zrušiť jednu z mála politík, ktorá má pomáhať zamestnávaniu nízkopríjmových osôb. Vhodnejšie riešenie je prehodnotiť existujúce parametre odvodovej odpočítateľnej položky. Pri dizajne parametrov a opatrenia vie byť MF SR (konkrétne IFP) nápomocné.

Zmena sa dotkne aj zamestnancov, ktorým krátkodobo klesne mzda pod minimálny základ. Aj keď sa im naviac zaplatené odvody vrátia v ročnom zúčtovaní, títo zamestnanci budú dotovať systém zdravotného poistenia.

Ďalšiu komplikáciu vidí Komisia u zamestnancov s viacerými čiastočnými úväzkami. Táto skupina bude dodatočne zasiahnutá zvýšenými preddavkami z jedného z daných úväzkov a to aj napriek tomu, že ich kumulatívny mesačný základ môže presiahnuť minimálny mesačný základ.

Čo sa týka samotného naviazania, nie je jasné prečo bolo zvolené naviazanie na minimálnu mzdu (ktorá je pri automate 57% priemernej mzdy z pred 2 rokov), keď samoplatcovia aktuálne platia z 50% priemernej mzdy z pred 2 rokov.

Z hľadiska spravodlivosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom predpokladá návrh, že celý rozdiel do minimálneho vymeriavacieho základu má platiť zamestnanec (14% sadzba). Čo je dôvod, prečo sa zamestnávateľ nemusí spolupodieľať?

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov označil pozitívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Z tabuľky č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.

V časti 2.1.1 analýzy vplyvov predkladateľ uvádza, že: “Návrhu nezakladá úbytok príjmov alebo zvýšenie výdavkov v rozpočte verejnej správy.“ Podľa tabuľky č. 1 analýzy vplyvov však predložený materiál predpokladá zvýšenie výdavkov verejnej správy na roky 2023 2026. Komisia žiada uvedené upraviť.

V tabuľkách č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 kvantifikované sumy na roky 2023 2026. V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné uvádzať kvantifikácie na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky (v tomto prípade 2022 až 2025).

V zmysle bodu D analýzy vplyvov sa presúvajú finančné prostriedky z kapitoly MV SR do kapitoly MZ SR. Uvedené je potrebné zohľadniť v tabuľke č. 1 analýzy vplyvov.

9

Tabuľku č. 4 je potrebné vypracovať za každý subjekt verejnej správy zvlášť.

S materiálom bude možné súhlasiť len za podmienky, že z neho nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv, t. j. všetky vplyvy z neho vyplývajúce budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov.

Odôvodnenie: Reguláciou zisku zdravotných poisťovní je priamo ovplyvnené podnikateľské prostredie, rovnako aj administratívne povinnosti, ktoré taktiež negatívnym vplyvom pre podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Odôvodnenie: Kalkulačka nákladov je podľa aktuálnej Jednotnej metodiky povinnou súčasťou Analýzy vplyvov.

K sociálnym vplyvom

Komisia žiada, aby predkladateľ riadne identifikoval a zhodnotil sociálne vplyvy predloženého návrhu a analýzu sociálnych vplyvov vypracoval tak, aby boli návrhy opatrení so sociálnym vplyvom (vo všetkých bodoch tejto analýzy, v ktorých sa vykonáva hodnotenie) hodnotené jednotlivo, pri každom hodnotenom návrhu opatrenia bol zrejmý jeho opis, vplyv (ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny alebo pozitívny aj negatívny), porovnanie navrhovaného opatrenia so súčasným stavom, špecifikácia dotknutých skupín a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie sociálneho vplyvu. Analýzu sociálnych vplyvov žiada Komisia vypracovať v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (Príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov).

V súvislosti s návrhom na zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca a jeho významným negatívnym vplyvom na nízkopríjmových zamestnancov (s príjmom nižším ako minimálna mzda), ktorých počet predkladateľ odhaduje na približne 250 tis., žiada Komisia, aby osobitná pozornosť v analýze sociálnych vplyvov bola venovaná tomuto navrhovanému opatreniu, jeho podrobnému zhodnoteniu tak, aby boli dotknuté skupiny čo najpresnejšie špecifikované (o aké skupiny ide z počtu 250 tis. zamestnancov) a Komisia žiada doplniť aj vhodne zvolené modelové príklady na prezentovanie negatívnych vplyvov na hospodárenie domácností dotknutých týmto návrhom aj podľa ich špecifikácie. V tejto súvislosti Komisia žiada zhodnotiť aj zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky.

Odôvodnenie: Predložená analýza sociálnych vplyvov svojim rozsahom spracovania nemôže byť akceptovaná ako postačujúca, o to viac v prípade, ak predložený návrh zakladá takéto významné negatívne finančné vplyvy na nízkopríjmové osoby.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Predkladateľ pripojil analýzu na informatizáciu spoločnosti no nevyznačil pozitívny vplyv do doložky vplyvov. Zároveň Komisia upozorňuje predkladateľa na potrebu vyznačenia možných elektronických služieb súvisiacich s elektronickými konaniami a zasielaním elektronických dokumentov k nim.

...

STANOVISKO PREDKLADATEĽA

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu (ak by nemali žiaden úväzok a boli by

10

dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí sú zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby sú už dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Odpočítateľná položka

Na základe prehodnotenia pripomienok MPK, odpočítateľná položka bola zachovaná po prekročení sumy životného minima.

K samotnému opatreniu odpočítateľnej položky ako nástroja na podporu zamestnanosti Ministerstvo zdravotníctva SR nepokladá za vhodný spôsob realizácie sociálnej pomoci cestu odvodov na verejné zdravotné poistenie. Sociálna pomoc by mala byť poskytovaná spôsobom, ktorý je na to určený t. j. cestou sociálnych odvodov a sociálnych dávok a systém zdravotných odvodov by mal slúžiť na to, na čo bol pôvodne určený na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre poistencov systému verejného zdravotného poistenia. Je potrebné zdôrazniť, že akékoľvek opatrenie na podporu zamestnanosti (ktoré je realizované cestou zníženia odvodov na verejné zdravotné poistenie pre časť poistencov) znamená v konečnom dôsledku menej prostriedkov v systéme zdravotného poistenia a menej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov SR. Z tohto dôvodu by opatrenia v sociálnej oblasti mali byť prioritne smerované na sociálny a nie zdravotný systém.

Vplyv na podnikateľské prostredie

Predkladateľ nesúhlasí s pripomienkou, že navrhovaná regulácia zisku zdravotných poisťovní mať (akýkoľvek) vplyv na podnikateľské prostredie.

Podľa záverov Európskej komisie z dňa 15. 10. 2014, podľa ktorého v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele, jedná sa o systém založený najmä na zásade solidarity, pričom Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti (výkon verejného zdravotného poistenia) nemajú ekonomickú povahu (

http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-1158_sk.htm

). Tento záver sa

vzťahuje na osobitný spôsob, akým je táto činnosť na Slovensku organizovaná a vykonávaná, a týka sa preto tohto konkrétneho systému v Slovenskej republike. V súlade s vyššie uvedenými závermi Európskej komisie nie je možné pokladať reguláciu zisku zdravotných poisťovní vytvoreného z povinných odvodov (t. j. zo zdrojov verejného zdravotného poistenia počas výkonu verejného zdravotného poistenia) za ekonomickú činnosť, a teda nie je tu možné pozorovať a určiť akýkoľvek vplyv na podnikateľské prostredie v SR.

Uvedené stanovisko je v súlade s oficiálnym stanoviskom Slovenskej republiky, či v konaní pred Európskou komisiou, prípadne následným konaním pred Súdnym dvorom EU, pričom dňa 11. 6. 2020 Súdny dvor (veľká komora) v spore (C-262/18 P a C-271/18 P) rozhodol v rozsudku v prospech Slovenskej republiky a stotožnil sa s vyššie uvedeným stanoviskom Európskej komisie. Test primeranosti a nevyhnutnosti bol doplnený do dôvodovej správy.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ upravil časť 2.1.1. analýzy, v zmysle pripomienok.

11

V zmysle pripomienok mali byť tabuľky 1, 2, 3, 4 kvantifikované na bežný rok (2022) a na tri nasledujúce roky. Nakoľko účinnosť novely sa predpokladá od 1. januára 2023, kvantifikácia akýchkoľvek dopadov pre rok 2022 nie je možná (návrh nebude mať žiaden dopad na rok 2022).

Presun prostriedkov z rozpočtu MV SR do rozpočtu MZ SR bol v tabuľke č. 1 zohľadnený, v zmysle pripomienky.

Tabuľka č. 4 bola vypracovaná za každý subjekt verejnej správy zvlášť, v zmysle pripomienky.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

12

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2 022

2 023

2 024

2 025

Príjmy verejnej správy celkom

0

34 855 126

36 264 054

37 245 289

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

- rozpočet MZ SR (príjem zo zvýšenia percenta odvodu na operačné strediská, NCZI)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

- rozpočet MZ SR (príspevok na zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

50 000

50 000

50 000

- rozpočet MV SR príspevok na zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

-50 000

-50 000

-50 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

21 330 205

21 798 590

22 124 969

- vplyv na rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

40 000

40 000

40 000

- vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Výdavky verejnej správy celkom

0

34 855 126

36 264 054

37 245 289

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

- rozpočet MZ SR (financovanie bežnej činnosti operačných stredísk, NCZI)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

- rozpočet MZ SR (zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

50 000

50 000

50 000

- rozpočet MV SR (zdravotná starostlivosť pre žiadateľov o azyl)

-50 000

-50 000

-50 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

13

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

21 330 205

21 798 590

22 124 969

- vplyv na rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

40 000

40 000

40 000

- vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zakladá zvýšenie výdavkov v rozpočte verejnej správy. Zvýšenie výdavkov verejnej správy je v plnej miere kompenzované nárastom príjmov rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

K navrhovaným úpravám v opatrení:

A.Zavedenie mesačného minimálneho základu zamestnanca

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode

14

zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

B.Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov

Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov spočíva v rozšírení zdravotnej starostlivosti pre p poistencov, ktorí je dlžníkom podľa § 25a ods. 1 a nespĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. a) až h), a po novom bude mať právo na úhradu

a)zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom,

b)očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia,

c)liečby chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak ide o osoby podľa § 11 ods. 7.“.

Nepredpokladáme, že by takáto úprava mala vplyv na pokles úspešnosti výberu poistného.

Prípadný dopad na výdavkovej strane sa nepredpokladá, nakoľko zdravotná starostlivosť, ktorá nebola dočasne poskytovaná dlžníkom by napokon vždy mala byť poskytnutá, či po úhrade dlhu, alebo po tom, ako sa z odkladnej zdravotnej starostlivosti stane neodkladná, často aj vo vyššej sume, ako by stála v čase, kým neodkladnou nebola (akútna zdravotná starostlivosť je vždy drahšia, ako včasná liečba ochorenia).

Z vyššie uvedených dôvodov preto v tejto časti nepredpokladáme pozitívny ani negatívny dopad na rozpočet verejného zdravotného poistenia.

C.Zmena spôsobu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl a ďalšie osoby

Skupina osôb, ktorá zahŕňa žiadateľov o azyl, žiadateľov o poskytnutie dočasného útočiska a osoby v programe asistovaného dobrovoľného návratu do krajiny pôvodu, má nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v súčasnosti. Návrh nezakladá rozšírenie tohto rozsahu, iba zmenu subjektu, ktorý túto zdravotnú starostlivosť uhrádzať namiesto Ministerstva vnútra SR to má byť Ministerstvo zdravotníctva SR.

Z uvedeného dôvodu nepredpokladáme dopad na štátny rozpočet, iba presun finančných prostriedkov, vyčlenených na tento účel z kapitoly MV SR do kapitoly MZ SR.

D.Nárok predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov.

Navrhuje sa v zákone ustanoviť nárok predsedu ÚDZS na mesačnú paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v

15

sume maximálne 50 % platu, obdobne, ako je to u iných vysokých ústavných činiteľov. Paušálne náhrady štandardnou súčasťou právnych predpisov upravujúcich odmeňovanie a platové pomery verejných funkcionárov. Paušálne náhrady patria napr. vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy 150 zákona č. 55/2017 Z. z.), predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu SR 21a zákona č. 120/1993 Z. z.), verejnému ochrancovi práv 26 zákona č. 564/2001 Z. z.), predsedovi Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (§ 14 zákona č. 54/2019 Z. z.) a pod.

Návrh zákona upravuje len hornú hranicu paušálnej náhrady, ktorú možno predsedovi úradu určiť, konkrétnu výšku bude určovať správna rada úradu aj s ohľadom na finančné možnosti úradu. Paušálne náhrady budú čerpané z existujúceho rozpočtu úradu – nezavádza sa zvyšovanie príspevku úradu.

E.Zvýšenie pokút uložených zdravotným poisťovniam

Návrh zákona zavádza opakovanú sankciu v prípadoch kedy zdravotná poisťovňa opakovane poruší tú istú zákonnú povinnosť. Návrh má slúžiť ako preventívna funkcia.

F.Zvýšenie percenta príspevkov, odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Navrhuje sa zvýšenie príspevkov zdravotných poisťovní na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby zo súčasnej sadzby 0,35% na sadzbu 0,45%.

Navrhuje sa zvýšenie príspevkov na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému zo súčasnej sadzby 0,41% na sadzbu 0,55%.

G.Regulácia zisku zdravotných poisťovní

Cieľom návrhu je zaregulovať maximálnu hodnotu kladného hospodárskeho výsledku, ktorú si budú môcť akcionári zdravotnej poisťovne vyplatiť vo forme dividend tak, aby na jednej strane neboli odčerpávané zdroje verejného zdravotného poistenia mimo systém v miere vyššej, ako je primeraná odmena za správu verejných zdrojov a výkon zdravotného poistenia a na druhej strane, aby potencionálna odmena, ktorú môže získať akcionár zdravotnej poisťovne vo forme dividendy pokrývala náklady, spojené s výkonom týchto činností a bola motivujúca.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

Predloženým návrhom zmeny zákona nedochádza k zmene vývoja objemu aktivít.

16

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zistený dopad odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení v eur za predošlé obdobia bol nasledovný

rok

2017

2018

2019

2020

2021

preddavky

41 183 155

7 131 652

4 393 487

2 654 472

2 188 089

RZP za predchádzajúci rok

137 293 020

104 090 028

24 485 102

19 539 236

18 790 150

dopad celkom

178 476 175

111 221 679

28 878 589

22 193 708

20 978 239

Odhad v eur za nasledujúce obdobia:

rok

2022*

2023*

2024*

2025*

preddavky

1 400 000

1 000 000

500 000

200 000

RZP za predchádzajúci rok

14 000 000

10 000 000

5 000 000

1 000 000

dopad celkom

15 400 000

11 000 000

5 500 000

1 200 000

*odhad

A.Zavedenie mesačného minimálneho základu zamestnanca

Je reálny predpoklad, že časť poistencov, ktorí v súčasnosti využívajú prácu na skrátené úväzky prehodnotí svoj status (jednak osoby, ktorým by sa nová zmena finančne neoplatila kvôli navýšeniu odvodu na úroveň ich príjmu, jednak osoby, ktoré tento inštitút využívali zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť odvody v plnej výške) a teda pri odhade pozitívneho dopadu na príjem zdravotných poisťovní je treba zohľadniť aj túto skutočnosť. Je teda potrebné odhad pozitívneho dopadu znížiť o tieto osoby – odhad, je, že by sa táto zmena statusu mohla týkať 40% osôb.

Nasledujúca analýza vychádza z údajov, ktoré poskytli zdravotné poisťovne.

Negatívny dopad môže vzniknúť pri osobách s príjmom vyšším ako životné minimum (234,42 eur) a zároveň nižším ako 329 eur, kde negatívny dopad na príjem zamestnanca predstavuje sumu od 0,02 eur mesačne (osoby s príjmom 328 eur) do 9,32 eur mesačne (osoba s príjmom 235 eur); negatívny vplyv zaniká pre nízkopríjmové skupiny s príjmom od 329 eur mesačne (odvod zamestnávateľa už pokrýva celú sumu minimálneho odvodu).

Podľa údajov od zdravotných poisťovní za 1. štvrťrok roku 2022 bol počet zamestnancov s príjmom do výšky životného minima 85 - 95 tis. osôb. Za predpokladu, že osoby s reálne nízkym príjmom z tejto skupiny budú zároveň poistencami štátu, by v tejto skupine osôb nemali byť zaznamenané negatívne vplyvy na sociálne ohrozené skupiny.

Podľa údajov od zdravotných poisťovní by mala skupina osôb s príjmami v intervale od 234 eur do 329 eur predstavovať cca 35 tis. osôb. Osoby z tejto skupiny by zaznamenali negatívny dopade na ich príjmy vo výške 4,66 eur / mesačne (priemerný dopad z tabuľky nižšie).

Počet zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako životné minimum (bez poistencov štátu): 95 000 osôb

Úhrn skutočných vymeriavacích základov týchto osôb za 1 mesiac: 1 200 000 eur.

Úhrn vymeriavacích základov týchto osôb, ak je vymeriavací základ životné minimum: 234,42 eur x 95 000 = 22 269 900 eur

Zníženie o 40%: 234,42 eur x (95 000 – (40% z 95 000)) = 13 361 940 eur

Navýšenie vymeriavacích základov za 1 mesiac: 13 361 940 eur – 1 200 000 eur = 12 161 940 eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 mesiac: 14% z 12 161 940 eur = 1 702 671,6 eur

17

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 rok: 1 702 671,6 eur x 12 = 20 432 059,2 eur.

Tento dopad odhadujeme aj na ďalšie roky, navýšený o odhadovanú infláciu podľa poslednej makroekonomickej prognózy MF SR -

4,2

2,2

1,5

2022

2023

2024

rok

2023

2024

2025

2026

suma

21 290 205,47

21 758 589,99

22 084 968,84

22 482 498,28

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Príklad dopadu

životné minimum

234,42

k 1. 1. 2023

odp. položka

380,00

súčasnosť

nový návrh

nový dopad

mzda (eur)

zamestnanec – odvod 4%

zamestnávateľ – odvod 10%

zamestnanec – 4%

zamestnávateľ – 10%

zamestnanec (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

zamestnávateľ (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

10

0,00

1,00

31,82

1,00

31,82

0,00

20

0,00

2,00

30,82

2,00

30,82

0,00

30

0,00

3,00

29,82

3,00

29,82

0,00

40

0,00

4,00

28,82

4,00

28,82

0,00

50

0,00

5,00

27,82

5,00

27,82

0,00

60

0,00

6,00

26,82

6,00

26,82

0,00

70

0,00

7,00

25,82

7,00

25,82

0,00

80

0,00

8,00

24,82

8,00

24,82

0,00

90

0,00

9,00

23,82

9,00

23,82

0,00

100

0,00

10,00

22,82

10,00

22,82

0,00

200

0,00

20,00

12,82

20,00

12,82

0,00

218

0,00

21,80

11,02

21,80

11,02

0,00

219

0,00

21,90

10,92

21,90

10,92

0,00

220

0,00

22,00

10,82

22,00

10,82

0,00

230

0,00

23,00

9,82

23,00

9,82

0,00

234

0,00

23,40

9,42

23,40

9,42

0,00

235

0,00

23,50

9,32

23,50

9,32

0,00

240

0,00

24,00

8,82

24,00

8,82

0,00

18

250

0,00

25,00

7,82

25,00

7,82

0,00

260

0,00

26,00

6,82

26,00

6,82

0,00

270

0,00

27,00

5,82

27,00

5,82

0,00

280

0,00

28,00

4,82

28,00

4,82

0,00

290

0,00

29,00

3,82

29,00

3,82

0,00

300

0,00

30,00

2,82

30,00

2,82

0,00

303

0,00

30,30

2,52

30,30

2,52

0,00

304

0,00

30,40

2,42

30,40

2,42

0,00

305

0,00

30,50

2,32

30,50

2,32

0,00

306

0,00

30,60

2,22

30,60

2,22

0,00

310

0,00

31,00

1,82

31,00

1,82

0,00

320

0,00

32,00

0,82

32,00

0,82

0,00

325

0,00

32,50

0,32

32,50

0,32

0,00

326

0,00

32,60

0,22

32,60

0,22

0,00

327

0,00

32,70

0,12

32,70

0,12

0,00

328

0,00

32,80

0,02

32,80

0,02

0,00

329

0,00

32,90

0,00

32,90

0,00

0,00

330

0,00

33,00

0,00

33,00

0,00

0,00

350

0,00

35,00

0,00

35,00

0,00

0,00

380

0,00

38,00

0,00

38,00

0,00

0,00

400

2,40

40,00

2,40

40,00

0,00

0,00

450

8,40

45,00

8,40

45,00

0,00

0,00

500

14,40

50,00

14,40

50,00

0,00

0,00

550

20,40

55,00

20,40

55,00

0,00

0,00

600

24,00

60,00

24,00

60,00

0,00

0,00

650

26,00

65,00

26,00

65,00

0,00

0,00

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto

oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Príklad

zamestnanec má príjem 300 eur

dnes neplatí 4% z 300 eur, lebo sa na túto sumu uplatňuje odpočítateľná položka

zamestnávateľ zaplatí 30 eur (10% z 300)

po novom bude musieť zamestnávateľ preveriť, či

výsledok, t.j. odvod za zamestnanca plus odvod za zamestnávateľa (v tomto prípade 30 eur) je rovný 14% z 234,42,

ak nie je (čo v tomto prípade nie je), bude musieť strhnúť zamestnancovi zvyšok, v tomto prípade pôjde o sumu 2 eurá 81 centov,

ak je, ponechá odvod bez zmeny.

19

Vzhľadom na zmenu sumy minimálneho základu (životné minimum), by zavedenie minimálneho základu nemalo mať vplyv na daňové príjmy.

B.Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov

Nepredpokladáme pozitívny ani negatívny dopad na rozpočet verejného zdravotného poistenia.

Ľudia bez domova často trpia rôznymi ochoreniami, obyčajne chronického charakteru. Podľa Záverečnej správy z výskumu a sčítania ľudí́ bez domova na území mesta Bratislavy v roku 2016 prítomnosť dlhodobého zdravotného problému uviedlo 49 % dospelých osôb, v starších vekových skupinách sa týkal 60 % osôb. K najčastejšie uvádzaným dlhodobým zdravotným problémom patrili problémy s nohami a problémy so srdcom a tlakom. Výrazné zastúpenie mali aj duševné problémy či ťažkosti s dýchaním. Aj podľa Záverečnej správy z registračného týždňa rodín v bytovej núdzi v Košiciach z roku 2021 respondenti medzi najčastejšiemu zdravotnými problémami uviedli problémy s dýchaním, neurologické ochorenia, ochorenia srdca a vysoký krvný tlak, ochorenia pohybového aparátu a cukrovku. Najväčším problémom zlého zdravotného stavu ľudí bez domova však býva kritické prehlbovanie chronických ochorení s fatálnymi následkami. Odopieranie inej, než neodkladnej ZS v prípade chronického ochorenia ľudí bez domova často vystavuje bolestiam, nedostatku potrebných liekov a významne znižuje predpokladanú dĺžku ich života.

Podľa analýzy predkladateľa nárok dlžníkov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu nemá merateľný vplyv na príjmy ani výdavky systému verejného zdravotného poistenia.

Obmedzenie nároku na zdravotnú starostlivosť pri dlžníkovi iba na neodkladnú je zrejme najtvrdšie v EU; veľká väčšina členských štátov EU (vrátane Českej republiky) takéto obmedzenie vôbec nemá a napriek tomu v týchto krajinách nie je evidovaný žiaden pokles úspešnosti výberu poistného v porovnaní so SR. Zdravotným poisťovniam naďalej ostáva k dispozícii celé spektrum nástrojov na vymáhanie, vrátane exekučných konaní.

Pokiaľ ide o šetrenie prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, veľmi často je práve akútna zdravotná starostlivosť drahšia, ako prevencia a odkladná zdravotná starostlivosť.

Ustanovenie bolo prepracované. Úprava obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov spočíva v rozšírení zdravotnej starostlivosti pre poistencov, ktorí dlžníkmi podľa § 25a ods. 1 a nespĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. a) až h), a po novom bude mať právo na úhradu

a)zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom,

b)očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia,

c)liečby chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak ide o osoby podľa § 11 ods. 7.

C.Zmena spôsobu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl a ďalšie osoby

Nepredpokladáme pozitívny ani negatívny dopad na štátny rozpočet.

Predpokladáme nutnosť presunu sumy, určenej na úhradu zdravotnej starostlivosti pre tieto osoby z kapitoly MV SR do kapitoly MZ SR.

Sumy, určené na úhradu zdravotnej starostlivosti pre tieto soby v minulosti (zdroj: MV SR):

rok

suma úhrad za zdravotnú starostlivosť v tisícoch eur

2019

29

2020

19

2021

37

Odhad sumy v budúcnosti je veľmi problematický, nakoľko významným nepredvídateľným parametrom je situácia v okolitých krajinách, možný vznik migračnej krízy alebo inej krízovej humanitárnej situácie.

Odhad (pri vyššie uvedenej miere neistoty) je cca 50 tis. eur ročne.

(poznámka: tento odhad nezahŕňa náklady, spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre obete v súčasnosti prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine, nakoľko týmto osobám je v súčasnosti

20

poskytovaná a uhrádzaná zdravotná starostlivosť podľa iných platných ustanovení - § 9h ods. 2 a § 38eza zákona č. 580/2004 Z. z.).

D.Nárok predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov

Navrhovaný nárok predsedu ÚDZS na mesačnú paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume maximálne 50 % platu, bude mať negatívny dopad na rozpočet ÚDZS.

E.Zvyšovanie pokút uložených zdravotných poisťovniam

Zvyšovanie pokút by nemalo mať merateľný dopad na príjmy rozpočtu, nakoľko ani v súčasnosti nie sú ukladané pokuty v najvyššej výške, ktorú umožňuje zákon. Zvýšenie hornej sadzby pri opakovanom porušení má zabezpečiť preventívnu funkciu.

F.Zvýšenie percenta príspevkov, odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby

rok

2022

2023

2024

2025

základ

5 635 383 857

6 027 276 663

6 300 133 262

6 591 049 050

výška príspevku pri sadzbe 0,35%

19 723 843

21 095 468

22 050 466

23 068 672

výška príspevku pri sadzbe 0,45%

25359227,35

27122744,98

28350599,68

29659720,7

rozdiel (dopad)

5 635 384

6 027 277

6 300 133

6 591 049

Príspevok na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému

rok

2023

2024

2025

2026

základ

5 635 383 857

6 027 276 663

6 300 133 262

6 591 049 050

výška príspevku pri sadzbe 0,41%

23 105 074

24 711 834

25 830 546

27 023 301

výška príspevku pri sadzbe 0,55%

30994611,21

33150021,64

34650732,94

36250769,8

rozdiel (dopad)

7 889 537

8 438 187

8 820 187

9 227 469

celkom:

rok

2023

2024

2025

2026

celkom

13 524 921

14 465 464

15 120 320

15 818 518

Celkový dopad predstavuje negatívny vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia a pozitívny vplyv na rozpočet operačných stredísk tiesňového volania a na pozitívny vplyv na rozpočet správcu národného zdravotníckeho informačného systému.

Zvýšené príjmy oboch rozpočtových organizácií budú použité na financovanie ich bežnej činnosti.

Pokiaľ ide o zvyšovanie percenta na OS ZZS a pre NCZI, aj napriek zvýšenému objemu zdrojov verejného zdravotného poistenia, ani tieto zvýšené prostriedky nepokrývajú náklady týchto inštitúcií, zvýšené prostriedky majú slúžiť na nové činnosti. (viac v dôvodovej správe osobitnej a analýze verejnej správy). Aj keď sa stotožňujeme s myšlienkou, aby všetky zdroje verejného zdravotného poistenia boli

21

použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ak by boli tieto organizácie príspevkovými organizáciami, malo by to vplyv na štátne verejné zdroje, s čím nebude súhlasiť MFSR, nakoľko by sa prehlboval dlh SR.

Vplyv na výdavky rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR

Aj v prípade, že projektovaný medziročný nárast zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení sa stane realitou, nebude to stačiť na pokrytie nákladov na prevádzku OS ZZS SR. Analýza OS nepočíta so žiadnou významnou investíciou nad rámec existujúcich systémov. Ide iba o pravidelnú aktualizáciu s výnimkou projektu eZZS, ktorého dopad je zhruba 300 tis. EUR ročne. V analýze je započítané aj avizované zvýšenie miezd vo verejnej správe (7% od 1.1.2023 a následne o 10% od 1.9.2023). V prípade, že výber verejného zdravotného poistenia bude naozaj vo výške projektovanej MF SR, odhadujeme deficit v rozpočte OS ZZS SR na rok 2023 bude. Z týchto dôvodov sme názoru, že navýšenie percenta z 0,35 na 0,45 percentuálneho bodu je plne opodstatnené a aj nevyhnutné na plynulú prevádzku OS ZZS SR ako súčasti kritickej infraštruktúry a integrovaného záchranného systému.

v tis. EUR

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

2026

MZDY A ODVODY

13 153

15 329

16 221

15 950

17 066

18 869

20 756

22 209

23 764

DOPLATOK MZDY

-

-

-

2 224

-

-

-

-

-

DIS

1 451

1 759

2 393

2 142

2 064

2 256

-

-

-

NÁJOM

372

372

372

372

372

372

372

372

372

ENERGIE

126

121

121

104

200

250

300

350

400

eZZS

-

-

-

-

-

300

300

300

300

OSTATNÉ TOVARY A SLUŽBY

1 223

1 260

1 205

987

1 343

1 206

1 275

1 385

1 351

NÁKLADY SPOLU

16 324

18 840

20 312

21 778

21 045

23 953

24 603

26 616

28 187

ZÁKLAD (OS)

4 491 058

4 608 494

4 878 417

5 162 510

5 216 315

5 320 641

5 427 054

5 535 595

5 646 307

ZÁKLAD (MF)

-

-

-

-

-

6 345 133

6 632 350

6 938 577

7 238 577

PRÍSPEVOK (ZO ZÁKLADU OS)

15 719

16 130

17 074

18 069

18 257

18 622

18 995

19 375

19 762

PRÍSPEVOK (ZO ZÁKLADU MF)

-

-

-

-

-

22 208

23 213

24 285

25 335

ROZDIEL (OS)

-0,61

-2,71

-3,24

-3,71

-2,79

-5,33

-5,61

-7,24

-8,42

ROZDIEL (MF)

-1,75

-1,39

-2,33

-2,85

OPTIMÁNE PERCENTO PRÍSPEVKU (OS)

0,363%

0,409%

0,416%

0,422%

0,403%

0,450%

0,453%

0,481%

0,499%

OPTIMÁNE PERCENTO PRÍSPEVKU (MF)

0,378%

0,371%

0,384%

0,389%

NCZI

Rok 2022

Rok 2023

Rok 2024

Rok 2025

Variabilné nálady

9 610 219,51

5 472 605,56

5 472 605,56

5 462 605,56

22

Fixné náklady

5 598 849,09

5 344 676,44

6 261 315,44

6 859 846,44

personálne výdavky

11 624 776,00

11 800 034,00

12 773 372,00

13 398 307,00

Energie a vodne stočné

307 042,42

295 372,00

295 372,00

295 372,00

plán inv.akcií

23 045 393,51

63 541 170,73

9 798 817,35

9 798 817,35

Spolu

50 186 280,53

86 453 858,73

34 601 482,35

35 814 948,35

2.2.4.1 Úhrnný vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia

Priamy vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia má časť A, B materiálu.

Zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní sa prejaví na zvýšení výdavkov úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Úhrn týchto vplyvov je nasledovný:

Dopad na príjmy zdravotných poisťovní:

rok

2022

2023

2024

2025

stanovenie minimálneho vymeriavacieho základu

21 290 205

21 758 590

22 084 969

spolu

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Dopad na výdavky zdravotných poisťovní:

rok

2022

2023

2024

2025

zvýšenie príspevkov

13 524 921

14 465 464

15 120 320

úhrady poskytovateľom

7 765 284

7 293 126

6 964 649

spolu

21 290 205

21 758 590

22 084 969

23

Tabuľka č. 3

Vplyv na príjmy rozpočtu verejného zdravotného poistenia

v tabuľke č. 3 Vplyv na príjmy rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR riadok „Dopad na príjmy verejnej správy celkom“, vzhľadom na to, že sa číselný údaj za rok 2026 správne matematicky nezhoduje so súčtom číselných údajov uvedených ako jednotlivé položky ekonomickej klasifikácie – transfery.

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

verejné zdravotné poistenie (154)

21 290 205

21 758 590

22 084 969

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

21 290 205

21 758 590

22 084 969

24

Vplyv na príjmy rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

transfery zo štátneho rozpočtu (312001)

50 000

50 000

50 000

zvýšenie rozpočtu kapitoly z dôvodu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl)

transfery zo zdravotných poisťovní (312003)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

zvýšenie percenta príspevkov odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

13 574 921

14 515 464

15 170 320

25

Vplyv na príjmy rozpočtu Ministerstva vnútra SR

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

transfery zo štátneho rozpočtu (312001)

– 50 000

– 50 000

– 50 000

zníženie rozpočtu kapitoly z dôvodu uhrádzania zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl)

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

– 50 000

– 50 000

– 50 000

26

Tabuľka č. 4

Vplyv na príjmy rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Daňové príjmy (100)1

– 40 000

– 40 000

– 40 000

zníženie rozpočtu úradu z dôvodu zvýšených výdavkov na paušálne náhrady pre predsedu

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

transfery zo štátneho rozpočtu (312001)

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

– 40 000

– 40 000

– 40 000

27

Vplyv na výdavky rozpočtu verejného zdravotného poistenia

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

-poplatky a odvody (637012)

-platby zdravotníckym zariadeniam (637034)

7 765 284

7 293 126

6 964 649

zvýšenie výdavkov zdravotných poisťovní poskytovateľom z dôvodu zvýšenia príjmov z titulu zavedenia minimálneho poistného zamestnanca

Bežné transfery (640)2 (641006)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

zvýšenie percenta príspevkov odvádzaných zdravotnými poisťovňami

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

21 290 205

21 758 590

22 084 969

28

Vplyv na výdavky rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-zabezpečovanie bežnej činnosti Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR a Národného centra zdravotníckych informácií (641001)

13 524 921

14 465 464

15 120 320

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641 003)

50 000

50 000

50 000

úhrady zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl (refundácia pre VšZP)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

13 574 921

14 515 464

15 170 320

29

Vplyv na výdavky rozpočtu Ministerstva vnútra SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam (641 003)

0

-50 000

-50 000

-50 000

zníženie výdavkov o úhrady zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov o azyl

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

-50 000

-50 000

-50 000

30

Vplyv na výdavky rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

40 000

40 000

40 000

paušálna náhrada pre predsedu ÚDZS

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

40 000

40 000

40 000

31

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

32

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Zdravotná starostlivosť poskytovaná dlžníkom

Podľa súčasného stavu, osoby verejne zdravotne poistené v Slovenskej republike majú nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v zákonnom rozsahu. Výnimkou osoby s dlhom na poistnom voči zdravotnej poisťovni (ďalej len „dlžník“), ktoré majú nárok iba na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na to aby mal dlžník nárok na úhradu plného rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, musí buď splatiť svoj dlh, alebo spĺňať jednu z taxatívne vymedzených zákonných podmienok (napr. vyhlásená exekúcia a pod.).

Súčasný právny stav vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti (napr. osoba dostane v práci výpoveď, nezaregistruje sa na úrade práce, prípadne sa zaregistruje oneskorene, odíde na určitý čas do cudziny, kde však nie je zdravotne poistená alebo ekonomicky činná). Tejto osobe vzniká v zdravotnej poisťovni za toto obdobie dlh ako samoplatiteľovi. Vzhľadom k nízkym príjmom takejto osoby táto nemá voľné finančné prostriedky ani na úhradu minimálnej splátky splátkového kalendára a ostáva osobou s nárokom iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť de facto do smrti. Zo systémového hľadiska sú však náklady na zdravotnú starostlivosť dlžníkov vyššie pre ich neschopnosť riešiť zdravotné problémy včas a ambulantne. Dostupná štandardná zdravotná starostlivosť, zahŕňajúca skorý záchyt ochorení a ich liečbu v skorších štádiách, je z dlhodobého hľadiska pre systém verejného zdravotného poistenia lacnejšia a pre samotných poistencov prospešnejšia.

Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nájde pacienta na zozname dlžníkov a zistí, že nárok na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, však lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a zdravotný výkon im neuhradí, alebo či pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú zdravotnú starostlivosť definične nespadá (napr.

33

preventívne prehliadky u všeobecného lekára, preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.).

Lekári disponujú aj alternatívou nechať pacienta uhradiť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby bola táto právna úprava vypustená a aby mali dlžníci nárok na poskytnutie definovanej zdravotnej starostlivosti.

Rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre dlžníka – bude mať právo na úhradu

d)zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom,

e)očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia,

f)zdravotnej starostlivosti poskytovanej na liečbu chronického ochorenia, ktoré má bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak ide o osoby podľa § 11 ods. 7.

Z pohľadu sociálnych vplyvov bude toto opatrenie predstavovať zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť pre túto skupinu, a teda pozitívny vplyv na hospodárenie domácností.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Dlžníci na verejnom zdravotnom poistení

c)

-

-

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie známe odhady, akú časť svojich príjmov dlžníci investujú do čerpanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú v súčasnosti nemajú zo zákona nárok. Je dôvodný predpoklad, že tieto skupiny (predovšetkým nízkopríjmové) neinvestujú do zdravotnej starostlivosti takmer žiadne príjmy a súčasný právny stav sa odráža na zhoršovaní ich zdravotného stavu, kedy chronické ochorenia prechádzajú do akútnej fázy.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Skupina osôb s existujúcim dlhom na zdravotnom poistení sa vo veľkej miere prekrýva so skupinou osôb s nízkymi príjmami.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Nízkopríjmové skupiny s dlhom na zdravotnom poistení

i)

-

-

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

k)

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

34

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie sú známe odhady, akú časť svojich príjmov tieto skupiny investujú do zdravotnej starostlivosti, na ktorú v súčasnosti nemajú nárok zo zákona.

Je dôvodný predpoklad, že tieto skupiny (predovšetkým nízkopríjmové) neinvestujú do zdravotnej starostlivosti takmer žiadne príjmy a súčasný právny stav sa odráža na zhoršovaní ich zdravotného stavu, kedy chronické ochorenia prechádzajú do akútnej fázy.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

c)

-

-

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

i)

-

-

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

k)

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

35

II. K zavedeniu minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu

36

(ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Predmetné ustanovenie bude mať sociálny vplyv vo forme zníženia príjmov domácnosti, ktorých členovia zamestnanci s príjmom pod úrovňou životného minima.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Domácnosti, ktorých členovia sú zamestnanci s príjmom pod úrovňou životného minima.

c)

-

-

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Podľa údajov zdravotných poisťovní má zamestnanecký pomer s príjmom nižším ako životné minimum cca 95 tis. osôb.

Z tejto skupiny sa zmena dotkne iba tých, ktorí nemajú žiaden ďalší pracovný pomer a ich zotrvávanie v tejto skupine nemalo špekulatívny charakter (s cieľom platiť nižšie odvody); odhad je cca 35 tis. osôb.

Pokles príjmov (mesačne) predstavuje sumu doplatku do minimálneho odvodu, t. j. cca 4,66 eur/osoba/mesačne.

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

37

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Opatrenie sa dotkne aj domácností v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ak člen domácnosti je zamestnaný iba na pracovný pomer s príjmom nižším ako životné minimum.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

i)

-

-

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

k)

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie sú k dispozícii údaje o počte takýchto domácností.

Je reálny predpoklad, že časť poistencov, ktorí v súčasnosti využívajú prácu na skrátené úväzky prehodnotí svoj status (jednak osoby, ktorým by sa nová zmena finančne neoplatila kvôli navýšeniu odvodu na úroveň ich príjmu, jednak osoby, ktoré tento inštitút využívali zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť odvody v plnej výške) a teda pri odhade pozitívneho dopadu na príjem zdravotných poisťovní je treba zohľadniť aj túto skutočnosť. Je teda potrebné odhad pozitívneho dopadu znížiť o tieto osoby – odhad, je, že by sa táto zmena statusu mohla týkať 40% osôb.

Nasledujúca analýza vychádza z údajov, ktoré poskytli zdravotné poisťovne.

Negatívny dopad môže vzniknúť pri osobách s príjmom vyšším ako životné minimum (234,42 eur) a zároveň nižším ako 329 eur, kde negatívny dopad na príjem zamestnanca predstavuje sumu od 0,02 eur mesačne (osoby s príjmom 328 eur) do 9,32 eur mesačne (osoba s príjmom 235 eur); negatívny vplyv zaniká pre nízkopríjmové skupiny s príjmom od 329 eur mesačne (odvod zamestnávateľa už pokrýva celú sumu minimálneho odvodu).

Podľa údajov od zdravotných poisťovní za 1. štvrťrok roku 2022 bol počet zamestnancov s príjmom do výšky životného minima 85 - 95 tis. osôb. Za predpokladu, že osoby s reálne nízkym príjmom z tejto skupiny budú zároveň poistencami štátu, by v tejto skupine osôb nemali byť zaznamenané negatívne vplyvy na sociálne ohrozené skupiny.

Podľa údajov od zdravotných poisťovní by mala skupina osôb s príjmami v intervale od 234 eur do 329 eur predstavovať cca 35 tis. osôb. Osoby z tejto skupiny by zaznamenali negatívny dopade na ich príjmy vo výške 4,66 eur / mesačne (priemerný dopad z tabuľky nižšie).

Počet zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako životné minimum (bez poistencov štátu): 95 000 osôb

Úhrn skutočných vymeriavacích základov týchto osôb za 1 mesiac: 1 200 000 eur.

Úhrn vymeriavacích základov týchto osôb, ak je vymeriavací základ životné minimum: 234,42 eur x 95 000 = 22 269 900eur

Zníženie o 40%: 234,42 eur x (95 000 – (40% z 95 000)) = 13 361 940eur

Navýšenie vymeriavacích základov za 1 mesiac: 13 361 940eur – 1 200 000 eur = 12 161 940 eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 mesiac: 14% z 12 161 940 eur = 1 702 671,6eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 rok: 1 702 671,6 eur x 12 = 20 432 059,2 eur.

38

Tento dopad odhadujeme aj na ďalšie roky, navýšený o odhadovanú infláciu podľa poslednej makroekonomickej prognózy MF SR -

4,2

2,2

1,5

2022

2023

2024

rok

2023

2024

2025

2026

suma

21 290 205,47

21 758 589,99

22 084 968,84

22 482 498,28

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Príklad dopadu

životné minimum

234,42

k 1. 1. 2023

odp. položka

380,00

súčasnosť

nový návrh

nový dopad

mzda (eur)

zamestnanec – odvod 4%

zamestnávateľ – odvod 10%

zamestnanec – 4%

zamestnávateľ – 10%

zamestnanec (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

zamestnávateľ (rozdiel nový návrh a súčasnosť)

10

0,00

1,00

31,82

1,00

31,82

0,00

20

0,00

2,00

30,82

2,00

30,82

0,00

30

0,00

3,00

29,82

3,00

29,82

0,00

40

0,00

4,00

28,82

4,00

28,82

0,00

50

0,00

5,00

27,82

5,00

27,82

0,00

60

0,00

6,00

26,82

6,00

26,82

0,00

70

0,00

7,00

25,82

7,00

25,82

0,00

80

0,00

8,00

24,82

8,00

24,82

0,00

90

0,00

9,00

23,82

9,00

23,82

0,00

100

0,00

10,00

22,82

10,00

22,82

0,00

200

0,00

20,00

12,82

20,00

12,82

0,00

218

0,00

21,80

11,02

21,80

11,02

0,00

219

0,00

21,90

10,92

21,90

10,92

0,00

220

0,00

22,00

10,82

22,00

10,82

0,00

230

0,00

23,00

9,82

23,00

9,82

0,00

234

0,00

23,40

9,42

23,40

9,42

0,00

235

0,00

23,50

9,32

23,50

9,32

0,00

240

0,00

24,00

8,82

24,00

8,82

0,00

250

0,00

25,00

7,82

25,00

7,82

0,00

260

0,00

26,00

6,82

26,00

6,82

0,00

270

0,00

27,00

5,82

27,00

5,82

0,00

39

280

0,00

28,00

4,82

28,00

4,82

0,00

290

0,00

29,00

3,82

29,00

3,82

0,00

300

0,00

30,00

2,82

30,00

2,82

0,00

303

0,00

30,30

2,52

30,30

2,52

0,00

304

0,00

30,40

2,42

30,40

2,42

0,00

305

0,00

30,50

2,32

30,50

2,32

0,00

306

0,00

30,60

2,22

30,60

2,22

0,00

310

0,00

31,00

1,82

31,00

1,82

0,00

320

0,00

32,00

0,82

32,00

0,82

0,00

325

0,00

32,50

0,32

32,50

0,32

0,00

326

0,00

32,60

0,22

32,60

0,22

0,00

327

0,00

32,70

0,12

32,70

0,12

0,00

328

0,00

32,80

0,02

32,80

0,02

0,00

329

0,00

32,90

0,00

32,90

0,00

0,00

330

0,00

33,00

0,00

33,00

0,00

0,00

350

0,00

35,00

0,00

35,00

0,00

0,00

380

0,00

38,00

0,00

38,00

0,00

0,00

400

2,40

40,00

2,40

40,00

0,00

0,00

450

8,40

45,00

8,40

45,00

0,00

0,00

500

14,40

50,00

14,40

50,00

0,00

0,00

550

20,40

55,00

20,40

55,00

0,00

0,00

600

24,00

60,00

24,00

60,00

0,00

0,00

650

26,00

65,00

26,00

65,00

0,00

0,00

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Príklad

zamestnanec má príjem 300 eur

dnes neplatí 4% z 300 eur, lebo sa na túto sumu uplatňuje odpočítateľná položka

zamestnávateľ zaplatí 30 eur (10% z 300)

po novom bude musieť zamestnávateľ preveriť, či

výsledok, t.j. odvod za zamestnanca plus odvod za zamestnávateľa (v tomto prípade 30 eur) je rovný 14% z 234,42,

ak nie je (čo v tomto prípade nie je), bude musieť strhnúť zamestnancovi zvyšok, v tomto prípade pôjde o sumu 2 eurá 81 centov,

ak je, ponechá odvod bez zmeny.

Vzhľadom na zmenu sumy minimálneho základu (životné minimum), by zavedenie minimálneho základu nemalo mať vplyv na daňové príjmy.

40

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh pozitívny vplyv na prístup k zdravotnej starostlivosti pre skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť existencie dlhu na poistnom na verejné zdravotné poistenie..

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Áno, návrh má pozitívny vplyv na prístup k zdravotnej starostlivosti pre skupiny osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť existencie dlhu na poistnom na verejné zdravotné poistenie.

41

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

42

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Zavedením minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca môže prísť k zániku pracovných miest, ktoré boli vytvorené na čiastkové úväzky, predovšetkým pri veľmi malých úväzkoch, kedy by minimálny odvod poistného výrazne navýšil náklady zamestnanca.

Pracovných miest, ktoré sú vytvorené na plný úväzok (100%) sa táto zmena nedotýka.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

43

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

čl. 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013)

Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. júna 2020 v spojených veciach C‑262/18 P a C‑271/18 P (Európska komisia a Slovenská republika proti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s.)

−„Hoci prípadné zisky, ktoré títo poskytovatelia dosiahnu, môžu byť použité a rozdelené, musí to byť v súlade s požiadavkami na zabezpečenie udržateľnosti systému a dosahovanie sociálnych a solidárnych cieľov, na ktorých je systém založený. Zdá sa teda, že možnosť usilovať sa o zisk a dosahovať ho je značne obmedzená zákonom a na rozdiel od úvah Všeobecného súdu rozvinutých v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku ju nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla vyvrátiť sociálny a solidárny charakter vyplývajúci zo samotnej povahy dotknutých činností.“

−„Možnosť poskytovateľov poistenia usilovať sa o zisk, používať ho a rozdeľovať ho je značne obmedzená zákonom, účelom týchto zákonných povinností je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia.“

Rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C 264/01, C 306/01, C 354/01 a C 355/01, EU:C:2004:15

−„Zavedenie konkurenčného prvku do systému s charakteristikami uvedenými v bode 32 tohto rozsudku s ohľadom na to, že jeho cieľom je motivovať hospodárske subjekty k výkonu ich činnosti v súlade so zásadami dobrej správy, teda čo najefektívnejšie a s čo najnižšími nákladmi, v záujme riadneho fungovania systému sociálneho zabezpečenia, nemení povahu tohto systému.“

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 5. marca 2009, Kattner Stahlbau proti Maschinenbau‑ und Metall‑ Berufsgenossenschaft, C 350/07

−„členský štát nezveruje správu systému sociálneho zabezpečenia jedinému poskytovateľovi poistenia, ale rôznym poskytovateľom, nemôže spochybniť zásadu solidarity, na ktorej je založený tento systém, a to tým skôr, že v rámci uvedeného systému si dotknutí poskytovatelia

44

medzi sebou prerozdeľujú náklady a riziká.“

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2006 vo veci Watts, C-372/04 (The Queen na návrh Yvonne Watts proti Bedford Primary Care Trust)

−„čakacia doba, ktorá vyplýva z cieľov plánovania a riadenia nemocničnej ponuky sledovaných vnútroštátnymi orgánmi v závislosti od klinických priorít vopred určených všeobecným spôsobom, v rámci ktorých možno dostať nemocničnú liečbu vyžadovanú zdravotným stavom pacienta v zariadení patriacom do predmetného vnútroštátneho systému, neprekračuje prijateľnú dobu so zreteľom na objektívne medicínske posúdenie klinických potrieb dotknutej osoby s ohľadom na stav choroby, zdravotné záznamy a pravdepodobný ďalší vývoj ochorenia, stupeň bolesti a/alebo charakter postihnutia v čase žiadosti o súhlas.“

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-Lehota na prebratie smernice 2011/24/EÚ platnom znení bola do 25. 10. 2013. Lehota na prebratie smernice 2013/33/EÚ v platnom znení bola do 20. 07. 2015.

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

-žiadne informácie

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. L 88, 4. 4. 2011) v platnom znení bola transponovaná do nasledovných právnych prepisov:

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 341/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013) bola transponovaná do nasledovných právnych prepisov:

45

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov

Zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Zákon č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,

Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,

Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme,

Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva,

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

46

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I (581/2004 Z. z.)

K bodom 1, 3 a 5 (§ 4 ods. 1 a 2 písm. e) a ods. 3 písm. a))

Súčasná právna úprava je nastavená v znení, podľa ktorého členom predstavenstva, dozornej rady, prokuristom a vedúcim zamestnancom nemôže byť člen alebo zamestnanec pôsobiaci v zahraničnej zdravotnej poisťovni. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom zdravotnej poisťovne, riadi činnosť zdravotnej poisťovne, koná v jej mene a rozhoduje o všetkých záležitostiach zdravotnej poisťovne. Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom zdravotnej poisťovne, dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie činností zdravotnej poisťovne.

Zdravotné poisťovne vykonávajú verejné zdravotné poistenie výlučne v Slovenskej republike, najmä podľa slovenskej právnej úpravy. Pôsobenie zdravotných poisťovní je vzhľadom na špecifickú vnútroštátnu právnu úpravu rozdielne vo vzťahu k zahraničným zdravotným poisťovniam. Zámer súčasnej právnej úpravy konfliktu záujmov je zrejmý vo vzťahu k inej zdravotnej poisťovni pôsobiacej v SR, avšak vo vzťahu k osobe pôsobiacej v zahraničnej zdravotnej poisťovni sa daná požiadavka javí ako neopodstatnená. Práve naopak, rozšírenie a vyňatie osôb zahraničnej zdravotnej poisťovne môže byť pre slovenskú zdravotnú poisťovňu prínosom. Navrhovaná úprava nevylučuje vyžadované splnenie podmienky dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti podľa § 33 odsekov 3 a 5.

Poznámka k zvolenej legislatívnej technike:

§ 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach rozpoznáva pod pojmom zdravotná poisťovňa výlučne zdravotnú poisťovňu pôsobiacu v Slovenskej republike, a teda tuzemskú zdravotnú poisťovňu. V zmysle vyššie uvedeného a navrhovaného je z konfliktu záujmov vylúčená osoba pôsobiaca v inej zahraničnej zdravotnej poisťovne, a teda člen predstavenstva, dozornej rady, prokurista a vedúci zamestnanec v SR môže byť člen alebo zamestnanec pôsobiaci v zahraničnej zdravotnej poisťovni.

K bodom 2, 4, 6 (§ 4 ods. 1 a 2 písm. h) a odsek 3 písm. c))

Vzhľadom na aktuálne možnosti nadväzovania právnych vzťahov zdravotných poisťovní so zahraničnými subjektami, vrátane subjektov pôsobiacich v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti či v oblasti liekovej politiky, je potrebné rozšíriť ustanovenia zákona upravujúce konflikt záujmov aj o zahraničné subjekty.

Pokiaľ ide o zaužívaný pojem „dodávateľ, ktorý zdravotnej poisťovni dodáva materiál alebo služby“, pôjde o dodávateľa akýchkoľvek tovarov alebo služieb, ktoré na základe dohody alebo zmluvy (bez ohľadu na jej formu), ktorej jednou zo zmluvných strán je zdravotná poisťovňa, buď odplatne alebo bezodplatne dodávané priamo zdravotnej poisťovni alebo jej poistencom.

K bodu 7 (§ 6 ods. 1 písm. c))

Legislatívno-technická úprava z dôvodu precizovania ustanovenia. Úrad pre dohľad rozhoduje vo veciach prerozdelenia poistného, pričom samotné prerozdeľovanie poistného (t. j. činnosť, ktorá zabezpečí reálny presun poistného z účtu jednej zdravotnej poisťovne na účet ďalšej, resp. ďalších zdravotných poisťovní) vykonávajú v aplikačnej praxi zdravotné poisťovne.

47

K bodu 8 (§ 6 ods. 1 písm. o))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s povinnosťami, ktoré zdravotnej poisťovni vyplývajú v súvislosti s konceptom zoznamu poistencov čakajúcich na plánovanú starostlivosť.

K bodu 9 (§ 6 ods. 2 písm. g)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na absentujúcu legislatívnu skratku.

K bodu 10 (§ 6 ods. 3 písm. c))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s povinnosťami, ktoré zdravotnej poisťovni vyplývajú v súvislosti s konceptom zoznamu poistencov čakajúcich na plánovanú starostlivosť.

K bodu 11 (§ 6 ods. 6 písm. d))

V súvislosti s úpravou pravidiel tvorby zisku zdravotnej poisťovne nebude zákonom stanovená výška výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne, preto sa upravuje možnosť zdravotnej poisťovne financovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Predkladateľ navrhuje špecifikovať zdroje, z akých môžu zdravotné poisťovne financovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 12 (§ 6 ods. 9)

Navrhovaná zmena vychádza z dôvodu predchádzania vzniku konfliktu záujmov u osôb vykonávajúcich nábor poistencov pre rôzne zdravotné poisťovne a finančné inštitúcie.

K bodom 13 a 14 6a a 6aa Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne a kritéria kvality)

Cieľom novely je použitie verejných prostriedkov zdravotného poistenia predovšetkým na úhradu zdravotnej starostlivosti, a teda v prospech poistencov. Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je prísnejšia regulácia hospodárenia zdravotných poisťovní vrátane návratnosti vloženého súkromného kapitálu.

V období rokov od 2008 do 2020 bolo hospodárenie zdravotných poisťovní nasledovné:

V období rokov 2008 2020 Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „Dôvera“) dosiahla celkom zisk 679 mil. EUR, čo predstavuje 4,71 % z prijatého poistného, popri tom vynaložila v priemerne na prevádzku 2,84 % a na zdravotnú starostlivosť vynaložila 92,45 %.

UNION zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „Union“) v období rokov 2008 2020 dosiahla celkom zisk 15 mil. EUR, čo predstavuje 0,34 % z prijatého poistného, na prevádzku vynaložila 5,22 % a na zdravotnú starostlivosť vynaložila 94,44 %.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „VšZP“) v období rokov 2008 2020 dosiahla celkom stratu 153 mil. EUR, čo predstavuje 0,41 % z prijatého poistného, popri tom vynaložila v priemerne na prevádzku 2,83 % a na zdravotnú starostlivosť vynaložila 97,58 %.

Pre porovnanie, holandská spoločnosť Achmea za roky 2016 2020 dosiahla stratu z poskytovania verejného zdravotného poistenia 268 mil. EUR (-0,43 % výnosov verejného zdravotného poistenia). Z doplnkového poistenia (komerčné poistenie) dosiahla spol. Achmea za rovnaké obdobie zisk 375 mil. EUR (5,96 % výnosov doplnkového poistenia). Návratnosť vlastného imania spoločnosti Achmea predstavovala v priemere z verejného zdravotného poistenia - 0,53 % (strata) a z doplnkového poistenia 0,75 % (zisk).

48

VšZP v období 2008-2020 dosiahla celkom zápornú priemernú ročnú návratnosť Základného imania -7,07 % a priemernú ročnú zápornú návratnosť Vlastného imania v hodnote -18,20 %.

ZP Dôvera v období 2008-2020 dosiahla celkom priemernú ročnú návratnosť Základného imania 192,59 % a priemernú ročnú návratnosť Vlastného imania 25,38 %.

ZP Union v období 2008-2020 dosiahla priemernú ročnú návratnosť Základného imania 3,22 % (priemernú ročnú návratnosť Vlastného imania 4,70%)

Návratnosť vlastného imania holandskej spoločnosti Achmea z verejného zdravotného poistenia predstavovala v priemere -0,53% (strata) a z doplnkového poistenia 0,75% (zisk).1

Zabezpečenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia je pozitívny záväzok ústavodarcu, ktorý je zakotvený v čl. 40 Ústavy SR. Zákonodarca v roku 2007, resp. 2008 prijal legislatívu, ktorá zakazovala vytváranie zisku zdravotným poisťovniam. Reakciou bolo podanie na ústavný súd skupinou poslancov, ktorý nálezom vo veci sp. zn. PL. ÚS 3/09 rozhodol o protiústavnosti časti napadnutého právneho predpisu.

Pôvodná legislatíva (ďalej ako „zákaz zisku“) bola zakotvená v § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. V princípe prikazovala zdravotným poisťovniam v prípade dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku tento použiť len na úhradu nákladov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Ústavný súd v náleze PL. ÚS 3/09 pomerne dopodrobna analyzoval, v čom vidí protiústavnosť prijatej novely. Podrobil ju testu proporcionality v ktorom neprešla 2. krokom (kritérium nevyhnutnosti). Test proporcionality aplikovaný ústavným súdom 3 kroky (subtesty). V prvom subteste sa analyzuje kritérium vhodnosti. Ide o posúdenie, či právna norma sleduje legitímny cieľ a či je reálne spôsobilá tento cieľ aj naplniť. Druhým subtestom je kritérium nevyhnutnosti, v ktorom sa posudzuje, či príslušné legislatívne opatrenie spôsobujúce obmedzenie práv bolo v okolnostiach posudzovanej veci naozaj nevyhnutné, teda či na dosiahnutie legitímneho cieľa nebol k dispozícii aj menej obmedzujúci, resp. menej invazívny či šetrnejší právny prostriedok. Posledným, tretím subtestom je test proporcionality v užšom zmysle. V rámci neho sa predovšetkým zisťuje, či posudzovaná právna norma je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu, t. j. či príslušné legislatívne opatrenie obmedzujúce základné práva alebo slobody nemôže svojimi negatívnymi dôsledkami prevyšovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu sledovaného týmto opatrením.

Ústavný súd v náleze PL. ÚS 3/09 zdôraznil najmä existenciu a potrebu použitia menej invazívnych zásahov s uvedením konkrétnych možností, ktoré mal zákonodarca k dispozícii a ktoré v danom prípade nevyužil (napr. povinnosť zdravotných poisťovní vytvoriť technické rezervy, povinnosť zabezpečovať platobnú schopnosť zdravotnej poisťovni po celý čas výkonu zdravotného poistenia, inštitút ozdravného plánu, percentuálne obmedzenie výdavkov na prevádzkové činnosti...). Ústavný súd vo vzťahu k zákazu zisku explicitne uviedol, že štátu sa nesporne ponúkajú aj iné možnosti využitia existujúceho status quo súkromného poistenia vo verejnom rámci napríklad zmenou existujúceho regulačného rámca alebo úpravou systému prerozdelenia. Zároveň ide podľa názoru ústavného súdu o právne prostriedky, ktoré nenarúšajú zásadnejším spôsobom legitímne očakávania zdravotných poisťovní. Napriek výroku o protiústavnosti zákazu zisku teda Ústavný súd zároveň jednoznačne skonštatoval, že zmena regulačného rámca je nielen legitímnym cieľom v zmysle prvého subtestu pri teste proporcionality, ale dal najavo, že prejde aj subtestom nevyhnutnosti v prípade, že i) budú všetky iné možnosti na zlepšenie situácie v systéme zdravotníctva vyčerpané ii) zásah nebude

1

https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2021/07/Regulacia_ziskZP_2021jul26-final.pdf

 

49

priveľmi invazívny a iii) bude existovať korelácia medzi napĺňaním pozitívneho záväzku zakotveného v článku 40 ústavy a jednotlivými legislatívnymi opatreniami t. j. legislatíva bude smerovať k poskytovaniu lepšej zdravotnej starostlivosti.

V kontexte súčasného vývoja a navrhovanej právnej úpravy je potrebné konštatovať, že menej invazívne možnosti regulácie, na ktoré poukázal aj ústavný súd, zákonodarca vyčerpal, preto pristupuje k novej úprave vzťahov v rámci systému zdravotného poistenia.

Ústavný súd v náleze PL. ÚS 3/09 judikoval, že zákaz zisku neprešiel subtestom nevyhnutnosti, keďže „existovali miernejšie a prijateľnejšie zásahy do práv nadobudnutých zdravotnými poisťovňami legálne v zmysle pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach“.

Navrhovaná úprava reflektuje na tieto výhrady. Na rozdiel od zákazu zisku, ktorý bol vyhodnotený ako neakceptovateľný zásah do práv, volí cestu miernejšej regulácie, ktorá je v súlade so subtestom nevyhnutnosti. Zdravotné poisťovne, na rozdiel od zákazu zisku, budú mať možnosť vyplácať zisk.

Či navrhovaná právna úprava prejde testom nevyhnutnosti, v rámci druhého kroku (štádia) testu proporcionality subtestu nevyhnutnosti treba posúdiť, či príslušné legislatívne opatrenie spôsobujúce obmedzenie ústavou garantovaných práv bolo v okolnostiach posudzovanej veci naozaj nevyhnutné, teda či na dosiahnutie legitímneho cieľa nebol k dispozícii aj menej obmedzujúci, resp. menej invazívny (šetrnejší) právny prostriedok. Ústavný súd v náleze PL. ÚS 3/09 poukázal pri kritériu nevyhnutnosti na ďalšie možné a menej invazívne prostriedky na efektívnejšie vykonávanie verejného zdravotného poistenia, ako napríklad povinnosť vytvorenia technických rezerv, inštitút ozdravného plánu či percentuálne obmedzenie výdavkov na prevádzkové činnosti. Preto nepovažoval taký drastický zásah, akým bol absolútny zákaz zisku zdravotných poisťovní, za nevyhnutný.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle platnej legislatívy vytvorenie technických rezerv u zdravotných poisťovní funguje 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z.). Inštitút ozdravného planú je taktiež zakotvený v platnej legislatíve 51 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z.) a bol v minulosti využitý (napr. rok 2017). Rovnako tak percentuálne obmedzenie výdavkov na prevádzkové činnosti zakotvuje v súčasnosti § 6a zákona č. 581/2004 Z. z. Z týchto dôvodov je možné uviesť, že menej invazívne prostriedky na zefektívnenie fungovania verejného zdravotného poistenia využité, avšak legitímny cieľ v podobe zlepšenia poskytovania zdravotnej starostlivosti stále pretrváva. Nie je preto zrejmé, akým iným spôsobom ako vytvorením Fondu kvality zdravia by sa v súčasnosti mohlo efektívne zabezpečiť zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a efektívnejšie využívanie vybraného poistného. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že navrhovaná právna úprava reguluje použitie zisku, ktorý pochádza z verejného zdravotného poistenia, a to na účely úhrady zdravotnej starostlivosti presne vymedzeného druhu. Obmedzenie zisku z vybraného zdravotného poistenia na účel jeho použitia na úhradu konkrétne špecifikovanej zdravotnej starostlivosti predstavuje ústavne konformnú právnu reguláciu, aj keď ovplyvňuje vlastnícke právo.

V tejto súvislosti je namieste pripomenúť aj závery ďalšieho rozhodnutia Ústavného súdu, na ktoré sám rozsiahlo poukázal aj v náleze PL. ÚS 3/09: „...obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, a teda aj do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými

50

prostriedkami a sledovaným cieľom (mutatis mutandis PL. ÚS 3/00, I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02 alebo I. ÚS 193/03).“2

Test nevyhnutnosti nie je možné vnímať absolútne, t. j. zákonodarca nemusí extenzívne a vyčerpávajúco vylúčiť alebo označiť všetky možné varianty, ktoré by mohli byť použité. Týmto by nielen poprel svoju „margin of appreciation“ t. j. voľnú úvahu pri výkone zákonodarnej moci, ale samotné prijímanie novej legislatívy by sa stalo de facto nemožným. Tento záver podporuje aj rozhodnutie Ústavného súdu PL. ÚS 31/2015: „Ústavný súd už vyslovil svoj právny názor, že vlastnícke právo možno obmedziť v tej miere, v akej rozumnú úvahu o všeobecnom prospechu pripúšťa zákonodarca za účelnú. Ochrana základných práv sa preto môže obmedziť len na odmietnutie protiústavných, nadmerne zaťažujúcich úprav (porovnaj napr.

PL. ÚS 37/99

).“

Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou analyzoval aké všetky regulácie možnosti existujú na dosiahnutie cieľa – zabezpečiť viac finančných prostriedkov pre zadlžujúce sa prostredie slovenského zdravotníctva.

Podľa analýzy existujú tri možné cesty na dosiahnutie tohto cieľa:

a)zmena legislatívy upravujúcej účtovanie, vykazovanie a požiadavky na kapitálovú primeranosť zdravotných poisťovní tak, aby sa čo najviac priblížila princípom zakotveným v Medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a smernici Solvency II, vrátane tvorby technických rezerv na neposkytnutú zdravotnú starostlivosť, zavedenia cenotvorby na výške poistného a rozvoja doplnkového zdravotného poistenia, alebo

b)zmena súčasného systému zdravotných poisťovní na systém správcovských spoločností alebo

c)zastropovanie maximálnej výšky zisku, ktorý si môže zdravotná poisťovňa vyplatiť.

Solvency II

Zmena legislatívy upravujúcej účtovanie, vykazovanie a požiadavky na kapitálovú primeranosť zdravotných poisťovní tak, aby sa čo najviac priblížila princípom zakotveným v Medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a smernici Solvency II, vrátane tvorby technických rezerv na neposkytnutú zdravotnú starostlivosť, zavedenia cenotvorby na výške poistného a rozvoja doplnkového zdravotného poistenia. S ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií je to jeden z nevyhnutných krokov, ktoré bude treba realizovať, avšak nedá sa urobiť ihneď. Zaviedla by sa tým mimo iné povinnosť zdravotných poisťovní tvoriť rezervy v dostatočnej výške tak, aby pokrývali náklady na neposkytnutú zdravotnú starostlivosť. Potrebné by súčasne bolo aj výrazné dofinancovanie kapitálu všetkých troch poisťovní, keďže v súčasnosti podľa európskych štandardov slovenské zdravotné poisťovne vo všeobecnosti podkapitalizované a nemajú dostatočnú likviditu.

Plnenie vybraných ukazovateľov v zmysle štandardu možno zjednodušene vyhodnotiť cez dve nasledujúce kľúčové kritéria:

- Kapitálová primeranosť sa javí na základe holandského modelu Solvency II ako dostatočná, ak celkový kapitál predstavuje cca 20 % ročného poistného

- Likvidita sa javí podľa európskeho štandardu ako optimálna, ak zásoba peňažných prostriedkov postačuje na 2 - 3 mesiace prevádzky, za stav ohrozenia sa považuje hranica 30 dní

2 Nález Ústavného súdu PL. ÚS 67/07 zo 6. februára 2008.

51

Na základe finančných výsledkov za rok 2021 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripravil prepočet naplnenia dvoch kľúčových ukazovateľov kapitálovej primeranosti a likvidity - pre všetky tri zdravotné poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu verejného zdravotného poistenia. Z analýzy vyplýva, že všetkým trom poisťovniam chýbajú stovky miliónov eur kapitálu a dve z nich nemajú dostatočnú likviditu na riadnu prevádzku. A to je v rozpore nielen s medzinárodným štandardom, ale aj princípom obozretného hospodára, ktorý je zakotvený aj slovenskom obchodnom zákonníku 135a a § 194 Obchodného zákonníka). V každom prípade je priamym dôsledkom chýbajúcej regulácie, vzhľadom na európsky štandard, nedostatočná tvorba rezerv na neposkytnutú zdravotnú starostlivosť a nepostačujúce kapitálové vybavenie zdravotných poisťovní na Slovensku, pričom stovky miliónov eur chýbajú štátnemu, ako aj dvom súkromným akcionárom. Nepostačujúca je aj likvidita dvoch z troch poisťovní, ktoré ju majú bežne len na pár týždňov prevádzky. Kontrola nad pretekajúcimi tokmi je nevyhnutná aj z pohľadu stability verejných financií. Tak ako vysvetľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, súčasťou sektora verejnej správy je aj časť hospodárenia súkromných zdravotných poisťovní, ktorá súvisí s verejným zdravotným poistením vrátane výplaty dosiahnutého zisku alebo splátok úverov.

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27435/2

 

Zmena súčasného systému zdravotných poisťovní na systém správcovských spoločností.

V niektorých európskych krajinách sa úspešne používa model, v ktorom zdravotná poisťovňa vystupuje ako správca, ktorý zodpovedá za správnu distribúciu zdrojov medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za jeho činnosť mu prináleží odmena v podobe správcovského poplatku, ktorý je vyjadrený v percentách z poistného. Samotné finančné zdroje, ktoré do zdravotníctva odvedú poistenci a štát, však nie jeho majetkom a on s nimi nemôže svojvoľne disponovať. Akékoľvek nevyužité financie (t. j. prebytok poistného nad výdavkami na zdravotnú starostlivosť po odpočítaní správcovského poplatku) odložené ako rezerva na budúce výdavky na zdravotnú starostlivosť, medicínsky výskum a pod., a teda bezvýhradne vrátené do systému zdravotníctva.

Určité atribúty správcovského modelu je možné identifikovať v súčasnom modeli, keďže v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 7 Sžso 40/2012) je zrejmé, že „...vykonávanie zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami a nie s vlastným majetkom zdravotných poisťovní“. Pre možné adoptovanie si tohto modelu je absolútne kľúčové zavedenie DRG systému, ktorý by presne a jednoznačne stanovil jednotlivé platby, čoho výsledkom by bolo zúženie negociačného procesu medzi zdravotnými poisťovňami a ostatnými subjektmi. Pre plnú aplikáciu správcovského modelu budú taktiež potrebné určité legislatívne opatrenia, ktoré budú musieť reflektovať judikatúru, keďže príde k určitej transformácii postavenia zdravotných poisťovní v systéme. V prípade prijatia správcovského modelu je možné očakávať vyššiu transparentnosť v systéme.

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27435/2

 

Zastropovanie zisku zdravotných poisťovní

Zaviesť do praxe reguláciu zisku zdravotných poisťovní by znamená prijať legislatívnu úpravu, ktorá by zohľadňovala záujem pacienta. Na zdravotnú starostlivosť by sa z vybraného verejného zdravotného poistenia malo v závislosti od počtu poistencov vrátiť 95 97 %, bolo by však možné ho krátiť o primeraný zisk. Hranice rozpätia primeraného zisku, ktoré doteraz absentovali, by mali zohľadňovať aj kritéria kvality naviazané na potreby pacienta, čo aj predstavuje tento podľa nášho názoru, najmenej invazívny,návrh:

52

K Odseku 1

Novela zisk nezakazuje, iba ho reguluje, čo je vo všeobecnosti charakteristické pre systém, v ktorom do trhového mechanizmu vstupuje sociálny a solidárny rozmer do tej miery, že je dominantný. Regulácia je tým podstatnejšia, že v Slovenskej republike pôsobia len tri zdravotné poisťovne.

K Odseku 2 a 3

Limit podľa súčasnej právnej úpravy:

Zdravotná poisťovňa mohla v znení zákona platnom do 31. 12. 2022 v kalendárnom roku vynaložiť na prevádzkové činnosti výdavky najviac do výšky zodpovedajúcej podielu na úhrne poistného pred prerozdelením poistného za kalendárny rok (ďalej len „ročný úhrn“). Podiel na ročnom úhrne sa vypočítal podľa vzorca, ktorý bol uvedený v prílohe č. 1 a bol stanovený percentuálne ako súčet cez minimálny limit nasledovne:

Limit = 2.9% + (2.000.000/(1.000.000+PPZP)

Ilustratívny výpočet pre poisťovňu s počtom poistencov 1 milión znamená, že na prevádzkové náklady môže minúť maximálne 3.9 % z príjmov verejného zdravotného poistenia.

Limit podľa navrhovanej právnej úpravy:

Návrhom zákona sa obdobne ako doteraz ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady podiel najmenej vo výške 95,1 % z poistného v hrubej výške za príslušný kalendárny rok zvýšený o koeficient stanovený zákonom, obráteným vzorcom sa len obmedzujú prípady zneužitia, ktoré doteraz definícia prevádzkových výdavkov nepokryla a zdôrazňuje sa zároveň maximálny limit pre prevádzkové náklady:

Limit = 95,1% + PPZP/1 500 000

Ilustratívny výpočet pre poisťovňu s počtom poistencov 1 milión znamená, obdobne ako doteraz, že na prevádzkové náklady môže minúť maximálne 3.9 % z príjmov VZP a na zdravotnú starostlivosť sa vrátiť 96.1 % z poistného v hrubej výške za príslušný kalendárny rok.

Koeficient obdobne ako doteraz zohľadňuje veľkosť zdravotnej poisťovne a súvisiace synergie pri jej správe. V prípade priemernej poisťovne, ktorá počet poistencov 1.500.000 bude koef=1 a teda náklady na ZS vyjdú 96,1%. Na konkrétne poisťovne to vyjde takto:

-VšZP vychádza limit 97,03

-Dôvere vychádza limit 96,23

-Union bude mať 95,5

Po znížení o primeraný výsledok hospodárenia, dostaneme sa o jedno prípadne dve percentá nižšie (podľa splnenia kritérií):

x

VšZP

Dôvera

Union

počet poistencov

2 900 000

1 700 000

600 000

Koeficient (v %) = PPZP/x

1 500 000

1,93

1,13

0,40

Limit nákladov na ZS (v %) = 95.1% + koeficient

97,03

96,23

95,50

Limit nákladov na ZS po odčítaní primeraného VH

95,03

94,23

93,50

Náklady na zdravotnú starostlivosť definované v nadväznosti na náklady zverejnené v účtovnej závierke vo výkaze ziskov a strát, ktorá podlieha auditu, čím sa zabezpečí vyššia miera transparentnosti než je doteraz.

53

Stručne zhrnuté, prepísaný len pôvodný vzorec pre výpočet prevádzkových výdavkov tak, aby bolo možné skutočné prevádzkové náklady previazať na auditovanú účtovnú závierku a zabezpečila sa tým nevyhnutná transparentná kontrola použitia verejných zdrojov.

Zdravotná poisťovňa za účtovné obdobie dosiahne výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu), ktorý nie je možné určiť. Následne sa musí vykonať povinné doplnenie rezervného fondu a až potom sa na účely § 6a návrhu môže kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne upravovať. Prerozdeľovanie poistného funguje ako nástroj na distribúciu zdrojov z verejného zdravotného poistenia medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami na princípe solidarity. Prostriedky slúžia na pokrytie nákladov na zdravotnú starostlivosť pre zdravotnú poisťovňu, ktorá kvôli vyššej chorobnosti kmeňa aj vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na to, na účty ktorej zdravotnej poisťovne boli prvotne vyzbierané. Preto ak chceme vyjadriť, koľko zdrojov zdravotná poisťovňa k dispozícii (primárne) na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, musíme predpísané poistné upraviť o vplyv prerozdeľovania poistného.

Zmenou v súčasnosti platného ustanovenia § 6a ods. 3 bolo vypustené aj explicitné vymenovanie výdavkov, ktoré nie výdavkami na prevádzkové činnosti, t. j. z uvedeného dôvodu navrhujeme zachovať obdobnú úpravu nákladov na zdravotnú starostlivosť.

K Odsekom 4 až 6:

Hodnota predstavuje sumu, ktorú dostane akcionár za svoje investované prostriedky späť do spoločnosti, pričom by mala zohľadniť, že ide o podnikanie so silným dôrazom na verejný záujem a spoločenskú zodpovednosť.

Ukazovateľ návratnosti kapitálu vo výške 10 %, ktorý je stanovený ako podiel zisku po zdanení a vlastného imania, vychádza z databanky Finstat Ultimate.

Podľa databanky FINSTAT Ultimate je aritmetický priemer 18 porovnateľných subjektov v bankovom sektore za obdobie posledných 10 rokov na úrovni 10 % per annum. Ak by sa hodnotilo len posledných 5 rokov, ukazovateľ by bol na úrovni 9% a ak posledné 3 roky, čo je odporúčaný štandard OECD pre oblasť transferových cien, ukazovateľ by bol iba 8%. Zhrnutie je v tabuľke nižšie.

FINSTAT Ultimate

Zisk po zdanení/vlastné imanie

Rok

Aritmetický priemer

Medián

2011

13 %

11 %

2012

10 %

8 %

2013

10 %

7 %

2014

10 %

8 %

2015

11 %

9 %

2016

12 %

8 %

2017

9 %

7 %

2018

9 %

7 %

2019

9 %

7 %

2020

6 %

5 %

priemer 10 rokov

10 %

8 %

priemer 5 rokov

9 %

7 %

priemer 3 roky

8 %

6 %

54

Ukazovateľ ziskovosti voči kapitálu v navrhovanej výške 10% je na hornej hranici z pohľadu odporúčaní ECB ako aj toho, čo v súčasnosti očakávajú súkromní investori. Pre porovnanie údaje za rok 2020:

−ACHMEA: 0.7 %

−Penta Investments 5.5 %3

Návrh zákona umožní z rozdielu, ktorý presahuje sumu regulovaného optimálneho hospodárskeho výsledku, vytvoriť fond kvality zdravia. Ten je určený v prospech poistencov a to na úhradu tzv. liekov na výnimku alebo na realizáciu skríningov zameraných na včasné zachytenie onkologických chorôb v prospech poistencov.

Príklad s výpočtom:

Vlastné imanie (Účtovná závierka, Pasíva, riadok 56): 110 000 000 EUR

Suma primeraného hospodárskeho výsledku (110 000 000 * 10 %) 11 000 000 EUR

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (Výkaz ziskov a strát, riadok 45): 25 000 000 EUR

Rozdelenie hospodárskeho výsledku:

- Prídel do rezervného fondu (10 % podľa obchodného zákonníka): 2 500 000 EUR

- Prídel do samostatného fondu, suma presahujúca vyrátaný primeraný

hospodársky výsledok (25 000 000 – 2 500 000 –11 000 000): 11 500 000 EUR

- Preúčtovanie primeraného hospodárskeho výsledku na

Výsledok hospodárenia minulých rokov: 11 000 000 EUR

Navrhovaná právna úprava vychádza z nálezu PL. ÚS 3/09, ktorého intencie v plnej miere rešpektuje, keďže explicitne zakotvuje možnosť zdravotných poisťovní tvoriť „kladný hospodársky výsledok“ zisk. Z tejto dikcie je zrejmé, že z pohľadu ústavného práva ide o diametrálne odlišnú právnu úpravu v porovnaní s tou, ktorá neprešla testom ústavnosti v náleze PL. ÚS 3/09. Regulovanie zisku je z pohľadu ústavného práva možné, o to zvlášť v segmente ako je zdravotníctvo, kde štát v zmysle nielen slovenskej, ale aj európskej judikatúry zabezpečuje podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Navrhovaná legislatíva je teda plne v súlade s rozhodnutím PL. ÚS 23/06 v ktorom ústavný súd stanovil: „Právna norma totiž v podmienkach materiálneho právneho štátu nemôže obmedzovať základné právo alebo slobodu viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ňou sledovaného, resp. právna norma by mala dosahovať sledovaný cieľ najmenej drastickým spôsobom.“

V rozhodnutí PL. ÚS 3/09 ústavný súd zdôraznil, že na to, aby legislatívne opatrenie prešlo aj tretím subtestom v teste proporcionality, je nevyhnutné, aby zákonodarca sledoval legitímny cieľ v tomto prípade zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre poistencov. Vo vzťahu k zákazu zisku pritom ústavný súd konštatoval, že „pozitívny dopad

3

https://www.pentainvestments.com/en/fileGet.aspx?f=yqzzisppi&m=2

 

55

napadnutej právnej úpravy na spoločenské vzťahy je v okolnostiach posudzovanej veci minimálne otázny“. Navrhovaná legislatíva však nemá za cieľ zakázať zdravotným poisťovniam tvoriť zisk, ale zastropovať maximálny možný zisk zdravotných poisťovní, a to výlučne v prospech vytvorenia fondu, ktorého prostriedky budú použité iba v prospech pacientov, teda na reálne zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že podnikanie v sektore zdravotníctva je charakteristické silným regulačným rámcom (čo potvrdzuje aj európska judikatúra uvedená nižšie), ide o legitímne opatrenie zamerané na reálne a konkrétne špecifikované zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.4

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) taktiež podporuje vyššie uvedený záver o legitímnosti a najmä ústavnosti opatrení zameraných na posilnenie sociálneho charakteru na úkor trhových princípov (vo význame maximalizácie zisku). V tomto kontexte Súdny dvor EÚ spresnil, že skutočnosť, že „členský štát nezveruje správu systému sociálneho zabezpečenia jedinému poskytovateľovi poistenia, ale rôznym poskytovateľom, nemôže spochybniť zásadu solidarity, na ktorej je založený tento systém, a to tým skôr, že v rámci uvedeného systému si dotknutí poskytovatelia medzi sebou prerozdeľujú náklady a riziká“.

Pre účely prijatia novej legislatívy je nutné podotknúť, že z pohľadu SD „zavedenie konkurenčného prvku do systému s charakteristikami uvedenými v bode 32 tohto rozsudku s ohľadom na to, že jeho cieľom je motivovať hospodárske subjekty k výkonu ich činnosti v súlade so zásadami dobrej správy, teda čo najefektívnejšie a s čo najnižšími nákladmi, v záujme riadneho fungovania systému sociálneho zabezpečenia, nemení povahu tohto systému“.5 Súdny dvor explicitne stanovil, že možnosť regulovania zisku v záujme lepšej zdravotnej starostlivosti je k dispozícii: „Navyše, ako vyplýva z bodu 64 napadnutého rozsudku, hoci prípadné zisky, ktoré títo poskytovatelia dosiahnu, môžu byť použité a rozdelené, musí to byť v súlade s požiadavkami na zabezpečenie udržateľnosti systému a dosahovanie sociálnych a solidárnych cieľov, na ktorých je systém založený. Zdá sa teda, že možnosť usilovať sa o zisk a dosahovať ho je značne obmedzená zákonom a na rozdiel od úvah Všeobecného súdu rozvinutých v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku ju nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla vyvrátiť sociálny a solidárny charakter vyplývajúci zo samotnej povahy dotknutých činností.“6 Z

Záver o ústavnosti navrhovanej právnej úpravy sa opiera taktiež o bod 62 rozsudku SD vo veci Dôvera, v ktorom uviedol, že „možnosť poskytovateľov poistenia usilovať sa o zisk, používať ho a rozdeľovať ho je značne obmedzená zákonom, účelom týchto zákonných povinností je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia“. Z tejto citácie je zrejmé, že aj regulovanie zisku prostredníctvom určenia tzv. horného limitu je v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti primerané a prípustné opatrenie.

V tomto kontexte je ešte potrebné zdôrazniť, že z hľadiska ústavnoprávneho, ale aj medzinárodnoprávneho, existuje širšia miera úvahy („margin of appreciation“) pre zákonodarcu pri regulovaní zisku v sektore zdravotníctva. Samotné zastropovanie zisku je diametrálne odlišné od zákazu zisku, keďže investor nie je ukrátený o svoju investíciu a nie je vystavený situácii, že by boli jeho potenciálne úžitky „uzamknuté“, resp. by sa k nim nevedel

4 Legislatíva spĺňa podmienku primeranosti v súvislosti so sledovaným cieľom a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné. Pozri aj Joined Cases C-105/12 to C-107/12 Staat der Nederlanden v Essent et al. 2013, bod. 66.

5 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C 264/01, C 306/01, C 354/01 a C 355/01, EU:C:2004:150, bod 56.

6 C‑262/18 P a C‑271/18 P, Dôvera v. Komisia, bod. 40.

56

dostať. Z tohto titulu je potrebné dôsledne odlišovať navrhovanú úpravu od predchádzajúcej úpravy zákazu zisku.

V prípade, že by sme prijali prezumpciu, že zákonodarca nemôže prijímať žiadnu reguláciu, ktorá sa dotkne distribúcie prostriedkov vybraných z verejného zdravotného postenia, išli by sme do príkreho rozporu s ústavou a právom zákonodarcu na tvorbu legislatívy a aj do rozporu s medzinárodným investičným právom, ktoré explicitne zakotvuje tzv. „right to regulate“ V prípade predkladanej legislatívy ide o súbor opatrení, ktoré prijímané proporčne a sledujú legitímny cieľ v podobe zlepšenia poskytovania zdravotnej starostlivosti a zlepšenia zdravia obyvateľstva. Kým zákaz zisku bol vyhodnotený ako nekompatibilný s ústavou, regulácia zisku je ústavne konformná, a to práve v kontexte nálezu PL. ÚS 3/09. Plénum ústavného súdu v odôvodnení stanovilo, že prvý krok v teste proporcionality (účelnosť) bol splnený aj v prípade zákazu zisku, z čoho je zrejmé že zastropovanie zisku s cieľom vytvorenia fondu kvality zdravia je bezpochyby v súlade s prvým subtestom v teste proporcionality.

Ústavný súd v predmetnom náleze judikoval, že zákaz zisku neprešiel subtestom nevyhnutnosti, keďže „existovali miernejšie a prijateľnejšie zásahy do práv nadobudnutých zdravotnými poisťovňami legálne v zmysle pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach“. Navrhovaná úprava reflektuje na tieto výčitky a na rozdiel od zákazu zisku, ktorý bol vyhodnotený ako neakceptovateľný zásah do práv, volí cestu miernejšej regulácie, ktorá je v súlade so subtestom nevyhnutnosti. Zdravotné poisťovne, na rozdiel od zákazu zisku, budú mať možnosť vyplácať zisk. Ako uviedol aj arbitrážny súd v prípade Eureko: „Aj keď niektoré opatrenia, ktoré zasahujú do toho, aby investor využíval svoje vlastnícke právo k investícii, môžu byť také závažné, že z právneho hľadiska predstavujú takéto pozbavenie, nie všetky opatrenia zasahujúce [do práva] sú schopné to dosiahnuť.“7

Navrhovaná legislatívna úprava taktiež spĺňa kritérium proporcionality v užšom zmysle t. j. tretieho kroku testu, v ktorom sa posudzuje, či príslušná právna norma je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu, t. j. či príslušné legislatívne opatrenie obmedzujúce základné práva alebo slobody nemôže svojimi negatívnymi dôsledkami prevyšovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu sledovaného týmto opatrením. V prípade, že zdravotná poisťovňa vytvorí vyšší zisk, ako si bude môcť vyplatiť, sa rozdielová suma presunie do fondu kvality zdravia.

V tomto kontexte je zrejmé, že regulovanie zisku nie je „samoúčelné“, ale motiváciou je zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre poistenca v súlade s čl. 40 ústavy. Na Slovensku sme opakovane svedkami prípadov, keď pacienti trpiaci zriedkavými chorobami, resp. ťažkými onkologickými diagnózami, odkázaní na verejné zbierky, ktoré majú zabezpečiť či uhradenie liekov alebo poskytnutie liečby. Zákonodarca teraz vytvára fond kvality zdravia. Cieľom tohto opatrenia je vytvorenie špecifického fondu, ktorý bude pokrývať takéto prípady a zmierňovať súčasnú situáciu, keď sa pacienti dlhodobo nevedia dostať k finančným prostriedkom potrebným na liečbu. Tento prvok taktiež zdôrazňuje sociálny a solidárny charakter systému tak, ako je zakotvený nielen v slovenskej legislatíve, ale ako ho potvrdil aj v už vyššie citovanom rozhodnutí SD EÚ. Kým pri zákaze zisku mal ústavný súd pochybnosti,

7 While some measures that interfere with the enjoyment by an investor of its rights of ownership of an investment may be so severe as to amount in law to such a deprivation, not all measures of interference are capable of doing so. Achmea B.V. v. Slovak Republic, Final Award 7 December 2012, PCA Case No. 2008-13, bod 288. Pozri aj Duke Energy Electroquil Partners & Electroquil S.A. v. Republic of Ecuador, ICSID Case No. ARB/04/19, Award, 18 August 2008.

57

či zákaz zisku ako taký sám osebe smeruje k lepšej zdravotnej starostlivosti8, pri navrhovanej právnej úprave je nespochybniteľné, že sledovaným cieľom je poskytnutie lepšej zdravotnej starostlivosti pre poistencov a zastropovanie zisku je iba nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.

V súvislosti s odsekom 6 a so splnomocňovacími ustanoveniami na vydanie kritérií kvality alebo na ustanovenie činnosti a aktivít pre použitie fondu kvality zdravia je potrebné uviesť, že ide o štandardný legislatívny proces, keď podzákonná norma ustanoví podrobnú aplikáciu a kritériá v rozsahu určenom zákonom. V tejto súvislosti je možné citovať rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013, kde stanovil podmienky pre takéto nastavenie: „ústavný súd konštatoval, že nie je nevyhnutné detailné opísanie jednotlivých práv a povinností, ktoré má upraviť podzákonný právny predpis. Ak si porovnáme to, čo konštatoval Ústavný súd SR s jednotlivými citovanými ustanoveniami zákona o regulácii, tak môžeme konštatovať, že predmetné ustanovenia sú plne v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR...“

Ústava v čl. 13 špecifikuje možnosti podmienok ukladania povinností,

[10]

konkrétne zákonom

alebo na základe zákona a v jeho medziach. V materiálnom právnom štáte je evidentný účel ochrany poskytovanej ustanovením tohto článku, za ktorý možno považovať ochranu jednotlivcov pri určovaní povinností obmedzujúcich základné práva a slobody pred verejnou mocou, resp. pred extenzívnym uplatňovaním právomoci orgánov verejnej moci. K článku 13 ods. 1 ústavy vo všeobecnosti ústavný súd uviedol, že „toto ustanovenie neobsahuje konkrétnu garanciu základného práva a slobody, ale obsahuje len pravidlo, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uvedené ustanovenie je akýmsi základným či všeobecným ustanovením limitujúcim zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd.“ (III. ÚS 13/2013).

Regulácia zisku v navrhovanej novele je zabezpečená definovaním tzv. „primeraného výsledku hospodárenia“, ktorý predstavovať sumu, s ktorou bude vlastník zdravotnej poisťovne narábať tak ako doposiaľ, podľa vlastného uváženia (napr. aj vyplatiť si ju ako dividendu). Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je primeraný hospodársky výsledok bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje primeraný hospodárky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne.

Ústavný súd sa v rozhodnutí PL. ÚS 3/09 okrajovo vyjadril k testu proporcionality v užšom zmysle, keďže vyjadril pochybnosť, že samotný zákaz zisku zdravotných poisťovní prinesie lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ústavný súd vyjadril „...úvahu o tom, či vôbec možno prostredníctvom nej naplniť sledovaný cieľ zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti poistencom, t. j. pozitívny dopad napadnutej právnej úpravy na spoločenské vzťahy je v okolnostiach posudzovanej veci minimálne otázny.”9

Z vyššie uvedenej citácie je zrejmé, že ústavný súd posudzoval otázku, či zákaz zisku ako taký, t. j. sám osebe, prinesie zlepšenie zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti navrhovaná právna úprava však nehovorí o zákaze zisku, ale o jeho regulácii, a to aj prostredníctvom tvorby Fondu kvality zdravia, ktorý ma slúžiť pre ďalšie uhrádzanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov, resp. služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle zákona o zdravotnom poistení sa uhrádzajú zdravotné odvody, ktoré následne zdravotná poisťovňa

8 „...legitímnu úvahu o tom, či vôbec možno prostredníctvom nej naplniť sledovaný cieľ zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti poistencom, t. j. pozitívny dopad napadnutej právnej úpravy na spoločenské vzťahy je v okolnostiach posudzovanej veci minimálne otázny.“

9 Nález Ústavného súdu PL. ÚS 3/09, s. 74.

58

používa na zaplatenie zdravotnej starostlivosti pre poistenca. V prípade, že je vytvorený kladný hospodársky výsledok, musí byť časť prostriedkov nasmerovaná do Fondu kvality zdravia. Takáto regulácia nepredstavuje ústavnoprávny problém, nakoľko ide iba o ďalší medzistupeň v procese možnej tvorby zisku, ktorý podčiarkuje solidárny a sociálny charakter zdravotného poistenia v podmienkach Slovenskej republiky.

Ústavný súd sa v náleze PL. ÚS 3/09 vyjadril, že v prípade zákazu zisku ide fakticky o odňatie práva podnikať v okruhu verejného zdravotného poistenia.10 V prípade regulácie zisku však nejde o totožnú situáciu, keďže sa tu zavádza iba určitý medzistupeň, ktorý musí zdravotná poisťovňa splniť skôr, ako by si vyplatila zisk. V prípade akceptovania výhrady prezentovanej zdravotnou poisťovňou by nikdy nebolo možné prijať žiadne legislatívne zmeny, napr. úpravu výšky technických rezerv, nakoľko by išlo o modifikovanie povinnosti, ktorú dnes má zdravotná poisťovňa. Právomoc zákonodarcu prijímať v tejto oblasti reguláciu je potvrdená aj judikatúrou ESĽP, napr. James a ostatní proti Spojenému kráľovstvu (z 21. februára 1986, č. 8793/79).11

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť podiel prostriedkov určený na úhradu tzv. liekov na výnimku alebo na realizáciu skríningov zameraných na včasné zachytenie onkologických chorôb v prospech poistencov, a to prostredníctvom vytvorenia Fondu kvality zdravia. Vzhľadom na to, že systém zdravotného poistenia v Slovenskej republike je financovaný zo zdravotných odvodov, nie je možné vykonať legislatívnu úpravu iným spôsobom. Podobná právna úprava sa vyskytuje vo viacerých iných oblastiach (napr. pri fungovaní dôchodcovských správcovských spoločností, keď sa determinuje maximálna výška poplatku za vedenie indexového fondu), pričom takáto regulácia nenaráža na ústavné limity.

Test proporcionality v užšom zmysle zahŕňa praktickú konkordanciu (praktickú súladnosť), t. j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, resp. vážiaci vzorec.12 V prípade navrhovanej regulácie zisku nepochybne ide o určitú formu obmedzenia práva zdravotných poisťovní, ale zároveň po evaluácii praktickej konkordancie je zrejmé, že legitímny cieľ prevažuje nad týmto obmedzením.13 V prípade vytvorenia fondu kvality zdravia sa sleduje cieľ zabezpečenia kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti pre širší okruh pacientov v porovnaní s dnešným stavom, preto je možné považovať tento cieľ za primeraný. Ochranu zdravia ako legitímny cieľ obmedzenia výkonu iných základných práv Ústavný súd najnovšie potvrdil aj v rozhodnutí PL. ÚS 14/2020 zo 4. novembra 2020. Všeobecne možno uviesť, že čím väčší verejný (spoločenský) záujem štát preukáže, tým aj intenzívnejšie obmedzenie práva vlastniť majetok môže byť považované za primerané...14

Obdobne ako náš Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že zásah do základných práv a slobôd možno považovať za prípustný, iba ak k nemu dochádza na základe zákona, ak sleduje verejný záujem a ak je vo vzťahu k nemu proporcionálny. Podľa judikatúry

10 Ibid.

11 „Súd považuje za normálne, že zákonodarca disponuje voľnosťou pri rozhodovaní o ekonomickej a sociálnej politike a rešpektuje spôsob, akým koncipuje imperatívy, všeobecného záujmu s výnimkou prípadov, keď sa jeho rozhodnutie zdá ako zjavne bez racionálneho základu.“

12 OROSZ, L., SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 27.

13 Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu obmedziť základné práva a slobody možno len v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane dôležitého verejného záujmu, pričom opatrenie obmedzujúce základné práva a slobody musí byť vo vzťahu k sledovanému cieľu proporcionálne (PL. ÚS 1/2017).

14 OROSZ, L., SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s 277.

59

ESĽP štáty požívajú širokú mieru uváženia pri určovaní verejného záujmu. Iba zbavenie majetku preukázateľne bez rozumného základu neuspokojuje požiadavku sledovania verejného záujmu (rozsudok ESĽP z 28. 7. 1999 vo veci Immobiliare Saffi proti Taliansku, sťažnosť č. 22774/93, § 49).

V neposlednom rade Ústavný súd stanovil kritérium kauzality t. j. existenciu väzby medzi použitým prostriedkom a chráneným verejným záujmom.15 Ak posudzovaná právna úprava vyhovieť testu proporcionality, je nevyhnutné, aby sa preukázala funkčnosť väzby medzi použitým prostriedkom a chráneným verejným záujmom. Táto funkčnosť potom ústavne legitimizuje aj cieľ preskúmavanej právnej úpravy, keďže mu dáva punc dostatočnej dôležitosti, ktorá ospravedlňuje obmedzenie základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že navrhované opatrenie spĺňa kritérium proporcionality v užšom zmysle, resp. primeranosti. Spĺňa ho, preto, lebo financovanie systému je previazané na vybrané zdravotné odvody, ktoré určené na úhradu konkrétneho druhu zdravotnej starostlivosti. Vytvorenie špecifického fondu, ktorý zlepší postavenie pacienta a jeho liečbu, nie je možné dosiahnuť iným cieľom ako dôsledným využívaním vybraného poistného pre úhradu zdravotnej starostlivosti a z hľadiska proporcionality v užšom zmysle ho možno jednoznačne akceptovať za cenu väčšej regulácie zisku zdravotných poisťovní.

Je vhodné uviesť nosné aspekty rozsudku C-262/18 a C-271/18 P,16 keďže majú zásadný význam pre definovanie slovenského systému verejného zdravotného poistenia, a tým aj pre otázku regulácie zisku zdravotných poisťovní.

Predmetom konania bola otázka možnej nelegálnej štátnej pomoci zo strany štátu pre verejnú zdravotnú poisťovňu. V tejto súvislosti sa posudzoval komplexný charakter systému zdravotného poistenia na Slovensku, a to najmä z pohľadu jeho účelu a fungovania. Zadefinovanie základných atribútov systému je potrebné pre zodpovedanie otázky, či v ňom prevláda sociálny a solidárny charakter alebo naopak prevažujú trhové princípy. V prípade, že prevažujú trhové princípy, mohli by byť zdravotné poisťovne definované ako podnik (ang. „undertaking“) v zmysle európskeho súťažného práva. Súdny dvor Európskej únie k tomu uviedol: „Na posúdenie, či činnosť vykonávaná v rámci systému sociálneho zabezpečenia nemá hospodársku povahu, uskutočňuje celkové posúdenie predmetného systému a na tieto účely zohľadní nasledujúce skutočnosti, a to sledovanie sociálneho cieľa týmto systémom, ním uplatňovanú zásadu solidarity, neexistenciu zámeru dosiahnuť vykonávanou činnosťou zisk a štátny dohľad nad ním.“17

Analýza možnosti tvorby zisku predstavuje imanentnú časť rozsudku, avšak sama o sebe nedokáže determinovať charakter systému zdravotného poistenia ako takého. Súdny dvor sa vyjadroval k širšej škále otázok a možnosť tvorby zisku zdravotnou poisťovňou bola iba jednou z nich. Preto je potrebné vnímať hodnotenie systému Súdnym dvorom ako mozaiku, kde jednotlivé súčasti spolu tvoria jeden celok. Súdny dvor uviedol: „Pokiaľ ide v prvom rade o možnosť poskytovateľov poistenia spravujúcich slovenský systém povinného zdravotného poistenia usilovať sa o dosiahnutie zisku, treba uviesť, že skutočnosť, podľa ktorej títo

15 Pozri nález Ústavného súdu PL. ÚS 20/2014.

16 C-262/18 P a C-271/18 P., Európska komisia a Slovenská republika proti Dôvera zdravotná poisťovňa, Rozsudok Súdneho dvora (veľký senát) z 11. júna 2020. ECLI:EU:C:2020:450.

17 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C-159/91 a C 160/91, EU:C:1993:63, body 8 10, 14, 15 a 18; z 22. januára 2002, Cisal, C- 218/00, EU:C:2002:36, body 34, 38 a 43; zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C 264/01, C 306/01, C 354/01 a C 355/01, EU:C:2004:150, body 47 50; z 5. marca 2009, Kattner Stahlbau, C-350/07, EU:C:2009:127, body 35, 38 a 43, ako aj z 3. marca 2011, Prévoyance, C-437/09, EU:C:2011:112, body 43 až 46). bod.30 rozsudku C-262/18 P a C-271/18 P.

60

poskytovatelia boli podľa slovenskej právnej úpravy účinnej od 1. januára 2005 povinní pretransformovať sa na akciové spoločnosti v rámci súkromného práva zamerané na dosahovanie zisku, neumožňuje kvalifikovať ich ako ‛podniky’ z hľadiska práva hospodárskej súťaže Únie. Podľa judikatúry uvedenej v bode 28 tohto rozsudku takáto kvalifikácia totiž nezávisí od právneho postavenia dotknutého subjektu, ale od všetkých faktorov charakterizujúcich jeho činnosť. Navyše, ako vyplýva z bodu 64 napadnutého rozsudku, hoci prípadné zisky, ktoré títo poskytovatelia dosiahnu, môžu byť použité a rozdelené, musí to byť v súlade s požiadavkami na zabezpečenie udržateľnosti systému a dosahovanie sociálnych a solidárnych cieľov, na ktorých je systém založený. Zdá sa teda, že možnosť usilovať sa o zisk a dosahovať ho je značne obmedzená zákonom a na rozdiel od úvah Všeobecného súdu rozvinutých v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku ju nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla vyvrátiť sociálny a solidárny charakter vyplývajúci zo samotnej povahy dotknutých činností.”18

Z vyššie uvedenej citácie Súdneho dvora je jednoznačne možné odvodiť, že tvorba zisku ako taká je na jednej strane povolená, no na druhej strane podlieha silnej regulácii v záujme zabezpečenia udržateľnosti systému pre dosahovanie jeho sociálnych a solidárnych cieľov. Medzi tieto ciele je bezpochyby možné zaradiť zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacienta. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Fond kvality zdravia slúžiť na presne vymedzený účel, a to úhradu konkrétne určenej ďalšej zdravotnej starostlivosti. V tomto smere sú podstatné nasledujúce závery Súdneho dvora: „Okrem toho a predovšetkým z odôvodnenia 94 sporného rozhodnutia vyplýva, že možnosť poskytovateľov poistenia usilovať sa o zisk, používať ho a rozdeľovať ho je značne obmedzená zákonom, účelom týchto zákonných povinností je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia. V tom istom duchu požiadavka kladená na poskytovateľov poistenia pôsobiacich v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia mať právnu formu akciovej spoločnosti v rámci súkromného práva zameranej na dosahovanie zisku a otvorenosť tohto systému pre poskytovateľov poistenia kontrolovaných súkromnými subjektmi podľa zistení v odôvodnení 13 tohto rozhodnutia za cieľ posilniť efektívne využívanie dostupných prostriedkov a kvalitu zdravotnej starostlivosti.“19

Súdny dvor sa síce explicitne nevyjadroval k otázke regulácie zisku zdravotných poisťovní, no pri analýze systému determinoval mantinely a určil základné vlastnosti, ktoré charakterizujú systém ako taký. Z pohľadu Súdneho dvora je primárnou zložkou systému napĺňanie cieľa, t. j. poskytnutie lepšej zdravotnej starostlivosti, a preto prípadné obmedzenie možnosti tvorby zisku je nutné vnímať v tomto kontexte. Vytvorenie Fondu kvality zdravia neznamená, že zisk ako taký je zakázaný ani že je zastropovaná jeho výška v absolútnom vyjadrení. Zdravotná poisťovňa si môže v zmysle navrhovanej legislatívy vyplatiť zisk. Je však potrebné, aby predtým splnila všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré sa postupom času môžu aj meniť a dopĺňať. Takto nastavený systém môže byť, tak ako každá legislatívna úprava, predmetom diskusie z hľadiska jeho možných vylepšení, resp. úvahy či zákonodarca nemá k dispozícii jednoduchšiu formu zákonnej úpravy, avšak jeho podstata ani technické nastavenie nenaráža na limity nastavené ústavou, ústavnými zákonmi alebo právom Európskej únie.20

V tejto súvislosti treba dať do pozornosti aj rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci Dôvera (voči ktorému prebehlo odvolanie a následne rozhodol Veľký senát v prípade C-262/18 a C-

18 Body 39 – 40 rozsudku.

19 Bod 62 rozsudku.

20 Takisto nie je možné hovoriť o tzv. nepriamom vyvlastnení z pohľadu medzinárodného práva, nakoľko dané opatrenie nedosahuje takú intenzitu.

61

271/18 P). Súdny dvor zrušil toto rozhodnutie Všeobecného súdu, ktorý v ňom nesprávne posúdil systém ako taký. Napriek tomu, pre posilnenie argumentácie v prospech ústavnosti, resp. konformity s právom Európskej únie, je možné uviesť, že aj samotný Všeobecný súd zdôraznil, že „možnosť využívať a rozdeľovať zisky je regulovaná prísnejšie ako v bežných obchodných odvetviach, keďže táto právomoc je v tomto prípade podmienená splnením požiadaviek, ktorých cieľom je zabezpečiť kontinuitu systému a dosiahnutie sociálnych a solidárnych cieľov, o ktoré sa opiera.“21

Na záver možno ešte citovať zo stanoviska Generálneho advokáta Pikamäe, ktorý poukázal na systém verejného vzdelávania, v ktorom skutočnosť, že niektoré subjekty poskytujúce toho vzdelávanie súkromné (teda vykonávajú túto činnosť za účelom dosiahnutia zisku), nemá vplyv na nehospodársky charakter tejto činnosti.22

Vzhľadom na vyššie uvedené je možné zhrnúť, že Súdny dvor svojím rozhodnutím jasne potvrdil, že tvorba zisku zdravotných poisťovní je veľmi obmedzená (aj keď stále možná) a táto tvorba je silne limitovaná, keďže primárnym cieľom systému je zabezpečenie lepšej zdravotnej starostlivosti, nie tvorby zisku.

Pokiaľ ide o možné porušenie legitímneho očakávania súkromných akcionárov zdravotných poisťovní v tejto súvislosti je nutné uviesť, že v rozhodnutí PL. ÚS 3/09 Ústavný súd posudzoval tzv. absolútny zákaz zisku, t. j. nemožnosť tvorby zisku za žiadnych okolností. Takúto právnu úpravu označil súd za protiústavnú. Z rozhodnutia Ústavného súdu však nie je možné ani len nepriamo determinovať záver, že prijatie akejkoľvek právnej úpravy, ktorá sa dotýka tvorby a regulácie zisku, je porušenie legitímnych očakávaní s ústavnou intenzitou. Naopak, z rozhodnutia vyplýva, že ďalšia regulácia zisku je možná, ale musí byť zrejmé, za akým účelom sa k nej pristupuje a musí mať svoj konkrétny prínos v podobe zlepšenia zdravotnej starostlivosti. V prípade, že by sme prijali prezumpciu, že zákonodarca nemôže prijímať žiadnu reguláciu, ktorá sa dotkne distribúcie prostriedkov vybraných z verejného zdravotného postenia, išli by sme do príkreho rozporu so samotným zmyslom existencie verejného zdravotného poistenia. Bol by to tiež rozpor s právom zákonodarcu na tvorbu legislatívy a aj s medzinárodným investičným právom, ktoré explicitne zakotvuje tzv. „right to regulate“. V prípade predkladanej legislatívy ide o súbor opatrení, ktoré prijímané proporčne a sledujú legitímny cieľ v podobe zlepšenia poskytovania zdravotnej starostlivosti.23 Nie každý zásah do legitímnych očakávaní automaticky dosiahne ústavnú intenzitu.

21 Indeed, the Commission rightly states that the ability to use and distribute profits is regulated more strictly than in normal commercial sectors, since that power is, in the present case, subject to the fulfilment of requirements intended to ensure the continuity of the scheme and the attainment of the social and solidarity objectives underpinning it. Bod. 64. T-216/15 Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. proti Európska komisia, Rozsudok Všeobecného súdu (druhý senát) z 5. februára 2018, ECLI:EU:T:2018:64 (rozsudok dostupný iba v angličtine).

22 Návrhy generálneho advokáta Priit Pikamäe v spojených veciach C-262/18 P a C-271/18 P Európska komisia a Slovenská republika proti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., prednesené 19. decembra 2019, bod. 105.

23 Ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 3/09 uviedol: Ak sa napadnutým § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach zdravotným poisťovniam ako subjektom oprávneným vykonávať aj podnikateľskú činnosť odňala možnosť autonómne rozhodovať o použití kladného hospodárskeho výsledku (zisku) vytvoreného vo sfére verejného zdravotného poistenia, resp. ustanovil príkaz použiť ho len na úhrady zdravotnej starostlivosti, tak v danom prípade nepochybne ide o zásah do práva na podnikanie, ktorý je zároveň zásahom do jeho podstaty a zmyslu. V nadväznosti na vyššie uvedené je však nutné uviesť, že možnosť autonómne rozhodovať o použití zisku v aktuálne predloženom návrhu pretrváva, nakoľko jedinou podmienkou pre vyplatenie zisku je vytvorenie Fondu kvality zdravia s legitímnym a presne špecifikovaným účelom. To je zásadný rozdiel oproti

62

Ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 12/05 z 12. mája 2005 uviedol na ochranu legitímnych očakávaní24 nasledovné: „...ústavný súd zdôrazňuje, že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení ústave a jej princípom...“

V rozhodnutí I. ÚS 361/2018 z 10. októbra 2018 Ústavný súd uviedol: „Nad rámec uvedeného ústavný súd dopĺňa, že nemožno rozporovať skutočnosť, že v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá vniesla do existujúcich právnych vzťahov nový mechanizmus nepravou retroaktivitou, došlo k narušeniu legitímnych očakávaní sťažovateľky vo vzťahu k výške odmeny. Ústavný súd dáva za pravdu sťažovateľke aj v tom smere, že nepravá retroaktivita nemôže byť paušálna, svojvoľná, ale vždy je nevyhnutné proporčne sledovať zamýšľaný cieľ v kontraste s rozsahom zavádzaných zmien.“ Z vyššie citovanej judikatúry ústavného súdu je možné vyvodiť, že nie každá (akákoľvek) zmena zákona znamená automaticky porušenie tzv. legitímnych očakávaní. Ústavný súd vyhodnocuje intenzitu zásahu a sledovaný cieľ a preto nie je možné akceptovať, že prijatie akejkoľvek právnej úpravy, ktoré v konečnom dôsledku môže mať vplyv na vyplatenie zisku akcionárom, je automaticky narušenie ich legitímnych očakávaní.

K bodu 15 (§ 7 ods. 9 písm. e))

Navrhuje sa rozšíriť ustanovenie o možnosť využívať klasifikačný systém aj na úhradu jednodňovej ústavnej starostlivosti.

K bodu 16 (§ 8aa ods. 2 písm. l))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s možnosťou úradu určiť aj ďalšie náležitosti zúčtovacej dávky, s ohľadom na jednotlivé typy vykazovanej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 17 (§ 8aa ods. 4)

Zdravotné poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri finančnom zúčtovaní volia spôsob dohodnutý v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a postupujú podľa zrušených metodických usmernení úradu pre dohľad, ktoré úrad do 31. decembra 2020 vydával na základe § 8 ods. 1 a § 20 ods. 2 písm. k) zákona č. 581/2004 Z. z.. Z toho dôvodu sa navrhuje

predchádzajúcej úprave, ktorá len generálne prikazovala použiť zisk na úhrady zdravotnej starostlivosti, bez špecifikácie, akým spôsobom a akej zdravotnej starostlivosti.

24 Ústavný súd v tomto smere vychádza z judikatúry ESĽP týkajúcej sa ochrany majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). V tejto judikatúre možno rozoznať dva druhy alebo dve línie rozhodnutí týkajúcich sa legitímnych očakávaní (pozri Sigron, M. Legitimate expectations. Intersentia, 2014. s. 4 5 a s. 176). Samotný ESĽP konštatoval existenciu rôznych línií týchto rozhodnutí vo veci Bélané Nagy proti Maďarsku, sťažnosť č. 53080/13 (pozri bod 77 a 78, v ktorých sa hovorí o „different lines of cases concerning legitimate expectations“). Toto rozhodnutie odkazovalo okrem iného aj na vec Kopecký proti Slovenskej republike, sťažnosť 44912/98, v ktorom tieto línie opísané a rozlíšené (pozri bod 45 a k nemu bod 48 odôvodnenia, „another aspect of legitimate expectations“). Prvá línia rozhodnutí (a to aj historicky) je reprezentovaná rozhodnutím vo veci Pine Valley Developments Ltd a ďalší proti Írsku, sťažnosť č. 12742/87, resp. neskôr aj Stretch proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 44277/98; druhá línia je reprezentovaná rozhodnutím vo veci Pressos Compania Naviera S. A. a ďalší proti Belgicku, sťažnosť č. 17849/91.

63

znovu-zaviesť kompetencia a zároveň aj povinnosť úradu vydávať metodické usmernenia pri zúčtovacích dávkach.

K bodu 18 (§ 8a)

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky (OS ZZS SR) je financované podľa § 8a zákona č. 581/2004 Z. z. sumou, ktorá zodpovedá 0,35 % z celkovej sumy ročného prerozdeľovania poistného. Posledná novelizácia výšky príspevku prebehla v roku 2009. Stav je teda nemenný za posledných 12 rokov, čo absolútne nezodpovedá ako požiadavkám kladeným na samotnú prevádzku OS ZZS SR, tak ani vývoju platov, základnej valorizácii a všeobecnému stavu na trhu práce. Dôležitým faktom v tejto oblasti je istá nenahraditeľnosť pracovníkov Linky tiesňového volania (LTV) na ktorých kladené špecifické personálne a vedomostné predpoklady. Zohnať na pracovnom trhu vhodného kandidáta je čím ďalej ťažšie a zamestnanci opúšťajú OS ZZS SR vzhľadom k neatraktívnemu finančnému ohodnoteniu v porovnaní s inými príležitosťami alebo pre výkon práce v zahraničí.

Keďže personálne náklady, ktoré teraz nedostatočné, tvoria majoritu výdavkov OS ZZS SR aj v tomto čase kedy je OS ZZS SR personálne poddimenzované, je nevyhnutné situáciu riešiť úpravou podielového percenta ktorým je OS financované tak, aby bol v najbližších rokoch dosiahnutý aspoň vyrovnaný rozpočet hospodárenia OS.

Do roku 2018 hospodárilo OS ZZS SR s prebytkom a teda príspevok postačoval na pokrytie nákladov spojených s prevádzkou. V roku 2018 sa výrazne zvýšili náklady na tovar a služby zakúpením nového dispečerského informačného systému (DIS). Náklady na DIS tvoria väčšinu nákladov na tovar a služby (cca 2,5 mil. EUR) a tvoria jednu z hlavných položiek, ktoré nie sú kryté štandardným príspevkom.

Nárast je možné vidieť aj v personálnych nákladoch (valorizácia platov vo verejnej správe a zmeny vo odmeňovaní zamestnancov od roku 2019 nastavené v roku 2018). Nominálna výška príspevku medziročne rástla v priemere o 5 % avšak náklady spojené s prevádzkou OS ZZS rástli ročne v priemere o 8 % percent. Rok 2020 bol z pohľadu mzdových nákladov poznačený veľkým množstvom nadčasov pre prebiehajúcu pandémiu. Pre najbližšie obdobie sa predpokladá kontinuálny nárast mzdových nákladov z dôvodu plošného navyšovania miezd vo verejnej správe.

Pre zabezpečenie prevádzky je každoročne nutné uzavrieť dodatok ku kontraktu medzi MZ SR a OS ZZS SR, z kapitálových zdrojov MZ SR. Táto situácia neumožňuje plánovanie rozvoja a investícii nakoľko ročný príspevok nepokrýva ani prevádzkové náklady, čím hrozí okrem iného ďalší odliv zamestnancov a ohrozenie samotnej prevádzky OS ZZS SR.

Detailná analýza vývoja nákladov

64

v tis. EUR

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

MZDY A ODVODY

13 153

15 329

16 221

15 950

17 066

18 261

19 539

20 907

DOPLATOK (19-21)

-

-

-

2 224

-

-

-

-

DIS

1 451

1 759

2 393

2 142

2 064

2 256

2 267

2 399

NÁJOM + ENERGIE

497

493

493

475

550

625

699

774

eZZS

-

-

-

-

-

300

300

300

OSTATNÉ TOVARY A SLUŽBY

1 223

1 260

1 205

987

1 343

1 206

1 275

1 385

NÁKLADY SPOLU

16 323

18 840

20 312

21 777

21 023

22 647

24 081

25 765

SUMA Z PREROZDELENIA

4 491 058

4 608 494

4 878 417

5 162 510

5 216 315

5 320 641

5 427 054

5 535 595

PRÍSPEVOK

15 719

16 130

17 074

18 069

18 257

18 622

18 995

19 375

ROZDIEL

-0,60

-2,71

-3,24

-3,71

-2,77

-4,03

-5,09

-6,39

OPTIMÁNE PERCENTO PRÍSPEVKU

0,36%

0,41%

0,42%

0,42%

0,40%

0,43%

0,44%

0,47%

Skokový nárast nákladov na mzdy v roku 2022 je spôsobené opravou chybného ohodnocovania operátorov linky tiesňového volania 155. Zároveň sa jednorazovo v roku 2021 spätne doplatili rozdiely za roky 2019 2021. V nákladoch na nájom a energie sa očakáva nárast nákladov z dôvodu plošného zvyšovania cien energií. Od 2023 sa počíta s prevádzkovými nákladmi na elektronický záznam pacienta (projekt eZZS).

Z toho dôvodu sa navrhuje zvýšenie alokačného príspevku zo súčasných 0,35 % na 0,45 % bez ktorého nebude možné pokryť náklady spojené s prevádzkou OS ZZS SR na roky 2023 2025.

K bodu 19 (§ 8b)

Navrhuj sa legislatívna úprava, ktorou sa zabezpečí zvýšenie príspevku na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému z 0,41 % na 0,55 %. Predpokladaný odhad vplyvu na Rozpočet verejného zdravotného poistenia je uvedený v tabuľke:

Výška príspevku na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému nebola navýšená od 1. mája 2015. Odvtedy Národnému centru zdravotníckych informácií v rámci noviel zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme, iných noviel zákonov a projektov pribudlo množstvo povinností a kompetencií avšak bez navýšenia a krytia nákladov na prevádzku Národného zdravotníckeho informačného systému (ďalej len „NZIS“).

Napríklad

-vznikol Národný register asistovanej reprodukcie (zákon č. 41/2017 Z. z.), Národný register organizácií zaobchádzajúcich s liekmi (zákon č. 41/2017 Z. z.), ktorý sa následne zmenil na Národný register organizácií s osobitnými úlohami v zdravotníctve,

-rozšíril sa rozsah subjektov, ktorým sa sprístupňujú údaje z Elektronickej knižky občana,

-zvyšuje sa množstvo spravodajských jednotiek, ktoré nahlasujú údaje do Národného registra zdravotníckych pracovníkov (zákon č. 351/2017 Z. z.),

-zabezpečenie kontrolovaného prístupu do priestorov ePZP, v ktorých sa vytvárajú elektronické preukazy zdravotníckych pracovníkov (zákon 69/2018 Z. z.) a zvýšenie fyzickej bezpečnosti na pracoviskách Zvolen a Dunajská,

-vytvorenie rezortného dohľadového centra pre sektor zdravotníctva (zákon č. 95/2019 Z. z. a zákon č. 69/2018 Z. z.),

65

-zabezpečenie kontinuálnej a udržateľnej prevádzky nutnou obnovou, aktualizáciou, upgrade-om komponentov prostredia NZIS (zákon č. 95/2019 Z. z. a zákon č. 69/2018 Z. z.),

-vznikol Národný skríningový register (zákon č. 392/2020 Z. z.),

-rozšíril sa Národný register zdravotníckych pracovníkov o údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov o ďalšom vzdelávaní (zákon č. 252/2021 Z. z.),

-zriadenie a udržiavanie krízového riadenia, ako napríklad za posledné cca 2 roky

-zabezpečenie prístupov vo vzťahu k záznamom o očkovaní, v súvislosti s pandémiou COVID-19, (zákon č. 125/2020 Z. z.),

-poskytovanie súčinnosti orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a kompletné zabezpečenie systémov a informovanie osôb v súvislosti so zamedzením šírenia COVID-19 (zákon č. 286/2020 Z. z.),

-vydávanie a sprístupňovanie digitálnych COVID preukaz EÚ (252/2021 Z. z.).

Ďalej ako dôvody požiadavky je možné uviesť plnenie plánovaných projektov, ktoré súvisia so správou a rozvojom NZIS, a to:

-správa NZIS pri vystavovaní dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej podobe,

-správa NZIS v rámci automatického prideľovania rodných čísiel narodeným deťom, deťom odloženým v hniezde záchrany a deťom narodených pri utajenom pôrode,

-správa NZIS pri automatickej výmene údajov súvisiacich s posudzovaním nároku na príspevok pri narodení jedného alebo viacerých detí,

-správa NZIS pri efektívnom používaní služieb ESO1 zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenskej republiky (projekt ESO1 – D),

-vývoj online procesov eZdravia (napr. online tok údajov v elektronickej knižke občana o dohodách o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti a o poskytovaní špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti),

-rozšírenie portfólia služieb a inovácia služieb elektronického zdravotníctva,

-zabezpečenie činnosti súvisiacich s LOINC štandardom,

-informatizácia služieb zdravotníctva v oblasti tvorby centrálneho systému "OnkoAsist" s využitím existujúcich integračných štandardov vrátane sprostredkovania jednotného detailného prehľadu údajov o onkologickom pacientovi pre lekára alebo nádorovú komisiu,

-vytvorenie a realizácia „Komunitného zdravotníckeho cloudu“,

-vytvorenie a prepojenie hlavných webových sídiel _ WEB.nczi,

-vytvorenie a správa NZIS pri riešení projektu elektronického objednávania pacientov na vyšetrenie,

-vytvorenie a správa NZIS pri riešení projektu elektronizácie laboratórnych žiadaniek, resp. zdravotnej dokumentácie v rámci kompletnej laboratórnej diagnostiky.

K bodu 20 (§ 8d)

Zdravotná poisťovňa uzatvára s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zmluva“), v ktorej je stanovený istý postup zdravotnej poisťovne pri revíznej činnosti. Niektoré z pravidiel revíznej činnosti uvedené v zmluvách pričom časti pravidiel môžu byť zverejňované na webových stránkach zdravotných poisťovní.

Revízne pravidlá ako celok nie jednotné, a to v zmysle, že každá zdravotná poisťovňa má v súčasnosti vytvorené svoje vlastné pravidlá revíznej činnosti. Zdravotná poisťovňa môže pravidlá meniť za predpokladu, že v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napríklad s Katalógom zdravotných výkonov25). Neexistuje však zákonná povinnosť zverejňovať tieto pravidlá, a ani informovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o ich

25 Príloha k Nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov

66

zmene. Z aplikačnej praxe a stanovísk poskytovateľov jednoznačne vyplýva záver, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú úplný prístup k revíznym pravidlám, a ak ho majú, častokrát nie sú pre nich pravidlá prehľadné.

Zdravotné poisťovne informujú a usmerňujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o nesprávnosti vykázanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tzv. protokolov.26 Tie sú však zasielané po vykázaní poskytnutého zdravotného výkonu. Vo všeobecnosti platí, že zdravotné poisťovne pri vykazovaní zdravotnej starostlivosti požadujú správne, pravdivé a úplne údaje. Ak však poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nepozná všetky pravidlá revíznej činnosti, de facto je vystavený tomu, že vykáže zdravotné výkony nesprávne alebo neúplne. Je teda otázne do akej miery je správne a férové, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti plniť podmienky vykazovania, s ktorými reálne nebol oboznámený.

Ak sa počas trvania zmluvného vzťahu zmenia pravidlá vykazovania obsiahnuté v zmluve, zdravotná poisťovňa môže navrhnúť zmeny prostredníctvom dodatku k zmluve. Pokiaľ však má zdravotná poisťovňa k niektorým zdravotným výkonom uvedenú priamo v zmluve odvolávku na svoju webovú stránku, vzniká riziko, že poskytovateľ zmenu pravidiel revíznej činnosti ani nezaregistruje. Z toho dôvodu sa navrhuje aby zdravotná poisťovňa poskytovateľa upozornila na významné zmeny (t. j. také, ktoré majú vplyv na uznanie a následnú úhradu zdravotného výkonu). Odsek 2 umožňuje zdravotnej poisťovni, aby si vybrala spôsob oznámenia zmeny napríklad zverejnením na webovom sídle alebo v elektronickej pobočke, alebo písomným oznámením zaslaným poskytovateľovi. Písomným oznámením je oznámenie zaslané v elektronickej alebo listinnej forme.

V praxi tak nastáva problém, kedy poskytovatelia zbytočne administratívne zaťažovaní pri vykazovaní zdravotných výkonov, ktoré im následne nemusia byť uznané a uhradené zo strany zdravotnej poisťovne. Navyše, v súčasnosti nie je možné vylúčiť, že revízni pracovníci v rámci rovnakej zdravotnej poisťovne postupujú pri revíznej činnosti rôzne, nakoľko si vykladajú revízne pravidlá tej-ktorej zdravotnej poisťovne odlišne. Okrem administratívnej záťaže tak vzniká aj neistota či bude ten-ktorý výkon uhradený. Ak by však všetky pravidlá revíznej činnosti boli transparentne zverejnené, resp. by k nim mali poskytovatelia prístup, je možné očakávať, že administratívna záťaž v tejto súvislosti by bola podstatne nižšia a poskytovateľ by mal zároveň vyššiu mieru istoty vo vzťahu k uznaniu vykázaného zdravotného výkonu.

Druhým dôvodom na zavedenie povinnosti zverejňovať pravidlá revíznej činnosti je zefektívnenie výkonu dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti zo strany Úradu pre dohľad. Z informácii poskytnutých úradom vyplýva, že v rámci viacerých dohľadov, ktoré úrad v uplynulom období realizoval na podnety poskytovateľov bolo zistené, že zdravotná poisťovňa v rámci revízie zdravotných výkonov nepristupuje ku všetkým poskytovateľov jednotne – jednému poskytovateľovi za zdravotný výkon uhradí a druhému poskytovateľovi tej istej odbornosti, ktorý vykázal ten istý výkon s tou istou diagnózou výkon zamietne. Táto situácia nastáva aj prípade, že majú obaja poskytovatelia so zdravotnou poisťovňou uzatvorené obsahovo identické zmluvy.

Komplexné revízne pravidlá naviac nie uvedené v zmluvách, ani v iných zverejnených dokumentoch zdravotnej poisťovne a z uvedeného dôvodu poskytovatelia nemajú právnu istotu aký rozsah zdravotných výkonov a v akých kombináciách im daná zdravotná poisťovňa uhradí. Vzhľadom na nejednotný prístup revíznych pracovníkov ku kontrole vykázaných zdravotných

26 Dôvera zdravotná poisťovňa a. s. a UNION zdravotná poisťovňa, a. s. vyhotovujú tzv. Protokol sporných dokladov. VšZP, a. s. vyhotovuje chybové protokoly.

67

výkonov aj v rámci jednej zdravotnej poisťovne je z dôvodu väčšej právnej istoty pre poskytovateľov a pacientov nevyhnutné, aby boli zo strany zdravotnej poisťovne transparentne zverejnené všetky pravidlá uznávania a uhrádzania vykázaných zdravotných výkonov uplatňovaných pri revíznej činnosti, t. j. kritériá, na základe ktorých zdravotná poisťovňa rozhodne o úhrade z verejného zdravotného poistenia.

Nejednotný prístup pri revíziách v rámci jednej a tej istej zdravotnej poisťovne dostáva do nevýhodného postavenia nielen poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj pacientov daných poskytovateľov, keďže rôznymi revíznymi prístupmi je jednej skupine poistencov u jednej skupiny poskytovateľov výkon dostupný (zo strany zdravotnej poisťovne akceptovaný a uhrádzaný), ale druhej skupine poistencov, ktorí majú istú diagnózu, avšak navštevujú iného poskytovateľa v tej istej odbornosti tento výkon dostupný nie je (nakoľko ho zdravotná poisťovňa danému poskytovateľovi neuznáva, pričom však zmluvné podmienky majú obidve skupiny poskytovateľov z hľadiska rozsahu v zmluve uvedených výkonov identické).

Predkladateľ za to, že súčasný stav nie je z medicínskeho ani z právneho hľadiska prijateľný, a preto je nevyhnutné, aby mali zdravotné poisťovne zákonom stanovenú povinnosť uverejniť na svojom webovom sídle všetky pravidlá uznávania a uhrádzania vykázaných zdravotných výkonov uplatňované pri kontrolnej činnosti.

K bodu 21 (§ 10 ods. 4)

Navrhuje sa doplniť povinnosť audítora poskytnúť úradu pre dohľad všetky dokumenty týkajúce sa skutočností, ktoré audítor oznamuje úradu podľa § 10 ods. 3 vrátane podkladov týkajúcich sa kľúčových záležitostí auditu. Za kľúčové záležitosti auditu považované najmä skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia, a ktoré uvádzané v správe audítora a následne aj v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia. Môže ísť napríklad o ocenenie záväzkov zo zdravotného poistenia, odhady výnosov a záväzkov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia, opravné položky k pohľadávkam, neistoty pri oceňovaní rezerv na zdravotné poistenie, a pod.

K bodu 22 (§ 11 ods. 1 písm. b))

Informácie z plánu činnosti obsiahnuté aj v obchodno-finančnom pláne, t. j. z dôvodu duplicity sa navrhuje túto povinnosť vypustiť a zachovať povinnosť vytvárať obchodno-finančný plán. Vynakladanie finančných prostriedkov je účelne, efektívne a hospodárne na základe obchodno-finančného plánu, ktorý byť schválený čím skôr, t. j. aj čím skôr predložený.

K bodu 23 (§ 13 ods. 3):

Dopĺňa sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať úrad pre dohľad o zániku výkonu funkcie osoby, vo vzťahu ku ktorej bol úradom vydaný predchádzajúci súhlas podľa § 13 ods. 1 písm. c), nakoľko po tom ako úrad vydá prechádzajúci súhlas a je mu zaslané písomné oznámenie, že osoba, vo vzťahu ku ktorej bol predchádzajúci súhlas vydaný, bola ustanovená do funkcie, úrad ďalej nemá prehľad o tom, či daná osoba ďalej túto funkciu vykonáva, alebo či bola z tejto funkcie odvolaná a pod. (najmä v prípade funkcií, ktoré nie zapísané v obchodnom registri). Je žiaduce, aby mal úrad prehľad o tom, či osoba, vo vzťahu ku ktorej vydal predchádzajúci súhlas, ešte túto funkciu vykonáva, alebo z nej bola odvolaná, resp. jej funkcia zanikla.

68

K bodu 24 (§ 13 ods. 5 až 9)

V súčasnej právnej úprave absentujú ustanovenia upravujúce následky nezaslania čestného vyhlásenia podľa § 4 ods. 4 úradu osobou ustanovenou do riadiacich a kontrolných orgánov zdravotnej poisťovne, ako aj následky poskytnutia nepravdivého čestného vyhlásenia zo strany týchto osôb. Ak sa preukáže, že osoba ustanovená do riadiacich a kontrolných orgánov zdravotnej poisťovne zaslala úradu nepravdivé čestné vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov, alebo čestné vyhlásenie úradu nezaslala vôbec, hoci jej v tom nebránila žiadna objektívna prekážka (napr. vážny zdravotný stav) úrad bude môcť bezodkladne začať konanie o odňatí predchádzajúceho súhlasu vydaného vo vzťahu k tejto osobe. V prípade, že konflikt záujmov bude následne preukázaný, úrad bude mať právomoc odňať predchádzajúci súhlas vydaný vo vzťahu k tejto osobe. Obdobný proces odňatia predchádzajúceho súhlasu bude použitý aj vo vzťahu k osobe, na strane ktorej došlo k vzniku konfliktu záujmov počas výkonu funkcie člena riadiacich alebo kontrolných orgánov zdravotnej poisťovne.

Nakoľko úrad pri konaní o odňatí predchádzajúceho súhlasu vystupuje v pozícii správneho orgánu, na konanie sa bude uplatňovať Správny poriadok, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

K bodu 25 (§ 15 ods. 1 písm. t))

V súvislosti s úpravou pravidiel tvorby zisku zdravotnej poisťovne v § 6aa nebude zákonom stanovená výška výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne, preto sa povinnosť zdravotnej poisťovne dodržiavať ustanovenú výšku výdavkov na prevádzkové činnosti nahrádza povinnosťou použiť predpísané poistné na náklady na zdravotnú starostlivosť najmenej v určenom rozsahu.

K bodu 26 (§ 15 ods. 1 písm. an))

Vzhľadom na navrhovanú úpravu súvisiacu s kritériami kvality sa zavádza povinnosť zdravotným poisťovniam oznamovať úradu podklady, na základe ktorých úrad pre dohľad bude kritéria kvality vyhodnocovať. Medzi podklady budú patriť údaje, na základe ktorých bude úrad rozhodovať. Môže ísť napríklad o zoznam zazmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rámci verejnej minimálnej siete alebo siete kategorizovaných nemocníc, údaje z hlavnej knihy o sume v rezervnom fonde, a pod.

K bodu 27 (§ 15 ods. 8)

Navrhujeme upraviť podmienky zostavenia programového rozpočtu tak, aby sa

-zvýšila predvídateľnosť vynakladania zdrojov verejného zdravotného poistenia, a

-zaviedol mechanizmus umožňujúci v praxi vykonať ustanovenia zákona č. 363/2011 Z. z. stanovujúce strop prostriedkov, ktoré môže zdravotná poisťovňa vynaložiť na tzv. výnimkové lieky.

Stanovenie minimálnej celkovej sumy výdavkov je potrebné pre zabezpečenie prenosu príjmov zdravotných poisťovní do zmluvnej praxe a zabezpečenie zvýšenej predvídateľnosti príjmov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Minimálna celková suma výdavkov zodpovedá celkovej sume výdavkov uvedenej v rozpočte verejnej správy („Výdavky VZP celkom“). Stanovenie sumy v eurách pre jednotlivé zdravotné poisťovne je nevyhnutné pre zabezpečenie vykonateľnosti zavedenie stropu výdavkov zdravotnej poisťovne na výnimkové lieky v zmysle § 88 ods. 18 a § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení novely č. 266/2022 Z. z. Bez uvedenia celkovej sumy zdravotná poisťovňa nedokáže vypočítať strop na výnimkové lieky prepočtom z celkovej výšky výdavkov na lieky, ktorú uvádza rozpočet verejnej správy. Zo

69

zámeru zákonodarcu v zákone č. 363/2011 Z. z. je zrejmé, že strop na výnimkové lieky nemajú zdravotné poisťovne k dispozícii v sume 3x3,9 % ale len 1x3,9 %.

K bodom 28 a 29 (§ 15a)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami vyplývajúcimi zo zákona č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Vzhľadom na skoršie zavedenie legislatívnej skratky sa vypúšťa celý názov inštitútu v názve pod § 15a. Predmetný právny predpis ustanovil zdravotnej poisťovni povinnosť uhrádzať príspevok na činnosť Národného inštitútu pre hodnotu a technológiu v zdravotníctve. Táto zmena však nebola premietnutá do ustanovenia o prevádzkových výdavkov zdravotnej poisťovne. V súčasnosti sa medzi prevádzkové výdavky nezaraďujú aj ostatné príspevky, ktoré zdravotné poisťovne uhrádzajú – príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému a na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Účelom tejto legislatívnej zmeny je zjednotenie právneho rámca.

K bodu 30 (§ 16 ods. 1 písm. f))

Legislatívno-technické doplnenie nadväzujúce na zmeny v koncepte zoznamu poistencov.

K bodu 31 (§ 16 ods. 2 písm. g)

V nadväznosti na zmeny v § 40 a § 42 zákona č. 540/2021 Z. z. v súvislosti s tvorbou zoznamov čakajúcich poistencov sa tieto premietajú aj do účtu poistenca.

K bodu 32 (§ 16 ods. 5 písm. h)

V nadväznosti na zmeny v § 40 a § 42 zákona č. 540/2021 Z. z. v súvislosti s tvorbou zoznamov čakajúcich poistencov sa tieto premietajú aj do odseku na výmenu údajov od zdravotnej poisťovne, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, ktorá je povinná tieto údaje poskytnúť novej zdravotnej poisťovni.

K bodu 33 (§ 16 ods. 6)

Centrálny register poistencov (CRP) v praxi plní nezastupiteľnú úlohu a údaje z neho sú podkladom aj pre výpočet ročného a mesačného prerozdeľovania, je preto potrebné zabezpečiť, aby údaje v ňom evidované boli v každom okamihu správne a čo možno najaktuálnejšie. Základným zdrojom údajov evidovaných v CRP, vrátane osobných údajov, zdravotné poisťovne. V súlade so zásadami ochrany osobných údajov sa ustanovuje rozsah a účel poskytovaných údajov, forma a periodicita ich poskytovania. Vo vzťahu k poistencom, ktorým nie je pridelené rodné číslo, je potrebné v centrálnom registri poistencov evidovať bezvýznamové identifikačné číslo. Zároveň sa ustanovuje, že na niektoré údaje sa nebude vzťahovať povinnosť zasielania, pokiaľ nimi zdravotná poisťovňa nedisponuje.

K bodu 34 (§ 18 ods. 1 písm. a) 7. bod))

V konaniach o vydaní predmetných rozhodnutí vystupuje úrad pre dohľad voči zdravotným poisťovniam z pozície orgánu verejnej moci. V rámci tohto procesu je úrad viazaný zákonom č. 305/2013 Z. z. a tieto rozhodnutia vyhotovuje vo forme pôvodného elektronického dokumentu, ktorý následne zasiela zdravotným poisťovniam do ich elektronickej schránky, ktorá im bola zriadená v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. Vzhľadom na uvedené zasiela úrad aj ministerstvu zdravotníctva tieto rozhodnutia do elektronickej schránky ako pôvodný elektronický dokument, nie ako jeho kópiu. Vzhľadom na uvedené sa upravuje znenie tak, aby zodpovedalo aplikačnej praxi, nakoľko jeho súčasné znenie je vzhľadom na elektronizáciu verejnej správy prekonané.

70

K bodu 35 (§ 18 ods. 1 písm. a) 10. bod))

Dopĺňa sa pôsobnosť úradu pre dohľad pri vykonávaní dohľadu nad verejným zdravotným poistením v oblasti sledovania a vyhodnocovania údajov obsiahnutých vo výkazoch, hláseniach a správach, ktoré zdravotné poisťovne povinné úradu v rôzne definovaných časových intervaloch predkladať. Úrad pre dohľad na základe takto vykázaných údajov sleduje napr. príjmy, výdavky, hospodárenie a platobnú schopnosť zdravotných poisťovní.

K bodu 36 (§ 18 ods. 1 písm. c))

Upravuje sa kompetencia úradu pre dohľad vykonávať dohľad v detenčnom ústave aj nad správnym vedením zdravotnej dokumentácie obdobne ako pri iných výkonoch dohľadu.

K bodu 37 (§ 18 ods. 1 písm. d))

Upravuje sa kompetencia úradu pre dohľad vykonávať dohľad v zariadeniach sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, ktoré vedené v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť. Tento register vedie úrad pre dohľad. Zároveň sa rozširuje kompetencia úradu viesť výkon dohľadu aj nad povinnosťou zariadenia požiadať o pridelenie číselného kódu zariadenia sociálnej pomoci poskytujúceho ošetrovateľskú starostlivosť a registrovať sa tak v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť.

K bodu 38 (§ 18 ods. 1 písm. x))

Nakoľko úrad pre dohľad v súčasnosti vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre úrad pre dohľad vyhodnocovať aj kritériá kvality.

K bodu 39 (§ 20 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa zmeniť súčasné znenie daného ustanovenia nakoľko určovanie spôsobu a formy vykazovania poistného nevykonáva úrad ale ministerstvo. Zároveň sa dopĺňa kompetencia úradu určovať formu a štruktúru zúčtovacej dávky a z toho dôvodu sa navrhuje túto kompetenciu doplniť do daného ustanovenia.

K bodu 40 (§ 20 ods. 1 písm. e))

Upravuje sa rozsah centrálneho registra poistencov. Vo vzťahu k poistencom, ktorým nie je pridelené rodné číslo, je potrebné v centrálnom registri poistencov evidovať bezvýznamové identifikačné číslo.

K bodu 41 (§ 20 ods. 1 písm. e) siedmeho bodu)

Vzhľadom na úpravou zákona č. 580/2004 Z. z., ktorou došlo k vypusteniu času podania a prijatia prihlášky z náležitostí prihlášky, je potrebné tieto údaje vypustiť aj z registra podaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie.

K bodu 42 (§ 20 ods. 1 písm. s)

V rámci pripravovanej implementácie systému elektronického výkonu prehliadok mŕtvych tiel a v súlade s požiadavkami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov sa ustanovuje okruh osôb, ktorým budú poskytované údaje z Listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí.

K bodu 43 (§ 20 ods. 1 písm. t) a u))

Úrad pre dohľad podľa § 20 ods. 1 písm. e) body 1, 5 a 8 zákona č. 581/2004 Z. z. vedie centrálny register poistencov, register zdravotníckych pracovníkov a register úmrtí fyzických

71

osôb alebo vyhlásení za mŕtveho, ktoré obsahujú aj osobné údaje dotknutých osôb. Vzhľadom na dlhodobú požiadavku vyplývajúcu z praxe je potrebné zákonom zabezpečiť podmienky elektronického overovania údajov z týchto registrov v súlade s požiadavkami Nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z., ktorý sa vzťahuje na nakladanie s osobnými údajmi zomrelých osôb. Údaje o poistnom vzťahu poistenca, úmrtí fyzickej osoby a platnom kóde zdravotníckeho pracovníka budú poskytované tretím stranám prostredníctvom informačného systému úradu (portálu na overenie poistných vzťahov, portálu na overenie úmrtia a portálu na overenie kódu) po zadaní rodného čísla poistenca, zomrelej osoby, alebo po zadaní kódu zdravotníckeho pracovníka. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vrátane poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, zariadenia sociálnej pomoci, ako aj zdravotné poisťovne potrebujú overovať príslušnú zdravotnú poisťovňu poistenca, ktorému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Pre potreby realizácie EESSI je potrebné zabezpečiť overovanie poistných vzťahov Sociálnou poisťovňou a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ostatným fyzickým osobám a právnickým osobám bude po zadaní rodného čísla poistenca poskytnutá len informácia o príslušnej zdravotnej poisťovni a dátume zmeny zdravotnej poisťovne. Jedná sa napríklad o zamestnávateľov, komerčné poisťovne, iné orgány verejnej správy, ktoré pre výkon svojej činnosti potrebujú overovať príslušnosť zdravotnej poisťovne, ako aj samotných poistencov, ktorí si týmto spôsobom môžu overiť, či v ich prípade nedošlo k neoprávnenej zmene zdravotnej poisťovne. Pre potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti a vykonávania verejného zdravotného poistenia je potrebné umožniť overovanie úmrtí z registra úmrtí fyzických osôb alebo vyhlásení za mŕtveho a overovanie platného kódu zdravotníckeho pracovníka z registra zdravotníckych pracovníkov, pričom informačný systém úradu umožní určeným subjektom aj hromadné elektronické overovanie týchto údajov.

K bodu 44 (§ 20 ods. 2 písm. q) a r))

V súvislosti s úpravou znenia v § 8aa v oblasti finančného zúčtovania sa dopĺňa úradu pre dohľad kompetencia vydávať metodické usmernenia k obsahu a štruktúre zúčtovacích dávok.

K bodu 45 (§ 20b)

Nakoľko úrad pre dohľad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, navrhuje sa do jeho právomoci doplniť aj rozhodovanie o plnení kritérií kvality. zároveň sa ustanovujú lehoty.

K bodu 46 (§ 23 ods. 2)

V súčasnosti môže zastupovať predsedu úradu, v rozsahu určenom predsedom, len zástupca predsedu úradu alebo riaditeľ pobočky úradu. Za účelom zabezpečenia efektívneho výkonu pôsobnosti úradu sa dopĺňa možnosť predsedu úradu určiť rozsah zastupovania aj iným vedúcim zamestnancom úradu než je riaditeľ pobočky, a to napr. riaditeľom sekcie či odboru na ústredí úradu. Vedúci zamestnanci majú v mnohých prípadoch vecne príslušnejšiu funkciu na zastupovanie, než riaditelia inej pobočky úradu.

K bodu 47 (§ 23 ods. 4)

Zákon v súčasnosti nepriznáva predsedovi úradu nárok na odmenu, ani náhradu na pokrytie výdavkov súvisiacich s výkonom funkcie, ako je zaužívané u iných verejných funkcionárov vrátane predsedov regulačných a kontrolných orgánov, napríklad predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby predseda úradu mal nárok na pokrytie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie, najviac do výšky 20 % zo mzdy. Navrhovaným sa nezvýši príspevok na činnosť úradu; úrad bude vykrývať vyššie výdavky z existujúcich zdrojov.

72

K bodu 48 (§ 25 ods. 1 písm. g)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na kompetenciu správnej rady prostredníctvom uznesenia určovať výšku paušálnej náhrady predsedovi.

K bodu 49 (§ 31 a 32)

Legislatívno-technická úprava existujúceho § 31 a 32.

K § 31 odseku 1

Precizovanie textu a pojmov.

K odseku 2

Ak budú splnené zákonné podmienky pre nariadenie ozdravného plánu zdravotnej poisťovne podľa § 51, úrad zákonnú povinnosť konať, pričom povinnosť úradu konať v tomto prípade nemôže byť podmieňovaná úhradou poplatku zo strany zdravotnej poisťovne. Ak by totiž bolo konanie úradu vo veci ozdravného plánu zdravotnej poisťovne viazané na úhradu poplatku zo strany zdravotnej poisťovne, zdravotná poisťovňa by sa veľmi jednoducho vyhla nariadeniu ozdravného plánu, a to nezaplatením poplatku. Z uvedeného dôvodu je potrebné vyňať neuhradenie poplatku za predloženie ozdravného plánu na schválenie (ods. 1 písm. d) z dôvodov zastavenia konania a na riešenie prípadu neuhradenia poplatku za predloženie ozdravného plánu na schválenie prijať iný právny režim.

K odseku 3

Aj v súčasnom znení zákona a vyhlášky nie sumy ustanovené percentuálnu sumou. Z toho dôvodu sa navrhuje ponechať určovanie výlučne pevnou sumou.

K bodu 50 (§ 33 ods. 1)

Žiadateľom tak, ako je definovaný v úvodnej časti vety § 33 ods. 1 (zakladateľ akciovej spoločnosti) môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Do konfliktu záujmov tak, ako je definovaný v § 4, sa však môže dostať len fyzická osoba, preto je potrebné znenie § 33 ods. 1 písm. l) upraviť tak, ako by zodpovedalo tejto skutočnosti, t. j. treba definovať okruh fyzických osôb žiadateľa (zakladateľa akciovej spoločnosti), vo vzťahu ku ktorým sa bude posudzovať neexistencia konfliktu záujmov.

Návrh sa vzťahuje len na žiadateľa o vydanie povolenia, nie na osoby v kontrolných a riadiacich orgánoch samotnej zdravotnej poisťovne. Prípady, kedy by došlo ku vzniku konfliktu záujmov počas výkonu funkcie osoby v riadiacom alebo kontrolnom orgáne zdravotnej poisťovne sú vyriešené v návrhu týkajúcom sa konania o odňatí predchádzajúceho súhlasu, a teda nie povolenia. Navyše, návrh odstrániť aktuálnu neaplikovateľnosť ustanovenia § 33 ods. 1 písm. l), ak je žiadateľom právnická osoba. Ak je totiž žiadateľom právnická osoba, nemožno komplexne posúdiť existenciu konfliktu záujmov podľa § 4, nakoľko tento je primárne koncipovaný vo vzťahu k fyzickým osobám (právnická osoba napr. nemôže byť zamestnancom inej zdravotnej poisťovne, nemôže byť členom vlády SR, či Národnej rady SR, nemôže byť štátnym tajomníkom, atď.), ak by teda žiadateľom podľa § 33 ods. 1 bola právnická osoba, posúdenie konfliktu záujmov podľa § 4 by vo väčšej časti bolo nerealizovateľné.

K bodu 51 (§ 33 ods. 3 písm. e))

Niektoré osoby, ktoré navrhované zo strany zdravotných poisťovní do ich riadiacich a kontrolných orgánov, skôr pôsobili aj ako samostatne zárobkovo činné osoby. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich funkciu členov riadiacich a

73

kontrolných orgánov zdravotných poisťovní je žiaduce, aby sa skúmali prípadné nedoplatky osôb navrhovaných do riadiacich a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní, ktoré im vznikli aj ako samostatne zárobkovo činným osobám, nielen ako osobám pôsobiacim v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, ako je to za súčasného právneho stavu. Úpravou ustanovenia sa zabezpečuje, aby sa členmi štatutárnych a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní mohli stať skutočne len dôveryhodné osoby, ktoré budú garanciou riadneho plnenia zákonných povinností zdravotnej poisťovne.

Zákonné kritérium dôveryhodnosti zohráva pri posudzovaní osôb navrhovaných do riadiacich a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní dôležitú úlohu, pričom osoby navrhované do týchto štruktúr zdravotných poisťovní by mali poskytovať záruku toho, že zdravotná poisťovňa si bude riadne plniť všetky svoje zákonné povinnosti. Ak osoba navrhovaná do riadiacich alebo kontrolných orgánov zdravotnej poisťovne v rámci svojho predchádzajúceho pôsobenia v obchodnej spoločnosti (alebo aj ako SZČO) nezabránila vzniku daňových nedoplatkov tejto obchodnej spoločnosti (prípadne ako SZČO), pôsobenie takejto osoby v riadiacich alebo kontrolných orgánoch zdravotnej poisťovne neposkytuje dostatočnú záruku toho, že táto osoba prispeje k zabezpečeniu riadneho plnenia zákonných povinností zo strany zdravotnej poisťovne, a to bez ohľadu na výšku nedoplatku, ktorému v rámci svojho predchádzajúceho pôsobenia táto osoba nezabránila. Zároveň sa navrhuje znížiť dolnú hranicu nedoplatku voči daňovému úradu z 3 319 eur na 1 000 eur, a zároveň zaviesť hranicu nedoplatku vo vzťahu k sociálnemu poisteniu alebo pohľadávkam voči zdravotnej poisťovne, vo výške 1 000 eur.

K bodu 52 (§ 33 ods. 3 písm. h))

Pri posudzovaní dôveryhodnosti osoby navrhovanej do riadiacich alebo dozorných orgánov zdravotnej poisťovne je potrebné posúdiť, či priamo táto osoba (nielen obchodné spoločnosti, v ktorých pôsobila) riadne vykonávala správu majetku, a teda sa nedostala do postavenia dlžníka, ktorého záväzky by bolo nutné riešiť prostredníctvom konkurzu či oddlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Navrhovanie sa týka konkurzu vyhláseného priamo na majetok navrhovanej osoby, nie na majetok spoločnosti, v ktorej navrhovaná osoba pôsobila v niektorej z riadiacich alebo dozorných funkcií. Tieto prípady totiž rieši odsek 3 písm. d), ktorý jasne definuje aj posudzované obdobie aj definuje prípady, kedy sa na vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti, v ktorej navrhovaná osoba pôsobila v riadiacich či dozorných orgánoch v procese posudzovania dôveryhodnosti navrhovanej osoby neprihliada.

K bodu 53 (§ 33 ods. 10)

V prípade predkladania potvrdení z cudziny je potrebné predložiť aj úradne osvedčený preklad, aby nevznikali pochybnosti o obsahu predloženého dokumentu. Uvedené sa nevyžaduje, ak je predložená listina v štátnom jazyku Českej republiky. Podzákonné normy v tejto veci nie sú jednotné, preto je potrebné právnu úpravu zapracovať priamo do zákona ako do právneho predpisu vyššej právnej sily.

K bodu 54 (§ 36 ods. 1)

Dvojmesačná lehota na vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia je vzhľadom na rozsah dokumentov a informácií, ktoré je potrebné posúdiť neprimerane krátka, a to najmä v kontexte s odsekom 2 písm. a), podľa ktorého je úrad povinný na odstránenie prípadných nedostatkov žiadosti poskytnúť žiadateľovi lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

74

K bodu 55 (§ 39 ods. 1 písm. d))

Pre prípady, kedy zdravotná poisťovňa porušuje zákon č. 581/2004 Z. z., prípadne iné právne predpisy, v platnej legislatíve upravené primerané sankčné mechanizmy, ktoré by mali viesť k zjednaniu nápravy, prípadne v rámci generálnej a individuálnej prevencie k zabráneniu opakovania porušovaní zákona v budúcnosti. Za porušenie zákona, ktoré nijakým spôsobom neohrozuje schopnosť zdravotnej poisťovne vykonávať verejné zdravotné poistenie by v záujme stability systému nemalo hroziť odňatie povolenia, ale použitie iných druhov sankcií, ktoré platná právna úprava predpokladá. Ak by totiž úrad striktne aplikoval súčasné znenie § 39 ods. 1 písm. d), všetkým zdravotnými poisťovniam by bolo povolenie odňaté, nakoľko úrad v rámci svojej dohľadovej činnosti aj opakovane zisťuje nedostatky v činnosti zdravotných poisťovní (napr. v súvislosti s výpočtom RZP, s vedením zoznamu dlžníkov, s prijímaním prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne, a pod.). Tieto nedostatky však nijak zásadnejšie neovplyvňujú schopnosť zdravotnej poisťovne vykonávať verejné zdravotné poistenie a v prípade ich zistení úrad pristupuje skôr k uloženiu opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov, či k uloženiu pokuty.

K bodu 56 (§ 39 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava. Vzhľadom na úpravu ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka, ku ktorej došlo s účinnosťou od 1. 10. 2020, odkaz uvádzaný v poslednej vete § 39 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. nie je aktuálny.

K bodu 57 (§ 41 ods. 5)

Legislatívno-technická pripomienka z dôvodu precizovania textu. V súčasnosti platí, že oznamovacia povinnosť vo vzťahu k vybraným úkonom a predchádzajúcemu patrí predstavenstvu zdravotnej poisťovne. Účastníkom konania je však zdravotná poisťovňa, a preto sa navrhuje aby sa povinnosť informovať úrad vzťahovala na zdravotnú poisťovňu. To, či za túto osobu koná predstavenstvo alebo iná oprávnená osoba vyplýva z ustanovení príslušných právnych predpisov, prípadne zo stanov zdravotnej poisťovne.

K bodu 58 (§ 42 ods. 2)

Je potrebné ustanoviť, že jedna žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu sa môže viazať vždy len k jednej navrhovanej osobe. V súčasnosti zdravotné poisťovne podávajú jednu žiadosť, do ktorej zahrnú niekoľko osôb, vo vzťahu ku ktorým žiadajú o vydanie predchádzajúceho súhlasu súčasne. Úrad tak musí v rámci jedného správneho konania a v rámci jedného rozhodnutia posudzovať niekoľko osôb súčasne. Uvedené tak vyvoláva v aplikačnej praxi značné problémy, a to najmä ak vo vzťahu k jednej osobe zahrnutej v návrhu je dôvod na zastavenie konania, vo vzťahu k inej dôvod na prerušenie konania a pod. Úrad sa pri rozhodovaní o predchádzajúcom súhlase vo vzťahu k lehotám bude riadiť Správnym poriadkom.

K bodu 59 (§ 43 až 47) – Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

K odstráneniu diskrepancií v súčasnom znení zákona

Zavádza sa jednoznačná definícia oboch typov dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Jednoznačne sa definujú aj prizvané osoby, medzi ktoré patria odborní konzultanti úradu a súdni znalci. Odstraňujú sa doterajšie diskrepancie v zákone, napr. že prizvaná osoba pri dohľade na mieste nemusí mať odbornú spôsobilosť ako prizvaná osoba pri dohľade na diaľku, alebo že prizvaná osoba pri dohľade na diaľku nie je s ohľadom na súčasné znenie odseku 4 aj osobou oprávnenou na výkon dohľadu.

75

Oba typy poverenia musia spĺňať predpísané náležitosti, nielen poverenie pri dohľade na diaľku. Pri dohľade na diaľku v prípade výkonu dohľadu nad zdravotným poistením sa poverenie nevyhotovuje. Úrad bude môcť požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku aj v iných závažných prípadoch, pričom sa odstraňujú možné výkladové diskrepancie.

K nevydávaniu poverení na výkon dohľadu

Nevydávanie poverení na výkon dohľadu na diaľku vedenom v zdravotných poisťovniach je odôvodnené tým, že ide o pomerne početné dohľady (najmä v období tesne po skončení prepoisťovacej kampane prichádzajú na úrad stovky podaní) a vyhotovovanie poverení by predstavovalo, aj vzhľadom na skutočnosť, že dohľady vykonávajú spravidla istí zamestnanci úradu (t. j. na rozdiel od dohľadov nad zdravotnou starostlivosťou nedochádza k takej rotácií zamestnancov vykonávajúcich dohľad) zvýšenú administratívnu záťaž a predĺženie doby vybavovania dohľadov, nakoľko poverenia zamestnancov vykonávajúcich dohľad v zdravotných poisťovniach v súčasnosti podpisuje priamo predseda úradu. V súčasnosti sa poverenia na výkon dohľadu na diaľku v zdravotnej poisťovni nevydávajú, úrad písomne informuje zdravotnú poisťovňu, že začína s výkonom dohľadu a v akej veci, pričom toto oznámenie podpisuje riaditeľ odboru dohľadu nad zdravotnými poisťovňami. V aplikačnej praxi to nespôsobuje žiadne problémy.

K spočívaniu lehoty na výkon dohľadu a k prizvaným osobám

Podľa poskytnutých informácií, úrad pre dohľad v čase, kedy musel znalcov obligatórne oslovovať27 v prípadoch spojených s úmrtím nemá do obdobia júna 2022 doručené všetky vyžiadané posudky. Z toho dôvodu nie je možné dodržať súčasne nastavené lehoty na vybavenie podnetu.

Z aplikačnej praxe jednoznačne vyplýva nedostatok súdnych znalcov vo väčšine odboroch, pričom v mnohých odbornostiach nie je v Slovenskej republike ani jeden súdny znalec. Prizvaná osoba - konzultant, v súčasnosti zákonom definované vzdelanie a aj prax 43 ods. 7) a návrh zákona explicitne stanovuje, že odborný konzultant poskytujúci konzultačnú činnosť pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti bude musieť mať odbornú spôsobilosť v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa vykonávať dohľad, a najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podávateľ podnetu

Precizuje sa podávateľ podnetu a podnet na výkon dohľadu. Nová úprava logicky spresňuje okolnosti v súvislosti so súhlasom dotknutej osoby. Súhlas tejto osoby nebude potrebný, ak úrad začne dohľad z vlastného podnetu (ak úrad získa vážne indície o pochybení alebo systémovej chybe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia). V takomto prípade nesmie byť možnosť konať závislá na vôli (resp. súhlase) dotknutej osoby, aby v prípade jeho nezískania nemusel úrad dohľad ukončiť, nakoľko uvedené odporuje princípom ex offo konania a nie je vo verejnom záujme. Ak sa výkon dohľadu začne na základe poznatkov MPSVaR alebo ministerstva zdravotníctva, úrad pre dohľad iniciatívne požiada pacienta o súhlas, inak sa dohľad nesmie vykonať. Takáto iniciatíva je v súlade s princípmi ochrany osobných údajov. Zároveň sa spresňujú a samostatne vymedzujú náležitosti podnetu na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti aj podnetu na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením.

27 § 43 ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z. v účinnosti od 1. mája 2021 do 15. júna 2021.

76

Pacienti a poistenci sa na ministerstvo zdravotníctva obracajú so žiadosťou o prešetrenie postupu poskytovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnej poisťovne pri výkone verejného zdravotného poistenia. Uvedomujúc si svoje zákonné právomoci, ministerstvo zdravotníctva spravidla odporučí poistencom, aby sa obrátili priamo na úrad. V niektorých prípadoch ministerstvo postúpi podnet priamo na úrad na priame vybavenie. Táto činnosť nepatrí do hodnotiacej, dozornej alebo kontrolnej činnosti ministerstva, a preto sa navrhuje neobmedzovať činnosti na základe ktorých ministerstvo môže požiadať úrad o výkon dohľadu. Ministerstvo zdravotníctva a MPSVaR nie považované za podávateľov podnetu, tými výlučne pacienti alebo poistenci (dotknuté osoby) alebo ich zákonní zástupcovia, a v niektorých prípadoch aj ich blízke osoby (§ 43a ods. 1 a 2 zákona).

Záverom však platí, že podávateľ podnetu by sa mal najskôr obrátiť na poskytovateľa, ak sa domnieva, že mu nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť a vykonzultovať si svoje otázky priamo s poskytovateľom, nakoľko mimosporové riešenie je preferované v celom právnom systéme. Pacientovi (prípadne inému podávateľovi podnetu) i poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti to vytvára priestor k náprave, ak je možná alebo umožňuje vysvetlenie nedorozumení v komunikácii či zvolenom postupe, a to v nepomerne kratšom čase oproti dĺžke reálneho výkonu dohľadu.

Začatie, zastavenie a skončenie výkonu dohľadu, doručovanie písomností

Jednoznačne sa definujú dôvody na začatie výkonu dohľadu. Zo súčasného znenia možnosti úradu začať výkon dohľadu ex offo vyplýva, že pojem vlastná činnosť úradu je výkladovo neistý. Z toho dôvodu sa navrhuje legislatívno-technická úprava v znení „vlastný podnet úradu“, ktorý je širší a korektnejší termín.

Jednoznačne sa definuje začiatok a skončenie výkonu dohľadu, čo je dôležité z pohľadu zákonom určených lehôt a ich plynutia. Spresňujú sa dôvody zastavenia výkonu dohľadu; ak dotknutá osoba požiadala o zastavenie výkonu dohľadu, jej právo musí byť rešpektované v prípade dohľadov, ktoré začali na podnet podávateľa alebo podaní na základe kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej činnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo z poznatkov ministerstva zdravotníctva. Ak sa dohľad vykonáva z vlastného podnetu úradu, dotknutá osoba nemôže dať relevantný impulz na zastavenie dohľadu.

Ustanovuje sa doručovanie písomností, spôsoby a fikcia doručenia, nakoľko aplikácia Správneho poriadku je vylúčená a v procese dohľadu je nutné jasne definovať doručovanie a počítanie lehôt.

Po skončení výkonu dohľadu bude podávateľ podnetu oboznámený so zistenými skutočnosťami a výsledkom výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Podávateľ, pacient a jeho zákonný zástupca právo, v prípade dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, aj na sprístupnenie kópie protokolu, písomných námietok dohliadaného subjektu a zápisnice, okrem identifikačných údajov osôb, ktoré vykonali dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré majú mať právo na sprístupnenie zistených skutočností a výsledku dohľadu (resp. kópie protokolu, písomných námietok a zápisnice) o blízku osobu pacienta a splnomocneného zástupcu, ktorí by mali mať taký rozsah oprávnení, aké im udelí splnomocniteľ. Blízka osoba osoby zomrelej podľa zákona č. 576/2004 Z. z. právo na sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, právo podať podnet na vykonanie dohľadu, preto by mala dostať aj informáciu o zistených skutočnostiach a aj výsledku dohľadu.

77

V prípade podávateľov živých pacientov pôjde o pacientov zdravotne indisponovaných podať podnet (napr. o pacientov v kóme, nevidiacich, plegikov) a neposkytnutie výsledkov dohľadu a zistených skutočnostiach podávateľom osobám, ktoré sa o takýchto pacientov starajú a údaje o ich zdravotnom stave majú, je nelogické a neetické.

Samostatne sa upravujú osobitosti nového (následného) dohľadu. Obsahovo je úprava obdobná ako v súčasnom znení zákona. Následný dohľad bude možný v prípadoch, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výsledok výkonu dohľadu, no nemohli sa uplatniť počas výkonu dohľadu, a to bez zavinenia dohliadaného subjektu.

Novo sa upravuje proces ukončovania dohľadu v prípade zastavenia výkonu dohľadu, ktorý doteraz ukotvený nie je a v praxi to spôsobuje vážne problémy (navrhuje sa forma oznámenia o zastavení výkonu dohľadu, v ktorom sa uvedie dôvod zastavenia výkonu dohľadu).

Zastupovanie podávateľa podnetu

Zastupovanie sa upravuje tak, aby nebol redukovaný jeho zmysel a účel. Ak sa osoba nechá zastupovať, prejavuje tým vôľu aby v jej mene konal iný subjekt. Súčasné znenie zákona redukuje inštitút zastúpenia, pričom komunikácia zo strany úradu pre dohľad nelogicky prebieha aj s dotknutou osobou aj s podávateľom podnetu a aj so splnomocneným zástupcom, čo okrem zbytočnej administratívy prináša aj právnu neistotu dotknutej osoby a podávateľa podnetu (osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mohli byť porušené sa domnieva, že podávateľ nekoná; podávateľ sa domnieva, že splnomocnený zástupca nekoná, nakoľko im úrad priebežne musí doručovať písomnosti - tento stav spôsobuje súčasné znenie poslednej vety § 43a ods. 5, kde je široko koncipovaná výnimka). Ustanovuje sa, že všetky písomnosti budú doručované výlučne splnomocnenému zástupcovi (okrem prípadu, ak podávateľ podnetu niečo vykonať osobne), pokiaľ podávateľ podnetu nechce konať priamo, ale prostredníctvom splnomocneného zástupcu.

Rovnako sa jednoznačne definuje okruh osôb, s ktorými úrad pre dohľad komunikuje, ak nebol ustanovený splnomocnený zástupca. Od prijatia podnetu, počas výkonu dohľadu a po skončení dohľadu sa navrhuje konať výlučne s podávateľom podnetu a nie súčasne aj s dotknutou osobou, ktorej zdravotný stav jej neumožňoval podať podnet. Osobnostné práva dotknutej osoby nebudú dotknuté, nakoľko obligatórnou náležitosťou podnetu je preukázateľný súhlas tejto osoby s výkonom dohľadu. Ak teda dotknutá osoba chce, aby v jeho mene konal podávateľ podnetu a k tomu súhlas, je namieste jej želanie rešpektovať. Ak dotknutá osoba, ktorá nebola podávateľom podnetu, následne prejaví vôľu vo výkone dohľadu nepokračovať, môže kedykoľvek priamo požiadať úrad o zastavenie dohľadu. V aplikačnej praxi pôjde iba o situáciu, kedy zdravotný stav pacienta sa zlepšil natoľko, že je schopný konať sám a neželá si pokračovať v prešetrovaní podnetu, ktorý podal podávateľ - blízka osoba s jeho preukázateľným súhlasom.

K obligatórnemu odmietnutiu podnetu

Za účelom zabránenia šikanóznych podnetov sa dopĺňajú dôvody odmietnutia podnetu. Obligatórne bude môcť úrad odmietnuť podnet aj ak podávateľ podnetu žiada prešetriť zdravotnú starostlivosť, v období viac ako 5 rokov pred podaním podnetu, a aj ak je z podnetu zrejmé, že ide o formálne alebo periodické, zjavne bezúspešné uplatňovanie práva na prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

78

Prešetrovanie správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti pred viac ako 5 rokmi nie je raritné, no podávateľ podnetu, pokiaľ mu skutočne ide o zjednanie nápravy alebo získanie vysvetlenia alebo zistenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, resp. zdravotné poistenie bolo vykonávané správne, nemá racionálny dôvod podávať podnet po viac ako piatich rokoch. I v prípade podnetu, ktorý podávajú blízke osoby zomrelého pacienta, neexistuje dôvod čakať s podaním podnetu viac ako 5 rokov. Predkladateľ však za to, že uvedené však nelimituje úrad, aby dohľad vykonal ex offo i za obdobie staršie ako je 5 rokov od podania podnetu, ak je to pre odborné posúdenie prípadu potrebné. S postupujúcim časom klesá šanca na výkon dohľadu, nakoľko niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zaniknú, alebo sa znehodnotí zdravotná dokumentácia. Ak sa dohľad podarí vykonať, často nevedie k náprave v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoľko medicínske postupy sa medzitým zmenili.

Pri výkone verejného zdravotného poistenia môže ísť aj o dlhšie obdobia. Ak sa napríklad poistenec presťahuje do cudziny, neodhlási sa zo slovenského systému verejného zdravotného poistenia a vzniká mu dlh na poistnom, ktorý je následne vymáhaný exekútorom, poistenec sa v nadväznosti na to obráti na úrad s podnetom o výkon dohľadu. V takom prípade je žiaduce aby bol dodatočne informovaný o svojich právach a povinnostiach, ktoré má ako poistenec.

Za formálne alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie práva na prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti treba považovať podnety, ktorých obsahom je napríklad riešenie sporov medzi manželmi počas rozvodového konania, resp. po ňom, prípadne súdnych konaní o zverení maloletého dieťaťa, majetkových sporov, či iných vzájomných sporov (podania na pediatra, psychiatra, psychológa a pod.), iracionálne podania pacientov trpiacich vážnym psychiatrickým ochorením, podnety so zjavne nelogickými tvrdeniami.

Dohliadané subjekty a osoby oprávnené na výkon dohľadu

Precizuje sa ustanovenie o námietkach zaujatosti podaných dohliadaným subjektom. Úrad pre dohľad v rámci výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vždy oznámi dohliadanému subjektu písomne okruh osôb, ktoré oprávnené na výkon dohľadu, v prípade dohľadov nad verejným zdravotným poistením sa zdravotné poisťovne túto informáciu dozvedia z upovedomenia o začatí výkonu dohľadu pri dohľadoch na diaľku, resp. z poverenia pri dohľadoch na mieste. V praxi vznikajú prípady, keď v čase oznámenia osôb oprávnených na výkon dohľadu dohliadané subjekty nepodajú námietku zaujatosti a následne, keď úrad vyhodnotí postup dohliadaného subjektu ako nesprávny, sa dohliadané subjekty snažia spochybniť závery dohľadu tým, že poukazujú na možnú zaujatosť osoby oprávnenej na výkon dohľadu, čo následne predlžuje a komplikuje výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasne sa lehota 5 kalendárnych dní na rozhodnutie o oznámení osoby oprávnenej na výkon dohľadu, že je vylúčená z výkonu dohľadu z dôvodu zaujatosti a na rozhodnutie o námietkach dohliadaného subjektu o zaujatosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu, predlžuje na 10 dní, aby bolo možné zrealizovať úkony potrebné na vydanie rozhodnutia, najmä ak počas lehoty plynie víkend alebo sviatok.

Dopĺňa sa expressis verbis povinnosť osoby oprávnenej na výkon dohľadu umožniť na základe žiadosti dohliadaného subjektu nahliadnuť do spisu dohľadu a v prípade dohľadov nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vyzvať dohliadaný subjekt pred vyhotovením protokolu na vyjadrenie sa k podkladom pre vyhotovenie protokolu. Posilňuje sa tým zásadným spôsobom právna ochrana dohliadaného subjektu, nakoľko bude mať možnosť vyjadriť sa k všetkým podkladom pre vydanie protokolu ešte pred jeho vydaním a získa tak priestor a čas na obhájenie svojho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ešte pred vyhotovením protokolu. Týmto spôsobom stratí zmysel vydávať dva typy protokolov predbežný a záverečný, nakoľko

79

tento proces je neprehľadný a zásadným spôsobom administratívne zaťažujúci nielen pre úrad, ale aj pre dohliadané subjekty, nakoľko okrem týchto písomností sa samostatne vyhotovuje aj vyjadrenie k písomným námietkam a zápisnica o prerokovaní písomných námietok. Nový proces bude prehľadnejší, administratívne menej náročný a zabezpečí vyššiu ochranu práv a právom chránených záujmov dohliadaných subjektov.

Osoba oprávnená na výkon dohľadu bude mať právomoc nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta a vyžadovať jej sprístupnenie formou zaslania kópie v rozsahu a lehote určenej osobou oprávnenou na výkon dohľadu. Sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie formou zaslania kópie bude musieť spĺňať bezpečnostné opatrenia tak, aby boli poskytnuté dostatočné záruky pre práva dotknutých osôb.

Dopĺňajú sa práva dohliadaného subjektu, korelujúce s povinnosťami osoby oprávnenej na výkon dohľadu. Zásadne sa posilňuje právo dohliadaného subjektu na spravodlivý proces (ktorý neprinieslo zavedenie inštitútu záverečného protokolu) tým, že dohliadaný subjekt bude mať v prípade dohľadov nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pred vyhotovením protokolu možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vyhotovenie protokolu. V praxi sa v prípade dohľadov nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pri prerokovávaní protokolu úrad pravidelne stretáva s argumentáciou dohliadaného subjektu, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, ako aj s posudkami prizvaných osôb, v dôsledku čoho nemal možnosť účinne sa brániť.

Určujú sa obligatórne a fakultatívne náležitosti protokolu, najmä sa určujú identifikačné údaje dohliadaného subjektu, ktoré dnes neúplné pre všetky typy dohľadaných subjektov. Protokol obsahuje zistené skutočnosti (najmä údaje zo zdravotnej dokumentácie, prípadne údaje z vyjadrenia dohliadaného subjektu) a výsledok dohľadu (v prípade zistených nedostatkov obsahuje skutkové a právne vymedzenie s uvedením konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov). Zároveň sa definujú náležitosti zápisnice o vyhodnotení opodstatnenosti písomných námietok.

Záverom sa určuje funkčná príslušnosť na uloženie sankcie a definuje sa spôsob zverejňovania informácií o ukončených dohľadoch nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nakoľko dohľad nad vedením zdravotnej dokumentácie je zverený dvom subjektom úradu a orgánu, ktorý vydáva povolenia, je nutné, aby nedošlo k dvojitému trestaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za rovnaký delikt, nakoľko je to právne neprípustné. Uvedené je možné zo strany úradu zabezpečiť informovaním orgánu o začatí konania o uložení pokuty (prekážka litispendencie). Oznamovanie (právoplatného) uloženia pokuty, ako je tomu doteraz (prekážka rei iudicata) je nedostatočné. Rovnakú povinnosť by mal mať smerom k úradu aj orgán, ktorý vydáva povolenie.

K bodu 60 (§ 47 až 47aa)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Obsah § 47a a 47aa je obsiahnutý v navrhovanom § 47.

K bodu 61 (§ 47b ods. 3)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením názvu výstupného dokumentu. Predmetná zmena dokumentu bola odsúhlasená Štatistickým úradom SR ako vlastníkom dokumentu na základe komunikácie medzi ÚDZS a ŠÚ SR v rámci realizácie projektu ePrehliadky.

K bodu 62 (§ 47b až § 48)

Súčasný názov šiestej časti zákona o zdravotných poisťovniach je nazvaný ako Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. § 47b 48 zahrnuté v tejto časti, ich obsah však nezodpovedá

80

názvu šiestej časti. Z toho dôvodu sa navrhuje legislatívno-technická úprava názvu šiestej časti a následnej zmeny označenia častí 7 až 10.

K bodu 63 (§ 47c)

Upravujú sa podrobnosti výkonu prehliadky mŕtveho tela v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Súčasný stav v praxi spôsobuje problémy v komunikácii medzi úradom, prehliadajúcimi lekármi a poskytovateľom. Úprava zabezpečí skvalitnenie informovanosti úradu o vykonávaní prehliadok mŕtvych v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti a zefektívnenie komunikácie medzi lekármi súdnolekárskych a patologicko-anatomických pracovísk úradu a prehliadajúcimi lekármi v týchto zdravotníckych zariadeniach. Úprava zároveň vyplýva z požiadavky pripravovaného systému elektronického výkonu prehliadok mŕtvych tiel na presné zadefinovanie zoznamu prehliadajúcich lekárov.

K bodu 64 (§ 48)

V súvislosti s vyňatím ustanovení § 47b 48 (upravujúcich prehliadky mŕtvych tiel a pitvy) z piatej časti zákona (ktorá upravuje dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) sa ustanovenie o trovách súdnej pitvy nariadenej orgánmi činnými v trestnom konaní (keďže pitva nie je súčasťou dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou) dopĺňa do príslušného ustanovenia § 48, ktorý upravuje vykonávanie pitvy.

Zároveň je potrebné zabezpečiť realizáciu projektu ePrehliadky v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Od 1. decembra 2022 bude mať každý prehliadajúci lekár podľa § 47b ods. 3 povinnosť po prehliadke mŕtveho tela vyplniť elektronicky oznámenie o úmrtí (od 1. 1. 2023 navrhujeme zmeniť označenie na hlásenie o úmrtí). Poskytovateľ teda musí zabezpečiť podmienky pre splnenie zákonných povinností prehliadajúceho lekára, najmä internetové pripojenie a prístup prehliadajúceho lekára do systému ePrehliadok.

K bodu 65 (§ 49)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie z dôvodu duplicity. Trovy dohľadu upravené v novom ustanovení § 46c. Trovy spojené s výkonom pitvy upravené v novom ustanovení § 48 odsek 15.

K bodu 66 (§ 50 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava. Existujúci odsek 2 (nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) a odsek 12 (marenie dohľadu) predkladateľ navrhuje spojiť do jedného odseku za účelom prehľadnosti. Obdobne je v jednom odseku upravená aj sankcia pri zariadeniach sociálnej pomoci 50 ods. 4), detenčnom ústave (§ 50 ods. 5) a škole (§ 50 ods. 15 v súčasnom znení).

K bodu 67 (§ 50 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava a precizovanie textu. Úrad pre dohľad môže zistiť iné nedostatky nielen v činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale aj v činnosti zdravotníckeho pracovníka, voči ktorému môže napríklad príslušná komora začať disciplinárne konanie. Úrad môže zistiť nedostatky aj v rámci svojej inej činnosti, nielen pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pri svojej činnosti nezistí porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckeho pracovníka podľa osobitného predpisu, ale môže zistiť nedostatky, ktoré môžu byť dôvodom na začatie konania pred iným príslušným orgánom. Konštatovanie porušenia povinností ustanovených v osobitnom predpise patrí do vecnej

81

pôsobnosti príslušného orgánu verejnej moci a je výsledkom konania, ktoré vedie tento príslušný orgán podľa predmetného osobitného predpisu.

K bodu 68 (§ 50 ods. 4)

Upravuje sa kompetencia úradu pre dohľad uložiť sankciu zariadeniu sociálnej pomoci, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, aj za porušenie povinnosti viesť správne zdravotnú dokumentáciu, a v prípade zistenia nedostatkov podľa osobitných predpisov sa dopĺňa kompetencia úradu pre dohľad podať návrh na konanie príslušnému orgánu, napríklad Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré podľa zákona č. 448/2008 Z. z. vykonáva dohľad nad dodržiavaním zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnej služby.

K bodu 69 (§ 50 ods. 5 a 15)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované zmeny výkonu dohľadu.

K bodu 70 (§ 50 ods. 12)

Legislatívno-technická úprava. Existujúci odsek 12 sa za účelom prehľadnosti spája s existujúcim § 50 ods. 2.

K bodu 71 (§ 51 ods. 1 písm. c))

Navrhuje sa vypustiť zistenie nedostatku v činnosti zdravotnej poisťovne v súvislosti podmienkou pre vydanie povolenia „mať splatené základné imanie vo výške 16 600 000 eur“ ako dôvod na uloženie sankcie podľa § 50 ods. 1 písm. d). Uvedená podmienka by mala byť skúmaná len v súvislosti s podaním žiadosti o vydanie povolenia. Uvedené navrhujeme aj z dôvodu, že zdravotná poisťovňa naďalej povinnosť plniť obchodno-finančný plán a zabezpečovať platobnú schopnosť.

K bodu 72 (§ 54 ods. 2 písm. e))

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou pojmu.

K bodu 73 (§ 64 ods. 1)

Navrhuje sa, aby sa za účelom zabezpečenia preventívnej funkcie pokuty ako sankcie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností zdravotnými poisťovňami, ktorých porušovanie by mohlo viesť k nestabilite systému verejného zdravotného poistenia, upravila sadzba pokuty pre zdravotnú poisťovňu pri opakovanom porušení povinnosti.

K bodu 74 (poznámka pod čiarou k odkazu 71a)

Úrad právomoc uložiť v zmysle súčasného § 64 ods. 5 poskytovateľovi pokutu za nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie do výšky 1 000 eur. V poznámke pod čiarou k odkazu 71a) sa vypúšťa príslušné ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti (povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu) a sankcia za túto povinnosť sa upravuje samostatne v § 64 ods. 9 za účelom právnej istoty.

K bodu 75 (§ 64 ods. 9)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaný odsek 9 je uvedený v súčasnom znení zákona. Úrad právomoc uložiť v zmysle súčasného § 64 ods. 5 poskytovateľovi pokutu za nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie do výšky 1 000 eur. Nakoľko sa v poznámke pod čiarou k odkazu 71a vypúšťa príslušné ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti (povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu), sankcia je vyňatá osobitne do samostatného ustanovenia.

82

K bodu 76 (§ 64 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava. Navrhovaný odsek 10 je súčasný odsek 14. Predradenie odseku navrhujeme z dôvodu istoty - aby nebola pochybnosť o tom, že aj na pokutu uloženú škole sa vzťahujú ustanovenia odsekov 10 až 13.

K bodu 77 (§ 64 ods. 15)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na predradenie existujúceho odseku 14 do odseku 10.

K bodu 78 (§ 67a ods. 2 a ods. 3)

V súčasnosti sa riadiaci výbor zaoberá výlučne otázkami súvisiacimi s DRG. Za účelom efektivity a vecnej správnosti sa navrhuje umožniť vytvorenie rôznych riadiacich výborov, a to osobitne pre ambulantné úhradové mechanizmy a reguláciu cien, a osobitne pre klasifikačný systém a pre úhradové mechanizmy a reguláciu cien v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zvyšuje sa počet členov riadiaceho výboru na 11 o zástupcu úradu pre dohľad a zástupcu Slovenskej lekárskej komory.

K bodu 79 (§ 67a ods. 5)

Návrhy na zmeny je potrebné zanalyzovať, navrhnúť ich zapracovanie do definičnej príručky a ďalších dokumentov, otestovať tieto navrhované zmeny a zaradiť do nového zoznamu tak, aby sa stihol legislatívny proces s účinnosťou zoznamu od 1. januára nasledujúceho roka. Pôvodný termín neumožňuje zrealizovať všetky nevyhnutné aktivity. V zahraničí termíny na zmeny dokumentov určené podobne, napr. v Nemecku.

K bodu 80 (§ 67a ods. 6)

Zosúladenie znenia ustanovenia tak, aby zodpovedal obsahu odseku 5, na ktorý sa odkazuje. V súčasnom znení zákona bol v tomto odseku nesprávne uvedený postup z agendy osvedčovania zhody, ktorému sa venuje § 67d.

K bodu 81 (§ 67b ods. 1 písm. b)

Legislatívno-technická úprava. Z pôvodnej formulácie textu nie je jasné, komu Centrum pre klasifikačný systém návrhy predkladá a akým spôsobom sa tieto ďalej využívajú.

K bodu 82 (§ 67b ods. 1 písm. d))

Precizovanie textu. Z pôvodnej formulácie nie je jasné, komu Centrum pre klasifikačný systém návrhy predkladá a akým spôsobom sa tieto ďalej využívajú.

K bodu 83 (§ 67b ods. 1 písm. j))

Precizovanie textu tak, aby bolo zrejmé, že Centrum pre klasifikačný systém zabezpečuje ochranu údajov od všetkých užívateľov.

K bodu 84 (§ 67b ods. 1)

Vypúšťa sa povinnosť zamestnávať Odborne spôsobilé osoby, ktoré dnes plnia čisto formálnu úlohu, keďže potreby pre používanie klasifikačného systému v každej nemocnici rozdielne a aplikačná prax ukazuje, že v nemocniciach neplní odborne spôsobilá osoba úlohu, s ktorou bola vytváraná. Znalosť klasifikačného systému v nemocniciach je spravidla rozdelená medzi viacerých zamestnancov podľa charakteru informácií (kódovanie, vykazovanie medicínskych dát, aplikácia kalkulačnej príručky). Zároveň sa ruší povinnosť pre ministerstvo zabezpečovať odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti a ich ďalšie vzdelávanie.

83

K bodu 85 (§ 67b ods. 2)

Rozširuje sa skupina užívateľov klasifikačného systému o poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti tak, aby mohol byť tento typ zdravotnej starostlivosti financovaný prostredníctvom klasifikačného systému, keďže ide o podobnú zdravotnú starostlivosť, aká sa poskytuje v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zjednotenie vykazovania a priblíženie úhradového mechanizmu umožní podporu presunu pacientov z ústavnej zdravotnej starostlivosti do jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorá je pre určité skupiny pacientov medicínsky výhodnejšia aj finančne efektívna.

K bodu 86 (§ 67b ods. 3 písm. f))

Legislatívno-technická úprava z dôvodu precizovania textu.

K bodu 87 (§ 67c)

Vypúšťa sa povinnosť zamestnávať Odborne spôsobilé osoby, ktoré dnes plnia čisto formálnu úlohu, keďže potreby pre používanie klasifikačného systému v každej nemocnici rozdielne a aplikačná prax ukazuje, že v nemocniciach neplní odborne spôsobilá osoba úlohu, s ktorou bola vytváraná. Znalosť klasifikačného systému v nemocniciach je spravidla rozdelená medzi viacerých zamestnancov podľa charakteru informácií (kódovanie, vykazovanie medicínskych dát, aplikácia kalkulačnej príručky).

K bodu 88 (§ 76 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava. Inštitút vyrovnacieho konania bol zákonom č. 7/2005 Z. z. nahradený inštitútom reštrukturalizačného konania a reštrukturalizácie, preto je znenie potrebné aktualizovať na súčasný právny stav.

K bodu 89 (§ 76 ods. 2)

Vzhľadom na novo zavedenú povinnosť audítora v § 10 ods. 4 sa navrhuje aby úrad pre dohľad musel zachovávať vo vzťahu k získaným informáciám.

K bodu 90 (§ 76 ods. 3 písm. c))

V súčasnosti platná právna úprava, na rozdiel od minulosti, nezaraďuje medzi orgány činné v trestnom konaní súdy, nakoľko tieto majú v rámci trestného konania osobitné postavenie. Táto skutočnosť však po prijatí tejto zmeny v rámci trestného konania nebola premietnutá do zákona č. 581/2004 Z. z., v dôsledku čoho by tak v súčasnosti nemali zdravotné poisťovne poskytovať v rámci trestného konania súčinnosť súdom, nakoľko súčasné znenie § 76 ods. 3 nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť len prípady, ak informácie poskytnuté súdom v civilnom konaní. V trestnom konaní sa za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť nepovažuje len prípad, ak informácie poskytnuté orgánom činným v trestnom konaní, kam však súdy nepatria.

K bodu 91 (§ 76 ods. 3 písm. h))

Legislatívno-technická úprava. Inštitút vyrovnacieho konania bol zákonom č. 7/2005 Z. z. nahradený inštitútom reštrukturalizačného konania a reštrukturalizácie, preto je znenie potrebné aktualizovať na súčasný právny stav.

K bodu 92 (§ 76 ods. 5 bod 8.)

Úrad vlády SR plní v zmysle viacerých právnych predpisov úlohy orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných záujmov EÚ. V rámci plnenia týchto úloh je Úrad vlády SR okrem iného aj koordinačným útvarom pre boj proti podvodom podľa nariadenia EP a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, ktorý svoje úlohy vykonáva aj prostredníctvom poskytovania súčinnosti pri

84

administratívnom vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len OLAF), zabezpečovania, koordinácie a monitorovania výmeny informácií medzi subjektmi verejnej správy a vo vzťahu k OLAF-u, ak ide o podozrenia z podvodov a ďalších protiprávnych konaní pri poskytovaní príspevku. Ak si OLAF vyžiada v rámci týchto administratívnych vyšetrovaní informácie, ktoré uvedené v § 25 ods. 4 písm. a) c) zákona č. 580/2004 Z. z., nie je de facto možné tieto informácie od zdravotnej poisťovne získať, nakoľko Úrad vlády SR nemá so zdravotnými poisťovňami informačný systém verejnej správy, prostredníctvom ktorého by bolo možné získať informácie v takomto rozsahu. Preto sa na efektívne plnenie úloh koordinačného útvaru pre boj proti podvodom upravuje ustanovenie § 25 predmetného zákona a § 76 ods. 5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby sa možnosti stanovené legislatívou dali aj reálne využiť v praxi, a to najmä za účelom ochrany finančných záujmov EÚ a SR.

K bodu 93 (§ 76 ods. 5 trinásty bod)

Ministerstvu zdravotníctva doručované podnety od osôb alebo orgánov a inštitúcií, súvisiace s výkonom verejného zdravotného poistenia. Typickým príkladom z aplikačnej praxe sú prípady, kedy zdravotná poisťovňa neschváli poistencovi žiadosť o poskytnutie predchádzajúceho súhlasu, alebo schváli poistencovi nižšiu sumu než pacient za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť uhradil poskytovateľovi v inom členskom štáte Európskej únie. Poistenci kontaktujú ministerstvo zdravotníctva a hľadajú riešenia, resp. odôvodnenia.

Výkon verejného zdravotného poistenia je právomoc zákonne patriaca zdravotnej poisťovni. Pri mnohých podnetoch ministerstvo zdravotníctva osloví zdravotnú poisťovňu za účelom získania jej stanoviska a za účelom spolupráce pri jeho vypracovávaní. Zamestnanci zdravotnej poisťovne častokrát odmietajú poskytnúť stanovisko odvolávajúc sa na povinnosť zdravotnej poisťovne zachovávať mlčanlivosť. Z toho dôvodu sa explicitne navrhuje stanoviť ministerstvo zdravotníctva ako subjekt, voči ktorému zdravotná poisťovňa pri riešení podnetov nemusí zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa však striktne stanovuje účel za akým zdravotná poisťovňa môže poskytnúť informácie na účel podnetov, s rešpektovaním zásad ochrany osobných údajov. Zamestnanec ministerstva si od poistenca vypýta súhlas so spracovaním osobných údajov, ktorý bude následne preukázaný zdravotnej poisťovni.

K bodu 94 (§ 76 ods. 6)

Zdravotné poisťovne oznamujú úradu pre dohľad údaje aj podľa iných právnych predpisov, než je zákon č. 581/2004 Z. z., napr. údaje podľa zákona č. 580/2004 Z. z., a to pre potreby ročného alebo mesačného prerozdeľovania. Táto oznamovacia povinnosť sa navrhuje pretaviť do ustanovenia, kde sa upravuje výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

K bodom 95 (§ 76 ods. 10)

Zdravotné poisťovne pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia nakladajú s verejnými zdrojmi, je tak aj vo verejnom záujme, aby nakladanie s týmito prostriedkami, a teda hospodárenie zdravotných poisťovní a dodržiavanie ich zákonných povinností podliehalo verejnej kontrole. Na základe uvedeného sa ustanovuje možnosť úradu verejne informovať o hospodárení zdravotných poisťovní aktívne verejne informovať o tých skutočnostiach, ktoré by bol úrad inak povinný na základe prípadnej infožiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. poskytnúť.

K bodu 96 (Prechodné ustanovenia)

K odseku 1 a 3

Vzhľadom k skutočnosti, že výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a konania o udelení pokuty zdravotným poisťovniam prebiehajú aj na prelome kalendárnych rokov, je nevyhnutné

85

stanoviť akým spôsobom sa majú subjekty vysporiadať pri prebiehajúcich konaniach po nadobudnutí účinnosti zákona. Navrhuje sa, aby výkon dohľadu, ktorý nebol právoplatne ukončený do 31. decembra 2022 bol dokončený v znení, ktoré bolo účinné do totožného dátumu. Rovnako sa bude postupovať pri konaniach o uložení pokuty zdravotným poisťovniam.

K odseku 2

Pri podnetoch, v ktorých boli dohľady začaté do 30. apríla 2021 úrad podávateľovi podnetu poskytoval záver dohľadu vo forme „oznámenia o prešetrení podnetu“, v ktorom detailne informoval o rozsahu a obsahu vykonaného dohľadu/dohľadov, o odbornosti prizvaných osôb a detailne popísal podávateľovi priebeh poskytovanej zdravotnej starostlivosti a aj ju zhodnotil a oznámil záver dohľadu. Výnimočne podávateľ (pacient) požiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o protokol, a ten mu úrad sprístupnil. Tlak na poskytovanie protokolov bol minimálny, aj keď postupne rástol.

Pri podnetoch, v ktorých boli dohľady začaté po 01. máji 2021 do súčasnosti, úrad v zmysle platnej úpravy sprístupňuje „závery dohľadu“ nasledovne:

−podávateľovi (ktorý je súčasne pacientom/zákonným zástupcom) úrad poskytuje komplexnú informáciu,

−podávateľovi (ktorý je blízkou osobou pacienta) a splnomocnenému zástupcovi úrad poskytuje stručnú informáciu v rozsahu opodstatnený/neopodstatnený.

Postup podľa druhého bodu vyvoláva nespokojnosť väčšiny podávateľov a žiadajú následne sprístupnenie protokolov (na ten podľa platného § 43a ods. 12 majú nárok pacient/jeho zákonný zástupca a ich splnomocnený zástupca; podávateľ - blízka osoba teda nie). Opätovné nesprístupnenie vyvoláva nespokojnosť, ktorá je následne riešená cez 211-kové žiadosti (podľa dostupných údajov ich v roku 2022 bolo 14), a množstva sťažností.

Z toho dôvodu, v zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia, bude po skončení dohľadu podávateľ podnetu oboznámený so zistenými skutočnosťami a výsledkom výkonu obsiahly a detailný záver dohľadu (ako tomu bolo pri dohľadoch začatých do 30. apríla 2021) a následne budú mať právo aj na sprístupnenie kópie protokolu, písomných námietok a zápisnice. Nevložením navrhovaného prechodného ustanovenia by došlo k situácií, kedy časť podávateľov, v ktorých podnety boli šetrené formou dohľadu, ktoré začali v období od 01. mája 2021 do účinnosti novely, mali neodôvodnene menej práv ako podávatelia v identickom právnom postavení, ktorých podnet bol dohliadaný mimo uvedeného časového obdobia.

K odseku 4

Podľa § 49p zákona č. 267/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2022) majú zariadenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť podľa zákona v znení účinnom do 31. júla 2022 povinnosť mať zodpovednú osobu najneskôr do 30. júna 2024. Ak zariadenie v súčasnosti nemá zodpovednú osobu (pretože nemusí), tak úrad pre dohľad zariadenie nezapíše do registra zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, a tým by nemohol vykonať kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, čo je z pohľadu ochrany práv dieťaťa neprijateľné. V zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sú spravidla umiestňované deti na základe rozhodnutia súdu, časť týchto detí potrebuje ošetrovateľskú starostlivosť a štát zodpovedá za to aby jej poskytovanie bolo správne. I napriek tomu, že tieto zariadenia v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť vedené (ešte) nie sú, poskytujú za zákonom upravených podmienok ošetrovateľskú starostlivosť a nad jej

86

poskytovaním musí byť zabezpečený dohľad. V nadväznosti na vyššie uvedené sa navrhuje prechodným ustanovením v zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach zabezpečiť, aby do obdobia 30. júna 2024 úrad mal právomoc vykonáva dohľad v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj ak ešte nie je vedené v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť.

K odseku 5 a 6

Určuje sa obdobie, v ktorom budú po prvýkrát použité ustanovenia o primeranom výsledku hospodárenia a povinnosti tvorby osobitného fondu zo zisku, ktorý prevyšuje kladný výsledok hospodárenia. Toto obdobie sa určuje s ohľadom na zachovanie právnej istoty tak, aby nezasahovalo do obdobia pred účinnosťou tohto zákona.

K odseku 7

Navrhuje sa prechodné obdobie na tvorbu technických rezerv v súvislosti s úpravami v koncepte zoznamu poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

K bodu 97

V nadväznosti na vypustenie úpravy ohľadom prevádzkových výdavkov, sa vypúšťa vzorec na výpočet prevádzkových výdavkov.

K čl. II (zákon č. 480/2002 Z. z.)

Legislatívno-technické zmeny v zákone o azyle, v súvislosti so zmenou subjektu, ktorý má uhrádzať zdravotnú starostlivosť, poskytnutú žiadateľom o azyl, podľa navrhovanej novely zákona č. 580/2004 Z. z.

K čl. III (zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 10a ods. 2)

Rozširuje sa povinnosť zariadenia sociálnej pomoci poskytujúceho ošetrovateľskú starostlivosť, dodržiavať pri vedení zdravotnej dokumentácie aj ustanovenia § 21 ods. 4 6 zákona č. 576/2004 Z. z. Zariadeniu sociálnej pomoci, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, sa ustanovuje povinnosť požiadať o zápis do registra zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť vedeného úradom pre dohľad. Väčšina zariadení sociálnej pomoci, ktoré v praxi poskytujú, resp. mali by poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, sa do tohto registra neprihlási, v dôsledku čoho úrad pre dohľad nemá vedomosť o tom, ktoré zariadenie sociálnej pomoci poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, čo je podstatná informácia na posúdenie, či je úrad pre dohľad kompetentný v zariadení vykonávať dohľad nad ošetrovateľskou starostlivosťou. Získavanie tejto informácie predlžuje vybavenie podnetov občanov a zbytočne zaťažuje aj samotné zariadenia.

K bodu 3 (§ 10a ods. 9)

Podľa § 93 ods. 6 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele môžu zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zamestnávať fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie odborných metód fyzioterapie pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny pobytovou formou. Vzhľadom na aplikačnú prax je však v záujme zvýšenia kvality vykonávaných odborných činností potrebné spresniť podmienky tejto činnosti v centrách pre deti a rodiny rovnako ako pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v centrách pre deti a rodiny.

87

K bodu 4 (§ 12 ods. 8)

Ak je dieťa na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení (napríklad v centre pre deti a rodiny) je zariadenie povinné bezodkladne dieťaťu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť aj podpísaním dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti s pediatrom v spádovej oblasti miesta pobytu dieťaťa.

K bodom 5 a 6 (§ 17 ods. 1 a 2)

Spresňuje sa identifikácia osoby, ktorá môže požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu alebo vysvetlenie, ak sa domnieva, že pacientovi nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Taktiež sa rozširuje okruh osôb oprávnených domáhať sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nápravy alebo vysvetlenia a okruh týchto osôb sa zjednocuje s ustanoveniami zákona č. 581/2004 Z. z. upravujúcimi výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Takéto rozšírenie okruhu oprávnených osôb umožňuje domáhať sa nápravy alebo vysvetlenia aj blízkym osobám v prípade úmrtia osoby, ktorej bola zdravotná starostlivosť priamo poskytovaná. Prípadné podanie vysvetlenia zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti by oprávnenej osobe mohlo objasniť postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo by mohlo prispieť k dôkladnému zváženiu potreby a nutnosti obrátiť sa na úrad pre dohľad s podnetom na vykonanie dohľadu. To by zároveň mohlo v určitom rozsahu pomôcť predchádzať podávaniu podnetov na výkon dohľadu bez zjavného medicínskeho opodstatnenia.

K bodu 7 (poznámka pod čiarou)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami vo výkone dohľadu, kde sa upravuje právomoc nahliadať do zdravotnej dokumentácie.

K bodu 8 (§ 25 ods. 1 písm. k)

V prípade pochybností o porušení povinnosti postupovať lege artis, ktorá môže byť vyvolaná sťažnosťou pacienta alebo iných osôb existuje na strane poskytovateľa legitímna potreba objektívneho zistenia, či v starostlivosti o pacienta postupoval správne. Platná úprava mu dnes umožňuje požiadať o znalecké skúmanie, ale len v prípade smrti pacienta. Rovnaký dôvod však existuje aj pri situáciách kedy pacient žije. Režim vykonávania znaleckej činnosti (povinná mlčanlivosť atď.), ako aj prísny režim ochrany osobných údajov dnes vytvára dostatočné záruky pre dodržanie pacientových práv v prípade sprístupnenia zdravotnej dokumentácie zo strany poskytovateľa znalcovi. Za účelom predchádzania zbytočných podaní na Úrad, alebo eskalovaniu nespokojnosti zo strany pacienta alebo jeho blízkych podávaním civilných žalôb alebo iných podaní je dôvodné umožniť poskytovateľovi, aby aj v prípade ak pacient nezomrel mal možnosť na výzvu pacienta/blízkych osôb reagovať na základe objektívneho prieskumu prostredníctvom znalca. Preto navrhujeme, aby sa poskytovateľovi takáto možnosť dala aj pre situácie, kedy pacient nezomrel.

K bodu 9 (§ 25 ods. 2)

Úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako činnosť vo verejnom záujme. Platná právna úprava je koncipovaná tak, že podľa niektorých výkladov bráni sprístupniť zdravotnú dokumentáciu vedenú v písomnej forme prostredníctvom zaslania jej kópie (viď znenie § 25 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý upravuje ako sa sprístupnenie realizuje). Vzhľadom na problémy z aplikačnej praxe navrhujeme doplniť, že dohliadaný subjekt na základe žiadosti oprávnenej osoby sprístupní dokumentáciu aj zaslaním jej kópie osobe oprávnenej na dohľad. Sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie formou zaslania kópie bude musieť spĺňať bezpečnostné opatrenia tak, aby boli poskytnuté dostatočné záruky pre práva dotknutých osôb. Ochrana zdravotnej dokumentácie je pri výkone dohľadu

88

zabezpečená dostatočne: a) v prvom rade platí všeobecná zásada povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 76 zákona č. 581/20004 Z. z., b) počas a po skončení výkonu dohľadu je v citovanom zákone striktne definované, ktoré subjekty majú prístup k údajom o zdravotnom stave a k zdravotnej dokumentácii vôbec; c) k samostatnej zdravotnej dokumentácii je prístup striktne definovaný v zákone č. 576/2004 Z. z.), d) narábanie s údajmi o zdravotnom stave (teda aj so samotnom zdravotnou dokumentáciou) upravuje aj zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístup e k informáciám.

K bodu 10 (Príloha č. 3)

Z databázy Notifikácie národných vykonávacích opatrení (MNE) vyplýva, že Európskej komisii bol k smernici 2005/36/ES v platnom znení notifikovaný ako transpozičné opatrenie aj zákon č. 392/2020 Z. z. spolu s tabuľkou zhody. Z predmetnej notifikovanej tabuľky zhody vyplýva, že transpozícia smernice 2005/36/ES v platnom znení sa okrem zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zabezpečila aj zákonom č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (čl. 21 ods. 6 smernice 2005/36/ES v platnom znení). Podľa Prílohy č. 3 k zákonu č. 576/2004 Z. z. (transpozičná príloha), smernica 2005/36/ES v platnom znení v Zozname preberaných právne záväzných aktov absentuje. Je preto potrebné do Čl. V návrhu zákona doplniť samostatný novelizačný bod, ktorým sa predmetná smernica do nej doplní.

K čl. IV (zákon č. 577/2004 Z. z.)

V súčasnosti je právna úprava nastavená tak, že výška príspevku poskytnutého za zdravotnú starostlivosť poskytnutú nezmluvným poskytovateľom nesmie prekročiť cenu obvyklú u zmluvných poskytovateľov v príslušnom čase, na príslušnom mieste a za príslušnú zdravotnú starostlivosť. Nakoľko v aplikačnej praxi vystávajú rôzne výklady pojmov cena obvyklá a príslušne miesto, navrhuje sa toto ustanovenie nahradiť obdobne ako je upravené pri koncepte cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v zákone o zdravotnom poistení, a teda precíznejším pojmom „priemerná úhrada“. Zároveň sa zohľadňuje zmena navrhovaná v oblasti zoznamu čakajúcich poistencov (§ 40 ods. 14 zákona č. 540/2021 Z. z.).

K čl. V (zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 19 ods. 1 písm. l))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 79 ods. 10 a 12 a prečíslovanie odsekov.

K bodu 2 (§ 19 ods. 4 písm. e))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 79 ods. 10 a 12 a prečíslovanie odsekov.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1 písm. zb))

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o zdravotných poisťovniach. Rozširuje sa skupina užívateľov klasifikačného systému o poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti tak, aby mohol byť tento typ zdravotnej starostlivosti financovaný prostredníctvom klasifikačného systému, keďže ide o podobnú zdravotnú starostlivosť, aká sa poskytuje v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zjednotenie vykazovania a priblíženie úhradového mechanizmu umožní podporu presunu pacientov z ústavnej zdravotnej starostlivosti do jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorá je pre určité skupiny pacientov medicínsky výhodnejšia aj finančne efektívna.

89

K bodom 4 až 7 (§ 79 ods. 1 písm. zb prvý až štvrtý bod)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 79 ods. 10 a 12. Zároveň sa upravujú termíny v nadväznosti na zmeny v termínoch v § 67b zákona o zdravotných poisťovniach.

K bodu 8 (§ 79 ods. 1 písm. ze))

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením inštitútu odborne spôsobilej osoby z § 67c zákona č. 581/2004 Z. z. Zároveň sa ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa nemocnice a aj poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkuje zariadenie jednodňovej zdravotnej starostlivosti vykazovať zdravotnej poisťovni zdravotné výkony.

K bodu 9 (§ 79 ods. 1 písm. af))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 79 ods. 10 a 12

K bodu 10 (§ 79 ods. 10 a 12)

Navrhuje sa vypustiť povinnosť vydávať Zoznam zdravotných výkonov a pravidlá kódovania vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. V súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach ministerstvo zdravotníctva vydáva všetky dokumenty definujúce klasifikačný systém v určitom časovom harmonograme. Vyčlenenie dostatočného času na vydávanie zoznamu zdravotných výkonov a pravidiel kódovania ako všeobecne záväzných predpisov by si vyžadovalo zmenu harmonogramu pre ostatné, na týchto dokumentoch závislé dokumenty, čím by sa buď skrátilo obdobie na každoročné predkladanie návrhov na zmenu alebo obdobie na následné zapracovanie týchto zmien do informačných systémov po ich zverejnení. Z tohto dôvodu navrhujeme zachovanie harmonogramu podľa § 79 zákona č. 581/2004 Z. z.

K bodom 11 a 12 (§ 79 ods. 19 a § 79 ods. 1 písm. c))

V nadväznosti na zmeny v zoznamoch čakajúcich poistencov v § 40 a 42 zákona č. 540/2021 Z. z. sa tieto premietajú aj do povinností poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K bodu 13 (§ 81 ods. 1 písm. j))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 79 ods. 10 a 12 a následné prečíslovanie.

K bodu 14 (§ 82 ods. 22)

Nakoľko dohľad nad vedením zdravotnej dokumentácie je zverený dvom subjektom úradu pre dohľad a orgánu, ktorý vydáva povolenia, je nutné, aby nedošlo k dvojitému trestaniu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za rovnaký delikt, nakoľko je to právne neprípustné. Uvedené je možné zo strany úradu zabezpečiť informovaním orgánu o začatí konania o uložení pokuty (prekážka litispendencie). Oznamovanie (právoplatného) uloženia pokuty, ako je tomu doteraz (prekážka rei iudicata) je však nedostatočné. Rovnakú povinnosť musí mať smerom k úradu aj orgán, ktorý vydáva povolenie.

K čl. VI (580/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 2 písm. c))

Posudzovanie dokladov súvisiacich so zdravotným poistením v cudzine (mimo štátov EHP) je náročné a v mnohých prípadoch nemožné. Osoby nepredkladajú požadované doklady riadne a včas z dôvodu, že dlhodobo žijú v cudzine. Samotná existencia alebo neexistencia

90

zdravotného poistenia v SR je z pohľadu pobytu v cudzine mimo členských štátov EHP irelevantná a nezakladá tejto osobe žiadne nároky v štáte jeho súčasného pobytu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že samotný dlhodobý pobyt v cudzine je postačujúcou skutočnosťou pre zánik verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

K bodom 2 a 5 (§ 3 ods. 3 písm. a), § 3 ods. 12)

S rozvojom práce z domu dochádza aj k tomu, že prácu pre zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike vykonávajú aj osoby z cudziny mimo členských štátov (napr. práca v callcentrách IT podpory), ktoré sa po celý čas výkonu práce zdržiavajú v cudzine, nemajú oprávnenie na pobyt na území SR a z tohto dôvodu ani nemôžu reálne čerpať zdravotnú starostlivosť uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia v SR. Z tohto dôvodu sa javí ako potrebné presne určiť postavenie týchto osôb vo väzbe na účasť na systéme zdravotného poistenia v SR, pričom nie je účelné, aby tieto osoby boli verejne zdravotne poistené, mali povinnosť vypisovať a doručovať prihlášku do nimi zvolenej zdravotnej poisťovne a boli im vystavované a doručované preukazy zdravotnej poisťovne.

K bodu 3 (§ 3 ods. 3 písm. b))

Navrhuje sa, aby pre vznik účasti na verejnom zdravotnom poistení cudzincov nebolo postačujúcou podmienkou vydanie oprávnenia na výkon podnikania, ale aj existencia povolenia

na pobyt v SR. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že v praxi vznikajú často situácie, kedy cudzinec vydané živnostenské oprávnenie, avšak príslušný orgán ešte nerozhodol o udelení pobytu a cudzinec ešte nevstúpil na územie SR a živnosť nemôže ešte vykonávať. Obdobne, napr. v prípade administratívneho vyhostenia cudzinca dochádza k situáciám, že živnosť cudzinca nie je ukončená, pričom on sám už na území SR nie je, nemôže si plniť oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni a ani nemôže platiť poistné. Nastávajú situácie, kedy zdravotným poisťovniam vznikajú pohľadávky, ktoré sú nevymožiteľné.

K bodu 4 (§ 3 ods. 3 písm. l))

Cieľom navrhovaných zmien je poskytnúť zdravotné poistenie financované z verejných zdrojov štipendistom z radov študentov prvého tretieho stupňa a z radov učiteľov a vedcov počas ich pobytu na Slovensku, ktorí prichádzajú z krajín mimo EÚ. Navrhované zmeny majú prispieť k hlavnému cieľu formulovanému v Komponente 10 Plánu obnovy a odolnosti SR (POO), ktorý znie: „Cieľom je vytvoriť účinné politiky a nástroje na úspešné zapojenie Slovenska do obehu mozgov („brain circulation“) motivujúce zahraničných pracovníkov, vrátane emigrantov zo Slovenska, študentov, či podnikateľov k príchodu na Slovensko. Cieľom politík na podporu mobility je zmierniť narastajúci demografický tlak, prilákať ľudský kapitál nevyhnutný na rast slovenskej ekonomiky a plne profitovať z európskeho trhu s talentmi.“

Začlenenie štipendistov do verejného zdravotného poistenia taktiež vyplýva zo Stratégie internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 731 z 8. 12. 2021 a ktorá je zároveň jedným z hlavných míľnikov pre napĺňanie POO. Zabezpečenie zdravotného poistenia počas pobytov financovaných z verejných zdrojov prispeje k zvýšeniu atraktivity pobytov cudzincov v rámci štipendijných schém, ktoré sú financované aj jednostrannými štipendiami ponúkanými vládou Slovenskej republiky alebo Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a teda ide o zrovnoprávnenie postavenia takýchto štipendistov s osobami, ktoré v súčasnosti prichádzajú na účel štúdia na pobyty v rámci medzinárodných zmlúv a ktoré financované zo štátneho rozpočtu (podobne ako ostatné štipendijné programy). Vo všetkých prípadoch totiž ide o záujem Slovenskej republiky prilákať cudzincov na Slovensko, ktorý je deklarovaný aj vládou Slovenskej republiky (pozri bod B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 731 z 8. 12. 2021).

91

Zdravotné poistenie ako súčasť štipendijnej podpory je bežnou praxou v iných krajinách, pričom riešenia aplikované rôzne (napr. Maďarsko kombinuje verejné zdravotné poistenie s príspevkom na doplnkové zdravotné poistenie, Nemecko poskytuje prostredníctvom DAAD zdravotné poistenie všetkým štipendistom formou hromadnej poistky).

V súčasnosti nie naše štipendiá pre študentov konkurencieschopné, lebo v prepočte na paritu kúpnej sily len polovičné oproti Česku, či Poľsku. Ak by sme k nim pridali pokrytie zdravotného poistenia, tak by sme sa aspoň priblížili Maďarsku. Inými slovami nie sme konkurencieschopní ani len v porovnaní s ostatnými štátmi V4, pričom náš problém s nedostatkom talentu je výrazne horší ako v susedných krajinách. V prípade, že podmienky pre talentovaných ľudí zo zahraničia nezatraktívnime, hrozí, že nenaplníme ani ciele POO v zmysle prilákania najkvalitnejších ľudí, ktorí radšej budú smerovať do krajín s lepšou podporou. Zároveň, aby nedochádzalo k zbytočnej administrácii pri krátkych pobytoch (a to aj s prihliadnutím na existujúce zákonné lehoty pri vzniku poistenia podľa § 6), navrhujeme aplikovať toto povinné zdravotné poistenie pri pobytoch trvajúcich dlhšie ako 1 mesiac. Pre prehľadnosť a jednoduchšie overenie toho, ktorých štipendijných programov sa zapojenie štipendistov do verejného zdravotného poistenia týka, sa v návrhu zavádza povinnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zverejňovať zoznam všetkých relevantných programov na svojom webovom sídle.

Rovnaký prístup sa v súčasnosti uplatňuje napr. pri vydávaní národných víz podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 731 z 8. 12. 2021, ktorý sa osvedčil ako administratívne nenáročný a rýchlo overiteľný element (pozri https://www.minedu.sk/zoznam-programov-zaujem-slovenskej-republiky/ - existujúci zoznam by sa len rozšíril o prípadný dátum ukončenia programu, ak by k nemu došlo počas existencie zoznamu). Zahraniční štipendisti predstavujú aj ekonomický prínos pre hosťujúcu krajinu. Na ilustráciu možno uviesť, že viaceré štúdie v rôznych krajinách ukazujú na ekonomické prínosy zahraničných študentov pre domácu ekonomiku, napr. Fínsko,28 Španielsko,29 Česko,30 a pod. Zároveň v prípade študentov – cudzincov, ktorých podpora sa očakáva vo zvýšenej miere práve s ohľadom na očakávanú investíciu 3 Komponentu 10 POO vzhľadom na relatívne mladý vek a s tým súvisiacu predpokladanú nízku chorobnosť (porovnateľnú s rovnakou populáciou slovenských študentov v obdobnom veku), by nemali predstavovať zvýšenú finančnú záťaž pre systém verejného zdravotného poistenia, teda výdavky z poistného.

K bodom 6 a 14 (§ 6 ods. 4 písm. a), § 6 ods. 11, písm. c))

Na základe informácií z aplikačnej praxe, dochádza k situáciám, kedy rodičia detí, ktoré boli rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti inému subjektu, bez vedomia tohto subjektu, menia deťom zdravotnú poisťovňu. Zariadenia, ktorým boli tieto deti zverené do starostlivosti sa o tejto skutočnosti spravidla dozvedia pri návšteve lekára. Uvedené spôsobuje mimoriadne komplikácie najmä v prípadoch, kedy nová zdravotná poisťovňa dieťaťa nie je v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorého dieťa dlhodobo navštevuje, v dôsledku čoho musia zariadenia, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti hľadať nového poskytovateľa, čo je v niektorých prípadoch (napr. v prípade detských psychiatrov) pomerne

28

https://www.oph.fi/en/statistics-and-publications/publications/facts-express4b2014-what-

 

do-we-know-about-economic-impact

.

29

https://monitor.icef.com/2019/06/economicimpact-of-foreign-students-in-spain-estimated-

 

at-e2-2-billion/

.

30

http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/ipn-kredo-kvalita-relevance-efektivita-

 

diverzifikace-a

.

92

náročné, pričom zároveň takáto zmena poskytovateľa zdravotnej starostlivosti môže byť pre dieťa stresujúca. V záujme ochrany maloletých detí, ktoré boli odňaté ich rodičom zo starostlivosti, je potrebné prijať úpravu tak, aby bolo zrejmé, že v prípade, ak je dieťa na základe právoplatného rozhodnutia súdu zverené do starostlivosti inej fyzickej osoby alebo do starostlivosti právnickej osoby, zdravotnú poisťovňu môže tomuto dieťaťu zmeniť len táto osoba a nie aj rodič, ktorému bolo dieťa zo starostlivosti odňaté.

Vzhľadom k skutočnosti, že zdravotná poisťovňa nemá informáciu o zverení dieťaťa do starostlivosti inému subjektu, môže v aplikačnej praxi nastať prípad, že zdravotná poisťovňa takúto prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne prijme. Následne sa bude postupovať podľa novonavrhnutého ustanovenia § 6 ods. 11 písm. c).

K bodu 7 (§ 6 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na úpravu znenia § 7 ods. 2 v predošlých novelách.

K bodu 8 (§ 6 ods. 5)

S účinnosťou od 1.1.2021 bol z povinných náležitostí prihlášky na verejné zdravotné poistenie odstránený údaj o čase prijatia prihlášky a o čase podania prihlášky 8 ods. 1 písm. a) a h) zákona č. 580/2004 Z. z.). Uvedená zmena je vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v poriadku pri prihláškach na zmenu zdravotnej poisťovne, pri prihláškach na vznik verejného zdravotného poistenia však potenciál spôsobiť v aplikačnej praxi problémy, a to vzhľadom na súčasné znenie § 6 ods. 5. Ak poistenec podá v jeden deň prihlášku na vznik verejného zdravotného poistenia vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, pričom na prihláške nebude uvedený čas jej podania, nebude možné určiť, ktorej zdravotnej poisťovni bola prihláška podaná ako prvej. Vzhľadom na uvedené sa ustanovuje, že príslušnou bude zdravotná poisťovňa, ktorá eviduje vyšší počet poistencov.

K bodom 9 a 17 (§ 6 ods. 9, § 8 ods. 1)

Ustanovujú sa pravidlá, kedy je zdravotná poisťovňa povinná odmietnuť prijatie a potvrdenie prihlášky poistenca. Zdravotná poisťovňa nemôže prijať každú prihlášku, ktorá jej je doručená. Prijatiu prihlášky by mala predchádzať kontrola úplnosti a v rozsahu údajov, ktorými zdravotné poisťovne disponujú aj správnosti údajov uvádzaných na prihláške. Tento mechanizmus plní predovšetkým preventívnu funkciu, eliminuje riziko tzv. nezákonných prepoistení. Nakoľko sa však v aplikačnej praxi v tejto súvislosti vyskytli výkladové rozdiely, za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností je potrebné do zákona doplniť znenie, z ktorého bude jednoznačne zrejmé, že ak prihláška neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, zdravotná poisťovňa takúto prihlášku bez odstránenia týchto nedostatkov nemôže akceptovať. Zároveň je potrebné prijať úpravu, ktorá umožní zdravotnej poisťovni akceptovať výlučne len tie prihlášky, ktoré budú podané elektronicky podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo ktoré budú podané osobne poistencom alebo osobou oprávnenou konať za poistenca priamo na pracovisku zdravotnej poisťovne (pobočky, expozitúry, ústredie). Len právna úprava umožňujúca podávanie prihlášok výlučne týmito formami odstráni riziko nezákonných prepoistení, ku ktorým každoročne dochádza. Navrhovaná právna úprava zamedzí tomu, aby boli prihlášky poistencami podávané na ulici, v nákupných centrách či na staniciach, t.j. na miestach, ktoré nevytvárajú pre poistenca optimálne podmienky pre riadne posúdenie a zváženie, či skutočne chce k zmene zdravotnej poisťovne pristúpiť a kde nie je dostatočná garancia, že poistencovi poskytuje informácie o poistnom vzťahu dostatočne odborne spôsobilá osoba. Zároveň tieto spôsoby podávania prihlášok garantujú, že prihlášku skutočne podáva osoba, ktorej údaje na prihláške uvedené a ktorá prihlášku reálne podpisuje. V praxi sa totiž bežne vyskytovali prípady, kedy poistenci spochybňovali podanie prihlášky, tvrdili, že prihlášku nepodávali ani ju nepodpísali, pričom preukazovanie pravdivosti týchto tvrdení je mimoriadne náročné.

93

Vzhľadom na dlhodobé a pretrvávajúce problémy spojené s podávaním prihlášok do zdravotných poisťovní je nevyhnutné sprísnenie právnej úpravy upravujúcej proces podávania prihlášok do zdravotných poisťovní, a to tak v záujme poistencov, ako aj v záujme ochrany samotných zdravotných poisťovní.

Z dôvodu eliminácie nezákonných prepoistení sa ustanovujú štyri spôsoby podania prihlášky a ich náležitosti. Za účelom riadnej identifikácie poistenca sa stanovuje, že prihlášku môže poistenec alebo osoba oprávnená konať za poistenca podať na pracovisku zdravotnej poisťovne, kde ho pracovník zdravotnej poisťovne overí podľa identifikačného dokladu, ďalej poštou alebo elektronickými prostriedkami, kedy na overenie identifikácie poistenca slúži fotokópia identifikačného dokladu poistenca alebo osoby oprávnenej konať za poistenca, ktorá je povinnou prílohou takto podanou prihláškou, v ostatných prípadoch podania prihlášky musí byť podpis poistenca alebo osoby oprávnenej konať za poistenca úradne osvedčený. Tento mechanizmus plní predovšetkým preventívnu funkciu.

Za účelom jednoznačnej identifikácie osoby, a to aj v prípade diaľkovej komunikácií s poistencom, sa stanovuje povinná príloha prihlášky, ktorou je fotokópia identifikačného dokladu, ktorého číslo je uvedené na prihláške podanej elektronickými prostriedkami podpísanej elektronickým podpisom podľa § 8 alebo v prípade, ak poistenec zasiela prihlášku poštou. Zaručuje sa tak overenie osoby, ktorá prihlášku podáva.

V roku 2020 bolo 6 994 neakceptovaných prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne (z toho spať vzatých 2 379) a 37 135 neakceptovaných prihlášok v roku 2021, čo je cca 5 násobný nárast oproti predošlému roku (počet spať vzatých nebol špecifikovaný). Nová úprava legislatívy by tak pomohla výrazne znížiť náklady poisťovní na prepoistenie.

K bodom 10 a 12 (§ 6 ods. 10 písm. a), § 6 ods. 11 písm. a))

S účinnosťou od 1.1.2021 bol z povinných náležitostí prihlášky na verejné zdravotné poistenie odstránený údaj o čase prijatia prihlášky a o čase podania prihlášky. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa údaj o čase podania a čase prijatia prihlášky tak, aby tieto ustanovenia neboli v kolízií s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. upravujúcim obligatórne náležitosti prihlášky, a teda, aby zdravotné poisťovne a úrad pre dohľad neboli viazané zákonnou povinnosťou vzájomne si oznamovať údaje, ktoré im nie sú známe.

K bodom 11 a 13 (§ 6 ods. 10 písm. b), § 6 ods. 11 písm. b))

Ustanovujú sa povinnosti zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výmene údajov súvisiacich s rozhodnutím poistenca zmeniť poisťovňu vo väzbe na ďalšie navrhované úpravy v tejto novele.

K bodu 15 (§ 6 ods. 14 a 15)

K odseku 14

V aplikačnej praxi sa opakovane vyskytujú prípady, kedy zdravotná poisťovňa neoznámi úradu údaje o prijatých prihláškach v termínoch zadefinovaných zákonom. Dôvody bývajú rôzne, tak objektívne (neskoré doručenie prihlášky do zdravotnej poisťovne, hoci prihláška bola na poštovú prepravu poistencom podaná v zákonnom termíne a v dostatočnom časovom predstihu), ako aj subjektívne (zlyhanie zamestnancov zdravotnej poisťovne v procese spracúvania prihlášky). V súčasnosti platná právna úprava neupravuje spôsob riešenia týchto prípadov. Ak by však úrad pre dohľad striktne všetky prihlášky oznámené zdravotnou poisťovňou po zákonom zadefinovanom termíne neakceptoval, poistencovi by bolo odňaté jeho zákonné právo na výber zdravotnej poisťovne, hoci z jeho strany boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky (riadne a včasné podanie prihlášky). Zlyhanie tretieho subjektu (napr. poštového prepravcu, zdravotnej poisťovne), o ktoré sa poistenec nijakým spôsobom

94

nepričinil, a ktoré objektívne nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť, by nemalo mať negatívny dopad na poistenca a na jeho práva. Z uvedeného dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívny priestor pre riešenie týchto situácií, a to tak, že zdravotná poisťovňa môže úradu pre dohľad oznámiť prijatie prihlášky aj po uplynutí zákonom zadefinovaného termínu, avšak v prípade, ak dôvod oneskoreného oznámenia nastal na strane zdravotnej poisťovne, táto by bola, aj napriek možnosti dodatočného oznámenia údajov o prijatej prihláške, plne zodpovedná za neoznámenie týchto údajov v riadnom termíne so všetkými s tým spojenými právnymi následkami.

K odseku 15

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a s cieľom zamedziť podvodne podávaným prihláškam sa ustanovuje povinnosť predchádzajúcej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne písomne oboznámiť poistenca o prijatí informácie o podaní prihlášky v inej zdravotnej poisťovni tak, aby v prípade podania podvodnej prihlášky mal poistenec vytvorený dostatočný časový priestor na namietnutie pravosti prihlášky ešte predtým, ako nastanú účinky vyplývajúce zo zmeny zdravotnej poisťovne.

K bodom 16 (§ 7 ods. 4 až 6), 20 (§ 8a) a 53 (§ 25 ods. 1 písm. b))

V prepoisťovacom období 10/2020 9/2021 bol zaznamenaný enormný nárast počtu späťvzatí prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne, z ktorých veľká časť neobsahovala ani len základné náležitosti, ktoré je nutné vyžadovať na to, aby bolo možné tieto späťvzatia považovať za právne relevantné. Späťvzatia prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne podané vo vzťahu k maloletým osobám napr. neobsahovali žiadne údaje o osobe, ktorá späťvzatie za maloletého poistenca podávala, neobsahovali úplné údaje o poistencovi, ktoré by umožňovali jeho jednoznačnú a nespochybniteľnú identifikáciu a pod. V aktuálne platnej právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by jasne definovalo náležitosti späťvzatia prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Z aplikačnej praxe jednoznačne vyplýva potreba prijatia tejto právnej úpravy, a to v záujme právnej istoty tak na strane poistencov, ako aj na strane zdravotných poisťovní a v končenom dôsledku aj na strane úradu pre dohľad, ktorý spracúva údaje o prihláškach a ich späťvzatiach.

Zdravotnú poisťovňu zmenilo od 1. 1. 2022 52-tisíc ľudí, výsledky prepoistenia indikujú vyostrenie konkurenčného boja. Úrad v roku 2021 evidoval 189 015 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 151 905 prihlášok, neakceptovaných bolo 37 110. V porovnaní s rokom 2020 ide o viac než 500 %-ný nárast neakceptovaných prihlášok, ktoré zahŕňajú duplicitné aj späť-vzaté prihlášky. Z uvedeného nárastu je zrejmé vyostrenie konkurenčného boja o poistenca. Úrad v roku 2021 riešil celkom 414 podaní týkajúcich sa neoprávnenej zmeny zdravotnej poisťovne od 1. 1. 2022 a nekalých praktík pri nábore poistencov zo strany zdravotných poisťovní. Podania doručené v roku 2021 sa týkali cca 10 000 osôb, nakoľko úradu boli doručené aj hromadné podania za viacerých poistencov.

K bodu 18 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Z povinných náležitostí prihlášky sa vypúšťa rodné priezvisko, na základe podnetov a poznatkov z aplikačnej praxe. Tento údaj nie je podstatný pri podávaní prihlášky.

K bodu 19 (§ 8 ods. 7)

Na účely overenia totožnosti sa ustanovuje príloha k zaslanej alebo podanej prihláške.

K bodom 21 až 25 (§ 9 ods. 2 až 4, § 9 ods. 5, § 9 ods. 7 písm. e), § 9 ods. 8)

Osoby verejne zdravotne poistené v SR majú nárok na poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu

95

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.)

Výnimkou osoby s dlhom na poistnom, ktoré majú nárok iba na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. (Neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.)

Aby tieto osoby získali prístup k plnému rozsahu zdravotnej starostlivosti, musia splatiť svoj dlh, alebo spĺňať niektorú z nasledovných podmienok:

-uzavretá dohoda o splátkach dlhu, pričom dlžník dohodu riadne plní,

-splácanie dlhu splátkami exekútorovi,

-vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia,

-súdom nariadená ochranná liečba.

Ak dlžník dlh z minulosti, nespĺňa žiadnu z vyššie uvedených podmienok, stále prístup iba k neodkladnej zdravotnej starostlivosti a to bez ohľadu na to, či platí alebo neplatí bežné poistné. Tento nástroj nemal byť nikdy koncipovaný ako nástroj na ušetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia (obmedzenie uhrádzanej zdravotnej starostlivosti), ale ako nástroj, ktorý by efektívne donútil poistencov platiť si poistné a postihoval predovšetkým špekulatívnych neplatičov (osoba prostriedky na úhrady zdravotného poistenia, ale poistné neplatí).

Je však možné skonštatovať, že toto ustanovenie vo veľkej miere postihuje aj najohrozenejšie nízkopríjmové skupiny, pri ktorých často dlh v minulosti vzniká nie z úmyslu neplatiť si poistné, ale iba z nevedomosti a nesplnenia si oznamovacej povinnosti (napr. osoba dostane v práci výpoveď, nezaregistruje sa na úrade práce, prípadne sa zaregistruje oneskorene, odíde na určitý čas do cudziny, kde však nie je zdravotne poistená alebo ekonomicky činná). Tejto osobe vzniká v zdravotnej poisťovni za toto obdobie dlh ako samoplatiteľovi. Vzhľadom k nízkym príjmom takejto osoby táto nemá voľné finančné prostriedky ani na úhradu minimálnej splátky splátkového kalendára a ostáva osobou s nárokom iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť de facto do smrti a to aj napriek skutočnosti, že sa stane dôchodcom, za ktorého platí v plnej výške poistné štát). Súčasný systém neanalyzuje, a preto nepozná, aké skupiny obyvateľov SR dlžníkmi. Nepoznáme, aké je ich vekové, socioekonomické alebo vzdelanostné zloženie; ktoré skupiny dlžníkmi dlhodobo a ktoré dlžníkmi opakovane. Nedá sa ani zistiť, ako dopadá postih vylúčenia na ľudí so zdravotnými problémami a odkiaľ a za akú cenu získavajú financie na splatenie dlhu v prípade potreby zdravotnej starostlivosti.

Okrem znižovania kapacity jednotlivcov vrátiť sa do platbyschopnej situácie toto opatrenie dopadá aj na nákladovosť dlžníkov pre zdravotný systém. Zo systémového hľadiska náklady na zdravotnú starostlivosť vylúčených osôb vyššie pre ich neschopnosť riešiť zdravotné problémy včas a ambulantne. Mnohé štúdie preukázali, že dostupná štandardná zdravotná starostlivosť, zahŕňajúca skorý záchyt ochorení a ich liečbu v raných štádiách, je z dlhodobého hľadiska pre systém lacnejšia.

Nedá sa hovoriť ani o krátkodobých ziskoch. Vylúčenie zo štandardnej zdravotnej starostlivosti zaťažuje jednotlivcov progresívnym a neodvratným zhoršovaním ich zdravotného stavu a systém financovania zdravotnej starostlivosti je zaťažovaný výdavkami na riešenie predchádzateľných ochorení v pokročilom štádiu. V prípade, že poskytovateľ nájde pacienta na

96

zozname dlžníkov a zistí, že nárok na poskytovanie len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ocitá sa pred zložitou morálno-etickou dilemou. Poskytovateľ musí vyhodnotiť, či zdravotný stav pacienta spadá pod definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

V niektorých prípadoch to samozrejme nie je problematické, napr. pri akútnych stavoch, pri pôrode. V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti. Nehovoriac o preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá pod neodkladnú starostlivosť nespadne nikdy (napr. preventívne gynekologické prehliadky, prehliadky zamerané na prevenciu rakoviny u určitých vekových skupín, atď.). Lekári majú ešte alternatívu nechať pacienta uhradiť zdravotnú starostlivosť v hotovosti, avšak veľká väčšina dlžníkov tieto prostriedky k dispozícii nemá, hlavne ak ide o zákroky finančne náročné, prípadne ak si ochorenie vyžaduje pravidelnú liečbu, ktorú si dlhodobo nemôžu dovoliť. Lekári tak nesú hlavné bremeno rozhodovania, či zdravotnú starostlivosť týmto osobám poskytnú alebo nie. Lekári by ale nemali byť pred takúto dilemu vôbec postavení.

Ako bolo uvedené vyššie, obmedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov nemalo slúžiť na šetrenie zdrojov zdravotných poisťovní, ale mal to byť jeden z nástrojov na zlepšenie výberu poistného, ktorý mal prinútiť osoby, ktoré neplatili poistné zo špekulatívnych dôvodov, aby toto poistné začali platiť.

Ustanovenie o obmedzení zdravotnej starostlivosti je v legislatíve zavedené od roku 2005, avšak v praxi bolo toto opatrenie spočiatku uplatňované len na poskytovanie/neposkytovanie kúpeľnej starostlivosti. K reálnemu uplatňovaniu širších obmedzení v prístupe k zdravotnej starostlivosti v praxi začalo dochádzať postupne v od rokov 2011 2012, pričom do súčasnej sofistikovanej podoby (elektronické zoznamy dlžníkov, prepojenie zdravotných poisťovní, poskytovateľov) sa vypracovalo v nasledujúcich rokoch (cca do roku 2015). Ak by toto obmedzenie malo merateľný vplyv na úspešnosť výberu poistného, malo by prísť po r. 2012 k postupnému nárastu úspešnosti. V skutočnosti však úspešnosť výberu poistného aj pred aj po zavedení reštrikčných obmedzení voči dlžníkom osciluje na úrovni cca 98 %; t. j. toto opatrenie nemá merateľný vplyv na úspešnosť výberu poistného.

V súvislosti s výberom poistného od dlžníkov je potrebné upozorniť na ďalší paradox - pri obmedzení zdravotnej starostlivosti pre nízkopríjmové skupiny dlžníkov, ktoré nemajú prostriedky ani na minimálnu splátku a ktoré sa stanú poistencami štátu (napr. začatie poberania starobného dôchodku) je týmto osobám naďalej poskytovaná iba neodkladná zdravotná starostlivosť, avšak poistné odvádzané štátom krátené nie je; odvádza sa v rovnakej výške ako za iných poistencov štátu, ktorí ale majú nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti. Obdobná situácia nastane, aj ak sa dlžník zamestná.

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje upraviť rozsah zdravotnej starostlivosti, na ktorú majú určité vybrané skupiny poistencov nárok. Dlžník, ktorý nebude spĺňať zákonom stanovené podmienky, 9 ods. 2) bude mať právo na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom, očkovania za účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečbu infekčného ochorenia, a úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej na liečbu chronického ochorenia, ktoré bez liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia vedúce k predčasnému úmrtiu, ak pôjde o poistencov štátu.

97

K bodom 26 až 31 (§ 9f)

Cezhraničná zdravotná starostlivosť je koncept vyplývajúci z transpozície smernice EP a Rady 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Žiadosť o poskytnutie predchádzajúceho súhlasu v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou v súčasnosti obsahuje niekoľko obligatórnych náležitostí, okrem iného aj výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, v ktorom sa zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne. Žiadosť musí obsahovať aj odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru a potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

Smernica EP a Rady 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nepredpokladá, že by žiadosť o predchádzajúci súhlas mohla byť zamietnutá, napr. na základe absencie vyúčtovania nákladov alebo na základe toho, že pacient nedoložil potvrdenie o prijatí od zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že čl. 20 nariadenia 883/2004 v spojení s článkom 26 ods. 4 nariadenia č. 987/2009 nevyžadujú aby lekárske stanovisko podporujúce žiadosť o predchádzajúci súhlas týkajúci sa liečby, ktorá sa poskytnúť v inom členskom štáte, než je členský štát bydliska poistenca, vydal lekár pôsobiaci vo verejnom systéme zdravotného poistenia členského štátu bydliska tohto poistenca, a nebráni ani tomu, aby sa v priebehu konania vo veci vydania súhlasu zohľadnilo druhé lekárske stanovisko vydané lekárom pôsobiacim v členskom štáte, do ktorého poistenec zamýšľa pricestovať na účely tejto liečby.“31

Všetky vyššie spomenuté obligatórne náležitosti sa môžu javiť ako neprimeraná administratívna záťaž pre pacienta. Z toho dôvodu sa navrhuje upustiť od povinnosti disponovať výlučne názorom klinického pracoviska v Slovenskej republike, pričom medicínske odôvodnenie môže poskytnúť aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu a zároveň aj od povinnosti disponovať potvrdením o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

K bodom 32 až 35 a 61 (§ 9h, § 38ezc ods. 1)

Žiadatelia o azyl, žiadatelia o poskytnutie dočasného útočiska a osoby v programe dobrovoľných asistovaných návratov majú aj v súčasnosti nárok na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Táto zdravotná starostlivosť je v súčasnosti zabezpečovaná prostredníctvom Ministerstva vnútra SR. Pre zjednodušenie procesu poskytovania a úhrady tejto zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bola zabezpečovaná prostredníctvom zdravotnej poisťovne, ktorej následne náklady refunduje MZ SR. Nejedná sa o rozšírenie rozsahu nároku, iba o administratívnu zmenu pri realizácii úhrady, pričom táto zmena je v prospech týchto osôb a tiež aj v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti týmto osobám bude prebiehať u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na celom území SR, ktorí si následne budú (elektronicky, cez dávky) fakturovať túto zdravotnú starostlivosť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.. Ak by VšZP tento údaj nemala k dispozícii, museli by lekári k fakturácii predkladať aj identifikačné doklady

31 Rozsudok zo 6. októbra 2021, TS a i., C-538/19, EU:C:2021:809.

98

týchto osôb, následne by si ich musela VšZP jednotlivo preverovať na MV SR, pričom celý proces poskytovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti by sa neúmerne predĺžil, skomplikoval a zbyrokratizoval. Údaje o začatí konania o udelenie azylu ministerstvo vnútra neoznamuje v prípade, ak o udelenie azylu požiada cudzinec, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, alebo udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu. Údaje o ukončení konania o udelenie azylu ministerstvo vnútra oznamuje aj v prípade, ak sa žiadateľovi v konaní udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana, ale cudzinec je stále aj žiadateľom vzhľadom na prípadné preskúmanie rozhodnutia o neudelení azylu alebo neposkytnutí doplnkovej ochrany v tej časti, ktorej sa mu nevyhovelo.

K bodu 36 (§ 10 ods. 4)

Súčasná právna úprava vyžaduje predkladanie faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cudzine na prelome rokov, a to za každých okolností vo vzťahu k všetkým poistencom, ktorí takúto zdravotnú starostlivosť na prelome rokov čerpali. Táto požiadavka je oproti cieľom vyplývajúcim zo Smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti neprimeraná, a to z dôvodu administratívnej záťaže. Z toho dôvodu sa navrhuje upresniť, že poistenec bude mať takúto administratívnu povinnosť len ak zmení zdravotnú poisťovňu. Zmena zdravotnej poisťovne v zmysle zákona môže byť účinná vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak však poistenec ostane poistený v tej istej zdravotnej poisťovni, predkladanie viacerých faktúr je neprimerane administratívne zaťažujúce.

K bodu 37 (§ 10a ods. 1)

Navrhovaná úprava úmerne predlžuje čas potrebný na tlač a distribúciu preukazov poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne oproti bežnému vzniku verejného zdravotného poistenia.

Podľa aktuálnej legislatívy ZP pri vydaní preukazu aj pri zmene ZP časovo limitované okamihom potvrdenia prihlášky (v zmysle zákona od 20. do 30. novembra) a následne plynúcou lehotou 10 pracovných dní od jej potvrdenia. Zadefinovaním maximálneho termínu na vydanie preukazov pri zmene ZP by reálne nedošlo k posunu ich vydania (s prihliadnutím na skutočnosť ak by sa potvrdzovali 30.novembra). Vypustením podmienky počítania lehoty na vydanie preukazu odo dňa potvrdenia prihlášky by ale poisťovne pri takomto hromadnom vydávaní preukazov v rámci zmenových prihlášok získali viac času. Zmena neovplyvní negatívne poistenca, nakoľko platnosť preukazu pri zmene zdravotnej poisťovne je od 1. januára nasledujúceho roka.

K bodom 38, 41 a 45 (§ 10b ods. 2, § 13 ods. 2, § 16 ods. 2 písm. b))

súčasné znenie zákona určuje povinnosť odvádzať poistné a preddavky na poistné aj z príjmov, ktoré nepodliehajú dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia. Z tohto dôvodu je potrebné jednoznačne stanoviť ako postupovať pri prepočte sumy týchto príjmov, ak je vyjadrená v cudzej mene a akým spôsobom táto suma vstupovať do vymeriavacieho základu.

K bodu 39 (§ 11 ods. 7 písm. w))

Legislatívna úprava nadväzujúca na novozavedený § 3 ods. 3 písm. l), na základe ktorej majú byť štipendisti z tretích krajín byť poistencami štátu. Cieľom navrhovaných zmien je poskytnúť zdravotné poistenie financované z verejných zdrojov štipendistom z radov študentov prvého až tretieho stupňa a z radov učiteľov a vedcov počas ich pobytu na Slovensku, ktorí prichádzajú z krajín mimo EÚ. Navrhované zmeny majú prispieť k hlavnému cieľu formulovanému v Komponente 10 Plánu obnovy a odolnosti SR (POO), ktorý znie: „Cieľom je vytvoriť účinné politiky a nástroje na úspešné zapojenie Slovenska do obehu mozgov („brain circulation“) motivujúce zahraničných pracovníkov, vrátane emigrantov zo Slovenska,

99

študentov, či podnikateľov k príchodu na Slovensko. Cieľom politík na podporu mobility je zmierniť narastajúci demografický tlak, prilákať ľudský kapitál nevyhnutný na rast slovenskej ekonomiky a plne profitovať z európskeho trhu s talentmi.“ Začlenenie štipendistov do verejného zdravotného poistenia taktiež vyplýva zo Stratégie internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 731 z 8. 12. 2021 a ktorá je zároveň jedným z hlavných míľnikov pre napĺňanie POO. Poskytnutie zdravotného poistenia počas pobytov financovaných z verejných zdrojov prispeje k zvýšeniu atraktivity pobytov cudzincov v rámci štipendijných schém, ktoré financované aj jednostrannými štipendiami ponúkanými vládou Slovenskej republiky alebo Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a teda ide o zrovnoprávnenie postavenia takýchto štipendistov s osobami, ktoré v súčasnosti prichádzajú na účel štúdia na pobyty v rámci medzinárodných zmlúv a ktoré financované zo štátneho rozpočtu (podobne ako ostatné štipendijné programy). Vo všetkých prípadoch totiž ide o záujem Slovenskej republiky prilákať cudzincov na Slovensko, ktorý je deklarovaný aj vládou Slovenskej republiky (pozri bod B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 731 z 8. 12. 2021). Zdravotné poistenie ako súčasť štipendijnej podpory je bežnou praxou v iných krajinách, pričom riešenia aplikované rôzne (napr. Maďarsko kombinuje verejné zdravotné poistenie s príspevkom na doplnkové zdravotné poistenie, Nemecko poskytuje prostredníctvom DAAD zdravotné poistenie všetkým štipendistom formou hromadnej poistky). V súčasnosti naše štipendiá pre študentov nekonkurencieschopné, lebo v prepočte na paritu kúpnej sily len polovičné oproti Česku, či Poľsku. Ak by sme k nim pridali pokrytie zdravotného poistenia, tak by sme sa aspoň priblížili Maďarsku. Inými slovami nie sme konkurencieschopní ani len v porovnaní s ostatnými štátmi V4, pričom náš problém s nedostatkom talentu je výrazne horší ako v susedných krajinách. V prípade, že podmienky pre talentovaných ľudí zo zahraničia nezatraktívnime, hrozí, že nenaplníme ani ciele POO v zmysle prilákania najkvalitnejších ľudí, ktorí radšej budú smerovať do krajín s lepšou podporou. Zároveň, aby nedochádzalo k zbytočnej administrácii pri krátkych pobytoch (a to aj s prihliadnutím na existujúce zákonné lehoty pri vzniku poistenia podľa § 6), navrhujeme aplikovať toto povinné zdravotné poistenie pri pobytoch trvajúcich dlhšie ako 1 mesiac. Pre prehľadnosť a jednoduchšie overenie toho, ktorých štipendijných programov sa zapojenie štipendistov do verejného zdravotného poistenia týka, sa v návrhu zavádza povinnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zverejňovať zoznam všetkých relevantných programov na svojom webovom sídle. Rovnaký prístup sa v súčasnosti uplatňuje napr. pri vydávaní národných víz podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 731 z 8. 12. 2021, ktorý sa osvedčil ako administratívne nenáročný a rýchlo overiteľný element (pozri https://www.minedu.sk/zoznam-programov-zaujem-slovenskej-republiky/ - existujúci zoznam by sa len rozšíril o prípadný dátum ukončenia programu, ak by k nemu došlo počas existencie zoznamu). Zahraniční štipendisti predstavujú aj ekonomický prínos pre hosťujúcu krajinu. Na ilustráciu možno uviesť, že viaceré štúdie v rôznych krajinách ukazujú na ekonomické prínosy zahraničných študentov pre domácu ekonomiku, napr. Fínsko (

https://www.oph.fi/en/statistics-and-publications/publications/facts-express4b2014-what-do-

 

we-know-about-economic-impact

),

Španielsko (

https://monitor.icef.com/2019/06/economicimpact-of-foreign-students-in-spain-

 

estimated-at-e2-2-billion/

),

Česko (http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/ipn-kredo-kvalita-relevance-efektivita-diverzifikace-a - konkrétne časť podkladov pre strategické rozhodovanie českého ministerstva školstva pre oblasť Internacionalizácie) a pod. Zároveň v prípade študentov – cudzincov, ktorých podpora sa očakáva vo zvýšenej miere práve s ohľadom na očakávanú investíciu 3 Komponentu 10 POO vzhľadom na relatívne mladý vek a s tým súvisiacu predpokladanú nízku chorobnosť (porovnateľnú s rovnakou populáciou slovenských študentov

100

v obdobnom veku), by nemali predstavovať zvýšenú finančnú záťaž pre systém verejného zdravotného poistenia, teda výdavky z poistného.

K bodom 40, 41, 42, 43, 44, 46 13 ods. 1, § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13b, § 16 ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1)

Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.

Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádza k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov (napr. úväzok 1/10 a pod.), tieto osoby platia mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu (ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo je pre rok 2022 suma 79,31 eur).

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nebude vzťahovať na poistencov, ktorí zároveň poistencami štátu (napr. deti, dôchodcovia, osoby evidované na úrade práce, osoby poberajúce dávku v hmotnej núdzi...).

Vzhľadom k skutočnosti, že hranica životného minima je stanovená ako hranica pre evidenciu na úrade práce, a tiež osoby s tak nízkymi príjmami v riziku chudoby (vzhľadom na hodnotu majetku) majú nárok na dávky v hmotnej núdzi, z tohto titulu sa (za predpokladu, že osoby nemajú iné príjmy), máme za to, že tieto osoby dnes poistencami štátu podľa § 11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 z. z. (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby evidované na úrade práce atď.) Na poistencov štátu sa vyššie uvedená povinnosť doplatku do minimálneho odvodu vzťahovať nebude a teda v tejto oblasti zákon nebude postihovať nízkopríjmové skupiny osôb.

Je reálny predpoklad, že časť poistencov, ktorí v súčasnosti využívajú prácu na skrátené úväzky prehodnotí svoj status (jednak osoby, ktorým by sa nová zmena finančne neoplatila kvôli navýšeniu odvodu na úroveň ich príjmu, jednak osoby, ktoré tento inštitút využívali zo špekulatívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť odvody v plnej výške) a teda pri odhade pozitívneho dopadu na príjem zdravotných poisťovní je treba zohľadniť aj túto skutočnosť. Je teda potrebné odhad pozitívneho dopadu znížiť o tieto osoby odhad, je, že by sa táto zmena statusu mohla týkať 40% osôb.

Nasledujúca analýza vychádza z údajov, ktoré poskytli zdravotné poisťovne.

Negatívny dopad môže vzniknúť pri osobách s príjmom vyšším ako životné minimum (234,42 eur) a zároveň nižším ako 329 eur, kde negatívny dopad na príjem zamestnanca predstavuje sumu od 0,02 eur mesačne (osoby s príjmom 328 eur) do 9,32 eur mesačne (osoba s príjmom 235 eur); negatívny vplyv zaniká pre nízkopríjmové skupiny s príjmom od 329 eur mesačne (odvod zamestnávateľa už pokrýva celú sumu minimálneho odvodu).

101

Podľa údajov od zdravotných poisťovní za 1. štvrťrok roku 2022 bol počet zamestnancov s príjmom do výšky životného minima 85 - 95 tis. osôb. Za predpokladu, že osoby s reálne nízkym príjmom z tejto skupiny budú zároveň poistencami štátu, by v tejto skupine osôb nemali byť zaznamenané negatívne vplyvy na sociálne ohrozené skupiny.

Podľa údajov od zdravotných poisťovní by mala skupina osôb s príjmami v intervale od 234 eur do 329 eur predstavovať cca 35 tis. osôb. Osoby z tejto skupiny by zaznamenali negatívny dopade na ich príjmy vo výške 4,66 eur / mesačne (priemerný dopad z tabuľky nižšie).

Počet zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako životné minimum (bez poistencov štátu): 95 000 osôb

Úhrn skutočných vymeriavacích základov týchto osôb za 1 mesiac: 1 200 000 eur.

Úhrn vymeriavacích základov týchto osôb, ak je vymeriavací základ životné minimum: 234,42 eur x 95 000 = 22 269 900 eur

Zníženie o 40%: 234,42 eur x (95 000 – (40% z 95 000)) = 13 361 940 eur

Navýšenie vymeriavacích základov za 1 mesiac: 13 361 940 eur – 1 200 000 eur = 12 161 940 eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 mesiac: 14% z 12 161 940 eur = 1 702 671,6 eur

Navýšenie príjmov verejného zdravotného poistenia za 1 rok: 1 702 671,6 eur x 12 = 20 432 059,2 eur.

Tento dopad odhadujeme aj na ďalšie roky, navýšený o odhadovanú infláciu podľa poslednej makroekonomickej prognózy MF SR -

4,2

2,2

1,5

2022

2023

2024

rok

2023

2024

2025

2026

suma

21 290 205,47

21 758 589,99

22 084 968,84

22 482 498,28

Navrhuje sa, aby sa zaviedol minimálny odvod poistného pre zamestnanca na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu (v r. 2023 suma 234,42 eur), pričom ak by vypočítaný odvod nedosiahol túto výšku, zamestnanec by musel doplatiť sumu rozdielu, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa). Uvedeným opatrením nebudú postihnuté osoby v pracovnom pomere s príjmom vyšším ako je životné minimum; osoby s nižšími príjmami si budú musieť doplatiť poistné do tejto výšky. Povinnosť doplatku sa bude týkať iba zamestnanca; odvodová povinnosť zamestnávateľa bude nezmenená, z dôvodu nezvyšovania ceny práce.

K bodu 45 (§ 17c ods. 1 písm. b))

Zo súčasného znenia zákona nie je jednoznačný časový termín odpisu pohľadávky zdravotnej poisťovne v prípade splnenia reštrukturalizačného plánu (ďalej len „RP“), resp. časový okamih v otázke dĺžky evidovania iného majetkového práva veriteľa, kt. byť uspokojený zo zisku

102

dlžníka. S prihliadnutím aj na ustanovenie § 155a a § 159b zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom od 29.04.2015 do 31.12.2016, ako aj v znení účinnom od 01.01.2017 bez zmeny doterajšej právnej úpravy môže nastať stav, že dlžník bude po splnení RP dlhodobo evidovaný v zozname dlžníkov. Teda do času vykonania odpisu pohľadávky, ktorého termín zo súčasného znenia zákona nie je jednoznačný. Navrhovanou zmenou právnej úpravy by sa stanovil presný okamih odpisu pohľadávky - t.j. po splnení RP. Odpis pohľadávky neznamená jej zánik, ak by platiteľ poistného v budúcnosti generoval zisk, tak zdravotná poisťovňa nárok na uspokojenie odpísanej pohľadávky zo zisku platiteľa vykázaného v účtovnej závierke, ktorý platiteľ poistného nepotrebuje k zachovaniu prevádzku podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom (viď § 159b ods. 1 ZKR). Odpis pohľadávky by teda nevylučoval uplatnenie postupu veriteľa podľa § 159a a § 159b ZKR v prípade splnenia zákonných podmienok. Spresnenie právnej úpravy je dôvodné jednak za účelom stanovenia presných pravidiel odpisovania nevymožiteľných pohľadávok na poistnom a jednak za účelom zabezpečenia právnej istoty na strane veriteľa ako aj na strane dlžníka.

K bodu 47 (§ 19 ods. 19)

Súčasné znenie zákona zaväzuje zdravotnú poisťovňu vždy zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného, ak dodatočne zistí z oznámených a predkladaných informácií, že výsledok mal byť iný. V praxi sa pritom môže jednať aj o nízke sumy, ktoré majú za následok administratívu v podobe rušenia o opätovného vydávania rozhodnutí, často aj v prípadoch, kedy ani poistenec nemá záujem na takejto zmene. Navrhuje sa preto ponechať tento proces iba vo forme fakultatívnej možnosti. Uvedená zmena sa týka iba konania zdravotnej poisťovne bez podnetu poistenca alebo platiteľa poistného. Právo poistenca a platiteľa poistného podať voči výsledku ročného zúčtovania námietky nie je týmto ustanovením dotknuté.

K bodu 48 (§ 21 ods. 1)

Súčasné znenie § 21 ods. 1 je vo vzťahu k premlčaniu práva zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom vzniknutý z titulu vykonania ročného zúčtovania poistného prakticky neaplikovateľné, nakoľko nedoplatok na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania poistného je splatný po vydaní výkazu nedoplatkov, ktorým si zdravotná poisťovňa nedoplatok voči platiteľovi poistného uplatnila. Kým si teda zdravotná poisťovňa výkazom nedoplatkov nedoplatok z ročného zúčtovania poistného neuplatní, tento nie je splatný, a teda premlčacia doba nezačne plynúť. Ak si ale zdravotná poisťovňa nárok uplatní, teda vydá výkaz nedoplatkov, právna úprava premlčania na uplatnenie nároku stráca opodstatnenie. Za súčasného právneho stavu je tak právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného prakticky nepremlčateľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ustanovenie upravuje tak, že v prípade preddavkov na poistné začína premlčacia doba plynúť od splatnosti preddavku na poistné a v prípade nedoplatku na poistnom z ročného zúčtovania poistného začne premlčacia doba určená na uplatnenie nároku plynúť od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol zdravotná poisťovňa povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného.

K bodu 49 (§ 22 písm. l))

V súvislosti s doplnení fotokópie identifikačného dokladu ako povinnej prílohy prihlášky alebo späťvzatia prihlášky pri jej elektronickom podaní alebo poštou, stanovuje sa povinnosť aj pre poistencov predkladať tento doklad.

K bodu 50 (§ 23 ods. 6)

Vypúšťa sa oznamovacia povinnosť zamestnanca voči zamestnávateľovi ohľadom platenia poistného štátom, nakoľko táto povinnosť sa javí ako nadbytočná.

103

K bodu 51 (§ 23 ods. 12)

Ustanovuje sa oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni pre občana iného štátu.

K bodu 52 (§ 23 ods. 17)

Skracuje sa lehota, v ktorej príslušný úrad poverený vedením matriky oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou narodenie dieťaťa, na základe podnetov z aplikačnej praxe, nakoľko súčasná 30 a viacdňová lehota je príliš dlhá a môže spôsobovať problémy pri vykazovaní a uhrádzaní zdravotnej starostlivosti za narodené dieťa. Zároveň, pre zníženie administratívneho zaťaženia občana, je potrebné, aby si informáciu o narodení dieťaťa vzájomne poskytovali organizácie verejnej správy medzi sebou a nebol zaťažovaný občan povinnosťou nahlasovať tieto údaje do príslušnej zdravotnej poisťovne.

K bodu 53 a 54 (§ 25 ods. 1)

Vzhľadom na následok, ktorý môže priniesť zmena zdravotnej poisťovne pre poistenca, stanovuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať poistencov, ktorých prihlášku prijala, o tom, kde nájdu zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ďalej o možnosti vziať prihlášku späť, obrátiť sa na úrad s podnetom v prípade podozrenia z neoprávneného prepoistenia či o iných právach a povinnostiach súvisiacich s podaním prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne a zdravotným poistením. Poistenec tak bude mať najmä možnosť overiť si, či jeho poskytovateľ uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, v ktorej podal prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne, pričom bude mať dostatok času na uplatnenia práva podať späťvzatie prihlášky. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť poistencovi dostatočné informácie spojené so zmenou zdravotnej poisťovne, ako aj eliminácia neoprávnených prepoistení tým, že poistencovi bude doručené oznámenie o prijatí prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne ešte pred tým, ako sa stane poistencom novej zdravotnej poisťovne a predtým, ako by uplynula lehota na podanie späťvzatia prihlášky.

K bodu 55 (§ 26 ods. 1 písm. a))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu povinností poistenca pri podávaní prihlášky na verejné zdravotné poistenie.

K bodu 56 (§ 25 ods. 4 a 5)

Úrad vlády SR plní v zmysle viacerých právnych predpisov úlohy orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných záujmov EÚ. V rámci plnenia týchto úloh je Úrad vlády SR okrem iného aj koordinačným útvarom pre boj proti podvodom podľa nariadenia EP a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, ktorý svoje úlohy vykonáva aj prostredníctvom poskytovania súčinnosti pri administratívnom vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len OLAF), zabezpečovania, koordinácie a monitorovania výmeny informácií medzi subjektmi verejnej správy a vo vzťahu k OLAF-u, ak ide o podozrenia z podvodov a ďalších protiprávnych konaní pri poskytovaní príspevku. V prípade, ak si OLAF vyžiada v rámci týchto administratívnych vyšetrovaní informácie, ktoré uvedené v § 25 ods. 4 písm. a) c) zákona č. 580/2004 Z. z., nie je de facto možné tieto informácie od zdravotnej poisťovne získať, nakoľko Úrad vlády SR nemá so zdravotnými poisťovňami informačný systém verejnej správy, prostredníctvom ktorého by bolo možné získať informácie v takomto rozsahu. Preto sa na efektívne plnenie úloh koordinačného útvaru pre boj proti podvodom dôležité upravuje ustanovenie § 25 zákona č. 580/2004 Z. z. a § 76 ods. 5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby sa možnosti stanovené legislatívou dali aj reálne využiť v praxi, a to najmä za účelom ochrany finančných záujmov EÚ a SR.

104

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu55d) poskytne prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu55c) na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom informáciu o evidovaných pohľadávkach po splatnosti ku dňu poskytnutia informácie a informáciu o nesplnení povinnosti poistenca podľa § 23 ods. 1 písm. b) alebo platiteľa poistného podľa § 20 ods. 1. V zmysle uvedeného ustanovenia poskytuje zdravotná poisťovňa prostredníctvom informačného systému verejnej správy údaje o evidovaných pohľadávkach po splatnosti. Zákon č. 580/2004 Z. z. teda výslovne stanovuje, že takéto údaje sa poskytujú orgánom verejnej moci podľa zákona č. 177/2018 Z .z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania v zmysle zákona č. 222/2022 Z. z. však medzi orgánmi verejnej moci podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. uvedená nie je . A teda jej nemôžu na základe zákona č. 580/2004 Z. z. poskytnúť zdravotné poisťovne informácie v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.. Podľa § 76 ods. 5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa ďalej nepovažuje výmena informácií medzi zdravotnou poisťovňou a orgánmi podľa osobitného predpisu,95f) ktoré poskytované z informačných systémov zdravotnej poisťovne elektronicky prostredníctvom informačného systému verejnej správy, Teda za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje výmena informácií s orgánmi podľa § 25 zákona č. 580/2004 Z. z.. (agentúra štátom podporovaného nájomného bývania však medzi nimi nie je). V zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania (3) Na účely overenia splnenia kritérií záujemcom na získanie postavenia nájomcu v súlade s týmto zákonom je agentúra alebo ňou poverená právnická osoba oprávnená získavať údaje z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu.13) Ak údaj alebo dokument, ktorým sa splnenie kritérií overuje, informačné systémy verejnej správy neevidujú alebo neposkytujú, preukazuje záujemca splnenie kritérií podľa odseku 1 potvrdením nie starším ako 30 dní. Odkaz 13) k uvedenému zákonu § 1 ods. 1 a 4 zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje upraviť poznámku pod čiarou 55d) tak aby aj Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania patrila medzi orgány , ktorým zdravotné poisťovne môžu poskytovať informácie o nedoplatkoch. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania síce v zmysle zákona č. 222/2022 Z. z. oprávnenie získavať údaje z informačných systémov verejnej správy (vid odkaz 13 k § 7 ods. 3) avšak podľa nášho zákona nepatrí k orgánom oprávneným požadovať tieto informácie.

Navrhovaný § 25 ods. 5 druhá veta zabezpečiť zrýchlenie a zefektívnenie získavania informácií pre účely dedičského konania. Navrhovaná zmena sa navrhuje s účinnosťou od 1. júla 2023. Zároveň sa upravuje rozsah poznámok pod čiarou tak, aby boli pokryté aj iné programové obdobia, počas ktorých môžu taktiež byť poskytované finančné prostriedky EÚ.

K bodu 57 (§ 29b ods. 1 písm. d))

Z aktuálneho znenia ustanovenia 29b ods. 1 písm. d) bod 1 nie je bezpochyby zrejmé, či práva a povinnosti za maloletého poistenca vykonávajú zákonní zástupcovia a iné fyzické alebo právnické osoby, ktorým je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

105

popri sebe alebo ak je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov inej osobe, práva a povinnosti podľa zákona o zdravotnom poistení vykonáva len táto osoba a zákonný zástupca iba vtedy, ak neexistuje rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Z praktického hľadiska navrhovaná zmena zabráni možnej kolízii pri výkone práv a povinností za maloletého poistenca medzi zákonným zástupcom a osobou, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu. Túto pripomienku považujeme za obyčajnú.

K bodu 58 (§ 38zb)

Žiadatelia o azyl, žiadatelia o poskytnutie dočasného útočiska a osoby v programe dobrovoľných asistovaných návratov majú aj v súčasnosti nárok na poskytnutie a úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Táto zdravotná starostlivosť je v súčasnosti zabezpečovaná prostredníctvom Ministerstva vnútra SR. Pre zjednodušenie procesu poskytovania a úhrady tejto zdravotnej starostlivosti sa navrhuje, aby bola zabezpečovaná prostredníctvom zdravotnej poisťovne, ktorej následne náklady refunduje MZ SR. Nejedná sa o rozšírenie rozsahu nároku, iba o administratívnu zmenu pri realizácii úhrady, pričom táto zmena je v prospech týchto osôb a tiež aj v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti týmto osobám bude prebiehať u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na celom území SR, ktorí si následne budú (elektronicky, cez dávky) fakturovať túto zdravotnú starostlivosť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.. Ak by VšZP tento údaj nemala k dispozícii, museli by lekári k fakturácii predkladať aj identifikačné doklady týchto osôb, následne by si ich musela VšZP jednotlivo preverovať na MV SR, pričom celý proces poskytovania a uhrádzania zdravotnej starostlivosti by sa neúmerne predĺžil, skomplikoval a zbyrokratizoval. Údaje o začatí konania o udelenie azylu ministerstvo vnútra neoznamuje v prípade, ak o udelenie azylu požiada cudzinec, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, alebo udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu. Údaje o ukončení konania o udelenie azylu ministerstvo vnútra oznamuje aj v prípade, ak sa žiadateľovi v konaní udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana, ale cudzinec je stále aj žiadateľom vzhľadom na prípadné preskúmanie rozhodnutia o neudelení azylu alebo neposkytnutí doplnkovej ochrany v tej časti, ktorej sa mu nevyhovelo.

K čl. VII (153/2013 Z. z.)

Štatistika umožní pre poistenca overenie si zaradenia návrhu do zoznamu. Cez funkčnosť vyhľadávania poistenec zadá identifikátor návrhu a následne bude presmerovaný do príslušnej štvrtej úrovne, zoznamu návrhov obsahujúceho hľadaný návrh.

K čl. VIII (zákon č. 540/2021 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 7 až 9)

Ustanovuje sa, že časovú dostupnosť ústavnej starostlivosti pre medicínsku službu ustanoví kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti, t. j. komisia pre ústavnú zdravotnú starostlivosť na základe schválených odporúčaní odborníkov z praxe ustanoví maximálnu lehotu, po ktorú ba mal pacient čakať na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Je na rozhodnutí komisie na akú plánovanú zdravotnú starostlivosť ustanoví takúto maximálnu lehotu. Následne, ak lekár takúto starostlivosť indikuje pacientovi, lehotu plánovanej starostlivosti spravidla musí určiť v rámci lehoty časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti.

Bolo nelogické viazať plynutie lehoty časovej dostupnosti na prvú indikáciu konkrétnej medicínskej služby (akýmkoľvek) nemocničným lekárom. To, že lekár v nemocnici indikuje poskytnutie konkrétneho výkonu zdravotnej starostlivosti, žiaľ, neznamená, že poistenec ako pacient súhlasí s poskytnutím indikovaného výkonu, ani že s ním súhlasí v čase prvej indikácie, ani, ak súhlasí s výkonom, že záujem, aby mu bol poskytnutý v nemocnici, kde mu bol

106

indikovaný. Lehota plánovanej starostlivosti z pohľadu pacienta, logicky, môže začať plynúť až vtedy, keď s jej poskytnutím prejaví súhlas a je mu vyhotovený návrh na plánovanú starostlivosť. Poistenec sa môže kedykoľvek rozhodnúť, že si podstúpenie indikovaného zdravotného výkonu rozmyslí, alebo navštívi iné pracovisko. sa nakoniec rozhodne pre podstúpenie zdravotného výkonu v konkrétnej nemocnici a pristúpi na vyhotovenie návrhu, lehota časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti môže byť na svojom konci, alebo uplynúť.

Ak by bola zachovaná pôvodná dikcia zákona mohli by nastávať situácie, v ktorých by indikujúci lekár poistenca odmietol ešte pri indikácii s odôvodnením, že mu nemôže dať termín kvôli vlastnej vyťaženosti taký, ktorý by prekračoval lehotu plánovanej starostlivosti pri danej medicínskej službe. Dochádzalo by k situáciám, kedy by boli všetky lehoty v súlade s vyhláškami, avšak v skutočnosti by sa poistenci odsúvali na iné termíny, mimo oficiálne zaznamenaných štatistík. Zdravotná poisťovňa by tak bez vystaveného návrhu nemohla hľadať pre poistenca náhradu. Preto sa ustanovuje, že lekár nemôže odmietnuť vystaviť poistencovi návrh na plánovanú zdravotnú starostlivosť iba na základe dôvodu, že predpokladaný dátum plánovanej starostlivosti prekročí časovú dostupnosť medicínskej služby. V praxi môže nastať situácia, kedy poistenec môže sám akceptovať dlhšiu lehotu čakania, ako je lehota časovej dostupnosti určená vyhláškou, napr. z dôvodu, že preferuje daného poskytovateľa/ lekára.

Ustanovuje sa, že lekár nemôže nestanoviť lehotu plánovanej zdravotnej starostlivosti a nevystaviť návrh iba z dôvodov, že prevádzkovateľ nemocnice nevie garantovať časovú dostupnosť medicínskej služby. Práve prevádzkovateľ nemocnice by mal byť garantom, že poistenec sa dostane k plánovanej zdravotnej starostlivosti v intenciách časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti. A malo by byť primárne vecou prevádzkovateľa nemocnice prijať také organizačno-technické opatrenia aby časovú dostupnosť vedel garantovať. Parameter časovej dostupnosti sa vyhodnocuje v rámci vyhodnocovania siete pre všetky nemocnice. Rovnako sa uvedené vzťahuje aj na poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ak poskytuje rovnaké medicínske služby, pre ktoré kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti ustanovila časovú dostupnosť ústavnej starostlivosti.

K bodom 2 a 4 (§ 40)

Ustanovujú sa povinnosti zdravotnej poisťovne pri tvorbe a vedení zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zoznam“). Oba subjekty - zdravotná poisťovňa aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinní zasielať údaje tak, aby národné centrum vedelo na dennej báze aktualizovať súhrnný zoznam podľa medicínskych služieb a podľa zmluvných poskytovateľov v rozsahu jedinečný identifikačný kód poistenca, dátum zaradenia, kód zdravotného výkonu, kód zmluvného poskytovateľa, názov zmluvného poskytovateľa, dátum vyradenia a predpokladaného dátumu poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti. Podľa jedinečného identifikačného kódu poistenca - v nadväznosti na zverejnenie zoznamu, nebude možné zistiť o akého konkrétneho pacienta ide; zásady ochrany osobných údajov tak dodržané. Zároveň sa ustanovuje, že jedinečný identifikačný kód vystaví poistencovi poskytovateľ pri vystavovaní návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Cieľom je sprehľadniť systém tvorby čakacích zoznamov a zjednotiť postup a zároveň transparentné vedenie zoznamov. Pokiaľ zdravotný stav poistenca vyžaduje zaradenie do zoznamu, mal by byť zaradený a zdravotná starostlivosť by mu mala byť spravidla poskytnutá najneskôr do uplynutia lehoty časovej dostupnosti. Navrhuje sa, aby vedenie zoznamov bolo vedené výlučne elektronicky a online. Súčasne musí byť určené, že zdravotný stav poistenca vyžaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti do konkrétnej lehoty podľa indikácie lekára (tzn. nie že je uňho predpoklad na operáciu o 5 rokov), a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí byť schopný ju aj v rámci svojich kapacít do lehoty stanovenej lekárom, ktorá spravidla nesmie presiahnuť lehotu časovej dostupnosti, poskytnúť. Oproti

107

zneniu platného od 14. decembra 2021 sa v návrhu zákona spresňuje, že zdravotná poisťovňa po zaslaní návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť prevádzkovateľom nemocnice má vykonať kontrolu a overiť, či nebol zaslaný iný návrh od iného prevádzkovateľa nemocnice. Ak rovnaký návrh bol zaslaný, tento návrh zamietne, inak mu úplný návrh potvrdí a poistenca zaradí do zoznamu čakajúcich poistencov. Poistenci sa budú zaraďovať podľa predpokladaného dátumu poskytnutia zdravotnej starostlivosti, nakoľko podľa indikácie lekára, ak by aj lekár navrhoval zaradiť pacienta s určitým zdravotným stavom napríklad na dátum 15. v mesiaci a príde iný pacient neskôr ako ten prvý, ktorého zdravotný stav bude vyžadovať poskytnutie plánovanej starostlivosti skôr, nebude záležať na tom, kedy prevádzkovateľ vypisuje návrh na plánovanú starostlivosť, ale zadá predpokladaný dátum poskytnutia starostlivosti. Identifikačný kód návrhu bude prideľovať prevádzkovateľ nemocnice, následne prostredníctvom identifikačného kódu si pacient bude môcť skontrolovať svoje zaradenie v súhrnnom zozname zverejnenom na webom sídle Národného centra zdravotníckych informácií. Zdravotná poisťovňa je povinný viesť zoznam čakajúcich poistencov podľa jednotlivých nemocníc a medicínskych služieb, aby bolo možné porovnávať jednotlivé nemocnice a ich čakacie doby, aktualizovať ho, zasielať údaje národnému centru.

Navrhuje sa upraviť postup ak existujú duplicitné návrhy na plánovanú starostlivosť tak, že skorší (pôvodný, starší) návrh zdravotná poisťovňa zamietne nakoľko novší návrh presnejšie odzrkadľuje momentálnu vôľu poistenca. Keďže poistenec vedome prejavil preferenciu dlhšieho čakania na plánovanú zdravotnú starostlivosť, povinnosť zdravotnej poisťovne postupovať podľa § 42 ods. 12 a 13 sa neuplatňuje. Poistenec by si mal byť vedomý duplicity pri podpise návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť a takisto by si mal byť vedomý, že svojím podpisom nového návrhu súhlasí s vyradením pôvodne podpísaného návrhu na identickú plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ak poistenec požiada iného poskytovateľa prevádzkovateľa nemocnice o vystavenie návrhu na plánovanú starostlivosť, malo by byť povinnosťou zdravotnej poisťovne túto jeho vôľu rešpektovať.

NCZI je povinné vytvárať konsolidované, i. e. súhrnné zoznamy čakajúcich poistencov a tieto zverejňovať. Povinnosť zdravotnej poisťovne uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam čakajúcich poistencov, nakoľko ide o duplicitnú informáciu, s informáciou (zoznamom), ktorú ude zverejňovať NCZI. Mohli by zbytočne nastať komplikácie ak zoznamy na stránke zdravotnej poisťovne a NCZI nebudú presne zosynchronizované. Zároveň na webe NCZI bude k dispozícii celkový a nie len čiastkový zoznam poistencov jednej zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa bude údaje o zozname čakajúcich poistencov zobrazovať na účte poistenca. Pre poistenca by mohlo byť mätúce, ak by sa našiel v dvoch, akoby rozdielnych zoznamoch, preto sa navrhuje ustanoviť, aby poisťovňa nebola povinná zverejňovať svoje parciálne zoznamy čakajúcich poistencov, ale miesto toho linkovať súhrnné zoznamy NCZI, t.j. zverejňovať link na jeden súhrnný zoznam.

Zdravotná poisťovňa nezabezpečuje zdravotnú starostlivosť poistencovi, najmä v prípade plánovanej zdravotnej starostlivosti. Indikácia a návrh plánovanej zdravotnej starostlivosti je vždy vecou medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poistencom. Zároveň v záujme zabezpečenie efektívneho, účelného a hospodárneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa navrhuje ustanoviť, aby náklady u nezmluvného lekára boli limitované maximálnu sumou, aby sa neúmerne nezvyšovali prostriedky verejného zdravotného poistenia. Zároveň sa zavádza, aby poistenec informoval zdravotnú poisťovňu, že hodlá čerpať plánovanú zdravotnú starostlivosť u nezmluvného lekára a následne musí zdravotnej poisťovni predložiť faktúru o zaplatení takejto plánovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj potvrdenie o tom aká medicínska služba sa mu poskytla. Cieľom je predísť situáciám, kedy poistenec pošle zdravotnej poisťovni faktúru za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zdravotná poisťovňa

108

nestihla poistencovi ponúknuť alternatívu u iného zmluvného poskytovateľa alebo iného nezmluvného poskytovateľa. Pričom výška takejto úhrady môže byť podstatne vyššia ako u zmluvného poskytovateľa čo nekorešponduje s úlohou zdravotnej poisťovne hospodárne nakladať s prostriedkami verejného zdravotné ho poistenia. Zároveň je možné zefektívniť manažment čakacích zoznamov, pokiaľ poistenec povinnosť vopred nahlásiť to, že si dohodol plánovanú zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa a je možné uvoľniť pôvodne naplánovaný termín u zmluvného poskytovateľa pre iných poistencov.

Navrhuje sa zmena znenia § 40 ods. 13 písm. b), ktorý odkazuje na § 9b ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. v z. n. p., t.j. plánovanú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte, jednak určuje, že byť pri vydávaní nárokového dokladu dodržaný proces, uvedený v § 9b citovaného zákona, čo predpokladá podanie riadne vyplnenej žiadosti zo strany poistenca (žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, potvrdenie zdravotnej indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru, výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine). § 40 vo svojom odseku 13 písm. b) zákona č. 540/2021 Z. z. neprinášalo nič nové, resp. žiaden benefit pre poistenca. Toto právo, t.j. požiadať o vydanie nárokového dokladu podľa § 9b ods. 10 písm. a), teda z dôvodu, že „ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v lehote časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti“ má poistenec aj dnes, a keďže ide o správne konanie, predpokladá aj určitú časovú náročnosť. Preto sa navrhuje ustanoviť ako z časového hľadiska pre poistenca výhodnejšie a logickejšie riešenie odkázať sa na § 9d zákona č. 580/2004 Z. z. s tým, že právo požiadať § 9f ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10 citovaného zákona mu zostane zachované resp. poistenec bude tak či tak oprávnený požiadať o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 9b ods. 10 písm. a) citovaného zákona.

K bodu 3 (§ 39)

Navrhuje sa zjednotiť rozsah údajov zo zoznamu poistencov za účelom ich spresnenia a zavedenia identifikátora návrhu na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

K bodu 5 (§ 42)

V nadväznosti na novo-upravené čakacie zoznamy sa upravujú aj povinnosti prevádzkovateľa nemocnice v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. Prevádzkovateľ nemocnice v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania navrhne poistencovi, ktorý indikovanú plánovanú starostlivosť, zaradenie do zoznamu čakajúcich poistencov a oznámi mu predpokladaný dátum poskytnutia plánovanej starostlivosti. Túto skutočnosť uvedie v zdravotnej dokumentácii poistenca. Ak poistenec so zaradením do zoznamu čakajúcich poistencov súhlasí podpisom daným do zdravotnej dokumentácie poistenca, prevádzkovateľ nemocnice vyhotoví návrh na plánovanú starostlivosť a vykoná elektronický záznam v zdravotnej dokumentácii poistenca; prevádzkovateľ nemocnice poistencovi vydá kópiu návrhu na plánovanú starostlivosť, ak o ňu poistenec požiada, spolu s identifikátorom návrhu. Postup podľa prvej vety sa neuplatňuje na poistenca, ktorého zdravotný stav spĺňa kritériá na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Návrh na plánovanú starostlivosť musí obsahovať kód lekára, ktorý indikoval plánovanú starostlivosť, a kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, u ktorého je indikujúci lekár v pracovnoprávnom vzťahu, meno poistenca,

109

priezvisko poistenca, rodné číslo alebo bezvýznamové identifikačné číslo poistenca, členský štát poistenca alebo zmluvný štát podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, telefonický kontakt poistenca a emailovú adresu poistenca, ak ju poistenec má, dátum vyhotovenia návrhu na, plánovanú starostlivosť 2 ods. 8), kód medicínskej služby,

kód diagnózy, kód plánovaného zdravotného výkonu zo zoznamu zdravotných výkonov pre klasifikačný systém, poznámku, predpokladaný dátum poskytnutia plánovanej starostlivosti, identifikátor záznamu návrhu na plánovanú starostlivosť, ak bol poistenec odoslaný k prevádzkovateľovi nemocnice iným prevádzkovateľom nemocnice alebo poskytovateľom špecializovanej ambulantnej starostlivosti, kód odosielajúceho lekára špecializovanej ambulantnej starostlivosti, kód odosielajúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a dátum odoslania.

Súčasné znenie nerešpektovalo vôľu poistenca a nedávalo mu možnosť disponovať s termínom, kedy by mu mala byť plánovaná starostlivosť poskytnutá. Poistenec sa môže dostať do takej životnej situácie, kedy mu nebude vyhovovať termín, ktorý mu poskytovateľ bude ponúkať (napr. svadba, životné jubileum, dlhodobo plánovaná dovolenka, narodenie dieťaťa, dovolenka alebo práceneschopnosť zvoleného operatéra a pod.). V prípade, ak si poistenec navrhovaným postupom bude mať možnosť vybrať aj neskorší termín, aplikovať postup podľa § 40 ods. 12 a 13 by bolo v takom prípade nadbytočné.

Písomné poučenie poistenca o jeho právach a povinnostiach je kľúčové, aby bolo možné spravodlivo a efektívne manažovať čakacie listiny. Poistenec musí mať písomne jasne uvedené ako postupovať v jednotlivých situáciách, aby sa jeho návrh na plánovanú zdravotnú starostlivosť mohol efektívne aktualizovať a v akých situáciách môže byť vyradený z čakacích zoznamov. Poučenie bude štandardizované a vydá ho MZSR (zdravotné poisťovne budú povinné poučenie zverejniť na svojich webových sídlach a v účtoch poistencov/elektronické pobočky).

K bodom 6 až 10 (§ 43 ods. 1)

V súvislosti so zavedenými povinnosťami, ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa dopustí prevádzkovateľ nemocnice pri porušení zákonom stanovených povinností. Skutkové podstaty v ich samotnej podstate odzrkadľujú povinnosti v § 41 a § 42. Porušenia sa aktualizujú v nadväznosti na zmeny v § 42.

K bodu 11

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s doteraz existujúcimi čakacími listinami.

Zaradenie poistencov, ktorí dnes zaradení do čakacích zoznamov podľa doterajších predpisov, do nových zoznamov nie je možné spraviť automaticky. Navrhuje sa, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nanovo nahlasovali poistencov do zoznamov čakajúcich poistencov od dátumu začiatku platnosti nových ustanovení a to na základe podkladov od zdravotných poisťovní. Neexistujú relevantné údaje, ktoré by mala zdravotná poisťovňa k dispozícii aby mohla tieto zoznamy automaticky „preklopiť“ (predovšetkým údaje o medicínskych službách).

K bodom 12 až 14 (účinnosť)

Vzhľadom na predpokladaný reálny termín nadobudnutia platnosti návrhu novely publikovaním v zbierke zákonov v priebehu mesiaca december a vzhľadom na technickú implementačnú náročnosť všetkých predpokladaných zmien v návrhu novely, bude legisvakačná doba do 1. januára 2023 neadekvátna. Minimálny časový posun na implementáciu technického riešenia tri mesiace. Bežne je nevyhnutné na implementáciu technických zmien minimálne šesť mesiacov, v tomto prípade je nevyhnutné rátať s tým, že veľa vecí je možné si

110

predpripraviť na základe existujúceho zákona. Tieto body však musia nadobudnúť účinnosť 31. decembra 2022, nakoľko posúvajú účinnosť ustanovení zákona č. 540/2021 Z. z. týkajúcich sa plánovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré meníme týmto návrhom zákona a ktoré je nutné, aby nadobudli účinnosť 1. júna 2023.

K čl. IX (účinnosť)

K čl. I bodom 1 9, 11, 13 19, 21 30, 33 48, 50 96, čl. II čl. V bodom 1 10 a čl. V bodom 13 a 14 a čl. VI bodom 1 25 a bodom 32 58, sa ustanovuje účinnosť 1. januára 2023 (ide o ustanovenia ohľadom štatutárnych zástupcov, minimálneho vymeriavacieho základu, dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, dohľadu nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti, zisku zdravotných poisťovní okrem kritériá kvality ohľadom tvorby čakacích zoznamov na plánovanú zdravotnú starostlivosť).

K § 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. s účinnosťou od 15. januára 2023

Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu. Vzhľadom k skutočnosti, že v súčasnosti platný zákon č. 540/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2023 vypúšťa viaceré odseky v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., pričom táto novela má okrem iného za cieľ novelizovať aj § 6, navrhuje sa posun účinnosti novelizačných bodov, týkajúcich sa § 6 na 15. január 2023 tak, aby nedošlo pri rovnakom termíne účinnosti zmeny ku konfliktu návrhu tohto právneho predpisu a už platného zákona č. 540/2021 Z. z.

K § 9f (zákon č. 580/2004 Z. z.) s účinnosťou od 1. mája 2023

V súvislosti so zmenami pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a odstránením niektorých administratívnych požiadaviek zo žiadostí bude nevyhnutné novelizovať vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Nakoľko v súčasnosti prebieha komunikácia medzi ministerstvom a útvarmi Európskej komisie v súvislosti s transpozíciou Smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k tejto vyhláške, je nevyhnutné posunúť účinnosť ustanovení a aj novelizáciu vyhlášky tak, aby sa prípadné zmeny vykonávali naraz.

K § 8d zákona č. 581/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2023

Vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam zdravotnej poisťovne v súvislosti s pravidlami revíznej činnosti sa navrhuje účinnosť od 1. júla 2023 tak, aby mali zdravotné poisťovne dostatok času na novú povinnosť.

K čl. I k § 6 ods. 3 písm. c) (bod 10), k § 6aa ods. 2 písm. c) (bod 14) k bodom 31 a 32 [(§ 16 ods. 2 písm. g) a ods. 5 písm. h)] v zákona č. 581/2004 Z. z., k čl. V k § 79a ods. 1 písm. c) , k čl. VIII bodom 1 až 11 sa ustanovuje účinnosť na 1. júna 2023

Ustanovenie upravujú nanovo práva a povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – nemocnice a poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti v súvislosti so vznikom, vedením a vyraďovaním zo zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na nutnosť prípravy informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní ako aj prípravy súhrnného zoznamu, ktorý má viesť Národné centrum zdravotníckych informácií, je nutné účinnosť týchto ustanovení posunúť na 1. júna 2023.

111

K čl. V k § 79 ods. 19 (bod 11) s účinnosťou od 1. januára 2024

Zavádzajú sa povinnosti pre poskytovateľa jednodňovej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s dodržiavaním minimálneho počtu medicínskych služieb v súvislosti s kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Účinnosť sa navrhuje v rovnakom termíne ako pre všetky nemocnice, ktoré rovnako majú dodržiavať minimálny počet medicínskych služieb ustanovených kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír Lengvarský, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 540/2021, dátum vydania: 30.12.2021

 

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) predkladá Návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún december 2021, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 340 z 16. júna 2021, na mesiac december p. č. 40, z ktorého vyplýva Ministerstvu zdravotníctva SR úloha predložiť „návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zdravotníctve“, pričom ako dôvod predloženia predmetného návrhu uvádza „definovanie novej optimálnej siete a mechanizmov jej pravidelného vyhodnocovania s cieľom posilnenie všeobecného lekárstva a optimalizácie siete nemocníc“.

Navrhovaná právna úprava predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ústavná starostlivosť“), ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej starostlivosti pre pacienta. Predmetná koncepcia vychádza z prístupu Hodnota za peniaze. Jej cieľom je vykonať v oblasti ústavnej starostlivosti všetky potrebné zmeny nevyhnutné na to, aby finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú starostlivosť prinášali pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej starostlivosti. Navrhované zmeny vyplývajú tak z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2021 - 2024, podľa ktorého každý pacient mať nárok na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ústavnú starostlivosť, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti, ktorým sa Slovenská republika zaviazala zefektívniť, okrem iného, aj oblasť zdravotníctva.

Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je taktiež primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc (komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná úroveň) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej sa zadefinujú aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, ako napríklad maximálne čakacie doby, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti.

V navrhovanej úprave je taktiež zefektívnený koncept zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je tiež zavedenie nového spôsobu definovania minimálnej siete poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulanciu všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých a všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast so zohľadnením kapacitnej priepustnosti (t. j. aby bol dostatok lekárov pre obyvateľov) a miestnej dostupnosti (t. j. čas dojazdu) na úroveň okresov. Zavádza nový nástroj na identifikáciu rizikových okresov, kde nie je dostatočne zabezpečená všeobecná ambulantná starostlivosť.

2

Na rozdiel od predošlého stavu ide o dynamické definovanie siete na základe určených parametrov s každoročným vyhodnocovaním, monitorovaním siete a klasifikáciou okresov ako zabezpečených, nedostatkových, rizikovo nedostatkových a kriticky nedostatkových. Parametre pre klasifikáciu okresov počet obyvateľov okresu, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov.

Oproti súčasnému stavu, kde nový lekár (záujemca o zriadenie novej praxe) nemá k dispozícii informačný zdroj, kde uvedené poddimenzované miesta vhodné na doplnenie kapacity, novou úpravou nový lekár na jednom mieste, pravidelne aktualizované informácie o voľných miestach v okrese a naopak, kde je sieť z hľadiska dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti zabezpečená. Navrhovaná úprava posilňuje rolu vyšších územných celkov, ktoré majú nielen z titulu ich právomoci ako napríklad vydávanie povolení alebo schvaľovanie ordinačných hodín, vziať na seba úlohu priamej koordinácie siete, úlohu aktívnej súčinnosti s obcami pri hľadaní možností zabezpečenia siete, lebo tým prvým kontaktným miestom pre nového lekára so záujmom otvorenia praxe. Posilňuje sa aj výmena údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektmi s cieľom jednotnosti údajov v jednotlivých evidenciách.

Ministerstvo zdravotníctva novou úpravou zavádza finančnú podporu na zriaďovanie nových praxí v nedostatkových okresoch a to formou jednorazového príspevku. Cieľom je odstraňovanie finančných bariér vzniku nových ambulancií.

Predkladateľ si dovoľuje uviesť, že paralelne sa pripravujú aj ďalšie reformy, ktoré budú predložené do legislatívneho konania neskôr:

−akútnej zdravotnej starostlivosti (t. j. siete záchrannej zdravotnej služby),

−následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti,

−špecializovaná ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

−dokončenia implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG),

−týkajúcich sa podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Ministerstvo zdravotníctva pri nadväzujúcich reformách postupuje v súlade s nasledovným harmonogramom:

−v nadväznosti na schválenie Plánu obnovy a odolnosti ministerstvo zdravotníctva spolu s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“) v rámci roka 2022 príjme novú sieť ZZS naviazanú na novú optimálnu sieť nemocníc. Optimálna sieť bude vychádzať z dopytu po zásahoch podľa diagnóz a regiónov, geografického rozloženia staníc ZZS so zohľadnením cestnej siete a infraštruktúry, dostupnosti nemocničných zariadení vhodných typov a zároveň s využitím matematického modelovania a simulácií z reálnych dát (napr. p-median model a iné). Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 príjme novú definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá určí okruh oprávnených užívateľov záchrannej zdravotnej služby a spôsob vykonania odozvy na požiadavku týchto užívateľov. Cieľom je využitie ZZS práve na opodstatnené zásahy, keď pacienti v priamom ohrození života a čím sa zvýši dostupnosť ZZS a efektívne využijú zdroje. Súčasťou týchto reforiem bude aj definícia poskytovania urgentnej starostlivosti v rámci ústavných zdravotníckych zariadení v nadväznosti na prijatú optimálnu sieť nemocníc.

3

−ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci implementácie Plánu obnovy a odolnosti predstaví reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, posudkovej činnosti a dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Spomenuté reformy už rozpracované v rámci medzirezortnej skupiny, ktorá započala svoju činnosť v roku 2020, pričom jednou z jej hlavných úloh v súvislosti s optimálnou sieťou nemocníc bude zadefinovať potrebu následných, dlhodobých a paliatívnych kapacít. S ohľadom na vládou schválené míľniky v rámci Plánu obnovy a odolnosti sa očakáva do prvého kvartálu roku 2023 schválenie nového zákona v oblasti dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a do konca roka 2023 bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predložená nová koncepcia financovania sociálnych služieb, ktorej legislatívne schválenie sa očakáva najneskôr v roku 2025.

−súčasťou predkladanej legislatívy je aj reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. V prvom kroku je cieľom v rámci roka 2021 upraviť reguláciu spôsobom, aby podporovala príchod nových všeobecných lekárov, priebežnú generačnú výmenu aj celkové zvýšenie ich počtu a zároveň prispievala k riešeniu geografických nerovností v dostupnosti primárnej starostlivosti. Kombinácia zonačných kritérií a zriadenia finančného nástroja na podporu primárnej starostlivosti na MZ SR vytvorí nástroje na priamy výkon zdravotníckych politík a umožní podporiť cielené vytváranie nových praxí v miestach, kde ich je nedostatok. V ďalšom kroku sa MZ v priebehu roka 2022 sústredí na zadefinovanie úlohy primárnej sféry v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike prostredníctvom nových koncepcií všeobecného lekárstva. Nové koncepcie všeobecného lekárstva pre dospelých, deti a dorast a súvisiaca úprava úhradových mechanizmov budú výsledkom interných prác MZ SR s využitím nástroja technickej pomoci od Európskej komisie a pracovných skupín so zástupcami sektora. Vychádzajúc z odporúčaní Svetovej banky bude ich cieľom podporiť rozširovanie kompetencií VLD a VLDD, zvýhodňovanie modelov práce podporujúcu dostupnosť, kvalitu a efektivitu poskytovania primárnej starostlivosti. V následnom kroku sa MZ sústredí na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej potrebu a úlohu prehodnotí v rámci roku 2023 v závislosti na prijatú reformu primárnej ambulantnej starostlivosti a reformu ústavnej starostlivosti.

−do konca roka 2023 ministerstvo zdravotníctva prehodnotí a sfunkční systém DRG v nadväznosti na prijatú reformu nemocničnej siete. Ministerstvo vykoná v tomto ohľade hĺbkovú revíziu definičnej príručky a relatívnych váh.

−ministerstvo zdravotníctva kontinuálne pracuje na zlepšení situácie s nedostatkom zdravotníckeho personálu. V súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti už v roku 2022 zjednoduší a skráti uznávanie dokladov a kvalifikácií prichádzajúcich zdravotníckych pracovníkov a permanentne etabluje inštitút odbornej stáže a zavedie programy na zrýchlenie adaptácie vysokokvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a ich rodín. Na základe schválenej stratégie ľudských zdrojov, na ktorej ministerstvo už v súčasnosti pracuje, pristúpi ku krokom, ako je reforma vzdelávania, bude udržiavať a vylepšovať nástroje ako sú motivačné štipendiá, rezidentské štúdia, zasadí sa o lepšie mzdové podmienky zdravotníckych pracovníkov, prehodnotí úlohu ostatného

4

zdravotníckeho personálu za cieľom mitigácie jeho akútneho nedostatku a mnohé ďalšie opatrenia.

Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívne sociálne vplyvy, návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, bude mať pozitívne vplyvy a negatívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2022 s výnimkou ustanovení o kategorizácii ústavnej starostlivosti pri podávaní žiadostí a vyhodnotení siete kategorizovaných nemocníc, ustanovení týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov z dôvodu nutnosti prípravy informačných systémov zdravotných poisťovní, Národného centra zdravotníckych informácií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023 a okrem ustanovení týkajúcich sa povinností pri kategorizácii ústavnej starostlivosti, zrušení doterajšej koncovej siete a jej nahradením 5 sieťami nemocníc, pri ktorých sa účinnosť navrhuje na 1. januára 2024.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona č..../2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

júl 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

august 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

september 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Optimalizácia siete nemocníc

Slovenská republika napriek zdrojom vynakladaným na zdravotnú starostlivosť, nedosahuje v parametroch kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti čísla, ktoré dosahujú vyspelejšie západoeurópske krajiny, či je to dĺžka hospitalizácie alebo počet odvrátiteľných úmrtí, kde Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najväčší počet odvrátiteľných úmrtí. Slovensko veľmi veľa akútnych lôžok a dlhú dobu hospitalizácie. Svetový trend je pritom znižovať alebo skracovať počty hospitalizačných dní, maximum zdravotných výkonov robiť v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa z hľadiska demografického vývoja zvyšuje potreba pre lôžka následnej zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti.

Jedným z rizikových faktorov je najmä demografia, keďže Slovenská republika je v rámci krajín jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín, čo je primárne spôsobené nízkou mierou pôrodnosti.

Východiská

(i)Súčasná sieť nemocníc v Slovenskej republike je príliš široká nielen v počte lôžok, ale aj v počte nemocníc, čo vedie k:

- neefektívnemu viazaniu zdrojov (najmä ľudských),

- nízkej obložnosti lôžok (60 % lôžok v nemocniciach v období pred krízou v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 bolo voľných),

- nízkym počtom zdravotníckych výkonov, resp. nízkym počtom pacientov na nemocnicu; predmetné za následok nedostatočnú zručnosť lekára ohrozujúcu bezpečnosť pacienta, ako aj neefektívne využitie drahého vybavenia.

(ii)Poskytovanie ústavnej starostlivosti je roztrieštené, a to znamená, že medzi nemocnicami je nízka miera koordinácie a spolupráce, pričom každá nemocnica sa špecializuje na iné zdravotnícke výkony, z čoho vyplýva, že viaceré nemocnice nedokážu poskytnúť komplexnú ústavnú starostlivosť (napr. pri ťažkých úrazoch vyžadujúcich si multidisciplinárny prístup k pacientovi).

(iii)Neexistujú jasné pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, z čoho vyplýva, že každá nemocnica v súčasnosti môže vykonávať všetky zdravotné výkony, čo vedie k negatívnym javom ako napríklad k

- tzv. „trofejným operáciám“, kedy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva pár náročných operácií, pri ktorých nedokáže zabezpečiť dostatočnú kvalitu a bezpečnosť pre pacienta,

- fluktuácii personálu medzi nemocnicami, kedy pôvodná nemocnica prestane poskytovať určitú zdravotnú starostlivosť, čím sektor zdravotníctva prichádza o nemocnice schopné komplexne sa postarať o pacientov,

- vzniku špecializovaných pracovísk, ktoré nie sú schopné riešiť komplikácie.

(iv)Viaceré dnešné hospitalizácie pacientov nie potrebné akútne lôžka obsadené pacientami, ktorí by mali byť liečení ambulantne (čím okrem zbytočných nákladov vystavujeme pacientov riziku nozokomiálnych nákaz), alebo ktorí potrebujú služby sociálnej starostlivosti. V tomto ohľade problémom aj nedostatočné

6

kapacity následnej rehabilitačnej starostlivosti, ako ústavnej, tak ambulantnej alebo domácej, ktoré by zabezpečili rýchly návrat pacienta k plnému zdraviu.

(v)Prestarnuté nemocnice (priemerný vek budov je viac ako 50 rokov) neumožňujú zavádzanie efektívnejších procesov a vedú k dlhodobému zadlžovaniu štátnych nemocníc, a tým aj k nedostatku kapitálových zdrojov na ich obnovu; nové nemocnice by sa mali stavať v takom rozsahu, aby zodpovedali budúcim potrebám.

Všeobecná ambulantná starostlivosť

Slovensko v porovnaní s vyspelou Európou a susednými krajinami menej lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria (ďalej len „všeobecných lekárov“) . Ich veková štruktúra a nízke počty nových lekárov so špecializáciou všeobecné lekárstvo dospelých a pediatria naznačujú, že sa problém nedostatku bude v blízkej dobe prehlbovať. Napriek dlhodobo prítomnému problému na to súčasné regulačné nástroje neupozorňujú a nedávajú ani možnosť na problém reagovať.

Existujúca úprava verejnej minimálnej siete je z roku 2008 a určuje minimálne počty všeobecných lekárov v krajoch. Hoci za okolitými krajinami zaostávame, aktuálne počty všeobecných lekárov však požiadavku verejnej minimálnej siete prevyšujú. Nastavenie verejnej minimálnej siete všeobecných ambulantných poskytovateľov na úroveň krajov spôsobuje, že hoci môžu byť niektoré časti územia poddimenzované podstatne viac ako iné, neexistuje povinnosť taký problém identifikovať alebo riešiť. Príkladom môže byť koncentrácia lekárov vo väčších mestách a naopak vyprázdňovanie okresov v menej rozvinutých častiach krajiny, ktorým hrozí nedostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti. Také oblasti sa v súčasnosti môžu javiť ako pokryté, pretože lekári sa nachádzajú v krajskom meste a sieť sa vyhodnocuje na úroveň kraja.

Chýba teda mechanizmus, ktorý by upozornil na existenciu nedostatku všeobecných lekárov, pravidelne ho monitoroval, lokalizoval a vyjadroval cieľové hodnoty, ktoré kľúčové napríklad pre stratégiu a plánovanie v oblasti ľudských zdrojov v zdravotníctve.

Súčasná úprava regulácie siete poskytovateľov tiež nezohľadňuje ďalšie kritériá, ktoré ovplyvňujú dostupnosť a udržateľnosť siete ako napríklad miestna dostupnosť poskytovateľov pre poistencov alebo veková štruktúra lekárov. Je nedynamická a preto tendenciu sa stať rýchlo zastaralou nezohľadňuje zmeny v populácii, nerovnomernosť demografickej skladby medzi okresmi, ani vnútroštátnu migráciu teda skutočnosť, že poistenci čerpajú zdravotnú starostlivosť na iných miestach ako je uvádzané ich trvalé bydlisko.

Lekári medzi dôvodmi nedostatku všeobecných lekárov uvádzajú aj náročnosť otvorenia praxe, či chýbajúce finančné zdroje v začiatkoch podnikania. V súčasnosti neexistuje informačný zdroj, ktorý by lekára so záujmom otvoriť si ambulanciu informoval o tom, kde je pre nového lekára voľná kapacita. V kombinácii s nerozlišujúcou garanciou zmluvy od zdravotnej poisťovne pri jednom kapitovanom poistencovi to za následok, že noví lekári, ktorých je nedostatok, sa koncentrujú na miestach, kde je situácia v porovnaní s inými okresmi dobrá. Dôsledkom je na jednej strane nerovnomerná dostupnosť zdravotnej starostlivosti a okresy s rizikom zásadného nedostatku poskytovateľov všeobecnej starostlivosti. Na druhej strane to nenaplnené očakávania lekárov, ktorým sa nedarí získať potrebný počet kapitovaných poistencov vo väčších mestách, ktoré populárne na život, ale kde je lekárov dostatok.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Optimalizácia siete nemocníc

Ciele

•zvýšenie kvality ústavnej starostlivosti a lepšie výsledky pre pacientov

•stabilizácia zdrojov (vyššia kvalita za rovnaké výdavky, zníženie potreby na personál optimalizáciou poskytovania ústavnej starostlivosti)

•vyššia spokojnosť personálu

1. Definícia rozsahu a nároku ústavnej starostlivosti

Kľúčovým predpokladom definovania optimálnej siete je definícia toho, aká starostlivosť sa poskytuje v nemocniciach a na čo pacient nárok. Toto bude zabezpečené pomocou tzv. kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude aktualizovať ročne za účasti zástupcov odborníkov, zdravotných poisťovní, pacientov, úradu pre dohľad a ministerstva zdravotníctva. Prvá verzia kategorizácie sa v spolupráci s odbornými spoločnosťami už vytvára.

Ústavná starostlivosť bude rozdelená do 5 úrovní podľa náročnosti, početnosti, ako aj potreby jej blízkosti k pacientovi.

7

Ústavná starostlivosť bude rozdelená do programov a služieb, pričom pre každú úroveň bude definovaný zoznam povinných, nepovinných a doplnkových programov a zoznam povinných, nepovinných a doplnkových služieb v rámci programu. Medzi povinnými službami budú spravidla akútne alebo náročné služby, pri ktorých je potrebné dodržať stanovenú geografickú dostupnosť a kvalitu (napr. liečba úrazov, akútnych srdcových alebo mozgových príhod alebo zápalu slepého čreva). Medzi nepovinné programy budú spravidla patriť veľkoobjemové a plánované výkony, napr. výmena bedrového kĺbu, operácia kŕčových žíl a pod. Doplnkové programy predstavujú programy, ktoré spravidla povinnými programami vyššej úrovne než akú nemocnica, ale v určitých prípadoch je žiadúce ich poskytovať aj v nemocniciach nižšieho typu, spravidla z dôvodu potreby vyššej kapacity alebo dostupnosti.

Kategorizácia pre vybrané programy a služby podľa potreby zároveň zavedie ďalšie podmienky ich poskytovania – najmä špecifické požiadavky na materiálno-technického vybavenie, personálne zabezpečenie, minimálny počet výkonov, ktoré musí poskytovateľ alebo lekár vykonať za rok, maximálny čas pacienta na čakacej listine, ako aj indikátory kvality. Plnenie týchto podmienok a indikátorov kvality bude každoročne vyhodnocované a výsledky budú zverejňované - pacient si tak bude vedieť pred nástupom do nemocnice overiť jej kvalitu a podľa toho si zvoliť poskytovateľa.

2. Vytvorenie optimálnej siete nemocníc (OSN)

Nárok na úhradu zo zdravotného poistenia získa nemocnica tzv. zaradením do siete, ktoré pre akútne nemocnice (úrovne 2 až 5) určí ministerstvo na základe stanovených podmienok:

•nemocnica musí plniť minimálny programový profil pre úroveň, do ktorej je zaradená

•pre každú úroveň starostlivosti musí byť zabezpečená geografická dostupnosť

•každá nemocnica určitej úrovne musí mať dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov

•na každej úrovni musí byť zabezpečený dostatočný počet lôžok podľa ich typu

Nemocnica zaradená do siete v určitej úrovni bude musieť poskytovať všetky povinné programy a služby, čím sa zabezpečí reálna geografická dostupnosť starostlivosti pre pacientov (dnes sa nemocnica môže rozhodnúť niektoré služby vôbec neposkytovať, napr. preto, že nie sú finančne až tak výhodné).

Zdravotné poisťovne budú môcť uzatvoriť zmluvu ústavnú starostlivosť určitej úrovne len v nemocniciach zaradených do siete v danej úrovni alebo vyššej. Zároveň budú musieť uzatvoriť zmluvu všetky povinné programy a služby v nemocniciach príslušnej úrovne. Pri nepovinných programoch a službách si budú môcť vybrať z dostupných poskytovateľov v sieti (danej úrovne alebo vyššej) podľa vlastných (transparentne zverejnených) podmienok, pri dodržaní legislatívou určených štandardov.

Jedným z hlavných princípov reformy je zabezpečenie siete nemocníc, ktoré dokážu poskytovať multidisciplinárnu starostlivosť v definovaných úrovniach.

Ak v určitom regióne existuje dostatočná potreba (vyjadrená cez počet obyvateľov v spádovom území alebo vyššou potrebou určitého typu programu), ministerstvo zdravotníctva môže do siete zaradiť aj nemocnicu poskytujúcu len časť programov danej úrovne (napr. pôrodnica, nemocnica s ortopedickým programom), resp. umožniť poskytovanie vybratého programu vyššej úrovne aj nemocnici nižšej úrovne (tzv. doplnková nemocnica alebo doplnkový program). Podmienkou takéhoto doplnkového zaradenia do siete je, aby očakávaná potreba po povolení nového programu prevyšovala minimálne počty výkonov/pacientov pre všetky nemocnice, pričom v určitých prípadoch sa doplnkovej nemocnici určí aj maximálny počet výkonov tak, aby neohrozila udržateľnosť programu vo všeobecnej nemocnici poskytujúcej multidisciplinárnu starostlivosť.

Do siete môže byť zaradená aj nová nemocnica, resp. nemocnica nižšej úrovne môže požiadať o status vyššej úrovne (zmena zaradenia v sieti), aj v prípade, ak existujúca nemocnica (v definovanej miere) neplní legislatívou dané podmienky - v takom prípade môže byť iná nemocnica podmienečne zaradená do siete so stanoveným prechodným obdobím, počas ktorého bude mať nárok len na zníženú úhradu z verejného zdravotného poistenia a bude musieť preukázať plnenie stanovených podmienok.

Reforma siete všeobecnej ambulantnej starostlivosti

Zámerom predkladaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu definovania minimálnej siete poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulanciu všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých a všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast so zohľadnením kapacitnej priepustnosti (aby bol dostatok lekárov pre obyvateľov) a miestnej dostupnosti (čas dojazdu) na úroveň okresov. Zavádza nový nástroj na identifikáciu rizikových okresov, kde nie je dostatočne zabezpečená všeobecná ambulantná starostlivosť.

Na rozdiel od predošlého stavu ide o dynamické definovanie siete na základe určených parametrov s každoročným vyhodnocovaním, monitorovaním siete a klasifikáciou okresov ako zabezpečených, nedostatkových, rizikovo nedostatkových a kriticky nedostatkových. Parametre pre klasifikáciu okresov počet

8

obyvateľov okresu, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť siete a demografická štruktúra lekárov.

Oproti súčasnému stavu, kde nový lekár (záujemca o zriadenie novej praxe) nemá k dispozícii informačný zdroj, ktorý by uvádzal poddimenzované miesta vhodné na doplnenie kapacity, novou úpravou nový lekár na jednom mieste, pravidelne aktualizované informácie o voľných miestach v okrese a naopak, kde je sieť z hľadiska dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti zabezpečená. Navrhovaná úprava posilňuje rolu vyšších územných celkov, ktoré majú nielen z titulu ich právomoci ako napríklad vydávanie povolení alebo schvaľovanie ordinačných hodín, vziať na seba úlohu priamej koordinácie siete, úlohu aktívnej súčinnosti s obcami pri hľadaní možností zabezpečenia siete, lebo tým prvým kontaktným miestom pre nového lekára so záujmom otvorenia praxe. Posilňuje sa aj výmena údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektmi s cieľom jednotnosti údajov v jednotlivých evidenciách.

Ministerstvo zdravotníctva novou úpravou zavádza finančnú podporu na zriaďovanie nových praxí v nedostatkových okresoch a to formou jednorazového príspevku. Cieľom je odstraňovanie finančných bariér vzniku nových ambulancií.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo zdravotníctva

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Samosprávne kraje

Národné centrum zdravotníckych informácií

Zdravotné poisťovne

Poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti

Lekári so špecializáciou všeobecné lekárstvo pre dospelých a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast a lekári zvažujúci špecializačné štúdium v špecializačných odboroch všeobecné lekárstvo pre dospelých a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice a u poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie špecializovanej nemocnice

Poistenci verejného zdravotného poistenia

Osoby, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nie sú.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.OSN

Slovenská republika napriek zdrojom vynakladaným na zdravotnú starostlivosť, nedosahuje v parametroch kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti čísla, ktoré dosahujú vyspelejšie západoeurópske krajiny, či je to dĺžka hospitalizácie alebo počet odvrátiteľných úmrtí, kde Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najväčší počet odvrátiteľných úmrtí. Slovensko veľmi veľa akútnych lôžok a dlhú dobu hospitalizácie na akútnych lôžkach. Zároveň sa z hľadiska demografického vývoja zvyšuje potreba pre lôžka následnej zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti. Ak by nedošlo k vydaniu návrhu zákona, ktorého cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta prostredníctvom novej koncepcie ústavnej zdravotnej starostlivosti, finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú zdravotnú starostlivosti neprinesú pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej zdravotnej starostlivosti.

VAS

V prípade nevykonania úpravy bude pokračovať stav, podľa ktorého z vecného hľadiska na Slovensku chýbajú stovky všeobecných lekárov, avšak platná legislatíva to nezohľadňuje, neukladá nikomu povinnosť chýbajúcich lekárov zabezpečiť a neponúka informácie o tom, kde a v akých počtoch lekári chýbajú. Bez podpory pre

9

všeobecných lekárov bude atraktivita povolania naďalej stagnovať klesať a nedostatok lekárov sa bude vzhľadom na vysoký priemerný vek všeobecných lekárov, zhoršovať.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-novela nariadenia vlády 640/2004 Z. z. (vyňatie úpravy verejnej minimálnej siete všeobecných ambulantných poskytovateľov, plus v súvislosti s OSN)

-nové nariadenie o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti

-vyhláška MZSR o zozname programov ústavnej zdravotnej starostlivosti pre konkrétnu úroveň nemocnice o spôsobe určenia medicínskej služby a popis zaradenia medicínskej služby do programov a o zozname medicínskych služieb so zaradením do programov a podmienky poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici

-vyhláška MZSR o podmienkach pre zaradenie nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc

-vyhláška MZSR o podmienkach o podmienkach tvorby siete

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Prevládajú pozitívne sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona (vzhľadom k tomu, že návrh predpokladá aj pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy) s tým, že podrobnosti uvedené v priloženej analýze sociálnych vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo zdravotníctva SR

Sekcia financovania

Odbor poisťovníctva

Limbová 2

837 52 Bratislava

 

zakon580@health.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Súvisiace platné právne predpisy, údaje zdravotných poisťovní, Národné centrum zdravotníckych informácií, údaje od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Makroekonomická prognóza IFP z júna 2021.

 

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11839

 

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je súčasťou materiálu.

Nedopatrením doložka nebola priložená, vypracovaná však bola a dodatočne bola aj poslaná.

V materiáli sa v časti C. Vlastný materiál na str. 7 uvádza, že výška jedného príspevku na podporu zriaďovania nových ambulancií všeobecného lekárstva bude 60,624 eur. Na základe ročných nákladov uvádzaných v tabuľke pod tým, žiada Komisia upraviť výšku príspevku na 60 624 eur. Uvedené je potrebné upraviť aj v ostatných častiach materiálu.

Akceptované. Zapracované.

Komisia žiada v celom materiáli v tabuľkách rozpisovať jednotlivé roky celým označením (napr. 2021) a nie skratkami (21).

Akceptované. Zapracované.

Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov deklaruje negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv. Z tohto dôvodu žiada Komisia vypracovať analýzu vplyvov, kde budú jednoznačne uvedené finančné dôsledky na jednotlivé rozpočtové roky a relevantné zdrojové krytie predmetných výdavkov. Analýzu vplyvov žiada Komisia vypracovať tak, že z nej nebude vyplývať nekrytý vplyv.

11

Akceptované. Zapracované.

Komisia požaduje uviesť v analýze vplyvov odhadovaný vplyv optimalizácie siete nemocníc a reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti na rozpočet verejnej správy.

Akceptované. Zapracované.

Odôvodnenie: Predkladateľ uvádza iba negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplývajúci z vyplácania príspevkov na podporu zriaďovania ambulancií všeobecného lekárstva. Komisia žiada doplniť aj odhadované pozitívne a negatívne vplyvy optimalizácie siete nemocníc a reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti na výdavky verejného zdravotného poistenia a to aj napriek predpokladu, že v dlhodobom horizonte budú mať reformy neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy. Taktiež žiada Komisia opísať proces optimalizácie siete nemocníc z pohľadu načasovania tokov zdrojov verejného zdravotného poistenia. Napr. budú sa zdroje zároveň uvoľňovať (rušením / zefektívňovaním) a realokovať do následnej / dlhodobej starostlivosti a ambulantnej starostlivosti alebo sa medzi týmito dvomi efektami predpokladá časový posun?

Komisia požaduje uviesť, či budú v nadväznosti na optimalizáciu siete nemocníc potrebné dodatočné kapitálové zdroje. V prípade, ak áno, Komisia žiada uviesť akým spôsobom budú pokryté.

Odôvodnenie: Komisia predpokladá, že určenie novej siete akútnych nemocníc s novými požiadavkami na vybavenie si vyžiada významné dodatočné kapitálové zdroje na výstavbu, rekonštrukciu a vybavenie nemocníc. Predkladateľ túto skutočnosť v doložke vplyvov neuvádza.

Akceptované. Zapracované.

V čl. I sa vo štvrtej časti vlastného materiálu v § 23 zavádza podanie žiadosti do siete kategorizovaných nemocníc prostredníctvom elektronického portálu ministerstva na účely tvorby siete kategorizovaných nemocníc. Taktiež sa v čl. VI § 12 odsek 3 dopĺňa písmenom w, kde sa ustanovuje, že Národné centrum spravuje a vedie zoznam poistencov čakajúcich na poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Komisia požaduje jednoznačne doplniť konštatovanie, či na základe uvedeného nebude potrebná úprava, resp. nové IT systémy. Ak áno, uvedené je potrebné zohľadniť v analýze vplyvov.

Podávanie žiadostí do siete kategorizovaných nemocníc prostredníctvom elektronického portálu ministerstva bolo vypustené. Národné centrum už dlhšiu dobu pripravuje tento modul, Informačné systémy zdravotných poisťovní už v súčasnosti sú upravené tak, aby schvaľovali každú ústavnú zdravotnú starostlivosť, nebude to predstavovať veľký zásah, navyše bude odložená účinnosť tohto ustanovenia, aby bolo dosť času na prípravu.

Akceptované. Zapracované.

V dôvodovej správe je v osobitnej časti k bodu 27 uvedené, že s cieľom zabezpečiť dostatok času pre úrad pre dohľad na to, aby zabezpečil organizačné a personálne pokrytie svojich nových úloh, sa do 1.1.2024 určuje, že úlohy úradu pre dohľad súvisiace s vyhodnocovaním stavu siete bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva. Komisia žiada jednoznačne uviesť, či si dočasné vykonávanie úloh ministerstvom zdravotníctva nevyžiada zvýšené nároky na personálne kapacity v súvislosti s týmito úlohami. V prípade, ak áno, uvedené je potrebné zohľadniť v analýze vplyvov. Taktiež je na základe uvedeného v analýze vplyvov potrebné uviesť personálne kapacity úradu pre dohľad od 1.1.2024, ktoré budú požadované na zabezpečenie úloh úradu.

Akceptované. Zapracované.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V tabuľke č. 2 v časti 3.1.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia odporúča doplniť pri oboch reguláciách podrobnejší popis regulácie. Zo stručného popisu nie je zrejmý súčasný stav a aký vplyv bude mať zmena na podnikateľov. Komisia odporúča uviesť popis, ktorý bude zrozumiteľný aj širokej verejnosti.

Akceptované. Zapracované.

V tabuľke č. 2 v časti 3.1.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie žiada Komisia matematicky upraviť výpočet 2971 x 2 = 7111 a taktiež sa vyžaduje presnejší popis výpočtu. Matematicky to nie je správne. Komisia predpokladá, že výpočet bol správny, ale dôvodom nepresnosti je zaokrúhlenie čísel, zrejme v kalkulačke nákladov. Preto žiada Komisia opravu a uvedenie popisu výpočtu (napr. akú časovú náročnosť predpokladá predkladateľ pri oznamovacích povinnostiach, s akou frekvenciou a pod.). Prípadne môže predkladateľ k materiálu pripojiť aj vyplnenú kalkulačku nákladov ako sprievodný materiál.

Akceptované. Zapracované. Priložené.

12

V časti 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie žiada Komisia o doplnenie vyčíslenia vplyvov na Podnikateľské prostredie súvisiacich s dotáciami. V časti 3.4 sa uvádzajú vplyvy, na ktoré sa nevzťahuje princíp 1in2out a preto sa do virtuálneho účtu predkladateľa nezarátavajú. Je však potrebné ich vyčísliť. Komisia predpokladá, že administratívne náklady súvisiace so žiadaním o dotácie predstavujú negatívny vplyv (aj keď ich podstúpenie je dobrovoľné) a naopak získanie samotných dotácií je pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. V texte materiálu je uvedené, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti budú poskytnuté dotácie z Plánu obnovy vo výške 60 tis. na jednu ambulanciu a predpokladaný počet dotknutých subjektov bude 170.

Akceptované. Zapracované.

K sociálnym vplyvom, vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Komisia považuje za potrebné v analýze sociálnych vplyvov uviesť konkrétnejšie a podrobnejšie zhodnotenie sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona, a to osobitne z hľadiska všetkých jeho významných aspektov dotýkajúcich sa pacientov, poistencov, dotknutých zamestnancov zariadení zdravotnej starostlivosti (nielen zariadení všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti) a budúcich zamestnancov týchto dotknutých zariadení. Dôsledkom predloženého návrhu dôjde aj k zániku niektorých zariadení zdravotnej starostlivosti, čo ovplyvní aj dotknutých obyvateľov a súčasných zamestnancov.

Nedôjde k zániku zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti minimálne do konca rok 2026. Zapracované.

Komisia taktiež považuje za potrebné osobitne zhodnotiť vplyvy predloženého návrhu zákona na prístup k zdravotnej starostlivosti podľa jej náročnosti, početnosti, geografickej dostupnosti, potreby jej blízkosti k pacientovi (akútna zdravotná služba), podľa kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pri hodnotení je potrebné sa zaoberať aj vplyvmi predloženého návrhu zákona na obyvateľov menej obývaných oblastí, ktoré nenaplnia návrhom zákona predpokladaný dostatočný spád obyvateľov.

Akceptované. Zapracované.

V súvislosti s reformou siete všeobecnej ambulantnej starostlivosti je potrebné zhodnotiť, či to, že sa garancia zmluvy so zdravotnou poisťovňou bude vzťahovať len na nedostatkové okresy, spôsobí aj zánik týchto zariadení v okresoch, ktoré nebudú klasifikované ako nedostatkové.

V súčasnej dobe platí, že zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom všeobecnej ambulantnej starostlivosti s každým takýmto poskytovateľom, ak má čo len jedného poistenca, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zároveň je verejnou minimálnou sieťou, ktorá je usporiadaním najmenšieho počtu poskytovateľov verejne dostupných, stanovený počet lekárov na kraj.

Navrhovanou úpravou sa táto garancia neruší, po novom sa však bude počítať počet lekárov vo verejnej minimálnej sieti.

Táto úprava bola po MPK prepracovaná. Ponechala sa doterajšia právna úprava.

Ovplyvní (a ako) predložený návrh zákona počet odvrátiteľných úmrtí v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti?

Predmetom legislatívnej úpravy je zvýšenie kvality ústavnej starostlivosti centralizáciou náročnej starostlivosti do menšieho počtu vysoko-špecializovaných a kvalitných pracovísk, stanovením špeciálneho materiálno-technického vybavenia a špeciálneho personálneho zabezpečenia pre poskytovanie programov, a ďalších podmienok ústavnej starostlivosti. Zároveň budú stanovené indikátory kvality, ktoré budú pravidelne každoročne vyhodnocované a zverejňované. Jednoduchou hierarchizáciou starostlivosti a cielením rozmiestnením programov po území Slovenska sa vytvorí sieť nemocníc, nad ktorú bude nadväzovať zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby tak, aby bol v prípade potreby urgentnej starostlivosti pacient prevážaný rovno do nemocnice, ktorá mu dokáže poskytnúť adekvátnu starostlivosť (na rozdiel od súčasnosti, kedy je prevážaný do najbližšej nemocnice bez ohľadu na to, či sa v nej dokážu o takého pacienta postarať). Všetky tieto kroky povedú k postupnému poklesu počtu odvrátiteľných úmrtí, v súčasnosti však nie je možné spoľahlivo kvantifikovať tento efektu.

Komisia považuje za potrebné zhodnotiť vplyvy predloženého návrhu zákona na čakacie doby na vykonanie zdravotných výkonov.

Akceptované. Zapracované.

Je potrebné zhodnotiť aj zlepšenie prístupu poistencov a pacientov k príslušným informáciám, v dôsledku predloženého návrhu zákona, a to v porovnaní so súčasným stavom.

Akceptované. Zapracované.

13

V prípade, že návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na podmienky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti (pre pacientov a aj pre zamestnancov) týkajúce sa priestorového a materiálneho - technického zabezpečenia zariadení, je potrebné uviesť opatrenia predloženého návrhu, ktoré tieto vplyvy zakladajú a ich hodnotenie.

Pozitívne vplyvy na podmienky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti (pre pacientov a aj pre zamestnancov) týkajúce sa priestorového a materiálneho - technického zabezpečenia zariadení budú zabezpečené prostredníctvom definície a vyžadovania špeciálneho materiálno-technického vybavenia a špeciálneho personálneho zabezpečenia pre poskytovanie ústavnej starostlivosti prostredníctvom ustanovených programov v kategorizácii ústavnej starostlivosti.

Predkladateľ zhodnotil sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona iba ako pozitívne; avšak je zrejmé, že predložený návrh zákona zakladá aj negatívne sociálne vplyvy, ktoré je potrebné identifikovať v doložke vybraných vplyvov, zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov a upraviť informáciu o vybraných vplyvoch uvedenú v predkladacej správe a vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Zároveň Komisia odporúča predkladateľovi v uvedených súvislostiach prehodnotiť aj vplyvy predloženého návrhu zákona na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Akceptované. Zapracované. Vytváraním nových pracovných miest pôsobí pozitívne aj na rodinný život.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Je nutné dopracovať analýzu vplyvov, nakoľko z obsahu materiálu vyplýva, že budú zavádzané nové elektronické služby /napr. sa za elektronickú službu považuje aj zverejňovanie údajov na webovom sídle/ a minimálne dôjde k úpravám ak nie vytvoreniu informačného systému /elektronického portálu/.

Akceptované. Zapracované. Elektronický portál bol zrušený.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

2 182 464

2 728 080

3 637 440

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 602 081,5

3 147 697,5

4 057 057,5

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

Rozpočtové prostriedky (plán obnovy a odolnosti)

2 182 464

2 728 080

3 637 440

EÚ zdroje

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

8

8

8

- vplyv na ŠR

8

8

8

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

419 617,5

419 617,5

419 617,5

- vplyv na ŠR z toho

MZSR

419 617,5

419 617,5

419 617,5

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

2 182 464

2 728 080

3 637 440

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

MZSR

2 182 464

2 728 080

3 637 440

ÚDZS

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

419 617,5

419 617,5

419 617,5

15

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie príspevkov podľa § 6d zákona č. 578/2004 Z. z.: zdrojom prostriedkov má byť štátny rozpočet, kapitola ministerstva zdravotníctva, pričom financovanie je do roku 2025 je kryté z prostriedkov európskeho plánu obnovy a odolnosti.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkovania novelu týkajúcu sa:

-optimalizácie siete nemocníc

-siete všeobecných lekárov

Ad novely týkajúce sa všeobecných lekárov

Ministerstvo zavádza definíciu nedostatkových okresov, pravidelný systém monitorovania nedostatku všeobecných lekárov na Slovensku a podporu na prilákanie nových lekárov do sektora. Slovensko dlhodobo zaostáva v počte všeobecných lekárov a na potrebu posilnenia a systematickej práce so segmentom všeobecnej starostlivosti nás upozorňuje aj Európska komisia.

Napriek tomu, že všeobecní lekári dlhodobo upozorňujú na nedostatočné kapacity a vysoký priemerný vek, na Slovensku dodnes chýba systém definovania a monitorovania potreby a nedostatku všeobecných lekárov. Ministerstvo ako jeden z prvých krokov v rámci širšej snahy o podporu segmentu primárnej starostlivosti po 13 rokoch aktualizuje počet lekárskych miest ktoré potrebujeme a zavádza systém monitorovania a vyhodnocovania nedostatkových okresov ako aj systém podpory na prilákanie nových lekárov do všeobecných ambulancií.

Kým podľa doterajšieho normatívu je sieť naplnená na viac ako 100%, podľa vyhodnotenia ministerstva nám chýba vyše 440 všeobecných lekárov pre dospelých, deti a dorast. Cieľom predloženého materiálu je zaviesť každoročné vyhodnocovanie stavu siete, ktoré bude uskutočňovať úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ministerstvo tiež každoročne zverejní klasifikáciu okresov a to s ohľadom na počet chýbajúcich lekárov, ich vekovú štruktúru a novo zavedenú povinnosť maximálnej dojazdovej vzdialenosti 25 minút.

Navrhuje tiež, aby sa zverejňovali počty chýbajúcich lekárov pre jednotlivé okresy a aby samosprávne kraje koncentrovali informácie o ponukách práce, benefitoch a inej podpore ponúkanej záujemcom o otvorenie praxe všeobecného lekárstva. Začínajúci lekári dnes často nemajú dostatok informácií, podľa ktorých sa môžu rozhodnúť o perspektíve miesta na otvorenie praxe. Zároveň navrhuje zaviesť príspevky pre lekárov, ktorí prídu do nedostatkových okresov. Zoznam, výšku a počet príspevkov by malo každoročne vyhlasovať ministerstvo. Vďaka Plánu obnovy bude mať Slovensko do roku 2026 k dispozícii približne 10 miliónov na podporu zvyšovania kapacity siete všeobecných lekárov a lákanie nových lekárov pre prácu v oblasti všeobecného lekárstva pre dospelých, deti a dorast.

Návrh, ktorý je zároveň reformou, ku ktorej sme sa zaviazali v Pláne obnovy, je prvou časťou série zmien týkajúcich sa ambulantného sektora. Okrem neho ministerstvo dalo nedávno do pripomienkovania aj návrhy, ktoré by mali odbremeniť lekárov v súvislosti s predpisovaním celiatických potravín a inkontinenčných pomôcok. Ministerstvo zároveň pripravuje otvorenie diskusie o novej koncepcii všeobecného lekárstva, nových formách odmeňovania, navýšení platieb všeobecných lekárov a znižovaní ich administratívnej záťaže.

16

Podľa predbežného vyhodnotenia ministerstva, na Slovensku chýba vyše 300 všeobecných lekárov pre dospelých a viac ako 130 pediatrov. Vzhľadom na vysoký priemerný vek 59 rokov u všeobecných lekárov a 51 u pediatrov, ministerstvo očakáva, že situácia sa bude bez príchodu nových lekárov rapídne zhoršovať. Z analýzy však vyplynulo, že stav sa v jednotlivých okresoch niekedy zásadne líši a preto bude dôležité smerovať podporu a lekárov do okresov s najväčším nedostatkom.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je tiež zavedenie nového spôsobu definovania minimálnej siete poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulanciu všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých a všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast so zohľadnením kapacitnej priepustnosti (aby bol dostatok lekárov pre obyvateľov) a miestnej dostupnosti (čas dojazdu) na úroveň okresov. Zavádza nový nástroj na identifikáciu rizikových okresov, kde nie je dostatočne zabezpečená všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Na rozdiel od predošlého stavu ide o dynamické definovanie siete na základe určených parametrov s každoročným vyhodnocovaním, monitorovaním siete a klasifikáciou okresov ako zabezpečených, nedostatkových, rizikovo nedostatkových a kriticky nedostatkových. Parametre pre klasifikáciu okresov počet obyvateľov okresu, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov.

Oproti súčasnému stavu, kde nový lekár (záujemca o zriadenie novej praxe) nemá k dispozícii informačný zdroj, kde uvedené poddimenzované miesta vhodné na doplnenie kapacity, novou úpravou nový lekár na jednom mieste, pravidelne aktualizované informácie o voľných miestach v okrese a naopak, kde je sieť z hľadiska dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti zabezpečená. Navrhovaná úprava posilňuje rolu vyšších územných celkov, ktoré majú nielen z titulu ich právomoci ako napríklad vydávanie povolení alebo schvaľovanie ordinačných hodín, vziať na seba úlohu priamej koordinácie siete, úlohu aktívnej súčinnosti s obcami pri hľadaní možností zabezpečenia siete, lebo tým prvým kontaktným miestom pre nového lekára so záujmom otvorenia praxe. Posilňuje sa aj výmena údajov o poskytovateľoch medzi orgánmi verejnej moci a ostatnými zúčastnenými subjektmi s cieľom jednotnosti údajov v jednotlivých evidenciách.

Ministerstvo zdravotníctva novou úpravou zavádza finančnú podporu na zriaďovanie nových praxí v nedostatkových okresoch a to formou príspevku. Cieľom je odstraňovanie finančných bariér vzniku nových ambulancií.

Návrh zákona o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

Východiská

•súčasná sieť nemocníc na Slovensku je priveľmi široká v počte postelí aj v počte nemocníc, čo vedie k neefektívnemu viazaniu zdrojov (hlavne ľudských), nízkej obložnosti (60% v akútnych nemocniciach pred Covidom), aj nízkym počtom výkonov/pacientov na nemocnicu (nedostatočná zručnosť ohrozujúca bezpečnosť pacienta, neefektívne využitie drahého vybavenia)

•poskytovanie nemocničnej starostlivosti je roztrieštené medzi nemocnicami je nízka miera koordinácie a spolupráce, každá nemocnica sa špecializuje na niečo iné, ale takmer žiadna nevie poskytnúť komplexnú starostlivosť (napr. pri ťažkých úrazoch vyžadujúcich multidisciplinárny prístup)

•neexistujú jasné pravidlá pre poskytovanie nemocničnej starostlivosti každá nemocnica dnes môže robiť všetko, čo vedie k negatívnym javom ako

- tzv. „trofejným operáciám“, kedy poskytovateľ vykonáva pár náročných operácií, pri ktorých nedokáže zabezpečiť dostatočnú kvalitu a bezpečnosť pre pacienta

17

- fluktuácií personálu medzi nemocnicami, kedy pôvodná nemocnica prestane poskytovať určitú starostlivosť a strácame nemocnice schopné sa komplexne postarať o pacientov

- vzniku špecializovaných pracovísk, ktoré nie sú schopné riešiť komplikácie

•viaceré dnešné hospitalizácie nie potrebné na akútnych lôžkach ležia pacienti, ktorí by mali byť riešení ambulantne (čím okrem zbytočných nákladov vystavujeme pacientov riziku nozokomiálnych nákaz), alebo preto, že potrebujú sociálnu starostlivosť; problémom aj nedostatočné kapacity následnej rehabilitačnej starostlivosti, ako ústavnej, tak aj ambulantnej alebo domácej, ktoré by zabezpečili rýchly návrat pacienta k plnému zdraviu

•prestarnuté nemocnice (priemerný vek budov je viac ako 50 rokov) neumožňujú zavádzanie efektívnejších procesov a vedú k dlhodobému zadlžovaniu sa štátnych nemocníc, a tým aj k nedostatku kapitálových zdrojov na obnovu; nové nemocnice by sa mali stavať v takom rozsahu, aby zodpovedali budúcim potrebám

Viac v prílohe.

Ciele

•zvýšenie kvality nemocničnej starostlivosti a lepšie výsledky pre pacientov

•stabilizácia zdrojov (vyššia kvalita za rovnaké výdavky, zníženie potreby na personál optimalizáciou poskytovania nemocničnej starostlivosti)

•vyššia spokojnosť personálu

1. Definícia rozsahu a nároku nemocničnej starostlivosti

Kľúčovým predpokladom definovania optimálnej siete je definícia toho, aká starostlivosť sa poskytuje v nemocniciach a na čo pacient nárok. Toto bude zabezpečené pomocou tzv. kategorizácie nemocničnej starostlivosti, ktorá sa bude aktualizovať ročne za účasti zástupcov odborníkov, zdravotných poisťovní a ministerstva. Prvá verzia kategorizácie sa v spolupráci s odbornými spoločnosťami už vytvára.

Nemocničná starostlivosť bude rozdelená do 5 úrovní podľa náročnosti, početnosti, ako aj potreby jej blízkosti k pacientovi (význam jednotlivých úrovní je vysvetlený nižšie).

Nemocničná starostlivosť bude rozdelená do programov a služieb, pričom pre každú úroveň bude definovaný zoznam povinných a nepovinných programov a služieb v rámci programu. Medzi povinnými službami budú spravidla akútne alebo náročné služby, pri ktorých je potrebné dodržať stanovenú geografickú dostupnosť a kvalitu (napr. liečba úrazov, akútnych srdcových alebo mozgových príhod alebo zápalu slepého čreva). Medzi nepovinné programy budú spravidla patriť veľkoobjemové a plánované výkony, napr. výmena bedrového kĺbu, operácia kŕčových žíl a pod.

Kategorizácia pre vybrané programy a služby podľa potreby zároveň zavedie ďalšie podmienky ich poskytovania najmä špecifické požiadavky na materiálno-technického vybavenie, personálne zabezpečenie, minimálny počet výkonov, ktoré musí poskytovateľ alebo operatér vykonať za rok, maximálny čas pacienta na čakacej listine, ako aj indikátory kvality. Plnenie týchto podmienok a indikátorov kvality bude každoročne vyhodnocované a výsledky budú zverejňované - pacient si tak bude vedieť pred nástupom do nemocnice overiť jej kvalitu a podľa toho si zvoliť poskytovateľa.

2. Vytvorenie optimálnej siete nemocníc (OSN)

Nárok na úhradu zo zdravotného poistenia získa nemocnica tzv. zaradením do siete, ktoré pre akútne nemocnice (úrovne 2 až 5) určí ministerstvo na základe stanovených podmienok:

•nemocnica musí plniť minimálny programový profil pre úroveň, do ktorej je zaradená

•pre každú úroveň starostlivosti musí byť zabezpečená geografická dostupnosť

•každá nemocnica určitej úrovne musí mať dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov

•na každej úrovni musí byť zabezpečený dostatočný počet lôžok podľa ich typu

18

Nemocnica zaradená do siete v určitej úrovni bude musieť poskytovať všetky povinné programy a služby, čím sa zabezpečí reálna geografická dostupnosť starostlivosti pre pacientov (dnes sa nemocnica môže rozhodnúť niektoré služby vôbec neposkytovať, napr. preto, že nie sú finančne až tak výhodné).

Poisťovne budú môcť zazmluvniť nemocničnú starostlivosť určitej úrovne len v nemocniciach zaradených do siete v danej úrovni alebo vyššej. Zároveň budú musieť zazmluvniť všetky povinné programy a služby v nemocniciach príslušnej úrovne. Pri nepovinných programoch a službách si budú môcť vybrať z dostupných poskytovateľov v sieti (danej úrovne alebo vyššej) podľa vlastných (transparentne zverejnených) podmienok, pri dodržaní legislatívou určených štandardov.

Jedným z hlavných princípov reformy je zabezpečenie siete nemocníc, ktoré dokážu poskytovať multidisciplinárnu starostlivosť v definovaných úrovniach. Kľúčovú úlohu v tejto sieti tvorí prostredná komplexná úroveň, ktorá je určená tak, aby umožnila dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (do 60-90 minút). V rámci tejto úrovne bude zabezpečená špecializovaná akútna multidisciplinárna starostlivosť o pacientov s akútnym infarktom myokardu, náhlou cievnou mozgovou príhodou a ťažkými úrazmi.

Nemocnica môže splniť minimálny programový profil pre svoju úroveň buď samostatne (preferovaná verzia) alebo v spolupráci s iným poskytovateľom (tzv. satelitnou nemocnicou) v rovnakej obci/meste (napr. Univerzitná nemocnica Bratislava bude vedieť splniť profil pre národnú nemocnicu len v spolupráci s Národným ústavom srdcovo-cievnych chorôb, Národným onkologickým ústavom a Národným ústavom detských chorôb). Podmienkou pre spoločné plnenie programu je vzájomná dohoda medzi nemocnicami, ktorá zabezpečí vzájomnú kooperáciu pri prekladoch pacientov, účasť špecialistov pri poskytovaní starostlivosti medzi nemocnicami (napr. účasť cievneho chirurga z kardioústavu pri operácii pacienta s ťažkým úrazom v hlavnej nemocnici) alebo zdieľanie priestorov a prístrojového vybavenia pri zriedkavých komplikovaných operáciách (napr. spoločné využívanie robota alebo prístroja na peroperačnú extrakorporálnu oxygenáciu).

Ak v určitom regióne existuje dostatočná potreba (počet obyvateľov v spáde), MZ môže do siete zaradiť aj nemocnicu poskytujúcu len časť programov danej úrovne (napr. pôrodnica, ortopedická nemocnica), resp. umožniť poskytovanie vybratého programu vyššej úrovne aj nemocnici nižšej úrovne (tzv. doplnková nemocnica alebo doplnkový program). Podmienkou takéhoto doplnkového zaradenia do siete je, aby očakávaná potreba po povolení nového programu prevyšovala minimálne počty výkonov/pacientov pre všetky nemocnice, pričom doplnkovej nemocnici sa určí aj maximálny počet výkonov tak, aby neohrozila udržateľnosť programu vo všeobecnej nemocnici poskytujúcej multidisciplinárnu starostlivosť.

Do siete môže byť zaradená aj nová nemocnica, resp. nemocnica nižšej úrovne môže požiadať o status vyššej úrovne (zmena zaradenia v sieti), aj v prípade, ak existujúca nemocnica (v definovanej miere) neplní legislatívou dané podmienky - v takom prípade môže byť iná nemocnica podmienečne zaradená do siete so stanoveným prechodným obdobím, počas ktorého bude mať nárok len na zníženú úhradu z verejného zdravotného poistenia a bude musieť preukázať plnenie stanovených podmienok.

Nemocnice budú zaradené do 5 úrovní (nemocnica určitej úrovne poskytuje aj starostlivosť z nižších úrovní):

•5. národná úroveň nemocnica poskytuje aj vysoko špecializovanú (kvartérnu) starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom na 1 mieste na Slovensku, napr. transplantáciu srdca,

•4. koncová úroveň nemocnica poskytuje aj špecializovanú (terciárnu) starostlivosť s nízkou početnosťou v spádoch o veľkosti 1,5-2,0 mil. obyvateľov, tj. približne na úrovni pôvodných krajov (západ, stred a východ, pre vybraté programy aj na severe), napr.

19

kardiochirurgia, vysoko komplexné výkony v neurochirurgii, vysoko komplexná onkologická liečba, špecializovaná starostlivosť o deti,

•3. komplexná úroveň nemocnica poskytuje komplexnú akútnu aj plánovanú starostlivosť pre spád cca 500-600 tisíc obyvateľov, t.j. približne na úrovni vyšších územných celkov, v sieti zabezpečujúcej dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (spravidla do hodiny), napr. intervenčnú liečbu akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, akútne ťažké úrazy, ako aj komplexnú nízko početnú plánovanú starostlivosť ako stredne komplexné onkochirurgické zákroky,

•2. regionálna úroveň nemocnica poskytuje štandardnú akútnu a plánovanú starostlivosť na regionálnej úrovni pre spád 100-200 tisíc obyvateľov, t.j. približne pre 2-3 okresy s dostupnosťou do 30-45 minút od bydliska pacienta; nemocnica poskytuje základné chirurgické výkony (napr. apendektómiu, operácie pri zlomeninách a pod.), štandardnú starostlivosť o internistického a detského pacienta, ako aj pôrodnú a popôrodnú starostlivosť o matku aj dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch; nepovinne môže poskytovať plánované výkony ako výmeny kĺbov alebo operácie varixov,

•1. komunitná úroveň nemocnica tejto úrovne neposkytuje akútnu lôžkovú starostlivosť, avšak zabezpečuje následnú a rehabilitačnú starostlivosť, a zároveň poskytuje urgentnú ambulantnú starostlivosť (vrátane zabezpečenia prevozu pacienta do nemocnice vyššej úrovne v prípade potreby) a komplexnú ambulantnú špecializovanú starostlivosť. V prípade záujmu môže poskytovať aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť, a prípadne aj psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc (8-10 nemocníc) by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá, ktoré budú poskytovať intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť pre pacientov s neurologickými poruchami. Tieto neurorehabilitačné centrá budú poskytovať starostlivosť aj pre dlhodobo ventilovaných pacientov a v menšom počte z nich (v troch) budú zriadené spinálne centrá pre pacientov s paralýzami. Na transformáciou týchto nemocníc na neurorehabilitačné alebo štandardné rehabilitačné centrá budú vyčlenené finančné prostriedky v RRP a neskôr aj v Eurofondoch.

Ministerstvo vydá prvú optimálnu sieť nemocníc k dátumu 31. decembra 2022 a v prechodnom období nasledujúcich 2-6 rokoch (podľa určeného harmonogramu) budú nemocnice a zdravotné poisťovne povinné splniť legislatívou definované podmienky.

Po vyhodnotení všetkých faktorov, demografie, trendov v medicíne, so zohľadnením súčasného využitia lôžok a po zavedení plánovaných zmien, na Slovensku budeme do roku 2030 potrebovať namiesto súčasných 28 262 akútnych lôžok len cca 17 500 akútnych nemocničných lôžok (pokles lôžok o 38%). Na zabezpečenie tohto počtu (a s cieľom zabezpečenia vyššej efektivity) bude v novej optimálnej sieti postačovať 31 nemocníc (resp. komplexov nemocníc, t.j. pôjde o 31 geografických bodov, pričom starostlivosť v jednom bode bude môcť zabezpečiť viacero nemocníc podľa vyššie popísaných podmienok).

V súčasnosti poskytuje nemocničnú starostlivosť na Slovenku 98 všeobecných alebo špecializovaných nemocníc. Z nich bude 31 zaradených do siete a 23 podmienečne zaradených do siete (ako satelitná alebo doplnková nemocnica pri dohode s hlavnou nemocnicou v sieti, napr. NÚSCH, VÓU, DFN Košice, Onkologický ústav sv. Alžbety). Zo zvyšných 44 nemocníc, ktoré nebudú zaradené do siete akútnych nemocníc (t.j. nezískajú úroveň 2-5):

•2 nemocnice neposkytujú starostlivosť bežným pacientom (napr. Nemocnica pre obvinených a odsúdených),

•21 nemocníc ani dnes neposkytuje skutočnú akútnu lôžkovú starostlivosť (bez prítomnosti Oddelenia akútnej a intenzívnej starostlivosti), t.j. ide o nemocnice, ktoré sa už v minulosti samé transformovali na komunitnú úroveň,

•21 nemocníc sa bude musieť transformovať na komunitné nemocnice.

Pre pár nemocníc zaradených do siete bude zmena znamenať vybudovanie nových programov, alebo zabezpečenie plnenia nových podmienok stanovených kategorizáciou. Časť nemocníc

20

naopak bude musieť niektoré programy utlmiť (v oblastiach s väčším počtom väčších nemocníc, z ktorých dnes žiadna nedosahuje minimálne počty pacientov, zostane špecializovaný program len v niektorých z týchto nemocníc napr. v oblasti Nitra/Trnava/Nové Zámky alebo Trenčín/Žilina/Martin/Ružomberok.

Na reformu optimálnej siete nemocníc budú nadväzovať ďalšie reformy alebo plánované zmeny, ktoré zabezpečia jej realizáciu v navrhovanom prechodnom období, najmä ide o reformu akútnej starostlivosti (siete záchrannej zdravotnej služby), reformu následnej a dlhodobej starostlivosti, reformu ambulantnej starostlivosti, dokončenie implementácie zmeny financovania nemocničnej starostlivosti (DRG) a podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Výhody a prínosy OSN

•definícia nároku pacienta a zodpovedností za jeho nedodržanie nemocnica bude povinná poskytovať definovanú starostlivosť a poisťovne ju budú musieť uhradiť

•zabezpečenie vyššej kvality nemocničnej starostlivosti koncentráciou špecializovaných výkonov (kvalitnejší personál aj vybavenie), stanovením podmienok pre poskytovanie programov a služieb, monitorovaním a zverejňovaním indikátorov kvality

•podpora finančnej udržateľnosti nemocničnej starostlivosti rovnaké zdroje (prevádzkové aj kapitálové) budú sústredené v menšom počte nemocníc

•efektívne využívanie personálnych zdrojov prevencia voči dočasnému alebo trvalému uzavretiu oddelení z dôvodu výpadkov personálu

•lepšie podmienky pre personál

Nevýhody a riziká OSN

•niektorí pacienti budú cestovať za hospitalizáciou ďalej (ale pri garantovanej geografickej dostupnosti) v nemocniciach, kde plánujeme transformáciu na komunitné nemocnice, už aj dnes čerpajú obyvatelia okresu vo svojej nemocnici len 30-60% potrebnej ZS, väčšina už dnes dochádza za nemocničnou ZS do iného mesta

•väčšie obmedzenie konkurencie – vstup na trh bude viac regulovaný

•zánik časti pracovných miest v nemocniciach s nižšou úrovňou personál sa bude musieť presunúť do inej nemocnice

•časť personálu bude musieť cestovať do iného mesta za prácou - potreba budovania ubytovacích kapacít, časť môže odísť z nemocníc, ale môže sa presunúť do ambulantného sektora, kde je ich dnes nedostatok

•negatívne reakcie obyvateľov, kde sa lokálna nemocnica transformuje na nemocnicu nižšej úrovne ("nebudú sa rodiť Levočania")

•negatívne reakcie od nemocníc/personálu, ktorí vo svojej nemocnici nebudú môcť poskytovať starostlivosť vyššej úrovne

•negatívne reakcie vlastníkov/prevádzkovateľov nemocníc, keď budú povinní vykonávať celé spektrum povinných služieb, nielen si vyberať

Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov koncentrovali do nemocníc, kde na jej poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je taktiež primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením úrovní nemocníc (komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej

21

zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej sa zadefinujú aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, ako maximálne čakacie doby, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

V navrhovanej úprave je taktiež zefektívnený koncept zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti.

Zákon č. 578/2004 Z. z. zmeny týkajúce sa verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti

Zavádza sa príspevok na podporu zriaďovania nových ambulancií všeobecného lekárstva v okresoch a obciach, ktoré ministerstvo zdravotníctva určí, s ohľadom na vyhodnocovanie stavu siete ako oblasti, kde hrozí ohrozenie schopnosti zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Počet a výšku príspevkov spolu so zoznamom okresov a obcí, na ktoré sa príspevky viažu ustanoví a zverejní každoročne ministerstvo zdravotníctva. Do roku 2025 sa predpokladá vznik nových 171 ambulancií všeobecného lekárstva s podporou príspevku, pričom výška jedného príspevku 60 624 eur. Príspevky sa budú financovať zo zdrojov plánu obnovy. Očakávané rozloženie výdavkov je nasledovné:

ROK

POČET PRÍSPEVKOV (zároveň počet novovzniknutých ambulancií všeobecných lekárov)

ROČNÉ NÁKLADY

2021

-

-

2022

30

1 818 720

2023

36

2 182 464

2024

45

2 728 080

2025

60

3 637 440

171

10 366 704

Plánuje sa vznik 8 nových pracovných miest, z toho 3 pracovné miesta budú určené na administráciu procesu prideľovania príspevkov a aktívnu koordinácia a komunikácia voči študentom lekárskych fakúlt a zdravotníckemu sektoru s cieľom využívať nové nástroje monitorovania stavu siete aby sa zabezpečil vyšší záujem o všeobecné lekárstvo a lepšia distribúcia ľudských zdrojov do miest, kde je identifikovaný nedostatok. Úlohy súvisiace s vyhodnocovaním stavu siete, ktoré do roku 2024 plní ministerstvo zdravotníctva, budú pokrývať súčasní zamestnanci spolu s uvedenými novo vzniknutými troma pracovnými miestami. Nie je potrebné, aby vznikli nové pracovné miesta aj na úrade pre dohľad, vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2021 bola presunutá kompetencia správy DRG z úradu na ministerstvo zdravotníctva, pričom sa nemenil počet pracovných miest.

5 nových pracovných miest sa bude podieľať na zabezpečovaní a administrovaní kategorizácie ústavnej starostlivosti pri tvorbe vykonávacích právnych predpisov a administrovaním podkladov pre všetky komisie určené pre kategorizáciu ústavnej starostlivosti

22

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Verejná sieť všeobecných ambulantných lekárov

Vyhodnotenie stavu siete a metodika stavu siete a zonácia je uvedená v prílohe (08_priloha_VAS_Vyhodnotenie stavu siete).

Optimalizácia siete nemocníc

Predkladaný materiál ambíciu vytvoriť rámec, ktorý následne dovolí zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nevyhnutné z dôvodu dlhodobého nedostatočného financovania systému, nedostatku zdravotného personálu a nepriaznivých demografických prognóz a v neposlednom rade z dôvodu neefektívneho hospodárenia.

Celkovo nevyužívame lôžka efektívne a jedno lôžko zo štyroch ostáva neobsadené, pričom na nich pacienti v priemere trávia takmer o 2 dni dlhšie ako priemer krajín západnej Európy. Základným princípom je redukovať finančne náročné akútne lôžka tam, kde je to žiadané a uvoľnené prostriedky použiť na zásadné navýšenie počtu chronických lôžok, ktorých je nedostatok.

Dôjde teda k čiastočnej transformácii akútnych lôžok na chronické, pričom je však nevyhnutné zabezpečiť dodatočné rozšírenie kapacít týchto chronických lôžok. Počet chronických lôžok, pre ktoré sa uvoľnia zdroje bude zároveň závisieť od nastavenia platieb zdravotných poisťovní za lôžkodeň. Reforma teda nevyžaduje dodatočné zdroje v systéme zdravotnej starostlivosti, toto sa však netýka existujúceho dlhu a investičnej medzery nemocníc. Podľa poslednej štúdie EIB z roku 20191 je investičná kapitálová medzera slovenského zdravotníctva vyčíslená na približne 6 mld. EUR. Táto suma pozostáva z požiadaviek do IT, ambulancií ale aj ústavných zariadení. Tvorba kapitálu je totiž zhruba na polovičnej úrovni ako priemer EU krajín a ak by sme chceli dohnať potrebnú medzeru do 10 rokov, tak by bolo potrebné ročne investovať 598 mil. EUR. Súčasné kapitálové zdroje (rozpočet MF SR, EU prostriedky či súkromné investície) túto sumu pokrývajú len čiastkovo. Cieľom MZ SR bolo poukázať na to, že dnes je kapitálová medzera v sektore. Navrhované zmeny síce prinesú pravidlá do investovania

1

https://eiah.eib.org/publications/attachments/report-health-sector-study-20180322-en.pdf

 

23

a potreby konkrétnej starostlivosti, čo dopomôže k optimalizácií kapitálových potrieb, ale investičná medzera tu bude stále pretrvávať. Táto medzera sa napriek kapitálovým prostriedkom, EU fondom a vlastným zdrojom nebude dať prekonať, nakoľko súčasné platby od zdravotných poisťovní nie vždy reflektujú nákladovú cenu výkonu. V súčasnosti sa spolu so zástupcami všetkých zainteresovaných strán pripravuje plán potrebnej kapitálovej obnovy každej z nemocníc, nakoľko dnes nie požiadavky počítané na základe spoločnej koncepcie, preto dochádza k neefektívnym expanziám, či podfinancovaniu niektorých častí starostlivosti.

Mechanizmus uvoľňovania lôžok bude zabezpečený prostredníctvom úpravy normatívov minimálneho počtu lôžok určených pre akútnu starostlivosť a navyšovania minimálnych normatívov pre chronickú ústavnú starostlivosť teda pre komunitné nemocnice. Podrobnosti k personálnym normatívom budú súčasťou vykonávacích predpisov. Predpokladáme, že časť potrebného personálu prejde z akútnych oddelení, časť by mohol posilniť nižší zdravotnícky personál a časť prejde z iných odvetví.

Uvoľnené zdroje, ktoré vzniknú vďaka implementácii opatrení spojených s novou verejnou minimálnou sieťou (stratifikáciou) smerujú predovšetkým do pokrytia priamej následnej zdravotnej starostlivosti, vyplývajúcej aj z potrieb akútnych nemocníc, predovšetkým FBLR, LDCH/ODCH a podobne. Tu vnímame potrebu prevencie pred opakovanými hospitalizáciami na akútnych lôžkach počas dlhšieho časového sledu aj niekoľkých mesiacov, ktoré vznikajú kvôli predčasnému prepúšťaniu z nemocnice. Práve posilnenie týchto kapacít a regulácia týchto odvetví pomôže pacientom, ktorí v terminálnych štádiách života a nepatria ani domov, ani na akútne lôžka, ale do hospicu a nemajú v súčasnosti kam ísť.

MZ SR si je vedomé, že úspešná realizácia predpokladá implementáciu viacerých iných zmien v systéme. Návrh novely sa totiž vnímať ako „kostra“ zmien, na ktorú budú naviazané iné úpravy, a to v rámci platobných mechanizmov, či ambulantnej starostlivosti. Ich úspešná realizácia je teda podmienka a potenciálne riziko pre úspešnú realizáciu projektu.

Základným výstupovým cieľom projektu je (okrem zlepšenia kvality a dostupnosti) zlepšenie efektivity využívania zdrojov. Očakávame, že do roka 2030 dosiahne obložnosť v ústavnej starostlivosti 80%, ALOS 6.5 dňa a aj keď rátame s dvojciferným nárastom počtu pacientov, projekt ráta s tým, že sa pomerovo oproti najlepším krajinám EU zníži počet hospitalizácií (kde v súčasnosti máme o 9% viac hospitalizácií na počet obyvateľov). Dosiahnutie týchto hodnôt je podmienené úspešnou realizáciou nasledovných zmien:

•implementácia platobného mechanizmu, ktorý alokuje zdroje za vykonaný výkon a na základe nákladových cien

Bez funkčne nastaveného platobného mechanizmu (vrátane dynamických rozpočtov), ktorý nemotivuje negatívne, aby poskytovatelia držali pacientov zbytočne na lôžku, alebo si vyberali konkrétne výkony, sa nedá realizovať zníženie ALOSu a zlepšenie obložnosti lôžok. Bez platobného mechanizmu, ktorý platí poskytovateľov za vykonanú aktivitu na úrovni snákladových cien (s primeranou maržou) taktiež nedôjde k presunu zdrojov z akútnych na dlhodobé kapacity, čo výrazne navýši dopady celého projektu. Aktuálny cenník je taktiež základným predpokladom, že poskytovatelia budú ochotní expandovať dlhodobé lôžka. Bez férového finančného mechanizmu a navýšenia platieb za následnú starostlivosti sa najväčšia bariéra v projekte (čiže nezáujem o poskytovanie následnej starostlivosti) neodstráni.

Správne necenený zoznam výkonov je kľúčovým aj pre ambulantný sektor, nakoľko dnes máme podľa štatistík neprimerane veľa hospitalizácií, ktoré sa dali liečiť a riešiť v rámci ambulantnej starostlivosti. Jedná sa o tzv. amublatory care sensitive cases (tzv. ACSC“), kde má Slovensko štvrtú najhoršiu priečku v rámci OECD krajín. Inak povedané, ak máme dosiahnuť redukciu zbytočných hospitalizácií, čo dopomôže k zníženiu ALOSu, tak je nevyhnutné, aby sa v ambulantnom prostredí zvýšila produkcia aj rozsah činností.

24

Diagram A: Prehľad ACSC za rok 2016

 

Zdroj: OECD (2018), dáta sú za rok 2016

•nová sieť ambulantnej starostlivosti a nedostatok personálu

Súčasná minimálna sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti nereflektuje požiadavky v regiónoch, čo sa týka štruktúry a počtu lekárov. Funkčná sieť je, ako bolo spomenuté v predchádzajúcom bode, jeden z kľúčových faktorov pri implementácií stratifikácie. MZ SR preto pripravuje aktualizovanú minimálnu sieť, ako aj miestnu dostupnosť jednotlivých odborných špecializácií.

V rámci projektu sa pripravujú aj predikcie jednotlivých typov špecialistov (a nelekárskeho personálu) tak, aby sa mohli pripraviť konkrétne opatrenia na podporu štúdia v nedostatkových oblastiach. Nedostatok personálu a s ňou súvisiaca „organická“ stratifikácia je totiž jedno z najväčších rizík celého projektu. MZ SR preto v roku 2018 spustilo viaceré opatrenia na stabilizáciu personálu (napr. navýšenie kapacít na štúdium, zavedenie motivačného štipendia či navýšenie mzdových koeficientov), ktoré budú v čase vyhodnotené a v prípade potreby sa pristúpi k ďalším úpravám a politikám, ktoré podporia zamestnanosť v sektore.

Zámerom optimalizácie nemocníc je zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti tak, že sa výkony budú koncentrovať vo väčších nemocniciach, keďže viac výkonov prináša viac skúseností a vyššiu kvalitu. Koncentrácia spôsobí, že sa mnohé špecializácie presunú. Znížením miery rehospitalizácie a reoperovanosti môže dôjsť k uvoľneniu zdrojov, ktoré však budú použité na zabezpečenie zvýšenej zdravotnej starostlivosti v dôsledku koncentrácie tejto starostlivosti. Úspora nevznikne práve v dôsledku transformácie zdravotníckych zariadení z akútnych na následnú zdravotnú starostlivosť a koncentrácie akútnej zdravotnej starostlivosti v menšom počte zariadení. Kvantifikovať tieto „uvoľnené zdroje“, ktoré nie úsporou, v súčasnosti nie je možné, aj vzhľadom na to, že personálny normatív sa ešte len tvorí a bude zadefinovaný vo vykonávacom predpise týkajúcom sa materiálno-technického a personálneho zabezpečenia.

MZ SR si je však vedomé, že zadefinovaním miestnej dostupnosti negarantuje občanom to kedy im daná elektívna starostlivosť bude poskytnutá. A preto v rámci vykonávacích predpisov plánuje navrhnúť aj nový zoznam čakacích dôb, ktoré sa budú merať a stanovovať tak, aby bola zagarantovaná reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

25

Záleží nám na tom, aby mal pacient dostupnú komplexnú zdravotnú starostlivosť, a preto sme pristúpili ku konkrétnym krokom aj v tejto oblasti. Z pozície regulátora vytvárame podmienky a priestor pre postupné zmeny a snažíme sa odstraňovať bariéry v implementácii opatrení. Nevieme však garantovať akceptáciu zámerov v plnom rozsahu zo strany zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, preto dopady len indikatívne a mali by byť čerpané flexibilne.

Návrh jasne stanovuje miestny nárok občanov na každý typ starostlivosti, vyjadrený ako maximálny počet minút do ktorej majú občania mať k dispozícií daný typ ústavnej starostlivosti. Dostupnosť je delená do 5 úrovní podľa úrovní nemocníc. Tieto dostupnosti boli nastavené podľa selektovaných zahraničných modelov a prejdené s odborníkmi v danej oblasti. Tento nárok, ktorý je reflektovaný do zmluvnej povinnosti každej zdravotnej poisťovne je doplnený aj minimálnym počtom lôžok. Tieto opatrenia spolu zabezpečujú to, aby každý občan mal ekvivalentnú dostupnosť starostlivosti, čomu dnes často nebolo. Naopak, často sa stávalo, že tým, že nebol poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti mali síce „nemocnicu“ blízko, ale tam mu nevedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, čo viedlo k zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.

Prístup k zdravotnej starostlivosti podľa jej náročnosti, početnosti, geografickej dostupnosti, potreby jej blízkosti k pacientovi (akútna zdravotná služba), podľa kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti toho času nie je možné kvantifikovať ani presne špecifikovať, pokiaľ nie je jasné finálne znenie vykonávacieho predpisu o kategorizácií ústavnej zdravotnej starostlivosti. Popri tejto reforme sa pripravujú aj tieto reformy:

−akútnej zdravotnej starostlivosti (t. j. siete záchrannej zdravotnej služby),

−následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti,

−špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

−dokončenia implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG),

−týkajúce sa podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Ministerstvo zdravotníctva pri nadväzujúcich reformách postupuje v súlade s nasledovným harmonogramom:

−v nadväznosti na schválenie Plánu obnovy a odolnosti ministerstvo zdravotníctva spolu s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“) v rámci roka 2022 príjme novú sieť ZZS naviazanú na novú optimálnu sieť nemocníc. Optimálna sieť bude vychádzať z dopytu po zásahoch podľa diagnóz a regiónov, geografického rozloženia staníc ZZS so zohľadnením cestnej siete a infraštruktúry, dostupnosti nemocničných zariadení vhodných typov a zároveň s využitím matematického modelovania a simulácií z reálnych dát (napr. p-median model a iné). Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 príjme novú definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá určí okruh oprávnených užívateľov záchrannej zdravotnej služby a spôsob vykonania odozvy na požiadavku týchto užívateľov. Cieľom je využitie ZZS práve na opodstatnené zásahy, keď pacienti v priamom ohrození života a čím sa zvýši dostupnosť ZZS a efektívne využijú zdroje. Súčasťou týchto reforiem bude aj definícia

26

poskytovania urgentnej starostlivosti v rámci ústavných zdravotníckych zariadení v nadväznosti na prijatú optimálnu sieť nemocníc.

−ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci implementácie Plánu obnovy a odolnosti predstaví reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, posudkovej činnosti a dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Spomenuté reformy už rozpracované v rámci medzirezortnej skupiny, ktorá započala svoju činnosť v roku 2020, pričom jednou z jej hlavných úloh v súvislosti s optimálnou sieťou nemocníc bude zadefinovať potrebu následných, dlhodobých a paliatívnych kapacít. S ohľadom na vládou schválené míľniky v rámci Plánu obnovy a odolnosti sa očakáva do prvého kvartálu roku 2023 schválenie nového zákona v oblasti dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a do konca roka 2023 bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predložená nová koncepcia financovania sociálnych služieb, ktorej legislatívne schválenie sa očakáva najneskôr v roku 2025.

−súčasťou predkladanej legislatívy je aj reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. V prvom kroku je cieľom v rámci roka 2021 upraviť reguláciu spôsobom, aby podporovala príchod nových všeobecných lekárov, priebežnú generačnú výmenu aj celkové zvýšenie ich počtu a zároveň prispievala k riešeniu geografických nerovností v dostupnosti primárnej starostlivosti. Kombinácia zonačných kritérií a zriadenia finančného nástroja na podporu primárnej starostlivosti na MZ SR vytvorí nástroje na priamy výkon zdravotníckych politík a umožní podporiť cielené vytváranie nových praxí v miestach, kde ich je nedostatok. V ďalšom kroku sa MZ v priebehu roka 2022 sústredí na zadefinovanie úlohy primárnej sféry v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike prostredníctvom nových koncepcií všeobecného lekárstva. Nové koncepcie všeobecného lekárstva pre dospelých, deti a dorast a súvisiaca úprava úhradových mechanizmov budú výsledkom interných prác MZ SR s využitím nástroja technickej pomoci od Európskej komisie a pracovných skupín so zástupcami sektora. Vychádzajúc z odporúčaní Svetovej banky bude ich cieľom podporiť rozširovanie kompetencií VLD a VLDD, zvýhodňovanie modelov práce podporujúcu dostupnosť, kvalitu a efektivitu poskytovania primárnej starostlivosti. V následnom kroku sa MZ sústredí na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej potrebu a úlohu prehodnotí v rámci roku 2023 v závislosti na prijatú reformu primárnej ambulantnej starostlivosti a reformu ústavnej starostlivosti.

−do konca roka 2023 ministerstvo zdravotníctva prehodnotí a sfunkční systém DRG v nadväznosti na prijatú reformu nemocničnej siete. Ministerstvo vykoná v tomto ohľade hĺbkovú revíziu definičnej príručky a relatívnych váh.

−ministerstvo zdravotníctva kontinuálne pracuje na zlepšení situácie s nedostatkom zdravotníckeho personálu. V súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti už v roku 2022 zjednoduší a skráti uznávanie dokladov a kvalifikácií prichádzajúcich zdravotníckych pracovníkov a permanentne etabluje inštitút odbornej stáže a zavedie programy na zrýchlenie adaptácie vysokokvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a ich rodín. Na základe schválenej stratégie ľudských zdrojov, na ktorej ministerstvo už v súčasnosti pracuje, pristúpi ku krokom, ako je reforma vzdelávania, bude udržiavať

27

a vylepšovať nástroje ako sú motivačné štipendiá, rezidentské štúdia, zasadí sa o lepšie mzdové podmienky zdravotníckych pracovníkov, prehodnotí úlohu ostatného zdravotníckeho personálu za cieľom mitigácie jeho akútneho nedostatku a mnohé ďalšie opatrenia.

Dostupnosť

Meranie vzdialenosti v km bolo pre účely tohto zákona nahradené dojazdeným časom motorového vozidla. Pre meranie boli použité konzervatívne odhady rýchlostí, ktoré zodpovedajú priemerným rýchlostiam a nie maximálnym, ktoré často používané v komerčných systémoch. Navrhované kritériá časovej dostupnosti sú navyše stanovenú oveľa prísnejšie než v okolitých krajinách, kde sa dojazdy stanovujú v 1,5 aj 2-násobne dlhších dojazdových časoch. Meranie podľa dojazdu hromadnej dopravy by znamenalo zmenu siete nemocníc pri každej zmene grafikonu, prázdninách alebo víkendovom režime. Infraštruktúra nemocníc slúžiť na zabezpečenie dostupnej starostlivosti najmä v prípade dojazdu sanitkou v urgentných stavoch. Predmetom nie je garancia sociálnej dostupnosti (predmetom je úhrada z verejného zdravotného poistenia, nie zo sociálnych zdrojov). Definícia bola upravená tak, aby sa neodkazovala na osobnú dopravu, ale dopravu motorovým vozidlom.

Úlohou komisie pre kategorizáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti je definícia odborných pravidiel pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici, potrebnému vybaveniu, kritériám kvality, podľa toho je preto určené aj zloženie komisie. Definované štandardy kvality majú byť platné pre celé územie SR rovnako. S účasťou zástupcu regiónov sa naopak ráta v komisii pre tvorbu sieť, ktorá rozhoduje o konkrétnom postavení nemocníc v sieti, kde je potrebné zohľadniť aj regionálne faktory.

Vplyvy na obyvateľov menej obývaných oblastí, ktoré nenaplnia návrhom zákona predpokladaný dostatočný spád obyvateľov sa nedajú presne vyšpecifikovať, avšak budú kompenzované, riešené ďalšími reformami, ktoré sa pripravujú, napríklad reforma neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Očakávame však presný opak, ak bude poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti budú vedieť kam majú ísť, čo zabráni zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta. Pre zabezpečenie prevozov v rámci urgentných prípadov bude (na základe finálneho zoznamu nemocníc v sieti a ich úrovní) aktualizovaná sieť záchrannej služby (pozemnej aj leteckej). Zabezpečenie dopravy za neurgentnou dopravou by podľa názoru predkladateľa nemalo byť nákladom verejného zdravotného poistenia, ale sociálneho zabezpečenia, pretože by malo byť smerované len na tie časti populácie, pre ktoré by doprava bola sociálne problematická. Predkladateľ otvorí v tomto kontexte diskusiu s príslušnými inštitúciami. Migrácia v prihraničných oblastiach je obojsmerná. Práve kvôli prihraničným oblastiam a zabezpečeniu dostupnosti aj v takýchto nerovnomerných spádových oblastiach je v podmienkach pre tvorbu siete znížený počet poistencov v spádovej oblasti pre regióny, kde by takto bola nedostatočná dostupnosť. Migrácia za prácou zvyčajne smeruje z menej vyvinutých regiónov do veľkých miest. Zohľadnenie takejto migrácie by znamenalo ešte väčšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v menej obývaných regiónoch SR. Samotné prirodzené spádové územia môžu byť určené nad existujúcou sieťou. Toto určenie bude definované v každoročnom vyhodnotení siete. Návrh prvej siete nemocníc bol doplnený.

Nemocnice budú zaradené do 5 úrovní (nemocnica určitej úrovne poskytuje aj zdravotnú starostlivosť z nižších úrovní):

1.Nemocnica národnej úrovne poskytuje vysoko-špecializovanú ústavnú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom v Slovenskej republike (napr. transplantácia srdca).

2.Nemocnica koncovej úrovne bude poskytovať špecializovanú (terciárnu) zdravotnú starostlivosť s nízkou početnosťou v spádovom území o veľkosti 1,5 2,0 mil. obyvateľov, a teda približne na úrovni pôvodných krajov (napr. výkony poskytované v rámci kardiochirurgie, neurochirurgie, výkony vysoko komplexnej onkologickej liečby, alebo špecializovanej starostlivosti o deti).

3.Nemocnica komplexnej úrovne bude poskytovať komplexnú akútnu aj plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie približne 500 000 až 600 000 obyvateľov, a teda približne na úrovní oblastí VÚC, v sieti zabezpečujúcej dojazd záchrannej zdravotnej služby v

28

krátkom časovom okne (napr. intervenčná liečba akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, liečba akútnych ťažkých úrazov, ako aj komplexná nízko početná plánovaná zdravotná starostlivosť).

4.Nemocnica regionálnej úrovne bude poskytovať štandardnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť na regionálne úrovni pre spádové územie 100 000 200 000 obyvateľov, a teda pre približne dva tri okresy (napr. základné chirurgické zákroky, štandardnú zdravotnú starostlivosť o internistického a detského pacienta, pôrodná a popôrodná starostlivosť o matku a dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch).

5.Nemocnica komunitnej úrovne nebude poskytovať akútnu lôžkovú starostlivosť, avšak bude zabezpečovať následnú a rehabilitačnú starostlivosť a poskytovať urgentnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Takáto nemocnica môže v prípade záujmu vykonávať aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá, ktoré budú poskytovať intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť pre pacientov s neurologickými poruchami. Tieto neurorehabilitačné centrá budú poskytovať starostlivosť aj pre dlhodobo ventilovaných pacientov a v menšom počte z nich budú zriadené spinálne jednotky pre pacientov s paralýzami. Na transformáciou týchto nemocníc na neurorehabilitačné alebo štandardné rehabilitačné centrá budú vyčlenené finančné prostriedky v RRP a neskôr aj v Eurofondoch.

Ministerstvo zdravotníctva SR vydá prvú optimálnu sieť nemocníc k 1. februáru 2022 a v prechodnom období nasledujúcich 2 - 8 rokoch (podľa určeného harmonogramu) budú nemocnice a zdravotné poisťovne povinné splniť legislatívou definované podmienky.

Po vyhodnotení všetkých faktorov, demografie, trendov v medicíne, so zohľadnením súčasného využitia lôžok a po zavedení plánovaných zmien, v Slovenskej republike budeme do roku 2030 potrebovať namiesto súčasných 28 262 akútnych lôžok len približne 17 500 akútnych nemocničných lôžok (tzn. pokles lôžok o 38 %). Na zabezpečenie tohto počtu a s cieľom zabezpečenia vyššej efektivity, bude v novej optimálnej sieti postačovať 31 nemocníc (resp. komplexov nemocníc t. j. pôjde o 31 geografických bodov, pričom zdravotná starostlivosť v jednom bode bude môcť zabezpečiť viacero nemocníc podľa vyššie popísaných podmienok).

V predkladaných materiáloch sa používajú počty lôžok v rôznych kontextoch, preto tieto čísla nie vždy rovnaké. V rámci analýz sa používali viaceré scenáre (podľa ich pravdepodobnosti, resp. predpokladov, ktoré by museli byť na ich naplnenie splnené). V samotnom nariadení sa potom uvádzajú minimálne počty lôžok, ktoré potrebné na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Neobsahujú preto rezervy, ktoré je možné efektívnejšou organizáciou práce eliminovať. Počty lôžok v nariadení boli ďalej rozdelené do 2 kategórií - na akútne a psychiatrické, kdežto v sprievodných dokumentoch sa akútne psychiatrické lôžka zarátavali do celkových akútnych lôžok. Zohľadnenie dlhodobých trendov alebo dlhodobého plánovania bude umožnené pomocou kategorizáciou ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej je možné stanoviť prechodné obdobie. Toto umožní ustanoviť napr. potrebu povinných programov alebo služieb v nových regiónoch a poskytnúť dostatočný čas pre vybudovanie týchto programov alebo kapacít v predmetných nemocniciach. Nemocnice tak budú mať záväzné ustanovenie alebo rozhodnutie, na základe ktorého budú môcť realizovať investície, a zároveň dostatok času na ich realizáciu v prípade potreby dlhšie trvajúcich zmien.

V súčasnosti poskytuje ústavnú starostlivosť na Slovensku 98 všeobecných alebo špecializovaných nemocníc. Z nich bude približne 28 32 zaradených do siete a ďalších približne 20 - 25 podmienene zaradených do siete (ako tzv. komplementárna nemocnica po dohode s hlavnou nemocnicou v sieti, napr. NÚSCH, VOÚ, DFN Košice, Onkologický ústav sv. Alžbety) alebo ako nemocnica poskytujúca doplnkový program. Zo zvyšných viac ako 40 nemocníc, ktoré nebudú zaradené do siete akútnych nemocníc (t. j. nezískajú úroveň regionálnej, komplexnej, koncovej a národnej nemocnice):

29

-21 nemocníc ani dnes neposkytuje skutočnú akútnu lôžkovú starostlivosť (bez prítomnosti Oddelenia akútnej a intenzívnej starostlivosti), t. j. ide o nemocnice, ktoré sa už v minulosti samé transformovali na komunitnú úroveň nemocnice,

-približne ďalších 20 nemocníc bude transformovaných na komunitné nemocnice, pričom časť z nich bude poskytovať vybrané doplnkové programy.

Pre niekoľko nemocníc zaradených do siete bude zmena znamenať vybudovanie nových programov, alebo zabezpečenie plnenia nových podmienok stanovených kategorizáciou ústavnej starostlivosti. Časť nemocníc naopak bude musieť niektoré programy utlmiť (v oblastiach s väčším počtom väčších nemocníc, z ktorých dnes žiadna nedosahuje minimálne počty pacientov, zostane špecializovaný program len v niektorých z týchto nemocníc).

Na reformu optimálnej siete nemocníc budú nadväzovať ďalšie reformy alebo plánované zmeny, ktoré zabezpečia jej realizáciu v navrhovanom prechodnom období; ide najmä o reformu akútnej zdravotnej starostlivosti (siete záchrannej zdravotnej služby), reformu následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti, reformu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, dokončenie implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG) a podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Špecifikácia procesov v nemocniciach a organizácia práce v nemocniciach nie je predmetom tohto zákona. Časť týchto zmien nastane vplyvom zavádzania efektívnejších procesov v nemocniciach najmä v novo postavených zariadeniach, ktoré eliminujú časové straty pri ošetrovaní pacientov, ktoré dnes vznikajú neefektívnym usporiadaním nemocníc a ktoré často nie je možné v starých budovách pavilónového typu realizovať. Ďalšie skrátenia ošetrovacej doby vyplynú z postupne sa zvyšujúceho využívania menej invazívnych medicínskych postupov, vybavenia pacientov v jednodňovej starostlivosti alebo skoršieho presunu na následné lôžka, prípadne aj ďalšími vplyvmi, ktoré boli uvedené aj v prílohách tohto návrhu zákona (napr. v prezentácii).

Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe prebieha diskusia o tom, ktoré nemocnice v súčasnosti existujúce budú zaradené do jednotlivých kategórií nemocníc, nie je možné zhodnotiť ako sa presunú zamestnanci a či zmena vyvolá dopad na nové pracovné miesta.

Až následne bude možné zhodnotiť aj vplyvy na podmienky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti (pre pacientov a aj pre zamestnancov) týkajúce sa priestorového a materiálneho - technického zabezpečenia zariadení.

Prístup "hodnota za peniaze" je aplikovaný pri centralizácii medicínskych služieb, ktoré sú finančne náročné na materiálno-technické vybavenie alebo náročné na personálne zabezpečenie do menšieho počtu nemocníc, ktoré sú geograficky rovnomerne rozložené po celom Slovensku. Takáto centralizácia povedie k vyššej efektivite zdravotného systému. Predmetom tohto zákona je definícia podmienok pre zabezpečenie siete a kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti v nemocniciach v sieti, nie ich ekonomická efektivita. Máme za to, že MZSR by nemalo vylúčiť nemocnicu zo siete len z toho dôvodu, že jej finančná situácia nie je optimálna (napr. z dôvodu predchádzajúcich investícií alebo naopak vplyvom historických investičných dlhov). Na meranie finančných ukazovateľov MZSR nezbiera ani potrebné dáta.

Lehoty časovej dostupnosti

Rozsah plánovanej zdravotnej starostlivosti s výnimkou šiestich regulovaných čakacích zoznamov dnes nie je evidovaný. Odhad dopadov je preto možné robiť len na základe nedostatočných dát o počte pacientov čakajúcich v dnes regulovaných zoznamoch. Predpokladáme, že počet čakajúcich pacientov, pre ktorých bude musieť zdravotná poisťovňa tvoriť technické rezervy, sa zvýši, avšak toho času to nie je možné kvantifikovať presne, nakoľko neviem ako budú v kategorizácii ústavnej starostlivosti nastavené lehoty časovej dostupnosti.

30

Navrhovaná zmena spočíva v rozšírení čakacích zoznamov (spojených s povinnosťou vytvorenia rezervy na plánovanú zdravotnú starostlivosť) a spresnenia pravidiel pri zostavovaní čakacích zoznamov pre zdravotné poisťovne a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Uvedená zmena nemá priamy finančný dopad, nakoľko sa z krátkodobého hľadiska nepredpokladá rozšírenie (alebo zvýšenie intenzity) poskytovania zdravotnej starostlivosti; poistenci, ktorým vznikol nárok na poskytnutie takejto zdravotnej starostlivosti by ju dostali aj za súčasného stavu, aj za stavu, navrhovanom po schválení novely. Rozdiel je iba v administratívnom zabezpečení, organizácii tvorby čakacích zoznamov a vo vyššej transparentnosti poskytovania odkladnej zdravotnej starostlivosti.

Z pohľadu účtovného by navrhovaná zmena mala mať dopad na tvorbu rezerv (náklad zdravotnej poisťovne) a teda nepriamo aj na tvorbu zisku zdravotnej poisťovne.

Uvedená zmena bude mať za následok transparentnejšie pravidlá v oblasti poskytovania odkladnej / plánovanej zdravotnej starostlivosti, ako pre poistencov, tak aj pre poskytovateľov a pre zdravotné poisťovne.

Je ale reálny predpoklad, že zdravotné poisťovne budú do procesu manažovania poistenca vstupovať s cieľom čo najviac skrátiť dobu poskytnutia zdravotnej starostlivosti (s cieľom čo najnižšej tvorby rezerv ako nákladovej položky) a poskytovať poistencovi alternatívne možnosti čerpania zdravotnej starostlivosti (doposiaľ neboli k takémuto postupu motivovaní; po zmene tu motivácia vznikne). Aj z tohto dôvodu sa javí ako reálnejší vyššie uvedený odhad dopadu (v tabuľke).

Právny dopad zmien v oblasti rozšírenia čakacích zoznamov

Analýza súčasného právneho stavu v oblasti tvorby zisku zdravotných poisťovní

Aktuálna situácia:

Výkon verejného zdravotného poistenia predstavuje jednoznačne výkon činností, ktoré sú súčasťou právom uloženej povinnosti.

Základné znaky, ktoré charakterizujú verejné zdravotné poistenie ako vykonávaciu činnosť služby, ktorú štát poskytuje občanom:

-zákonná úprava verejné zdravotné poistenie ako nástroj na zabezpečenie základných sociálnych práv zakotvené priamo v Ústave SR (čl. 40)

-povinnosť účasti v systéme po splnení zákonných podmienok sa musí občan SR zúčastniť na systéme verejného zdravotného poistenia; neexistuje dobrovoľný vstup do systému a dobrovoľný výstup zo systému vždy viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok

-sadzby poistného určené zákonom –sadzby a sumy poistného vyplývajú zo zákona; zdravotná poisťovňa nemá možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výšku poistného. Neexistuje tu väzba medzi zvýšenou rizikovosťou poistenca a vyšším poistným.

-rozsah plnenia určený zo zákona plnenie z titulu verejného zdravotného poistenia vyplýva zo zákona, je ustanovené zo strany zákonodarcu a zdravotná poisťovňa ho nemôže ovplyvniť.

-nemožnosť odmietnutia resp. výberu poistencov nie je možná žiadna selekcia zo strany zdravotnej poisťovne, nie je možné odmietnutie občana, ktorý byť poistený v konkrétnej zdravotnej poisťovni (pokiaľ splnil zákonom stanovené podmienky), napr. z titulu zvýšenej rizikovosti.

Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne charakterizujú zdravotnú poisťovňu, zriadenú v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. (bez ohľadu na to, či je jej vlastníkom štát alebo súkromná spoločnosť) ako subjekt verejnej správy.

31

Platenie poistného na verejné zdravotné poistenie je povinné pre každého účastníka systému (ak sa nejedná o osobu, za ktorú platí poistné štát). Predpis poistného predstavuje v účtovníctve zdravotnej poisťovne výnosovú operáciu a poistné ako také vstupuje účtovne do majetku zdravotnej poisťovne. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. ak je v schválenej riadnej účtovnej závierke alebo mimoriadnej účtovnej závierke výsledkom hospodárenia bežného účtovného obdobia zisk, zdravotná poisťovňa je povinná použiť tento zisk najmenej vo výške 20% na tvorbu rezervného fondu, a to do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej do výšky 20% splateného základného imania.

Analýza súčasného stavu v oblasti tvorby technických rezerv ako nákladových položiek obmedzujúcich výšku zisku a posúdenie výšky technických rezerv zdravotných poisťovní.

Úvod

Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť ku dňu, ku ktorému sa tvorí účtovná závierka, technické rezervy

a) na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená,

b) na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá ku dňu účtovnej závierky, ale do tohto termínu nebol do zdravotnej poisťovne doručený účtovný doklad,

c) na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti; plánovaná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť iná ako neodkladná zdravotná starostlivosť.

Zdravotná poisťovňa vytvára technické rezervy podľa § 6 ods. 9 písm. c) vo výške nevyhnutnej na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti. Technické rezervy podľa odseku 9 písm. c) zahŕňajú aj všetky predpokladané náklady spojené s vykonaním úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti; výška technickej rezervy sa stanovuje vo výške súčtu násobkov počtu poistencov zaradených v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti a ceny obvyklej za poskytovanú zdravotnú starostlivosť podľa jednotlivých chorôb.

A.Celkový vývoj všetkých technických rezerv v zdravotných poisťovniach:

rok

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

VšZP

264 691 888

291 819 816

304 381 479

266 846 632

225 427 098

284 635 913

306 609 295

303 609 974

352 131 497

348 884 195

Dôvera

99 155 959

105 771 008

98 732 823

91 156 352

108 204 891

101 711 958

107 023 114

129 210 804

157 086 391

153 198 795

Union

35 444 594

37 182 243

38 630 896

43 843 796

45 949 935

53 261 582

45 254 138

86 595 743

88 356 837

106 656 387

spolu

399 294 453

434 775 080

441 747 210

401 848 794

379 583 939

418 162 671

458 886 547

519 416 522

597 574 726

608 739 379

Podiel jednotlivých ZP na vytvorených rezervách v roku 2020: 57 % VšZP, 25 % DÔVERA, 18 % Union.

Pre lepšiu vypovedaciu schopnosť o tvorbe rezerv, ktoré priamo ovplyvnia hospodársky výsledok je potrebné sledovať osobitne tie rezervy, ktoré sa netýkajú priamo časového posunu medzi doručenými a neuhradenými dokladmi, ale tie rezervy, ktoré vznikajú ako dôsledok zaradenia poistenca na čakaciu listinu a teda cieleného oneskorenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Teda z pohľadu dopadu na hospodársky výsledok zdravotnej poisťovne (a tiež z pohľadu úvah o možnom rozšírení diagnóz na čakacích zoznamoch, na ktoré bude zdravotná poisťovňa vytvárať technické rezervy) najväčší význam sledovanie položky Technické rezervy na výkony pre poistencov v zozname čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Je možné skonštatovať, že rozdielnosť vývoja trendu v jednotlivých zdravotných poisťovniach ma priamy súvis s malým množstvom diagnóz, ktoré sa na čakacie zoznamy zaraďujú

32

a o ktorých sa (vo forme rezerv) následne účtuje. Vo všeobecnosti by mal byť tento trend relatívne stabilný, t. j. nemalo by dochádzať k výraznému nárastu poistencov, zaraďovaných na čakacie listiny.

V prípade, ak by sa rozšíril počet diagnóz, ktoré (pri neposkytnutí starostlivosti v určenom termíne) by bolo potrebné zaradiť na čakaciu listinu, došlo by k lepšej vypovedacej schopnosti účtovaných technických rezerv (bolo by z výšky rezerv zrejmé, akej časti poistencov nedokáže zdravotná poisťovňa zabezpečiť určenú zdravotnú starostlivosť v termíne.

Analýza zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti

Zákon 581/2004 (v znení z roku 2005) v § 6, ods.1 písm. o.) stanovoval zdravotným poisťovniam viesť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti podľa ods. 2 12. V ods. 12 stanovil vypracovať MZ SR všeobecne záväzný predpis Vyhláška MZ SR 412/2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2010. Vyhláška č. 412/2009 bola účinná od 1.1.2009 do 30.6.2011 (sa stanovila štruktúru prílohy - 3 skupiny vybraných chorôb, kód zoznamu chorôb). V novele vyhlášky č. 412/2009 čiastke 148/2009 účinnej od 1.7.2011 do 30.11.2013 ( sa stanovila štruktúru prílohy 6 skupín vybraných chorôb, kód zoznamu chorôb podľa MKCH v znení 10 a kód plánovaného výkonu. V novele vyhlášky č. 148/2009 účinnej od 1.12.2013 doposiaľ (sa stanovili 3 skupiny chorôb, kódy podľa zoznamu chorôb a kód plánovaného výkonu).

Problematika tvorby a vedenia zoznamov je komplexnou témou, ktorá od zavedenia do legislatívy od 1.1.2005 prešla niekoľkými novelizáciami. S účinnosťou od 1.1.2006 bola prijatá novela zákona, ktorá oprávňuje MZ SR na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o tvorbe a vedení čakacích listín.

Harmonizácia tvorby a vedenia zoznamov by mala zahŕňať zavedenie pravidiel a postupov pre poskytovateľov, zdravotné poisťovne a úrad a zabezpečiť tak jednotný spôsob vedenia čakacích listín a vykazovania údajov.

Vo všeobecnosti pokladáme za najdôležitejšie zapracovať do problematiky vedenia zoznamov nasledujúce zásadné princípy:

•definovať časový interval od stanovenia diagnózy, po ktorom budú poskytovatelia navrhovať zdravotnej poisťovni poistenca na zaradenie do zoznamu, napríklad 1 mesiac,

•viesť zoznam nielen podľa chorôb, ale zároveň definovať zdravotný výkon ten je hlavným predmetom zoznamu,

•potreba viesť samostatné zoznamy podľa chorôb s väzbou na zdravotný výkon bez ohľadu na typ poskytovateľa a formu poskytovania zdravotnej starostlivosti (ambulantnú, ústavnú, SVLZ a podobne),

•diagnostika, ktorá vedie k definitívnemu stanoveniu diagnózy, nemá byť predmetom vedenia v zoznamoch,

•definovať zoznam prioritných chorôb s väzbou na terapeutický postup po analýze súčasného stavu v každodennej praxi,

•definovať, na aké typy zdravotnej starostlivosti viesť zoznamy,

V budúcnosti by sa mali vypracovať i pravidlá smerujúce k vyhodnocovaniu čakacích listín, ich analýze a hodnoteniu zdravotných poisťovní na základe čakacích listín.

Riešenie problému transparentnosti vedenia čakacích listín a poradia poistencov v nich je základnou podmienkou spoľahlivosti kontrolných mechanizmov aj v zmysle kompetencie úradu.

V dôsledku uvádzaných skutočností vznikol stav nespoľahlivého fungovania procesov nahlasovania návrhov zdravotným poisťovniam zo strany poskytovateľov a následne na to

33

odosielania zoznamov poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo zdravotných poisťovní na úrad.

Z uvedených skutočností vyplýva, že problematika čakacích listín vyžaduje legislatívnu úpravu a doriešenie procesných postupov v nasledovných oblastiach, čo prináša navrhovaná úprava:

1.zjednotenie postupov,

2.vykonávací predpis - definovanie obsahovej aj formálnej stránky,

3.definovanie reálnej a využiteľnej štruktúry údajov.

Technické rezervy na výkony pre poistencov v zozname čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti

Stav na konci BÚO

k 31. 12. 2020

k 31. 12. 2019

k 31. 12. 2018

k 31. 12. 2017

k 31. 12. 2016

k 31. 12. 2015

VšZP

5 327 111,00

5 959 997,00

8 558 975,00

6 140 095,00

6 879 735,00

10 111 541,00

Dôvera

32 397 872,59

15 412 510,58

16 571 852,00

13 029 503,00

13 785 204,00

12 217 774,00

Union

172 959,00

119 615,00

91 815,00

144 896,00

136 304,00

170 634,00

Spolu

37 897 942,59

21 492 122,58

25 222 642,00

19 314 494,00

20 801 243,00

22 499 949,00

Zdroj: ÚZ ZP za jednotlivé roky z RÚZ

Rozsah plánovanej zdravotnej starostlivosti s výnimkou šiestich regulovaných čakacích zoznamov dnes nie je evidovaný. Odhad dopadov je preto možné robiť len na základe nedostatočných dát o počte pacientov čakajúcich v dnes regulovaných zoznamoch. Predpokladáme, že počet čakajúcich pacientov, pre ktorých bude musieť zdravotná poisťovňa tvoriť technické rezervy, sa zvýši na päťnásobok oproti súčasnému stavu. Znamená to, že hospodársky výsledok zdravotných poisťovní by sa znížil o cca 50 mil. €, čo zníži výnos dane z príjmu o cca 11,5 mil. €. Avšak prvý možný dopad bude možné vypočítať potom, čo sa stanoví kategorizácia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá stanoví časovú dostupnosť (čo nemusí byť pre každú medicínsku službu), navyše úprava zoznamu poistencov čakajúcich na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť ako nástroj na evidovanie časovej dostupnosti, bude účinný od 1.1. 2023, aby si zdravotné poisťovne a prevádzkovatelia nemocníc stihli pripraviť informačné systémy. Prvý dopad preto bude možný až v roku 2024.

34

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

35

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

232776

232776

232776

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

81937,152

81937,152

81937,152

Tovary a služby (630)2

úhrady zdravotných poisťovní za poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Bežné transfery (640)2

2 182 464

2 728 080

3 637 440

príspevky na vznik nových ambulancií všeobecného lekárstva

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

36

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

8

8

8

z toho vplyv na ŠR

8

8

8

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

3233

3233

3233

z toho vplyv na ŠR

3233

3233

3233

Osobné výdavky celkom (v eurách)

419617,5

419617,5

419617,5

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

310368

310368

310368

z toho vplyv na ŠR

310368

310368

310368

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

109250

109250

109250

z toho vplyv na ŠR

109250

109250

109250

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

37

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

7 111

7 111

Spolu = A+B+C+D

7 111

7 111

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

7 111

7 111

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

7 111

7 111

38

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Rozšírenie oznamovacej povinnosti na strane poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti v prospech vyšších územných celkov s cieľom zabezpečiť jednotné a pravdivé údaje o personále v ambulanciách a výške ich úväzkov, ktoré sú potrebné pre vyhodnocovanie stavu siete a ktorými dnes samosprávne celky ani MZ SR nedisponujú napriek svojej regulačnej kompetencii.

zákon č.xx,

ktorým sa

mení zák. č.

578/2004

§79 ods. 20

SK

01.01.2022

poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti

2 971

2 971

2,39*

7 111

In (zvyšuje náklady)

2

Povinnosť VÚC poskytnúť údaje o personále a úväzkoch (§79 ods. 20 zákona 578/2004 Z. z.) zdravotným poisťovniam. V dôsledku tejto úpravy zanikne potreba zdravotných poisťovní žiadať údaje priamo od poskytovateľov, zabezpečí sa

zákon č. XX,

ktorým sa

mení zákon

č. 576/2004

§46 ods 1 písm. r)

SK

01.01.2022

poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti

2 971

2 971

2,39*

7 111

Out (znižuje náklady)

39

dnes absentujúca jednotnosť údajov a zníži sa administratívna záťaž pre poskytovateľov. Namiesto toho, aby poskytovateľ hlásil údaje trom poisťovniam, nahlási ich len raz VÚC. Údaje budú poskytovať zdravotným poisťovniam namiesto poskytovateľov priamo jednotlivé VÚC.

* V kalkulačke vplyvov na podnikateľské prostredie je prednastavené zaokrúhľovanie na celé číslo a bunka je uzamknutá. Z tohto dôvodu je v kalkulačke uvedené v stĺpci s názvom „Vplyv na 1 podnik. v €“ číslo 2. V tabuľke uvedenej vyššie bolo dané číslo pre overenie správnosti výpočtu manuálne zaokrúhlené na dve desatinné miesta.

40

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Doplňujúce informácie k odôvodneniu regulácií: V súčasnosti chýba jednotný a hodnoverný zdroj informácií o stave personálu u jednotlivých poskytovateľov. Hoci samosprávny kraj vydáva povolenia na výkon činnosti, nemá prehľad o počte, type ani konkrétnych údajoch zdravotníckych pracovníkov, ktorí u poskytovateľa pracujú. To aplikačná prax vyhodnocuje ako zásadné obmedzenie pri plnení kontrolných úloh samosprávneho kraja a pri manažmente siete poskytovateľov. Zároveň tieto údaje nevyhnutné pre presné vyhodnotenie stavu siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Tieto údaje poskytovatelia hlásia zdravotným poisťovniam avšak v rôznom rozsahu a ako vyplynulo z analýzy, pre rovnakú prax uvádzajú rôzne údaje. Analytická fáza prípravy legislatívneho návrhu odhalila zásadné diskrepancie medzi úväzkami, ktoré lekári hlásia zdravotným poisťovniam. Okrem toho, že sčítaním úväzky presahovali niekedy aj počet hodín v kalendárnom týždni, tak sa často objavovali rôzne výšky pracovných úväzkov hlásené poisťovniam a to napriek tomu, že poskytovateľ poskytuje službu stále v rovnakom rozsahu.

Z tohto dôvodu legislatívna úprava navrhuje upraviť spôsob oznamovania vybraných údajov tak, aby bola zabezpečená jednotnosť hodnôt údajov. Táto zmena zároveň umožní skoncentrovať hlásenia poskytovateľov na jedno miesto, odkiaľ môžu jednotné informácie čerpať zdravotné poisťovne. Na jednej strane teda regulácia č.1 rozširuje súčasnú oznamovaciu povinnosť pre poskytovateľov v prospech VÚC, na druhej strane regulácia č. 2 umožní odbremeniť poskytovateľov od povinnosti oznamovania vybraných údajov samostatne každej zdravotnej poisťovni. Údaje sa v zmysle navrhovanej úpravy budú zhromažďovať u VÚC, ktorý na vyžiadanie poskytne vybrané údaje priamo zdravotným poisťovniam. Popísané regulačné záťaže sa z tohto dôvodu „nettujú“, pretože ide o ten istý počet poskytovateľov a takmer zhodný rozsah oznamovaných údajov, ktoré nahlásia najprv poskytovatelia na VÚC a v prípade úspešnej implementácie navrhovanej legislatívy, nebudú musieť ďalej hlásiť zdravotným poisťovniam.

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu:

Podkladom pre výpočet vplyvu regulácie pod poradovým číslom 1 a 2 bol počet poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti (zahrňujúci špecializácie všeobecné lekárstvo pre dospelých a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast) k 1.7.2020 v sume 2 971 poskytovateľov (VLD 1 940 a VLDD 1 031). Dáta boli poskytnuté zo strany všetkých zdravotných poisťovní na základe štruktúrovanej dátovej požiadavky, kde za poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti bola považovaná fyzická alebo právnická osoba s jedinečným identifikačným číslom organizácie v zmluvnom vzťahu s aspoň jednou zdravotnou poisťovňou v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých alebo všeobecné lekárstvo pre deti a dorast.

Predmet regulácie č.1 spočíva v rozšírení oznamovacej povinnosti oznamovaných údajov, ktoré je poskytovateľ povinný elektronickou formou poskytnúť VÚC najneskôr do 14 dní od začatia prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia a do 7 dní od každej zmeny aj bez vyžiadania. Pre výpočet vplyvu bol použitý typ administratívnych nákladov (v kalkulačke vplyvov na podnikateľské prostredie bola použitá povinnosť zo zoznamu - Ohlásenie, oznámenie, poskytnutie informácie so štandardnou časovou náročnosťou povinnosti (60 minút) s nepravidelnou frekvenciou plnenia povinnosti (koeficient 0,25) a počet dotknutých subjektov v sume 2 971.

Predmet regulácie č. 2 spočíva v odbremení poskytovateľov oznamovať vybrané údaje smerom na zdravotné poisťovne a presmerovanie tejto oznamovacej povinnosti na VÚC. Ide o typ administratívnych nákladov (bola použitá povinnosť zo zoznamu - Ohlásenie, oznámenie, poskytnutie informácie so štandardnou časovou náročnosťou povinnosti (60 minút) s nepravidelnou frekvenciou plnenia povinnosti (koeficient 0,25) a počet dotknutých subjektov v sume 2 971.

V oboch prípadoch vyčíslenej regulácie čísla v stĺpcoch (Vplyv na 1 podnik. subjekt v a Vplyv na kategóriu

dotk. subjektov v €) v tabuľke určenej na skopírovanie do analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie boli

automaticky vypočítané na základe prednastavených matematických vzorcov tejto kalkulačky. Z dôvodu

zamknutej možnosti formátovania v uvedených stĺpcoch predkladateľ nemal možnosť vstúpiť do týchto buniek a upraviť zaokrúhlenie.

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne

41

externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Reforma všeobecnej ambulantnej starostlivosti bola konzultovaná priebežne od marca 2021 prostredníctvom online stretnutí so zástupcami sektora, konkrétne zdravotných poisťovní, hlavnými odborníčkami na všeobecné lekárstvo a všeobecné lekárstvo pre deti a dorast, z poskytovateľov všeobecnej zdravotnej starostlivosti (odborné spoločnosti a záujmové združenia) a samosprávnych krajov. Rokovaniam predchádzala niekoľkomesačná príprava a tvorba analytických vstupov v rámci ministerstva zdravotníctva. Hlavné body konzultácií sa týkali definovania kritérií siete, klasifikácie obcí v záujme určenia nedostatkových regiónov z pohľadu poskytovania všeobecnej zdravotnej starostlivosti, regulácie siete a úpravy zodpovedností jednotlivých aktérov. Výsledky konzultácií vecného zámeru sú premietnuté do legislatívneho znenia návrhu zákona.

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Zoznam rokovaní a stretnutí zúčastnených strán k reforme VAS

Dátum

Predmet rokovania/stretnutia

Zúčastnené strany

MZ SR

17.2.2021

Predstavenie návrhu reformy VAS

hlavné odborníčky MZ SR pre VLD a VLDD

MZ SR

3.3.2021

Predstavenie návrhu reformy VAS

SSPPS SLS, SSVPL, SVLS, ZVLD

MZ SR

4.3.2021

Predstavenie návrhu reformy VAS

BSK, BBSK, KSK, NSK, PSK, TSK, TTSK, ZSK

MZ SR, MF SR

10.3.2021

Predstavenie návrhu reformy VAS

Dôvera, Union, VšZP

MZ SR

23.3.2021

Diskusia k návrhu reformy VAS

SLK

MZ SR

SSPPS SLS, SSVPL, SVLS, ZVLD

8.4.2021

Chorobnosť vs. index náročnosti poistencov, normatívny počet kapitantovaných poistencov, vnútroštátna migrácia, metodika počítania úväzkov

Dôvera, Union, VšZP

42

SK8

MZ SR

SSPPS SLS, SSVPL, ZVLD

Dôvera, Union, VšZP

29.4.2021

Metodika výpočtu indexu náročnosti poistenca, úprava normatívneho počtu kapitovaných poistencov vo VLDD, úpravu parametra KPC, návrh monitorovania siete VAS a úloh VÚC

SK8

MZ SR

6.5.2021

Predstavenie návrhu procesu monitorovania a vyhodnocovania stavu siete VAS a úlohy a kompetencie VÚC

BSK, KSK, TSK

MZ SR

11.5.2021

Zodpovednosť zdravotných poisťovní za naplnenie verejnej minimálnej siete VAS

Dôvera, Union, VšZP

MZ SR

ASL, SSPPS SLS, SSVPL, SVLS, ZVLD, ZAP

Dôvera, Union, VšZP

21.7.2021

Diskusia k legislatívnemu návrhu reformy verejnej minimálnej siete všeobecnej ambulantnej starostlivosti

BBSK, BSK, KSK, NSK, PSK, TTSK, ŽSK

MZ SR

27.7.2021

Diskusia k legislatívnemu návrhu reformy verejnej minimálnej siete všeobecnej ambulantnej starostlivosti

TSK

Reforma optimalizácie siete nemocníc bola konzultovaná priebežne od decembra 2020 prostredníctvom online stretnutí so zástupcami sektora, konkrétne zdravotných poisťovní, hlavnými odborníkmi (odborné spoločnosti a záujmové združenia) a samosprávnych krajov. Rokovaniam predchádzala niekoľkomesačná príprava a tvorba analytických vstupov v rámci ministerstva zdravotníctva. Hlavné body konzultácií sa týkali definovania kritérií siete, kritériám na tvorbu siete nemocníc, vyhodnocovaniu siete nemocníc, návrhom podmienok, ktoré musia nemocnice splniť, aby boli zaradené do siete kategorizovaných nemocníc, procesu zaraďoania. Výsledky konzultácií vecného zámeru sú premietnuté do legislatívneho znenia návrhu zákona.

Zoznam rokovaní s odbornými spoločnosťami k OSN:

Dátum stretnutia

Oblasť

Členovia pracovnej skupiny

Zúčastnení

17.2.2021

Chirurgia kože a brucha

Prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc. MPH.prof. MUDr. Juraj Pechan, PhD.,MUDr. Martin Huorka, CSc.MUDr. Vlastibor Minarovjech, MHAdoc. MUDr. Dalibor MurgašMUDr. Drahomír Palenčár, PhD.

Prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc MPH., prof. MUDr. Juraj Pechan, PhD., MUDr. Drahomír Palenčár, PhD.MUDr. Vlastibor Minarovjech, MHAdoc. MUDr. Dalibor Murgaš

18.2.2021

Kardiovaskulárny systém

doc. MUDr. František Sabol, PhD.,MPH,MBAMUDr. Peter Hlivák, PhD., FESC, FACCprof. MUDr. Robert Hatala CSc.MUDr. Ján Tomka, PhD., MHA., MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc.

doc. MUDr. František Sabol, PhD.,MPH,MBAMUDr. Peter Hlivák, PhD., FESC, FACCprof. MUDr. Robert Hatala CSc.MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc.Prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP

43

Prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP

19.2.2021

Materno-fetálnu medicína

Doc. MUDr. Martin Redecha, PhDprof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. profprof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc., doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD. Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CScMUDr. Peter Kaščák, PhD., doc. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD.

Doc. MUDr. Martin Redecha, PhDprof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. profprof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc., doc. MUDr. Katarína Maťašová, PhD. Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CScMUDr. Peter Kaščák, PhD., doc. MUDr. Jozef Záhumenský, PhD.

25.2.2021

Chirurgia hlavy, krku, hrudníka

Doc. MUDr. Pavel Doležal, CSc., mim.prof., prof. MUDr. Milan Profant, CSc., MUDr. Peter Stanko, PhD.doc. MUDr. Ing. Miroslav Janík, PhD., Prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc MPH., prof. MUDr. Juraj Pechan, PhD.

Doc. MUDr. Pavel Doležal, CSc., mim.prof., prof. MUDr. Milan Profant, CSc., MUDr. Peter Stanko, PhD.doc. MUDr. Ing. Miroslav Janík, PhD., Prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc MPH.,

26.2.2021

Chirurgia malej panvy

Doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD., MUDr. Vladimír Baláž, PhD.Doc. MUDr. Martin Redecha, PhD., prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., MUDr. Tibor Bielik, PhD.MUDr. Ján Galád

Doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD., MUDr. Vladimír Baláž, PhD.Doc. MUDr. Martin Redecha, PhD., prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc., MUDr. Tibor Bielik, PhD.MUDr. Ján Galád

26.2.2021

Neurológia

Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, PhD., FESO, FEAN, prof. MUDr.Peter Turčáni, PhD., FAAN, Doc. MUDr. Karol Hornáček, PhD., MUDr. Miriam Dziaková, PhD.

Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, PhD., FESO, FEAN, prof. MUDr.Peter Turčáni, PhD., FAAN, Doc. MUDr. Karol Hornáček, PhD., MUDr. Miriam Dziaková, PhD.

4.3.2021

Neonatológia a VLDD

doc. MUDr. Katarína Maťašováprof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc.MUDr. Elena Prokopová

doc. MUDr. Katarína MaťašováMUDr. Elena Prokopová

44

4.3.2021

Trauma, ortopédia, spondylochirurgia a neurochirurgia

MUDr. Peter Cibur PhD.MUDr. Radomír Gajdoš, PhD.prof. MUDr. Milan Kokavec, PhD., MPHMUDr. Andrey Švec, PhD., MPHMUDr. Andrej Džubera, PhD.prof. MUDr. Bruno Rudinský, CScMUDr. Róbert Illéš, PhD., MPHMUDr. Kamil Koleják, PhD., MSc.prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc MPH.prof. MUDr. Juraj Pechan, PhD.

MUDr. Peter Cibur PhD.MUDr. Radomír Gajdoš, PhD.MUDr. Andrey Švec, PhD., MPHMUDr. Andrej Džubera, PhD.prof. MUDr. Bruno Rudinský, CScMUDr. Róbert Illéš, PhD., MPHMUDr. Kamil Koleják, PhD., MSc.

5.3.2021

Interná medicíná

prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc.,FRCPprof. MUDr. Silvester Krčméry, CSc, prof. MUDr. Juraj Payer, PhD, MPH, FRCPprof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.prof. MUDr. Ivan Schréter, CSc.doc. MUDr. Adrián Okša, CSc.doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD.MUDr. Vladimír FlimerMUDr. Martin Demeš

prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc.,FRCP prof. MUDr. Juraj Payer, PhD, MPH, FRCP prof. MUDr. Ivan Schréter, CSc. MUDr. Martin Demeš

5.3.2021

Onkológia

prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc.prof. MUDr. Michal Mego, DrSc.MUDr. Alexander Wildprof. MUDr. Angelika Bátorová, CSc.doc. MUDr. Pavol Dubinský, PhD.MUDr. Pavol Povinec, PhD.doc. MUDr. Ivan Režňák, CSc.MUDr. Kristína Križanováprof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc MPHprof. MUDr. Juraj Pechan, PhD.

Prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc.prof. MUDr. Michal Mego, DrSc.MUDr. Alexander Wild, prof. MUDr. Angelika Bátorová, CSc.doc. MUDr. Pavol Dubinský, PhD.MUDr. Pavol Povinec, PhD.doc. MUDr. Ivan Režňák, CSc.Prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc MPHprof. MUDr. Juraj Pechan, PhD.

10.3.2021

Oftalmológia

prof. PhDr. MUDr. Furdová Alena, PhD., MPH, MSc., FEBOMUDr. Peter Žiak PhD.MUDr. Paľo Veselý

prof. PhDr. MUDr. Furdová Alena, PhD., MPH, MSc., FEBOMUDr. Peter Žiak PhD.MUDr. Paľo VeselýJana ŠtefaničkováKrasnik

10.3.2021

Transplantácie

MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., CETCdoc. MUDr. Zuzana Žilinská, PhD., MPH, MHA

MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., CETCdoc. MUDr. Zuzana Žilinská, PhD., MPH, MHA

10.3.2021

Psychiatria

MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.MUDr. Mária Králová, CSc.

MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.MUDr. Mária Králová, CSc.

11.3.2021

Anesteziológia, intenzívna a urgentna medicína

doc. MUDr. Roman Záhorec, CSc.doc. MUDr. Jozef Firment, PhD.MUDr. Marcel Brenner, MPH, doc. MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH

doc. MUDr. Roman Záhorec, CSc.doc. MUDr. Jozef Firment, PhD.MUDr. Marcel Brenner, MPH,

45

11.3.2021

Cievna chirurgia

MUDr. Ján Tomka, PhD., MHA., MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc.MUDr. Július Janek, PhD.

MUDr. Ján Tomka, PhD., MHA., MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc.MUDr. Július Janek, PhD.

11.3.2021

Rehabilitačná a následná starostlivosť

doc. MUDr. Karol Hornáček, PhD.MUDr. Miriam Dziaková, PhD.prof. MUDr. Silvester Krčméry, CSc.doc. MUDr. Petra Takáča, PhDMUDr. Andrea Škripeková, PhD.

doc. MUDr. Karol Hornáček, PhD.MUDr. Miriam Dziaková, PhD.doc. MUDr. Petra Takáča, PhDMUDr. Andrea Škripeková, PhD.

Zoznam ďalších stretnutí:

Dátum stretnutia

Stakeholder - kategória

Stakeholder - zúčastnení

Téma stretnutia

26.5.2021

Politici

Poslanci Národnej rady SR

Predstavenie konceptu Optimalizácie siete nemocníc

26.5.2021

Zástupcovia za rôzne organizácie

Zástupcovia za: VšZP, Dôvera ZP, Union ZP, ANS, AŠN SR, SLK, LOZ, AOPP, ASL SR, SK8, SKSaPA, ZAP, ÚDZS

Predstavenie konceptu Optimalizácie siete nemocníc

2.6.2021

Nemocnice

Zástupcovia za ANS, AŠN, riaditelia nemocníc

Predstavenie konceptu Optimalizácie siete nemocníc

2.6.2021

Zdravotné poisťovne

Predstavitelia VŠZP, Union, Dôvera

Predstavenie konceptu Optimalizácie siete nemocníc

4.6.2021

Ineko

Dušan Zachar

Predstavenie konceptu Optimalizácie siete nemocníc

10.6.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Pravidlá tvorby siete nemocníc

Podmienky stanovenia optimálnej siete nemocníc

15.6.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Legislatívu

Legislatívny koncept

16.6.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Pravidlá tvorby siete nemocníc

Pripomienky ZP k dokumentu: Podmienky stanovenia optimálnej siete nemocníc

18.6.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Kategorizáciu medicínskych služieb a programov

Kategorizácia medicínskych služieb a programov

23.6.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Pravidlá tvorby siete nemocníc

Stanovenie kritérii pre určenie optimálnej siete nemocníc

25.6.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Pravidlá tvorby siete nemocníc

Stanovenie kritérii pre určenie optimálnej siete nemocníc

30.6.2021

Európska komisia (Organizátor MF SR)

VšZP, Dôvera ZP, Union ZP, ANS, AŠN SR, SLK, LOZ, AOPP, ASL SR, SK8, SKSaPA, ZAP, ÚDZS

Status Optimalizácie siete nemocníc

2.7.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Kategorizáciu medicínskych služieb a programov

Diskusia k pripomienkam ZP ku kategorizácii medicínskych služieb a programov

7.7.2021

Nemocnice - ANS

Zástupcovia ANS

Diskusia k pripomienkam Asociácie nemocníc Slovenska

8.7.2021

SK8

Členovia SK8

Predstavenie konceptu Optimalizácie siete nemocníc

8.7.2021

Nemocnice

Zástupcovia nemocníc Žilinského samosprávneho kraja

Zabezpečenie ÚZS v regióne severného Slovenska, Žilinský samosprávny kraj

16.7.2021

MF SR

Zástupcovia MF SR

Status Optimalizácie siete nemocníc

20.7.2021

Zdravotné poisťovne

Pracovná skupina pre Legislatívu

Diskusia k pripomienkam ZP k návrhu zákona o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti

46

20.7.2021

Sieť nemocníc - Zástupcovia AGEL

Zástupcovia AGEL

Zabezpečenie ÚZS na území Slovenska, sieť nemocníc AGEL

21.7.2021

Nemocnice

Riaditelia nemocníc západného Slovenska - južná oblasť

Zabezpečenie ÚZS v regióne západného Slovenska, južná oblasť

21.7.2021

Nemocnice

Riaditelia nemocníc západného Slovenska - severná oblasť

Zabezpečenie ÚZS v regióne západného Slovenska, severná oblasť

22.7.2021

Nemocnice

Riaditelia nemocníc východného Slovenska - západná oblasť

Zabezpečenie ÚZS v regióne východného Slovenska, západná oblasť

22.7.2021

Nemocnice

Riaditelia nemocníc východného Slovenska - východná oblasť

Zabezpečenie ÚZS v regióne východného Slovenska, východná oblasť

23.7.2021

Nemocnice

Riaditelia nemocníc stredného Slovenska - južná oblasť

Zabezpečenie ÚZS v regióne stredného Slovenska, južná oblasť

26.7.2021

Sieť nemocníc - Zástupcovia AGEL

Zástupcovia AGEL

Návrh možného usporiadania v rámci OSN za sieť AGEL

27.7.2021

Sieť nemocníc - Zástupcovia Svet Zdravia

Zástupcovia Svet Zdravia

Zabezpečenie ÚZS na území Slovenska, sieť nemocníc Svet Zdravia

Vysvetliky:

VASvšeobecná ambulantná starostlivosť

VLDvšeobecné lekárstvo pre dospelých

VLDDvšeobecné lekárstvo pre deti a dorast

ASLAsociácia súkromných lekárov

SSPPS SLSSlovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti

SSVPLSlovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva

SVLSSpoločnosť všeobecných lekárov Slovenska

ZVLDZdruženie všeobecných lekárov pre dospelých SR

ZAPZväz ambulantných poskytovateľov

SLKSlovenská lekárska komora

DôveraDôvera zdravotná poisťovňa

UnionUnion zdravotná poisťovňa

VšZPVšeobecná zdravotná poisťovňa

SK8Združenie samosprávnych krajov

BBSKBanskobystrický samosprávny kraj

BSKBratislavský samosprávny kraj

KSKKošický samosprávny kraj

NSKNitriansky samosprávny kraj

PSKPrešovský samosprávny kraj

TSKTrenčiansky samosprávny kraj

TTSKTrnavský samosprávny kraj

ŽSKŽilinský samosprávny kraj

VÚCvyšší územný celok (samosprávny kraj)

MF SRMinisterstvo financií Slovenskej republiky

MZ SRMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

VAS

Navrhovanou reguláciou nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu. Naopak, definovanie minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, spôsobu určenia miestnej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti, spôsobu a parametrov klasifikácie okresov a postupu pri vyhodnocovaní stavu minimálnej siete je vytvorený predpoklad na cielené smerovanie nových lekárov do oblastí, kde reálne chýbajú, či z dôvodu znevýhodnenej miestnej dostupnosti alebo preťaženosti súčasných lekárov v danom okrese. Rozšírenie oznamovacej povinnosti je predpokladom k zabezpečeniu jednotnosti hodnôt údajov o počte lekárskych miest a iných údajov. V súčasnosti tieto údaje rozdielne naprieč zdravotnými poisťovňami a nie je k dispozícii žiadna jednotná evidencia o počte lekárskych miest u konkrétneho poskytovateľa. Vytvorenie jednotnej evidencie

47

navrhovaných údajov podľa §79 ods. 20 je nevyhnutným predpokladom pre správne pravidelné vyhodnocovanie siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Pre všetkých poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti nastavené rovnaké pravidlá vyhodnocovania stavu minimálnej siete ako aj plnenia si rozšírenej oznamovacej povinnosti. Bez žiadnych špeciálnych režimov.

Zmena regulácie neovplyvňuje cezhraničné investície, dostupnosť základných zdrojov ani inovácie, vedu a výskum.

Navrhovaná regulácia zvyšuje mieru transparentnosti segmentu všeobecnej ambulantnej starostlivosti v tom, že jasne definuje pravidlá vyhodnocovania siete, definuje kritériá miestnej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti, pravidlá získania príspevkov, čo je nevyhnutný predpoklad pre zvýšenie atraktivity tohto povolania. Lekár ako budúci potenciálny podnikateľ, ktorý si zamýšľa otvoriť prax si bude vedieť nájsť na jednom mieste, kde sú nedostatkové okresy, kde najväčší potenciál získania poistencov do svojho kapitačného stavu a pred otvorením praxe si bude vedieť sám vyhodnotiť a posúdiť podmienky otvorenia praxe. Regulácia tohto typu Slovenskú republiku zlepší postavenie Slovenska medzi susediacimi krajinami z hľadiska prehľadnosti podnikateľského prostredia v oblasti ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

OSN

Navrhovanou reguláciou nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu. Naopak, definovanie siete kategorizovaných nemocníc, spôsobu určenia geografickej dostupnosti a potreby ústavnej zdravotnej starostlivosti, podmienok pre tvorbu siete a podmienok pre zaradenie nemocníc do siete a postupu pri vyhodnocovaní stavu siete a podmienok kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti je vytvorený predpoklad na cielené smerovanie zdravotníckych pracovníkov do oblastí podľa typu úrovne nemocnice, aj tam, kde reálne chýbajú, či z dôvodu znevýhodnenej miestnej dostupnosti alebo preťaženosti súčasných lekárov v danom okrese. Rozšírenie oznamovacej povinnosti je predpokladom k zabezpečeniu jednotnosti údajov a informovanosti pacientov aj o kvalite nemocnice.

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

x zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

x zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Predkladaný materiál aj iné vplyvy na podnikateľské prostredia a to vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu.

Konkrétny vplyv je uvedený v §6d predkladaného návrhu zákona. Zavádza sa jednorazový príspevok na podporu zriaďovania nových ambulancií všeobecného lekárstva v okresoch a obciach, ktoré ministerstvo zdravotníctva určí, s ohľadom na vyhodnocovanie stavu siete ako oblasti, kde hrozí ohrozenie schopnosti zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria (ďalej len „všeobecných lekárov“). Počet a výšku príspevkov spolu so zoznamom okresov a obcí, na ktoré sa príspevky viažu ustanoví a zverejní každoročne ministerstvo zdravotníctva. Uvedie v ňom počet príspevkov a výšku príspevkov pre príslušné územie. Nárok na tento príspevok vzniká na základe

48

prejavu vôle žiadateľa (t. j. na základe žiadosti s povinnými prílohami). V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok mu je príspevok zo strany MZSR priznaný.

Predkladateľ identifikoval nasledovné vplyvy s ich vyčíslením:

Pozitívny vplyv: Do roku 2025 sa predpokladá vznik nových 171 ambulancií všeobecného lekárstva s podporou príspevku, pričom maximálna výška jedného príspevku je rozpočtovaná na 60 624 eur. Príspevky sa budú financovať zo zdrojov plánu obnovy. Očakávané rozloženie výdavkov je nasledovné:

ROK

POČET PRÍSPEVKOV (zároveň počet novovzniknutých ambulancií všeobecných lekárov)

ROČNÉ NÁKLADY ( v eur)

2021

-

-

2022

30

1 818 720

2023

36

2 182 464

2024

45

2 728 080

2025

60

3 637 440

171

10 366 704

Negatívny vplyv: Ide o vplyv, ktorý súvisí s podaním žiadosti o priznanie príspevku na zabezpečenie naplnenia minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a všetkých povinných príloh podľa §6d ods. 5. Pre účely vyčíslenia vplyvu bola použitá kalkulačka MH SR na výpočet vplyvov na podnikateľské prostredie, kde bola regulácia identifikovaná ako typ administratívnych nákladov (bola použitá povinnosť zo zoznamu Žiadosť/návrh so štandardnou časovou náročnosťou povinnosti (200 minút) s nepravidelnou frekvenciou plnenia povinnosti (koeficient 0,25) a počtu odhadovaných žiadateľov o príspevky na každý rok samostatne.

ROK

POČET PRÍSPEVKOV (zároveň počet novovzniknutých ambulancií všeobecných lekárov)

Vplyv regulácie (podľa metodiky výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií – kalkulačka (v eur)

2021

-

-

2022

30

239

2023

36

287*

2024

45

359*

2025

60

479*

171

1 364

* vyčíslený dopad pre roky 2023-2025 je orientačný, pretože bola použitá hodnota priemernej cene práce v EUR za rok 2020 podľa aktuálnej kalkulačky MHSR; (priemerná mesačná mzda + odvody) = 1 531,80 EUR.

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

49

Návrh zákona predpokladá a ustanovuje sankcie za porušenie povinností stanovených zákonom, inak by nebol vykonateľný.

50

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

c)

-

-

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

i)

-

-

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

k)

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

c)

-

-

51

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

e)

-

-

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

-

i)

-

-

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

-

k)

-

-

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

52

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Áno, návrh má pozitívny vplyv na prístup k všeobecnej ambulantnej starostlivosti vzhľadom na aktualizáciu a zvýšenie normatívu verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a existujúcu povinnosť zabezpečovať naplnenie minimálnej siete poskytovateľov. Pozitívny vplyv predpokladá aj zavedenie jednorazového príspevku pre vznik nových ambulancií lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria (ďalej len „všeobecných lekárov“), čo má prispieť k lepšej dostupnosti všeobecných lekárov.

Predkladaná novela zlepšuje prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, a to najmä:

•Navrhovaná právna úprava predstavuje novú koncepciu ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečenie kvalitnej a dostupnej ústavnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Koncepcia vychádza z prístupu Hodnota za peniaze a jej cieľom je vykonať v ústavnej zdravotnej starostlivosti všetky potrebné zmeny nevyhnutné na to, aby finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia vynakladané na ústavnú zdravotnú starostlivosti prinášali pacientovi vyššiu hodnotu v podobe kvalitnejšej a dostupnejšej ústavnej zdravotnej starostlivosti. Navrhované zmeny vyplývajú aj z programového vyhlásenia vlády SR, podľa ktorého má každý pacient mať nárok na kvalitnú, bezpečnú a dostupnú ústavnú zdravotnú starostlivosť. Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa ústavná zdravotná starostlivosť a niektoré typy, najmä invazívnych/operačných zdravotných výkonov koncentrovali do nemocníc, kde na jej poskytnutie majú potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

•Primárne zvyšuje bezpečnosť pacienta a vytvára predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti.

•Vytvára kvalitné a efektívne využitie zdrojov podporené vytvorením úrovní nemocníc (lokálna, regionálna, národná, špecializované a kompetenčné centrá) so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti a minimálnymi počtami zdravotných výkonov ako kvalitatívnym indikátorom poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Návrh jasne stanovuje miestny nárok občanov na každý typ starostlivosti, vyjadrený ako maximálny počet minút do ktorej majú občania mať k dispozícií daný typ ústavnej starostlivosti. Dostupnosť je delená do 5 úrovní podľa úrovní nemocníc. Tieto dostupnosti boli nastavené podľa selektovaných zahraničných modelov a prejdené s odborníkmi v danej oblasti. Tento nárok, ktorý je reflektovaný do zmluvnej povinnosti každej zdravotnej poisťovne je doplnený aj minimálnym počtom lôžok. Tieto opatrenia spolu zabezpečujú to, aby každý občan mal ekvivalentnú dostupnosť starostlivosti, čomu dnes často nebolo. Naopak, často sa stávalo, že tým, že nebol poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti mali síce „nemocnicu“ blízko, ale tam mu nevedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, čo viedlo k zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.

53

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Návrh zákona vytvára priestor na zlepšenie dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti aj v prípade zraniteľných skupín obyvateľstva ako napr. marginalizovaných rómskych komunít alebo starších ľudí žijúcich v odľahlých regiónoch najmä tým, že na základe klasifikácie okresov definuje nedostatkové okresy (okresy, kde nie je zabezpečený dostatočný počet lekárskych miest) a vytvára priestor na cielené smerovanie nových lekárov práve do nedostatkových oblastí.

Návrh jasne stanovuje miestny nárok občanov na každý typ starostlivosti, vyjadrený ako maximálny počet minút do ktorej majú občania mať k dispozícií daný typ ústavnej starostlivosti. Dostupnosť je delená do 5 úrovní podľa úrovní nemocníc. Tieto dostupnosti boli nastavené podľa selektovaných zahraničných modelov a prejdené s odborníkmi v danej oblasti. Tento nárok, ktorý je reflektovaný do zmluvnej povinnosti každej zdravotnej poisťovne je doplnený aj minimálnym počtom lôžok. Tieto opatrenia spolu zabezpečujú to, aby každý občan mal ekvivalentnú dostupnosť starostlivosti, čomu dnes často nebolo. Naopak, často sa stávalo, že tým, že nebol poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti mali síce „nemocnicu“ blízko, ale tam mu nevedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, čo viedlo k zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.

Prístup k zdravotnej starostlivosti podľa jej náročnosti, početnosti, geografickej dostupnosti, potreby jej blízkosti k pacientovi (akútna zdravotná služba), podľa kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti toho času nie je možné kvantifikovať ani presne špecifikovať, pokiaľ nie je jasné finálne znenie vykonávacieho predpisu o kategorizácií ústavnej zdravotnej starostlivosti. Popri tejto reforme sa pripravujú aj tieto reformy:

−akútnej zdravotnej starostlivosti (t. j. siete záchrannej zdravotnej služby),

−následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti,

−špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

−dokončenia implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG),

−týkajúcich sa podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Vplyvy na obyvateľov menej obývaných oblastí, ktoré nenaplnia návrhom zákona predpokladaný dostatočný spád obyvateľov sa nedajú presne vyšpecifikovať, avšak budú kompenzované, riešené ďalšími reformami, ktoré sa pripravujú, napríklad reforma neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Očakávame však presný opak, ak bude poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti budú vedieť kam majú ísť, čo zabráni zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.

V nemocniciach, kde je naplánovaná transformácia na nemocnice komunitnej úrovne, aj v súčasnosti čerpajú obyvatelia okresu vo svojej nemocnici len 30 - 60 % potrebnej zdravotnej starostlivosti, a v súčasnosti platí, že väčšina poistencov dochádza za ústavnou starostlivosťou do iného mesta.

Optimalizácia siete nemocníc

54

Predkladaný materiál ambíciu vytvoriť rámec, ktorý následne dovolí zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré nevyhnutné z dôvodu dlhodobého nedostatočného financovania systému, nedostatku zdravotného personálu a nepriaznivých demografických prognóz a v neposlednom rade z dôvodu neefektívneho hospodárenia.

Celkovo nevyužívame lôžka efektívne a jedno lôžko zo štyroch ostáva neobsadené, pričom na nich pacienti v priemere trávia takmer o 2 dni dlhšie ako priemer krajín západnej Európy. Základným princípom je redukovať finančne náročné akútne lôžka tam, kde je to žiadané a uvoľnené prostriedky použiť na zásadné navýšenie počtu chronických lôžok, ktorých je nedostatok.

Dôjde teda k čiastočnej transformácii akútnych lôžok na chronické, pričom je však nevyhnutné zabezpečiť dodatočné rozšírenie kapacít týchto chronických lôžok. Počet chronických lôžok, pre ktoré sa uvoľnia zdroje bude zároveň závisieť od nastavenia platieb zdravotných poisťovní za lôžkodeň. Reforma teda nevyžaduje dodatočné zdroje v systéme zdravotnej starostlivosti, toto sa však netýka existujúceho dlhu a investičnej medzery nemocníc. Podľa poslednej štúdie EIB z roku 2019 je investičná kapitálová medzera slovenského zdravotníctva vyčíslená na približne 6 mld. EUR. Táto suma pozostáva z požiadaviek do IT, ambulancií ale aj ústavných zariadení. Tvorba kapitálu je totiž zhruba na polovičnej úrovni ako priemer EU krajín a ak by sme chceli dohnať potrebnú medzeru do 10 rokov, tak by bolo potrebné ročne investovať 598 mil. EUR. Súčasné kapitálové zdroje (rozpočet MF SR, EU prostriedky či súkromné investície) túto sumu pokrývajú len čiastkovo. Cieľom MZ SR bolo poukázať na to, že dnes je kapitálová medzera v sektore. Navrhované zmeny síce prinesú pravidlá do investovania a potreby konkrétnej starostlivosti, čo dopomôže k optimalizácií kapitálových potrieb, ale investičná medzera tu bude stále pretrvávať. Táto medzera sa napriek kapitálovým prostriedkom, EU fondom a vlastným zdrojom nebude dať prekonať, nakoľko súčasné platby od zdravotných poisťovní nie vždy reflektujú nákladovú cenu výkonu. V súčasnosti sa spolu so zástupcami všetkých zainteresovaných strán pripravuje plán potrebnej kapitálovej obnovy každej z nemocníc, nakoľko dnes nie požiadavky počítané na základe spoločnej koncepcie, preto dochádza k neefektívnym expanziám, či podfinancovaniu niektorých častí starostlivosti.

Mechanizmus uvoľňovania lôžok bude zabezpečený prostredníctvom úpravy normatívov minimálneho počtu lôžok určených pre akútnu starostlivosť a navyšovania minimálnych normatívov pre chronickú ústavnú starostlivosť teda pre komunitné nemocnice. Podrobnosti k personálnym normatívom budú súčasťou vykonávacích predpisov. Predpokladáme, že časť potrebného personálu prejde z akútnych oddelení, časť by mohol posilniť nižší zdravotnícky personál a časť prejde z iných odvetví.

Uvoľnené zdroje, ktoré vzniknú vďaka implementácii opatrení spojených s novou verejnou minimálnou sieťou (stratifikáciou) smerujú predovšetkým do pokrytia priamej následnej zdravotnej starostlivosti, vyplývajúcej aj z potrieb akútnych nemocníc, predovšetkým FBLR, LDCH/ODCH a podobne. Tu vnímame potrebu prevencie pred opakovanými hospitalizáciami na akútnych lôžkach počas dlhšieho časového sledu aj niekoľkých mesiacov, ktoré vznikajú kvôli predčasnému prepúšťaniu z nemocnice. Práve posilnenie týchto kapacít a regulácia týchto odvetví pomôže pacientom, ktorí v terminálnych štádiách života a nepatria ani domov, ani na akútne lôžka, ale do hospicu a nemajú v súčasnosti kam ísť.

MZ SR si je vedomé, že úspešná realizácia predpokladá implementáciu viacerých iných zmien v systéme. Návrh novely sa totiž vnímať ako „kostra“ zmien, na ktorú budú naviazané iné úpravy, a to v rámci platobných mechanizmov, či ambulantnej starostlivosti. Ich úspešná realizácia je teda podmienka a potenciálne riziko pre úspešnú realizáciu projektu.

Základným výstupovým cieľom projektu je (okrem zlepšenia kvality a dostupnosti) zlepšenie efektivity využívania zdrojov. Očakávame, že do roka 2030 dosiahne obložnosť v ústavnej starostlivosti 80%, ALOS 6.5 dňa a aj keď rátame s dvojciferným nárastom počtu

https://eiah.eib.org/publications/attachments/report-health-sector-study-20180322-en.pdf

 

55

pacientov, projekt ráta s tým, že sa pomerovo oproti najlepším krajinám EU zníži počet hospitalizácií (kde v súčasnosti máme o 9% viac hospitalizácií na počet obyvateľov). Dosiahnutie týchto hodnôt je podmienené úspešnou realizáciou nasledovných zmien:

•implementácia platobného mechanizmu, ktorý alokuje zdroje za vykonaný výkon a na základe nákladových cien

Bez funkčne nastaveného platobného mechanizmu (vrátane dynamických rozpočtov), ktorý nemotivuje negatívne, aby poskytovatelia držali pacientov zbytočne na lôžku, alebo si vyberali konkrétne výkony, sa nedá realizovať zníženie ALOSu a zlepšenie obložnosti lôžok. Bez platobného mechanizmu, ktorý platí poskytovateľov za vykonanú aktivitu na úrovni snákladových cien (s primeranou maržou) taktiež nedôjde k presunu zdrojov z akútnych na dlhodobé kapacity, čo výrazne navýši dopady celého projektu. Aktuálny cenník je taktiež základným predpokladom, že poskytovatelia budú ochotní expandovať dlhodobé lôžka. Bez férového finančného mechanizmu a navýšenia platieb za následnú starostlivosti sa najväčšia bariéra v projekte (čiže nezáujem o poskytovanie následnej starostlivosti) neodstráni.

Správne necenený zoznam výkonov je kľúčovým aj pre ambulantný sektor, nakoľko dnes máme podľa štatistík neprimerane veľa hospitalizácií, ktoré sa dali liečiť a riešiť v rámci ambulantnej starostlivosti. Jedná sa o tzv. amublatory care sensitive cases (tzv. ACSC“), kde má Slovensko štvrtú najhoršiu priečku v rámci OECD krajín. Inak povedané, ak máme dosiahnuť redukciu zbytočných hospitalizácií, čo dopomôže k zníženiu ALOSu, tak je nevyhnutné, aby sa v ambulantnom prostredí zvýšila produkcia aj rozsah činností.

Diagram A: Prehľad ACSC za rok 2016

 

Zdroj: OECD (2018), dáta sú za rok 2016

•nová sieť ambulantnej starostlivosti a nedostatok personálu

Súčasná minimálna sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti nereflektuje požiadavky v regiónoch, čo sa týka štruktúry a počtu lekárov. Funkčná sieť je, ako bolo spomenuté v predchádzajúcom bode, jeden z kľúčových faktorov pri implementácií stratifikácie. MZ SR preto pripravuje aktualizovanú minimálnu sieť, ako aj miestnu dostupnosť jednotlivých odborných špecializácií.

V rámci projektu sa pripravujú aj predikcie jednotlivých typov špecialistov (a nelekárskeho personálu) tak, aby sa mohli pripraviť konkrétne opatrenia na podporu štúdia v nedostatkových oblastiach. Nedostatok personálu a s ňou súvisiaca „organická“ stratifikácia je totiž jedno z najväčších rizík celého projektu. MZ SR preto v roku 2018 spustilo viaceré opatrenia na stabilizáciu personálu (napr. navýšenie kapacít na štúdium, zavedenie

56

motivačného štipendia či navýšenie mzdových koeficientov), ktoré budú v čase vyhodnotené a v prípade potreby sa pristúpi k ďalším úpravám a politikám, ktoré podporia zamestnanosť v sektore.

Zámerom optimalizácie nemocníc je zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti tak, že sa výkony budú koncentrovať vo väčších nemocniciach, keďže viac výkonov prináša viac skúseností a vyššiu kvalitu. Koncentrácia spôsobí, že sa mnohé špecializácie presunú. Znížením miery rehospitalizácie a reoperovanosti môže dôjsť k uvoľneniu zdrojov, ktoré však budú použité na zabezpečenie zvýšenej zdravotnej starostlivosti v dôsledku koncentrácie tejto starostlivosti. Úspora nevznikne práve v dôsledku transformácie zdravotníckych zariadení z akútnych na následnú zdravotnú starostlivosť a koncentrácie akútnej zdravotnej starostlivosti v menšom počte zariadení. Kvantifikovať tieto „uvoľnené zdroje“, ktoré nie úsporou, v súčasnosti nie je možné, aj vzhľadom na to, že personálny normatív sa ešte len tvorí a bude zadefinovaný vo vykonávacom predpise týkajúcom sa materiálno-technického a personálneho zabezpečenia.

MZ SR si je však vedomé, že zadefinovaním miestnej dostupnosti negarantuje občanom to kedy im daná elektívna starostlivosť bude poskytnutá. A preto v rámci vykonávacích predpisov plánuje navrhnúť aj nový zoznam čakacích dôb, ktoré sa budú merať a stanovovať tak, aby bola zagarantovaná reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Záleží nám na tom, aby mal pacient dostupnú komplexnú zdravotnú starostlivosť, a preto sme pristúpili ku konkrétnym krokom aj v tejto oblasti. Z pozície regulátora vytvárame podmienky a priestor pre postupné zmeny a snažíme sa odstraňovať bariéry v implementácii opatrení. Nevieme však garantovať akceptáciu zámerov v plnom rozsahu zo strany zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, preto dopady len indikatívne a mali by byť čerpané flexibilne.

Návrh jasne stanovuje miestny nárok občanov na každý typ starostlivosti, vyjadrený ako maximálny počet minút do ktorej majú občania mať k dispozícií daný typ ústavnej starostlivosti. Dostupnosť je delená do 5 úrovní podľa úrovní nemocníc. Tieto dostupnosti boli nastavené podľa selektovaných zahraničných modelov a prejdené s odborníkmi v danej oblasti. Tento nárok, ktorý je reflektovaný do zmluvnej povinnosti každej zdravotnej poisťovne je doplnený aj minimálnym počtom lôžok. Tieto opatrenia spolu zabezpečujú to, aby každý občan mal ekvivalentnú dostupnosť starostlivosti, čomu dnes často nebolo. Naopak, často sa stávalo, že tým, že nebol poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti mali síce „nemocnicu“ blízko, ale tam mu nevedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, čo viedlo k zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.

Prístup k zdravotnej starostlivosti podľa jej náročnosti, početnosti, geografickej dostupnosti, potreby jej blízkosti k pacientovi (akútna zdravotná služba), podľa kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti toho času nie je možné kvantifikovať ani presne špecifikovať, pokiaľ nie je jasné finálne znenie vykonávacieho predpisu o kategorizácií ústavnej zdravotnej starostlivosti. Popri tejto reforme sa pripravujú aj tieto reformy:

−akútnej zdravotnej starostlivosti (t. j. siete záchrannej zdravotnej služby),

−následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti,

−špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

−dokončenia implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG),

−týkajúce sa podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

57

Ministerstvo zdravotníctva pri nadväzujúcich reformách postupuje v súlade s nasledovným harmonogramom:

−v nadväznosti na schválenie Plánu obnovy a odolnosti ministerstvo zdravotníctva spolu s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „ZZS“) v rámci roka 2022 príjme novú sieť ZZS naviazanú na novú optimálnu sieť nemocníc. Optimálna sieť bude vychádzať z dopytu po zásahoch podľa diagnóz a regiónov, geografického rozloženia staníc ZZS so zohľadnením cestnej siete a infraštruktúry, dostupnosti nemocničných zariadení vhodných typov a zároveň s využitím matematického modelovania a simulácií z reálnych dát (napr. p-median model a iné). Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 príjme novú definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá určí okruh oprávnených užívateľov záchrannej zdravotnej služby a spôsob vykonania odozvy na požiadavku týchto užívateľov. Cieľom je využitie ZZS práve na opodstatnené zásahy, keď pacienti v priamom ohrození života a čím sa zvýši dostupnosť ZZS a efektívne využijú zdroje. Súčasťou týchto reforiem bude aj definícia poskytovania urgentnej starostlivosti v rámci ústavných zdravotníckych zariadení v nadväznosti na prijatú optimálnu sieť nemocníc.

−ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci implementácie Plánu obnovy a odolnosti predstaví reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, posudkovej činnosti a dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Spomenuté reformy už rozpracované v rámci medzirezortnej skupiny, ktorá započala svoju činnosť v roku 2020, pričom jednou z jej hlavných úloh v súvislosti s optimálnou sieťou nemocníc bude zadefinovať potrebu následných, dlhodobých a paliatívnych kapacít. S ohľadom na vládou schválené míľniky v rámci Plánu obnovy a odolnosti sa očakáva do prvého kvartálu roku 2023 schválenie nového zákona v oblasti dlhodobej a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a do konca roka 2023 bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predložená nová koncepcia financovania sociálnych služieb, ktorej legislatívne schválenie sa očakáva najneskôr v roku 2025.

−súčasťou predkladanej legislatívy je aj reforma primárnej ambulantnej starostlivosti. V prvom kroku je cieľom v rámci roka 2021 upraviť reguláciu spôsobom, aby podporovala príchod nových všeobecných lekárov, priebežnú generačnú výmenu aj celkové zvýšenie ich počtu a zároveň prispievala k riešeniu geografických nerovností v dostupnosti primárnej starostlivosti. Kombinácia zonačných kritérií a zriadenia finančného nástroja na podporu primárnej starostlivosti na MZ SR vytvorí nástroje na priamy výkon zdravotníckych politík a umožní podporiť cielené vytváranie nových praxí v miestach, kde ich je nedostatok. V ďalšom kroku sa MZ v priebehu roka 2022 sústredí na zadefinovanie úlohy primárnej sféry v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike prostredníctvom nových koncepcií všeobecného lekárstva. Nové koncepcie všeobecného lekárstva pre dospelých, deti a dorast a súvisiaca úprava úhradových mechanizmov budú výsledkom interných prác MZ SR s využitím nástroja technickej pomoci od Európskej komisie a pracovných skupín so zástupcami sektora. Vychádzajúc z odporúčaní Svetovej banky bude ich cieľom podporiť rozširovanie kompetencií VLD a VLDD, zvýhodňovanie modelov práce podporujúcu dostupnosť, kvalitu a efektivitu poskytovania primárnej starostlivosti. V následnom kroku sa MZ sústredí na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorej

58

potrebu a úlohu prehodnotí v rámci roku 2023 v závislosti na prijatú reformu primárnej ambulantnej starostlivosti a reformu ústavnej starostlivosti.

−do konca roka 2023 ministerstvo zdravotníctva prehodnotí a sfunkční systém DRG v nadväznosti na prijatú reformu nemocničnej siete. Ministerstvo vykoná v tomto ohľade hĺbkovú revíziu definičnej príručky a relatívnych váh.

−ministerstvo zdravotníctva kontinuálne pracuje na zlepšení situácie s nedostatkom zdravotníckeho personálu. V súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti už v roku 2022 zjednoduší a skráti uznávanie dokladov a kvalifikácií prichádzajúcich zdravotníckych pracovníkov a permanentne etabluje inštitút odbornej stáže a zavedie programy na zrýchlenie adaptácie vysokokvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a ich rodín. Na základe schválenej stratégie ľudských zdrojov, na ktorej ministerstvo už v súčasnosti pracuje, pristúpi ku krokom, ako je reforma vzdelávania, bude udržiavať a vylepšovať nástroje ako sú motivačné štipendiá, rezidentské štúdia, zasadí sa o lepšie mzdové podmienky zdravotníckych pracovníkov, prehodnotí úlohu ostatného zdravotníckeho personálu za cieľom mitigácie jeho akútneho nedostatku a mnohé ďalšie opatrenia.

Dostupnosť

Meranie vzdialenosti v km bolo pre účely tohto zákona nahradené dojazdeným časom motorového vozidla. Pre meranie boli použité konzervatívne odhady rýchlostí, ktoré zodpovedajú priemerným rýchlostiam a nie maximálnym, ktoré často používané v komerčných systémoch. Navrhované kritériá časovej dostupnosti sú navyše stanovenú oveľa prísnejšie než v okolitých krajinách, kde sa dojazdy stanovujú v 1,5 aj 2-násobne dlhších dojazdových časoch. Meranie podľa dojazdu hromadnej dopravy by znamenalo zmenu siete nemocníc pri každej zmene grafikonu, prázdninách alebo víkendovom režime. Infraštruktúra nemocníc slúžiť na zabezpečenie dostupnej starostlivosti najmä v prípade dojazdu sanitkou v urgentných stavoch. Predmetom nie je garancia sociálnej dostupnosti (predmetom je úhrada z verejného zdravotného poistenia, nie zo sociálnych zdrojov). Definícia bola upravená tak, aby sa neodkazovala na osobnú dopravu, ale dopravu motorovým vozidlom.

Úlohou komisie pre kategorizáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti je definícia odborných pravidiel pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici, potrebnému vybaveniu, kritériám kvality, podľa toho je preto určené aj zloženie komisie. Definované štandardy kvality majú byť platné pre celé územie SR rovnako. S účasťou zástupcu regiónov sa naopak ráta v komisii pre tvorbu sieť, ktorá rozhoduje o konkrétnom postavení nemocníc v sieti, kde je potrebné zohľadniť aj regionálne faktory.

Vplyvy na obyvateľov menej obývaných oblastí, ktoré nenaplnia návrhom zákona predpokladaný dostatočný spád obyvateľov sa nedajú presne vyšpecifikovať, avšak budú kompenzované, riešené ďalšími reformami, ktoré sa pripravujú, napríklad reforma neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Očakávame však presný opak, ak bude poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti budú vedieť kam majú ísť, čo zabráni zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta. Pre zabezpečenie prevozov v rámci urgentných prípadov bude (na základe finálneho zoznamu nemocníc v sieti a ich úrovní) aktualizovaná sieť záchrannej služby (pozemnej aj leteckej). Zabezpečenie dopravy za neurgentnou dopravou by podľa názoru predkladateľa nemalo byť nákladom verejného zdravotného poistenia, ale sociálneho zabezpečenia, pretože by malo byť smerované len na tie časti populácie, pre ktoré by doprava bola sociálne problematická. Predkladateľ otvorí v tomto kontexte diskusiu s príslušnými inštitúciami. Migrácia v prihraničných oblastiach je obojsmerná. Práve kvôli prihraničným oblastiam a zabezpečeniu dostupnosti aj v takýchto nerovnomerných spádových oblastiach je v podmienkach pre tvorbu siete znížený počet poistencov v spádovej oblasti pre regióny, kde by takto bola nedostatočná dostupnosť. Migrácia za prácou zvyčajne smeruje z menej vyvinutých regiónov do veľkých miest. Zohľadnenie takejto migrácie by znamenalo ešte väčšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v menej obývaných regiónoch SR. Samotné prirodzené spádové územia môžu byť určené nad existujúcou sieťou. Toto určenie bude definované v každoročnom vyhodnotení siete. Návrh prvej siete nemocníc bol doplnený.

59

Po vyhodnotení všetkých faktorov, demografie, trendov v medicíne, so zohľadnením súčasného využitia lôžok a po zavedení plánovaných zmien, v Slovenskej republike budeme do roku 2030 potrebovať namiesto súčasných 28 262 akútnych lôžok len približne 17 500 akútnych nemocničných lôžok (tzn. pokles lôžok o 38 %). Na zabezpečenie tohto počtu a s cieľom zabezpečenia vyššej efektivity, bude v novej optimálnej sieti postačovať 31 nemocníc (resp. komplexov nemocníc t. j. pôjde o 31 geografických bodov, pričom zdravotná starostlivosť v jednom bode bude môcť zabezpečiť viacero nemocníc podľa vyššie popísaných podmienok).

V predkladaných materiáloch sa používajú počty lôžok v rôznych kontextoch, preto tieto čísla nie vždy rovnaké. V rámci analýz sa používali viaceré scenáre (podľa ich pravdepodobnosti, resp. predpokladov, ktoré by museli byť na ich naplnenie splnené). V samotnom nariadení sa potom uvádzajú minimálne počty lôžok, ktoré potrebné na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Neobsahujú preto rezervy, ktoré je možné efektívnejšou organizáciou práce eliminovať. Počty lôžok v nariadení boli ďalej rozdelené do 2 kategórií - na akútne a psychiatrické, kdežto v sprievodných dokumentoch sa akútne psychiatrické lôžka zarátavali do celkových akútnych lôžok. Zohľadnenie dlhodobých trendov alebo dlhodobého plánovania bude umožnené pomocou kategorizáciou ústavnej starostlivosti, v rámci ktorej je možné stanoviť prechodné obdobie. Toto umožní ustanoviť napr. potrebu povinných programov alebo služieb v nových regiónoch a poskytnúť dostatočný čas pre vybudovanie týchto programov alebo kapacít v predmetných nemocniciach. Nemocnice tak budú mať záväzné ustanovenie alebo rozhodnutie, na základe ktorého budú môcť realizovať investície, a zároveň dostatok času na ich realizáciu v prípade potreby dlhšie trvajúcich zmien.

V súčasnosti poskytuje ústavnú starostlivosť na Slovensku 98 všeobecných alebo špecializovaných nemocníc. Z nich bude približne 28 32 zaradených do siete a ďalších približne 20 - 25 podmienene zaradených do siete (ako tzv. komplementárna nemocnica po dohode s hlavnou nemocnicou v sieti, napr. NÚSCH, VOÚ, DFN Košice, Onkologický ústav sv. Alžbety) alebo ako nemocnica poskytujúca doplnkový program. Zo zvyšných viac ako 40 nemocníc, ktoré nebudú zaradené do siete akútnych nemocníc (t. j. nezískajú úroveň regionálnej, komplexnej, koncovej a národnej nemocnice):

-21 nemocníc ani dnes neposkytuje skutočnú akútnu lôžkovú starostlivosť (bez prítomnosti Oddelenia akútnej a intenzívnej starostlivosti), t. j. ide o nemocnice, ktoré sa už v minulosti samé transformovali na komunitnú úroveň nemocnice,

-približne ďalších 20 nemocníc bude transformovaných na komunitné nemocnice, pričom časť z nich bude poskytovať vybrané doplnkové programy.

Pre niekoľko nemocníc zaradených do siete bude zmena znamenať vybudovanie nových programov, alebo zabezpečenie plnenia nových podmienok stanovených kategorizáciou ústavnej starostlivosti. Časť nemocníc naopak bude musieť niektoré programy utlmiť (v oblastiach s väčším počtom väčších nemocníc, z ktorých dnes žiadna nedosahuje minimálne počty pacientov, zostane špecializovaný program len v niektorých z týchto nemocníc).

Na reformu optimálnej siete nemocníc budú nadväzovať ďalšie reformy alebo plánované zmeny, ktoré zabezpečia jej realizáciu v navrhovanom prechodnom období; ide najmä o reformu akútnej zdravotnej starostlivosti (siete záchrannej zdravotnej služby), reformu následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti, reformu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, dokončenie implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG) a podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Špecifikácia procesov v nemocniciach a organizácia práce v nemocniciach nie je predmetom tohto zákona. Časť týchto zmien nastane vplyvom zavádzania efektívnejších procesov v nemocniciach najmä v novo postavených zariadeniach, ktoré eliminujú časové straty pri ošetrovaní pacientov, ktoré dnes vznikajú neefektívnym usporiadaním nemocníc a ktoré často nie je možné v starých budovách pavilónového typu realizovať. Ďalšie skrátenia ošetrovacej doby vyplynú z postupne sa zvyšujúceho využívania menej invazívnych medicínskych postupov, vybavenia pacientov v jednodňovej starostlivosti alebo skoršieho presunu na následné lôžka, prípadne aj ďalšími vplyvmi, ktoré boli uvedené aj v prílohách tohto návrhu zákona (napr. v prezentácii).

60

Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe prebieha diskusia o tom, ktoré nemocnice v súčasnosti existujúce budú zaradené do jednotlivých kategórií nemocníc, nie je možné zhodnotiť ako sa presunú zamestnanci a či zmena vyvolá dopad na nové pracovné miesta.

Až následne bude možné zhodnotiť aj vplyvy na podmienky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti (pre pacientov a aj pre zamestnancov) týkajúce sa priestorového a materiálneho - technického zabezpečenia zariadení.

Prístup "hodnota za peniaze" je aplikovaný pri centralizácii medicínskych služieb, ktoré finančne náročné na materiálno-technické vybavenie alebo náročné na personálne zabezpečenie do menšieho počtu nemocníc, ktoré sú geograficky rovnomerne rozložené po celom Slovensku. Takáto centralizácia povedie k vyššej efektivite zdravotného systému. Predmetom tohto zákona je definícia podmienok pre zabezpečenie siete a kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti v nemocniciach v sieti, nie ich ekonomická efektivita. Máme za to, že MZSR by nemalo vylúčiť nemocnicu zo siete len z toho dôvodu, že jej finančná situácia nie je optimálna (napr. z dôvodu predchádzajúcich investícií alebo naopak vplyvom historických investičných dlhov). Na meranie finančných ukazovateľov MZSR nezbiera ani potrebné dáta.

61

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrh zákona dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie. Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

62

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

VAS

Áno, návrh uľahčuje vznik nových pracovných miest (sektor zdravotníctvo, povolanie všeobecný lekár) identifikovaním nedostatkových okresov z hľadiska dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti na území Slovenskej republiky. Reforma prináša príležitosť mladým lekárkam a lekárom otvoriť si vlastnú prax. Reforma umožňuje požiadať o finančný jednorazový príspevok na zriadenie novej ambulancie. Odhadovaná kvantifikácia je 170 priznaných príspevkov na zriadenie nových ambulancií (t. j. 170 nových pracovných príležitostí pre všeobecných lekárov) na obdobie rokov 2022 – 2026.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

VAS

Návrh zákona nemá vplyv na zánik pracovných miest.

OSN

Môže dôjsť k zániku časti pracovných miest v nemocniciach s nižšou úrovňou z čoho vyplýva, že personál sa bude musieť presunúť do inej nemocnice, časť personálu bude musieť cestovať do iného mesta za prácou alebo sa môže presunúť do ambulantného sektora, kde je v súčasnosti nedostatok personálu.

Tvorba novej siete nemocníc prebieha po vzájomnej diskusii so zainteresovanými subjektami a na základe dohody sa posunulo vydanie prvého zoznamu nemocníc, aby bol dostatok času na podrobné analýzy a ich validáciu jednotlivými nemocnicami. Pokiaľ ide o toky finančných prostriedkov, od 1.1.2022 bude v platnosti prechodné obdobie, počas ktorého bude naďalej platiť koncová sieť (do 31.12.2023), t.j. všetky vzťahy ostávajú zachované. Následne po tomto prechodnom období, zoznam nemocníc aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa budú riadiť týmto zákonom.

V návrhu uznesenia SR k návrhu zákona je úloha

B. 1.vypracovať v spolupráci s Ministerstvom financií SR analýzu finančných dopadov a realokáciu zdrojov pri implementácií návrhu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Termín: do jedného mesiaca od zverejnenia návrhu zoznamu nemocníc zaradených do siete kategorizovaných nemocníc.

Pri príprave prvého a finalizácií prvého zoznamu bude možné tieto dopady kvantifikovať.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

VAS

Áno, návrh umožní lekárom a lekárkam získať informáciu o voľných lekárskych miestach v okresoch, kde nie je zabezpečený dostatočný počet lekárskych miest, zverejňovaných samosprávnymi krajmi.

OSN

Po realizácii kategorizácie a určení konkrétnej siete nemocníc sa predpokladá zvýšený dopyt po práci zdravotníckeho pracovníka v nemocniciach zaradených v sieti.

Optimalizácia siete nemocníc predpokladá aj presun medzi pracovnými miestami v rámci existujúcich nemocníc. Kvantifikácia objemu presunov bude možná až po prijatí rozhodnutí o kategorizácii v zmysle navrhovaného zákona.

63

Od nastavenia kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti – zoznam medicínskych služieb, povinných programov, lehoty časovej dostupnosti, špeciálne materiálno-technické vybavenie a pod. budú závisieť podmienky v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti (pre pacientov a aj pre zamestnancov) týkajúce sa priestorového a materiálneho - technického zabezpečenia zariadení.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

VAS

Áno, návrh vytvára nové pracovné príležitosti aj v nedostatkových regiónoch a prispeje k efektívnejšej alokácii pracovnej sily.

OSN

Áno, návrh vytvára nové pracovné príležitosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú zaradení v pripravovanej sieti nemocníc.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona nemá negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Návrh zákona nemá vplyv na špecifické vekové skupiny zamestnancov.

64

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_340629

Žiadosť o príspevok na zabezpečenie minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti (VAS)

4

A

ks_340630

Zverejňovanie výsledkov vyhodnocovania stavu siete VAS, klasifikácie okresov, zoznamu poskytovateľov a zoznamu miest na ktoré sa viažu príspevky na webovom sídle MZSR

4

A

ks_340631

Zverejňovanie výsledkov vyhodnocovania stavu siete VAS na webovom sídle ÚDZS

4

A

ks_340633

Zverejňovanie zoznamu neobsadených lekárskych miest v kraji na webových sídlach príslušných VÚC

4

A

ks_340634

Zverejňovanie výsledkov vyhodnotenia plnenia podmienok kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti na webovom sídle MZSR

4

A

ks_340635

Žiadosť o podmienené zaradenie nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc, žiadosť o podmienené zvýšenie úrovne nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc a žiadosť o podmienené poskytovanie doplnkového programu

4

65

A

ks_340765

Žiadosť o zmenu údajov o mieste prevádzkovania, o počte lôžok a o rozdelení povinných programov medzi hlavnou nemocnicou a partnerskou nemocnicou

4

A

ks_340766

Žiadosť o zníženie úrovne nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc, žiadosť o zrušenie doplnkového programu v nemocnici zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc a žiadosť o vyradenie nemocnice zo siete kategorizovaných nemocníc

4

A

ks_340636

Zverejňovanie zoznamu kategorizovaných nemocníc na webovom sídle MZSR

4

A

ks_340767

Návrh na plánovanú starostlivosť zaslaný prevádzkovateľom nemocnice

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A

isvs_10880

Zoznam kategorizovaných nemocníc zaradených do siete kategorizovaných nemocníc

nie

A

isvs_10881

Zoznam

poistencov čakajúcich na poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

x

-

-

66

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Konanie o

1.podmienenom zaradení nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc,

2.podmienenom zvýšení úrovne nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc,

3.podmienenom poskytovaní doplnkového programu,

4.riadnom zaradení nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc,

5.riadnom zvýšení úrovne nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc,

6.riadnom poskytovaní doplnkového programu,

7.zmene údajov o sídle, o počte lôžok a o rozdelení povinných programov a doplnkových programov medzi hlavnou nemocnicou a komplementárnou nemocnicou,

8.znížení úrovne nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc,

9.zrušení doplnkového programu,

10.vyradení nemocnice zo siete kategorizovaných nemocníc,

(štvrtá časť návrhu zákona o kategorizovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Štruktúrovanú žiadosť s prílohami o podmienené zaradenie alebo zaradenie nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc podľa § 12 až §14 je možné podať elektronicky na MZSR.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Pre účely konania (vrátane podmieneného zaraďovania) o zaraďovaní nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc sa získavajú údaje v rozsahu údajov podľa § 12 15 ods. 2 až ods. 5 predkladaného návrhu.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom

Áno

Nie

Údaje musí predkladať žiadateľ z dôvodu nevyhnutnosti preukázania napr. splnenia materiálno-technického vybavenia, personálneho zabezpečenia, predloženia projektu stratégie a rozvoja nemocnice a z dôvodu absencie väčšiny

67

súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

požadovaných údajov v evidenciách orgánov verejnej moci.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Údaje budú získavané z úradnej moci od začiatku aplikácie daného ustanovenia o konaní o zaraďovaní nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

V prípade legislatívneho návrhu k zákonu č. 578/2004 Z. z. sa údaje poskytujú v elektronickej podobe, bezodplatne a v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov.

Konkrétne zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií a samosprávne kraje sú povinné sprístupniť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou elektronickou formou všetky informácie a údaje potrebné na vyhodnocovanie stavu siete podľa §5b. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bez zbytočného odkladu je povinný sprístupniť elektronickou formou ministerstvu zdravotníctva a všetkým zdravotným poisťovniam následne všetky údaje podľa §5b a údaje o počte poistencov.

MZSR pri poskytovaní príspevku na zriadenie novej ambulancie poskytne príslušnému samosprávnemu kraju a zdravotným poisťovniam meno a priezvisko uchádzača, jeho kód zdravotníckeho pracovníka, kontaktné údaje v rozsahu telefónneho čísla a elektronickej adresy a informácie o podmienkach príspevku, pre ktorý bol vydaný súhlas.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

68

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí navrhovaná právna úprava zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Áno, navrhovaná právna úprava prispeje k posilneniu stability rodinného prostredia, vzhľadom na tvorbu nových pracovných príležitostí pre lekárky a lekárov v okresoch naprieč Slovenskom a zavedenie podpory pre založenie novej ambulancie. Tým sa podporí zotrvanie viacerých generácií v rámci rodných okresov, aj v prípade odľahlejších regiónoch.

Vplyvy na obyvateľov menej obývaných oblastí, ktoré nenaplnia návrhom zákona predpokladaný dostatočný spád obyvateľov sa nedajú presne vyšpecifikovať, avšak budú kompenzované, riešené ďalšími reformami, ktoré sa pripravujú, napríklad reforma neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Očakávame však presný opak, ak bude poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti budú vedieť kam majú ísť, čo zabráni zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta. Pre zabezpečenie prevozov v rámci urgentných prípadov bude (na základe finálneho zoznamu nemocníc v sieti a ich úrovní) aktualizovaná sieť záchrannej služby (pozemnej aj leteckej). Zabezpečenie dopravy za neurgentnou dopravou by podľa názoru predkladateľa nemalo byť nákladom verejného zdravotného poistenia, ale sociálneho zabezpečenia, pretože by malo byť smerované len na tie časti populácie, pre ktoré by doprava bola sociálne problematická. Predkladateľ otvorí v tomto kontexte diskusiu s príslušnými inštitúciami. Migrácia v prihraničných oblastiach je obojsmerná. Práve kvôli prihraničným oblastiam a zabezpečeniu dostupnosti aj v takýchto nerovnomerných spádových oblastiach je v podmienkach pre tvorbu siete znížený počet poistencov v spádovej oblasti pre regióny, kde by takto bola nedostatočná dostupnosť. Migrácia za prácou zvyčajne smeruje z menej vyvinutých regiónov do veľkých miest. Zohľadnenie takejto migrácie by znamenalo ešte väčšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v menej obývaných regiónoch SR. Samotné prirodzené spádové územia môžu byť určené nad existujúcou sieťou. Toto určenie bude definované v každoročnom vyhodnotení siete. Návrh prvej siete nemocníc bol doplnený.

8.1.2 Môže dôjsť navrhovanou právnou úpravou k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Nie, práve naopak, navrhovaná úprava prispeje k budovaniu zdravého rodinného prostredia.

8.1.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Nie, navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na demografický rast.

8.1.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Návrh nekladie žiadne prekážky, ktoré by bránili pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí.

8.1.5 Má navrhovaná právna úprava vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Navrhovaná právna úprava vytvára príležitosti pre rodičov na realizáciu rodinného života spolu s deťmi vo väčšej miere, keďže motivuje lekárov a lekárky po nadobudnutí špecializácie návrat do svojho rodného okresu, v prípade že ide o okres, v ktorom bol identifikovaný nedostatok lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria (ďalej len „všeobecných lekárov“) .

69

8.1.6 Má navrhovaná právna úprava vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Návrh nemá vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín.

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Navrhovaná právna úprava má pozitívny vplyv na súdržnosť rodiny vytváraním vhodných podmienok pre lekárov a lekárky na otváranie si vlastných praxí v blízkosti trvalého bydliska. Zároveň cieli na zlepšenie dostupnosti pediatrickej zdravotnej starostlivosti, bez nevyhnutnosti prekonávať veľké vzdialenosti v prípade preventívnych prehliadok alebo potreby ošetrenia dieťaťa.

8.2.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Navrhovaná právna úprava má pozitívny vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny.

8.2.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín.

8.2.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny.

8.2.5 Má navrhovaná právna úprava vplyv na rozpad rodín?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na rozpad rodín.

8.2.6 Má navrhovaná právna úprava vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Navrhovaná právna úprava má pozitívny vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc.

70

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na výchovu detí.

8.3.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí v rodinách?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv.

8.3.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom.

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Navrhovaná právna úprava má pozitívny vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine – vzor súdržných rodinných väzieb naprieč všetkými generáciami, vzhľadom k motivovaniu začínajúcich lekárok a lekárov k otváraniu všeobecných ambulancií v nedostatkových regiónoch.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na uzatváranie manželstva.

8.6.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva.

8.6.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny.

8.6.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv.

71

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv.

72

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

čl. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie

čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

čl. 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve

Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, 30. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5) v platnom znení

Gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Spolugestor - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Spolugestor - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005) v platnom znení.

Gestor: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.

73

Gestor: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. júna 2020 v spojených veciach C‑262/18 P a C‑271/18 P (Európska komisia a Slovenská republika proti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s.)

−„Hoci prípadné zisky, ktoré títo poskytovatelia dosiahnu, môžu byť použité a rozdelené, musí to byť v súlade s požiadavkami na zabezpečenie udržateľnosti systému a dosahovanie sociálnych a solidárnych cieľov, na ktorých je systém založený. Zdá sa teda, že možnosť usilovať sa o zisk a dosahovať ho je značne obmedzená zákonom a na rozdiel od úvah Všeobecného súdu rozvinutých v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku ju nemožno považovať za okolnosť, ktorá by mohla vyvrátiť sociálny a solidárny charakter vyplývajúci zo samotnej povahy dotknutých činností.“

−„Možnosť poskytovateľov poistenia usilovať sa o zisk, používať ho a rozdeľovať ho je značne obmedzená zákonom, účelom týchto zákonných povinností je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia.“

Rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C 264/01, C 306/01, C 354/01 a C 355/01, EU:C:2004:15

−„Zavedenie konkurenčného prvku do systému s charakteristikami uvedenými v bode 32 tohto rozsudku s ohľadom na to, že jeho cieľom je motivovať hospodárske subjekty k výkonu ich činnosti v súlade so zásadami dobrej správy, teda čo najefektívnejšie a s čo najnižšími nákladmi, v záujme riadneho fungovania systému sociálneho zabezpečenia, nemení povahu tohto systému.“

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 5. marca 2009, Kattner Stahlbau proti Maschinenbau‑ und Metall‑ Berufsgenossenschaft, C 350/07

−„členský štát nezveruje správu systému sociálneho zabezpečenia jedinému poskytovateľovi poistenia, ale rôznym poskytovateľom, nemôže spochybniť zásadu solidarity, na ktorej je založený tento systém, a to tým skôr, že v rámci uvedeného systému si dotknutí poskytovatelia medzi sebou prerozdeľujú náklady a riziká.“

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. novembra 2009, Krzysztof Filipiak proti Dyrektor Izby Skarbowej w Poznaniu, C‑314/08

−„prednosť práva Spoločenstva vyžaduje, aby vnútroštátny súd uplatňoval právo Spoločenstva a vylúčil uplatnenie sporných ustanovení vnútroštátneho práva, bez ohľadu na rozsudok vnútroštátneho ústavného súdu, ktorý rozhodol o odložení straty záväznosti týchto ustanovení posúdených ako neústavné.“

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2006 vo veci Watts, C-372/04 (The Queen na návrh Yvonne Watts proti Bedford Primary Care Trust)

−„čakacia doba, ktorá vyplýva z cieľov plánovania a riadenia nemocničnej ponuky sledovaných vnútroštátnymi orgánmi v závislosti od klinických priorít vopred určených všeobecným spôsobom, v rámci ktorých možno dostať nemocničnú liečbu vyžadovanú zdravotným stavom pacienta v zariadení patriacom do predmetného vnútroštátneho systému, neprekračuje

74

prijateľnú dobu so zreteľom na objektívne medicínske posúdenie klinických potrieb dotknutej osoby s ohľadom na stav choroby, zdravotné záznamy a pravdepodobný ďalší vývoj ochorenia, stupeň bolesti a/alebo charakter postihnutia v čase žiadosti o súhlas.“

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-Predkladaným návrhom nedochádza k implementácii nariadenia Európskej únie, ani k transpozícií smernice Európskej únie.

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

-V súčasnosti prebieha konanie o porušení zmlúv č. 2018/2034 voči Slovenskej republike, ktoré sa týka nesplnenia určitých povinností vyplývajúcich zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Predkladaný návrh na uvedené konanie nereflektuje.

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. L 255, 30. 9. 2005) v platnom znení bola transponovaná do

Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č.

596/2003 Z. z.

o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. L

75

88, 4. 4. 2011) v platnom znení bola transponovaná do

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 341/2013 Z. z., ktorou sa

ustanovuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 232/2014 Z. z., ktorou sa upravuje postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

76

B.Osobitná časť

Dôvodová správa (osobitná)

Čl. I

K § 1

Vymedzuje sa rozsah predmetu tohto zákona. Forma nového zákona sa zvolila pre potrebu komplexne riešiť danú problematiku, ktorá obsahuje množstvo nových pojmov, ktoré je potrebné zadefinovať.

Východiská

(i)Súčasná sieť nemocníc v Slovenskej republike je príliš široká nielen v počte lôžok, ale aj v počte nemocníc, čo vedie k:

−neefektívnemu viazaniu zdrojov (najmä ľudských),

−nízkej obložnosti lôžok (60 % lôžok v nemocniciach v období pred krízou v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 bolo voľných),

−nízkym počtom zdravotníckych výkonov, resp. nízkym počtom pacientov na nemocnicu; predmetné má za následok nedostatočnú zručnosť lekára ohrozujúcu bezpečnosť pacienta, ako aj neefektívne využitie drahého vybavenia.

(ii)Poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „ústavná starostlivosť“) je roztrieštené, a to znamená, že medzi nemocnicami je nízka miera koordinácie a spolupráce, pričom každá nemocnica sa špecializuje na iné zdravotnícke výkony, z čoho vyplýva, že viaceré nemocnice nedokážu poskytnúť komplexnú ústavnú starostlivosť (napr. pri ťažkých úrazoch vyžadujúcich si multidisciplinárny prístup k pacientovi).

(iii)Neexistujú jasné pravidlá pre poskytovanie ústavnej starostlivosti, z čoho vyplýva, že každá nemocnica v súčasnosti môže vykonávať všetky zdravotné výkony, čo vedie k negatívnym javom ako napríklad k

−tzv. „trofejným operáciám“, kedy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva pár náročných operácií, pri ktorých nedokáže zabezpečiť dostatočnú kvalitu a bezpečnosť pre pacienta,

−fluktuácii personálu medzi nemocnicami, kedy pôvodná nemocnica prestane poskytovať určitú zdravotnú starostlivosť, čím sektor zdravotníctva prichádza o nemocnice schopné komplexne sa postarať o pacientov,

−vzniku špecializovaných pracovísk, ktoré nie sú schopné riešiť komplikácie.

(iv)Viaceré dnešné hospitalizácie pacientov nie sú potrebné – akútne lôžka sú obsadené pacientami, ktorí by mali byť liečení ambulantne (čím okrem zbytočných nákladov vystavujeme pacientov riziku nozokomiálnych nákaz), alebo ktorí potrebujú služby sociálnej starostlivosti. V tomto ohľade sú problémom aj nedostatočné kapacity následnej rehabilitačnej starostlivosti, ako ústavnej, tak ambulantnej alebo domácej, ktoré by zabezpečili rýchly návrat pacienta k plnému zdraviu.

(v)Prestarnuté nemocnice (priemerný vek budov je viac ako 50 rokov) neumožňujú zavádzanie efektívnejších procesov a vedú k dlhodobému zadlžovaniu štátnych nemocníc, a tým aj k nedostatku kapitálových zdrojov na ich obnovu; nové nemocnice by sa mali stavať v takom rozsahu, aby zodpovedali budúcim potrebám.

Ciele navrhovanej právnej úpravy:

•zvýšenie kvality ústavnej starostlivosti a lepšie výsledky pre pacientov,

•stabilizácia zdrojov (vyššia kvalita za rovnaké zdroje, zníženie potreby na personál optimalizáciou poskytovania ústavnej starostlivosti),

•vyššia spokojnosť personálu nemocnice.

1.Definícia rozsahu a nároku ústavnej starostlivosti

Kľúčovým predpokladom definovania optimálnej siete nemocníc je definícia toho, aká ústavná starostlivosť sa poskytuje v nemocniciach a toho, na čo pacient nárok. Toto byť zabezpečené pomocou tzv. kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude aktualizovať ročne za účasti zástupcov odborníkov,

77

zdravotných poisťovní a ministerstva zdravotníctva. Prvá verzia kategorizácie ústavnej starostlivosti sa v spolupráci s odbornými spoločnosťami už vytvára.

Ústavná starostlivosť bude rozdelená do 5 úrovní, a to podľa náročnosti, početnosti, ako aj potreby jej blízkosti k pacientovi (význam jednotlivých úrovní je vysvetlený nižšie v texte). Ústavná starostlivosť zároveň bude rozdelená do medicínskych programov (ďalej len „program“) a medicínskych služieb, pričom pre každú

úroveň nemocnice bude definovaný zoznam povinných a nepovinných programov a medicínskych služieb v rámci programu. Medzi povinnými medicínskymi službami budú spravidla akútne alebo náročné služby, pri ktorých je potrebné dodržať stanovenú geografickú dostupnosť a kvalitu (napr. liečba úrazov, akútnych srdcových alebo mozgových príhod alebo zápalu slepého čreva). Medzi nepovinné programy budú spravidla patriť veľkoobjemové a plánované zdravotné výkony (napr. výmena bedrového kĺbu, operácia kŕčových žíl a pod).

Kategorizácia ústavnej starostlivosti pre vybrané programy a medicínske služby podľa potreby zároveň zavedie podmienky ich poskytovania najmä špecifické požiadavky na materiálno-technické vybavenie, personálne zabezpečenie, minimálny počet výkonov, ktoré musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo lekár-operatér vykonať za rok, maximálny čas pacienta v zozname čakajúcich poistencov, ako aj indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť. Plnenie týchto podmienok a indikátorov kvality bude každoročne vyhodnocované, pričom výsledky tohto hodnotenia budú zverejňované - pacient si tak bude vedieť pred nástupom do nemocnice overiť jej kvalitu a podľa toho si zvoliť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

2.Vytvorenie optimálnej siete nemocníc (OSN)

Nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia získa nemocnica tzv. zaradením do siete kategorizovaných nemocníc (ďalej aj „zaradenie do siete“), ktoré pre akútne nemocnice (t. j. národná, koncová, komplexná a regionálna úroveň nemocnice) určí ministerstvo zdravotníctva na základe stanovených podmienok:

−nemocnica musí plniť programový profil pre úroveň, v rámci ktorej je zaradená do siete,

−pre každú úroveň ústavnej starostlivosti musí byť zabezpečená geografická dostupnosť,

−každá nemocnica určitej úrovne musí mať dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov,

−na každej úrovni musí byť zabezpečený dostatočný počet lôžok podľa ich typu.

Nemocnica zaradená do siete v určitej úrovni bude musieť poskytovať všetky povinné programy a medicínske služby, čím sa zabezpečí reálna geografická dostupnosť ústavnej starostlivosti pre pacientov. V súčasnosti totiž platí, že nemocnica sa môže rozhodnúť niektoré služby vôbec neposkytovať, napr. z dôvodu ich finančnej nevýhodnosti.

Zdravotné poisťovne tak budú môcť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozsahu ústavnej starostlivosti určitej úrovne len v nemocniciach zaradených do siete v danej úrovni alebo vyššej. Zároveň budú musieť uzatvoriť zmluvu v rozsahu všetkých povinných programov a medicínskych služieb v nemocniciach príslušnej úrovne. Pri nepovinných programoch a medicínskych službách si budú môcť vybrať z dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v sieti (danej úrovne alebo vyššej) podľa vlastných a transparentne zverejnených podmienok, pri dodržaní legislatívou určených štandardov.

Jedným z hlavných princípov reformy je zabezpečenie siete nemocníc, ktoré dokážu poskytovať multidisciplinárnu ústavnú starostlivosť v definovaných úrovniach. Kľúčovú úlohu v tejto sieti tvorí prostredná komplexná úroveň nemocnice, ktorá je určená tak, aby umožnila dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (do 60 - 90 minút). V rámci tejto úrovne bude zabezpečená špecializovaná akútna multidisciplinárna starostlivosť o pacientov s akútnym infarktom myokardu, náhlou cievnou mozgovou príhodou a ťažkými úrazmi.

Nemocnica môže splniť programový profil pre svoju úroveň buď samostatne (preferovaná verzia) alebo v spolupráci s iným poskytovateľom (tzv. partnerskou nemocnicou) v rovnakej obci alebo meste (napr.

78

Univerzitná nemocnica Bratislava bude vedieť splniť programový profil pre národnú nemocnicu len v spolupráci s Národným ústavom srdcovo-cievnych chorôb, Národným onkologickým ústavom a Národným ústavom detských chorôb). Podmienkou pre spoločné plnenie programu je vzájomná dohoda medzi nemocnicami, ktorá zabezpečí vzájomnú kooperáciu pri preklade pacientov, účasť špecialistov pri poskytovaní ústavnej starostlivosti medzi nemocnicami (napr. účasť cievneho chirurga z ústavu srdcovocievnych chorôb pri operácii pacienta s ťažkým úrazom v hlavnej nemocnici) alebo zdieľanie priestorov a prístrojového vybavenia pri zriedkavých komplikovaných operáciách (napr. spoločné využívanie chirurgického robota alebo prístroja na peroperačnú extrakorporálnu mimotelovú oxygenáciu).

Ak v určitom regióne existuje dostatočná potreba (inými slovami počet obyvateľov v spádovom území), Ministerstvo zdravotníctva SR môže do siete zaradiť aj nemocnicu poskytujúcu len časť programov danej úrovne (napr. pôrodnica, nemocnica s ortopedickým programom), resp. umožniť poskytovanie vybraného programu vyššej úrovne aj nemocnici nižšej úrovne (tzv. doplnkový program). Podmienkou takéhoto doplnkového zaradenia do siete je, aby očakávaná potreba po povolení nového programu prevyšovala minimálne počty výkonov pre všetky nemocnice, pričom v určitých prípadoch sa nemocnici poskytujúcej doplnkový program určí aj maximálny počet výkonov tak, aby neohrozila udržateľnosť programu vo všeobecnej nemocnici poskytujúcej multidisciplinárnu zdravotnú starostlivosť.

Do siete môže byť zaradená aj nová nemocnica, resp. nemocnica nižšej úrovne môže požiadať o status vyššej úrovne (tzv. zmena zaradenia v sieti), aj v prípade, ak existujúca nemocnica (v definovanej miere) neplní legislatívou dané podmienky - v takom prípade môže byť iná nemocnica podmienene zaradená do siete so stanoveným prechodným obdobím, počas ktorého bude mať nárok len na zníženú úhradu z verejného zdravotného poistenia a bude musieť preukázať plnenie stanovených podmienok. V súčasnosti neexistujú údaje a lepšia metodika pre určenie tzv. obvyklého pobytu, než prechodný a trvalý pobyt. Aj keď sa vo verejnom sektore pracuje na metodikách, ako tento obvyklý pobyt určiť, treba upozorniť, že v rámci vyhodnotenia siete je tiež potrebné sledovať spotrebu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na pobyt pacienta (pri určovaní potreby zdravotnej starostlivosti v regióne), preto nie je dostačujúca len neprepojená informácia o počte obyvateľov s obvyklým pobytom v určitej obci, ale táto informácia by musela byť priradená priamo ku konkrétnej spotrebe zdravotnej starostlivosti. To by bolo možné dosiahnuť len ak sa informácia o obvyklom pobyte bude evidovať v zdravotných poisťovniach alebo by ministerstvo zdravotníctva muselo pracovať s neanonymizovanými údajmi. Vzhľadom na mnohé metodologické problémy a nezodpovedané otázky, ako aj potrebu jednoznačného určenia pobytu z dôvodu predchádzaniu nejednoznačnému výkladu, predkladateľ nateraz zotrváva v takej definícii, aká je uvedená v návrhu. V prípade, ak sa podarí zjednotiť sa na metodike určenia obvyklého pobytu a vyriešiť všetky technologické problémy, definíciu v zákone bude možné upraviť jeho novelizáciou.

Nemocnice budú zaradené do 5 úrovní (nemocnica určitej úrovne poskytuje aj zdravotnú starostlivosť z nižších úrovní):

1.Nemocnica národnej úrovne poskytuje vysoko-špecializovanú ústavnú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom v Slovenskej republike (napr. transplantácia srdca).

2.Nemocnica koncovej úrovne bude poskytovať špecializovanú (terciárnu) zdravotnú starostlivosť s nízkou početnosťou v spádovom území o veľkosti 1,5 2,0 mil. obyvateľov, a teda približne na úrovni pôvodných krajov (napr. výkony poskytované v rámci kardiochirurgie, neurochirurgie, výkony vysoko komplexnej onkologickej liečby, alebo špecializovanej starostlivosti o deti).

3.Nemocnica komplexnej úrovne bude poskytovať komplexnú akútnu aj plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie približne 500 000 až 600 000 obyvateľov, a teda približne na úrovní oblastí VÚC, v sieti zabezpečujúcej dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (napr. intervenčná liečba akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, liečba akútnych ťažkých úrazov, ako aj komplexná nízko početná plánovaná zdravotná starostlivosť).

4.Nemocnica regionálnej úrovne bude poskytovať štandardnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť na regionálne úrovni pre spádové územie 100 000 200 000 obyvateľov, a teda pre približne dva tri okresy (napr. základné chirurgické zákroky, štandardnú zdravotnú starostlivosť

79

o internistického a detského pacienta, pôrodná a popôrodná starostlivosť o matku a dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch).

5.Nemocnica komunitnej úrovne nebude poskytovať akútnu lôžkovú starostlivosť, avšak bude zabezpečovať následnú a rehabilitačnú starostlivosť a poskytovať urgentnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Takáto nemocnica môže v prípade záujmu vykonávať aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá, ktoré budú poskytovať intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť pre pacientov s neurologickými poruchami. Tieto neurorehabilitačné centrá budú poskytovať starostlivosť aj pre dlhodobo ventilovaných pacientov a v menšom počte z nich budú zriadené spinálne jednotky pre pacientov s paralýzami. Na transformáciou týchto nemocníc na neurorehabilitačné alebo štandardné rehabilitačné centrá budú vyčlenené finančné prostriedky v RRP a neskôr aj v Eurofondoch.

Ministerstvo zdravotníctva SR vydá prvú optimálnu sieť nemocníc k 1. februáru 2022 a v prechodnom období nasledujúcich 2 - 8 rokoch (podľa určeného harmonogramu) budú nemocnice a zdravotné poisťovne povinné splniť legislatívou definované podmienky.

Po vyhodnotení všetkých faktorov, demografie, trendov v medicíne, so zohľadnením súčasného využitia lôžok a po zavedení plánovaných zmien, v Slovenskej republike budeme do roku 2030 potrebovať namiesto súčasných 28 262 akútnych lôžok len približne 17 500 akútnych nemocničných lôžok (tzn. pokles lôžok o 38 %). Na zabezpečenie tohto počtu a s cieľom zabezpečenia vyššej efektivity, bude v novej optimálnej sieti postačovať 31 nemocníc (resp. komplexov nemocníc t. j. pôjde o 31 geografických bodov, pričom zdravotná starostlivosť v jednom bode bude môcť zabezpečiť viacero nemocníc podľa vyššie popísaných podmienok).

V súčasnosti poskytuje ústavnú starostlivosť na Slovensku 98 všeobecných alebo špecializovaných nemocníc. Z nich bude približne 28 32 zaradených do siete a ďalších približne 20 - 25 podmienene zaradených do siete (ako tzv. partnerská nemocnica po dohode s hlavnou nemocnicou v sieti, napr. NÚSCH, VOÚ, DFN Košice, Onkologický ústav sv. Alžbety) alebo ako nemocnica poskytujúca doplnkový program. Zo zvyšných viac ako 40 nemocníc, ktoré nebudú zaradené do siete akútnych nemocníc (t. j. nezískajú úroveň regionálnej, komplexnej, koncovej a národnej nemocnice):

−21 nemocníc ani dnes neposkytuje skutočnú akútnu lôžkovú starostlivosť (bez prítomnosti Oddelenia akútnej a intenzívnej starostlivosti), t. j. ide o nemocnice, ktoré sa v minulosti samé transformovali na komunitnú úroveň nemocnice,

−približne ďalších 20 nemocníc bude transformovaných na komunitné nemocnice, pričom časť z nich bude poskytovať vybrané doplnkové programy.

Pre niekoľko nemocníc zaradených do siete bude zmena znamenať vybudovanie nových programov, alebo zabezpečenie plnenia nových podmienok stanovených kategorizáciou ústavnej starostlivosti. Časť nemocníc naopak bude musieť niektoré programy utlmiť (v oblastiach s väčším počtom väčších nemocníc, z ktorých dnes žiadna nedosahuje minimálne počty pacientov, zostane špecializovaný program len v niektorých z týchto nemocníc).

Na reformu optimálnej siete nemocníc budú nadväzovať ďalšie reformy alebo plánované zmeny, ktoré zabezpečia jej realizáciu v navrhovanom prechodnom období; ide najmä o reformu akútnej zdravotnej starostlivosti (siete záchrannej zdravotnej služby), reformu následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti, reformu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, dokončenie implementácie zmeny financovania ústavnej starostlivosti (DRG) a podpory a zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Plánovaný harmonogram predmetných reforiem je bližšie uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

Výhody a prínosy OSN

−definícia nároku pacienta a určenia zodpovedností za jeho nedodržanie; nemocnica bude povinná poskytovať definovanú ústavnú starostlivosť a zdravotné poisťovne ju budú musieť uhradiť,

80

−zabezpečenie vyššej kvality ústavnej starostlivosti, a to koncentráciou špecializovaných výkonov (kvalitnejší personál aj vybavenie), stanovením podmienok pre poskytovanie programov a medicínskych služieb, monitorovaním a zverejňovaním indikátorov kvality pre ústavnú starostlivosť,

−podpora finančnej udržateľnosti ústavnej starostlivosti; rovnaké prevádzkové aj kapitálové zdroje budú sústredené v menšom počte nemocníc,

−efektívne využívanie personálnych zdrojov, čo bude slúžiť ako prevencia voči dočasnému alebo trvalému uzavretiu oddelení z dôvodu výpadkov personálu, a

−lepšie podmienky pre personál.

Nevýhody a riziká OSN

−niektorí pacienti budú cestovať za hospitalizáciou ďalej, avšak pri garantovanej geografickej dostupnosti; v nemocniciach, kde je naplánovaná transformácia na nemocnice komunitnej úrovne, aj v súčasnosti čerpajú obyvatelia okresu vo svojej nemocnici len 30 - 60 % potrebnej zdravotnej starostlivosti, a v súčasnosti platí, že väčšina poistencov dochádza za ústavnou starostlivosťou do iného mesta,

−vyššia miera obmedzenia konkurencie znamená, že vstup na trh bude regulovanejší,

−zánik časti pracovných miest v nemocniciach s nižšou úrovňou z čoho vyplýva, že personál sa bude musieť presunúť do inej nemocnice,

−časť personálu bude musieť cestovať do iného mesta za prácou - potreba budovania ubytovacích kapacít, časť môže odísť z nemocníc, avšak môže sa presunúť do ambulantného sektora, kde je v súčasnosti nedostatok personálu,

−negatívne reakcie obyvateľov, kde sa lokálna nemocnica transformuje na nemocnicu nižšej úrovne,

−negatívne reakcie od nemocníc a jej personálu, ktorí vo svojej nemocnici nebudú môcť poskytovať starostlivosť vyššej úrovne,

−negatívne reakcie vlastníkov, resp. prevádzkovateľov nemocníc, keď budú povinní vykonávať celé spektrum povinných služieb, nielen si zo služieb vyberať.

K § 2

Znenie návrhu zákona odkazuje na množstvo nových termínov, ktoré nie v zdravotníckej legislatíve zadefinované. Predmetné ustanovenie tak vymedzuje pojmy, ktoré definujú ich význam. Cieľom definovania niektorých pojmov je vymedziť ich na účely tohto zákona, nakoľko ich používanie je zaužívané v ďalších zákonoch (napríklad spádové územie alebo plánovaná zdravotná starostlivosť), zatiaľ čo účelom definovania ďalších pojmov je zadefinovať ich komplexne pre celý právny rámec v zdravotníctve (napríklad medicínske služby, medicínsky program, programový profil, hlavná nemocnica, partnerská nemocnica), nakoľko na tieto pojmy budú odkazovať aj existujúce právne predpisy.

Jednými z kľúčových pojmov medicínska služba, program a programový profil. Medicínska služba a aj program môže byť povinný, nepovinný alebo doplnkový, pričom aj medicínska služba, aj program, môžu mať rôzne úrovne. Úrovne každého z nich určuje ministerstvo zdravotníctva kategorizáciou ústavnej starostlivosti, a to na základe odborného stanoviska orgánu, ktorým je Kategorizačná komisia pre ústavnú zdravotnú starostlivosť (ďalej aj „kategorizačná komisia“).

Ďalšími nemenej dôležitými pojmami konceptu Optimalizácie siete nemocníc podmienky a ich rôzne druhy. V návrhu zákona sa rozlišuje medzi dvomi hlavnými typmi podmienok, a to medzi podmienkami kategorizácie ústavnej starostlivosti a podmienkami pre tvorbu kategorizovaných nemocníc (ďalej len „podmienky pre tvorbu siete“).

K § 3

Návrh zákona zavádza procesy a konania, a s nimi súvisiace právomoci a povinnosti rôznych subjektov v sektore zdravotníctva. V nadväznosti na túto skutočnosť, predmetné ustanovenie vymedzuje činnosti a pôsobnosť ministerstva zdravotníctva, ktoré bude plniť v koncepte kategorizácie ústavnej starostlivosti dôležitú rolu, a to nie len pri samotnej kategorizácii ústavnej starostlivosti, ale aj pri tvorbe siete kategorizovaných nemocníc. Dôležitou súčasťou tvorby siete kategorizovaných nemocníc je vydávanie rozhodnutí, prostredníctvom ktorých bude ministerstvo zdravotníctva formovať sieť nemocníc napríklad tým,

81

že tú-ktorú nemocnicu riadne zaradí do siete, resp. určitú nemocnicu zo siete kategorizovaných nemocníc vyradí, ak neplní stanovené podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti.

V nadväznosti na proces súvisiaci s kategorizáciou ústavnej starostlivosti a s konaniami týkajúcimi sa kategorizácie nemocníc si minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“) zriadi orgány.

Pokiaľ ide o kategorizáciu ústavnej starostlivosti, minister zdravotníctva zriadi kategorizačnú komisiu pre ústavnú starostlivosť. Tejto komisii bude patriť významná funkcia, nakoľko ministrom vymenovaní členovia komisie budú vypracovávať odborné stanovisko na účely kategorizácie ústavnej starostlivosti. Návrh zákona určuje zloženie kategorizačnej komisie jej členmi budú zástupcovia ministerstva zdravotníctva (zamestnanci alebo nominanti), zdravotných poisťovní, odborných spoločností v závislosti od špecializácie ústavnej starostlivosti, pacientskej organizácie a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad pre dohľad“). Zámerom takéhoto zloženia je zabezpečiť účasť stakeholderov pri odbornom usmerňovaní v oblasti ústavnej starostlivosti. Výstupy kategorizačnej komisie vo forme odborného stanoviska budú pre ministerstvo zdravotníctva záväzné.

Konania týkajúce sa tvorby siete nemocníc bude odborne usmerňovať Komisia pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc (ďalej len „komisia pre tvorbu siete“), ktorá bude orgánom na konanie v prvom stupni. Jej úlohou bude predložiť ministerstvu zdravotníctva odborné posúdenie v konkrétnych konaniach prvého stupňa, ktorých výsledkom budú rozhodnutia ministerstva zdravotníctva. Podobne ako pri odbornom stanovisko kategorizačnej komisie pre ústavnú starostlivosť, aj výstupy komisie pre tvorbu siete budú pre ministerstvo zdravotníctva záväzné. Orgánom v druhom stupni konaní týkajúcich sa kategorizácie nemocníc bude Rada pre tvorbu siete kategorizovaných nemocníc (ďalej len „rada pre tvorbu siete“), ktorá bude predkladať ministrovi zdravotníctva písomné stanovisko, účelom ktorého bude zabezpečiť, aby mal minister v konaní o námietkach potrebné podklady na rozhodnutie.

Cieľom takéhoto nastavenia záväznosti výstupov oboch komisií ja zabezpečenie transparentnosti a vysokej miery odbornosti bez toho, aby ich mohlo ministerstvo zdravotníctva zmeniť prostredníctvom politických vplyvov.

K § 4

K odseku 1 a 2

V súčasnosti nie je jednoznačne určené, aké spektrum zdravotnej starostlivosti poskytujú jednotlivé nemocnice. Tento jav môže viesť k tomu, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v určitom regióne prestanú poskytovať základné služby a pacient síce bude mať dostupných niekoľko nemocníc, ale žiadna z nich nebude vedieť vyriešiť jeho zdravotný problém. Opačným problémom môže byť poskytovanie určitých náročných výkonov v nemocniciach, ktoré na to nemajú dostatočné materiálno-technické vybavenie, personálne zabezpečenie, ani dostatočnú skúsenosť, čím ohrozujú bezpečnosť pacienta.

Z toho dôvodu sa zavádza kategorizácia ústavnej starostlivosti, ktorej cieľom je zabezpečiť chýbajúcu definíciu nároku pacienta pri poskytovaní ústavnej starostlivosti. Definíciou nároku sa určuje, akú zdravotnú starostlivosť musí mať pacient dostupnú v akej vzdialenosti, do akého času a v akej kvalite.

Pre určenie nároku návrh zákona zavádza kategorizáciu ústavnej starostlivosti, ktorá popíše zdravotnú starostlivosť poskytovanú v ústavnej starostlivosti a určí k nej podmienky pre jej poskytovanie (t. j. podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti“). Poskytovaná zdravotná starostlivosť bude popísaná prostredníctvom medicínskych služieb, ktoré budú zaradené do programov. Pre každý program budú stanovené podmienky, za akých ich musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonávať, ako aj kritériá kvality, na základe ktorých sa bude každý program vyhodnocovať.

Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie kvality ústavnej zdravotnej starostlivosti, a teda lepšie výsledky pre pacientov; stabilizácia zdrojov, a v neposlednom rade aj vyššia miera spokojnosti personálu.

82

V nadväznosti na predchádzajúce ustanovenia, je nevyhnutné rozlišovať čo je základom kategorizácie ústavnej starostlivosti; inak povedané čo ňou musí ministerstvo zdravotníctva ustanoviť (programový profil pre každú úroveň nemocnice, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam medicínskych služieb so zaradením do programov). Medzi povinné medicínske služby budú spravidla zaradené akútne alebo náročné služby, pri ktorých je potrebné dodržať stanovenú geografickú dostupnosť a kvalitu (napr. liečba úrazov, akútnych mozgových príhod, zápalu slepého čreva). Nepovinné programy budú zahŕňať najmä veľkoobjemové a plánované výkony (napr. výmena bedrového kĺbu, operácia kŕčových žíl, a pod.).

Na druhej strane návrh zákona určuje aj to, čo ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť; pôjde predovšetkým o špeciálne personálne zabezpečenie, ktoré rozširuje pôvodne vymedzené personálne zabezpečenie ustanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ako aj špeciálne materiálno-technické vybavenie, ktoré rozširuje minimálne materiálno-technické vybavenie určené totožným zákonom. Ministerstvo zdravotníctva bude disponovať určovať aj indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť, ktoré rozširujú pôvodné indikátory kvality vymedzené § 7 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Pokiaľ ide o možnosť určiť aj iné programy alebo medicínske služby, ktoré sa musia v nemocnici súčasne poskytovať, takýmito sa rozumejú programy a medicínske služby bez ktorých nie je možné poskytovať určitú povinnú medicínsku službu efektívne; inými slovami ide o medicínske služby zaradené do iných programov, bez zabezpečenia ktorých by bola ohrozená bezpečnosť pacienta, napríklad pri výskyte komplikácií, alebo ide o medicínske služby, ktoré patria do iných programov, ale priamo nadväzujú na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v predmetnom programe alebo medicínskej službe. Pôjde tak napríklad o schopnosť poskytnúť akútnu hysterektómiu (ako súčasť Gynekologického programu) pri komplikáciách po pôrode (súčasť Programu pôrodnice a neonatológie).

K odsekom 3 a 4

Predmetné ustanovenie vymedzuje také podmienky, ktoré musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti plniť pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici. Ide teda o podmienky, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva kategorizáciou ústavnej starostlivosti, a to vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 44 ods. 2).

K odsekom 5 až 7

Zámerom predkladateľa je vyhnúť sa rigidnej definícii a nastavenia kategorizácie ústavnej starostlivosti; práve naopak - nakoľko aj samotná oblasť medicíny sa neustále vyvíja, tento vývoj a zmeny je nevyhnutné zohľadniť pri stanovovaní podmienok kategorizácie ústavnej starostlivosti. Práve na to slúži inštitút návrhu na zmeny kategorizácie ústavnej starostlivosti. Vyhodnocovanie týchto návrhov bude zodpovednosťou kategorizačnej komisie, ktorá vypracuje odborné stanovisko, kde zohľadní, resp. navrhne spôsob akým by zmeny mali byť zapracované do kategorizácie ústavnej starostlivosti. Príkladom návrhu na zmeny môže byť situácia, kedy odborná spoločnosť navrhne zaradenie novej medicínskej služby do programu, resp. navrhne určiť časovú dostupnosť ústavnej starostlivosti pri niektorých typoch zdravotných zákrokov.

K § 5

Jednou z podmienok, ktoré ministerstvo zdravotníctva ustanoví kategorizáciou ústavnej starostlivosti, bude medicínska služba. V nadväznosti na zavedenie tejto konkrétnej podmienky je nevyhnutné určiť spôsob určenia medicínskej služby, ako aj kritériá na základe ktorých sa určuje jej úroveň. Dané ustanovenie vymedzuje základ údajov, ktoré budú slúžiť pre spôsob určenie medicínskej služby, zatiaľ čo nasledujúci odsek 2 vymedzuje kritéria, prostredníctvom ktorých ministerstvo zdravotníctva určí úroveň medicínskej služby.

K § 6

V súčasnosti platí, že nemocnica sa môže rozhodnúť neposkytovať pacientom určité medicínske služby, napríklad z dôvodu ich finančnej nevýhodnosti. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby nemocnica zaradená do siete v rámci určitej úrovne musela poskytovať všetky povinné programy a medicínske služby, čím sa zabezpečí

83

reálna geografická dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov ale aj komplexnosť poskytovanej ústavnej starostlivosti.

V nadväznosti na vyššie uvedené, sa definuje programový profil, ktorý musí nemocnica spĺňať v rámci úrovne, v ktorej je zaradená do siete kategorizovaných nemocníc. Programový profil v podstate združuje všetky programy a medicínske služby, ktoré sa poskytujú v nemocnici tej-ktorej úrovne.

Zároveň platí, že nemocnica môže spĺňať programový profil pre svoju úroveň nemocnice buď samostatne alebo v spolupráci s inou nemocnicou (tzv. partnerská nemocnica) v rovnakej obci, resp. meste. Ak v určitej oblasti existuje dostatočná potreba ústavnej starostlivosti, ministerstvo zdravotníctva môže zaradiť do siete aj takú nemocnicu, ktorá poskytuje len časť programov danej úrovne, resp. jej môže umožniť poskytovanie vybranému programu vyššej úrovne (tzv. doplnkový program).

K § 7

Súčasná sieť nemocníc v Slovenskej republike je príliš široká v počte lôžok, ako aj v samotnom počte nemocníc. Zdroje v zdravotníctve tak nie efektívne viazané, pričom nízky počet zdravotných výkonov v niektorých nemocniciach ohrozuje bezpečnosť pacienta, zatiaľ čo drahé vybavenie nemocníc nie je efektívne využívané.

Problémom v aplikačnej praxi je aj absencia jasne nastavených pravidiel pre poskytovanie ústavnej starostlivosti každá nemocnica môže robiť všetky zdravotné výkony. Negatívnym javom absentujúcich pravidiel tzv. trofejné operácie, kedy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonáva zopár náročných operácií, pri ktorých však nedokáže zabezpečiť ani dostatočnú kvalitu, ani bezpečnosť pre pacienta. Druhým negatívnym dôsledkom je vznik špecializovaných pracovísk, ktoré ale nie schopné riešiť komplikácie. Dôsledkom neefektívne nastavenej siete nemocníc je aj skutočnosť, že množstvo hospitalizácií nie je potrebných; akútne lôžka obsadené pacientami, ktorí by mali byť liečení v ambulantnej sfére alebo v rámci služieb sociálnej starostlivosti. Problémom v tejto oblasti nedostatkové kapacity následnej rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti.

Problémom je aj stav nemocničných budov, ktoré prestarnuté; to znamená, že nemocnice majú sťažené podmienky pri zavádzaní efektívnejších postupov, nemocnice vo vlastníctve štátu dlhodobo zadlžené, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nedostatok kapitálových zdrojov na obnovu. Aj z týchto dôvodov sa navrhuje aby ústavná starostlivosť bola rozdelená do úrovní nemocníc, a to podľa náročnosti, početnosti, ako aj potreby blízkosti ústavnej zdravotnej starostlivosti k pacientovi.

Preto sa navrhuje nasledovné rozdelenie úrovní nemocníc:

1.Nemocnica národnej úrovne poskytuje vysoko-špecializovanú ústavnú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom v Slovenskej republike (napr. transplantácia srdca).

2.Nemocnica koncovej úrovne bude poskytovať špecializovanú (terciárnu) zdravotnú starostlivosť s nízkou početnosťou v spádovom území o veľkosti 1,5 2,0 mil. obyvateľov, a teda približne na úrovni pôvodných krajov (napr. výkony poskytované v rámci kardiochirurgie, neurochirurgie, výkony vysoko komplexnej onkologickej liečby, alebo špecializovanej starostlivosti o deti).

3.Nemocnica komplexnej úrovne bude poskytovať komplexnú akútnu aj plánovanú zdravotnú starostlivosť pre spádové územie približne 500-tisíc 600-tisíc obyvateľov, a teda približne na úrovní oblastí VÚC, v sieti zabezpečujúcej dojazd záchrannej zdravotnej služby v krátkom časovom okne (napr. intervenčná liečba akútneho infarktu myokardu alebo náhlej cievnej mozgovej príhody, liečba akútnych ťažkých úrazov, ako aj komplexná nízko početná plánovaná zdravotná starostlivosť).

4.Nemocnica regionálnej úrovne bude poskytovať štandardnú akútnu a plánovanú zdravotnú starostlivosť na regionálne úrovni pre spádové územie 100-tisíc 200 tisíc obyvateľov, a teda pre približne dva tri okresy (napr. základné chirurgické zákroky, štandardnú zdravotnú starostlivosť o internistického a detského pacienta, pôrodná a popôrodná starostlivosť o matku a dieťa pri nekomplikovaných pôrodoch).

5.Nemocnica komunitnej úrovne nebude poskytovať akútnu lôžkovú starostlivosť, avšak bude zabezpečovať následnú a rehabilitačnú starostlivosť a poskytovať urgentnú ambulantnú zdravotnú

84

starostlivosť. Takáto nemocnica môže v prípade záujmu vykonávať aj jednodňové výkony, stacionárnu starostlivosť a psychiatrickú lôžkovú starostlivosť. Časť týchto nemocníc by mala byť transformovaná na komplexné neurorehabilitačné centrá, ktoré budú poskytovať intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť pre pacientov s neurologickými poruchami. Tieto neurorehabilitačné centrá budú poskytovať starostlivosť aj pre dlhodobo ventilovaných pacientov a v menšom počte z nich budú zriadené spinálne centrá pre pacientov s paralýzami. Na transformáciou týchto nemocníc na neurorehabilitačné alebo štandardné rehabilitačné centrá budú vyčlenené finančné prostriedky v RRP a neskôr aj v Eurofondoch.

Zároveň návrh zákona ustanovuje pravidlo, že nemocnica vyššej úrovne vykonáva povinné programy, ktoré ustanovila pre jej úroveň kategorizácia ústavnej starostlivosti, ako aj povinné programy nižších úrovní nemocníc (t. j. koncovej, komplexnej, regionálnej a komunitnej úrovne).

K § 8

Predmetné ustanovenie vymedzuje také podmienky, ktoré musí ministerstvo zdravotníctva zohľadňovať pri tvorbe siete kategorizovaných nemocníc. V aplikačnej praxi to bude znamenať, že ministerstvo zdravotníctva sa pri zaraďovaní konkrétnej nemocnice do siete nemocníc riadi podmienkami pre tvorbu siete, ktorými sú geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok.

Podmienky pre tvorbu siete v ich samotnej podstate podmienkami, ktoré musia byť splnené na to, aby konkrétna nemocnica bola zaradená do siete nemocníc:

−nemocnica musí plniť programový profil pre úroveň v rámci ktorej je zaradená do siete,

−pre každú úroveň ústavnej zdravotnej starostlivosť musí byť zabezpečená geografická dostupnosť,

−každá nemocnica určitej úrovne musí mať dostatočný spád obyvateľov, ktorý jej umožní finančnú udržateľnosť a zabezpečenie dostatočnej kvality pre pacientov,

−na každej úrovni musí byť zabezpečený dostatočný počet lôžok podľa ich typu,

−musí byť zohľadnený verejný záujem pri zabezpečovaní ochrany ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, obrany Slovenskej republiky, zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti pre obvinených a odsúdených.

Taktiež sa ustanovujú konkrétne a merateľné kritéria pre konkrétnu sieť nemocníc konkrétnej úrovne.

K § 9

Vzhľadom k skutočnosti, že návrh zákona zavádza dva druhy podmienok, je nevyhnutné uviesť aj proces vyhodnotenia siete kategorizovaných nemocníc. Tak ako musí určité podmienky spĺňať nemocnica, tak musí spĺňať určité podmienky aj samotná sieť nemocníc. Plnenie týchto podmienok bude každoročne vyhodnocované vo forme tzv. vyhodnocovania siete, pričom jeho výsledok bude ministerstvo zdravotníctva zverejňovať na svojom webovom sídle. Pacient si tak bude vedieť pred nástupom do nemocnice overiť kvalitu, ktorú garantuje tá-ktorá nemocnica zaradená v sieti, a podľa toho si bude môcť vybrať konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva vykonáva vyhodnotenie siete v nadväznosti na odborné posúdenie komisie pre tvorbu siete, ktorá je orgánom v prvom stupni. Predkladateľ má za to, že vyhodnotenie siete musí byť posúdené transparentne, a z toho dôvodu sa navrhuje, aby odborné posúdenie komisie pre tvorbu siete bolo pre ministerstvo zdravotníctva záväzné.

K § 10

Kategorizácia nemocníc je procesom na to, aby mohla byť určitá nemocnica zaradená do siete kategorizovaných nemocníc. Zaraďovanie nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc je priamo spojené aj s úhradou ústavnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Súčasne sa zavádzajú dva druhy zaradenia nemocnice do siete, a to podmienené zaradenie a riadne zaradenie nemocnice. Pokiaľ ide o podmienené zaradenie nemocnice do siete, rozumie sa ním také zaradenie, počas ktorého prevádzkovateľ nemocnice musí preukázať splnenie podmienok kategorizácie ústavnej starostlivosti. Inými slovami povedané, ministerstvo zdravotníctva v rozhodnutí napríklad určí nemocnici lehotu, počas ktorej bude musieť nemocnica demonštrovať, že plní podmienku minimálneho počtu medicínskych služieb. Ak prevádzkovateľ

85

nemocnice podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti splní, ministerstvo zdravotníctva následne riadne zaradí nemocnicu do siete.

Nakoľko v Slovenskej republike pôsobia aj nemocnice, ktoré plnia verejný záujem, ustanovujú sa podmienky za ktorých je možné takéto nemocnice zaradiť do siete kategorizovaných nemocníc. Pôjde napríklad o nemocnicu pre obvinených a odsúdených, v ktorej sa neposkytuje zdravotná starostlivosť pre verejnosť.

K § 11

Zavádza sa pojem zoznam kategorizovaných nemocníc, v nadväznosti na zaradenie nemocnice do siete. Ak ministerstvo zdravotníctva zaradí nemocnicu do siete, následne povinnosť uviesť túto nemocnicu prostredníctvom zoznamu na svojom webovom sídle. Zároveň sa ustanovuje, že nemocnica, ktorá je zaradená do siete tvorí časť verejnej minimálnej siete podľa osobitného zákona. Pokiaľ ide o zverejňovanie zoznamu, ktorý obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo zdravotníctva je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje.

K § 12

Podmienenému zaradeniu nemocnice do siete, zvýšeniu úrovne nemocnice a podmienenému poskytovaniu doplnkového programu bude predchádzať žiadosť prevádzkovateľa nemocnice. Dané ustanovenie určuje náležitosti a prílohy, ktoré nevyhnutnou súčasťou každej žiadosti. Žiadosť o podmienené zaradenie a žiadosť o podmienené zvýšenie úrovne nemocnice obsahuje aj údaje o partnerskej nemocnici, a to v prípade ak je žiadateľom prevádzkovateľ nemocnice, ktorá je hlavnou nemocnicou, a vice versa. Zároveň sa ustanovuje, že prevádzkovateľ nemocnice musí za každú nemocnicu podávať žiadosť osobitne; príkladom môže byť Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorej súčasťou je 5 nemocníc v takom prípade musí prevádzkovateľ podávať žiadosť za týchto 5 nemocníc zvlášť.

Žiadosť o podmienené zaradenie podáva prevádzkovateľ nemocnice len raz, keď prvýkrát žiada o zaradenie do siete kategorizovaných nemocníc, t. j. žiadosť nie je potrebné podávať opakovane každý rok.

Ak vznikne nová nemocnica, predmetné ustanovenie umožňuje, aby aj budúci prevádzkovatelia nemocnice mali možnosť požiadať o podmienené zaradenie nemocnice do siete. Takýmto právom bude disponovať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá disponuje územným rozhodnutím na účely výstavby nemocnice. Zároveň sa však v § 15 ustanovuje povinnosť doložiť v lehote do 31. júla potrebné dokumenty, ktorými demonštruje predpoklady na poskytovanie povinných programov v rámci programového profilu.

Pokiaľ ide o zverejňovanie žiadostí na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ktoré obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje v žiadostiach. Prílohy k žiadostiam sa nezverejňujú.

K § 13

Návrh zákona v tomto ustanovení zohľadňuje možnosť zmien týkajúcich sa sídla nemocnice, počtu lôžok, ktorými nemocnica disponuje, ako aj zmien v rozdelení povinných programov medzi hlavnou a partnerskou nemocnicou. Dané ustanovenie určuje náležitosti, ktoré súčasťou každej žiadosti. Pôjde o jednu žiadosť, pričom náležitosť podľa písm. f) bude potrebné v žiadosti zadať len v prípade, ak nemocnica požiada o zmenu v rozdelení povinných programov medzi spolupracujúcimi nemocnicami.

Pokiaľ ide o zverejňovanie žiadostí na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ktoré obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje v žiadostiach. Prílohy k žiadostiam sa nezverejňujú.

K § 14

Každá nemocnica, ktorá je zaradená do siete, môže požiadať o zníženie úrovne, zrušenie doplnkového programu, ktorý vykonáva, alebo o vyradenie zo siete. V nadväznosti na túto právomoc, dané ustanovenie určuje náležitosti, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každej žiadosti.

86

Pokiaľ ide o zverejňovanie žiadostí na webovom sídle ministerstva zdravotníctva, ktoré obsahuje aj osobné údaje, ministerstvo je povinné postupovať v súlade so zásadami ochrany osobných údajov a anonymizovať osobné údaje v žiadostiach. Prílohy k žiadostiam sa nezverejňujú.

K § 15

Podmienenému zaradeniu, podmienenému zvýšeniu úrovne nemocnice a podmienenému poskytovaniu doplnkového programu bude predchádzať žiadosť prevádzkovateľa nemocnice. V týchto prípadoch tak ministerstvo zdravotníctva nebude začínať konanie ex offo. Ďalej sa vymedzujú podmienky, ktoré musia byť splnené na účely podmieneného zaradenia, podmieneného zvýšenia úrovne nemocnice a podmieneného poskytovania doplnkového programu. Pokiaľ ide o podmienené poskytovanie doplnkového programu, ministerstvo zdravotníctva bude v procese rozhodovania posudzovať či je v spádovom území dostatočná potreba pre povinné medicínske služby v tom-ktorom doplnkovom programe, a či v sieti kategorizovaných nemocníc zaradené nemocnice, ktoré poskytujú všetky povinné programy z programového profilu.

K § 16

Na rozdiel od rozhodovania podľa § 15, v prípade riadneho zaradenia, riadneho zvýšenia úrovne nemocnice a riadneho poskytovania doplnkového programu, bude ministerstvo zdravotníctva rozhodovať ex offo. Dôvodom takéhoto nastavenia je odbremenenie zbytočnej administratívnej záťaže prevádzkovateľov nemocníc, nakoľko ministerstvo zdravotníctva bude disponovať všetkými údajmi, ktoré potrebné pre riadne zaradenie, riadne zvýšenie úrovne alebo riadne poskytovanie doplnkového programu. Prevádzkovateľ nemocnice tak nebude musieť zasielať ministerstvu zdravotníctva žiadosť; ak splní legislatívou stanovené podmienky, vyššie uvedené procesy prebehnú automaticky.

K § 17

V nadväznosti na žiadosť o zmenu údajov podľa § 13, dané ustanovenie vymedzuje rozhodovanie o zmene údajov o sídle, o počte lôžok a o rozdelení povinných programov medzi hlavnou nemocnicou a partnerskou nemocnicou. Ak ministerstvo rozhoduje o zmenách vo vyššie uvedených údajoch, je nevyhnutné aby ministerstvo vyhodnotilo splnenie podmienok pre tvorbu siete a posúdilo skutočnosť, či nemocnica splnila v rámci vyhodnotenia siete podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti.

K § 18

V nadväznosti na žiadosť o zníženie úrovne, zrušenie doplnkového programu alebo o vyradenie zo siete podľa § 14, dané ustanovenie vymedzuje rozhodovanie príslušné tejto žiadosti. Zároveň sa však ustanovuje, že ministerstvo môže začať takéto konanie aj z vlastného podnetu. Dôvodom je skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva bude mať prístup k potrebným dátam na základe ktorých bude vyhodnocovať sieť kategorizovaných nemocníc. Ak sa prostredníctvom vyhodnotenia siete ukáže, že nemocnica nespĺňa legislatívou stanovené podmienky, ministerstvo zdravotníctva bude disponovať možnosťou vyradenia nemocnice zo siete, resp. zníženia jej úrovne.

K § 19

V procese kategorizácie nemocníc môže nastať situácia, kedy v rovnakom spádovom území požiadajú o zaradenie do siete dve nemocnice tej istej úrovne. Nakoľko optimalizácia siete nemocníc kladie dôraz na kvalitu poskytovania ústavnej starostlivosti, ako aj na bezpečnosť pacienta, do siete kategorizovaných nemocníc bude z týchto dvoch žiadateľov zaradená nemocnica, ktorá plní podmienky tvorby siete a podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosť najlepšie. Výnimkou takému postupu pri kategorizácii nemocníc kritérium potreby ústavnej starostlivosti; ak bude potreba ústavnej starostlivosti dostatočná a umožní, aby boli do siete zaradené obe nemocnice, ministerstvo zdravotníctva ich do siete kategorizovaných nemocníc zaradí. Totožné posudzovanie bude prebiehať aj pri umožnení poskytovať doplnkový program.

Nemocnica zaradená do siete, ktorá nebude schopná zabezpečiť kompletné poskytovanie povinných programov samostatne, bude môcť poskytovať povinné programy v spolupráci s partnerskou nemocnicou. Predpokladom spolupráce bude ich územná blízkosť, splnenie podmienok kategorizácie ústavnej starostlivosti pre každú nemocnicu osobitne, a napokon aj uzatvorená zmluva o spolupráci.

87

K § 20

Každá nemocnica zaradená do siete nemocníc musí spĺňať podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktoré ustanovuje ministerstvo zdravotníctva. Ak nemocnica nespĺňa podmienky, ministerstvo zdravotníctva ju zo siete kategorizovaných nemocníc vyradí.

Na tento postup sa vzťahujú výnimky. Nakoľko musí byť rešpektované ústavné právo na ochranu zdravia a princíp bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, pravidlo vyradenia nemocnice zo siete pri neplnení podmienok nie je absolútne. Ak nastane situácia kedy nemocnica neplní podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, pričom uplynie lehota na odstránenie nedostatkov bez ich odstránenia, avšak podmienky pre tvorbu siete nie splnené, ministerstvo zdravotníctva takúto nemocnicu nemôže vyradiť zo siete kategorizovaných nemocníc. Je samozrejmé, že v takomto prípade návrh zákona zavádza sankčný mechanizmus vo forme zníženej úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou; navyše, vytvára sa tým priestor pre vstup novej nemocnice, ktorá môže požiadať o podmienené zaradenie nemocnice do siete.

Ďalšou výnimkou k ustanovenému pravidlu vyraďovania je plnenie verejného záujmu pri zabezpečovaní ochrany ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, obrany SR. Predmetná výnimka sa vzťahuje aj na nemocnicu zabezpečujúcu poskytovanie ústavnej starostlivosti pre obvinených a odsúdených.

K § 21

Určujú sa základné princípy pri dvoch druhoch konaní v rámci zaradenia nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc.

K § 22

Predmetné ustanovenie vymedzuje subjekty, ktoré v konaniach oprávnené vystupovať ako účastníci konania, ktorým návrh zákona priznáva práva a povinnosti.

K § 23

V nadväznosti na oprávnenie vystupovať v konaní pri kategorizácii nemocníc ako účastník konania sa subjektom priznáva právo na zástupcu.

K § 24

V zmysle princípu nestrannosti a nezaujatosti sa stanovuje, že zamestnanci ministerstva a členovia orgánu musia demonštrovať nezaujatosť a to z dôvodu, aby boli rozhodnutia ministerstva zdravotníctva vo veciach týkajúcich sa kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti a kategorizácie nemocníc spravodlivé. V tejto súvislosti sa demonštratívne vymedzujú skutočnosti na základe ktorých je možné pochybovať o nezaujatosti osôb. Pokiaľ ide o vylúčenie osôb, dané ustanovenie ustanovuje oznamovacie povinnosti týchto osôb, ako aj právo účastníkov konania oznámiť dôvody na potenciálne vylúčenie osoby z konania. Záverom sa stanovujú povinnosti a práva ministra zdravotníctva, pokiaľ ide o rozhodovanie o vylúčení, nevymenovaní alebo odvolaní osôb v konaní.

K § 25

Ustanovujú sa podmienky začatia konania ide najmä o návrh účastníka konania, ktorým sa rozumie žiadosť účastníka konania. Z odseku 1 vyplýva, že konanie môže začať aj ministerstvo zdravotníctva.

K § 26

Určuje sa spôsob doručovania žiadostí v konaniach týkajúcich sa kategorizácie nemocníc, ako aj forma prostredníctvom ktorej žiadosti doručované. Písomnou formou sa rozumie listinná aj elektronická podoba žiadostí.

K § 27

88

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností zo strany ministerstva účastníkovi konania, ako aj forma, prostredníctvom ktorej sú písomnosti doručované. Na doručovanie sa vzťahuje zákon o e-Govermente.

K § 28

Koncept kategorizácie nemocníc v sebe zahŕňa niekoľko zákonných lehôt. Z toho dôvodu sa určujú pravidlá ich počítania v zmysle Správneho poriadku.

K § 29

Počas konania môže nastať niekoľko dôvodov, kvôli ktorým ministerstvo zdravotníctva nebude môcť v konaní pokračovať. Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje skutočnosti, z dôvodu ktorých môže ministerstvo konanie zastaviť.

K § 30

Ustanovujú sa podrobnosti týkajúce sa podkladov, ktoré ministerstvu zdravotníctva slúžia na rozhodnutie pri zaraďovaní nemocnice do siete kategorizovaných nemocníc, ako aj spôsob ich hodnotenia. Ministerstvo zdravotníctva pri zaraďovaní nemocnice do siete rozhoduje na základe odborného posúdenia, ktoré ministerstvu predkladá orgán v konaní prvého stupňa, a teda komisia pre tvorbu siete. Taktiež musí preukázať, že demonštruje predpoklad na poskytovanie povinných programov, ktoré jej určuje programový profil konkrétnej úrovne nemocnice.

K § 31

Určujú sa podrobnosti týkajúce sa vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia, spôsob jeho oznámenia účastníkom konania, a možnosti opravného prostriedku, ktoré je možné voči rozhodnutiu podať.

Taktiež sa stanovuje, že výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný erga omnes. V samotnej podstate zvolené nastavenie záväznosti znamená, že rozhodnutie sa bude vzťahovať aj na poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorí budú povinní prepraviť poistenca do nemocnice, ktorá bude schopná poskytnúť poistencovi takú zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho zdravotný stav potrebuje. Záverom je možné odôvodniť nastavenie záväznosti aj tým, že rozhodnutie bude záväzné aj pre zdravotné poisťovne, ktoré budú môcť uhrádzať len také medicínske služby a medicínske programy, ktoré vyplývajú z programového profilu tej-ktorej úrovne nemocnice, a ktoré jej boli rozhodnutím určené.

Nakoľko ministerstvo zdravotníctva zverejňuje rozhodnutia na webovom sídle, je nevyhnutné zohľadniť aj zásady ochrany osobných údajov.

K § 32

Predmetné ustanovenie vymedzuje náležitosti rozhodnutia vyplývajúceho z § 15 18. Dôvodom vymedzených náležitostí sú dostatočné informácie, ktoré majú byť pre účastníkov konania k dispozícii.

K § 33

Jedným zo základných práv účastníka konania je podať voči rozhodnutiu námietky z taxatívne vymedzených dôvodov. Tomuto právu však predchádza aj povinnosť účastníka konania zložiť na účet ministerstva zdravotníctva kauciu v určenej výške. Cieľom takéhoto nastavenia je, aby účastník konania zvážil dôvodnosť podania námietok a taktiež aby sa predchádzalo šikanóznemu a účelovému podávaniu námietok; znenie návrhu totiž ukladá ministerstvu zdravotníctva povinnosť zverejňovať všetky námietky vrátane ich príloh. Subjektom, ktorý disponuje právom rozhodovať o námietkach, je minister zdravotníctva, ktorý si pre konanie v druhom stupni zriadi orgán. Rada v procese vyhodnocovania pripomienok vyhotoví písomné stanovisko k námietkam, a to na základe hlasovania väčšiny jej členov.

K § 34

Ak v aplikačnej praxi nastane situácia kedy bude rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, minister zdravotníctva môže využiť inštitút preskúmania rozhodnutia mimo konaniach o námietkach. Navrhuje sa aby minister zdravotníctva vykonal preskúmanie ex offo.

89

K § 35

Vylučuje sa pôsobnosť Správneho poriadku na konania pri kategorizácii nemocníc, a to z dôvodu ich špecifického charakteru.

K § 36

Ustanovuje sa výnimka k nastaveným lehotám a procesu kategorizácie ústavnej starostlivosti, ako aj ku konaniam v súvislosti s kategorizáciou nemocníc, a to vo forme bezodkladného rozhodnutia, ktorú ministerstvo zdravotníctva môže uplatniť pri významných okolnostiach, týkajúcich sa verejného záujmu. Vzhľadom na výnimočnosť a významnosť týchto okolnosti nie je možné voči takýmto rozhodnutiam podať opravný prostriedok.

Pandémia v súvislosti s ochorením COVID-19 preukázala potrebu reprofilizácie lôžok v nemocniciach, a z toho dôvodu je nevyhnutné zohľadniť potenciálne výnimočné situácie. Napríklad, ak by vznikla potreba a nevyhnutnosť vybudovať tzv. poľnú nemocnicu pre pacientov s COVID-19, ministerstvo zdravotníctva by takúto nemocnicu na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu zaradilo do siete kategorizovaných nemocníc, čím by jej a aj pacientom garantovalo úhradu ústavnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia.

K § 37

Relevantné údaje a dáta nevyhnutnou súčasťou rozhodovania v koncepte kategorizácie ústavnej starostlivosti, vyhodnotení siete, a aj pri samotnom procese rozhodovania. V uvedenom ustanovení sa bližšie definuje spôsob prístupu k relevantným údajom a dátam tak od zdravotných poisťovní, ako aj od Národného centra zdravotníckych informácií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K § 38

V súčasnosti platí, že zdravotná poisťovňa povinnosť uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov; ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej siete poskytovateľov.

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia bude mať nemocnica vtedy, ak bude zaradená do siete kategorizovaných nemocníc. Zdravotné poisťovne budú povinne uzatvárať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s prevádzkovateľmi nemocníc určitej úrovne na všetky povinné programy a medicínske služby v nemocniciach príslušnej úrovne. Pokiaľ však ide o uzatváranie zmlúv v rozsahu nepovinných programov, zdravotné poisťovne si budú môcť vybrať z dostupných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v sieti nemocníc danej úrovne alebo vyššej, a to podľa vlastných transparentne zverejnených podmienok a v súlade s legislatívnym rámcom.

Ďalej sa ustanovujú podmienky, za ktorých môže zdravotná poisťovňa vypovedať prevádzkovateľovi nemocnice zaradenej do siete zmluvu, ako aj podmienky zníženej výšky úhrady.

K § 39

Jedným z predpokladov na to, aby ministerstvo zdravotníctva mohlo vyhodnocovať kategorizáciu ústavnej zdravotnej starostlivosti dáta, a to vo forme údajov od zdravotných poisťovní. Z toho dôvodu sa ustanovuje rozsah dát, ktoré zdravotná poisťovňa predkladá ministerstvu zdravotníctva a účel ich sprístupňovania tak, aby bol zabezpečený súlad s princípmi ochrany osobných údajov. Je nevyhnutné aby ministerstvo zdravotníctva disponovalo týmito dátami, a to na účely kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti, vyhodnotenia siete a kategorizácie nemocníc. V súčasnosti nie je možné získať taxatívne vymedzené dáta z iných zdrojov, avšak predkladateľ za to, že ide len o dočasné riešenie; očakáva sa, že sfunkčnením iniciatívy e-Health, bude možné tieto dáta získavať aj bez potreby ich zasielania zdravotnou poisťovňou takým spôsobom akým to nastavuje predmetné ustanovenie. Pre úplnosť je nevyhnutné uviesť, že odsek 2 daného ustanovenia sa zaoberá výlučne formou, definíciou a štruktúrou údajov, pričom však nejde o spracovateľskú operáciu údajov poskytnutých podľa odseku 1.

90

K § 40

Ustanovujú sa povinnosti zdravotnej poisťovne pri tvorbe a vedení zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zoznam“). Oba subjekty - zdravotná poisťovňa aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinní uverejniť zoznam na svojom webovom sídle podľa jednotlivých zdravotných výkonov alebo medicínskych služieb a podľa zmluvných poskytovateľov v rozsahu jedinečný identifikačný kód poistenca, dátum zaradenia, kód zdravotného výkonu, kód zmluvného poskytovateľa, názov zmluvného poskytovateľa, dátum vyradenia a priemerná očakávaná doba čakania. Podľa jedinečného identifikačného kódu poistenca - v nadväznosti na zverejnenie zoznamu, nebude možné zistiť o akého konkrétneho pacienta ide; zásady ochrany osobných údajov tak dodržané. Zároveň sa ustanovujú spôsoby zaslania jedinečného identifikačného kódu, pričom jedným z týchto spôsobov je elektronická komunikácia, ktorá zahŕňať zasielanie elektronickou pobočkou alebo na emailovú adresu poistenca. Cieľom je sprehľadniť systém tvorby čakacích zoznamov a zjednotiť postup a zároveň transparentné vedenie zoznamov. Pokiaľ zdravotný stav poistenca vyžaduje zaradenie do zoznamu, mal by byť zaradený alebo by mu zdravotná starostlivosť mala byť poskytnutá. Navrhuje sa, aby vedenie zoznamov bolo vedené výlučne elektronicky a online. Súčasne musí byť určené, že zdravotný stav poistenca vyžaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti do 12 mesiacov (tzn. nie že je uňho predpoklad na operáciu o 5 rokov), a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí byť schopný ju aj v rámci svojich kapacít do 12 mesiacov poskytnúť. Len v takom prípade by mal zaradenie do zoznamu navrhnúť poistencovi a len v takom prípade by zdravotná poisťovňa mohla mať určenú povinnosť úhrady poskytnutej plánovanej zdravotnej starostlivosti do 12 mesiacov.

K § 41

Z kategorizácie nemocníc vyplývajú pre prevádzkovateľa nemocnice povinnosti, ktoré návrh zákona taxatívne ustanovuje v tomto ustanovení. Ide predovšetkým o povinnosti poskytovať v nemocnici zaradenej do siete všetky povinné programy a doplnkové programy v rozsahu programového profilu nemocnice, ako aj povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou v rozsahu povinných a doplnkových programov s každou zdravotnou poisťovňou. Je samozrejmosťou, že prevádzkovateľ nemocnice musí dodržiavať podmienky ustanovené kategorizáciou ústavnej starostlivosti, nakoľko práve plnenie týchto podmienok zabezpečí bezpečnosť pre pacientov.

K § 42

V nadväznosti na novo-upravené čakacie zoznamy sa upravujú aj povinnosti prevádzkovateľa nemocnice v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť.

K § 43

V súvislosti so zavedenými povinnosťami, ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa dopustí prevádzkovateľ nemocnice pri porušení zákonom stanovených povinností. Skutkové podstaty v ich samotnej podstate odzrkadľujú povinnosti v § 41 a § 42. Zároveň je ustanovená maximálna výška pokút, ktorú môže ministerstvo zdravotníctva uložiť prevádzkovateľovi nemocnice.

K § 44

Splnomocňovacie ustanovenia premietajú kompetencie ministerstva zdravotníctva vydávať všeobecné záväzné predpisy, ktorými ustanoví kategorizáciu ústavnej starostlivosti (odsek 1) a metodiku vyhodnotenia siete ako aj podrobnosti o podmienkach tvorby siete a postupe pri kategorizácii nemocníc (odsek 2).

K § 45

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia týkajúce sa kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K § 46

Vzhľadom na to, že časová dostupnosť bude ustanovená kategorizáciou ústavnej starostlivosti, zrušuje sa vyhláška č. 412/2009 Z. z.

Čl. II (zákon č. 145/1995 Z. z.)

91

V nadväznosti na § 26 ods. 4 v čl. I a na skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva je správnym orgánom, zavádzajú sa nové položky týkajúce sa rozhodovaní v súvislosti s kategorizáciou nemocníc.

Čl. III (zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 23)

V súčasnej dobe je zdravotný obvod administratívne určenie časti územia Slovenskej republiky poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dorast, poskytovateľovi špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľovi špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete. Upravuje sa spôsob prideľovania zdravotných obvodov a to tak, aby sa zohľadňovalo kritérium rovnomerného pracovného zaťaženia poskytovateľov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre samosprávny kraj prideliť zdravotný obvod vždy novému poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ak bolo v čase žiadosti o povolenie na činnosť aspoň jedno neobsadené miesto v okrese. Cieľom tohto opatrenia je prispieť k zjednodušeniu zriadenia novej ambulancie na miestach, kde sa vyhodnotením siete identifikuje nedostatok všeobecných lekárov.

Samosprávny kraj pri prideľovaní zdravotných obvodov spôsobom, aby zabezpečil rovnomernú pracovnú záťaž poskytovateľov, bude využívať informácie o počte a vekovej štruktúre poistencov na úroveň ulíc a súpisných a orientačných čísel domov z registrov poistencov zdravotných poisťovní o trvalom a prechodnom pobyte v jednotlivých obciach v jeho pôsobnosti.

K bodu 2 (§ 46 ods. 1 písm. l))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom v § 2 ods. 23 a s kompetenciou samosprávneho kraja rovnomerne rozkladať pracovnú záťaž medzi poskytovateľov vo verejnej sieti ambulantných poskytovateľov.

K bodu 3 (§ 46 ods. 1 písm. r) a s))

Samosprávnemu kraju sa ukladá povinnosť poskytnúť údaje týkajúce sa ordinačných hodín poskytovateľov, údaje potrebné na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a ďalšie údaje o poskytovateľoch všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktoré umožňujú identifikovať kapacitu poskytovateľa, ministerstvu zdravotníctva, zdravotným poisťovniam a na vyžiadanie aj iným samosprávnym krajom. Cieľom tohto oprávnenia je zabezpečiť údaje potrebné na monitorovanie a vyhodnocovanie siete a plnenia ďalších úloh podľa tohto zákona oprávnenými subjektmi.

Samosprávnemu kraju sa tiež ukladajú povinnosti v súvislosti s jeho úlohami podľa zákona č. 578/2004 Z. z. § 6c a § 6d.

Čl. IV (zákon č. 577/2004 Z. z.)

Nárok poistenca v legislatívnej úprave absentuje, z toho dôvodu sa navrhuje zadefinovať, že z verejného zdravotného poistenia sa uhrádza ústavná zdravotná starostlivosť poskytovaná v ústavnom zdravotníckom zariadení, ktorým je nemocnica.

Čl. V (zákon č. 578/2004 Z. z)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1 písm. g))

Na základe návrhu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) sa vypúšťa prehliadka mŕtveho tela spod zdravotníckeho povolania. Úprava súvisí so zmenou v § 47b ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z., podľa ktorej prehliadka mŕtveho tela nie je vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi v rámci výkonu zdravotníckeho povolania za účelom získania väčšieho počtu osôb oprávnených prehliadať mŕtve telá.

K bodu 2 (§ 4 písm. d))

Zavádza sa legislatívna skratka z dôvodu absencie.

K bodom 3 a 4 (§ 5 ods. 1)

V súvislosti s novou úpravou verejnej minimálnej siete sa menia parametre pre určenie verejnej minimálnej siete. Namiesto počtu obyvateľov sa prihliadať na počet poistencov pričom parametre sa rozširujú aj o

92

vnútroštátnu migráciu, teda rozdiel medzi trvalým pobytom a miestom čerpania zdravotnej starostlivosti. Oboje majú za cieľ zvýšiť presnosť dimenzovania a plánovania kapacít zdravotnej starostlivosti.

K bodu 5 (§ 5 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 5a (koncovej siete).

K bodu 6 (§ 5 ods. 5)

Vzhľadom na to, že sa ustanovujú osobitné podmienky a vlastné nariadenie vlády pre verejnú minimálnu sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, nevzťahuje sa na týchto poskytovateľov nariadenie podľa § 5 ods. 5.

K bodu 8 (§ 5a)

Vzhľadom k skutočnosti že návrh zákona o kategorizácii ústavnej starostlivosti zavádza sieť kategorizovaných nemocníc, dané je nevyhnutné premietnuť aj v tomto zákone, a to vypustením koncovej siete z legislatívneho rámca. Má však odloženú účinnosť do 31. decembra 2024.

K bodom 7 a 9 (§ 5 ods. 6 až 8 a § 5b až 5d)

Vzhľadom na osobitú povahu sa zo spoločnej úpravy vyčleňuje úprava všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Poskytovatelia všeobecnej ambulantnej starostlivosti tvoria početnú a z hľadiska ich úloh a funkcie v systéme zdravotnej starostlivosti samostatnú skupinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zavádza sa pomenovanie podmnožiny verejnej minimálnej siete, a to verejná minimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ustanovujú sa základné kritériá pre určenie siete, ktorými zabezpečenie miestnej dostupnosti a potrebnej kapacity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a spôsob ich určenia.

Účelom úpravy je zabezpečiť aktuálnosť a presnosť regulácie verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Cieľom je zabezpečiť normatív určujúci verejnú minimálnu sieť, ktorý bude vyjadrovať optimálny stav a automaticky reagovať na demografické a migračné zmeny v populácii poistencov. Aplikačná prax ukázala, že vyjadrenie normatívu verejnej minimálnej siete v absolútnych hodnotách spôsobuje, že sa takýto predpis stáva v dôsledku meniacej sa demografickej štruktúry obyvateľov a migrácie na danom území nepresným a neaktuálnym. Ako taký následne nie je vhodným nástrojom pre plánovanie ani distribúciu ľudských zdrojov v zdravotníctve. Úprava preto za cieľ určiť definujúce parametre a postup výpočtu optimálneho počtu potrebných lekárskych miest v okrese, v závislosti od počtu a vekovej štruktúry poistencov s trvalým pobytom v okrese. Tiež zavádza pre určenie verejnej minimálnej siete kritérium miestnej dostupnosti, ktorého účelom je zabezpečiť optimálnu distribúciu poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a definovať maximálnu dojazdovú vzdialenosť a to s ohľadom na skutočnosť, že všeobecní lekári sú lekármi prvého a najčastejšieho kontaktu pre poistencov.

Dojazd osobným motorovým vozidlom bol zvolený pre potrebu konzistentne vyhodnocovať splnenie tejto podmienky. Vzhľadom na odlišnosti foriem hromadnej dopravy a jej meniacu sa prevádzku sa určil ako parameter pre vyhodnotenia miestnej dostupnosti čas dojazdu osobným vozidlom. Maximálne časy určí nižší právny predpis a pre rôzne formy zdravotnej starostlivosti a špecializácie sa môže líšiť, pričom zohľadňuje moderné medicínske štandardy. Prílohou nižšieho právneho predpisu by mala byť aj matica dojazdových časov, ktorá umožní priebežné a konzistentné vyhodnocovanie splnenia podmienky maximálneho času dojazdu medzi obcami.

Verejná minimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti je vyjadrená ako počet lekárskych miest v okrese, ktorý je potrebný na to, aby bola garantovaná kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť. Spôsob výpočtu potrebnej kapacity sa určí podľa nižšieho právneho predpisu a medzi formami zdravotnej starostlivosti a špecializáciami sa môže líšiť, pričom zohľadňuje moderné medicínske štandardy. Počet lekárskych miest vo verejnej minimálnej sieti sa ustanoví pre každý rok spôsobom, ktorý bližšie upravuje zákon a nariadenie vlády.

Ustanovenie tiež obsahuje zmocnenie na vydanie nariadenia vlády, ktoré obsahuje podrobnú úpravu pre reguláciu verejnej minimálnej siete a jej vyhodnocovanie a tiež úpravu týkajúcu sa opatrení určených na podporu zabezpečovania dostatku všeobecných lekárov naprieč územím Slovenskej republiky.

93

Aplikačná prax si tiež vyžiadala zavedenie jednotky na počítanie kapacity ľudských zdrojov u poskytovateľov, ktorými lekárske miesto a sesterské miesto. Lekári a sestry pracujú v rôznych úväzkoch a počtoch u jedného poskytovateľa. Samotné počítanie ordinačných hodín nepopisuje kapacitu dostatočne, pretože v prípade viacerých lekárov či sestier u poskytovateľa môžu pracovať v nadväznosti alebo paralelne. Lekárske resp. sesterské miesto tak vyjadruje úväzok 1,0 a 35 ordinačných hodín, bez ohľadu na počet fyzických osôb, ktorý ho zabezpečuje.

Zavádza sa mechanizmus pravidelného každoročného monitorovania stavu siete, ktorý pozostáva z určenia lekárskych miest pre verejnú minimálnu sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a z vyhodnotenia reálneho stavu poskytovateľov, vyjadreného verejnou sieťou poskytovateľov. Zákon stanovuje okruh povinných subjektov, termíny pre vyhodnocovanie a obsah výsledkov vyhodnocovania stavu siete, pričom podrobnosti o výpočte jednotlivých parametrov či forme zverejnenia výsledkov ustanoví nariadenie vlády. Proces vyhodnocovania byť otvorený pripomienkam zdravotných poisťovní a ministerstva, aby sa predišlo chybám v postupe a výpočtoch.

Výsledky vyhodnocovania, spolu s počtom a rozložením lekárskych miest, ktoré definujú verejnú minimálnu sieť zverejní úrad pre dohľad na svojom webovom sídle, aby bolo k dispozícii zdravotným poisťovniam, samosprávnym krajom, lekárom a poskytovateľom a tiež ministerstvu zdravotníctva. Údaj o počte neobsadených lekárskych miest, teda o tom, koľko lekárskych miest chýba oproti normatívu verejnej minimálnej siete, úrad pre dohľad priebežne na mesačnej báze aktualizuje na základe údajov od samosprávnych celkov o nových lekároch u poskytovateľov a naopak o lekároch, ktorí prestali vykonávať činnosť.

Tým sa zabezpečí dostupnosť a aktuálnosť informácií o dostatku a nedostatku všeobecných lekárov naprieč územím Slovenskej republiky, čo je dôležité ako z hľadiska plánovania ľudských zdrojov a verejných zdravotných politík tak aj z hľadiska rozhodovania budúcich všeobecných lekárov o mieste zriadenia ambulancie.

V prípade, že sa zistí, že reálny počet lekárskych miest na území okresu je nižší než normatív určený verejnou minimálnou sieťou, úrad pre dohľad na to upozorní zdravotné poisťovne. Tie majú povinnosť uviesť dôvody a tiež plánované opatrenia pre zabezpečenie optimálneho stavu, pričom oboje sa zverejní. Cieľom je motivovať k dlhodobej a konzistentnej snahe o posilnenie segmentu všeobecnej starostlivosti.

Ako nástroj monitorovania a komplexného vyhodnocovania stavu všeobecného lekárstva na Slovensku sa v § 5d zavádza klasifikácia okresov. Okresy každoročne klasifikuje podľa miery ohrozenia schopnosti zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosti ministerstvo zdravotníctva a to na základe vyhodnotenia siete úradom pre dohľad. Parametre pre klasifikáciu určí nariadenie vlády, pričom cieľom klasifikácie je podať informáciu o stave ľudských zdrojov vo všeobecnom lekárstve, ich rozložení a umožniť rozlíšiť rôzne miery nedostatku všeobecných lekárov na rôznych častiach územia Slovenska. Ministerstvo vydá metodiku pre klasifikáciu každoročných hodnôt parametrov, vypočítaných úradom pre dohľad a na internete zverejní klasifikáciu okresov ako kriticky nedostatkové, ktoré vyjadrujú najvyššiu mieru ohrozenia, rizikovo nedostatkové, rizikové a zabezpečené.

Zavádza sa tiež povinnosť ministerstva zdravotníctva vydať každoročne zoznam obcí a okresov, pre ktoré sa poskytnú jednorazové príspevky na podporu vzniku nových poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a metodiku, podľa ktorej postupovalo pri tvorbe zoznamu. Cieľom je podporiť príchod lekárov do oblastí, kde je identifikovaný nižší počet lekárskych miest než predpisuje verejná minimálna sieť. Ministerstvo určí počet príspevkov pre daný okres alebo konkrétnu obec a výšku príspevkov. Zoznam okresov a obcí, rovnako ako počet chýbajúcich miest určuje na základe výsledkov vyhodnocovania siete, pričom by mal zvažovať aj potenciál nového lekára získať dostatok kapitovaných poistencov v priebehu čerpania príspevku, čo vyjadruje počet lekárskych miest v okrese, počet neobsadených lekárskych miest v okrese a tiež veková štruktúra lekárov v okrese.

94

S cieľom zabezpečiť informovanosť subjektov, ktoré regulujú alebo manažujú sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti o kapacitách poskytovateľov a tým podporiť optimálnu distribúciu poistencov medzi poskytovateľmi, princíp slobodnej voľby lekára a rozvoj kvality a dostupnosti všeobecných lekárov sa ukladá ministerstvu povinnosť sprístupniť zoznam poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti zdravotným poisťovniam, samosprávnym krajom a úradu pre dohľad. Zo zverejňovaných údajov o počte zdravotníckych pracovníkov, ich úväzkoch a počte kapitovaných poistencov je možné vyhodnotiť kapacitu poskytovateľa. Cieľom je uľahčiť vstup novým lekárom najmä v oblastiach, kde sa pacienti koncentrujú u poskytovateľov s menším než optimálnym počtom lekárskych miest. Zlepší sa aj postavenie samosprávneho kraja a zdravotnej poisťovne, ktorí môžu poistencovi, ktorý prišiel o lekára, ponúknuť informáciu o dostupnej alternatíve. Zdravotnej poisťovni sa v kontexte novely § 7 zákona 581/2004 Z. z. ukladajú aj povinnosti poistenca informovať o ukončení zmluvného vzťahu s jeho ošetrujúcim lekárom a ponúknuť poistencovi alternatívneho poskytovateľa.

K bodu 10 (§ 6c a § 6d)

Cieľom úpravy je zlepšiť informovanosť o neobsadených lekárskych miestach s cieľom zabezpečiť optimálnu distribúciu všeobecných lekárov. Samosprávne kraje na základe vyhodnotenia siete vyhlásia miesta, na ktoré hľadajú všeobecných lekárov. Samosprávne kraje viazané vyhodnotením ako minimálnou požiadavkou. Môžu teda vyhlásiť viac miest a môžu určiť aj územie menšie ako okres ak sa nachádza v rámci okresu určeného vo vyhodnotení. Spolu s informáciou o chýbajúcich miestach sa uvedú aj ponúkané benefity. Účelom je zjednodušiť orientáciu najmä pre začínajúcich lekárov. Aplikačná prax ukazuje, že najmä pre tých je zložité sa zorientovať v administratívnych povinnostiach ale aj v príležitostiach, ktoré k dispozícii na ich podporu. Na základe zverejňovaných informácii si lekár so záujmom otvoriť si ambulanciu všeobecného lekárstva bude môcť vybrať lokalitu, ktorá perspektívu z hľadiska počtu lekárov v sieti a ktorá mu ponúka najvýhodnejšie podmienky. Ustanovenie zároveň prostredníctvom transparentnosti podporuje predchádzanie korupčnému správaniu a selektívnemu prerozdeľovaniu benefitov.

Zavádza sa jednorazový príspevok, ktorého cieľom je podporiť príchod lekárov do okresov, kde je nedostatok všeobecných lekárov a celkovo tak navýšiť počet lekárskych miest u poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku. Dôvodom je dlhodobé zaostávanie Slovenska za európskymi krajinami v počte všeobecných lekárov na obyvateľov, rovnako ako aj vysoký priemerný vek lekárov, ktorý prognózuje zhoršujúci sa stav nedostatku. Príspevky teda naviazané na ohrozenie schopnosti zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Vyjadrením tohto ohrozenia každoročné výsledky vyhodnocovania siete a klasifikácia okresov.

Cieľom jednorazového príspevku je tiež odstrániť niektoré bariéry, ktoré odrádzajú mladých lekárov od všeobecného lekárstva. Jednou z nich vstupné náklady súvisiace so založením praxe. Pokiaľ si začínajúci lekár otvára novú prax, tak napriek nedostatku lekárov v okrese musí okrem vybavenia ambulancie investovať prvý rok dva aj do nákladov na prevádzku. Obdobie, kým neuzavrie zmluvy s dostatočným počtom poistencov, aby príjmy z kapitácie pokryli jeho náklady je pre začínajúcich lekárov rizikovým. Príspevok, ktorý zákon zavádza je určený na preklenutie tohto obdobia. Príspevok je dizajnovaný tak, aby sa štvrťročne znižoval na základe predpokladu, že lekár bude postupne získavať pacientov. Zároveň, aby sa predišlo špekuláciám, ministerstvo priebežne kontroluje počet poistencov, ktorí kapitovaní u lekára s príspevkom a pokiaľ presiahne stanovený počet, ďalšie časti príspevku sa nevyplatia, pretože to znamená, že lekár vyšší príjem od zdravotných poisťovní, než predpokladajú podmienky príspevku.

Cieľom príspevku je stabilizácia počtu a rovnomerná dostupnosť všeobecných lekárov na Slovensku, preto sa s čerpaním príspevku spájajú povinnosti, ktoré viažu lekára k výkonu v oblasti, pre ktorú získal príspevok. Zároveň je zámerom zákonodarcu tiež podporiť poskytovanie všeobecnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je ústretový voči pacientom a preto súčasťou záväzku aj predĺžené ordinačné hodiny aspoň jeden deň v týždni či povinnosť lekára ponúkať bezplatné objednávanie na konkrétny termín.

Aby sa zamedzilo špekuláciám a podporil sa príchod nových lekárov, o príspevok sa môžu uchádzať len lekári, ktorí pred tým nepôsobili v okrese vo viac ako polovičnom úväzku, ani v okrese, ktorý je klasifikovaný rovnakým alebo vyšším stupňom nedostatku ako ten, v ktorom si uchádzač plánuje zriadiť ambulanciu.

95

Ministerstvo zdravotníctva vydá každoročne zoznam obcí a okresov, pre ktoré sa poskytnú jednorazové príspevky na podporu vzniku nových poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a metodiku, podľa ktorej postupovalo pri tvorbe zoznamu. Cieľom je podporiť príchod lekárov do oblastí, kde je identifikovaný nižší počet lekárskych miest než predpisuje verejná minimálna sieť. Ministerstvo určí počet jednorazových príspevkov pre daný okres alebo konkrétnu obec a výšku príspevkov. Zoznam okresov a obcí, rovnako ako počet chýbajúcich miest určuje na základe výsledkov vyhodnocovania siete, pričom by mal zvažovať aj potenciál nového lekára získať dostatok kapitovaných poistencov v priebehu čerpania príspevku, čo vyjadruje počet lekárskych miest v okrese, počet neobsadených lekárskych miest v okrese a tiež veková štruktúra lekárov v okrese.

O príspevky sa môžu uchádzať aj lekári, ktorí ešte nezískali povolenie na činnosť. Cieľom príspevku je práve navigovať uchádzačov o príspevok do oblastí, kde je najväčšia potreba a teda ovplyvniť ich rozhodovanie v čase pred vydaním povolenia, ktoré sa spája s konkrétnym miestom poskytovania. Zároveň sa môžu o príspevky okrem nových lekárov uchádzať aj poskytovatelia, ktorí plánujú zriadiť a prevádzkovať zariadenie všeobecnej ambulantnej starostlivosti, pokiaľ za všeobecného lekára, ktorého plánujú zamestnať, preukážu splnenie rovnakých podmienok ako v prípade nového lekára žiadateľa.

Cieľom príspevkov je osloviť najmä lekárov, ktorí ešte všeobecné lekárstvo nevykonávajú alebo len v malej miere a tým zvýšiť v súčasnosti nízke kapacity ambulancií primárnej starostlivosti. Preto nositeľmi príspevku lekári, ktorí z perspektívy nedostatkového okresu noví. Zároveň sa umožňuje čerpať príspevok novým aj existujúcim poskytovateľom, aby sa podporila priebežná obmena a združovanie lekárov do spoločných praxí, čo umožňuje rozložiť náklady aj administratívne povinnosti. V prípade existujúcich poskytovateľov, aby sa zachoval účel príspevku, ktorým je navýšenie kapacity siete poskytovateľov, je podmienka, že sa musí zvýšiť počet lekárskych miest u poskytovateľa o 1.

Ministerstvu sa udeľuje povinnosť uchádzača o príspevok informovať o podmienkach príspevku ale aj získania povolenia, uzavretia zmluvy so zdravotnou poisťovňou a tiež zabezpečiť výmenu kontaktných údajov medzi uchádzačom a samosprávnym krajom a zdravotnými poisťovňami a tým zjednodušiť pre uchádzača orientáciu v procese zriaďovania ambulancie.

K bodu 11 (§ 7 ods. 8 a 9)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie koncovej siete.

K bodu 12 (§ 8 ods. 2)

Návrh zákona o kategorizácii ústavnej starostlivosti umožňuje ministerstvu zdravotníctva ustanoviť požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie nemocníc, ktoré rozšírením minimálneho personálneho zabezpečenie a materiálno-technického vybavenia v zákone č. 578/2004 Z. z. Z toho dôvodu sa ustanovujú špeciálne materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie, ktorým musí nemocnica disponovať na to, aby vedela zabezpečiť poskytovanie programu alebo medicínskej služby tej-ktorej úrovne.

K bodu 13 (§ 11 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava – nahradenie pojmu zavedenou legislatívnou skratkou.

K bodom 14, 15, 18 a 19 (§ 16 ods. 4, 17a ods. 7, § 21 ods. 1)

Upravujú sa ustanovenia odkazujúce na koncovú sieť poskytovateľov. Zachovávajú sa kompetencie ministerstva zdravotníctva, aj keď nebude stanovená koncová sieť. Preto boli ustanovenia zosúladené tak, že kompetencie vykonáva MZSR ako orgán príslušný na vydanie povolenia, s tým, že voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom ostáva aj po zrušení koncovej siete ministerstvo zdravotníctva. Ustanovenia, ktoré odkazovali výlučne na kompetenciu ministerstva zdravotníctva vo vzťahu ku koncovej sieti preto bolo možné vypustiť.

K bodu 16 (§ 18 ods. 2)

96

Dopĺňa sa do ustanovenia o dočasnom pozastavení povolenia možnosť podať zdravotnej poisťovni podnet orgánu príslušnému na vydanie povolenia v prípade nesplnenia povinností poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uvedených v § 79 ods. 1 písm. a) až c) zákona.

K bodu 17 (§ 19 ods. 1 písm. k)

Legislatívno-technická úprava – nahradenie pojmu zavedenou legislatívnou skratkou.

K bodu 20 (§ 40 ods. 6)

Upravujú sa ustanovenia odkazujúce na koncovú sieť poskytovateľov.

K bodu 21 (§ 64 ods. 3)

Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom. Komory v súčasnosti povinné zasielať úradu licencie na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré komory zasielajú úradu v listinnej forme a s výrazným časovým oneskorením po právoplatnom vydaní licencie. Zároveň nie každý zdravotnícky pracovník, ktorý žiada o pridelenie kódu, vydanú licenciu na výkon zdravotníckeho povolania. Pre účely pridelenia kódu je potrebné získanie údajov zdravotníckeho pracovníka elektronickou formou z registra zdravotníckych pracovníkov vedeného podľa § 64 zákona č. 578/2004 Z. z. Keďže registrácia zdravotníckeho pracovníka, pozastavenie, dočasné pozastavenie, zrušenie a zánik registrácie majú vplyv na pridelenie, ukončenie platnosti, pozastavenie platnosti a ukončenie pozastavenia platnosti kódu, je potrebné poskytovať úradu údaje z registra zdravotníckych pracovníkov v rovnakom rozsahu, v akom ich komora poskytuje NCZI. Keďže nie každý zdravotnícky pracovník potrebuje pre výkon svojho povolania číselný kód, komora bude poskytovať úradu údaje z registra zdravotníckych pracovníkov na základe výzvy úradu vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom, ktorí žiadajú o pridelenie kódu.

K bodu 22 (§ 78 ods. 4)

Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zároveň vedie v registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa § 20 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona č. 581/2004 Z. z. údaje o odbornom zástupcovi poskytovateľa. Na účely správneho vedenia registra poskytovateľov a prideľovania kódov poskytovateľa je potrebné, aby komora zasielala úradu okrem licencie na výkon zdravotníckeho povolania (podľa § 78 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.) a licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (podľa § 78 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z.) aj licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu.

K bodu 23 (§ 78a ods. 4)

Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad prideľuje číselné kódy zdravotníckym pracovníkom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (t. j. aj držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zariadeniam sociálnej pomoci. Komory v súčasnosti povinné zasielať úradu licencie na výkon zdravotníckeho povolania (podľa § 78 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.) a licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (podľa § 78 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z.), ktoré komory zasielajú úradu v listinnej forme a s výrazným časovým oneskorením po právoplatnom vydaní licencie. Pre účely pridelenia kódu je potrebné získanie údajov držiteľa licencie elektronickou formou z registra licencií vedeného podľa § 78a zákona č. 578/2004 Z. z. Keďže vydanie licencie, dočasné pozastavenie licencie, skončenie dočasného pozastavenia licencie, zrušenie a zánik licencie majú vplyv na pridelenie kódu, ukončenie, pozastavenie a ukončenie pozastavenia platnosti kódu, navrhuje sa poskytovať úradu údaje z registra licencií v rovnakom rozsahu, v akom ich poskytuje komora NCZI.

K bodu 24 (§ 79 ods. 20)

Rozširuje sa okruh údajov, ktoré poskytovateľ hlási samosprávnemu kraju. Účelom opatrenia je zabezpečiť kompletné a aktuálne informácie o sieti poskytovateľov v kraji a tak umožniť priebežné vyhodnocovanie a informovanie o stave siete. Uvedené informácie dnes poskytovatelia hlásia do zdravotných poisťovní. Ich koncentrácia u samosprávnych krajov je tiež predpokladom pre zníženie administratívnej záťaže poskytovateľov tým, že zdravotné poisťovne budú môcť čerpať informácie priamo od samosprávneho kraja.

K bodu 25 (§ 79a ods. 1 písmeno c))

97

V nadväznosti na novo upravené čakacie zoznamy v novom zákone sa precizuje aj povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť.

K bodu 26 (§ 81 ods. 1 písm. a))

Voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom oprávneným konať v konaniach podľa zákona č. 578/2004 Z. z. zostáva aj po zrušení koncovej siete Ministerstvo zdravotníctva SR.

K bodu 27 (§ 81 ods. 1 písmeno f))

Voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom oprávneným konať v konaniach podľa zákona č. 578/2004 Z. z. zostáva aj po zrušení koncovej siete Ministerstvo zdravotníctva SR.

K bodu 28 (§ 82 ods. 1)

Orgán príslušný na vydanie povolenia 11 t. j. MZSR), ak v odseku 8 a v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79.

Aby bolo možné uložiť sankcie na povinnosti ustanovené novým zákonom, vylučuje sa pôsobnosť zákona č. 578/2004 Z. z.

K bodu 29 (§ 82 ods. 1 písm. b))

V prípade nesplnenia novozavedenej povinnosti podľa bodu 11 sa ustanovuje pokuta.

K bodu 30 (§ 82 ods. 8)

Vzhľadom na zrušenie koncovej siete, nie je možné zachovať kompetencie Ministerstva zdravotníctva SR vo vzťahu k subjektom, ktoré v nej boli zaradené. Preto sa ustanovenia zosúlaďujú tak, že kompetencie vykonáva orgán príslušný na vydanie povolenia, s tým, že voči nemocniciam, ktoré boli doposiaľ v koncovej sieti je v prechodnom ustanovení stanovené, že týmto orgánom ostáva aj po zrušení koncovej siete Ministerstvo zdravotníctva SR najneskôr do získania nového povolenia podľa tohto zákona.

K bodu 31 (§ 92 odsek 4)

Ustanovuje sa, že ak došlo k zmene príslušného orgánu na konanie v prvom stupni, orgán, ktorý bol naposledy príslušný na konanie v prvom stupni, je povinný orgánu príslušnému na konanie v prvom stupni predložiť všetky rozhodnutia, ktoré ako orgán príslušný na konanie v prvom stupni vydal, spolu so spisovým materiálom do 15 dní od zmeny príslušného orgánu na konanie v prvom stupni z dôvodu právnej istoty.

K bodu 32 (§ 102ao a 102ap)

S cieľom zabezpečiť dostatok času pre úrad pre dohľad na to, aby zabezpečil organizačné a personálne pokrytie svojich nových úloh, sa do 1.1.2024 určuje, že úlohy úradu pre dohľad súvisiace s vyhodnocovaním stavu siete bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva, ktoré predpis pripravilo. Ministerstvo počas toho obdobia spolupracuje a zaškoľuje úrad pre dohľad ohľadne postupov pri vyhodnocovaní stavu siete podľa tohto zákona. Prechodne sa tiež ustanovuje, že údaje, ktoré majú podľa tohto zákona poskytnúť samosprávne kraje, poskytnú pre účel prvého vyhodnotenia zdravotné poisťovne. Dôvodom je skutočnosť, že vzhľadom na krátky čas účinnosti zákona, nebudú v tom čase samosprávne celky pravdepodobne ešte disponovať potrebnými údajmi.

Taktiež sa ponecháva pôsobnosť MZSR pri zmene v povoleniach vydaných MZSR alebo VUC nemocniciam zaradením so siete kategorizovaných nemocníc.

Čl. VI (zákon č. 579/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 6)

Z dôvodu kategorizácie nemocníc je nevyhnutné upraviť aj povinnosti operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Zámerom je, aby aj operačné stredisko aj poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby dodržiavali podmienky ustanovené kategorizáciou ústavnej starostlivosti pri preprave osôb do zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť. Inými slovami operačné stredisko musí usmerňovať poskytovateľa záchrannej služby tak, aby poskytovateľ prepravil osobu vyžadujúcu si ústavnú

98

zdravotnú starostlivosť do takej nemocnice, ktorá v rámci svojho zaradenia do určitej úrovne, môže takúto ústavnú zdravotnú starostlivosť a medicínsku službu reálne poskytnúť.

K bodu 2 (§ 5 ods. 1 písm. f)

Z dôvodu kategorizácie nemocníc je nevyhnutné upraviť aj povinnosti poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorí musia prepraviť osobu vyžadujúcu si ústavnú zdravotnú starostlivosť do takej nemocnice, ktorá v rámci svojho zaradenia do určitej úrovne, môže takúto ústavnú zdravotnú starostlivosť a medicínsku službu reálne poskytnúť.

Čl. VII (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 13 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 19.

K bodu 2 (§ 15 ods. 6)

Navrhované znenie odstraňuje problém zdravotnej poisťovne pri predpisovaní dlžných súm po zomretom platiteľovi poistného, ktoré sa v súčasnosti uskutočňuje prostredníctvom súdu. Súčasne ochraňuje dediča identickým spôsobom ako je tomu v súkromnom práve, resp. vo verejnom práve v oblasti daní pokiaľ ide o rozsah prechodu záväzku. Prechod povinnosti platiť odvody bez ohľadu na výšku hodnoty dedičstva by bolo nezákonným zásahom do vlastníckeho práva dediča. Taktiež sa navrhuje, aby si po skončení dedičského konania zdravotná poisťovňa voči dedičom alebo právnym nástupcom uplatní dlžné poistné vydaním výkazu nedoplatkov. Teda dedič sa stáva dlžníkom na poistnom a zdravotná poisťovňa postupuje rovnako ako voči inému dlžníkovi.

K bodu 3 (§ 19 ods. 9)

Výkaz nedoplatkov by mal obsahovať aj určenie platiteľa poistného s uvedením dátumu začatia a dátumu skončenia povinnosti platiť poistné. Platiteľ poistného by mal komplexnejšie informácie o vykonaní ročného zúčtovania poistného. V praxi sa stáva, že poistenci alebo platitelia poistného namietajú, že im zdravotná poisťovňa nezohľadnila ich poistný vzťah, pričom, ak by informáciu o ich platiteľoch poistného vo výkaze nedoplatkov mali, k takýmto námietkam by neprichádzalo. Zároveň by sa tým zjednotila terajšia prax zdravotných poisťovní. Súkromné zdravotné poisťovne túto informáciu vo výkazoch nedoplatkov uvádzajú, štátna zdravotná poisťovňa ju neuvádza.

K bodu 4 (§ 19 ods. 19 a 20)

Analógia s § 17a ods. 8, podľa ktorého zdravotná poisťovňa môže z vlastného podnetu zrušiť výkaz nedoplatkov. Vyskytujú sa prípady, kedy platiteľ poistného podá dodatočné daňové priznanie, ktoré zmení pôvodný výsledok ročného zúčtovania poistného. Je žiadúce a logické, aby v takýchto prípadoch bolo prepočítané ročné zúčtovanie poistného a oznámený nový výsledok, či výkazom nedoplatkov alebo novým oznámením. Aj keď to zákon neustanovuje, zdravotné poisťovne takto postupujú.

K bodu 5 (§ 19 ods. 22)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 5.

K bodu 6 (§ 19 ods. 23 až 27)

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba legislatívne upraviť postup v situácii, kedy sa po stanovení podielu zdravotnej poisťovne na celkovej platbe za poistencov štátu zistí (napr. internou kontrolou zdravotnej poisťovne), že predošlý výpočet podielu vychádzal z nesprávnych údajov.

Neumožňuje sa dodatočné navyšovanie počtu vykázaných osôb, za ktoré platí poistné štát, aby nedochádzalo k situáciám, kedy by počty poistencov štátu boli dodatočnými oznámeniami zvyšované; zároveň sa týmto motivujú zdravotné poisťovne k čo najpresnejšiemu nahlasovaniu údajov pri riadnom termíne na určenie podielu na platbe za poistencov štátu.

V prípade zistenia pochybenia zdravotnej poisťovne (nahlásenie osôb, ktoré nespĺňajú podmienku platby za poistenca štátu) sa ustanovuje povinnosť vykonať v danej veci dohľad a po ukončení dohľadu Ministerstvo zdravotníctva SR určí nové podiely zdravotných poisťovní na platbe štátu.

99

Ak by toto nové určenie podielov na platbe štátu malo za následok zmenu v nároku zdravotnej poisťovne na jej výsledok ročného prerozdeľovania vo výške viac ako 1%, úrad je povinný vykonať nové ročné prerozdelenie poistného.

Vyššie uvedený postup bude možné vykonať do 1 roka od dátumu určeného na doručenie oznámenia o výške podielu jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe za poistencov štátu a nebude mať vplyv na pôvodne určené sumy príspevkov (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, operačné strediská, Národné centrum zdravotníckych informácií).

K bodu 7 (§ 21 ods. 1)

Ustanovenie § 19 ods. 15 odkazuje na povinnosť platiteľa poistného odviesť nedoplatok na poistnom najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9. V prípade, ak platiteľ poistného neodvedie nedoplatok na poistnom v zákonom stanovenej lehote, zdravotná poisťovňa si nemôže uplatniť nárok na poistné (vydaním výkazu nedoplatkov), ale právo vymáhať poistné. Uplatniť si nárok na poistné voči platiteľovi poistného je povinnosť podľa § 19.

K bodu 8 (§ 23 ods. 15)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 19 ods. 25.

K bodu 9 (§ 25 ods. 1 písm. b))

Overiť totožnosť poistenca je potrebné nielen pri prihláškach na základe ktorých dochádza k vzniku poistného vzťahu (tzv. vznikové prihlášky), ale aj pri prihláškach, na základe ktorých dôjsť k zmene zdravotnej poisťovne (tzv. zmenové prihlášky). Súčasné znenie § 25 ods. 1 písm. b) explicitne ukladá zdravotnej poisťovni povinnosť overovať totožnosť len pri tzv. vznikových prihláškach, ale túto povinnosť explicitne neuvádza pri tzv. zmenových prihláškach, čo je zjavný nedostatok súčasnej právnej úpravy, nakoľko overenie totožnosti je nevyhnutné pre elimináciu rizika výskytu prípadov tzv. nezákonných prepoistení.

K bodu 10 (§ 25 ods. 1 písm. k))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 15 ods. 6.

K bodu 11 (§ 25 ods. 8)

V súvislosti s navrhovaným znením § 15 ods. 6 je dôvodné očakávať, že sa na zdravotnú poisťovňu budú po smrti poistencov alebo platiteľov poistného obracať dedičia, prípadne blízke osoby zomrelých poistencov resp. platiteľov poistného, ktorí budú žiadať o vystavenie potvrdení o stave pohľadávok po zomrelom (nakoľko uvedené sa deje aj v súčasnosti). Je preto žiaduce do zákona explicitne zakotviť povinnosť zdravotnej poisťovne tieto potvrdenia vydávať aj blízkym osobám alebo dedičom, aby tak mala zdravotná poisťovňa pre vydávanie potvrdení aj tomuto okruhu osôb relevantný právny základ.

K bodu 12 (§ 26 ods. 1 písm. b))

Vylúčenie týchto povinností z pokutovania podľa zákona č. 580/2004 Z. z., nakoľko v § 26 ods. 6 ustanovuje, že pokutovanie zdravotných poisťovní sa riadi osobitným zákonom č. 581/2004 Z. z.

K bodu 13 (§ 28a ods. 6)

Údaje o zmene poistného vzťahu poistencov k 1.1. príslušného kalendárneho roka zasielajú zdravotné poisťovne úradu do 20. februára príslušného kalendárneho roka.

K bodu 14 (§ 29b ods. 22)

Určuje sa povinnosť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať na účely výkonu zdravotného poistenia údaje súvisiace s poskytovaním podpory v čase skrátenej práce v podobnom rozsahu a spôsobom, ako majú byť poskytované Sociálnej poisťovni pre účely výkonu sociálneho poistenia podľa § 233 ods. 12 písm. d) zákona 461/2003 Z. z.

K bodu 15 (§ 38ez)

Navrhovaná úprava si vyžaduje vyhotovenie nových verzií elektronických formulárov a zmenu informačných systémov, z toho dôvodu sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

100

Čl. VIII (zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 6 ods. 1 písm. o) a písm. ah))

Novým zákonom sa ustanovujú povinnosti pre zdravotnú poisťovňu, ktoré treba premietnuť aj do tohto zákona na účely sankcií zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 3 a 4 (§ 6 ods. 2, 3, 5 až 8, 11 a § 6 ods. 2 písm. a) až g))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

K bodu 5 (§ 6 ods. 3 a 4)

V nadväznosti na zoznam pacientov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť sa ustanovuje zdravotnej poisťovni povinnosť tvoriť technické rezervy za účelom úhrady zdravotnej starostlivosti.

K bodu 6 (poznámka pod čiarou k odkazu 19)

Zmena textu v poznámke pod čiarou vyplýva zo zmeny zloženia verejnej siete poskytovateľov, ktorá bude v nadväznosti na kategorizáciu ústavnej starostlivosti tvorená aj verejnou minimálnou sieťou nemocníc.

K bodu 7 (§ 7 ods. 1)

V súvislosti so zmenami, ktoré vyplývajú z konceptu kategorizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti, sa upravuje, že ďalšie podmienky pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s prevádzkovateľom nemocnice zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc ustanoví osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon podľa Čl. I.

K bodu 8 (§ 7 ods. 7)

Ministerstvo zdravotníctva môže ustanoviť kategorizáciou ústavnej starostlivosti indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť poskytovanú v nemocnici. Nakoľko indikátory kvality zaužívaným legislatívnym pojmom v tomto ustanovení, navrhuje sa legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie pojmu indikátory pre ústavnú starostlivosť v návrhu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti (Čl. I).

K bodu 9 (§ 7 ods. 9 písm. b))

Zdravotná poisťovňa bude uhrádzať ústavnú starostlivosť v rozsahu povinných a doplnkových programov každej nemocnici zaradenej do siete kategorizovaných nemocníc. V nadväznosti na túto povinnosť sa rozširuje rozsah zdravotnej starostlivosti uvádzaný v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K bodu 10 (§ 7 ods. 9 písm. e))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na spôsob úhrady v prípade ak nemocnica zaradená do siete kategorizovaných nemocníc neplní podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti.

K bodu 11 (§ 7 ods. 21)

Upravuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne upozorniť poistenca na skončenie zmluvného vzťahu zdravotnej poisťovne s poskytovateľom, s ktorým poistenec uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zároveň ho upovedomiť o poskytovateľoch v jeho okolí. Cieľom úpravy je adresovať situáciu, keď zánikom poskytovateľa bez právneho nástupcu končia pacienti a ich zdravotná dokumentácia u samosprávnych krajoch bez ošetrujúceho lekára. Keďže týmto stavom dochádza aj k tomu, že zdravotné poisťovne za takého pacienta neplatia kapitačnú platbu, chýbajúca motivácia sa nahrádza zákonnou povinnosťou konať a upozorniť pacienta na danú skutočnosť a uľahčiť mu nájdenie nového lekára.

K bodom 12 a 13 (§ 8aa ods. 2 písm. i) a ods. 3 písm. b))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizáciu § 6 ods. 2.

K bodu 14 (§ 9 ods. 6 písm. c))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

101

K bodu 15 (§ 10 ods. 3)

Audítorovi zdravotnej poisťovne sa ukladá povinnosť informovať úrad pre dohľad o priebehu auditu a zisteniach z auditu aj vzhľadom na to, že aj zisk zdravotných poisťovní podľa pravidiel ustanovených v § 6a bude vychádzať z auditovaných výkazov. Audítor zdravotnej poisťovne bude povinný informovať úrad pre dohľad o skutočnostiach, o ktorých informuje manažment zdravotnej poisťovne v prípade zistených nedostatkov.

K bodu 16 (§ 15 ods. 1 písm. b)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizáciu § 6 ods. 2.

K bodu 17 (§ 15 ods. 1 písm. aj) a ak))

V prípade, ak úrad pri výkone svojej činnosti žiada zdravotnú poisťovňu o poskytnutie doplňujúcich informácií k povinne oznamovaným údajom, prípadne poskytnutie informácií potrebných k riešeniu podania, u ktorého nie je dôvod na začatie dohľadu, v niektorých prípadoch dochádza k tomu, že zdravotné poisťovne tieto údaje odmietnu poskytnúť, ak nie je vo veci vykonávaný dohľad. Z uvedeného dôvodu sa ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť na žiadosť úradu poskytnúť informácie, ktoré súvisia s činnosťou zdravotnej poisťovne aj mimo vykonávania dohľadu. V súčasnosti neexistujú údaje a lepšia metodika pre určenie tzv. obvyklého pobytu, než prechodný a trvalý pobyt. Aj keď sa vo verejnom sektore pracuje na metodikách, ako tento obvyklý pobyt určiť, treba upozorniť, že v rámci vyhodnotenia siete je tiež potrebné sledovať spotrebu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na pobyt pacienta (pri určovaní potreby zdravotnej starostlivosti v regióne), preto nie je dostačujúca len neprepojená informácia o počte obyvateľov s obvyklým pobytom v určitej obci, ale táto informácia by musela byť priradená priamo ku konkrétnej spotrebe starostlivosti. To by bolo možné dosiahnuť len ak sa informácia o obvyklom pobyte bude evidovať v zdravotných poisťovniach alebo by MZ SR muselo pracovať s neanonymizovanými údajmi. Vzhľadom na mnohé metodologické problémy a nezodpovedané otázky, ako aj potrebu jednoznačného určenia pobytu z dôvodu predchádzaniu nejednoznačnému výkladu, predkladateľ nateraz zotrváva v definícii ako je uvedená v návrhu. V prípade, ak sa podarí zjednotiť sa na metodike určenia obvyklého pobytu a vyriešiť všetky technologické problémy, definíciu v zákone bude možné upraviť jeho novelizáciou.

K bodu 18 (§ 15 ods. 1 písm. z))

Pre účely určenia zdravotných obvodov sa rozširuje oznamovacia povinnosť.

K bodu 19 (§ 16 ods. 1 písm. g))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

K bodu 20 (§ 16 ods. 5 písm. h))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom úpravy čakacích zoznamov do nového zákona.

K bodu 21 (§ 18 ods. 1 písm. q) bod 1b)

Umožňuje sa úhrada za prehliadku mŕtveho tela aj priamo lekárovi, ktorý pracuje v ambulancii poskytovateľa všeobecnej alebo špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ktorý na základe rozpisu úradu vykonal prehliadku mŕtveho tela.

K bodu 22 (§ 18 ods. 1 písm. v))

Ustanovuje sa povinnosť Úradu pre dohľad vyhodnocovať sieť všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

K bodu 23 (§ 20 ods. 1 písm. r))

Za účelom plnenia zákonných úloh sa udeľuje prístup k údajom z registra.

K bodu 24 (§ 22 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa posilňuje stabilita a nezávislosť postavenia predsedu úradu, ako nezávislého orgánu vykonávajúceho dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nad verejným zdravotným poistením vrátane zdravotných poisťovní, obdobne ako je vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska nad finančným trhom. Navrhovaná úprava je súčasťou opatrení smerujúcich k naplneniu cieľa deklarovaného v

102

Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 v oblasti starostlivosti o zdravie obyvateľstva, ktorým je posilnenie pozície štátu v oblasti zdravotného poistenia a zvýšenie kvality zdravotníctva. Štát prinavráti do centra svojej pozornosti ako svoj primárny záujem zdravie občanov, ktorý nebude ustupovať silným záujmovým a finančným skupinám v pozadí.

K bodu 25 (§ 22 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na úpravu znenia § 22 ods. 2.

K bodu 26 (§ 22 ods. 9 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na úpravu znenia § 22 ods. 2.

K bodu 27 (§ 22 ods. 10)

Dostatočná funkčná a personálna nezávislosť a stabilita postavenia predsedu úradu vytvorí základné predpoklady pre efektívny výkon kompetencie dohľadu, s cieľom zlepšiť efektivitu vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Uvedeným bude garantovaná adekvátna miera stability a nezávislosti výkonu funkcie predsedu úradu a tým stabilita a nezávislosť úradu ako takého. Závažné pochybenie predsedu úradu ako odvolací dôvod sa posudzuje v zmysle medzinárodných etických štandardov, obdobne ako v prípade odvolania guvernéra (napr. Rozsudky ESD C-202/18 a C-238/18).

K bodu 28 (§ 47b ods. 1 a 2)

Na základe návrhu Úradu sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vykonávať prehliadky mŕtvych tiel. Keďže každý lekár ukončuje štúdium v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, nedochádza k vylúčeniu žiadnych lekárov z výkonu prehliadok mŕtvych. V súčasnosti je výkon prehliadky mŕtveho tela súčasťou výkonu zdravotníckeho povolania vykonávaného zdravotníckym pracovníkom a na prehliadajúcich lekárov sa vzťahujú povinnosti zdravotníckeho pracovníka, v dôsledku čoho sa obmedzuje počet osôb, ktoré majú na základe dobrovoľnosti záujem byť zaradení do rozpisu vykonávania prehliadok mŕtvych tiel (napr. lekári na dôchodku, lekári pracujúci na fakultách a pod.). Keďže pre odborné zabezpečenie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel nie je potrebné, aby mal prehliadajúci lekár právne postavenie zdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho zdravotnícke povolanie, vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel sa zaraďuje pod rovnaký právny režim ako vykonávanie pitiev. Pitvy vykonávané lekármi, ktorých definícia je uvedená v § 48 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z., pričom pitvy nie vykonávané v rámci zdravotníckeho povolania podľa § 3 zákona č. 578/2004 Z. z. a lekári vykonávajúci pitvy nemajú status zdravotníckeho pracovníka a nevzťahujú sa na nich povinnosti zdravotníckych pracovníkov ustanovené v zákone č. 578/2004 Z. z. Za účelom zabezpečenia kvalifikovaného výkonu prehliadok mŕtvych tiel nie je nutné prehliadajúcich lekárov zaťažovať povinnosťami zdravotníckeho pracovníka a nie je daný dôvod, aby prehliadka mŕtveho tela bola vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi v rámci výkonu zdravotníckeho povolania. Zároveň prehliadka mŕtveho tela na základe rozpisu úradu nie je vykonávaná v žiadnom z právnych vzťahov uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.

K bodu 29 (§ 47f ods. 1 písm. d))

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorá súvisí s úpravou § 47b ods. 1 a 2.

K bodu 30 (§ 48 ods. 14)

Odobraté vzorky z pitvy je potrebné okrem diagnostiky poskytovať aj na vedecko-výskumné účely. Odobraté vzorky z pitvy je potrebné okrem diagnostiky poskytovať aj na výskumno-vývojové účely. Jedná sa o činnosti v rámci grantových alebo výskumných projektov vzdelávacích inštitúcií (lekárske fakulty, univerzity a pod.), ktoré pre svoje vedecké účely potrebujú mať prístup k vzorkám z pitiev. O poskytnutie vzorky žiada na základe pridelenej grantovej úlohy alebo inej úlohy spravidla vedúci projektu alebo štatutárny orgán vzdelávacej inštitúcie, následne úrad pre dohľad rozhodne o schválení alebo zamietnutí žiadosti po jej posúdení. Napríklad v rámci grantových úloh výskumu vplyvu koronavírusu na pľúcne tkanivo sa úrad nemohol zapojiť do týchto výskumných činností z dôvodu, že právna úprava v súčasnosti neumožňuje úradu poskytovať vzorky z pitiev na tieto účely.

103

K bodu 31 (§ 64 ods. 1 písm. b))

Doterajšia prax ukázala, že porušenie niektorých povinností ustanovených zákonom č. 580/2004 Z. z. zdravotnou poisťovňou z hľadiska jeho dopadu na systém verejného zdravotného poistenia môže byť významne závažný a preto v týchto prípadoch je maximálna výška pokuty 3 319 eur neprimerane nízka a v danom prípade nesplní svoj účel. Jedná sa napr. o porušenie povinností ustanovených v § 27 a 27a, ktoré upravujú povinnosti v súvislosti s mesačným a ročným prerozdeľovaním poistného, kedy ich prípadné porušenie dopad nielen na jednotlivé zdravotné poisťovne, ale na celý systém verejného zdravotného poistenia aj na činnosť Ministerstva zdravotníctva SR v oblasti zúčtovania poistného so štátom. Zároveň znenie súčasného písmena b) nie je jednoznačné, keďže poznámka 37) aj poznámka 81a) odkazujú na zákon č. 580/2004 Z. z.

Ak by bolo horná hranica posunutá, tak by bola priemerná pokuta v najvyššej hranici výrazne vyššia, odhadovane 15 000 eur, čo by predstavovalo nárast príjmu štátneho rozpočtu 116 810 eur.

Tento rok jedna poisťovňa nesprávne vykázala údaje k ročnému prerozdeleniu podľa zákona č. 580/2004, čo malo dopad aj na zúčtovanie poistného zo štátom a významný dopad na prerozdelenie poistného medzi ostatné poisťovne. Jedná sa o závažné porušenie zákona a sankcia 3 319 je neprimeraná, nepokrýva ani administratívne náklady štátu spojené s predmetnou vecou.

Zdravotné poisťovne narábajú z predpísaným poistným vo výške 5,2 miliardy eur, vzhľadom na túto sumu je sankcia 3 319 eur neprimerane nízka.

Uložené pokuty podľa zákona č. 580/2004 Z. z.

Výška pokuty v eurách

ROK

Počet pokút

150

331

500

660

1000

2000

3319

2017

12

4

1

7

2018

3

1

2

2019

1

1

2020

4

1

1

1

1

2021

1

1

Spolu

21

1

1

6

1

1

1

10

K bodu 32 (§ 76 ods. 3 písm. l))

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť osôb uvedených v odseku 1 sa nepovažuje, ak zdravotná poisťovňa informáciu poskytne na vyžiadanie orgánu, ktorý je príslušný na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného zákona za účelom kontroly informáciu o výškach úväzkov zdravotníckych pracovníkov, ktoré eviduje u poskytovateľa, pre ktorého je daný orgán príslušný.

K bodu 33 (§ 76 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie písmena l) v odseku 3.

K bodu 34 (§ 76 ods. 5 písm. a))

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť osôb uvedených v odseku 1 sa nepovažuje, ak zdravotná poisťovňa informáciu poskytne na vyžiadanie orgánu, ktorý je príslušný na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného zákona za účelom kontroly informáciu o výškach úväzkov zdravotníckych pracovníkov, ktoré eviduje u poskytovateľa, pre ktorého je daný orgán príslušný.

Taktiež sa ustanovuje výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosti pri činnostiach ministerstva zdravotníctva vyplývajúcich z návrhu zákona o kategorizovaní ústavnej starostlivosti.

K bodu 35 (76 ods. 5 písm. b))

104

Za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje výmena údajov medzi úradom pre dohľad, zdravotnými poisťovňami a ministerstvom zdravotníctva a vyšším územným celkom.

K bodu 36 (§ 86zj)

Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti navrhovaným vymenovaním predsedu Úradu prezidentom, podľa ktorého sa za takého považuje podľa tohto zákona terajšia predsedníčka Úradu.

Čl. IX (zákon č. 153/2013 Z. z.)

K § 12

V nadväznosti na novo upravené čakacie zoznamy v zákone o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti sa upravuje aj povinnosť národného centra v súvislosti s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. Ustanovuje sa aj účel spravovania a vedenia súhrnného zoznamu čakajúcich poistencov, a to v súlade so zásadami ochrany osobných údajov. Predkladateľ za to, že rozsah navrhovaných zverejňovaných údajov je v zmysle daného účelu nevyhnutný a primeraný. Podľa jedinečného identifikačného kódu poistenca nebude možné zistiť o akého konkrétneho pacienta ide; zásady ochrany osobných údajov sú tak predmetným ustanovením zachované.

Čl. X

Navrhuje sa účinnosť zákona.

K účinnosti od 1. januára 2023

K čl. I (§ 9, § 12 až § 14)

Prvé zaradenie nemocníc do siete po účinnosti tohto zákona vykoná ministerstvo zdravotníctva ex offo, a teda nebude potrebné aby prevádzkovatelia nemocníc podávali žiadosti podľa § 12 a § 14.

Pokiaľ ide o § 9, vyhodnotenie siete nadväzuje na kategorizáciu ústavnej starostlivosti, ktorá ešte v tomto čase nebude k dispozícii. Vyhodnotenie siete taktiež závisí od vydania metodiky siete, ktorú ministerstvo zdravotníctva vydá najneskôr do 31. decembra 2023. po tomto termíne bude možné vykonať vyhodnotenie siete kategorizovaných nemocníc, a tomu je prispôsobená aj účinnosť daného ustanovenia.

K § 40 a § 42

Účinnosť bodov týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov sa navrhuje z dôvodu nutnosti prípravy informačných systémov zdravotných poisťovní, NCZI a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj z dôvodu, že prvé lehoty časovej dostupnosti budú stanovené druhou kategorizáciou ústavnej starostlivosti účinnou od 1. júla 2022.

K čl. VIII (1, 3 až 5, 12 až 14, 16, 19 až 20) a k čl. IX

Účinnosť je navrhovaná v nadväznosti na účinnosť ustanovení týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov.

K účinnosti od 1. januára 2024

K čl. I (§ 38, § 41 a § 43)

K § 38

Nemocnice budú mať obdobie, počas ktorého sa budú nastavovať na podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti, ktoré budú povinné plniť od 1. januára 2024. Zdravotnej poisťovni sa zároveň ukladá povinnosť uviesť zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do súladu so zákonom o kategorizácii ústavnej starostlivosti do 1. decembra 2023, a tejto skutočnosti je prispôsobená účinnosť zmlúv.

Pokiaľ ide o § 41 a § 43, je nevyhnutné reflektovať na odôvodnenie k účinnosti týkajúcej sa § 38 vyššie; inými slovami povedané, akékoľvek následky porušenia povinnosti ako aj ukladanie sankcií budú platiť od 1. januára 2024 z dôvodu, že nebude existovať vyhodnotenie siete podľa tohto zákona a zároveň v období pred 1. januárom 2024 nemocnice sa budú nastavovať na podmienky kategorizácie ústavnej starostlivosti. Až keď sa na nemocnice budú vzťahovať podmienky podľa tohto zákona, budú aplikovateľné aj povinnosti prevádzkovateľov nemocníc a s tým súvisiace sankčné mechanizmy.

105

K § 20

Keďže zmeny v ústavnej starostlivosti nastanú s účinnosťou od 1. januára 2024, aj samotné vyraďovanie zo siete bude možné vykonať až od tohto dátumu.

K čl. V

K bodom 5, 8, 11, 14, 15, 18 až 20, 29 až 31

Zrušenie koncovej siete a jej nahradenie sieťou kategorizovaných nemocníc sa navrhuje 1. januára 2024 z dôvodu, aby sa všetky nemocnice a ich prevádzkovatelia na túto zmenu pripravili a zosúladili svoje činnosti (napr. poskytovanie programov a medicínskych služieb) s kategorizáciou ústavnej starostlivosti.

V Bratislave dňa 29. septembra 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír Lengvarský, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 578/2004, dátum vydania: 13.06.2018

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017,ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov (Ú. v. EÚ L 317, 1.12.2017).

Účelom predloženého návrhu novely zákona je špecifikovanie účelu poskytovania účelovo viazaných finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva                             na rezidentské štúdium, ktoré je určené doplnenie špecialistov vo vybraných špecializačných odboroch v regiónoch, v ktorých je ich nedostatok. Ustanovuje sa nová povinnosť                          pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008, na základe ktorého  zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien.

Uvedeným návrhom sa transponuje Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017, ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov.

Obsahom návrhu zákona v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe je definovanie podmienok na zaradenie zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, určenie náležitostí žiadosti o zaradenie a postupu vzdelávacej ustanovizne pri zaraďovaní rezidenta. Ustanovujú sa povinnosti pre rezidenta, zamestnávateľa rezidenta a  dopĺňajú sa povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá získala akreditáciu na uskutočňovanie študijného programu. Ustanovujú sa podmienky pre poskytovateľov všeobecnej ambulancie a špecializovanej ambulancie, v ktorej sa uskutočňuje praktická výučba rezidentského štúdia.

Navrhuje sa zmena názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorá reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na výsledky analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje duplicita, administratívne a finančné zaťaženie  zdravotníckeho pracovníka pri predkladaní dokladov o odbornej spôsobilosti stavovskej organizácii.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh novely zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh novely zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu novely zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a legisvakanciu.

 

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1   
Ide o zmenu názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorý lepšie vystihuje výkon pracovných činností zdravotníckeho pracovníka pri výkone služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Požiadavka na zatraktívnenie zdravotníckeho povolania vyplynula z aplikačnej praxe, analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ako aj               v súvislosti s potrebou zostavovania nutričných plánov v oblasti zdravej a liečebnej výživy pri riešení prevencie obezity ako celospoločenského problému. Uvedený názov je používaný aj         v zahraničí.

K bodu 2   
Platná úprava sa rozširuje o výkon povolania na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktoré sú orgánmi verejného zdravotníctva vykonávajúce činnosti zamerané na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia v rozsahu stanovenom zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade § 3 ods. 1 zákona o poskytovateľoch.

K bodu 3   
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s precizovaním ustanovení o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odbornej kvalifikácie.

K bodu 4     
Navrhovanou úpravou sa bližšie špecifikuje účel použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v rámci ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. 

K bodu 5   
Vypustenie odsekov 4 až 12 v § 39a v súvislosti s  komplexnou úpravou rezidentského štúdia v novom § 39b.   

K bodu 6   
    Ustanovenia § 39b sa dopĺňajú na základe požiadaviek aplikačnej praxe a z dôvodu doterajšej absencie úpravy podmienok týkajúcich sa rezidentského štúdia.
Ide o zjednotenie podmienok týkajúcich sa zaradenia zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, povinností vzdelávacej ustanovizne uskutočňujúcej príslušný akreditovaný študijný program v rámci rezidentského štúdia, špecifikácie použitia účelovo viazaných finančných prostriedkov.
V súvislosti s potrebou informovania odbornej verejnosti sa stanovuje povinnosť ministerstvu zdravotníctva prostredníctvom webového sídla zverejňovať informácie o špecializačných odboroch rezidentského štúdia a samosprávnych krajoch, v ktorých sa po skončení rezidentského štúdia dobrovoľne zaväzuje rezident poskytovať zdravotnú starostlivosť. Súčasná platná právna úprava navodzovala dojem, že súčasťou finančných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené pri porušení zákonných podmienok, mala byť aj náhrada mzdy za absolvovanú praktickú časť štúdia rezidenta u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (náhrada mzdy), čo nebolo zámerom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené ministerstvo pristúpilo k prehodnoteniu a zvýšeniu motivácie vstupu lekárov do rezidentského štúdia znížením sumy, ktorú mali rezidenti vrátiť, zníženú o náhradu mzdy. 

K bodu 7   
Terminologické precizovanie textu vo vzťahu k študijnému poriadku ďalšieho vzdelávania.

K bodu 8   
Ustanovením sa dopĺňajú povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá uskutočňuje akreditovaný program.

K bodu 9   
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa povinnosť pre ministerstvo zdravotníctva zverejňovať v zozname vzdelávacích ustanovizní, ktoré získali akreditáciu aj údaj o dátume zániku platnosti osvedčenia o akreditácii a údaj o zdravotníckom povolaní. 

K bodu 10   
Navrhovaná úprava zabezpečí administratívne a čiastočne finančné odťaženie zdravotníckych pracovníkov v tom, že nebudú musieť opakovane predkladať stavovskej organizácii v inom konaní osvedčenú kópiu dokladu o odbornej spôsobilosti, ak ju  už predložili pri registrácii.

K bodu 11   
Navrhuje sa nová povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady. Vo vzťahu k Nariadeniu Európskeho parlamentu a rady zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien, okrem prípadov, ak to zubný lekár považuje za nevyhnutné z dôvodu osobitných liečebných potrieb pacienta.
Od 1. januára 2019 môžu zubní lekári používať zubný amalgám len vo forme kapsúl 
s vopred určenou dávkou. Používanie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi sa zakazuje.
Od 1. januára 2019 poskytovatelia špecializovanej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti, ktorí používajú zubný amalgám alebo odstraňujú amalgámové výplne alebo zuby obsahujúce takéto výplne zabezpečia, aby ich zdravotnícke zariadenia boli vybavené odlučovačmi amalgámu na zachytávanie a zber amalgámových častíc vrátane tých v použitej vode. Taktiež zabezpečia, aby: a) odlučovače amalgámu uvedené do prevádzky poskytovali úroveň zachytávania najmenej 95 % amalgámových častíc. Odlučovače amalgámu sa udržujú v súlade s požiadavkami výrobcu, aby sa zabezpečila čo najvyššia možná úroveň zachytávania.
Zubní lekári sú taktiež povinní zabezpečiť, aby ich amalgámový odpad vrátane amalgámových zvyškov, častíc, výplní a zubov alebo ich častí, kontaminovaných zubným amalgámom, bol spracovaný a zhromažďovaný v zariadeniach alebo podnikoch spĺňajúcich príslušný súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom. Zubní lekári nesmú za žiadnych okolností uvoľňovať priamo alebo nepriamo takýto amalgámový odpad do životného prostredia.

K bodu 12   
Legislatívno-technická úprava, ktorá ustanovuje, že uvedené povinnosti sa vzťahujú len na poskytovanie zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti.


K bodu 13   
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou zubných lekárov je zodpovedné v lehote do 1. júla 2019 vypracovať plán opatrení, ktorého obsahom bude postupné ukončenie používania zubného amalgámu u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  v odbore zubé lekárstvo. Zároveň zabezpečí, aby boli tieto opatrenia sprístupnené verejnosti webovom sídle a zaslané Komisii do jedného mesiaca po ich prijatí.

K bodu 14     
Ustanovuje sa výška pokuty pre zdravotníckeho pracovníka za porušenie povinností oznamovať ministerstvu niektoré údaje.

K bodu 15   
Uvedeným ustanovením sa má zabrániť, aby v centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní boli uvedené nesprávne údaje, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na plánovanie ľudských zdrojov v zdravotníctve a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16   
Navrhuje sa, že za porušenie povinnosti ustanovenej Nariadením Európskeho parlamentu a rady bude môcť vyšší územný celok uložiť sankciu do 3319 eur.

K bodu 17   
    Ustanovuje sa, čí príjem je pokuta vzťahujúca sa k porušeniu povinností pri vedení centrálneho registra ďalšieho vzdelávania.

K bodu 18   
Do ustanovenia o obsahu centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní sa dopĺňa aj údaj o zdravotníckom pracovníkovi, ktorý bol prijatý do rezidentského štúdia potrebný na štatistické účely a plánovanie ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 19   
Ministerstvo zdravotníctva dohliada na dodržiavanie podmienok realizácie akreditovaného študijného programu vrátane dodržiavania dĺžky štúdia v súlade s minimálnymi štandardami ustanovenými v osobitnom predpise. Je potrebné, aby údaje zadávané vzdelávacou ustanovizňou do centrálneho registra ďalšieho vzdelávania boli správne a aktuálne vzhľadom aj na komunikáciu v IMI systéme.

K bodu 20
Nakoľko hrozí, že centrálny register nebude do lehoty ustanovenej v tomto ustanovení funkčný, bolo potrebné tieto lehoty predĺžiť.

K bodu 21
Prechodné ustanovenia je potrebné upravovať v súvislosti so zmenou názvu zdravotníckeho povolania asistent výživy, registráciou a vydanými licenciami v tomto zdravotníckom povolaní. Navrhuje sa termín, do kedy je povinná Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave odovzdať register zaradených zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a do prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike ministerstvu zdravotníctva. Ustanovuje sa termín dokončenia špecializačného štúdia začatého podľa predpisov účinných do 27. marca 2002. Ďalej sa ustanovuje, že účelovo viazané finančné prostriedky na rezidentské štúdium sa poskytujú vzdelávacej ustanovizni iba do 31. decembra 2020. Ustanovuje sa prechodné ustanovenie, ktorým sa určuje, že špecializačné štúdium v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria začaté od 1. mája 2017 do 31. júla 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2018. Odstraňuje sa neistota, ktorú vzbudzovalo ustanovenie § 39a ods. 4 s účinnosťou od 1. mája 2017, podľa ktorého zdravotnícky pracovník, ktorý začal špecializačné štúdium za určitých podmienok, musí toto štúdium dokončiť za nových podmienok. Týmto prechodným ustanovením sa vyslovene ustanovuje, že sa na neho nevzťahuje ustanovenie o vracaní finančných prostriedkov za porušenie niektorej z povinností účinnej od 1. mája 2017.

K bodu 22
 
Na základe aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch (Dánsko, Holandsko) sa v prílohe č. 3 časti A písmene a) v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v zdravotníckom povolaní lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 2, v ktorej jednotlivé členské štáty taktiež zmenili, doplnili názvy špecializačných odborov. Najčastejšie išlo o úpravy v prípade Švédska napr. v odbore rádiológia, cievna chirurgia, endokrinológia, v prípade Talianska napr. v odbore gastroenterológia, endokrinológia atď. Celkovo bolo v uvedených tabuľkách vykonaných v tomto bode vyše 30 zmien a teda vzhľadom na uvedenú početnosť boli tabuľky kompletné vymenené.    

K bodu 23
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B písmene a)  v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú  ako diplom o špecializácii v  špecializačnom odbore  čeľustná ortopédia v zdravotníckom povolaní  zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K bodu 24
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B v písmene b)  v tabuľke č. 2 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore  maxilofaciálna chirurgia v zdravotníckom povolaní zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K Čl. II

    Ustanovenie o účinnosti sa časovo zosúlaďuje s posunutím účinnosti presunu registra zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na ministerstvo zdravotníctva.









K Čl. III

Zjednocuje sa systém zaraďovania zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania. Zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania bude uskutočňovať iba vzdelávacia ustanovizeň.
 
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.


V Bratislave, 20. apríla 2018





Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Andrea Kalavská v. r.
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky




 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore