Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.05.2018 do 24.05.2018

Platnosť od: 22.11.2011
Účinnosť od: 01.05.2018
Účinnosť do: 24.05.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Cudzinecký režim

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST22JUD107109DS21EUPP1ČL7

Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.05.2018 do 24.05.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 404/2011 s účinnosťou od 01.05.2018 na základe 108/2018

Legislatívny proces k zákonu 108/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 108/2018, dátum vydania: 13.04.2018

 

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“).

Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. L 132, 21.5.2016) (ďalej len „smernica“), ktorá nahrádza smernice 2004/114/ES (o študentoch) a 2005/71/ES (o výskumných pracovníkoch), pričom ich ustanovenia zlučuje, upravuje a dopĺňa.

Smernica rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ, keďže doteraz boli pravidlá prijatia povinné len pre študentov a výskumných pracovníkov a nepovinné pre žiakov, neplatených stážistov a dobrovoľníkov. Smernica ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a taktiež postupy prijímania, práva na rovnaké zaobchádzanie, práva študentov na prístup na trh práce počas štúdia, mobilitu v rámci EÚ, ako aj procesné záruky.

S cieľom zatraktívnenia Európskej únie pre študentov vysokých škôl, výskumných pracovníkov a ich rodinných príslušníkov sa ustanovujú pravidlá mobility a znižuje sa administratívne zaťaženie s tým spojené. V praxi to znamená, že u týchto kategórií cudzincov sa nebude vyžadovať prechodný pobyt na našom území do jedného roka od začiatku pobytu, ak im pobyt udelil iný členský štát ako prvý.

Smernica zavádza pre študentov, ktorí ukončili štúdium v členskom štáte a pre výskumných pracovníkov po skončení výskumu v členskom štáte, možnosť zotrvať deväť mesiacov na území členského štátu s cieľom zamestnať sa alebo začať podnikať. Slovensko tak môže získať kvalifikovanú pracovnú silu.

Zmeny, ktoré zaviedol zákon o pobyte cudzincov od doby svojej účinnosti, poukázali počas jeho aplikácie na niektoré nedostatky, ktoré novela odstraňuje a zosúlaďuje s potrebami aplikačnej praxe. V tomto smere sa zmeny dotýkajú najmä inštitútu tolerovaného pobytu, z ktorého sa vypúšťajú niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín a presúvajú sa do nových ustanovení o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Rovnako sa menia aj pravidlá udeľovania trvalého pobytu na neobmedzený čas bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, ktorý sa transformuje na osobitný druh trvalého pobytu.

Navrhované zmeny v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.

2

Aplikačná prax zákona o pobyte cudzincov si vyžiadala aj zmenu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedinou navrhnutou zmenou v citovanom zákone je povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť osobe poverenej prezidentom Policajného zboru informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a to v súvislosti s preukázaním podmienky finančného zabezpečenia pobytu alebo finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Previerku bude možné vykonať iba v konaní o udelení pobytu, obnovení pobytu alebo o zrušení pobytu, teda nie kedykoľvek počas pobytu. Dôvodom navrhovanej zmeny je najmä skutočnosť, že udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu, resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.

V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje novelizácia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. V návrhu zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s mobilitou

-rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka,

-štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorý v zmysle smernice môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch EÚ,

-štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorý v zmysle smernice môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch EÚ

sa navrhuje upraviť vstup týchto štátnych príslušníkov tretej krajiny na slovenský trh práce tak, že v § 23a ods. 1 sa navrhuje rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

V súvislosti s transpozíciou smernice sa navrhuje aj novelizácia zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, a to vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitáli, Kapitola 1 Pracovníci, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, najmä čl. 79 ods. 2, ktorý upravuje aj „podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré udeľované na účely zlúčenia rodiny“, „vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch“ a „nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene“) (Konsolidované znenie) (Ú.v. EÚ C202, 7.6.2016);

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (EÚ L 200, 26.7.2016);

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. L 132, 21.5.2016);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014);

4

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. L 180, 29.6.2013);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011);

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2008) v platnom znení;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004);

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C-491/13 Mohamed Ali Ben Alaya proti Bundesrepublik Deutschland.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2016/801 je do 23. mája 2018.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu

5

smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

- uznesením vlády č. 405 z 21. septembra 2016 bola podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra uložená úloha B.6. predložiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu na rokovanie vlády návrhy právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (prepracované znenie) v lehote do 31. mája 2017.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- Konanie č. 2016/0830 proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bolo začaté vydaním formálneho oznámenia v novembri 2016 z dôvodu nesplnenia povinnosti transpozície smernice 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci. Smernica bola dodatočne prebratá zákonom č. 82/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

404/2011 Z. z.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je účinný od 1. mája 2017.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernica 2014/66/EÚ bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

6

predpisov, zákone č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2014/36/EÚ z bola úplne prebratá predovšetkým v zákone v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- smernica 2013/33/EÚ bola úplne prebratá predovšetkým v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, ;

- smernica 2011/98/EÚ bola úplne prebratá predovšetkým v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákone č. 363/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a

7

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2004/81/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

- smernica 2004/38/ES v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

8

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/801/EÚ z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair.

Konečný termín stanovený pre transpozíciu – 23. máj 2018

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. marec 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

5. 10. – 25. 10. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

december 2017

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej politiky s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch vyplývajúcej zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Účinné riadenie migračných tokov pre kategóriu výskumných pracovníkov, študentov, stážistov a dobrovoľníkov prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a transparentných pravidiel prijímania a pobytu a vymedzenia ich práv a ustanovenie stimulov a záruk, ktoré zabránia prekročeniu povolenej dĺžky pobytu alebo tomu, aby sa z dočasného pobytu stal pobyt trvalý.

Stanovenie transparentného a zjednodušeného postupu prijímania vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií v rámci EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR študovať na vysokej škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR vykonávať výskumnú činnosť škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR vykonávať stáž škole (priamy vplyv),

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú záujem na území SR venovať sa dobrovoľníckej činnosti škole (priamy vplyv),

- vysoké školy v Slovenskej republike a prijímajúce výskumné organizácie škole (priamy vplyv),

- zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín

9

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Transpozícia práva EÚ

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade, ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti (tzv. infringement proceedings) podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s ktorým sa spája možný následok v podobe finančnej sankcie.

Návrhy nesúvisiace s transpozíciou

V návrhu novely zákona o službách zamestnanosti sa nad rámec transpozície smernice 2016/801/EÚ navrhuje:

vypustiť z kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú voľný vstup na trh práce 23a) kategóriu „štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní“ (§ 23a ods. 1 písm. u),

zvýšenie hornej hranice pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b na 100 000 eur.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10

10.Poznámky

Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

- pplk. JUDr. Branislav Červenka, PhD. – riaditeľ odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (

branislav.cervenka@minv.sk

)

Ing. Jana Pavelková,

jana.pavelkova@employment.gov.sk

, 02/2046 1422, MPSVR SR

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Štatistické údaje z informačného systému ÚPSVR.

Štatistické údaje z informačného systému MV SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť do doložky vplyvov do časti Dotknuté subjekty aj zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny. Komisia odporúča popísať a prípadne vyčísliť aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov alebo v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je potrebné uviesť, že prípadné výdavky súvisiace s realizáciou materiálu budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Zároveň Komisia upozorňuje, že pri pozitívnom vplyve na rozpočet sa neoznačuje žiadna z možností v riadku „z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy“.

Komisia je toho názoru, že predložený návrh zákona predpokladá aj negatívne sociálne vplyvy, preto je potrebné v doložke vybraných vplyvov, v bode 9. označiť aj „negatívne“ sociálne vplyvy (bližšie informácie v časti „K analýze sociálnych vplyvov“).

V doložke vybraných vplyvov Komisia odporúča vyznačiť aj negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe (bližšie informácie v časti „K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“).

Stanovisko predkladateľa

Doložka vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

V tabuľke č. 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné vyplniť aj riadok „dopad na

11

príjmy verejnej správy celkom“.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ opomenul v časti 3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty uviesť banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s ich novou povinnosťou podľa čl. III návrhu zákona poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v rámci otázky splnenia podmienok pre získanie určitej formy pobytu a túto povinnosť následne kvalitatívne popísať v časti 3.3.3 Administratívne náklady a vyčísliť jej jednotkový náklad v súlade s Kalkulačkou nákladov. Následne tieto údaje zohľadniť v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie. Komisia žiada o dopracovanie v tomto smere.

Stanovisko predkladateľa:

Čiastočne akceptované.

k časti 3.1 - doplnené podľa pripomienky.

k časti 3.3.3 - Oprávnenie útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície vyžadovať súčinnosť bude využívané len v prípadoch podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa zákonnú podmienku finančného zabezpečenia svojho pobytu. Nie je možné odhadnúť počet takýchto prípadov a z toho dôvodu nie je možné ani vyčísliť administratívne náklady, ktoré by v súvislosti s novou povinnosťou mohli vzniknúť bankám, prípadne pobočkám zahraničných bánk.

Predkladateľ opomenul v časti 3.3.3 Administratívne náklady uviesť zrušenie možnosti zamestnávateľa zamestnávať štátneho príslušníka 3. krajiny najviac na dobu jedného roka na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní bez toho, aby sa od tohto zamestnávateľa vyžadovalo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie. Komisia rozumie dôvodom zúženia tejto výnimky, avšak odporúča predkladateľovi aspoň kvalitatívne popísať v čom spočíva táto zmena, aby zamestnávatelia boli informovaní o nemožnosti naďalej tento inštitút využívať.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie možnosť uvádzať nie len z nových ustanovení vyplývajúce negatívne vplyvy, ale tiež pozitívne vplyvy, ktoré Komisia vidí v odstránení povinnosti budúceho zamestnávateľa študentov a výskumných pracovníkov z 3. krajín žiadať o možnosť vopred obsadiť voľné pracovné miesto práve týmito osobami. Komisia odporúča dopracovanie v tomto smere (v časti 3.3.3 Administratívne náklady uviesť administratívnu úsporu aspoň kvalitatívnym popisom).

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze sociálnych vplyvov

V bode 4.2 analýzy je potrebné vyhodnotiť aj negatívne vplyvy predloženého návrhu zákona, a to v súvislosti:

-s návrhom na vypustenie možnosti získať prechodný pobyt na účel štúdia na jazykovej škole v Slovenskej republike, keďže podľa uvedenej zmeny samotné štúdium na jazykovej škole nebude dôvodom na udelenie prechodného pobytu,

Stanovisko predkladateľa:

Bezpredmetné. Dňa 14. júna 2017 bol schválený poslanecký návrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514), ktorým bola možnosť udelenia prechodného pobytu na účel štúdia na jazykovej škole v SR vypustená.

12

-so sprísnením podmienok upravenom v čl. I, novelizačný bod č. 24 a

Stanovisko predkladateľa:

V tomto prípade nejde o negatívny sociálny vplyv, keďže sa rozširuje možnosť štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky vykonávať stáž aj po skončení vysokoškolského štúdia na rozdiel od súčasného právneho stavu, ktorý umožňuje vykonávať stáž len v rámci štúdia na vysokej škole. Pripomienka Komisie bola čiastočne akceptovaná. Vplyv bol doplnený do analýzy, avšak bol vyhodnotený ako pozitívny.

-v súvislosti s rozšírením dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z..

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

K analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana

Bod 7.1.1 doplniť o nové služby - § 34 ods. 1 písm. b), § 41a a § 45a zavádzajú nové služby pre občana.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky. Ustanovenie § 41a bolo z návrhu vypustené.

Bod 7.1.2 vyplniť celý názvy služieb, ktoré sa menia a názvy služieb, ktoré sa ako nové zavádzajú;

Uviesť platnú právnu úpravu, na základe ktorej sa je služba poskytovaná

Uviesť subjekt, ktorý je oprávnený na základe platnej právnej úpravy poskytovať služby.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.1.3 popísať priamy vplyv (podobne ako je to popísané v bode 7.1.1) zároveň popísať aj priamy vplyv nových služieb;

Popísať nepriamy vplyv - predmetný materiál predpokladá aj zmenu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.2.1 vyplniť zníženie priamych finančných nákladov materiál predpokladá aj zmenu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky počas poskytovania ústavnej starostlivosti a trvania karanténneho opatrenia je oslobodený od správneho poplatku za vydanie cudzineckého pasu cudzincovi títo doteraz od správneho poplatku oslobodení neboli, čo pre nich predpokladá zníženie priamych finančných nákladov.

Stanovisko predkladateľa:

Z návrhu bolo vypustené oslobodenie uvedených kategórií od správnych poplatkov.

• Bod 7.2.3 – špecifikovať skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

• Bod 7.2.4 – uviesť aké nové povinnosti vznikajú občanovi a aké zanikajú.

13

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

• Bod 7.3.1 – uviesť, ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytovania služby.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

Bod 7.3.2 identifikovať, aké nové povinnosti subjektu verejnej správy vznikajú, prípadne ktoré zanikajú.

Stanovisko predkladateľa:

Akceptované. Doplnené podľa pripomienky.

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

60 000

48 000

30 000

24 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho: kapitola MPSVR SR

- vplyv na ŠR

60 000

48 000

30 000

24 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: -

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

15

Akú problematiku návrh rieši?

Čl. IV V rámci právnej úpravy služieb zamestnanosti sa navrhuje zvýšenie hornej hranice pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b z 33 193,91 eur na 100 000 eur.

Kto bude návrh implementovať?

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kde sa budú služby poskytovať?

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované počty

Objem aktivít

2018

2019

2020

2021

Čl. xx (zákon č. 5/2004 Z. z.)

Počet pokút uložených za neplnenie povinnosti podľa § 23a

10

8

5

4

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

K čl. IV

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sa vychádzalo z týchto zistení a predpokladov:

•počet a výška právoplatne udelených pokút za neplnenie povinnosti podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti v roku 2016 (právoplatne uložené 2 pokuty v celkovej sume 6 000 eur),

•predbežné zistenia kontrolnej činnosti v roku 2017 zameranej na plnenie podmienok pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín (zvýšený počet zamestnávateľov neplniacich si povinnosti podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti),

•predpokladaný znižujúci sa počet zistených prípadov neplnenie si týchto povinností vzhľadom k zvýšenej hornej hranici pokuty.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

60 000

48 000

30 000

24 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

60 000

48 000

30 000

24 000

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

- Zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny

a.dočasne pôsobiacich na území SR na základe mobility a vykonávajú výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorých pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b.ktorí študenti vysokej školy a ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe mobility alebo

c.ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny – výskumného pracovníka.

- Banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s ich novou povinnosťou poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v konaní o udelenie pobytu.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

-

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice výšky pokuty za neplnenie povinností podľa § 23b zákona o službách zamestnanosti, ktorý upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín na území SR. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Maximálna výška pokuty sa navrhuje zvýšiť zo súčasných 33 193, 91 eura na 100 000 eur.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

-

20

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

1.Navrhuje sa povinnosť pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny

a)dočasne pôsobiaceho na území SR na základe mobility a vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b)ktorý je študentom vysokej školy a ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility alebo

c)ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny – výskumného pracovníka

písomne informovať do siedmich pracovných dní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o začiatku a skončení zamestnávania takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR.

2.Navrhuje sa vypustiť z kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na účel zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie, kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní 23a písm. u)). Uvedený návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a zistení využívania tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa bez priamej súvislosti so zvyšovaním jeho kvalifikácie.

3.Navrhuje sa zavedenie dvoch nových kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na účel zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie, a to o štátneho príslušníka tretej krajiny,

a)ktorý u zamestnávateľa dočasne pôsobí na základe mobility a ktorý vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

b)ktorého výkon práce u všetkých zamestnávateľov nepresiahne 20 hodín týždenne alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, ak ide o študenta vysokej školy, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility.

4. Navrhuje sa povinnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk poskytovať súčinnosť cudzineckej polícii v súvislosti s preverovaním finančného zabezpečenia cudzincov v konaní o udelenie pobytu

Oprávnenie útvarov služby hraničnej a cudzineckej polície vyžadovať súčinnosť bude využívané len v prípadoch podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa zákonnú podmienku finančného zabezpečenia svojho pobytu. Nie je možné odhadnúť počet takýchto prípadov a z toho dôvodu nie je možné ani vyčísliť administratívne náklady, ktoré by v súvislosti s novou povinnosťou mohli vzniknúť bankám, prípadne pobočkám zahraničných bánk.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

21

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

-

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

22

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností

23

v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

Návrhom sa vytvárajú spravodlivejšie a transparentné pravidlá prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú záujem na území Slovenskej republiky študovať, vykonávať výskumnú alebo dobrovoľnícku činnosť, alebo stáž. Návrh ďalej zavádza režim mobility týchto skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, teda možnosť pobytu na území Slovenskej republiky na základe povolenia na pobyt vydaného v inom členskom štáte (bez schvaľovacieho procesu na území Slovenskej republiky), ktorý sa v plnej miere vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh teda nezanedbateľný pozitívny vplyv na sociálne postavenie týchto skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä z pohľadu zlúčenia s ich rodinnými príslušníkmi na území Slovenskej republiky.

Návrh bude mať pozitívny vplyv na prístup k zamestnaniu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny

- výskumní pracovníci, ktorí na základe mobility dočasne pôsobia na území SR,

- rodinní príslušníci štátnych príslušníkov tretích krajín – výskumných pracovníkov,

- študenti VŠ, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na základe mobility

- štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky vykonávajú stáž. Stáž na území Slovenskej republiky bude možné vykonávať aj po skončení štúdia na vysokej škole (v súčasnosti je možné stáž vykonávať len v rámci štúdia na vysokej škole).

U týchto kategórií statných príslušníkov tretej krajiny sa navrhuje upraviť vstup na slovenský trh práce tak, že sa na výkon zamestnania v SR od nich nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Návrh bude mať negatívny sociálny vplyv:

24

-na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel vykonávania dobrovoľníckej činnosti z dôvodu zavedenia minimálneho a maximálneho veku žiadateľa.

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

25

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či

26

technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

27

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_51761

Zverejňovanie údajov a informácií na webovom sídle ÚPSVaR

2

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

ISVS_278

ISSZ

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

-Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky. Návrh obmedzuje kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí oprávnení

podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu priamo na území Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zosúladenie národnej úpravy s európskym právom. Všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín majú aj naďalej možnosť podať žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, prípadne získať národné vízum na účel podania tejto žiadosti na území Slovenskej republiky. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Návrh rozširuj zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny predkladá

k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Žiadosť o zmenu účelu pobytu. Návrh obmedzuje podávanie žiadosti o zmenu účelu pobytu pre

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia z dôvodu jazykovej a odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole. Takýto štátny príslušník tretej krajiny môže žiadať len o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia z dôvodu štúdia na vysokej škole. V tomto smere návrh negatívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Návrh rozširuje možnosť vykonávania stáže pre štátnych príslušníkov tretích krajín do dvoch rokov po ukončení vysokoškolského štúdia. V tomto smere návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Návrh oslobodzuje vybrané skupiny štátnych príslušníkov

tretích krajín od povinnosti predložiť doklad o ubytovaní v konaní o udelení prechodného pobytu. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o bezúhonnosti. Návrh umožňuje policajnému útvaru v odôvodnených

prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal, a to najmä v prípadoch, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. V tomto smere má návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok

ustanovených zákonom . Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na

neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť prechodný pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom alebo trvalý pobyt na päť rokov.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

29

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Návrh

umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik. V tomto smere návrh pozitívny vplyv na služby verejnej správy na občana.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej republiky

2.Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž)

3.Žiadosť o zmenu účelu pobytu

4.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín

5.Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky

6.Predkladanie dokladu o ubytovaní

7.Predkladanie dokladu o bezúhonnosti

8.Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok ustanovených zákonom

9.Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

1.§ 31 ods. 3 a § 44 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov

2.§ 32 ods. 5 písm. j) zákona o pobyte cudzincov

3.§ 31 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

4.§ 23 ods. 7 až ods. 10 a § 27 zákona o pobyte cudzincov

5.§ 25 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov

6.§ 32 ods. 2 a § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov

7.§ 121 zákona o pobyte cudzincov

8.§ 46 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

1. – 7. Policajný zbor

8. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

9. Policajný zbor

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

-Podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky. Návrh obmedzuje kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí oprávnení

podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu priamo na území Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zosúladenie národnej úpravy s európskym právom. Všetky kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín majú aj naďalej možnosť podať žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, prípadne získať národné vízum na účel podania tejto žiadosti na území Slovenskej republiky. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Návrh rozširuj zoznam dokladov, ktoré štátny príslušník tretej krajiny predkladá

k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Žiadosť o zmenu účelu pobytu. Návrh obmedzuje podávanie žiadosti o zmenu účelu pobytu pre

štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia z dôvodu jazykovej a odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole. Takýto štátny príslušník tretej krajiny môže žiadať len o obnovenie prechodného pobytu na účel

30

štúdia z dôvodu štúdia na vysokej škole. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Návrh rozširuje možnosť vykonávania stáže pre štátnych príslušníkov tretích krajín do dvoch rokov po ukončení vysokoškolského štúdia. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Návrh oslobodzuje vybrané skupiny štátnych príslušníkov

tretích krajín od povinnosti predložiť doklad o ubytovaní v konaní o udelení prechodného pobytu. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Predkladanie dokladu o bezúhonnosti. Návrh umožňuje policajnému útvaru v odôvodnených

prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal, a to najmä v prípadoch, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. V tomto smere má návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

-Udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na päť rokov bez splnenia podmienok

ustanovených zákonom. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na

neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť prechodný pobyt aj bez splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom alebo trvalý pobyt na päť rokov.

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Návrh

umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik. V tomto smere návrh priamy vplyv na služby verejnej správy na občana.

Nepriamy vplyv (popíšte)

Návrh nemá nepriamy vplyv na službu verejnej správy.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

31

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú udelený pobyt na území Slovenskej republiky alebo ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-Preukazovanie účelu pobytu pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej

činnosti (stáž). Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na

účel osobitnej činnosti (stáž) je povinný predložiť doklad preukazujúci účel pobytu, ktorým sa rozumie potvrdenie o stáži obsahujúce opis programu odbornej prípravy vrátane vzdelávacieho cieľa, dĺžku trvania odbornej prípravy, podmienky umiestnenia a dohľadu v rámci stáže, pracovný čas stáže a právny vzťah medzi stážistom a prijímajúcou organizáciou.

-Podmienky vykonávania stáže štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž) je povinný predložiť doklad preukazujúci získanie vysokoškolského vzdelania alebo prebiehajúce vysokoškolské štúdium

-Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Štátny

príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa odseku 1 písm. b), preukazuje účel pobytu predložením vysokoškolského diplomu získaného počas udeleného prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo predložením potvrdenia výskumnej organizácie o dokončení výskumnej činnosti.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

-Predkladanie dokladu o ubytovaní. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie alebo

obnovenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti (stáž alebo vykonávanie dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe) je oslobodený od povinnosti predkladať k žiadosti o udelenie pobytu doklad o ubytovaní.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

32

Policajný zbor a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

1.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Ustanovuje sa nová povinnosť

Ministerstva vnútra v ustanovených prípadoch vzniesť a zaslať námietku voči mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.Obnovenie prechodného pobytu na účel hľadania si práce alebo založenia podniku. Ustanovuje

sa nová povinnosť oddelení cudzineckej polície Policajného zboru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole a na účel výskumu a vývoja, a to na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak štátny príslušník tretej krajiny má aj naďalej záujem zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si podnik.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

1.Mobilita vybraných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Návrh umožňuje vybraným

skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín vykonávať mobilitu na území Slovenskej republiky bez toho, aby museli požiadať o udelenie prechodného pobytu. Na to, aby mohli uplatňovať mobilitu na území Slovenskej republiky postačuje, aby pred svojim príchodom na územie Slovenskej republiky oznámili túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, čím odpadá povinnosť oddelení cudzineckej polície Policajného zboru rozhodovať o udelení týchto druhov pobytov.

33

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1 až 15, 17, 19, 20, 51, 53, 76, 79, 104 a 105

Navrhovaná zmena vychádza z potreby aktualizácie poznámok pod čiarou.

K bodu 16 (§ 12 ods. 2 písm. f)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zmenou sa zavádza nemožnosť odoprieť vstup na územie Slovanskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike alebo prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, a ktorý sa vracia z členského štátu, v ktorom uplatňoval mobilitu, za predpokladu, že orgány tohto členského štátu požiadali Slovenskú republiku o jeho prevzatie. V uvedenom prípade nemožno odoprieť vstup ani vtedy, keď štátny príslušník tretej krajiny nemá platný doklad o pobyte. Navrhovaná úprava súvisiaca s nemožnosťou odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky sa rovnako vzťahuje aj na rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny.

K bodom 18, 63, 67 69, 71, 72, 99 19 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. b), § 59 ods. 1, ods. 2 a ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 3, § 83 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

K bodu 21 (§ 23 ods. 7 až 10)

Navrhovanou úpravou sa presúvajú ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín, z dôvodu lepšej prehľadnosti zákona.

K bodu 22 (§ 24 ods. 1 písm. c))

Z dôvodu jednoznačnosti sa spresňuje ustanovenie § 24 ods. 1 písm. c). Jazykovú prípravu na štúdium na vysokej škole musí organizovať vysoká škola, kde bude štátny príslušník tretej krajiny následne študovať.

K bodu 23 (§ 25 ods. 1 písm. d))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Možnosť získať prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti bude mať v súlade s príslušným článkom smernice štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce vykonávať stáž v rámci vysokoškolského štúdia alebo do dvoch rokov po jeho skončení.

K bodu 24 (§ 26 ods. 1)

V súlade s príslušným článkom smernice 2016/801/EÚ sa mení dĺžka, na ktorú policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja podľa § 26.

K bodu 25 (§ 31 ods. 3)

Navrhovaná zmena vychádza z transpozície smernice 2016/801/EÚ. Možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods.

34

1 písm. a) c) alebo ods. 2, ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, je možno takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie prechodného pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

K bodu 26 (§ 31 ods. 6)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza obmedzenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel jazykovej alebo odbornej prípravy na štúdium na vysokej škole podľa § 24 ods. 1 písm. c), v prípade, ak chcú požiadať o zmenu účelu prechodného pobytu na policajnom útvare. Takýto štátny príslušník tretej krajiny si môže po ukončení jazykovej alebo odbornej prípravy podať žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia s cieľom študovať na vysokej škole.

K bodom 27, 31, 32, 35, 118 120 32 ods. 2 písm. a), § 32 ods. 4, § 32 ods. 5 písm. a), § 32 ods. 11, § 122 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 1 písm. b), § 122 ods. 1 písm. d))

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť predkladať osvedčenie živnostenského registra, obchodného registra a výpis z katastra nehnuteľností.

K bodom 37, 46, 112 (§ 33 ods. 3, § 34 ods. 9, § 118 ods. 1 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 11 v § 32.

K bodom 28, 38, 57, 58, 61, 91 a 92 32 ods. 2 písm. e), § 33 ods. 6 písm. k), § 48 ods. 2 písm. f) a § 48 ods. 2 písm. g), § 50 ods. 2 písm. c), § 82 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde sa slovo „alebo“ vkladá medzi posledné dve alternatívy.

K bodu 29 (§ 32 ods. 2 písm. e))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú vykonávať dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodom 30 a 36 (§ 32 ods. 2 písm. h) a i) a § 32 ods. 16 a 17)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín doložiť ďalšie doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26 a zároveň definuje čo sa rozumie dokladom potvrdzujúcim získanie vysokoškolského vzdelania alebo dokladom potvrdzujúcim prebiehajúce vysokoškolské štúdium.

K bodom 30, 36, 44, 47 a 125 32 ods. 2 písm. j), § 32 ods. 18, § 34 ods. 3 písm. e), § 34 ods. 10 a § 125 ods. 12)

Navrhovaná zmena zavádza ako podmienku podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania predloženie dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť navrhovaného predmetu podnikania, ktorý štátny príslušník tretej krajiny deklaruje v predloženom podnikateľskom zámere. Uvedená podmienka platí len v prípade, ak

35

štátny príslušník tretej krajiny predloží, ako doklad preukazujúci účel pobytu, podnikateľský zámer. Obdobná podmienka predloženia dokladu preukazujúceho realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti sa navrhuje aj v prípade žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pokiaľ obchodná spoločnosť alebo družstvo v mene ktorých štátny príslušník tretej krajiny koná, nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zákonom predpísaný zisk po zdanení potrebný na obnovenie prechodného pobytu. Môže predložiť akýkoľvek doklad, ktorý zvyšuje dôveryhodnosť uvedeného podnikateľského zámeru v súvislosti s jeho realizovateľnosťou a udržateľnosťou. Môže ísť napríklad o nájomné alebo kúpne zmluvy k nehnuteľnosti, kde sa bude vykonávať predmet podnikania, stavebné povolenia, územný plán, zmluvy o budúcej zmluve, akékoľvek zmluvy viažuce sa k predmetu podnikateľskej činnosti, certifikáty spôsobilosti na výkon podnikateľskej činnosti, certifikáty alebo cenníky hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré budú predmetom podnikania, cenník služieb, osvedčenia, faktúry obchodnej spoločnosti alebo družstva za posledné fakturačné obdobia a iné.

Zároveň sa navrhuje, aby lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo obnovenie prechodného pobytu neplynula počas posudzovania podnikateľského zámeru Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 33 ods. 2 alebo počas posudzovania prínosu podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti alebo družstva v mene ktorých štátnych príslušník tretej krajiny koná, pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 10.

K bodom 33 a 34 (§ 32 ods. 5 písm. j) a n))

V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa ustanovuje, akým spôsobom preukáže štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodu 39 (§ 33 ods. 6 písm. m) a n))

Rozširujú sa dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h). Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

K bodom 39, 59 a 122 (§ 33 ods. 6 písm. o), § 48 ods. 2 písm. h), § 125 ods. 6)

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu z dôvodu toho, že spravodajská služba vydá nesúhlasné stanovisko k udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Spravodajská služba bude pri spracovávaní svojho stanoviska prihliadať na záujmy štátu v zmysle osobitného predpisu upravujúceho jej činnosť.

K bodu 40 (§ 34 ods. 1 písm. b))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Umožňuje policajnému útvaru obnoviť prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26 na obdobie 9 mesiacov aj po skončení štúdia alebo výskumnej činnosti, ak chce štátny príslušník tretej krajiny naďalej zostať na území Slovenskej republiky s cieľom hľadať si prácu alebo začať podnikať.

K bodom 41 a 42 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia piateho bodu v § 34 ods. 3 písm. d).

36

K bodu 43 (§ 34 ods. 3 písm. d) bod 5)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Rovnako, ako pri udelení pobytu, oslobodzuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku službu v rámci Európskej dobrovoľníckej služby alebo stáž, od povinnosti predložiť doklad o zabezpečení ubytovania, ak žiadajú o obnovenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo písm. h).

K bodu 45 (§ 34 ods. 8)

Ustanovuje sa, čím preukazuje štátny príslušník tretej krajiny účel pobytu, ak žiada o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 1 písm. b). Navrhovaná zmena vyplýva zo smernice 2016/801/EÚ.

K bodu 48 a 107 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 písm. u))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a rieši prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo žiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby získal bezvízový styk do krajín Európskej únie, pričom reálne nevykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky, ani sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť počas udeleného pobytu nezdržiava. Policajný útvar v takomto prípade zruší prechodný pobyt, ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť ustanovenú zákonom, zdržiavať sa počas udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky väčšiu časť roka v danom kalendárnom roku. Zároveň upravuje výnimku z tohto dôvodu na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak je medzi udelením prechodného pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt podľa § 29 alebo § 30.

K bodu 49 (§ 36 ods. 4 písm. b))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Ustanovuje povinnosť policajného útvaru informovať o zrušení prechodného pobytu podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26 členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny uskutočňuje mobilitu.

K bodu 50 (§ 36a, § 36b, § 36c a § 36d)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Upravuje podmienky uskutočňovania mobility štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí počas platného pobytu na území členského štátu na účel vnútropodnikového presunu, štúdia na vysokej škole, vykonávania výskumnej činnosti alebo zlúčenia rodiny, prichádzajú na územie Slovenskej republiky. Režim mobility predpokladá vykonávanie rovnakého účelu, na ktorý majú udelený pobyt na území členského štátu, bez udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Ide o prípady, kedy niektorý z členských štátov ako prvý povolil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vykonávanie uvedených účelov pobytov a ten sa následne v súlade s pravidlami mobility presunul na územie Slovenskej republiky. Návrh podrobne ustanovuje podmienky, ktoré musí splniť štátny príslušník tretej krajiny, hostiteľský subjekt v členskom štáte, vysoká škola v Slovenskej republike alebo výskumná organizácia v Slovenskej republike, aby sa mohla mobilita uskutočniť. Návrh zároveň ustanovuje možnosť vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovaťmobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

37

K bodu 52 (§ 38 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 54 (§ 44 ods. 1)

Možnosť podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky priamo na policajnom útvare bude mať len ten štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného v jednotnom formáte, ktorý udelený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. a) c) alebo ods. 2, alebo ktorý je držiteľom platného národného víza vydaného Slovenskou republikou, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti alebo ktorý je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Naďalej zostáva zachovaná možnosť, aby štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a zároveň v prípade, ak je to nevyhnutné z časových dôvodov, bude možné takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a žiadosť o udelenie trvalého pobytu si bude môcť podať na policajnom útvare.

K bodom 55 a 56 (§ 45a a § 46 ods. 2)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Doterajšiu možnosť ministerstva vnútra udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom nahrádza možnosťou udeliť trvalý pobyt na päť rokov. Na základe vykonanej analýzy bolo vyhodnotené, že vhodnejšia alternatíva k udeľovaniu trvalého pobytu na neobmedzený čas sa ukazuje navrhované riešenie. Tento pobyt je možné udeľovať aj opakovane. Zároveň sa zavádzajú podmienky zrušenia takéhoto druhu pobytu. Možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom zostane zachovaná len z dôvodov bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, ak o to požiada spravodajská služba.

K bodom 60, 62 a 98 50 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 3, § 83 ods. 3 písm. b) a § 84 ods. 7 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenie § 45a a preformulovania § 46 ods. 2.

K bodu 64 (§ 58 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu potreby zníženia administratívnej záťaže policajných útvarov sa tolerovaný pobyt nebude udeľovať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého policajný útvar identifikuje prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 80, alebo ktorého vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné. Prítomnosť týchto skupín osôb na území Slovenskej republiky rieši nové navrhované ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

K bodu 65 (§ 58 ods. 1 písm. d))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Policajný útvar môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Môže ísť napríklad o prípady, kedy sa Slovenská republika, na základe dohody s iným členským štátom, rozhodne poskytnúť ubytovacie kapacity pre žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany v tomto členskom štáte.

38

K bodu 66 (§ 58 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 73. Ostatné dôvody, ktoré sa doteraz považovali za tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, rieši novo navrhnuté ustanovenie o zotrvaní štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky.

K bodu 70 (§ 59 ods. 14)

Upravuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa oprávnene na území Slovenskej republiky do rozhodnutia o žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu.

K bodu 73 (§ 61a)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Inštitút zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky v sebe subsumuje niektoré doterajšie dôvody na udelenie tolerovaného pobytu, obdobie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, uloženej povinnosti podľa § 89, lehoty na vycestovanie podľa § 83 ods. 1, ako aj niektoré etapy návratového procesu nelegálne sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny môže zotrvať na území Slovenskej republiky do odpadnutia dôvodov, pre ktoré zotrváva na území Slovenskej republiky. Zdržiavanie sa štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky počas zotrvania na území Slovenskej republiky sa nepovažuje za pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. To znamená, že takýto štátny príslušník tretej krajiny nemôže počas zotrvania na území Slovenskej republiky požiadať o overenie pozvania, udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá ústavná starostlivosť alebo nariadené karanténne opatrenie, môže zotrvať na území Slovenskej republiky len v prípade, ak tieto boli poskytnuté alebo nariadené ešte v čase jeho oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky do troch dní po skončení poskytovania ústavnej starostlivosti alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Zavádza sa oprávnenie policajného útvaru uložiť povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý zotrváva na území Slovenskej republiky. Štátny príslušník tretej krajiny nesmie počas zotrvania na území Slovenskej republiky podnikať.

K bodu 74 (§ 66 ods. 6)

Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s právom na základe výhrady Komisie uplatnenej v systému EU PILOT, v ktorej namietala, že požiadavka predloženia dokladu o zdravotnom poistení je nad rámec článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovení smernice 2008/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktoré nepredpokladajú možnosť podmieniť právo na pobyt uchádzačov o zamestnanie existenciou zdravotného poistenia počas obdobia hľadania si zamestnania v hostiteľskom členskom štáte.

K bodu 75 (§ 73 ods. 15)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, nemá zákonnú povinnosť predložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania podľa § 122, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom ako adresu uvedie obec, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny počas pobytu zdržiavať.

39

K bodu 77 (§ 74 ods. 1 písm. c))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy bolo možné vydať cudzinecký pas len štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e), bude môcť policajný útvar vydať cudzinecký pas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý udelený trvalý pobyt podľa § 45a alebo § 46 ods. 2 a nemá vlastný cestovný doklad s výnimkou osoby bez štátnej príslušnosti, ktorej sa vydáva cestovný doklad podľa zákona o cestovných dokladoch.

K bodu 78 (§ 74 ods. 2 písm. a))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu vypustenia tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 a jeho nahradenia zotrvaním na území Slovenskej republiky podľa § 61a sa zavádza možnosť vydania cudzineckého pasu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zotrvávajú na území Slovenskej republiky podľa § 61a ods. 1 písm. b) až c).

K bodu 80 (§ 77 ods. 1)

Ustanovuje sa, že sa obligatórne uloží zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2, ktorý vyplýva z čl. 7 ods. 4 smernice 2008/115/ES (osobitné dôvody týkajúce sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť). V tomto prípade je navrhovaná zmena v súlade s čl. 11 ods. 1 písm. b) smernice 2008/115/ES, kde sa uvádza, „že sa nestanovila lehota na dobrovoľný odchod“ a preto sa k rozhodnutiu o návrate pripája aj zákaz vstupu. Nemôžeme to na druhej strane spájať so situáciou, kedy správny orgán s pôsobnosťou na vonkajšej hranici neurčil túto lehotu iba na základe toho, že osoba nežiadala o lehotu na vycestovanie, hoci by mala inak na ňu nárok. Terajšie ustanovenie by bolo príliš prísne, ak by bolo spojené s prípadom, kedy napr. osoba nepožiadala o určenie lehoty na vycestovanie na hraničnom priechode, pretože ju fakticky nepotrebovala a jej vycestovanie bolo okamžité. Tieto prípady budú v praxi nastávať veľmi často, pretože veľké množstvo rozhodnutí o administratívnom vyhostení je ukladaných oddeleniami hraničnej kontroly Policajného zboru s pôsobnosťou na vonkajšej hranici, kedy osoba opúšťa územie Slovenskej republiky (predpokladá sa, že takéto osoby nebudú po poučení žiadať lehotu na vycestovanie).

K bodu 81 (§ 77 ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a súvisí so zavedením inštitútu zotrvania štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky podľa § 61a. Policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia, ak štátny príslušník tretej krajiny zotrváva na území Slovenskej republiky z dôvodu poskytnutia ústavnej starostlivosti, nariadenia karanténneho opatrenia a do troch dní od ich skončenia, alebo ak je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodom 82 až 84 a 101 (§ 77 ods. 6, § 77 ods. 8, § 77 ods. 10 a § 88 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 3 do § 77.

K bodom 85 a 86 (§ 79 ods. 1 a § 79 ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširuje sa možnosť využitia oprávnenia policajta podľa § 79 aj na prípady, kedy policajný útvar koná vo veci zaistenia podľa § 88 alebo § 88a.

40

K bodom 87 a 88 (§ 80 ods. 2 a § 80 ods. 6)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ. Zavádza sa povinnosť organizácii, ktorá prijme na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 26, uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením tohto štátneho príslušníka tretej krajiny. Prijímajúca organizácia je povinná uhradiť len tie náklady, ktoré vzniknú do 6 mesiacov od ukončenia platnosti dohody o hosťovaní alebo dohody o stáži.

K bodu 89 (§ 80 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 6 do § 80.

K bodu 90 (§ 81 ods. 5)

Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby policajný útvar opätovne neposudzoval existenciu dôvodov, ktoré prekážkou administratívneho vyhostenia, pokiaľ tieto dôvody posúdil iný štátny orgán v konaní, ktoré právoplatne skončilo a nedošlo k zmene skutkových okolností prípadu, ani osobného stavu dotknutého cudzinca, ktoré by mali za následok vznik prekážok administratívneho vyhostenia.

K bodom 93 a 94 (§ 82 ods. 2 písm. p) a § 82 ods. 3 písm. c))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby zavedenia účinných nástrojov na boj s nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával nelegálnu prácu v predchádzajúcich dvoch rokov pred začatím konania o administratívnom vyhostení, ak za tento konkrétny prípad nelegálnej práce ešte nebol administratívne vyhostený. Z dôvodu potreby písomnej správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo inšpektorátu práce ako podkladu na začatie konania o administratívnom vyhostení, je potrebné stanovenie dlhšej objektívnej lehoty na jeho začatie. Zároveň môže policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden až tri roky.

K bodu 95 (§ 82 ods. 8)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe z dôvodu potreby nastavenia nového systému asistovaných dobrovoľných návratov. Policajný útvar bude môcť vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu podľa § 82 ods. 8 len vtedy, ak ministerstvo vnútra bude súhlasiť s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu.

K bodu 96 (§ 82 ods. 9 písm. b))

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza nový moment začiatku plynutia zákazu vstupu. Pôjde o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestuje zo schengenského priestoru cez hraničný priechod na území Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava umožní v individuálnych prípadoch vyznačiť začiatok plynutia zákazu vstupu skôr, ako je to v súčasnosti v platnej právnej úprave.

K bodu 97 (§ 83 ods. 1)

Na základe odporúčania Európskej komisie zo dňa 07. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES sa navrhuje, aby mohol policajný útvar určiť v rozhodnutí o administratívnom

41

vyhostení lehotu na vycestovanie len na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým koná vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty. V prípadoch, kedy bude policajný útvar postupovať podľa § 82 ods. 8, vždy v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie aj bez toho, aby o ňu štátny príslušník tretej krajiny požiadal, nakoľko svoju vôľu žiadať o určenie lehoty na vycestovanie prejavil žiadosťou o asistovaný dobrovoľný návrat.

K bodu 100 (§ 86 ods. 1)

Uvedená zmena umožní zrušiť zákaz vstupu aj v prípadoch, ak osoba nepožiadala o lehotu na vycestovanie, aj keď mala na to nárok podľa § 83 ods. 1 zákona. Takejto osobe by bolo neskôr znemožnené žiadať o zrušenie zákazu vstupu. Na druhej strane by mala nárok žiadať o zrušenie zákazu vstupu osoba, ktorá iba čisto formálne požiadala o poskytnutie lehoty na vycestovanie, hoci ju vôbec nepotrebovala a ihneď vycestovala. Tieto situácie nastávajú v prípadoch, keď o administratívnom vyhostení rozhoduje oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru na vonkajších hraniciach, kedy je zabezpečené okamžité vycestovanie osôb (ktoré nepotrebujú lehotu na vycestovanie).

K bodom 102 a 103 (§ 88 ods. 12 a § 88a ods. 3)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Zavedenie tejto právnej úpravy odbremení jednotlivé policajné útvary ako aj zaistené osoby od nutnosti ich prevážania zo zariadenia späť na policajný útvar za účelom nového konania o zaistení a následného prevozu späť do zariadenia na ich umiestnenie. Ušetria sa tým nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zníži sa tým riziko prípadného úteku prevážaných osôb. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a bude mať aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. alebo bod 2., ak existujú iné dôvody na jej zaistenie podľa § 88 ods. 1 alebo § 88a ods. 1 a policajný útvar, ktorý rozhodol o jej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.

K bodu 106 (§ 111 ods. 1 písm. a))

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby sa povinnosť písomne oznamovať policajnému útvaru zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako 180 dní ponechala len pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným trvalým pobytom. Táto zmena súvisí so zavedením povinnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín s udeleným prechodným pobytom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky väčšiu časť prechodného pobytu v kalendárnom roku.

K bodu 108 (§ 111 ods. 7)

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zmena súvisí s možnosťou vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility v prípade, ak neboli splnené všetky podmienky na jej uplatňovanie. V takom prípade je štátny príslušník tretej krajiny povinný ihneď prestať uplatňovať mobilitu a opustiť územie Slovenskej republiky.

K bodu 109 (§ 115 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Vzhľadom na zmenu pobytového statusu študentov jazykových škôl je potrebné zmeniť povinnosť jazykovej školy

42

oznamovať skutočnosti súvisiace s ich štúdiom, tak že o tom bude písomne informovať ministerstvo vnútra.

K bodu 110 (§ 115 ods. 12 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu presunutia ustanovenia o mobilite v rámci vnútropodnikového presunu do osobitných ustanovení o mobilite štátnych príslušníkov tretích krajín.

K bodu 111 (§ 115 ods. 13 až 15)

Ustanovuje sa povinnosť pre vysokú školu v Slovenskej republike a výskumnú organizáciu oznamovať policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo § 26, má v úmysle uplatňovať mobilitu na území členského štátu. Lehota na splnenie tejto povinnosti začína plynúť dňom, kedy sa vysoká škola alebo výskumná organizácia dozvedeli skutočnosti podľa § 115 ods. 13 alebo ods. 14. Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2016/801/EÚ.

K bodom 113 až 115 (§ 119 ods. 1 písm. b), § 119 ods. 1 písm. c) a § 119 ods. 1 písm. g))

Navrhovaná zmena predstavuje transpozíciu smernice 2014/66/EÚ a smernice 2016/801/EÚ. Zavádzajú sa nové správne delikty, ktorých sa dopustí vysoká škola, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 13, výskumná organizácia, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 14 a zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť podľa § 115 ods. 12. Za uvedené správne delikty je možné uložiť pokutu do výšky 3300 eur.

K bodu 116 (§ 120 ods. 6)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa odchylne od Správneho poriadku, aby si cudzinec mohol v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov zvoliť za zástupcu len takú osobu, ktorá nebola odsúdená za niektoré úmyselné trestné činy. Za účelom preverenia, či zvolený zástupca spĺňa uvedenú podmienku, sa navrhuje oprávnenie policajného útvaru vyžiadať si odpis registra trestov. Navrhovaná úprava napomáha v boji proti trestnej činnosti súvisiacou s nelegálnou migráciou cudzincov na území Slovenskej republiky a Schengenského priestoru.

K bodu 117 (§ 121 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Z dôvodu podporovania príchodu štátnych príslušníkov tretej krajiny na účely výskumu sa navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 26 preukazoval bezúhonnosť len výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal posledných desať rokov najdlhšie bydlisko.

Navrhovaná úprava zároveň umožní policajnému útvaru v odôvodnených prípadoch akceptovať ako doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny aj taký doklad, ktorý nepreukazuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal. Môže tak urobiť len po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra. Ide predovšetkým o prípady, kedy si z objektívnych dôvodov štátny príslušník tretej krajiny nedokáže zadovážiť doklad preukazujúci bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý ho vydal.

K bodu 121 (§ 125 ods. 1)

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Navrhuje sa možnosť ministerstvu vnútra, aby mohlo v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o tom, že príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu bude iný policajný útvar ako policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného miesta pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny

43

na území Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je flexibilne reagovať na situácie náhleho zvýšenia počtu žiadateľov na konkrétnych policajných útvaroch tak, aby sa znížila dĺžka čakania na podanie žiadosti o udelenie pobytu.

K bodu 123 a 124 (§ 125 ods. 11)

V súlade so smernicou 2016/801/EÚ sa zavádza povinnosť určiť kontaktné miesta v Slovenskej republike zodpovedné za výmenu informácií o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt podľa § 24 ods. 1 písm. b), § 26 alebo ako ich rodinní príslušníci podľa § 27 súvisiacich s ich mobilitou medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi.

K bodu 126 (§ 126 ods. 6)

Z dôvodu nadobudnutia účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa zosúlaďuje znenie § 126 ods. 6 s týmto nariadením.

K bodu 127 (§ 131f)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2018.

K bodu 128 (Príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu transpozície smernice 2016/801/EÚ.

K bodu 129 (§ 58 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 1 v § 58.

K článku II (zákon o správnych poplatkoch)

Navrhované zmeny vyplynuli zo zmien navrhovaných v zákone o pobyte cudzincov, najmä v súvislosti s vypustením niektorých kategórii štátnych príslušníkov tretích krajín z možnosti udelenia tolerovaného pobytu a ich presunom do ustanovení o zotrvaní na území Slovenskej republiky.

K článku III (zákon o bankách)

Navrhuje sa povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky poskytnúť službe hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru informácie, ktoré predmetom bankového tajomstva, v rozsahu potrebnom na účely preverenia výšky finančného zabezpečenia pobytu alebo výšky finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti v rámci konania o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Udelenie väčšiny druhov pobytov ustanovených zákonom o pobyte cudzincov je viazané na nejakú formu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že finančné zabezpečenie pobytu resp. finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti je zákonnou podmienkou na udelenie pobytu, je potrebné, aby existovala reálna možnosť preskúmania jej splnenia, tak ako pri iných podmienkach vyžadovaných zákonom o pobyte cudzincov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia legality

44

každého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi sa často vyskytujú prípady, kedy existuje opodstatnené podozrenie, že finančné prostriedky, ktoré cudzinec preukazuje v konaní o udelenie pobytu pochádzajú z nelegálnej činnosti. Súčasná legislatíva však nedovoľuje toto podozrenie skúmať, čo resp. môže mať v mnohých prípadoch za následok udelenie pobytu cudzincovi, ktorý získal finančné prostriedky nelegálnou činnosťou. Vzhľadom na atraktívnosť oprávneného pobytu na území akéhokoľvek členského štátu Schengenu existuje vysoké riziko snahy o jeho zneužívanie. Z toho dôvodu je navrhovaná povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky legitímnou požiadavkou.

K článku IV (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 [§ 23a ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1.

K bodu 2 [§ 23a ods. 1 písm. c)]

V súvislosti s mobilitou rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka ( čl. 26 smernice 2016/801/EÚ) sa navrhuje v § 23a ods. 1 písm. c) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 3 [§ 23a ods. 1 písm. e)]

Úprava § 23a ods. 1 písm. f) sa navrhuje za účelom zosúladenia s § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže nie je možné udeľovať prechodný pobyt na účel štúdia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je poslucháčom jazykovej školy.

K bodu 4 [§ 23a ods. 1 písm. u)]

Vypustením písm. u) v § 23a ods. 1 sa navrhuje zamedziť vstup na trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnávaní bez vyžadovania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, alebo povolenie na zamestnanie. Návrh vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe v súvislosti s využívaním tohto ustanovenia prioritne na výkon zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u zamestnávateľa. V roku 2016 bolo v SR podľa tohto ustanovenie zamestnaných 66 štátnych príslušníkov tretej krajiny. Išlo najmä o výkon zamestnania v profesii šička odevnej a technickej konfekcie, kvalitár, kontrolór v strojárskej výrobe, upratovačka, montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov a montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe.

K bodu 5 (poznámky pod čiarou k odkazom 28d, 28e a 28f)

Aktualizácia citácií v poznámkach pod čiarou sa navrhuje v nadväznosti na navrhované zmeny v čl. I.

45

K bodu 6 [§ 23a ods. 1 písm. ag)]

V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ag) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 7 [§ 23a ods. 1 písm. ah)]

V súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny študenta, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môže okrem svojho štúdia pracovať v členských štátoch (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), navrhuje sa v § 23a ods. 1 písm. ah) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 8 (§ 23b ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s návrhom na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1.

K bodu 9 (§ 68a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s návrhom na doplnenie písmena d) v § 68a ods. 1.

K bodu 10 [§ 68 ods. ods. 1 písm. d)]

Ustanovenie § 23b zákona o službách zamestnanosti upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu a štátneho príslušníka tretej krajiny. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje. Tieto informácie je potrebné evidovať či za účelom zisťovania, koľko občanov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín pracuje na území SR, ale z dôvodu, že najmä v prípadoch, že štátny príslušník tretej krajiny pracuje na území SR bez uvedených povolení, je takýto výkon práce oprávnený. Ide najmä o prípady vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín či už z krajín alebo tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území SR, kedy je obzvlášť dôležité, aby si zamestnávateľ ohlasovaciu povinnosť splnil s cieľom následného overenia tejto skutočnosti. Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo kontrolnou činnosťou zistené časté neplnenie si tejto povinnosti zamestnávateľom, navrhuje sa zvýšenie maximálnej výšky pokuty až na 100 tis. eur.

K bodu 11 (§ 72ad)

V nadväznosti na návrh na zvýšenie pokuty za nesplnenie povinností pri zamestnávaní cudzincov sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 1 ustanoviť, že začaté konania o uložení pokuty sa dokončia podľa doterajších predpisov.

46

V nadväznosti na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity navrhuje v prechodnom ustanovení v odseku 2 navrhuje, aby sa zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude k 30. aprílu 2018 zamestnávaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie [§ 23a ods. 1 písm. u)], dokončilo v režime podľa doterajšieho právneho stavu.

K bodu 12 (príloha č. 4)

V súvislosti s transponovaním smernice 2016/801/EÚ sa navrhuje doplniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

K článku V (zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja)

K bodu 1 (§ 26b ods. 3 písm. h))

Doplnením novej náležitosti dohody o hosťovaní sa vykonáva transpozícia čl. 8 ods. 2 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, ktorý zavádza novú kompetenciu členského štátu, vyžadovať v dohode o hosťovaní informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti.

K bodu 2 (príloha)

Aktualizuje sa transpozičná príloha.

K článku VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2018.

47

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 10. januára 2018.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 404/2011, dátum vydania: 22.11.2011

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migra čnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krají n, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengensk ého priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté op atrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tret ích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kó dex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavàšený proces kodifikácie schengenské ho acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane štátnej hranice' ) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov') sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:

1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedné ho právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na územ í Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záv äzky aj pre Policajný zbor,

3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dô razom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Eur ópskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajš ej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany zá ujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cu dzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tý ch prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definí cií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminol ógiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov roz širuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušní kov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektor é nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkaj úce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepouží va pojmy 'povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt', ale zavádza pojmy 'prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt'. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkré tneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktor ým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu prísluš níkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krají n, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobé ho nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva n áležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodné ho pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ïalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu 'osobitná činnosť' a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovní kov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponechá va na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľ uje na 'prvé povolenie' a 'ďalšie povolenie', avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len 'dlhodobý pobyt') v samostatných, osobitných ustanoveniach v r ámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavká m aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušní kom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre úč ely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Eur ópskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaruč uje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štá tov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej ú nie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej ú nie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt sp äť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osô b, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nie je upravená

2.nelegislatívne akty

- nie je upravená

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktor ých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o je dnotnom formáte formulárov na pripojenie v íza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorý m sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzá jomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dop ĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o prá ve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v pr ípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. aprí la 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho neleg álne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. aprí la 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

-smernica Rady 2005/71/ES z 12. októ bra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavaj ú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. má ja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. j úna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

-rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizá cii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.07).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Š panielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristú penia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januá ra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. aprí la 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januá ra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októ bra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. jú na 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.

d)informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnú tra Slovenskej republikyMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len 'policajn ý útvar') pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzi ť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzť ahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivý ch ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatí vou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačn á prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často ruš ia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru.

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka obč ana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle. Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 pí sm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner obč ana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť doká zať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko). Do druhej skupiny štátnych príslušn íkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Euró pskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na ú zemie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z ozn ámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Zaradením týchto osôb do okruhu rodinných príslušníkov občana Európskej únie sa zabezpečil súlad legislatívy Slovenskej republiky s európskym právom.

K § 3

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajné ho zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 4

Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti šir šej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len 'Schengenský vykonávací dohovor') a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengensk ých hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

K § 5

Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekra čovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vn útra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra') podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

K § 6

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štá tnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preuk ázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnú tra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajš ie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraní c, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

K § 8

Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie ú pravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

K § 9

Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykoná vaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upraven é Kódexom schengenských hraníc.

K § 10

Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využ ívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekra čovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený te chnický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technické ho prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, ž e sa jedna o majetok štátu. V súvislosti s operatívnosťou umiestňovania technických prostriedkov a na základe prijatého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.

Navrhované oprávnenie policajta pri kontrole hraníc umožní účinnejšie odhaľovať organizované formy cezhraničnej trestnej činnosti, najmä prevádzačstvo. Toto oprávnenie umožní obstarávanie dô kazných materiálov tejto protiprávnej činnosti.

K § 11

Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prí pady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetné ho článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona).

Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť 'nebezpečný' z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitú t odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu.

Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopick é odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam. Z dôvodu, že ide o konanie uplatňované pri vstupe, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu nemá zo zákona odkladný účinok a okamžite doručení m rozhodnutia nadobúda právne účinky.

K § 12

Odopretie vstupu štátnemu príslušní kovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej prísluš nosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlá dy Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

K § 14

Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengensk ých víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len 'Vízový kó dex'), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenský ch a národných víz.

K § 15

Èlenské štáty môžu okrem vydávania spoločný ch schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorý ch je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušní k azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

K § 16

Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania ( § 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Ïalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centr álneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého ná sledne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky.

V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušní kovi tretej krajiny oznámia prostredníctvom formulára 'Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza', kde štátny príslušník tretej krajiny dostane kó piu tohto formulára. Zároveň je určený odvolací orgán, lehoty a kto rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorý m bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, ako aj rozsah údajov, ktoré musí odvolanie obsahovať. Ustanovenie určuje aj skutočnosť, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad Slovenskej republiky (okrem konania pri rodinných príslušníkov občana Únie) sa nevzťahuje správny poriadok, pretože toto konanie je pre jeho špecifickosť upravené osobitne. Preskú manie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené.

Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zamietnuť víza iba z dôvodov podľa § 16 ods. 5 a nie je možné ustanoviť mu povinnosť vstupovať do schengenského priestoru len cez určený hraničn ý priechod, nakoľko sú to osoby, na ktoré sa vzťahuje sloboda pohybu a pobytu, ktorá vychádza zo smernice 2004/38/ES.

V § 16 je odkazom na čl. 33 Vízového kódexu upravená osobitná pôsobnosť ministerstva vnútra pri predlžovaní platnosti schengenského víza. Zároveň je daná možnosť udeľovať schengenské ví za v zastúpení iným členským štátom, ako aj v zastúpení iného členského štátu v prípade, ak sa štáty dohodnú. Pri udeľovaní víz rodinným príslušníkom občana Únie je skr átená lehota o rozhodovaní o žiadosti, rozhodnúť je potrebné najneskôr do 10 kalendárnych dní.

K § 17

Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzť ahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinn í príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

K § 18

Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hranič nom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávň uje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajš ej hranici sa neudeľuje.

K § 19

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodn ých dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národn ého. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopn ý uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneuž itie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrá t nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na policajnom útvare v mnohých prípadoch žiadateľ o overenie pozvania vzal žiadosť späť.

K § 20

Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

K § 21

Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona.

Èasové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ď alej len ako 'smernica 2003/86/ES'), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako ' smernica 2003/109/ES') a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako ' smernica 2009/50/ES'). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti udeleného pobytu počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na iný účel, má štátny príslušník tretej krajiny oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, až do rozhodnutia o žiadosti.

K § 22

Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, ž e predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

K § 23

Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 24

Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje ž iakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej š kole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

K § 25

Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

K § 26

Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodné ho pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodné ho pobytu.

K § 27

Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na úč el zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzený m rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušní kov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožň uje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

K § 28

Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

K § 29

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľ ovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľ a ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s pot rebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, ž e veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný ú tvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako pre štátneho pr íslušníka tretej krajiny žiadajúceho o prechodný pobyt na iný účel. Po udelení prechodného pobytu má Slovák žijúci v zahraničí možnosť ihneď podnikať. Skutočnosť, že sa štá tnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, udelí prechodný pobyt v rámci povoľovacieho konania, mu umožní získať, po splnení zákonom ustanovený ch podmienok, pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ po piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho rodinným príslušní kom umožňuje požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K § 30

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnej šie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

K § 31

Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodné ho pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny pr íslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie pod ľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doruč ovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodné ho pobytu, vykonať so žiadateľom osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore príslušný zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý bude súčasťou ž iadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu spoločne s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

K § 32

Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušn íci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ïalej sa zavádza pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinnosť preukázať účel pobytu predložením podnikateľského zámeru alebo dokladu potvrdzujúceho oprá vnenie na podnikanie. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti takýto štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania až vo v ýške sto násobku životného minima.

K § 33

Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný ú tvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný ú tvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považ uje pobyt žiadateľa za oprávnený.

K § 34

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K § 35 a 36

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodné ho pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je pov inný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, poč as ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

K § 37 až 41

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len 'smernica 2009/50/ES'). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011.

Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu.

Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomn ý prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v prísluš nom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok. To znamená, že tento príjem nesmie byť nižší ako príjem pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej č lenskej krajine EÚ.

Modrá karta sa udeľuje na tri roky alebo ak pracovný pomer trvá kratšie ako tri roky, udeľuje sa na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Zároveň sa definuje vysokokvalifikované zamestnanie ako zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššia odborná kvalifikácia sa definuje ako kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný v s úlade so zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Taktiež sa ustanovujú doklady, ktoré je žiadateľ o vydanie modrej karty povinný k ž iadosti predložiť. Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal ako jeden z dokladov potvrdzujúcich účel pobytu písomný prísľub zamestnávateľa, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu s predpísan ými náležitosťami do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov je uľahčené v rámci zrýchleného postupu do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti, pričom policajný útvar je oprávnený túto lehotu, vo zvlášť zlo žitých prípadoch, predĺžiť najviac o 30 dní. Žiadosť o vydanie modrej karty si cudzinec môže podať aj na policajnom útvare. Ak policajný útvar rozhodne v prospech žiadateľa, vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty a vydá žiadateľovi doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov 'Modrá karta EÚ' a v poznámke sa uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má cudzinec vyš šiu odbornú kvalifikáciu.

Novela zákona rieši aj mobilitu vysokokvalifikovaných zamestnancov – držiteľov modrej karty v rámci členských krajín Európskej únie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľ om modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, má povinnosť podať si žiadosť o vydanie modrej karty na policajnom útvare do 30 dní po vstupe na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa tomuto žiadate ľovi priznáva právo na prístup k zamestnaniu za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vydaní modrej karty. Ak žiadateľovi o vydanie modrej karty uplynie počas konania o vydanie modrej karty platnosť modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, zdržiava sa na území Slovenskej republiky legálne až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty. Ak policajný útvar zamietne držiteľovi modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ žiadosť o vydanie modrej karty, takýto štátny príslušník tretej krajiny bude ma ť povinnosť vycestovať do členského štátu, ktorý cudzincovi modrú kartu vydal, a to v lehote najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Transpozíciou smernice 2009/50/ES sa zároveň ukladá policajnému útvaru písomne informovať o vydaní modrej karty štát Európskej únie, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušní kovi tretej krajiny modrú kartu. Rovnako aj v prípade, ak zamietne žiadosť o vydanie modrej karty informuje o tejto skutočnosti členský štát EÚ, ktorý mu ako posledný vydal modrú kartu. Nové ustanovenia obsahuj ú aj podmienky na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty.

K § 42

Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalé ho pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt št átneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len 'dlhodobý pobyt').

K § 43 až 45

V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na 'žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov'. Žiadosť sa podá va osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušní k tretej krajiny zlučuje.

Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa starš ie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým sm ernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na vysokej škole, umožňovala udeliť prvé povolenie. Zdravé nezaopatrené dieťa štátneho príslušní ka tretej krajiny s trvalým pobytom môže získať po splnení podmienok prechodný pobyt na účel štúdia.

Okrem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a pripájajú sa k ním na účel zlúčenia rodiny, je možné udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na päť rokov v záujme Slovenskej republiky sa udeľuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých pobyt je prínosom pre Slovenskú republiky. Jednou z podmienkou udelenia tohto pobytu je predloženie účel pobytu, ktorý sa preukazuje potvrdením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Navrhuje sa, že zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie trval ého pobytu odporúča alebo neodporúča spolu s odôvodnením. Ïalej sa navrhuje upraviť povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na policajnom útvare, odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky je štátny príslušník tretej krajiny povinný odovzdať do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Navrhuje sa doplniť, že skutočnosti na udelenie trvalého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať matričným dokladom. Ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mlad šie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti, nezaopatrené dieťa alebo o závislého príbuzného, predkladajú sa aj doklady, ktoré potvrdzujú danú skutočnosť. Navrhuje sa spresniť, čo sa považuje za doklad, ktorý potvrdzuje finančné zabezpečenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, nakoľko predošlá právna úprava nešpecifikovala daný pojem. Ustanovuje sa, ž e finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdení m zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave alebo dokladom o poberaní d ôchodku manžela, rodiča alebo občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušn íkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

K § 46

Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť 'trval ý pobyt na neobmedzený čas'. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzen ý čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslu šníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov št átneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.

Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitné ho zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe bez sprievodu, ktorá už mala tri roky udelený tolerovaný pobyt, počas ktorých študovala. Týmto sa umožní vyriešiť dlhodobé postavenie týchto kategórií osôb.

K § 47

Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušní ka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú.

Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.

Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

K § 48 až 50

Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu.

Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný zá ujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalé ho pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelen í trvalého pobytu.

Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalé ho pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom do postavenia cudzinca.

K § 51 až 57

Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitn é ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ.

Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslu šníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na zá klade smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto sú vislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajné mu útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, ktorá sa do doby nepretržitého pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny započítava.

Zavádzajú sa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, uvádza sa na koho sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje, stanovujú sa povinnosti štátnych príslušníkov tret ích krajín v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ďalej sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých je policajný útvar povinný žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť , skutočnosti ktoré odôvodňujú zánik dlhodobého pobytu, ako aj podmienky, ktoré oprávňujú policajný útvar zrušiť dlhodobý pobyt.

K § 58

Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľ adom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z ú zemia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81).

Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štá te, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto os ôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené č l. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. 7 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Na základe uvedeného je potrebné zabezpečiť právny status aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa na území Slovenskej republiky dopustili protiprávneho konania a nie je ich možné vyhostiť z vyššie uvedených dôvodov.

Ïalšou kategóriou osôb, ktorým policajný útvar udelí tolerovaný pobyt sú štátni príslušníci tretích krajín zdržiavajúci sa na tzv. dočasnom útočisku, čiže patria ku skupine štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktorým vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím poskytla dočasnú ochranu v prípade ozbrojeného konfliktu alebo prírodnej katastrofy v domovskom štáte a tý m zabezpečila ich ochranu. Množiace sa praktické prípad si vyžiadali nevyhnutnosť udeľovať tolerovaný pobyt aj maloletým deťom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú nájden í na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o maloletých bez sprievodu, ktorých nájdenie policajný útvar oznámi a bezodkladne ich odovzdá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého ú zemnom obvode sa maloletý štátny príslušník tretej krajiny našiel.

Taktiež sa tolerovaný pobyt udeľuje vtedy, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenskej republiky prekážka nezávislá na jeho vôli alebo ak existujú humanitné dô vody a jeho pobyt nemožno riešiť iným spôsobom. Ide napr. o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny pripútaný na lôžko alebo mu vážne ochorie rodinný príslušník, o ktoré ho sa musí postarať. Sú to všetky možné prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny závažnými okolnosťami donútený na pobyt na území Slovenskej republiky.

Pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou sú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných prísluš níkov spĺňajúcich podmienky na udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa navrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad, ale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak.

V súlade so smernicou Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov (ďalej len 'smernica 2009/52/ES') sa zavádza ustanovenie týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu, ktoré ustanovuje, že policajný útvar na základe žiadosti org ánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegá lne zamestnanému maloletému, ak je prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt sa udelí na žiadosť príslu šného orgánu činného v trestnom konaní na 180 dní a opakovane sa môže predlžovať až do skončenia trestného konania alebo do času vyplatenia dlžnej sumy odmeny za prácu, ktorú vykonal. Zákon uklad á orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra povinnosť oboznámiť štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto d ôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní sa udeľuje tolerovaný pobyt aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľu ďmi v súlade so smernicou Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES').

Predmetné ustanovenie ďalej v odseku 4 uvádza, ktoré obdobia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny sa za tolerovaný pobyt považujú. Potreba právnej úpravy aj týchto pobytov štátnych príslušn íkov tretích krajín si vyžiadala aplikačná prax. Ide o štátnych občanov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky napr. čakajú na rozhodnutie o žiadosti o udelenie tolerované ho pobytu, vykonávajú väzbu alebo si odpykávajú trest odňatia slobody a pod. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj čas na rozmyslenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľu ďmi, počas ktorého sa rozhoduje, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Ak sa rozhodne pre spoluprácu udelí sa mu tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c). Za tolerovaný pobyt sa považuje taktiež najviac 90 dní od podania žiadosti o asistovaný dobrovoľný návrat až do vycestovania, pričom toto obdobie bude mož né aj predĺžiť.

K § 59

Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerované ho pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerované ho pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu.

Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerované ho pobytu. Všetky ustanovenia týkajúce sa možnosti alebo nemožnosti vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov sa z návrhu zákona vypúšťajú, nakoľko bude táto úprava jednotne riešená v zákone o slu žbách zamestnanosti. Ponecháva sa však zákaz podnikania.

K § 60 a 61

Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatn ého ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skonč enie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený.

Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

K § 62

Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nako ľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej ú nie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajný m útvarom na základe písomného rozhodnutia.

K § 63

Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje kon štatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozde ľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom.

Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiava ť v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na obč ana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu tak, ako na občanov tretích krajín. Migrujúci občan tretej krajiny, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať alebo natrvalo usadiť na území Slovenskej republiky, je povinný požiadať o konkrétny druh pobytu a preukázať aj jeho účel splnením určitých zákonom ustanovených podmienok. O udelení pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom policajný útvar musí náležite posúdiť a zhodnotiť splnenie týchto podmienok, pričom sa rozhoduje vo vymedzenom časovom období.

Naopak registrácia pobytu občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt, nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Ide len o administratívnoprávny úkon, ktorý m policajný útvar 'prihlási' občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka na pobyt. Občan Únie a jeho rodinný príslušník žiadajú o zaregistrovanie svojho práva na pobyt, čiže o vykonanie registrácie svojho práva na pobyt, nežiadajú o jeho samotné priznanie, nakoľko právo pobytu im priznáva už primárne právo Európskej únie.

K § 64

Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dň a vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalš ích podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčš iu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu ak ýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie.

Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať.

Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zav ádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby sa počas pobytu do troch mesiacov (od vstupu) na území Slovenskej republiky nestali neprimeranou záťažou pre tento systém. Systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky predpokladá, že využívanie pomoci v hmotnej núdzi občanmi Únie, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nie dlhšie ako tri mesiace, ho neprimerane zaťaží. Občania Únie, ktorí už počas tohto krátkeho obdobia chcú týmto spôsobom využiť systém sociálnej pomoci bez toho, aby sa na jeho tvorbe predtým dlhšie obdobie podieľali, prestávajú mať zachované prá vo na pobyt. Ustanovenie teda upravuje, že pokiaľ sa občan Únie stane osobou v hmotnej núdzi, jeho právo pobytu do troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky prestáva byť zachované. V tejto sú vislosti sa ustanovuje povinnosť pre policajný útvar, ktorý zistí pri výkone kontroly, že kontrolovaný občan Únie stratil právo na pobyt na území Slovenskej republiky, upozorniť ho na jeho povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Smernica 2004/38/ES neumožňuje tohto občana zaistiť alebo, v tomto prípade, administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.

K § 65

Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania prá va pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhš ieho ako tri mesiace mu ostáva zachované.

V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevá dza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky.

V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

K § 66

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia ob čanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok prá va na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1.

Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES.

Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkré tneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, na základe tohto ustanovenia, predložiť akýkoľvek hodnoverný doklad, ktorým preukáže, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, najviac vo výške životného minima stanoveného Slovenskou republikou. Z tohto vyplýva aj novozavedená povinnosť pre policajný útvar nevyžadovať sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako je výška životného minima v Slovenskej republike, a ktorú musí občan Únie pri registrácii pobytu preukázať.

Zároveň za účelom predchádzania častému výskytu problémov v praxi, kedy sa občania Únie pri registrácii pobytu nahlasujú na adresy na území Slovenskej republiky bez vedomia vlastníka nehnuteľ nosti, sa navrhuje ako adresu pobytu pri registrácii uvádzať obec, kde sa bude občan Únie zdržiavať na pobyte, ak nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Z uvedeného vyplýva, že v prí pade zaregistrovania pobytu sa aj v potvrdení o registrácii pobytu občana Únie uvedie ako adresa obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte alebo adresa uvedená v doklade potvrdzujúcom zabezpeč enie ubytovania, pokiaľ takýto doklad občan Únie predloží. Týmto spôsobom sa chráni vlastníctvo osôb (záujmy skupiny osôb – vlastníkov nehnuteľností) a zachováva sa možnosť predkladania dokladov o ubytovaní občanmi Únie, ktorí žiadajú o registráciu pobytu na konkrétnej adrese, so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

Pre registráciu pobytu je potrebné, aby boli všetky predložené doklady, ktoré občan Únie predkladá, po preskúmaní nimi preukazovaných skutočností policajným útvarom posúdené ako hodnoverné a posta čujúce pre úspešnú registráciu. Ak policajný útvar skúmaním týchto preukazovaných skutočností dospeje k názoru, že predložené doklady nie sú postačujúce pre úspešnú registrá ciu pobytu, registráciu nevykoná a občana Únie písomne informuje o potrebe predložiť iné, konkrétne doklady na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7.

Ponecháva sa možnosť občana Únie požiadať o vydanie dokladu o pobyte, pričom sa zavádza nový názov dokladu o pobyte – 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na päť rokov. Vydanie dokladu o pobyte je podmienené predložením dokladu o ubytovaní a dvoch fotografií s rozmermi 3x3,5 cm zobrazujúcich jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá. Navrhovaná zmena vyplýva z potreby aplikačnej praxe a z dôvodu ochrany práv vlastníka nehnuteľnosti. V prípade vydania dokladu o pobyte občanovi Únie nejde o správne konanie.

K § 67

Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie z ískava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súč asne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajn ý útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na 10 rokov.

K § 68

Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zá niku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie.

Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trval ý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskuto čňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňat í práva na pobyt a práva na trvalý pobyt.

Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v pr ípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej únie stal osobou v hmotnej núdzi, čiže neprimerane zaťažil systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Pri vzniku ta kejto situácie sa policajnému útvaru ustanovuje povinnosť umožniť občanovi Únie, aby v primeranom čase hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o odňatí prá va na pobyt alebo práva na trvalý pobyt má občan Únie možnosť podať opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Špecificky sa upravuje, že v prípade, pokiaľ občan Únie nevycestuje z ú zemia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon uvedeného rozhodnutia.

K § 69

Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného prí slušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája.

Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území č lenských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predloži ť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad.

Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinné ho príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považ ovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky, pričom však musí ísť o rodinného príslušníka v prí slušnom rozsahu. Zákonná úprava týchto prípadov vychádzala z požiadavky Európskej komisie na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatň ovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Lehota hlásenia začiatku pobytu je 10 dní; táto lehota je nediskriminačná v porovnaní s občanmi Únie. Rovnako ako pri občanoch Únie, za účelom eliminácie úmyselného využívania systému sociá lnej pomoci Slovenskej republiky, sa určuje podmienka pre rodinných príslušníkov občana Únie počas pobytu do troch mesiacov a to, aby sa na území Slovenskej republiky nestali osobami v hmotnej núdzi.

K § 70

Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na územ í Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺň a podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt obč ana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem 'garant'. Ïalej sa dopĺňajú podmienky, ktor é umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom.

Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – 'Pobytový preukaz rodinného príslušníka ob čana EÚ', pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte ako adresu pobytu uvádzať obec, kde sa bude rodinný príslušník občana Únie zdržiavať na pobyte. Predmetné ustanovenie explicitne uvádza, že rodinný príslušník občana Únie platným dokladom o pobyte deklaruje svoje právo na pobyt na území Slovenskej republiky, pričom mu z ároveň ponecháva možnosť toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom (nemusí ísť o doklad v písomnej podobe).

Taxatívne sú vymenované podporné doklady k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, ktoré je rodinný príslušník občana Únie povinný predložiť. Dĺžka platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušn íka občana Únie závisí od dĺžky predpokladaného pobytu garanta, ak je jeho predpokladaný pobyt kratší ako päť rokov, inak sa doklad o pobyte vydá s platnosťou na päť rokov. Toto ustanovenie tiež vylu čuje čestné vyhlásenie garanta o podpore rodinného príslušníka občana Únie uvedeného v § 2 ods. 5 písm. d) zo skupiny hodnoverných listinných dôkazov o tom, že ide o osobu závislú od garanta a s účasne prikazuje policajnému útvaru takéto čestné vyhlásenie garanta neprijať. K tejto kategórii rodinných príslušníkov občana Únie sa pristupuje osobitne vo vzťahu k posúdeniu jeho materiá lneho zabezpečenia zo strany garanta, čo sa premieta do povinnosti policajného útvaru uvedenú skutočnosť posudzovať a rovnako sa zaoberať aj jeho finančnou a sociálnou situáciou v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza.

Zároveň sa zdôrazňuje, obdobne ako u občanov Únie, citlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, najmä vzhľ adom na mieru hodnovernosti predložených dokladov.

Predmetné ustanovenie uvádza podmienky, ktorých splnenie nemá za následok stratu platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.

K § 71

Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému pr íslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, prič om sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

K § 72

Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj prá va na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najm ä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník ob čana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

K § 73 a 74

Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajn ého útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke 'poznámky' konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte.

Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke 'druh pobytu' uviesť 'osoba s dlhodobým pobytom – EÚ'.

Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzinecké ho pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej pr ávnej úprave je duplicitné vo vzťahu k § 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 75 a 76

Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom pož iadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení nále žitých prostriedkov kontroly.

V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolá ch by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne.

Evidencia osôb, ktorá sa vedie v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, sa rozširuje o evidenciu občanov Únie a rodinných príslušníkov občana Únie. Informačný systé m je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia úloh ustanovených týmto zákonom. Spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch je naviazané na základné pravidlá ustanovené v zákone o Policajnom zbore.

K § 77

Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neopr ávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako 'smernica 2008/115/ES').

Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušní kmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES.

V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na vycestovanie.

Ustanovenie § 77 zakotvuje aj neprípustnosť hromadného vyhostenia cudzincov na základe jedného rozhodnutia ako aj právo cudzinca na jeho žiadosť poskytnúť mu písomný preklad dôvodu administratí vneho vyhostenia, uvedenie dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu v jazyku, ktorému rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa dá odô vodnene predpokladať, že mu rozumie. Vzhľadom na procesné záruky garantované smernicou 2008/115/ES sa navrhuje doplniť právnu pomoc pre štátneho príslušníka tretej krajiny nielen zastupovaním zo strany advoká ta ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Zároveň štátny príslušník tretej krajiny sa môže dať zastúpiť aj Centrom právnej pomoci, ak to umožňuje zákon č. 327/2005 Z. z.

Právo cudzinca na podanie vyhlásenia o žiadosti o azyl alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky už počas konania o administratívnom vyhostení zostáva zachované. V takomto prí pade policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší až do rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a ďalej postupuje podľa zákona č. 480/2002 Z. z. Zároveň sa upravuje aj postup policajného útvaru v prípade, ak prebieha alebo sa ukončilo konanie o azyle alebo na území Slovenskej republiky.

K § 78 a 79

Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprá vnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľ om je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a tú to skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaisten é veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí , ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ïalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný ú tvar, ak zistí pri vykonávaní kontroly pobytu skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý môže byť cudzinec administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Potreba právnej úpravy tohto oprá vnenia vyplynula z aplikačnej praxe, pretože osobná účasť cudzinca je v konaní o jeho administratívnom vyhostení nevyhnutná. Ide o dôležitý procesný inštitút na zabezpečenie priebehu a úč elu konania.

Súčasná platná legislatíva nedáva príslušnému policajnému útvaru, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, oprávnenie na predvedenie cudzinca priamo za účelom vykonávania úkonov sú visiacich s jeho administratívnym vyhostením, napr. za účelom jeho vypočutia. Absencia navrhovaného oprávnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky spôsobuje, že policajný útvar je tak v praktickej činnosti nú tený riešiť uvedené situácie využívaním oprávnení uvedených v ustanovení iných právnych predpisoch, ktoré sa však nedajú aplikovať na niektoré konkrétne prípady. Inštitú t predvedenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. je možné aplikovať len vtedy, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve policajta, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Pou žitie § 18 citovaného zákona nie je možné v uvedenom konaní aplikovať na prípad, kedy je totožnosť cudzinca riadne zistená (cudzinec sa preukáže platným cestovným dokladom, dokladom o pobyte, povolení m na pobyt v inom členskom štáte alebo iným hodnoverným preukazom totožnosti). Inštitút predvedenia podľa § 42 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pripadá do ú vahy len vtedy, ak sa cudzinec ako účastník konania bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemož no konanie uskutočniť. Takýto postup však predpokladá minimálne jedno predchádzajúce predvolanie cudzinca na policajný útvar a taktiež policajný útvar, ktorý v postavení správneho orgánu koná o jeho administratívnom vyhostení, musí požiadať o predvedenie cudzinca iný, príslušný policajný útvar (obvodné oddelenie PZ). Aplikácia aj tohto ustanovenia v konaní o administratívnom vyhostení predstavuje nežiaduci časový prieťah a je z pohľadu samotného princípu administratívneho vyhostenia (eliminácia cudzincov konajúcich v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medziná rodnou zmluvou) neúčelná. Navrhované ustanovenie preto umožňuje policajnému útvaru konajúcemu vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca bez zbytočných časových prieťahov a nákladov predviesť tohto cudzinca na policajný útvar za účelom vykonávania úkonov súvisiacich s jeho administratívnym vyhostením z územia Slovenskej republiky.

K § 80

V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestná vateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

K § 81

Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prí pady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady 'non-refoulment' z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodný ch záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

K § 82 a 83

Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný ú tvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prí pade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona.

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zá kaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

K § 84 a 85

Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný ú tvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov 'dobrovoľný návrat', ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľ ného návratu zo strany IOM s pojmom 'dobrovoľný odchod', ktorý zavádza smernica 2008/115/ES.

Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný ú tvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančné ho rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín.

K § 86

Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môž e ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slov enskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevz ťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 87

Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas z ákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vá žnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie.

Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľ adom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydan é rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nerešpektuje ur čenú lehotu na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.

K § 88

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona urč ujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na č as nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s de ťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem 'riziko úteku '.

K § 89

Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môž e policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zárove ň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložen á.

K § 90

Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich bl ízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

K § 91

Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny prí slušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis.

K§ 92

Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienický m predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávaj ú.

K § 93

Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatí vne stanovených dôvodov.

K § 94

Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štá tnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti.

Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach sú visiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

K § 95

V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušn íka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom.

Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví ú myselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

K § 96 až 99

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia z ásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

K § 100

Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnení m do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky n ájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

K § 101

Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajné ho prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

K § 102

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto pr ípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v tak ýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

K § 103 a prílohe č. 1

Túto úpravu si vyžiadala realizácia závä zku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len 'smernica 2003/110/ES'). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súč asne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá.

V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

K § 104

Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť člensk ého štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K § 105

Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

K § 106

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykoná vajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

K § 107 a 108

V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na ú seku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú vyu žívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody.

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako 'smernica 2004/82/ES'), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hraničnom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje č l. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES.

K § 109

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kó dexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobi ť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky použí vané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice).

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavá dza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. 'vis maior' sa v odseku 3 odlišne od odseku 2 upravuje oznamovacia povinnosť až na pristátie lietadla. Oznámenie o pristátí môže byť vykonané napr. prostredníctvom linky 158.

K § 110

Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľ nosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 111

Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušní ka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku 'miesto pobytu'. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udelené ho pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho pobytu ako vysokokvalifikované ho zamestnanca. Na druhej strane štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ nemusí v období nezamestnanosti, ktoré riadne oznámil, preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpe čenie pobytu.

K § 112

Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretí ch krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni pr íslušníci tretích krajín.

K § 113 až 115

Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osô b a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domov ú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

K § 116

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s ko ntrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných prí slušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajš ej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľ nosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku.

Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

K § 117

Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty sprá vnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

K § 118

Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť št átny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušní k je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

K § 119

Navrhovaným ustanovením sú upravené sprá vne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné ulo žiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný ú tvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

K § 120

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpeč nosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

K § 121 až 124

Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zav ádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, ž e cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K § 125

Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a vš eobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajné ho útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu.

Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platn ého cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základn ých slobôd), kedy sa manželovi občana Slovenskej republiky, ktorý nebol držiteľom platného cestovného dokladu upieralo právo na jeho rodinný a súkromný život. Touto úpravou sa odstráni diskriminácia tak ýchto osôb a na druhej strane tým zostanú zachované požiadavky na bezpečnostné štandardy ochrany cestovných dokladov pred falšovaním zo strany cudzincov.

Taktiež sa upravuje postup policajného útvaru pri posudzovaní ohrozenia verejného poriadku, pri poučovaní cudzinca o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu, pri vyžadovaní informácií od iných č lenských štátov EÚ a Slovenskej informačnej služby.

K § 126

Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvá ch a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejň ovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

K § 127

Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyš etrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

K § 128 a 129

V súlade so zákonom o ochrane osobných ú dajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

K § 130 až 133 a prílohe č. 2

Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam pod ľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zru šených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2 a 7

Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku sprá vnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

K bodu 3

V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní pr íslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

K bodom 4 až 6

V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľ ovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušen é alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochr ana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

K čl. III

Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenský ch hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľ adom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore