Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 305/2013 účinný od 01.11.2023 do 30.09.2024

Platnosť od: 08.10.2013
Účinnosť od: 01.11.2023
Účinnosť do: 30.09.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Konkurz a reštrukturalizácia, Trestné právo procesné, Štatistiky, archivníctvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST25JUD22DS17EUPP4ČL15

Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 305/2013 účinný od 01.11.2023 do 30.09.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 305/2013 s účinnosťou od 01.11.2023 na základe 325/2022

Legislatívny proces k zákonu 325/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 325/2022, dátum vydania: 07.10.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe úlohy B.1. z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 340 zo 16. júna 2021 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom návrhu zákona je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy.

Návrh zákona ruší inštitút integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie. Časť činnosti, ktorá sa týka vydávania výpisov z verejných evidencií bude zachovaná, pričom táto činnosť bude realizovaná cez príslušné inštitúty zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zriaďovania a aktivácie schránok pre zapísané organizačné zložky a deaktivácie schránok pre fyzické osoby podnikateľov. V oblasti doručovania dochádza k úprave pravidiel doručovania elektronických úradných dokumentov v prípade deaktivácie elektronickej schránky s cieľom minimalizovať špekulatívne konanie pri deaktivácii elektronickej schránky a zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov.

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“) a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť vytváranie elektronického úradného dokumentu aj ako elektronického dokumentu bez použitia elektronického formulára.

Návrhom zákona sa zároveň navrhuje rozšíriť okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, upustiť od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

V oblasti vládneho cloudu sa navrhuje presun právnej úpravy zo zákona o e-Governmente do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiace zmeny v tejto časti úpravy, vrátane povinností orgánu vedenia a orgánov riadenia. Navrhuje sa tiež na úrovni zákona

2

podrobnejšie upraviť otázky prevádzky a používania vládnej siete Govnet. Zmeny v ostatných predpisoch súvisia so zrušením inštitútu IOM, resp. s úpravou v oblasti zriaďovania elektronických schránok orgánom verejnej moci podľa zákona o e-Governmente.

Návrh zákona bol vypracovaný predovšetkým na základe výsledkov kontrolnej činnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“), na základe doručených podnetov od iných orgánov verejnej moci, odporúčaní z pracovných skupín pod vedením ministerstva investícií, a čiastočne aj výstupov z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce ministerstva investícií so zástupcami odbornej komunity.

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na portáli Slov-Lex od 28. mája 2021 do 18. júna 2021, počas tohto obdobia prebiehali aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi.

Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 17. mája 2022 a pripomienky legislatívnej rady sú v návrhu zákona zapracované.

Navrhuje sa, aby zákon s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakačnú dobu nadobudol účinnosť 1. októbra 2022, okrem ustanovení meniacich a dopĺňajúcich právnu úpravu zaručenej konverzie a zrušenia vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“)

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

24.09.2021 – 30.09.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

marec 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

04.05.2022 – 10.05.2022

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Ad.1) Elektronické schránky a doručovanie

Zákon o e-Governmente zaviedol povinnosť orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky. Na elektronickú úradnú komunikáciu boli zriadené elektronické schránky, ktoré definované ako „elektronické úložisko, v ktorom uchovávané elektronické správy a notifikácie“. Zriaďovanie a aktiváciu elektronickej schránky ustanovil zákon v závislosti od právneho postavenia subjektu, ktorému sa schránka zriaďuje, pričom v prvom kole boli zriadené a súčasne aktivované elektronické schránky všetkým orgánom verejnej moci (do 1. februára 2014). následne došlo k povinnej aktivácii elektronických schránok právnickým osobám, pričom táto sa uskutočnila v niekoľkých fázach v závislosti od kvality a dostupnosti údajov potrebných na zriadenie a aktiváciu schránky (posledný termín bol 1. júna 2020). Zákon o e-Governmente v súčasnosti nepredpokladá povinnú aktiváciu elektronických schránok fyzických osôb podnikateľov, ako ani fyzických osôb. Údaje na zriaďovanie elektronických schránok mal mať prevádzkovateľ modulu elektronických schránok k dispozícii z referenčných registrov, ktorými register fyzických osôb zriadený zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zriadený zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zriaďovanie elektronických schránok prebiehalo v dôsledku rôznej dostupnosti, stavu a kvality údajov v referenčných registroch, zdrojových registroch a ich nedostačujúceho vzájomného prepojenia, inak než predpokladal zákon o e-Governmente. V dôsledku uvedeného, ako aj vzhľadom na praktické skúsenosti orgánov verejnej moci s elektronickou úradnou komunikáciou, aplikačné problémy súvisiace s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente je potrebné pristúpiť k revízii právnej úpravy elektronických schránok pre orgány verejnej moci.

Návrhom zákona dochádza tiež k nastaveniu automatizovanej deaktivácie schránok v prípade zániku právneho postavenia fyzickej osoby - podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb, táto zmena si vyžada úpravy v rámci ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“).

Zároveň dochádza k úprave pravidiel elektronického doručovania elektronických úradných dokumentov orgánmi verejnej moci osobe, ktorá sa do schránky prihlásila a požiadala o deaktiváciu elektronickej schránky po uložení elektronickej úradnej správy v schránke, rovnako sa upravuje aj deaktivácia schránky pre fyzické osoby podnikateľov. Uvedená zmena si vyžiada úpravy na strane správcu ÚPVS a zároveň prispeje k obmedzeniu prípadného špekulatívneho konania zo strany majiteľa elektronickej schránky, ktorý o deaktiváciu požiadal s

4

cieľom vyhnúť sa prevzatiu elektronického úradného dokumentu, kde by musel orgán verejnej moci opätovne vykonať elektronické doručovanie.

Ad.2) Autentifikácia

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím úradných dokladov, ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 910/2014“), a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť postup posudzovania ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ad.3) Autorizácia

V oblasti autorizácie dochádza k spresneniu podpory funkcionality autorizácie klikom pre elektronické podania podané prostredníctvom ÚPVS, pričom naďalej bude platiť dobrovoľnosť sprístupnenia tejto funkcionality pre elektronické podania na špecializovaných portáloch pre elektronické služby verejnej správy orgánu verejnej moci. Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS bude potrebné vykonať úpravy súvisiace s možnosťou výberu autorizácie klikom, vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom (o údaje z autorizačnej doložky).

V § 23 sa navrhuje úprava používania uznaných spôsobov autorizácie, pričom cieľom úpravy je umožniť OVM si určiť, pre ktoré elektronické služby verejnej správy možno použiť uznaný spôsob autorizácie. MIRRI SR zároveň pripravuje vyhlášku upravujúcu uznané spôsoby autorizácie v súlade so splnomocňovacím ustanovením v § 59 ods. 1 písm. m) zákona o e-Governmente, ktorou bude za uznaný spôsob autorizácie prehlásený zdokonalený elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte pre elektronický podpis, ktorý spĺňa požiadavky podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Vplyvy spojené so zavádzaním použitia uznaných spôsobov autorizácie na ÚPVS alebo špecializovanom portáli budú preto vyčíslené v rámci legislatívneho procesu návrhu vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie.

Ad.4) Integrované obslužné miesta

Návrhom zákona dochádza k vypusteniu činnosti integrovaných obslužných miest (ďalej len „IOM“). Na základe dostupných údajov o vykonávanej činnosti osôb a zároveň v zmysle odporúčaní z auditu povinností uskutočneného v roku 2021 na základe spolupráce MIRRI SR so zástupcami odbornej komunity (

https://www.mirri.gov.sk/aktuality/informatizacia/mirri-spusti-v-spolupraci-s-odbornou-komunitou-prieskum-

 

zamerany-na-dodrziavanie-zakona-o-e-governmente-vysledkom-bude-prehodnotenie-niektorych-opatreni-a-

 

priprava-novely/index.html

) sa javí ako potrebné prehodnotiť koncept asistovaného výkonu verejnej moci

a vykonávanie činností IOM podľa aktuálnej právnej úpravy. Jednoznačne prevažujúcou činnosťou IOM v súčasnosti je:(1) vydávanie elektronického odpisu a výstupu z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ITVS“) a

(2) vykonávanie zaručenej konverzie podľa § 35 zákona o e-Governmente, ktoré osobitne upravené v inej časti zákona o e-Governmente alebo v zákone o ITVS.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncept IOM vypustiť.

Ad.5) Zaručená konverzia

V oblasti zaručenej konverzie sa upúšťa od povinnosti vedenia lokálnej evidencie zaručených konverzií u osoby vykonávajúcej konverziu, dochádza k zmene postupnosti krokov pri vykonávaní zaručenej konverzie a zavádza sa povinné nahrávanie údajov do centrálnej evidencie záznamov zaručenej konverzie pri vytváraní záznamu o zaručenej konverzii, v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky. Vzhľadom na to, že niektoré podrobnosti pri vykonávaní zaručenej konverzie upravuje vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii (ďalej len „vyhláška o zaručenej konverzii“) a navrhované koncepčné zmeny si budú vyžadovať jej novelizáciu, bude možné detailne posúdiť a vyznačiť všetky vplyvy návrhu v rámci príslušných analýz pri predkladaní samotnej novely vyhlášky o zaručenej konverzii. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa prechodné obdobie do 1. októbra 2024 na implementáciu uvedených zmien. Zároveň dochádza k doplneniu oprávnenia vykonávať zaručenú konverziu aj pre banky a pobočky zahraničnej banky.

Ad.6) Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty

5

Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Navrhované zmeny si vyžiadajú implementáciu v rámci ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe a z kontrolnej činnosti MIRRI SR podľa § 56b zákona o e-Governmente zabezpečiť nevyhnutné legislatívne zmeny. Účelom úprav je zabezpečiť skvalitnenie poskytovaných služieb prostredníctvom ÚPVS a zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu.

4.Dotknuté subjekty

Orgány verejnej moci, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia, fyzické osoby

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant - neprijatím zákona alebo minimalizáciou jeho dopadov nebude možné pokračovať v zjednodušovaní a zefektívňovaní elektronickej úradnej komunikácie a doručovania podľa zákona o e-Governmente, ako ani plneniu záväzkov MIRRI SR pri centrálnom riadení informatizácie spoločnosti (najmä záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády SR 2021).

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť pri nasledujúcej novelizácii zákona o e-Governmente, najneskôr však 3 roky od účinnosti predkladaného návrhu. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť 1. októbra 2022 by k preskúmaniu účelnosti malo dôjsť najneskôr v roku 2025 na základe získaných poznatkov z aplikačnej praxe. Kritériom preskúmania účelnosti budú výsledky kontrol dodržiavania povinností ustanovených zákonom o e-Governmente a doručené podnety k aplikácii zákona v praxi.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

6

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K vplyvom na rozpočet verejnej správy:

Materiálom sa navrhujú zmeny popísané v bode 2, ktoré súvisia najmä s úpravou ÚPVS a jeho spoločných modulov. Implementácia navrhovaných opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR v rámci schváleného limitu výdavkov pre príslušné rozpočtové roky. Ide predovšetkým o navrhované zmeny v oblasti týkajúcej sa revízie elektronických schránok a elektronického doručovania, úpravy súvisiace s funkcionalitou autorizácie klikom podľa § 23 ods. 1 písm. a) bodu 2 zákona o e-Governmente, ako aj úpravy vo vzťahu k dobrovoľnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa očakáva v súvislosti s novou povinnosťou MIRRI SR zabezpečiť posudzovanie splnenie podmienok pre zápis autentifikačných prostriedkov do evidencie vedenej MIRRI SR. Vplyvy súvisiace s úpravou uznaných spôsobov autorizácie budú detailne posúdené a vyčíslené v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Vplyvy súvisiace s úpravami v oblasti zaručenej konverzie bude možné bližšie identifikovať pri predkladaní novely vyhlášky Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii.

Finančné krytie identifikovaných vplyvov na rozpočet verejnej správy bude predmetom rokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri tvorbe rozpočtu na roky 2023 – 2025.

Predkladateľ neidentifikoval dopad legislatívnych zmien na iné orgány verejnej moci.

Bližšia špecifikácia zmien a povinností a vyčíslenie nákladov rozpracované v prílohe č. 1 - Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj v dôvodovej správe k návrhu materiálu.

K vplyvom na podnikateľské prostredie:

Rozšírenie okruhu osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Vzhľadom na to, že ide o oprávnenie, nie je dnes možné určiť počet pobočiek, ktoré reálne budú využívať oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu v praxi, a z toho dôvodu nie je možné presnejšie kvantifikovať dopady na podnikateľské prostredie. Vplyvy vyznačené v rámci prílohy č. 2 - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie a v priloženej kalkulačke.

K vplyvom na informatizáciu:

Navrhované zmeny si vyžadujú úpravu ÚPVS, resp. spoločných modulov v súvislosti s novými povinnosťami správcu ÚPVS, ktorým je MIRRI SR, a to najmä v oblasti autorizácie (viď bližšie okruh 3 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy). V nadväznosti na vypustenie konceptu integrovaných obslužných miest zo zákona o e-Governmente dochádza k zrušeniu informačného systému Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je MIRRI SR, a to bez náhrady. Zároveň dochádza k zrušeniu existujúcich služieb poskytovaných v rámci tohto informačného systému. Táto zmena bude mať negatívny vplyv na informatizáciu. Bližšia špecifikácia vplyvov je rozpracovaná v prílohe č. 3 - Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana:

Negatívny dopad bol identifikovaný v súvislosti s vypustením konceptu IOM, vzhľadom na to, že asistovaný výkon verejnej moci nebude garantovaný na úrovni zákona. Prílohou č. 4 tejto doložky je vypracovaná Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana.

11.Kontakt na spracovateľa

Ľubica Kašíková,

lubica.kasikova@mirri.gov.sk

, 02/20928318

12.Zdroje

Interné kapacity predkladateľa a podriadených organizácií, výstupy a odporúčania z pracovných skupín pod vedením MIRRI SR, výstupy a odporúčania z auditu povinností, iné podnety odbornej verejnosti a orgánov verejnej moci a výstupy z vykonaných kontrol podľa § 56a zákona o e-Governmentu.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 183/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

7

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V Doložke vybraných vplyvov žiada Komisia v bode 8. Preskúmanie účelnosti, konkretizovať čas a kritériá preskúmania navrhovanej zmeny právnej úpravy.

Odôvodnenie: Predkladateľ v bode 8. uviedol veľmi všeobecne, že preskúmanie účinnosti a účelnosti

navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti, a preto Komisia žiada, aby doplnil čas a na základe akých kritérií chce preskúmať účelnosť navrhovanej zmeny.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Pripomienka zapracovaná, k preskúmaniu účelnosti by malo dôjsť pri ďalšej najbližšej novelizácii zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, najneskôr však 3 roky po nadobudnutí účinnosti predkladaného zákona, t. j. v druhej polovici roku 2025.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečený. V bode 10. Poznámky je k vplyvom na rozpočet verejnej správy uvedené, že implementácia opatrení v informačných systémoch bude financovaná z rozpočtovej kapitoly MIRRI SR, a to aj zo štátneho rozpočtu, ako aj zo zdrojov EÚ. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 1 kvantifikované negatívne vplyvy na rozpočet na rok 2022 v sume 700 tis. eur iba ako rozpočtové prostriedky. Uvedené je potrebné zosúladiť, resp. v prípade financovania zo zdrojov EÚ, je tieto prostriedky potrebné zohľadniť v relevantných tabuľkách analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 žiada Komisia doplniť príslušný program v rámci programovej štruktúry MIRRI SR. V textovej časti analýzy sa spomína iba dopad na Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS). Na prvku 0EK130A ÚPVS/CUD je momentálne v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024 na rok 2022 rozpísaných celkovo 11 363 394 eur, avšak z toho kapitálové výdavky rozpísané iba v sume 540 394 eur. Uvedené žiada Komisia zosúladiť.

V tabuľke č. 1 v časti týkajúcej sa financovania zabezpečeného v rozpočte žiada Komisia uviesť kapitolu štátneho rozpočtu, v ktorej finančné prostriedky zabezpečené a sumu výdavkov. Zároveň je potrebné aj v bode 2.1.1. Financovanie návrhu uviesť konkrétnu kapitolu štátneho rozpočtu.

V tabuľke č. 4 je potrebné rozpísať kvantifikované kapitálové výdavky aj na príslušnú kategóriu výdavkov podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.

V doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky je k vplyvom na informatizáciu uvedené, že vplyvy vyvolané úpravami v informačných systémoch iných rezortov bezprostredne súvisiacich s legislatívnymi zmenami vyplývajúcich z tohto návrhu zákona „majú možnosť jednotlivé orgány verejnej moci (správcovia kapitol) vyčísliť a uplatniť k tomuto materiálu v rámci medzirezortného pripomienkového konania, inak si ich dotknuté kapitoly zabezpečia v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy“. Vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy majú byť kvantifikované pri predkladaní materiálu na predbežné pripomienkové konanie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, aby bolo možné ich posúdenie zo strany MF SR. V nadväznosti na uvedené žiada Komisia dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet o všetky predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy v členení podľa jednotlivých rokov, subjektov vrátane obcí a VÚC atď., pričom je potrebné vyhodnotiť a validovať oprávnenosť a výšku vyvolaných nákladov na úpravu informačných systémov, avizovaných zo strany jednotlivých orgánov verejnej moci v rámci prebiehajúceho PPK.

Zároveň Komisia žiada všetky vplyvy súvisiace s realizáciou návrhu zákona zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu, resp. subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na to, že materiál bol po PPK na základe doručených pripomienok v MPK upravený a niektoré pôvodne navrhované úpravy boli z návrhu vypustené, resp. rozšírené alebo doplnené nové, bola upravená aj pôvodná analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Navrhované zmeny si budú vyžadovať úpravy informačných systémov v rámci ÚPVS v správe MIRRI SR. Náklady súvisiace so zabezpečením povinnosti MIRRI SR v oblasti autentifikácie budú mať vplyv na

8

personálne kapacity MIRRI SR predkladateľ vyplnil tabuľku č. 5 (zamestnanosť) analýzy a uvedené zohľadnil aj v tabuľke č. 1 a tabuľke č. 4 analýzy.

Náklady vyplývajúce z navrhovaných legislatívnych zmien budú financované z kapitoly MIRRI SR, medzirezortný podprogram 0EK13 Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, prvok podprogramu 0EK130A – ÚPVS/CUD (kapitálové výdavky) a identifikované na rok 2023 ako je špecifikované v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, podľa jednotlivých okruhov.

Predkladateľ zapracoval aj pripomienku k tabuľke č. 4 analýzy. K pripomienke k bodu 10 doložky vplyvov predkladateľ spresňuje, že návrh novely zákona o e-Governmente (upravený na základe doručených vecných pripomienok po ukončení PPK a MPK) bude mať dopad len na centrálne riešenia (t.j. zmeny ÚPVS a spoločných modulov), ktorých financovanie spadá do pôsobnosti kapitoly MIRRI SR a implementácia nastane v roku 2023 a v oblasti autentifikácie aj v nasledujúcich rokoch (mzdové náklady v súvislosti s 2 zamestnancami na vedenie evidencie autentifikačných prostriedkov).

Zároveň predkladateľ uvádza, že vplyvy súvisiace s návrhom zmien v oblasti zaručenej konverzie (najmä s úpravou IS EZZK) dnes nie je možné vyčísliť, tieto budú preto posudzované pri predkladaní novely vyhlášky MIRRI SR č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii na PPK osobitným legislatívnym procesom.

Návrh nebude mať dopad na iné orgány verejnej moci.

Rovnako predkladateľ uvádza, že dopady úpravy v oblasti uznaných spôsobov autorizácie budú vyčíslené až v rámci legislatívneho procesu pripravovanej vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie (predpoklad PPK v treťom kvartáli roka 2022, predpokladaná účinnosť najneskôr 1. január 2023). Uvedené je spresnené aj v bode 10 - Poznámky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie žiada Komisia vyčísliť náklady regulácie na základe expertného odhadu.

Odôvodnenie: Predkladateľ vyznačil, že na návrh sa vzťahuje Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov, ale v kalkulačke nevyčíslil náklady regulácie, a preto je potrebné náklady vyčísliť aj expertným odhadom.

Vyhodnotenie pripomienok zo strany predkladateľa:

Vzhľadom na úpravu materiálu v procese MPK sa na záverečné posúdenie predkladá upravená analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ako aj kalkulačka.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

9

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

ZÁKON, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 305/2013 Z. Z. O ELEKTRONICKEJ PODOBE VÝKONU PÔSOBNOSTI ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O E-GOVERNMENTE) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A KTORÝM SA MENIA A DOPĹŇAJÚ NIEKTORÉ ZÁKONY

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky predložilo dňa 03. mája 2022 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívno-negatívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a negatívne vplyvy na služby verejnej správy na občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť kritériá, na základe ktorých bude v materiáli preskúmaná účelnosť.

Vyhodnotenie odporúčania zo strany predkladateľa:

Odporúčanie vo vzťahu ku kritériám preskúmania účelnosti boli zapracované v časti 8 doložky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy ako rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je oproti analýze predkladanej v rámci materiálu na MPK zmenená, v tab. č. 1 kvantifikované dopady na rok 2022 v sume 610 000 eur, na rok 2023 v sume 969 552 eur (z toho jednorazové kapitálové výdavky v sume 840 000 eur na aplikačnú a technickú zmenu Ústredného portálu verejnej správy, osobné výdavky v sume 129 552 eur na dvoch zamestnancov) a na rok 2024 v sume 129 552 eur (osobné výdavky) ako v rozpočte zabezpečené.

S konštatovaním predkladateľa o zabezpečenosti vplyvov nie je možné súhlasiť. V súvislosti s prípravou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 boli kapitole MIRRI SR oznámené limity príjmov a výdavkov v rámci „Oznámenia návrhu limitov príjmov a výdavkov kapitoly MIRRI SR na roky 2023 2025“ z 28. 4. 2022. V zmysle tohto oznámenia kapitola MIRRI SR určený celkový limit kapitálových výdavkov (zdroj 111) na rok 2023 v sume 271 142 eur, čo dopad vyčíslený v predkladanej novele zákona nepokryje. Vzhľadom na uvedené Komisia nesúhlasí s predloženým materiálom, pretože vplyvy na rozpočet verejnej správy na rok 2023 v kapitole MIRRI SR nie sú kryté.

V tab. č. 1 vo výdavkoch na rok 2022 uvedené výdavky v sume 610 000 eur ako zabezpečené v rozpočte. Pritom v podrobnej tab. č. 4 nie v roku 2022 uvedené žiadne výdavky. Uvedené je potrebné upraviť a zosúladiť.

K vplyvom za oblasť zamestnanosti Komisia uvádza, že berie na vedomie, že osobné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na príslušné rozpočtové roky. Komisia však naďalej trvá na zásadnej pripomienke, aby 2 zamestnanci, ktorých náplňou práce bude posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS, boli personálne zabezpečení v rámci limitu počtu zamestnancov a osobných výdavkov kapitoly MIRRI SR. Podľa údajov zamestnanosti za 1. štvrťrok 2022 upravený limit počtov zamestnancov aparátu ústredného orgánu MIRRI SR bol 986 osôb (703 osôb po odpočítaní analytickej jednotky - AJ, administratívnych kapacít osobitne sledovaných - AKos, POO), skutočný počet zamestnancov za 1. štvrťrok 2022 bol 802,9 osôb (619 osôb po odpočítaní AJ, AKos, POO), čo predstavuje neplnenie 18,6 % (11,9 % po odpočítaní AJ, AKos, POO). Požadované miesta preto žiada Komisia zabezpečiť z nenaplnených stavov a platy z rozpočtovaných osobných výdavkov.

Do analýzy žiada Komisia doplniť vecné vysvetlenie rozdielu navrhovanej úpravy Ústredného portálu verejnej správy na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile.

Odôvodnenie: Súčasťou projektu Slovensko v mobile je funkcionalita Podpis klikom, projekt plánuje naplniť

rovnaké ciele ako navrhované zmeny v oblasti autorizácie predmetného materiálu. Z podkladov nie je zrejmé, že navrhovaná úprava v predmetnej novele zákona a v projekte Slovensko v mobile nie je duplicitou. Komisia preto

10

žiada doplniť vecné vysvetlenie, že nejde o duplicitné riešenie a aký je konkrétny rozdiel medzi týmito dvomi projektami.

Vyhodnotenie pripomienky zo strany predkladateľa:

K pripomienke v odseku 2 vyššie: V tabuľke v bode 9 boli vyznačené nekryté vplyvy materiálu v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 3 vyššie: Tabuľky č. 1 a č. 4 v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy boli zosúladené v zmysle pripomienky.

K pripomienke v odseku 5 vyššie uvádzame, že vecné vysvetlenie rozdielu úpravy ÚPVS na podpis klikom s rovnakou funkcionalitou v rámci projektu Slovensko v mobile bolo doplnené v rámci okruhu č. 3 bodu 2.2.1 Popis návrhu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, ako aj k bodu 51 dôvodovej správy.

K pripomienke v odseku 4 k vplyvom za oblasť zamestnanosti uvádzame, že MIRRI SR naďalej trvá na požiadavke navýšenia počtu zamestnancov MIRRI SR o 2 zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať evidenciu autentifikačných prostriedkov a posudzovanie splnenia podmienok pred zápisom autentifikačných prostriedkov do evidencie, vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť a sadu činností, ktorých plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

969 552,00

129 552,00

Rozpočtové prostriedky

0

0

969 552,00

129 552,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

2

2

- vplyv na ŠR

0

0

2

2

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

969 552,00

129 552,00

v tom: za Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky - podprogram 0EK13

0

0

969 552,00

129 552,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Financovanie návrhu zákona bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), z medzirezortného podprogramu 0EK13.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa rieši niekoľko vecných okruhov, ktoré majú zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu a súčasne priniesť kvalitnejšie elektronické služby pre verejnosť pri komunikácií s orgánmi verejnej moci. Súčasťou návrhu zákona je aj odstránenie aplikačných problémov, ktoré sa ukázali v priebehu predchádzajúcich rokov, resp. od ostatnej revízie právneho predpisu. Implementácia návrhov bude riešená v rámci kapitoly MIRRI SR, pričom väčšina návrhov bude implementovaná v prostredí príspevkovej organizácie MIRRI SR - Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“), ktorá je poverená prevádzkou a rozvojom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ide o výdavky spojené s aplikačnou a technickou zmenou tohto portálu.

Z pohľadu dopadov na verejné financie je možné vecné okruhy rozdeliť nasledovne:

Okruh 1: Jedna schránka pre orgány verejnej moci a s tým spojené úpravy v doručovaní elektronických dokumentov (§ 12 ods. 2, § 32 ods. 5, § 60j odseky 1 až 4)

Súčasný stav: Schránky orgánov verejnej moci (ďalej len „OVM“) sa na ÚPVS zriaďujú na základe

prijatej elektronickej alebo listinnej žiadosti alebo na základe údajov z referenčných registrov (RFO, RPO). Dnes však existujú subjekty, ktoré majú pre to isté IČO zriadené viaceré schránky v odlišných právnych postaveniach (napr. obec je s rovnakým IČO v postavení OVM aj právnickej osoby). NASES ako prevádzkovateľ ÚPVS dnes nemá k dispozícii nástroje, ktoré by uľahčili prípadné spájanie obsahu dvoch schránok do jednej schránky pre rovnaké IČO. Spájanie je potrebné riešiť manuálne, čo je pri vyšších počtoch schránok a pri vyšších počtoch správ v schránkach zdĺhavé a náchylné na možnosť vzniku chýb. Potreba spájania takýchto schránok vyplynula okrem iného aj z aplikačných problémov súvisiacich s doručovaním a inými pravidlami pre počítanie lehôt podľa zákona o e-Governmente. Navrhovanou úpravou sa tieto problémy odstránia a dôjde k zjednoteniu obsahu týchto elektronických schránok. NASES identifikoval ako dotknuté moduly ÚPVS : IAM admin a eDesk, ktoré je potrebné upraviť a z pohľadu súvisiaceho doručovania modul G2G.

Celkový dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 2: Návrhy zmien v oblasti autentifikácie (§ 22)

Implementáciu zmien v autentifikácii podľa zákona o e-Governmente a zabezpečovanie plnenia novej povinnosti v zmysle navrhovaného § 22 zákona o e-Governmente bude zabezpečovať MIRRI SR. Činnosti v rámci tejto povinnosti spojené najmä s vedením evidencie autentifikačných prostriedkov, príjem žiadostí o zápis nových autentifikačných prostriedkov, posudzovanie žiadostí a posudzovanie splnenia podmienok podľa zákona o e-Governmente, zápis autentifikačných prostriedkov do Metainformačného systému a ich zverejnenie na ÚPVS v súlade s § 22 ods. 1 zákona o e-Governmente.

13

Vzhľadom na to, že ide o novú povinnosť, ktorej plnenie nie je možné pokryť súčasnými personálnymi kapacitami MIRRI SR, tabuľka č. 5 zohľadňuje požadované náklady MIRRI SR na 2 zamestnancov pre posudzovanie splnenia podmienok podľa § 22 zákona v oblasti bezpečnosti a štandardov ITVS.

Dopad na MIRRI SR: 129 552 EUR

Implementácia od roku 2023.

Okruh 3: Návrhy zmien v oblasti autorizácie (§ 23 ods. 1 písm. a) druhý bod, § 23 ods. 9)

Súčasný stav: Ak je adresátom OVM a ak používa CEP ÚPVS ako svoju podateľňu a ak sa doručuje

elektronické podanie alebo elektronický úradný dokument, tak CEP v spolupráci s G2G vytvára a do schránky adresáta odosiela výsledok úplného overenia podpisov. Služby CEP informatívneho a úplného overenia podpisov neoverujú autorizáciu klikom t.j. autorizáciu použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta v zmysle §23 zákona o e-Governmente.

Z dôvodu povinnej podpory autorizácie klikom na ÚPVS v zmysle navrhovaného § 23 ods. 9 bude potrebné vytvoriť nové verzie služieb úplného overenia, zaevidovania podania a informatívneho overenia, ktorých výstup bude rozšírený o výsledok overenia autorizácie klikom a o údaje z autorizačnej doložky v súlade s § 48 ods. 2 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení vyhlášky MIRRI SR č. 546/2021 Z. z. a reintegrovať existujúce moduly ÚPVS: G2G, eDesk, CÚD, služba vytvárania doložky o autorizácii a MDURZ na tieto nové služby a realizovať zmeny vo viacerých moduloch ÚPVS, a to eDesk, MDURZ,CÚD, G2G, CEP, EDESK, nové úpravy v „Službe vytvárania Doložky o autorizácii“ a vytvorenie nových elektronických formulárov.

Pri registrácii služieb v ÚPVS (v module Lokátor služieb) je možné vybrať niektorý z nasledovných povolených spôsobov autorizácie:

nevyžaduje sa žiadna autorizácia

vyžaduje sa autorizácia opakovaným prihlásením (na to určenou funkciou ÚPVS)

vyžaduje sa autorizácia kvalifikovaným elektronickým podpisom / pečaťou.

Používateľské rozhranie konštruktora správ, v ktorom používateľ vytvára, autorizuje a odosiela elektronické správy vyžaduje od používateľa použitie takého spôsobu autorizácie, aký je pre danú elektronickú službu zaevidovaný v Lokátore služieb. Na tento účel je konštruktor správ integrovaný s Lokátorom služieb. Konštruktor správ však dnes nemá funkčnú podporu pre autorizáciu klikom a z tohto dôvodu je potrebné administračné rozhranie, evidenciu a integračné rozhrania Lokátora služieb rozšíriť o nový spôsob autorizácie - autorizácia klikom. Konštruktor správ bude potrebné preintegrovať na rozšírené integračné rozhrania Lokátora služieb aby ponúkol všetky spôsoby autorizácie, aké danú službu povolené v Lokátore služieb (teda navyše oproti súčasnému stavu aj autorizáciu klikom). Konštruktor správ bude rozšírený o funkcionalitu autorizácie elektronických podaní klikom. Nová funkcionalita v zmysle zákona o e- Governmente bude dostupná po úspešnej autentifikácii osoby (zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia pokročilá) a zabezpečí

nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta,

spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi,

splnenie povinnosti uvádzania autentifikovanej osoby ako odosielateľa elektronickej správy.

Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ÚPVS je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch UPVS s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo má dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov.

14

Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ÚPVS s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ÚPVS nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.Dopad na ÚPVS: 610 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 4: Návrhy zmien v oblasti povinnosti vytvárania elektronického formulára pre elektronické úradné dokumenty (úpravy § 26 ods. 2 a 7, § 27 ods. 4 a 5, vypustenie § 28 ods. 6)

Súčasný stav: OVM je povinné vytvárať elektronické úradné dokumenty ako údaje vyplnené podľa

elektronického formulára, čo predstavuje značné finančné náklady pre orgány verejnej moci a technické

komplikácie pri vytváraní formátovaného textu v rámci obsahu elektronického úradného dokumentu.

Údaje elektronického úradného dokumentu vyplneného podľa elektronického formulára sa

v elektronickej úradnej správe automatizovane identifikujú pre účely vytvorenie autorizačnej doložky

listinného rovnopisu vytváraného podľa § 31a zákona. V súčasnom stave sa nepočíta s tým, že príloha

v elektronickej úradnej správe je elektronický úradný dokument.

Požadovaný stav: Na základe zásadnej pripomienky k novele zákona a zámerov v pracovných skupinách Komisie pre štandardizáciu bude vytváranie elektronického formulára pre elektronický úradný dokument nepovinné a bude možné vytvárať elektronické úradné dokumenty aj ako iné elektronické dokumenty. Na základe tejto úpravy je potrebné upraviť funkciu vytvárania listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu vytváraného podľa § 31a zákona OVM v elektronickej schránke ÚPVS a úpravu zverejneného vzoru autorizačnej doložky, aby v nich nebol ako elektronický úradný dokument označovaný výlučne vyplnený elektronický formulár. Úpravu je potrebné vykonať v rámci elektronického formulára, ktorý bude zverejnený ako nová verzia formulára a následne implementovaný vo funkcii vytvárania listinného rovnopisu. Bez implementácie úpravy by dochádzalo k chybnému označovaniu obsahu doručovaných listinných rovnopisov.

Zároveň je žiadúce pre účely obmedzenia nákladov na strane OVM pri vytváraní dátovej štruktúry podľa § 27 vytvoriť vzorovú dátovú štruktúru s povinnými základnými metaúdajmi elektronického úradného dokumentu pre účely automatizovaného spracovania a jeho sprístupnenie na ÚPVS. Nevytvorením dátovej štruktúry by vznikli náklady na samostatné vytváranie štruktúry v množstve OVM. Dátová štruktúra je určená na automatizované spracovanie doručovaných elektronických úradných dokumentov na ÚPVS a na strane adresátov.

V rámci ukončenia povinného postupu podľa § 28 ods. 6 je zároveň žiadúce upraviť postup pre vytváranie spoločnej autorizácie elektronických úradných dokumentov, aby nedochádzalo k vytváraniu dokumentov v rozpore s novelizovaným znením.

Dopad na ÚPVS: 100 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

Okruh 5: (Návrhy zmien v oblasti automatickej deaktivácie schránok podľa § 14 ods. 2 písm. d)

Súčasný stav: Elektronické schránky fyzických osôb podnikateľov sa deaktivujú manuálne na žiadosť

danej osoby a údaje sú spracúvané samostatne.

Požadovaný stav: Automatizované deaktivovanie schránok v prípade zániku právneho postavenia

podnikateľa na základe konsolidovaných údajov z registra právnických osôb. Je potrebné upraviť

komponent ÚPVS spracúvajúci denné dávky z RPO, ktoré budú sumarizovať údaje o začiatku a konci

vykonávania činností fyzickej osoby podnikateľa.

Dopad na ÚPVS: 30 000 EUR

Implementácia v roku 2023.

15

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

NASES pri výpočte finančných dopadov návrhu novely zákona zohľadnila doterajšie zmluvné vzťahy a s tým súvisiace pravidlá vytvárania cenotvorby týkajúce sa ÚPVS, vlastné skúsenosti s poskytovaním služieb technickej podpory, údržby a poskytovaním servisných služieb, integrácii a komplexných služieb implementácie spoločných modulov.

Výpočet finančných dopadov bol vykonaný metodikou UCP, pričom základom výpočtu je prenesenie legislatívnych návrhov do zmien ÚPVS a jednotlivých modulov formou use-case points (prípadov použitia) a ich následný odhad prácnosti. Samotný výpočet sa realizuje v nasledovných krokoch:

•Výpočet hodnoty UUCW,

•Výpočet hodnoty UAW,

•Výpočet hodnoty TCF,

•Výpočet hodnoty ECF,

•Výpočet hodnoty UCP.

Určenie predpokladaných finančných dopadov prebehlo na základe predpokladaných hodinových sadzieb expertov. NASES použila pri výpočte priemer doteraz zazmluvnených kontraktov a PHZ z iných obstarávaní podobných úprav na ÚPVS. Popis jednotlivých návrhov a bližšie dopady na ÚPVS a jednotlivý moduly je bližšie popísaný v kapitole vyššie. Výdavky sa plánujú čerpať v roku 2022 a 2023, kedy NASES plánuje obstarať alebo realizovať jednotlivé zmeny v rámci novely.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

840 000,00

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

840 000,00

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

0

969 552,00

129 552,00

18

Tabuľka č. 5

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

2

2

z toho vplyv na ŠR

0

0

2

2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

4 000,00

4 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

4 000,00

4 000,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

129 552,00

129 552,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

96 000,00

96 000,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

96 000,00

96 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

33 552,00

33 552,00

z toho vplyv na ŠR

0

0

33 552,00

33 552,00

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

76 176,00

Spolu = A+B+C+D

0

76 176,00

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

76 176,00

20

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu pri výkone bankovej činnosti

305/2013 Z. z.

§ 35 ods. 3 písm. f)

SK

01.10.22

banka a pobočka zahraničnej banky

971

N

78

76 176

Out (znižuje náklady)

Príloha č. 3a

21

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Východiskové údaje:

Na výpočet vplyvu regulácie bol použitý výpočet vychádzajúci zo štandardizovanej časovej náročnosti administratívnych úkonov (alternatíva č. 2 kalkulačky nákladov). Vzhľadom na to, že novelou zákona sa dopĺňa oprávnenie, nie povinnosť, nie je možné predpokladať koľko z dotknutých subjektov a pri ktorých konkrétnych úkonoch si dané oprávnenie uplatní. Oprávnenie vykonať zaručenú konverziu bude môcť využiť zamestnanec banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s internými predpismi, a to napríklad pri archivácii dokumentov, pri vedení evidencií, ale napríklad aj v rámci poskytovania súčinnosti iným subjektom pri výkone bankových činností. Pre frekvenciu realizácie týchto úkonov zo strany relevantných subjektov bola zvolená realizácia daného úkonu raz ročne. Navrhovaná novela teda predpokladá zníženie nákladov na podnikateľské prostredie vo výške 76 176 eur.

Ďalšie relevantné údaje:

Návrhom nedochádza k zmene regulácie pre podnikateľov, ani k zavedeniu novej povinnosti alebo záťaže. Naopak, pozitívny dopad možno očakávať v oblasti bankového sektora, t. j. bude sa týkať organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk. Tento pozitívny dopad môže nastať v dôsledku ustanovenia oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky vykonávať zaručenú konverziu v § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente.

Počet dotknutých subjektov, t. j. počet organizačných jednotiek bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré budú môcť využiť oprávnenie vykonávať zaručenú konverziu podľa § 35 ods. 3 písm. f) zákona o e-Governmente: 971 (údaj platný k 31.3.2022, štatistické údaje dostupné na portáli NBS

https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a-analyticke-

 

prehlady/prehlad-o-rozvoji-penazneho-sektora

).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí.

Oznam ku konzultáciám s podnikateľskými subjektmi bol zverejnený podľa bodu 5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov na webovom sídle MH SR https://www.economy.gov.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-predbezne-informacie v zmysle bodu 5.7 metodiky.

Link na materiál: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2021/109

Na zverejnený oznam zareagoval Zväz automobilového priemyslu.

Návrh na doplnenie oprávnenia pre banky a pobočky zahraničnej banky bol uplatnený Slovenskou bankovou asociáciou a samotný návrh § 35 ods. 3 písm. f), vrátane jeho dopadov, bol konzultovaný priebežne so Slovenskou bankovou asociáciou, resp. v rámci MPK s Národnou bankou Slovenska ako subjektom dohľadu nad finančným trhom.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

22

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nedochádza.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente je osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu

a) orgán verejnej moci, advokát a notár,

b) poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta,

c) patentový zástupca, ak nejde o konverziu verejnej listiny, a

d) právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu,20e) ak ide o zaručenú konverziu dokumentov týkajúcich sa pohľadávok, ktoré podľa osobitného predpisu20e) nadobudla a ktoré ako poverená osoba podľa osobitného predpisu20e) konsoliduje,

e) Slovenský pozemkový fond, ak ide o zaručenú konverziu dokumentov pre vlastnú potrebu na účely výkonu jeho činnosti podľa osobitných predpisov.21b)

23

Novelou zákona o e-Governmente sa rozširuje okruh oprávnených osôb aj o banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré si budú môcť od účinnosti novelizovaného § 35 ods. 3 zákona o e-Governmente pre vlastnú potrebu, resp. pre klienta v súvislosti s výkonom bankových činností podľa § 2 ods. 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Zmena bude účinná k účinnosti novely zákona o e-Governmente (t.j. predpoklad 1. októbra 2022).

Nakoľko ide o oprávnenie, banka a pobočka zahraničnej banky si bude môcť sama dobrovoľne na základe vlastného uváženia rozhodnúť, či túto činnosť bude vykonávať pre vlastné potreby, napr. pri archivácii dokumentov, resp. či bude poskytovať svojím klientom službu zaručenej konverzie v súvislosti s výkonom bankových činností. Ak toto oprávnenie nevyužije, nič sa oproti súčasnému stavu nemení a banka alebo pobočka zahraničnej banky postupuje pri výkone bankových činností tak ako doteraz, tzn. využije službu zaručenej konverzie poskytovanú inou oprávnenou osobou – v prípadoch, kedy je zaručená konverzia dokumentu nevyhnutná.

24

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

ks_338989

Publikovanie informácií Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

4

ks_338765

Zaručená konverzia dokumentu do formátu podľa štandardu ISVS

4

ks_338764

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3 OCR)

4

ks_338762

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4 OCR)

4

ks_338761

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej podoby do novej elektronickej podoby

4

ks_338760

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej do listinnej podoby (A3)

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B*

ks_338759

Zaručená konverzia dokumentu z elektronickej

4

25

do listinnej podoby (A4)

ks_338758

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A3)

4

ks_338757

Zaručená konverzia dokumentu z listinnej do elektronickej podoby (A4)

4

ks_338756

Vytvorenie osvedčovacej doložky zaručenej konverzie

4

ks_338755

Asistencia pre výpis z katastra nehnuteľností

4

ks_338749

Asistencia pre výpis z obchodného registra

4

ks_338725

Asistencia pre výpis/odpis z registra trestov

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_62

Ústredný portál verejnej správy

áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B*

isvs_61

Integrované obslužné miesto

-

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

26

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov orgánu verejnej moci.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

Referenčné údaje

27

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

* V súvislosti s vypustením konceptu informačných obslužných miest dochádza k zrušeniu IS Integrované obslužné miesto, ktorého správcom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zároveň dochádza aj k zrušeniu koncových služieb poskytovaných v rámci tohto IS. Bližšie informácie sú uvedené v bode 2 a 10 doložky vybraných vplyvov.

28

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Zrušenie služieb asistovaného výkonu verejnej moci elektronicky a elektronických služieb poskytovaných sieťou integrovaných obslužných miest, s výnimkou služby poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy podľa § 26 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a služby zaručenej konverzie podľa § 35 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, vzhľadom na to, že subjekty prevádzkujúce integrované obslužné miesto ostanú naďalej oprávnenými osobami na poskytovanie týchto typov služieb.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Asistovaná elektronická úradná komunikácia FO, FO-P a PO s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a iné činnosti ustanovené osobitným predpisom (s výnimkou poskytovania elektronických odpisov a výstupov z informačných systémov verejnej správy a zaručenej konverzie uvedené v bode 7.1.1).

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

§ 5 ods. 4 a súvisiace ustanovenia zákona o e-Governmente.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta podľa § 7 ods. 2 zákona o e-Governmente, ktorým môže byť obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom, iný orgán verejnej moci, alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Nedostupnosť štátom garantovanej asistovanej služby elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci, tzn. nemožnosť podať elektronické podanie orgánu verejnej moci za asistencie pracovníka integrovaného obslužného miesta. Nedostupnosť inej služby poskytovanej integrovaným obslužným miestom v súlade s § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente (s výnimkou elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

Nepriamy vplyv (popíšte)

Nie

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

29

Nie

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Nie

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Nie

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

Nie

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Nepredpokladá sa časový vplyv

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Občan, ktorý má záujem využiť služby integrovaného obslužného miesta na využitie služby asistovanej elektronickej úradnej komunikácie s orgánom verejnej moci alebo má záujem využiť inú službu v rámci § 5 ods. 4 zákona o e-Governmente (s výnimkou služieb poskytnutia elektronického odpisu, výstupu z informačného systému verejnej správy a zaručenej konverzie).

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Nie

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom alebo iný orgán verejnej moci využívajúci informačný systém integrovaného obslužného miesta v správe MIRRI SR.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

30

Nové povinnosti (identifikujte)

Nie

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Povinnosť prevádzkovať integrované obslužné miesto a poskytovať asistovanú službu elektronickej úradnej komunikácie a iné činnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o e-Governmente.

31

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014),

- gestorom právneho aktu je Národný bezpečnostný úrad;

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

- návrh zákona nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nové nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

32

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

33

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon o e-Governmente)

K bodu 1 [§ 2 ods. 2 písm. g)]:

Navrhuje sa spresniť, že podľa zákona o e-Governmente sa postupuje okrem vydávania rozhodnutia, ktoré sa doručuje žiadateľovi podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov aj pri postúpení žiadosti inej povinnej osobe, pričom sa na mysli len samotný úkon postúpenia tejto povinnej osobe podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, a nie oznámenie postúpenia žiadateľovi podľa § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií. Povinná osoba oznámi postúpenie žiadosti spôsobom, ktorý určuje zákon o slobode informácií, tzn. oznámenie nemusí povinne doručovať elektronicky podľa § 29 zákona o e-Governmente, ak tak neustanoví zákon o slobode informácií.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5):

Účinná právna úprava, ktorá umožňuje použiť inštitúty zákona o e-Governmente aj na oblasti podľa osobitných predpisov, sa navrhuje len formulačne upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo túto možnosť aj vo vzťahu len k niektorým inštitútom (napr. elektronickému doručovaniu), alebo konkrétnym prostriedkom (napr. modul procesnej integrácie a integrácie údajov).

K bodu 3 (§ 2 ods. 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 4 [§ 3 písm. k)]:

Navrhuje sa umožniť vytvárať elektronické úradné dokumenty ako dokument bez štruktúrovanej formy. Orgán verejnej moci sa môže rozhodnúť, či bude vytvárať elektronický úradný dokument s použitím elektronického formulára, alebo „len“ ako elektronický dokument.

Dnes účinný postup (výlučne použitie elektronického formulára) sa pre veľa agend ukazuje príliš zložitý a limitujúci. V elektronickom formulári je mimoriadne slabá možnosť aj základnej grafickej úpravy textu, práca s elektronickými formulármi vyžaduje špeciálne softvérové vybavenie, čo je oproti práci s generickým textom, pre ktorého spracovanie existuje množstvo aplikácií, nákladné a zdĺhavé. Pre väčšinu konaní nie je v súčasnosti predpokladateľné automatizované spracúvanie elektronického úradného dokumentu jeho adresátom, čím sa zmysel povinného použitia štruktúrovanej formy znižuje. V dôsledku toho sa u mnohých orgánov verejnej moci identifikovala prax, kedy elektronické úradné dokumenty boli vydávané v listinnej podobe alebo podstatné náležitosti (napr. výrok, popis situácie, odôvodnenie) neboli uvedené v elektronickom formulári, ale de-facto v prílohe.

Formáty elektronických dokumentov, aj ich podpisov, v súčasnosti dostatočne upravené v štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Práca s týmito formátmi je pre používateľov jednoduchá, čo je ich zásadnou výhodou.

Keďže ide o zásadnú zmenu, navrhuje sa v prípadoch, kedy elektronický úradný dokument nie je vytváraný s použitím elektronického formulára, ponechať povinnosť zasielať spolu s ním základné údaje o ňom, a to v štruktúrovanej podobe. Tieto údaje nebudú elektronickým úradným dokumentom.

K bodu 5 [§ 3 písm. n)]:

34

S cieľom zosúladiť úpravu organizačných zložiek zapisujúcich sa do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci so zákonom o e-Governmente sa navrhuje používať rovnaké definičné vymedzenie tejto skupiny subjektov.

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 1 a 4):

Koncept asistovaného výkonu verejnej moci nenašiel predpokladané uplatnenie v zásadnej časti predpokladaných činností, a to v asistovanej komunikácii s orgánmi verejnej moci. Za jeden z hlavných dôvodov sa označiť zložitosť tohto konceptu a súvisiaceho zdieľania zodpovednosti za takto realizované podania. Súčasne stále platí zásada, podľa ktorej občan vo všeobecnosti môže podať podanie aj v listinnej podobe a zároveň dostupnosť elektronických prostriedkov komunikácie nie je v praxi problémom, čo ďalej oslabuje nevyhnutnosť zachovania tohto inštitútu. Preto sa navrhuje koncept asistovaného výkonu verejnej moci časti „pomoci pri komunikácii smerom k štátu“ zrušiť.

Naopak, ostatné činnosti, t.j. vykonávanie zaručenej konverzie a sprístupňovanie informácií a odpisov z registrov verejnej správy v súčasnosti stále zmysel majú a počíta sa s ich zachovaním.

K bodu 8 (§ 5 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 12 (§ 5 ods. 5 a 6):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 13 (§ 5 ods. 7):

Povinnosť vyhotovovať potvrdenie o odoslaní elektronického podania definovaná v § 5 ods. 7 návrhu zákona sa rozširuje aj na správcu špecializovaného portálu. Ide o legislatívnu zmenu, ktorá sa dnes v praxi realizuje na základe dohody so správcom ústredného portálu verejnej správy.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 15 (§ 7 až 9):

Úprava spočívajúca v zrušení inštitútu IOM z dôvodov uvedených vyššie.

K bodu 16 (§ 9a ods. 2):

Reagujúc na požiadavku praxe sa navrhuje, aby oprávnenie na prístup do elektronickej schránky obce bolo zo zákona o e-Governmente zakladané účinnosťou dohody o používaní informačného systému dátového centra obcí (ďalej len „IS DCOM“) zo strany obce. Vzhľadom na to, že na riadne plnenie povinnosti správcu dátového centra, ktorý podľa § 9a ods. 1 zákona o e-Governmente obciam, ktoré pripojené k informačnému systému dátového centra technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky, na prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy v ich správe a na zabezpečenie základných činností v oblasti elektronického výkonu vnútorných agend a prevádzku ostatných informačných systémov, ktoré obec používa, je nevyhnutné, aby mal správca udelený prístup a oprávnenie pre disponovanie s elektronickou schránkou obcí, navrhuje sa zefektívniť a urýchliť proces udelenia prístupu a oprávnenia na disponovanie, a to tak, že správca zasiela správcovi modulu elektronických schránok v dohodnutom intervale a dohodnutým spôsobom zoznam obcí, s ktorými má uzavretú zmluvu o pripojení k IS DCOM. Súhlas obce s udelením oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou musí byť súčasťou zmluvy o pripojení k IS DCOM a správca je povinný ho na požiadanie správcu modulu elektronických schránok

35

preukázať. Uvedené riešenie zároveň musí byť súčasťou zmluvy medzi správcom modulu elektronických schránok a správcom dátového centra. Dôvodom je snaha odbremeniť dátové centrum od administratívy pri preukazovaní oprávnení na prístup do elektronickej schránky obce, pričom obci sa naďalej zachováva možnosť upraviť toto oprávnenie v dohode s dátovým centrom odlišne.

K bodu 17 (§ 10 ods. 2):

V nadväznosti na zmenu v § 2 ods. 5 sa navrhuje upraviť, aby ustanovenie explicitne vyjadrovalo možnosť použiť modul procesnej integrácie a integrácie údajov vybranými subjektami aj mimo výkonu verejnej moci.

Zákon o e-Governmente sa primárne v zmysle jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Už existujúca platná a účinná právna úprava obsiahnutá v osobitných predpisoch však umožňuje niektorým ďalším subjektom získavanie dát prostredníctvom IS CSRÚ. Navrhovanou právnou úpravou sa zosúlaďuje právna úprava obsiahnutá v zákone o e-Governmente s právnou úpravou obsiahnutou v osobitných predpisoch a zároveň sa vytvára možnosť poskytovania a konzumovania dát prostredníctvom IS CSRÚ aj pre ďalšie vybrané subjekty mimo orgánov verejnej moci, avšak kontrolovateľným spôsobom, iba pre prípady, keď tak bude ustanovovať osobitný zákon vzťahujúci sa na činnosť takýchto ďalších subjektov, a to všetko aj v záujme úspešnej realizácie národných projektov obsiahnutých v Dátovom programe. Zároveň sa umožní rozšírenie rozsahu dát poskytovaných do modulu procesnej integrácie a integrácie údajov o ďalšie významné kľúčové dáta, zaujímavé aj pre analytické jednotky v rámci využívania modulu Konsolidovanej analytickej vrstvy, a tiež pre dotknuté fyzické a právnické osoby v rámci konceptu Mojich údajov.

K bodu 18 (§ 10 ods. 5):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (§ 10 ods. 8):

Navrhuje sa zosúladenie pojmov vo vzťahu k životnému cyklu elektronických formulárov z pohľadu štandardov podľa vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Zároveň ide o zjednodušenie textácie ustanovenia, pri zachovaní jeho vecného obsahu.

K bodu 20 (§ 10a):

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

K bodu 21 (§ 11 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca rozsah právnych postavení, v ktorých je subjektu možné zriadiť elektronickú schránku.

K bodu 22 [§ 11 ods. 3 písm. c)]:

36

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 23 (§ 12 ods. 2):

Podľa aktuálnej právnej úpravy je orgánu verejnej moci (ďalej len „OVM“) zriaďovaná elektronická schránka pre každé jeho právne postavenie. To znamená, že okrem schránky v postavení OVM by mal mať zároveň zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku v postavení právnickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo zapísanej organizačnej zložky, ak je aj v takom postavení a odosielateľ elektronickej správy si mohol pri doručovaní vybrať z viacerých schránok patriacich tomu istému subjektu, t. j. podľa toho, či oslovuje subjekt v postavení OVM alebo v postavení inom (napr. OVM ako zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch a poisteneckých vzťahoch pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou alebo zdravotnými poisťovňami). OVM dnes musí spravovať elektronické správy v dvoch rôznych schránkach, pričom vytváranie doručenky sa riadi odlišnými pravidlami, v závislosti od typu schránky.

Nakoľko mnohé OVM považujú toto riešenie za zložité, neefektívne a časovo náročné, navrhuje sa zmena v prístupe pri zriaďovaní schránok subjektom, ktoré OVM a zároveň osobou v inom právnom postavení. Existujúce schránky OVM zriadené pre tento orgán pre jeho iné právne postavenie budú deaktivované z dôvodu zrušenia ku konkrétnemu dátumu. Táto úprava sa dotkne OVM, ktoré zároveň fyzickou osobou - podnikateľom, právnickou osobou, prípadne zapísanou organizačnou zložkou bez ohľadu na rozsah činností, ktoré vykonáva v postavení OVM. Zmena sa nebude týkať elektronickej schránky OVM zriadenej pre jeho právne postavenie fyzickej osoby (napr. notár, exekútor).

K deaktivácii elektronických schránok z dôvodu zrušenia dôjde najneskôr 30. septembra 2023, pričom sa navrhuje počas tejto doby ponechať možnosť doručené uložené elektronické správy preposielať, odpovedať na ne alebo ich ukladať na vlastných zariadeniach. Po tomto dátume bude majiteľovi schránky ponechaný prístup do elektronickej schránky, s obmedzenými oprávneniami, a to do uplynutia troch rokov odo dňa deaktivácie z dôvodu zrušenia, rovnako ako je to v prípade zrušenia elektronickej schránky podľa § 15 písm. a) zákona o e-Governmente.

Uvedená zmena nemá dopad na plnenie úloh vyplývajúcich z rozsahu právomocí OVM podľa osobitných predpisov a nemá dopad na vybavovanie elektronických podaní. Pri prijímaní elektronickej úradnej správy do elektronickej schránky OVM sa bude doručenka vytvárať bezo zmeny automatizovane tak, ako doteraz. Tento postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 589/2020 z 18. novembra 2020, podľa ktorého sa „pri elektronickom doručovaní písomností neberie do úvahy povaha predmetu konania v tom zmysle, či orgán verejnej moci uplatňoval v posudzovanom právnom vzťahu svoje vrchnostenské oprávnenie, teda či je v pozícii subjektu verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho vzťahu“. .

K bodu 24 [§ 12 ods. 4 písm. a)]:

V nadväznosti na zosúladenie pojmu zapísaná organizačná zložka so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím dochádza k rozšíreniu tejto skupiny aj na nepodnikateľov, sa navrhuje upraviť pre zapísané organizačné zložky zriaďovanie a aktiváciu elektronických schránok na žiadosť a nie zo zákona.

K bodu 25 [§ 12 ods. 4 písm. d)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup zriadiť elektronickú schránku cudzincovi s povoleným pobytom automatizovane, keďže údaje o ňom, vrátane jednoznačnej identifikácie, k dispozícii.

37

Režim aktivácie takejto schránky sa nemení a bude na rozhodnutí jej majiteľa, či si ju aktivuje, alebo nie.

K bodom 26 a 27 [§ 12 ods. 4 písm. e) a ods. 5]:

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v zriaďovaní elektronických schránok.

K bodu 28 (§ 12 odsek 10):

Podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je OVM riaditeľ školy alebo školského zariadenia. Vzhľadom na rozmanitosť škôl, školských zariadení a ich vzájomné odlišnosti podľa subjektu zriaďovateľa (napr. rôzne právne postavenie škôl a školských zariadení, právna subjektivita, financovanie a rozpočet školy), nevyhovujúci stav zdrojových a referenčných registrov a informácie v nich (najmä nedostatočná aktualizácia údajov o riaditeľoch škôl a školských zariadení) je v praxi vytváraná schránka OVM „na IČO školy a školského zariadenia“, a nie ich riaditeľom (nositeľom verejnej moci). Častým dôsledkom nekvalitných, nedostatočných a neúplných údajov je napríklad nemožnosť automatizovane aktualizovať prístup do schránky po zmene riaditeľa školy alebo zariadenia, alebo nemožnosť zriadiť schránku vôbec z dôvodu neexistencie právnej subjektivity školy alebo zariadenia a súčasne z dôvodu pasivity jej zriaďovateľa.

Vzhľadom na snahu zosúladiť právny stav s implementáciou v praxi navrhuje sa vyššie uvedený príklad zovšeobecniť a na účely zákona o e-Governmente používať ako elektronické schránky pre postavenie OVM, ak ide o fyzickú osobu, ktorá zároveň vykonáva funkciu, alebo je zamestnaná, či je v inom právnom vzťahu k subjektu, ktorý aktivovanú, túto elektronickú schránku. Uvedené sa okrem spomínaných riaditeľov škôl môže vyskytnúť aj pri fyzických osobách v inom postavení než riaditeľ školy, ak v niektorých konaniach priamo tieto fyzické osoby OVM a nie “len” osobou, konajúcou v mene OVM.

K bodom 29 až 31 (§ 13 ods. 1 a 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32 (§ 13 ods. 7):

Navrhuje sa upraviť predmetné ustanovenie tak, aby viac zodpovedalo praktickému výkonu a potrebám správy oprávnení k elektronickej schránke prostredníctvom ústredného portálu.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1):

Na účely minimalizácie priestoru pre špekulatívne konanie pri elektronickom doručovaní sa navrhuje, aby ak je elektronická úradná správa v elektronickej schránke uložená, nemala deaktivácia elektronickej schránky vplyv na jej doručenie. Inak povedané, ak si adresát deaktivuje elektronickú schránku v čase, kedy v nej elektronické správy, ktorým plynie úložná lehota, tieto budú najneskôr uplynutím úložnej lehoty doručené, bez ohľadu na deaktiváciu. Prístup do elektronickej schránky deaktiváciou nezaniká, preto ani možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom správy nebude obmedzená.

K bodu 34 [§ 14 ods. 2 písm. d) a e)]:

Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek praxe, kedy je pre správcu ústredného portálu najvhodnejší postup deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby - podnikateľa automatizovane a v rovnakom režime, ako pri právnických osobách, či OVM. Režim deaktivácie v tomto prípade nastúpi pri zániku alebo zrušení oprávnenia na podnikanie (teda zanikne status fyzickej osoby - podnikateľa), pričom ak osoba vykonáva viac predmetov podnikania, regulovaných viacerými právnymi predpismi, tak deaktivácie z tohto dôvodu

38

nastane zánikom, resp. zrušením posledného takéhoto oprávnenia. Inak povedané, tento dôvod deaktivácie nebude viazaný na zmeny v predmete činnosti.

Na účely reflektovania právnej úpravy zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v úprave deaktivácie elektronickej schránky v podobných situáciách podľa § 14 ods. 2 písm. e) sa navrhuje doplniť medzi možnosti deaktivácie aj deaktiváciu v prípade výkonu detencie.

K bodu 35 [§ 14 ods. 3 písm. c)]:

V nadväznosti na povinnú deaktiváciu elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa pri zániku jeho právneho postavenia sa navrhuje umožniť zrušenie deaktivácie na žiadosť, ak dôvody deaktivácie zaniknú teda v prípade, ak sa opäť stane fyzickou osobou podnikateľom.

K bodu 36 (§ 17 odsek 2):

Navrhuje sa ustanoviť možnosť pre dva navzájom komunikujúce OVM používať na komunikáciu elektronickú správu doručovanú do elektronickej schránky aj ak komunikujú mimo výkonu verejnej moci, ako ho definuje zákon o e-Governmente. Táto možnosť je v súčasnom znení § 17 ods. 2 zákona o e-Governmente implicitne obsiahnutá, avšak z dôvodu množiacich sa otázok spojených s výkladom tohto ustanovenia pri používaní elektronickej schránky sa navrhuje vyjadriť túto možnosť explicitne. Znamená to potvrdenie dnes platného stavu, že aj v komunikácii napr. v rámci úradného styku môžu OVM na elektronickú schránku na vzájomnú komunikáciu používať.

K bodom 37 až 40 (§ 19 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v autentifikácii.

K bodu 41 (§ 19 odsek 6):

Na odstránenie výkladových pochybností sa navrhuje doplniť ustanovenie o možnosti zvoliť si úroveň autentifikácie pri prístupe do informačného systému prostredníctvom prístupového miesta o možnosť zvoliť si úroveň autentifikácie aj pri používaní konkrétnej elektronickej služby verejnej správy. Ide o úkon, ktorý dnes vyplýva zo štandardov a jeho explicitné vyjadrenie v návrhu zákona len reflektuje túto reguláciu.

K bodom 42 až 49 (§ 21 až 22a):

Navrhuje sa otvoriť právnu úpravu pre používanie iných než dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov. Zachováva sa možnosť autentifikácie s použitím dokladov (eID a doklad o pobyte cudzinca), ako aj autentifikačných prostriedkov notifikovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a pre iné autentifikačné prostriedky sa navrhuje zaviesť pravidlo ich súladu so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, evidencia a následné používanie podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Právna úprava je dvojkoľajná v zmysle, že ustanovuje taxatívny výpočet autentifikátorov, ktoré sú podporované všetkými prístupovými bodmi a bez bližšej špecifikácie umožňuje pre špecializované portály zriadenie aj iných autentifikačných prostriedkov. Vzhľadom na technologické možnosti, ako aj z praktického hľadiska sa tento stav nejaví vhodný, keďže jednak bez zmeny zákona o e-Governmente neumožňuje na centrálnej úrovni a s povinnou podporou prístupových miest použiť akékoľvek autentifikačné riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné a tiež z dôvodu, že de facto vyžaduje popis technických podrobností autentifikátorov (mimo dokladov a eIDAS schém) vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Z hľadiska podmienok, ktoré musí každý autentifikačný prostriedok spĺňať pritom platia jednotné pravidlá v oblasti regulácie informačných technológií verejnej správy a tiež štandardov, preto pomenúvanie konkrétnych možných riešení sa javí ako nadbytočné a zväzujúce osobitne, ak

39

podstatným nie je pomenovanie riešenia, ale fakt, či a v akom rozsahu spĺňa podmienky štandardov.

Preto sa pristúpilo k autentifikačným prostriedkom obdobne, ako k vládnym cloudovým službám, t.j. zaviesť jednoduchý proces evidovania, spojený s preukázaním splnenia podmienok vyžadovaných pre informačné technológie verejnej správy. Takto evidované autentifikačné prostriedky bude možné použiť podľa potreby OVM na špecializovanom portáli, resp. po splnení zákonných podmienok na centrálne riešenie aj na ústrednom portáli.

Napriek tomu, že z pohľadu materiálnej regulácie sa nič zásadné nemení a podmienky na autentifikačné prostriedky v informačných technológiách verejnej správy zostávajú rovnaké, umožní táto zmena nielen rozvoj a konkurenciu autentifikačných prostriedkov, ale aj používanie riešení tretích strán, mimo OVM.

Nemení sa ani spôsob zabezpečenia autentifikácie s použitím úradného autentifikátora a prostriedku podľa nariadenia eIDAS. Orgán verejnej moci, ktorému § 21 ods. 6 ukladá povinnosť zabezpečiť autentifikáciu s použitím týchto autentifikačných prostriedkov bude môcť naďalej splniť túto povinnosť aj tým, že využije existujúce funkcionality autentifikačného modulu (nevyžaduje sa teda, aby orgány verejnej moci budovali na tento účel vlastné riešenia).

K bodu 50 [§ 23 ods. 1 písm. a)]:

Navrhuje sa zjednodušiť podmienky tzv. „autorizácie klikom“ a ponechať v zákone e-Governmente len dve základné podmienky musí ísť o riešenie prístupového miesta a zároveň musí byť podmienené autentifikáciou na úrovni „pokročilá“. Ostatné podmienky dnes účinnej úpravy budú navrhnuté do štandardov pre informačné technológie verejnej správy, keďže ide o podmienky na úrovni technického riešenia, ktorých miesto je práve v štandardoch a nie v zákone e- Governmente. Navrhovaná úprava nie je úpravou vyvolanou projektom Slovensko v mobile. Navyše, Slovensko v mobile je súčasťou ústredného portálu verejnej správy, čiže nejde ani o duplicitu a ani o dopĺňajúce sa funkcionality. Pre zabezpečenie funkčnosti autorizácie klikom vytváranej na ústrednom portáli verejnej správy je potrebné zrealizovať centrálne riešenie overenia a spracovania autorizácie klikom v spoločných moduloch ústredného portálu verejnej správy s doložkou preukazujúcou vykonanú autorizáciu klikom v zmysle štandardov, čo dopady na spoločné moduly ako je centrálna elektronická podateľňa pre úpravu centrálne zasielaného výsledku overenia, modul elektronických schránok pre zobrazovanie informácií o autorizácii klikom, modul elektronického doručovania pre spracovanie výsledku overenia v autorizačnej doložke listinného rovnopisu a modul dlhodobého uchovávania pre spracovanie upraveného výsledku overenia podpisov. Zároveň je potrebné zabezpečiť vytváranie autorizácie klikom v súlade s ustanovením a štandardmi pre podania vytvárané na ústrednom portáli verejnej správy s doložkou preukazujúcou autorizáciu klikom. Autorizácia klikom v súčasnosti nie je zrealizovaná na ústrednom portáli a riešenie centrálneho overovania v spoločných moduloch a vytvárania na ústrednom portáli verejnej správy nie sú pokryté projektom Slovensko v mobile.

K bodu 51 (§ 23 odseky 9 a 10):

Navrhuje sa explicitne vyjadriť spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ na ústrednom portáli a na špecializovanom portáli. Kým pre ústredný portál, ako centrálny komponent, sa vyžaduje, aby tento spôsob autorizácie bol dostupný pre všetky podania, ktoré takto autorizované byť môžu, pre špecializované portály sa ponecháva možnosť voľby, pre ktoré elektronické služby tento spôsob zavedú. Dôvody pre možnosť výberu na strane špecializovaných portálov spočívajú najmä v tom, že špecializované portály neimplementujú „univerzálnu autorizačnú funkciu", ale obvykle je pre určitý typ podania na portáli celý proces jeho spracovania, ktorý logicky končí jeho autorizáciou a odoslaním - pre iné typy podaní voči tomuto OVM nemusí tento portál poskytovať takúto podporu. Okrem toho, rôzne typy podaní

40

spojené s rôznou úrovňou vyžadovanej spoľahlivosti, preto spôsob implementácie tzv. „autorizácie klikom“ a príslušná funkcia špecializovaného portálu budú pre rôzne typy podaní rôzne. V neposlednom rade, spracovanie rôznych typov podaní cez špecializovaný portál môže byť viazané na rôzne systémy, postupy, či organizačné jednotky, čo by pri plošnej povinnosti zavedenie takejto autorizácie automaticky znamenalo množstvo ďalších zmien.

O akceptovaní uznaných spôsobov autorizácie pre konkrétne elektronické služby by mal rozhodovať gestor danej elektronickej služby. V prípade, ak by sa predpísala možnosť používať všetky spôsoby autorizácie prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, bez možnosti voľby pre gestora služby, znamenalo by to stratu kontroly gestora služby nad určovaním akceptovaných spôsobov autorizácie, čo by nebolo vhodné. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie nového odseku 10.

K bodu 52 až 54 (§ 24 ods. 2, 3 a § 25 ods. 1):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 55 (§ 26 ods. 2):

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vytvárania elektronických úradných dokumentov a v ustanovení možnosti vytvárať ich aj bez použitia elektronického formulára sa navrhuje upraviť povinnosť vytvárania elektronických formulárov a zúžiť ju len na formuláre k tým elektronickým úradným dokumentom, ktoré sa s ich použitím vytvárajú. Inak povedané, v oblastiach a v konaniach, kde budú vydávané elektronické úradné dokumenty bez použitia elektronického formulára nebude mať ústredný orgán povinnosť vzory elektronických formulárov vytvárať. V ostatných oblastiach a konaniach, kde sa elektronické formuláre budú na vytváranie elektronického úradného dokumentu používať, zostane povinnosť podľa § 26 ods. 2 bez zmeny.

K bodom 56 až 59 (§ 26 ods. 5 až § 28):

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu v spôsobe vyhotovovania elektronického úradného dokumentu.

Pokiaľ ide o povinnosť podľa § 27 ods. 5, na základné údaje a ich dátovú štruktúru sa použije ustanovenie bodov 2.3.7 a 2.3.8 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v znení vyhlášky č. 546/2021 Z. z. Podľa týchto ustanovení dátová štruktúra pre základné údaje bude obsahovať najmenej údaje uvedené vo forme samostatných dátových prvkov, ktorými (i) názov orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (ii) identifikátor osoby orgánu, ktorý konanie či úkon uskutočnil, (iii) dátum vydania elektronického úradného dokumentu, (iv) identifikačné údaje elektronického úradného dokumentu, a (v) predmet konania. Dátová štruktúra zároveň spravidla bude obsahovať aj (i) typ elektronického úradného dokumentu, a (ii) poštovú doručovaciu adresu.

K bodu 60 (§ 30 odsek 1):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca obsah elektronickej doručenky.

K bodu 61 (§ 31a ods. 6):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 62 (§ 31a ods. 11):

Legislatívno-technická úprava spresňujúca platné znenie zákona.

K bodu 63 (§ 31a odsek 12):

41

OVM, ktoré nie zapojené do centrálneho úradného doručovania, dnes musia overovať stav elektronickej schránky adresáta alebo osoby, ktorej sa doručuje. Táto povinnosť vyplýva z úvodnej vety odseku 1, podľa ktorého OVM povinnosť doručovať elektronicky, pričom miestom na doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktívna. OVM je teda povinný zistiť, či je schránka aktívna na doručovanie, či manuálne alebo automatizovane, aby mohol splniť zákonnú požiadavku „doručovať do aktívnej elektronickej schránky“.

Uvedené pravidlo za cieľ odosielať prostredníctvom modulu elektronického doručovania len tie úradné správy, ktoré môžu byť reálne doručené a nezahlcovať zbytočne ústredný portál.

Navrhuje sa povinnosť overovať stav elektronickej schránky vyjadriť aj explicitne, pričom výnimka z tejto povinnosti sa bude týkať len OVM, ktoré zapojené do centrálneho úradného doručovania, a to práve z dôvodu, že predmetnú povinnosť zabezpečuje správca modulu elektronického doručovania.

K bodu 64 (§ 31a ods. 14):

Navrhuje sa doplniť možnosť vytvárania informácie o výsledku doručenia v prípadoch, keď poštový podnik bude mať k dispozícii údaje o doručení poštovej zásielky z informačného systému International Postal System (IPS), ktorú tam uvedie poštový podnik krajiny určenia. Zároveň sa navrhuje doplniť, že informácia o výsledku doručenia nebude obsahovať dôvody nedoručenia nakoľko tieto dôvody sa v IPS neuvádzajú.

K bodu 65 (§ 32 odseky 5 až 7):

Legislatívno-technické úpravy, v časti nadväzujúce aj na zmenu v § 14 ods. 1 a 32 ods. 5.

K bodu 66 (§ 34 ods. 2 a 4):

Navrhuje sa zúženie povinnosti zverejňovania informácií prostredníctvom elektronickej úradnej tabule. Zo skúsenosti vyplýva, že tento nástroj je pri informovaní verejnosti resp. účastníkov administratívnych konaní a adresátov zverejnených dokumentov nadbytočný v časti týkajúcej sa dokumentov, ktoré zverejňované na webových sídlach. Používatelia elektronických služieb štátu zároveň preferujú webové sídla jednotlivých orgánov verejnej moci.

K bodom 67 až 69 (§ 35 odseky 3 a 4)

Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, oprávnených vykonávať zaručenú konverziu aj o banky a pobočky zahraničných bánk, a to ako svojho druhu doplnkovú činnosť pre ich klientov, ak sa vykonáva v súvislosti s bankovými činnosťami, ktoré pre klienta poskytujú. Takáto úprava má potenciál zjednodušiť komunikáciu klientov bánk napr. so štátnymi orgánmi v katastrálnom konaní.

Okrem uvedeného sa navrhuje legislatívno-technická úprava odseku 3 písm. a) a b) a v odseku 4, súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodom 70 až 80 (§ 36 až 39):

Návrhy zmien v zaručenej konverzii majú za cieľ posilniť dôveryhodnosť novovzniknutých dokumentov, odbúrať administratívnu náročnosť spojenú s vedením „lokálnych“ evidencií a vytváraním osvedčovacích doložiek a ustanoviť jedno dôveryhodné miesto overenia záznamu o vykonanej konverzii. V praktickej rovine toto riešenie odbúra potrebu autorizácie záznamu o zaručenej konverzii a tým aj potenciálne problémy v komunikácii a verifikačných procesoch na strane centrálnej evidencie. Z hľadiska procesu výkonu zaručenej konverzie sa pravidlá nemenia, rozdiel bude najmä v postupnosti krokov a vytváraní výsledného novovzniknutého dokumentu. Počas procesu zaručenej konverzie bude podstatná komunikácia s centrálnou evidenciou, do ktorej sa budú vkladať údaje, dnes evidované v zázname zjednodušene

42

povedané, záznam sa bude vytvárať v centrálnej evidencii. Používanie aplikácií na zaručenú konverziu tým nebude dotknuté, rozdiel bude spočívať v tom, že záznam bude vytváraný takpovediac v reálnom čase a po vykonaní konverzie a vytvorení záznamu bude poskytnutý údaj do osvedčovacej doložky. Týmto údajom bude jednoznačný identifikátor záznamu danej zaručenej konverzie a okrem neho nebude doložka obsahovať žiadne iné údaje o zaručenej konverzii. Tým sa v praktickej rovine docieli, že novovzniknutý dokument vznikne ak bude záznam korektne zaznamenaný v centrálnej evidencii.

Vzhľadom na potrebu implementácie týchto zmien do procesov centrálnej evidencie sa navrhuje odklad účinnosti týchto zmien.

K bodu 81 (§ 39 odsek 7):

Legislatívno-technická úprava, zjednocujúca spôsob odkazu na štandardy.

K bodu 82 (§ 39 odsek 8):

Na základe požiadaviek z praxe sa zavádza možnosť pre osobitný predpis ustanoviť, že konkrétny OVM môže vykonávať zaručenú konverziu odplatne. Vo vzťahu k ostatným osobám vykonávajúcim konverziu naďalej zostáva zachovaný možný odplatný výkon s tým, že sadzobník úhrad bude explicitne ustanovený ako predpis, regulujúci maximálnu sumu odplaty. Do akého právneho titulu sa následne odplata premietne bude vecou osoby vykonávajúcej konverziu.

K bodom 83 až 91 [§ 40 až 44 a § 56 ods. 1 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 92 [§ 56 ods. 1 písm. e)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunom agendy vládneho cloudu do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 93 [§ 56 ods. 1 písm. f)]:

Navrhuje sa doplniť sankcia pre osobu vykonávajúcu konverziu za porušenie ustanovení zákona o e-Governmente pri výkone zaručenej konverzie. Dôvodom je, že táto sankcia v právnej úprave absentuje a dodržiavanie povinností pri výkone zaručenej konverzie je, vzhľadom na závažnosť následkov pri ich porušení, potrebné zabezpečiť aj týmto spôsobom.

K bodu 94 [§ 56 ods. 1 písm. g)]:

Vzhľadom na potrebu aj sankčne zabezpečiť dodržiavanie povinností podľa zákona o e-Governmente sa navrhuje pri tzv. všeobecnej skutkovej podstate vypustiť podmienku závažnosti spôsobu porušenia povinnosti.

K bodom 95 a 96 [§ 59 ods. 1 písm. a), e) a f)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM a úpravou náležitostí elektronickej doručenky.

K bodu 97 [§ 59 ods. 1 písm. g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 98 [§ 59 ods. 1 písm. h)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie.

43

K bodu 99 (§ 59 odsek 2):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii autentifikátorov.

K bodu 100 (§ 60f ods. 5):

Navrhuje sa predĺžiť oprávnenie Sociálnej poisťovne, vytvárať a aktualizovať elektronický formulár elektronického podania a elektronického úradného dokumentu len ako elektronický dokument, ktorý nemusí spĺňať ďalšie náležitosti elektronického formulára podľa § 3 písm. i), § 24 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) a e) do 31. decembra 2023. Dôvodom návrhu je väzba na realizované projekty Sociálnej poisťovne, ako aj funkčnosť a dostupnosť nástroja na vytváranie elektronických formulárov, ktorý je v gescii NASES.

K bodu 101 (§ 60j):

Navrhujú sa ustanoviť prechodné ustanovenia k niektorým novým povinnostiam a navrhovaným zmenám.

Ustanovenia odsekov 1 3 sa týkajú zmien v elektronických schránkach. Vzhľadom na náročnosť zmeny elektronických schránok OVM a dopady súvisiace s deaktiváciou elektronickej schránky sa navrhuje prechodné obdobie na zabezpečenie procesu deaktivácie, ako aj umožniť v rámci prechodného obdobia OVM správy doručené do schránok, ktoré sú predmetom deaktivácie, uložiť alebo preposlať do inej jeho elektronickej schránky. Po úspešnej deaktivácii sa bude možné do schránky prihlásiť, no nebude možné vykonať v schránke žiadne úkony s uloženými správami, ani na ne odpovedať z tejto schránky.

Vo vzťahu k zavedeniu nového režimu deaktivácie elektronickej schránky fyzickej osoby podnikateľa v § 14 ods. 2 písm. d) sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie, potrebné na nastavenie procesov automatickej deaktivácie.

Ročné prechodné obdobie sa navrhuje aj na účely zriaďovania, resp. používania elektronickej schránky pre OVM, ktoré fyzickou osobou vykonávajúcou funkciu alebo činnosť v subjekte, ktorý aktivovanú elektronickú schránku 12 ods. 10). Dôvodom je potreba časového priestoru jednak na technické zabezpečenie tohto procesu na strane správcu modulu elektronických schránok a tiež pre samotné OVM na prispôsobenie interných procesov.

Z dôvodu zmeny režimu pre elektronické schránky zapísaných organizačných zložiek v § 12 ods. 4 písm. e), spojené s možnosťou ich deaktivácie na žiadosť sa navrhuje vyjadriť, že túto možnosť majú aj zapísané organizačné zložky, ktoré majú zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikátorov sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie najviac v trvaní dvoch rokov, počas ktorého bude možné používať autentifikátory vydané podľa doterajších predpisov. Toto obdobie zároveň bude slúžiť na podanie žiadosti o zápis autentifikačného prostriedku do novej evidencie, ak jeho prevádzkovateľ bude mať záujem na jeho zachovaní. Na vybudovanie evidencie sa navrhuje prechodné obdobie jedného roka.

V spojení so zmenami vo vytváraní elektronického úradného dokumentu sa navrhuje umožniť počas dvoch rokov používať dnes účinné ustanovenie § 28 ods. 6, keďže existujú OVM, ktoré majú informačné systémy a vydávanie elektronických úradných dokumentov implementované spôsobom využívajúcim túto možnosť.

Rovnako sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmenám v elektronickom doručovaní, podľa ktorého správy odoslané a nedoručené podľa doterajších predpisov sa doručujú podľa nových pravidiel a vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam o správnych deliktoch.

K bodu 102 (§ 61a a 61b):

V spojení so zrušením inštitútu IOM sa navrhuje zrušiť aj príslušný vykonávací predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 25/2014 Z. z. o integrovaných

44

obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na zmeny v regulácii autentifikačných prostriedkov sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o alternatívnom autentifikátore v znení vyhlášky č. 239/2019 Z. z. Tento autentifikačný prostriedok bude môcť byť používaný v zmysle prechodných ustanovení § 60i a rovnako tak na žiadosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapísaný do novej evidencie.

K čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. III (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 4):

Navrhuje sa zavedenie oslobodenia od správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu (generálne oslobodenie na všetky spoplatnené úkony a konania správnych orgánov).

S prevodom správy majetku štátu, ktoré realizujú správcovia majetku štátu, súvisí potreba uhradiť správne poplatky (najčastejšie súvisiace so zmenami v katastri nehnuteľností, výpismi z katastra, v evidencii vozidiel, prípadne ostatnými úkonmi). Správcovia majetku štátu sú legislatívne zadefinovaní v § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších právnych predpisov ako

i)štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,

ii)štátny fond,

iii)právnická osoba zriadená osobitným zákonom ak na základe zákona spravujú majetok štátu,

iv)štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa zákona o správe majetku štátu alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu.

Keďže ide o organizácie štátnej správy, úhrada správneho poplatku pri prevode správy majetku štátu predstavuje na jednej strane výdavok štátneho rozpočtu a zároveň na druhej strane príjem do štátneho rozpočtu. Rozpočtovo je teda tento poplatok neutrálny, avšak organizácia platiaca poplatok musí v rozpočte nájsť dané prostriedky na realizovanie prevodu správu.

Nadbytočnosť tohto správneho poplatku v procese prevodu správy majetku štátu bola identifikovaná v priebehu mapovania a analýzy stavu podporných a administratívnych procesov vo vybraných inštitúciách verejnej správy a návrh optimalizovaných a unifikovaných podporných a administratívnych procesov (ďalej len „mapovanie CES“) v roku 2020.

V dotazníkovom prieskume k mapovaniu CES odpovedali dopytované štátne organizácie (spolu cca 460), že správny poplatok za prevod správy majetku sa dotýka:

•11 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia ponúkajúca majetok,

•25 % organizácií štátnej správy platí správny poplatok ako organizácia prijímajúca majetok.

Budovanie Centrálneho ekonomického systému je založené na implementovaní efektívnej elektronizácie podporných a administratívnych procesov, a to vrátane procesov správy a evidencie majetku štátu. Svojimi technickými a metodickými nastaveniami sa snaží CES plniť požiadavky na informatizáciu a elektronizáciu v štátnej správe.

Cieľom navrhovanej zmeny je odstránenie administratívnej záťaže pri prevode správy majetku štátu. Odstránenie tejto administratívnej záťaže by malo pozitívny vplyv na efektívnejší výkon

45

elektronických služieb v rámci štátnej správy (štátna organizácia poskytuje napr. služby katastra inej štátnej organizácii).

Dôvodom úpravy v predkladanom návrhu zákona je, že táto požiadavka vznikla v spojení s aktuálnymi realizáciami projektov informačných technológií verejnej správy.

K bodom 2 až 6:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v regulácii zaručenej konverzie a s vypustením inštitútu IOM.

K čl. IV (zákon o katastri nehnuteľností):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. V (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v § 12 ods. 10 zákona o e-Governmente.

K čl. VI (zákon o registri trestov):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. VII (daňový poriadok)

K bodu 1 (odkaz 29):

Navrhuje sa upraviť znenie poznámky pod čiarou, a to z dôvodu, že odkazovalo na právny predpis, ktorý sa na účely doručovania nepoužíva. Aj touto zmenou sa vyjadruje fakt, že na účely doručovania úradných dokumentov správcom dane sa doručuje do elektronických schránok podľa zákona o e-Governmente a postupom zákona o e-Governmente.

K bodu 2 (§ 32 ods. 4):

Zákon o e-Governmente na účely zriaďovania schránok vychádza z pravidla „jedna schránka pre jedno právne postavenie“ a tieto právne postavenia sa v prípade konania podľa Daňového poriadku nezhodujú s postavením daňového subjektu (správca dane nemusí nevyhnutne rozlišovať medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, obe postavenie môžu byť subsumované pod daňový subjekt). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje explicitne vyjadriť pravidlo, podľa ktorého správca dane v takomto prípade možnosť voľby, do ktorej schránky (do schránky, pre ktoré právne postavenie) elektronický dokument doručí. Doručenie do ktorejkoľvek z aktivovaných schránok bude na účely daňového konania riadnym doručením, ak má daňový subjekt viacero elektronických schránok.

K bodu 3 (§ 33 ods. 3):

Elektronická osobná schránka ako inštitút zostáva zachovaná, pre doručenie v prípadoch, kedy sa podľa osobitných predpisov nedoručuje do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente. Na tento účel zostáva zachovaná aj úprava § 32 ods. 5 a 6. Aby sa predišlo prípadným výkladovým nejasnostiam navrhuje sa ustanoviť, že ak sa doručuje podľa zákona o e-Governmente, tak komunikácia cez elektronickú osobnú schránku nenahrádza doručovanie do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente.

K čl. VIII (zákon o pozemkových spoločenstvách):

46

S cieľom sfunkčnenia a zefektívnenia procesu aktivácie elektronických schránok pozemkových spoločenstiev, keď je nevyhnutná jednoznačná identifikácia osôb oprávnených konať za spoločenstvo, vrátane osoby oprávnenej pristupovať a disponovať s elektronickou schránkou spoločenstva. Obdobný návrh bol uplatnený v rámci tzv. návrhu zákona o údajoch, avšak tento zákon nebol postúpený do ďalšieho legislatívneho procesu. Údaje umožňujúce prístup sú preto do súčasnosti riešené prostredníctvom provizórnych riešení a ich aplikácia je problematická. Preto sa navrhuje zaradenie týchto ustanovení do novely zákona o e-Governmente, s ktorým problematika priamo súvisí a umožní sa tým zabezpečenie riadneho a trvalého riešenia prístupu oprávnených osôb k elektronickým schránkam.

K bodu 1 [§ 23 ods. 1 písm. e)]:

Z hľadiska potreby komplexnosti a nezameniteľnosti údajov o členoch volených orgánov pozemkových spoločenstiev a osôb oprávnených konať za pozemkové spoločenstvo je vhodné, aby jednoznačný osobný identifikátor bol uvedený aj pri členoch výboru a dozornej rady.

K bodu 2 [§ 23 ods. 1 písm. f)]:

Z hľadiska jednoznačnosti priradenia oprávnení vstupovať do elektronickej schránky spoločenstva a nakladať s ňou je vhodné osobitne uvádzať fyzickú osobu oprávnenú nakladať s touto elektronickou schránkou spoločenstva a to najmä v prípadoch, ak toto oprávnenie nemá predseda spoločenstva, alebo ak je za predsedu alebo člena spoločenstva zvolená právnická osoba, ktorá je členom spoločenstva.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3):

Z dôvodu ochrany osobných údajov sa vo verejne prístupnom registri navrhuje nezverejňovať dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby. Ochranu rodného čísla, ako osobného údaju, je potrebné zabezpečiť aj pri vydávaní výpisu z registra pozemkových spoločenstiev. Údaj o dátume narodenia však navrhujeme ponechať ako súčasť výpisu vzhľadom na to, že výpis býva používaný pri komunikácii s orgánmi verejnej správy, poisťovňami, bankami a pod., kedy je potrebná nezameniteľná identifikácia osôb.

K bodu 4 (§ 25 ods. 1):

Z hľadiska princípu znižovania administratívnej záťaže sa neohlasujú zmeny údajov, ktoré si orgány verejnej moci získavajú z úradnej povinnosti. Ide najmä o údaje, ktoré orgány povinné získavať prostredníctvom referencovania príslušných hodnôt z referencovaných údajov.

K bodu 5 (§ 28 ods. 1):

Povinnosť oznámiť údaje o rodnom čísle je potrebné účinne vynútiť, preto je potrebné, aby túto povinnosť mohol v prípade nesplnenia účinne vynútiť okresný úrad v rámci štátneho dozoru.

K bodu 6 (§ 32c):

V rámci prechodných ustanovení sa dopĺňa povinnosť pozemkových spoločenstiev oznámiť údaje o rodnom čísle k zapísaným osobám konať za spoločenstvo a osobám v orgánoch spoločenstva tak, aby boli údaje v zdrojoch registra pre potreby jednoznačnej identifikácie osôb úplné. Keďže ide o dodatočný zápis údajov, nie o zápis zmien v orgánoch spoločenstva, nemožno tento návrh na zápis vyplývajúci zo zákonnej povinnosti považovať za takú zmenu údajov, ktorá by oprávňovala na výber správneho poplatku súvisiaceho so zápisom zmien na základe rozhodnutia pozemkového spoločenstva.

47

K čl. IX (zákon o upomínacom konaní):

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K čl. X (zákon o informačných technológiách vo verejnej správe)

K bodu 1 [§ 3 písmeno c)]:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 4 písm. b)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením pravidiel využívania Govnetu.

K bodu 3 [§ 6 ods. 1 písm. e)]:

V spojení s kompetenciami orgánu riadenia vo vzťahu k schvaľovaniu veľkých projektov a veľkých zmlúv v prevádzke sa navrhuje explicitne vyjadriť, že orgán vedenia, rovnako ako aj orgán riadenia o.i. povinní vykonávať správu informačných technológií verejnej správy aj s ohľadom na faktory, akými úlohy, ktoré musia plniť podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. potreba reagovať na požiadavky koncových užívateľov.

K bodom 4 až 7 (§ 9 ods. 1 a 2):

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou v povinnostiach v oblasti riadenia prevádzky 16) a jej podstatou je vytvorenie zoznamu, ktorý na rôzne účely v rámci riadenia prevádzky bude ustanovovať pre orgán riadenia záväzné hodnoty. Ide vo všetkých troch prípadoch (dostupnosť, spoločné aktíva a monitorované údaje) o povinnosti, ktoré zákonom orgánu riadenia uložené. Obsah evidencie teda nebude ukladať nové povinnosti, bude spresňovať obsah zákonom ustanovenej povinnosti a zabezpečí jej jednotné plnenie.

Vzhľadom na to, že obsah evidencie bude z povahy veci dynamický a bude predstavovať svojho druhu technické popisy a údaje, navrhuje sa zvoliť rovnaký režim, aký roky platí pre referenčné údaje.

K bodu 6 [§ 9 ods. 1 písm. t)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.

K bodu 8 (§ 9 ods. 4):

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 9 až 16 (§ 11 až 16):

Zmeny v oblasti riadenia prevádzky smerujú primárne do dvoch oblastí. Prvou oblasťou je príprava zákonného titulu na ustanovenie podrobností postupu pri zmluvách v prevádzke, ktoré sú definované ako právny vzťah, ktorého predmetom je činnosť potrebná na zabezpečenie prevádzky informačnej technológie verejnej správy, riešenia servisných požiadaviek, alebo činnosť spočívajúca v riešení zmenových požiadaviek v prevádzke vrátane úpravy, rozvoja, opravy informačnej technológie verejnej správy alebo odstránenia prevádzkového incidentu na informačnej technológii verejnej správy. Inak povedané, v praxi pôjde primárne o tzv. zmluvy o SLA, ako aj zmluvné záväzky na rozvoj informačných technológií verejnej správy. Pre tento typ zmlúv sa vytvára osobitná kategória z hľadiska posudzovania veľkosti, ako aj osobitné splnomocňovacie ustanovenie na úpravu podrobností ich správy a realizácie. Je tomu tak preto, že tieto zmluvy v prevádzke z povahy veci majú odlišný režim riadenia, než „bežné“ projekty a tento fakt sa chce reflektovať aj na zákonnej úrovni a následne na úrovni podrobností vo vykonávacom predpise.

48

Pojmy vo vzťahu k prevádzke bude upravovať pripravovaná vyhláška o zabezpečení prevádzky, servisu, podpory, monitoringu a hodnotenia informačných technológií verejnej správy. Logika usporiadania bude taká, že servisnou požiadavkou sa bude rozumieť požiadavka na činnosť iniciovaná používateľom informačnej technológie, ktorá je v rozsahu poskytovanej služby alebo iniciuje vytvorenie zmenovej požiadavky, v prípade že nie je v rozsahu poskytovanej služby. Následne potom požiadavka na činnosti, ktoré mimo rozsah poskytovanej služby konštituujú zmenovú požiadavku. Zmenou v prevádzke sa bude rozumieť činnosť, ktorej účelom je úprava, rozvoj, oprava informačnej technológie alebo odstránenie prevádzkového incidentu na informačnej technológii.

Vo vzťahu k projektom upravuje príslušné pojmy vyhláška č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov v znení neskorších predpisov. Základným pojmom je projekt, ktorý je definovaný (aj) cez požiadavku úpravy informačných technológií verejnej správy prostredníctvom zmenových požiadaviek. Zmenové požiadavky v projekte následne definované cez účel, ktorým je činnosť, ktorej účelom je modernizácia, úprava a rozvoj informačnej technológie verejnej správy.

Základným kritériom pre rozlišovanie zmenových požiadaviek v prevádzke a v projekte je rozdiel v sledovanom cieli a následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy. Správa v prevádzke je totiž z povahy veci činnosťou primárne plánovanou a opakovanou, ktorej cieľom je primárne poskytovanie reakcií na požiadavky používateľa a riešenie prevádzkových incidentov (najmä obnovenie prevádzky služby, zaznamenanie, splnenie alebo nesplnenie servisnej požiadavky používateľa, diagnostikovanie, eskalácia a vyriešenie prevádzkového incidentu). Následne aj dopad na úžitkovú hodnotu informačných technológií verejnej správy v rámci správy prevádzky a zmien v prevádzke je iný, ako v prípade projektu. To znamená, že z pohľadu zmien v prevádzke ide primárne o udržanie, opravu a zlepšenie v priamej väzbe na danú službu, zatiaľ čo pri projekte ide primárne o zavedenie nových informačných technológií verejnej správy a v prípade zmeny o takú zmenu, ktorej cieľom je zvýšenie hodnoty daných informačných technológií verejnej správy a nie „len“ ich riadna prevádzka.

Z uvedeného vyplýva aj základný cieľ pre delenie zmien v projekte a v prevádzke, ktorým je umožnenie realizácie zmien v prevádzke primárne podľa metodiky a štandardu COBIT 2019 a nevyžadovanie postupov podľa PRINCE 2.

Druhou oblasťou je úprava zákonného rozdelenia a základu pre nastavenie riadenia prevádzky a samotné riadenie prevádzky, so súčasným doplnením osobitného splnomocňovacieho ustanovenia na úpravu príslušných podrobností vo vykonávacom predpise. Dôvodom tejto úpravy potreby aplikačnej praxe, najmä fakt, že v praxi je riadenie prevádzky spravované dominantne v súlade s metodikou a štandardom COBIT 2019, čomu úprava dnešného zákona síce nebráni, ale nie je systémovo nastavená pre potreby tejto metodiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú úpravy v § 16 ods. 2 až 4.

K bodu 17 (§ 24a a 24b):

K § 24a

Právna úprava vládneho cloudu z hľadiska svojho obsahu a účelu súvisí so správou informačných technológií verejnej správy a s povinnosťami orgánov riadenia a orgánu vedenia (ministerstvo investícií), preto sa navrhuje jej presun do zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko tento zákon upravuje okrem všeobecných štandardov informačných technológií verejnej správy, ako aj štandardy cloud computingu a využívania cloudových služieb, právna úprava pravidiel využívania vládnych cloudových služieb a vedenia evidencie

49

vládnych cloudových služieb je vhodnejšia v rámci legislatívy informačných technológií verejnej správy.

S cieľom zosúladiť text pojmovo aj koncepčne s pôsobnosťou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje nahradiť pojem „orgán verejnej moci“ pojmom „orgán riadenia“, pričom povinnosť používať vládne cloudové služby bude definovaná v závislosti od úrovne vládnych cloudových služieb, ktoré budú ustanovené podľa úrovne bezpečnosti v nadväznosti na kategorizáciu údajov, ktorých sa používanie cloudových služieb týka..

Vzhľadom na stav technológií a záruky, aké štandardné cloudové služby dnes poskytujú sa navrhuje vytvoriť priestor na používanie aj iných než vládnych cloudových služieb, a to od úrovne, ktorú ustanovia štandardy cloud computingu. V praxi to napríklad znamená, že orgán riadenia bude povinný pri výkone verejnej moci podľa zákona o e-Governmente použiť príslušnú úroveň vládnych cloudových služieb.

K § 24b

Subjekty verejnej správy dnes v zmysle štandardov používajú na bezpečnú a spoľahlivú vzájomnú komunikáciu elektronický komunikačný systém Govnet, ktorého prevádzkovateľom je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. Navrhuje sa zjednotiť používanie elektronického komunikačného systému Govnet naprieč orgánmi riadenia, ktoré štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet, spresniť účel a pravidlá používania Govnetu, ako aj služieb, ktoré dostupné v Govnete, a to vo vykonávacom predpise ministerstva investícií.

K bodom 18 a 19 (§ 26):

Úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM, ktorej cieľom je ponechať výkon tejto činnosti IOM pre prevádzkovateľa, pre ktorého v zmysle dnešného znenia § 26 explicitne oprávnenie nevyplývalo.

K bodu 20 [§ 29 ods. 1 písm. c)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou vládneho cloudu.

K bodom 21 a 22 [§ 31 písm. c), f) a g)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou podmienok prevádzky.

K bodu 23 [§ 31 písmeno m) a n)]:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou Govnetu a s úpravou v § 26 ods. 2.

K bodu 24 (§ 33a):

Z hľadiska zachovania kontinuity evidencie vládnych cloudových služieb a ich používania sa navrhuje ustanoviť, že vládny cloud, vládna cloudová služba a ich evidencia podľa doterajších predpisov (zákon o e-Governmente) vládnym cloudom, vládnou cloudovou službou a ich evidenciou podľa č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. XI (účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. októbra 2022, s odložením účinnosti zmien v zaručenej konverzii a zrušení vyhlášky o alternatívnom autentifikátore na 1. október 2024.

V Bratislave 26. mája 2022.

50

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

K predpisu 305/2013, dátum vydania: 08.10.2013

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy návrhu zákona, ktorý zodpovedá jednotlivým oblastiam a právnym inštitútom, ktoré návrh zákona upravuje.

K § 2

Vecná pôsobnosť zákona sa navrhuje vymedziť s ohľadom na skutočnosť, že zákon by mal byť svojho druhu procesným predpisom a neustanovovať nové kompetencie orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu sa zá kon bude aplikovať v rozsahu kompetencií, ktorými orgány verejnej moci disponujú podľa osobitných predpisov. Negatívne vymedzenie pôsobnosti sa vzťahuje najmä na utajované skutočnosti a na tie informačné syst émy verejnej správy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Obdobne je to aj v prípade informačných systémov medzinárodných organizácií. Rovnako sa zákon neuplatní v pr ípade, ak je konkrétne konanie upravené odlišne právne záväzným aktom EÚ s priamym účinkom alebo medzinárodnou zmluvou.

Odsek 3 vyjadruje vzťah tohto zákona k osobitným predpisom, ako vzťah medzi špeciálnou a všeobecnou úpravou. Ak napríklad podľa osobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými n áležitosťami, vrátane príloh a je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom podľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, ž e tento zákon ustanoví

• akým spôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti,

• akým spôsobom sa k nej pripoja prílohy a doručí sa orgá nu, ktorý rozhoduje

• akým spôsobom bude tento orgán komunikovať so žiadateľom,

• ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľ ovi.

Inými slovami, kompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tie ž s tým, že tento zákon mu ustanoví odchýlky v prípade elektronickej komunikácie.

Obdobný režim sa navrhuje vo vzťahu k registrom, kde tento zákon nemá ambíciu vstupovať do ich úpravy v osobitných predpisoch, avšak ustanovuje režim vzniku referenčného registra a referenčného údaja a vo vz ťahu k nim osobitné povinnosti správcu a registrátora takéhoto registra.

K § 3

Základom celej predkladanej legislatívnej normy je chápanie elektronického výkonu verejnej moci ako výkonu verejnej moci v elektronickej forme, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie, t.j. vzájomnej vý meny elektronických správ obsahujúcich elektronické dokumenty medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi subjektmi.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pri definovaní elektronického výkonu verejnej moci.

Elektronická správa je chápaná ako logický celok údajov, obsahujúci jednoznačnú identifikáciu odosielateľa a adresáta a vlastný informačný obsah elektronickej správy. Ten môže byť tvorený jedn ým alebo viacerými elektronickými dokumentmi. Elektronická správa tak môže reprezentovať všetku komunikáciu medzi orgánom verejnej moci a príslušnou osobou, môže reprezentovať elektronické podania (vr átane potrebných príloh), alebo rozhodnutie vydané a odosielané orgánom verejnej moci.

Dôležitou súčasťou pojmového aparátu je chápanie elektronického dokumentu, jeho formátu a z neho odvodenej vizuálnej podoby zrozumiteľnej pre človeka.

Špeciálnym typom elektronického dokumentu je elektronický formulár, ktorý predstavuje predpis, prostredníctvom ktorého je možné elektronickými prostriedkami vytvoriť elektronické podanie alebo elektronický ú radný dokument a ktorý slúži na zobrazenie údajov, obsiahnutých v nich. Údaje sú v štruktúrovanej forme (vo formáte XML). Elektronický formulár je teda elektronickým ekvivalentom súčasných formulá rov a tlačív, do ktorých sa údaje vyplňujú a tieto vyplnené údaje sú obsahom elektronického podania alebo úradného dokumentu. Práve štruktúrovaná forma údajov umožňuje následné automatizovan é spracovanie údajov v takomto elektronickom dokumente, čo je základným predpokladom pre automatizáciu spracovania a zefektívnenie procesov výkonu verejnej moci.

Pre vytvorenie vyplneného elektronického formulára je možné použiť príslušný elektronický formulár, je však možné využiť aj iný prostriedok, napr. na tento účel určenou š pecializovanou aplikáciou alebo informačným systémom (napr. vytváranie vyplnených elektronických formulárov obsahujúcich výstupy z registrov).

Identifikátor osoby je základným pojmom, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať osoby – fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Pre fyzické osoby je identifikátorom kombinácia rodného čísla s menom a priezviskom osoby (nakoľko rodné číslo nepredstavuje z dôvodu duplicít jednoznačný identifikátor), v prípade zahraničných fyzických osôb je to identifikátor, ktorý bol osobe vydaný v krajine ktorej je štátnym občanom. Pre právnickú osobu alebo podnikateľa je identifikátorom identifikačné číslo organizácie, alebo obdobný identifikátor tejto osobe pridelený v štáte, v ktorom má s ídlo.

Autorizácia predstavuje vyjadrenie a zachytenie súhlasu s obsahom príslušného právneho úkonu a zachytenie vyjadrenia vôle osoby vykonávajúcej takúto autorizáciu vykonať právny úkon s daným obsahom.

Ïalšie v tejto časti definované pojmy sú podrobnejšie rozpísané v relevantných častiach zákona.

K § 4

V tomto paragrafe je definovaná základná koncepčná architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci. Táto architektúra má nasledujúce základné komponenty:

• Prístupové miesta – komponenty zabezpečujúce kontakt orgánov verejnej moci s používateľ mi ich služieb.

• Spoločné moduly – komponenty zabezpečujúce základné funkcie potrebné pri elektronickom výkone verejnej moci, ktoré tieto orgány verejnej moci pri implementácii elektronických služieb a procesov môžu využívať

• Agendové systémy – sú informačné systémy, ktoré zabezpečujú informačnú podporu vlastnému výkonu agend podľa kompetenčného členenia. Tieto informačné systémy sú využívané nielen na podporu elektronického výkonu verejnej moci, ale taktiež na podporu existujúceho 'listinného' spôsobu výkonu verejnej moci.

Jednotlivé súčasti architektúry informačných systémov pre elektronick ý výkon verejnej moci musia byť budované tak, aby prostredníctvom nich bolo možné vykonávať verejnú moc výhradne elektronicky, bez potreby ďalšej listinnej komunikácie (pokiaľ špecifický zákon takú to listinnú komunikáciu explicitne nepredpisuje).

K § 5

Tento paragraf definuje prístupové miesta, ktoré je možné využívať pri elektronickom výkone verejnej moci pre zabezpečenie elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci. Prístupovými miestami sú:

• Ústredný portál verejnej správy – predstavuje centrálne prístupové miesto k všetký m zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulov (napr. elektronickým schránkam). Ústredný portál verejnej správy zabezpečuje prístup k elektronickým službám orgá nov verejnej moci prostredníctvom Internetu. Ak orgán verejnej moci sprístupní elektronickú službu na špecializovanom portáli, musí ju sprístupniť aj na Ústrednom portáli verejnej správy.

• Špecializovaný portál – predstavuje prístupové miesto k špecializovaným elektronickým službám konkrétneho orgánu verejnej moci (tieto však musia byť prístupné aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy). Špecializovaný portál môže byť určený aj pre komunikáciu s viacerými orgánmi verejnej moci prostredníctvom Internetu, ako aj na prístup k nim prevádzkovaným agendovým systémom. Ak je špecializovaný portál zriadený dohodou viacerý ch orgánov verejnej moci, súčasťou takejto dohody je nielen určenie správcovstva a prevádzkovateľa portálu, ale najmä určenie osoby, ktorá na účely zákona o ochrane osobných údajov určuje prostr iedky a účel spracúvania osobných údajov.

• Integrované obslužné miesto – slúži ako prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta. Prostredníctvom integrovaného obslužné ho miesta je možné realizovať všetky podania a využiť elektronické služby orgánov verejnej moci sprístupnených na Ústrednom portáli verejnej správy, realizovať prístup k obsahu elektronickej schrá nky pre jej držiteľa alebo oprávnenú osobu, ako aj realizovať konverziu dokumentov z listinnej do elektronickej formy a naopak.

• Ústredné kontaktné centrum – slúži na poskytovanie inform ácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci, ak toto nie je zakázané osobitnými predpismi. V súčasnosti nie je možné realizovať podania a zabezpečovať prí stup do elektronickej schránky, nakoľko súčasná legislatíva neumožňuje autentifikáciu používateľa a autorizáciu právnych úkonov realizovaných prostredníctvom kontaktného centra.

Správcovia jednotlivých prístupových miest sú povinní na úč ely elektronickej komunikácie zabezpečiť v prvom rade prostriedky umožňujúce vytváranie elektronických správ používaných pri elektronickej komunikácii v procesoch elektronického vý konu verejnej moci - teda zabezpečiť možnosť komunikácie zákonom ustanoveným spôsobom.

K § 6

Základné ustanovenia u Ústrednom portáli boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď že sa jedná o základné prístupové miesto.

Ústredný portál, ako základné prístupové miesto k elektronickým službám a k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, zabezpečuje publikáciu informačného obsahu, ako aj zverejnenie poskytovan ých elektronických služieb a k nim prislúchajúcich vzorov elektronických formulárov. Prostredníctvo Ústredného portálu môžu oprávnení používatelia pristupovať k svojim elektronickým schránkam.

Správcom Ústredného portálu je Úrad vlády SR. Ten zodpovedá za zabezpečenie prevádzky a za funkčnosť elektronickej komunikácie realizovanej prostredníctvom Ústredného portálu ako jedného z prístupov ých miest. Na Ústrednom portáli je zverejnený zoznam orgánov verejnej moci, s ktorými je možné komunikovať prostredníctvom Ústredného portálu, ako aj zoznam služieb, ktoré sú prostredníctvom Ústredn ého portálu sprístupnené, spolu s označením typov konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktorých sa týka.

Orgány verejnej moci sú povinné zabezpečiť publikovanie správnych a úplných informácií viazaných k vlastnej činnosti a poskytovaných elektronických službách, ako aj dostupnosť vzorov elektronický ch formulárov pre využívanie týchto elektronických služieb. Súčasne musia umožniť elektronickú komunikáciu pri výkone verejnej moci prostredníctvom Ústredného portálu bez ohľadu na to, č i pre poskytovanie elektronických služieb zriadili špecializovaný portál alebo nie.

K § 7

Ustanovenia o integrovanom obslužnom mieste (ďalej aj 'IOM') boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, keďže sa jedná o základné prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.

Integrované obslužné miesto môže vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánom verejnej moci v mene žiadateľa o službu, ako aj realizovať zaručenú konverziu a činnosti osvedčujúcej osoby. Prev ádzkovateľmi integrovaných obslužných miest môžu byť orgány verejnej moci, vrátane notárov alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.

Účelom zriaďovania integrovaných obslužných miest je zabezpečenie prístupového bodu aj pre používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu využívať prístupové body prístupné prostredn íctvom Internetu (napr. nedostatok znalostí pre komunikáciu prostredníctvom Internetu, nedostatok technických prostriedkov, nedostupnosť komunikačnej siete a pod.). Používateľ môže získavať výstupy z registrov, realizovať podania, ako aj pristupovať prostredníctvom pracoviska IOM do svojej elektronickej schránky a podľa potreby aj realizovať preberanie doručovaných správ.

Služby integrovaného obslužného miesta sa poskytujú výhradne v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorú zriaďuje oprávnená osoba. Prevádzkareň musí byť označená. Prevádzkareň po čas celej doby poskytovania služieb integrovaného obslužného miesta musí spĺňať technické, technologické, organizačné a bezpečnostné podmienky v súlade s výnosom Ministerstva financií SR. Prevá dzkareň musí byť zapísaná do registra prevádzok integrovaných obslužných miest, ktorý vedie Ministerstvo financií SR, ako správca informačného systému integrovaných obslužných miest, ktorý je informačným systémom verejnej správy.

Pre zriadenie prevádzky integrovaného obslužného miesta musí oprávnená osoba podať žiadosť o zápis do registra prevádzok integrovaných obslužných miest. Po preukázaní splnenia podmienok je prevá dzka integrovaného obslužného miesta do registra zapísaná do 30 dní od doručenia žiadosti. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky integrovaného obslužného miesta vykonáva Ministerstvo financií SR. Prevá dzka môže byť z registra vyčiarknutá na základe výsledku kontroly, na základe žiadosti prevádzkovateľa, alebo v prípade zániku prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta.

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta má nárok na úhradu výdavkov spojených s prevádzkou integrovaného obslužného miesta podľa sadzobníka úhrad za činnosť integrovaného obslužné ho miesta, ktoré zahrňujú jednak správny poplatok viazaný na službu realizovanú pre žiadateľa, ako aj odmenu za poskytnutie služby IOM.

K § 8

Pri realizácii úkonu prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je tento úkon realizovaný pracovníkom IOM v mene žiadateľa o službu. V tomto prípade sa považuje takto realizovaný úkon za ú kon osoby, v ktorej mene pracovník integrovaného obslužného miesta úkon realizovaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta autorizoval.

Elektronický dokument, ktorý takýto úkon reprezentuje a je autorizovaný pracovníkom IOM, však musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu osoby, v mene ktorej sa daný úkon realizuje. Z dôvodu zvýš enia bezpečnosti procesov elektronickej komunikácie zabezpečovaných prostredníctvom IOM musí byť každý úkon autorizovaný pracovníkom IOM súčasne autorizovaný zaručenou elektronickou pečaťou informač ného systému IOM (t.j. správcom tohto systému).

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečí vedenie dokumentácie o takto realizovanej elektronickej komunikácii. Je povinný evidovať údaje o osobe v mene ktorej bol úkon realizovaný, dátum a čas realizácie úkonu, údaje o type úkonu (služby) a určenie orgánu voči ktorému bol úkon realizovaný a údaje o pracovníkovi IOM, ktorý úkon v mene žiadateľa vykonal. Tieto údaje je prevá dzkovateľ pracoviska IOM povinný poskytnúť v prípade sporu o dodržaní podmienok správneho výkonu činnosti pracoviska IOM.

K § 9

Prevádzkovateľ IOM je povinný viesť podrobnú evidenciu vykonanej asistovanej činnosti v členení podľa jednotlivých ním prevádzkovaných pracovísk IOM. Špeciálny dôraz je venovaný evidencii listinný ch evidencií podpísaných splnomocnení, ktorými žiadateľ služby poveril pracovníka IOM na realizáciu ním požadovaného úkonu. V prípade požiadavky na úradne osvedčený podpis na podaní sa pož aduje aj úradne osvedčený podpis žiadateľa na splnomocnení.

K § 10

Spoločnými modulmi sú informačné systémy verejnej správy, t.j. vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Prístup k funkcionalite spoločných modulov potrebných pre zabezpečenie elektronickej komunikácie v procesoch elektronického výkonu verejnej moci je zabezpečený prostrední ctvom Ústredného portálu (napr. prístup k elektronickej schránke, prístup k formulárom, funkcionalite platobného modulu a pod.).

• Modul elektronických schránok - je určený pre správu elektronických schránok a zabezpeč enie fungovania elektronických schránok. Jeho súčasťou je register elektronických schránok.

• Autentifikačný modul - zabezpečuje autentifikáciu (na zá klade identifikátora fyzickej osoby a autentifikátora) na účely elektronickej komunikácie a využitie elektronickej identity osoby pre všetky prístupové miesta na účely elektronickej komunikácie.

• Platobný modul - sprostredkúva vykonanie úhrady sprá vnych poplatkov a súdnych poplatkov a iných platieb orgánu verejnej moci a poskytnutie zaručenej informácie o úhrade.

• Modul centrálnej elektronickej podateľne - zabezpeč uje funkcie elektronickej podateľne podľa osobitného zákona.

• Modul elektronických formulárov - je register platný ch vzorov elektronických formulárov, ako aj vzorov elektronických formulárov s ukončenou platnosťou, ktorý zabezpečuje sprístupňovanie vzorov elektronických formulárov podľa požiadaviek na typ elektronické ho formulára a čas platnosti, ako aj funkcie spojené s riadením životného cyklu vzorov elektronických formulárov.

• Modul elektronického doručovania - zabezpečuje elektronické doruč ovanie podľa tohto zákona. Prostredníctvom jeho funkcionality sa vykonáva doručenie elektronickej správy odosielanej orgánom verejnej moci fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. nie je využívaný na doručovanie sprá v adresovaných orgánom verejnej moci.

• Notifikačný modul - zabezpečuje zasielanie notifikácií v prípadoch, ustanovených zákonom.

• Modul úradnej komunikácie (v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy nazývaný aj G2G modul) - zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi agendovými systémami a inými informačnými systémami, pri elektronickom výkone verejnej moci.

• Modul dlhodobého uchovávania by mal poskytovať služby spojené s uchovávaním elektronických dokumentov a zabezpečením ich čitateľnosti a najmä stálej platnosti použitých autorizačných mechanizmov.

Orgány verejnej moci sú pri implementácii riešení pre elektronický výkon verejnej moci povinné využívať nasledujúce spoločné moduly: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul elektronických formulárov a modul elektronického doručovania. Orgány verejnej moci pri zabezpečovaní vzájomnej elektronickej komunikácie môžu využívať modul úradnej komunikácie. Pre zabezpeč enie funkcií elektronického výkonu verejnej moci môžu orgány verejnej moci využívať aj ďalšie spoločné moduly, alebo vytvoriť informačné systémy verejnej správy s obdobnou funkcionalitou ako spoloč né moduly (samozrejme s výnimkou tých, ktoré sú povinné využívať).

K § 11

Elektronické schránky sú elektronické úložiská správ, ktoré sú doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci. Technické riešenie Ústredného port álu môže zabezpečiť aj ukladanie odosielaných správ zasielaných fyzickými alebo právnickými osobami prostredníctvom prístupových bodov Ústredného portálu a IOM.

Elektronické schránky sa zriaďujú orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom. Zriaďuje sa aj organizačnej zložke právnickej osoby zapísanej do z ákonom ustanovenej evidencie. Osoba, pre ktorú sa elektronická schránka zriaďuje, je majiteľom schránky.

Elektronická schránka má dvojúrovňovú logiku:

• Po zriadení elektronickej schránky do nej majiteľ alebo ním splnomocnená osoba po autentifikácii mô že pristupovať.

• Po aktivácii elektronickej schránky sú do nej zasielané elektronick é dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk je možné v elektronickej schránke elektronicky preberať splnomocnenými osobami.

Prístup do elektronickej schránky je štandardne umožnený jej majiteľ ovi. Majiteľ elektronickej schránky však môže udeliť oprávnenia prístupu k elektronickej schránke aj ďalším osobám – samostatným úkonom.

V tomto ustanovení sa upravujú základné 'statusové' náležitosti elektronickej schránky, ako aj povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k ich správe. Úrad vlády SR musí zabezpečiť dostupnosť elektronickej schránky pre jej majiteľa a ním poverené osoby. Musí rovnako zabezpečiť aj možnosť aktivácie a zmeny a zrušenia rozsahu oprávnení k elektronickej schránke. Rovnako musí zabezpečiť nemennosť elektronických správ a dokumentov uchovávaných v elektronickej schránke a zaznamenávanie úkonov vykonávaných nad elektronickou schránkou.

Úrad vlády SR vedie ku každej elektronickej schránke vedie základné údaje o elektronickej schránke:

• identifikátor elektronickej schránky,

• dátum a čas zriadenia, aktivácie, deaktivácie a zruš enia elektronickej schránky a dátum a čas zmeny oprávnení k elektronickej schránke,

• dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky a dá tum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky, s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, alebo ktorá správu odoslala, spolu s identifiká ciou elektronickej správy

• údaje o majiteľovi elektronickej schránky

Tieto údaje vedie ministerstvo po dobu 3 rokov a možno sprístupniť len majite ľovi elektronickej schránky a orgánu verejnej moci na účely plnenia jeho úloh. Ide o základné údaje, zachytávajúce úkony, vykonané vo vzťahu k schránke a identifikujúce osobu, ktorá ich vykonala.

K § 12

Elektronická schránka sa zriaďuje bezplatne a každému majiteľovi je možné zriadiť iba jednu elektronickú schránku pre každé právne postavenie. Teda ak napríklad pôjde o fyzickú osobu notára, bude ma ť zriadené tri schránky, pre fyzickú osobu, pre podnikateľa a pre orgán verejnej moci.

Každý komu je zriadená elektronická schránka je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spô sobom, ustanoveným týmto zákonom. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že majiteľ disponuje primárne s obsahom schránky a samotnú schránku užíva, ale žiadne ďalšie dispozičné či scudzovacie opr ávnenia k nej nevykonáva. Ide o vzťah podobný vzťahu majiteľa bankového účtu k bankovému účtu.

Elektronickú schránku automaticky zriaďuje Úrad vlády SR po získaní informácie o nároku na zriadenie schránky, t.j. zápisom osoby do ustanovenej evidencie, alebo po dovàšení 18 roku života (predtým fyzick á osoba nie je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, preto zriadenie elektronickej schránky pre takúto osobu nemá zmysel, lebo za ňu konajú iné osoby).

Zriadenie schránky je možné aj na žiadosť pre iné osoby (fyzická osobám ktorá nie je občanom SR, právnická osoba so sídlom mimo územia SR a pod.). Rovnako je možné elektronickú schránku zriadiť na žiadosť po jej zrušení v dôsledku deaktivácie a uplynutia doby na zrušenie schránky po deaktivácii schránky (ak samozrejme pominuli dôvody na jej deaktiváciu). Žiadosť o zriadenie elektronickej schrá nky sa podáva prostredníctvom Ústredného portálu alebo v listinnej podobe autorizovaná osvedčeným podpisom žiadateľa.

V prípade potreby samostatnej elektronickej komunikácie s príslušnou organizačnou zložkou alebo organizáciou bez právnej subjektivity v zriaďovateľskej pôsobnosti a pod., je možné zriadiť za žiadosť nadriadeného subjektu samostatnú elektronickú schránku. Žiadosť o zriadenie takejto osobitnej časti elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky.

Úrad vlády SR zverejní zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci, a sprístupní zoznam elektronických schránok tak, aby bolo možné vyhľadávať adresu elektronickej schránky podľa drž iteľa pri vytváraní elektronickej správy. Úrad vlády SR rovnako sprístupní zoznam elektronických schránok pre orgány verejnej moci za účelom odosielania elektronických správ tý mto subjektom (t.j. zoznam elektronických schránok a ich majiteľom nie je všeobecne dostupný pre právnické a fyzické osoby, nakoľko tento zákon nerieši elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnický mi osobami navzájom).

K § 13

Aktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorý umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona. Aktivácia elektronickej schránky sa vykoná:

• automaticky so zriadením elektronickej schránky, ak sa jedná o elektronickú schránku orgá nu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky. Cieľom je, aby zo zákona bola možná jednak elektronická komunikácia a elektronické doručovanie orgánom verejnej moci, ale taktiež právnick ým osobám a zapísaným organizačným zložkám.

• na žiadosť držiteľa, ak sa jedná o elektronickú schránku in ých osôb. Pri fyzických osobách je používanie elektronickej schránky pre procesy elektronického doručovania dobrovoľné. Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom aktivač nej funkcie elektronickej schránky.

Oprávnenou osobou na prístup do elektronickej schránky a disponovanie s ň ou je jej majiteľ a osoba, ktorú k tomuto oprávnil majiteľ elektronickej schránky – avšak iba v rozsahu udelených oprávnení. Udelenie oprávnenia pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je prá vny úkon držiteľa elektronickej schránku, ktorým identifikuje oprávnenú osobu a určí rozsah oprávnení. Vykonať tento úkon je možné prostredníctvom funkcie elektronickej schránky elektronický m dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí Úradu vlády SR.

Prístup do elektronickej schránky je pre oprávnené osoby po autentifikácii, t.j. po použití identifikátora osoby a použití autentifikátora prideleného osobe, ktorá je pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou oprávnená.

Pre oprávnené osoby sú v zákone určené povinnosti, najmä používať elektronickú schránku spôsobom neohrozujúcim jej bezpečnosť a informovanie o možnosti zneužitia elektronickej schránky.

K § 14

Deaktiváciou elektronickej schránky je právny úkon, ktorého následkom sa elektronická schránka ďalej nemôže využívať pre účely elektronického doručovania podľa tohto zákona.

Deaktiváciu elektronickej schránky vykoná Úrad vlády SR pri zániku alebo smrti majiteľa, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby (napr. dočasná nemožnosť prístupu k elektronickej schránke). Cieľom je obmedziť možnosť deaktivácie primárne na právne skutočnosti a umožniť deaktiváciu na žiadosť len osobám, ktorým sa schránka zriaďuje na žiadosť.

Deaktivovať nie je možné elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, u ktorých je logická požiadavka na trvalú možnosť doručovania pri elektron ickej komunikácii.

Žiadosť o deaktiváciou elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky alebo v listinnej forme s osvedčeným podpisom žiadateľa.

Zrušiť deaktiváciu (t.j. elektronickú schránku opätovne aktivovať pre elektronické doručovanie) je možné automaticky po zrušení podmienok deaktivácie, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky – fyzickej osoby. Zákon obmedzuje možnosť opätovnej aktivácie elektronickej schránky na žiadosť majiteľa po uplynutí stanovenej doby deaktivácie, aby sa zamedzilo špekulatívnym a účelovým deaktivá ciám a opätovným aktiváciám elektronickej schránky. Na takéto opätovné aktivácie je viazaný správny poplatok.

Pri deaktivácii elektronickej schránky sa všetky elektronické správy v tejto elektronickej schránke vrátia odosielateľovi s informáciou o nemožnosti doručenia z dôvodu deaktivácie elektronickej schránky.

K § 15

Elektronická schránka je po smrti alebo zániku majiteľa elektronickej schránky zrušená až po uplynutí troch rokov. Dôvodom je zachovanie schránky a jej obsahu pre prípad najmä dedičských konaní či iné ho zákonom ustanoveného prípadu, kedy sa k jej obsahu môžu dostatť iné osoby.

K § 16

Orgány verejnej moci, ktoré zabezpečujú zapisovanie do evidencií osôb, pre ktoré je potrebné zriaďovať alebo aktivovať elektronické schránky (t.j. vznik a zánik právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikate ľa, alebo dovàšenie 18 rokov veku fyzickej osoby), sú povinné oznamovať tieto informácie Úradu vlády SR. Toto ustanovenia slúži na zabezpečenie výkonu povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k zákonné mu zriaďovaniu a aktivácii schránok pre orgány verejnej moci, právnické osoby a podnikateľov. Obdobne sú uložené povinnosti nahlasovať skutočnosti úradu vlády na účely deaktivácie schránky.

Každá elektronická schránka osoby ktorá nie je orgánom verejnej moci má obmedzenú úložnú kapacitu. Táto vlastnosť vyplýva zo skutočnosti, že elektronická schránka je primárne určená pre elektronické doručovanie, nie pre dlhodobé uchovávanie elektronických správ (napr. ako archív). Pri prekročení limitu schránky sú po splnení zákonom ustanovených podmienok vymazávané najdlhš ie ukladané správy. Správy čakajúce na doručenie a neprečítané správy však nemôžu byť odstránené v žiadnom prípade, aj keby úložná kapacita mala byť prekročená. Majiteľ schrá nky však môže požiadať o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky prostredníctvom určenej funkcie elektronickej schránky, toto však podlieha úhrade nákladov s tým spojených podľa sadzobn íka nákladov.

Pre dokumenty uchovávané v elektronickej schránke bude zabezpečená ich nemennosť, t.j. bude znemožnená ich akákoľvek modifikácia po uložení do elektronickej schránky.

Pre zabezpečenie autorizácie žiadostí o zriadenie elektronickej schránky, o jej aktiváciu, zmenu a zrušenie oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, deaktiváciu, opätovnú aktiváciu a zv ýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky vytvoriť autorizačný prostriedok, ktorý je prístupný prostredníctvom funkcie, spojenej s príslušnou žiadosťou. Dôvodom je zjednoduš enie disponovania so schránkou a prijímania správ aj pre osoby, ktoré nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom či iným prostriedkom autorizácie.

Aby bolo možné efektívne prevádzkovať rezortné portály a zabezpečiť doručovanie podaní do elektronickej schránky daného orgánu verejnej moci (t.j. aby nebolo potrebné zasielať tieto podania do elektronickej schránky na Ústrednom portáli a opätovne ich odtiaľ vyberať), môže príslušný orgán verejnej moci po predchádzajúcom súhlase Úradu vlády SR prevádzkovať elektronick ú schránku, ktorej je majiteľom, vlastnými prostriedkami a v rámci svojho informačného systému. V tomto prípade však musí zabezpečiť spolu s Úradom vlády SR plnenie všetkých úloh, ktoré sú t ýmto zákonom uložené Úradu vlády SR, najmä vedenie požadovaných evidencií o úkonoch a udalostiach spojených s takouto elektronickou schránkou. Súčasne musí byť zabezpečený presun uchovávaný ch správ do takejto schránky prevádzkovanej orgánom verejnej moci z elektronickej schránky v module elektronických schránok.

K § 17

Predmetné ustanovenie obsahuje tri základné východiská tohto zákona a elektronického výkonu verejnej moci. Prvým je, že orgán verejnej moci, ak nejde o výlučne listinné konanie alebo konanie definované zá konom, kde z povahy veci je elektronická komunikácia vylúčená alebo nesmierne obtiažna, je povinný vykonávať verejnú moc elektronicky. Pendantom je možnosť subjektu, ktorý nie je orgánom verejnej moci zvoliť si, či bude komunikovať s orgánom verejnej moci elektronicky alebo nie. Tretím východiskom je zásada, že 'štát nevyžaduje predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú".

Dôvod zavedenia povinnosti elektronického výkonu verejnej moci je zrejmý. Ak je cieľom dosiahnutie čo najväčšej miery elektronizácie procesov, potom to musia byť práve orgány verejnej moci, disponujúce väč šími možnosťami, ako subjekt súkromného práva, ktoré 'nemajú na výber' a sú povinné komunikovať elektronicky.

Z uvedeného vyplýva aj dôvod, pre ktorý si subjekt súkromného práva môže zvoliť formu komunikácie. .

Tretie východisko má slúžiť na odbremenenie subjektov súkromného práva pri komunikácii s orgánom verejnej moci od povinnosti dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento orgán, alebo iný orgá n verejnej moci už vo svojich systémoch eviduje. Inými slovami, verejná moc je 'jeden subjekt' a má primárne využívať to, čo už sama eviduje a nie opakovane to vyžadovať od súkromných subjektov.

K § 18

Notifikáciou je nezáväzná informácia, ktorá má slúžiť na zvýšenie komfortu adresátov výkonu verejnej moci, najmä pokiaľ ide o ich informovanosť o tom, ako ich konanie prebieha. Vzhľadom na ich nezáv äznú povahu sa úprava notifikácií obmedzuje len na úpravu registrácie na účely zasielania notifikácií, pričom konkrétna povinnosť notifikovať osobu bude ustanovená zákonom a podmienená práve registr áciou alebo iným vyžiadaním si notifikácie (napríklad pri podaní elektronického podania).

Vzhľadom na to, že zasielanie notifikácií môže byť objektívne spojené s nákladmi na strane orgánu verejnej moci, ustanovuje sa možnosť tieto náklady preniesť na adresáta notifikácie, pričom vš ak tento musí byť vopred o nákladoch informovaný a takáto náhrada nákladov sa nemôže týkať notifikácií, zasielaných do elektronickej schránky či elektronickou poštou (e-mailom). Pôjde teda najmä o SMS notifikácie, ktoré by mohli byť spojené s dodatočnými nákladmi.

K § 19 až 22

Predmetné ustanovenia definujú identitu osoby na účely elektronickej komunikácie a spôsob jej preukazovania a overovania.

Identita sa v súlade s bežným chápaním definuje ako súbor znakov, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej - inými slovami, unikátnym spôsobom 'označujú' konkrétnu osobu. S uvedeným súvisí preukazovanie identity, ktoré je zabezpečené identifikátorom osoby, ktorým je rodné číslo v spojení s menom a priezviskom, resp. IÈO - teda súbor znakov, ktoré podľa dnešného stavu umožňujú bez chybovosti a jednoznačne určiť, o ktorú osobu ide. Navrhnutý spôsob pritom počíta s možnosťou zavedenia iných identifikátorov v budúcnosti, ktoré by mohli tieto nahradiť bez potreby zmeniť postup preukazovania a overovania identity. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť najmenej jeden univerzálny spôsob preukazovania identity sa ustanovuje povinnosť orgánom verejnej moci zabezpečiť vždy možnosť preuká zania identity prostredníctvom identifikátora osoby, a to aj v prípade, ak orgán verejnej moci na špecializovanom portáli zavedie iný, alternatívny spôsob preukazovania identity.

Vzhľadom na to, že už v súčasnosti existujú autorizačné prostriedky, ktoré obsahujú identifikátor osoby (napr. kvalifikovaný certifikát), ustanovuje sa možnosť preukazovania identity aj týmto spô sobom, ak ide o elektronickú komunikáciu. Inými slovami, podpísanie dokumentu zaručeným elektronickým podpisom zároveň znamená aj preukázanie identity držiteľa kvalifikovaného certifikátu.

Preukázanie identity je teda 'tvrdením' osoby o tom, kým je. S tým súvisí overenie identity, ktoré je zabezpečené prostredníctvom autentifikátora - teda predmetu, znakov či procedúry, ktorými disponuje vý lučne daná osoba a žiadna iná a ktorými ono tvrdenie o identite (zadanie identifikátora osoby) je možné preukázať.

V spojitosti s už zavedeným elektronickým občianskym preukazom (ďalej aj 'eID') sa navrhuje ako základný spôsob autentifikácie použiť práve eID. Vzhľadom na snahu v budúcnosti umožniť aj použí vanie mobilných zariadení na autentifikáciu sa navrhuje umožniť aj alternatívnu možnosť autentifikátora, pričom však aj ten bude, ako eID, vydávať Ministerstvo vnútra SR alebo orgán ním určený. Dô vodom je snaha o to, aby bol spôsob autentifikácie jednotný a aby bol sústredený do jedného miesta. S tým je spojená opäť povinnosť orgánu verejnej moci podporovať tieto základné spôsoby autentifiká cie, a to bez ohľadu na alternatívy, ktoré orgán môže mať zavedené.

Vo vzťahu k iným autentifikátorom, ako eID, sa navrhuje ustanoviť štandardný spôsob ich vydávania a zneplatňovania.

K § 23

Autorizácia úkonov je v zákone riešená plne v súlade s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnú tornom trhu', konkrétne s ustanoveniami Èlánku 20 – 'Právne účinky a uznávanie elektronických podpisov'. Tento zákon v spojení so zavádzanými zmenami v zákone č. 215/2002 Z. z. zabezpečí plný súlad s navrhovanými ustanoveniami a zaručený elektronický podpis bude plne v súlade s požiadavkami na kvalifikovaný elektronický podpis (Qualified electronic signature) zavedený v pripravovanom nariadení.

Z hľadiska orgánu verejnej moci je autorizácia úkonu realizovaná:

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou

• zaručenou elektronickou pečaťou s časovou pečiatkou

Osoba ktorá nie je orgánom verejnej moci vykoná autorizáciu úkonu:

• zaručeným elektronickým podpisom - ak sa právny úkon vykonáva podľa zá kona v elektronickej forme, alebo ak podľa osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis

• zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou - ak podľ a osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť osvedčený

• iným uznaným spôsobom autorizácie, ak takýto spôsob ustanoví osobitný zákon. Autorizácia však musí zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a pr ávnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznané spôsoby autorizácie ustanoví Ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom.

Preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby je možné jedným z nasledujúcich spôsobov:

• osoba pri autorizácii úkonu použije mandátny certifikát, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto inú osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia. Použitie mandátnych certifikátoch sa predpokladá najmä pre pracovníkov orgánov verejnej moci, kde pre overenie platnosti tohto úkonu je potrebné jednoduch ým spôsobom (umožňujúcim aj automatizované spracovanie) preukázať takéto oprávnenie (napr. notár, pracovník IOM, colník a pod.)

• ak autorizačný prostriedok obsahuje identifikátor osoby a z referenčn ého údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene (napr. rodič za neplnoleté dieťa a pod.)

• doložením elektronického dokumentu, ktorý obsahuje jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom (ak oprávnenie kona ť vzniká udelením splnomocnenia) alebo príslušným orgánom verejnej moci (ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci)

• elektronickým odpisom z informačného systému verejnej sprá vy, nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy

• identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zá konným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.

Aby nebolo pri konaniach voči danému orgánu verejnej moci potrebné opä tovne preukazovať oprávnenie ku konaniu, je orgán verejnej moci povinný v informačnom systéme zabezpečiť aktuálnu evidenciu údajov, potrebných na preukázanie oprávnenia konať v mene inej osoby, o ktorý ch sa dozvie pri svojej činnosti. Ak tieto oprávnenia sú hodnotou referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje.

Ak orgán verejnej moci takéto oprávnenia vo svojom informačnom systéme vedie, nie je oprávnený požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, pokiaľ nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či opr ávnenie trvá alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.

K § 24 až 28

Ustanovenia o elektronickom podaní a o elektronickom úradnom dokumente sú základnými ustanoveniami, ktoré dávajú odpoveď na to, akým spôsobom prebieha komunikácia pri výkone verejnej moci a akým spô sobom osoby a orgán verejnej moci využívajú svoje oprávnenia, resp. plnia svoju povinnosť podať podanie a vydať rozhodnutie.

Východiskom elektronického podania je cieľ, aby verejná moc ustanovila formuláre elektronických podaní, ktoré budú opatrené fikciou validity a následne, ak osoba takýto elektronický formulár použ ije na podanie voči orgánu verejnej moci, bola jej povinnosť či oprávnenie podať podanie považovaná za riadne splnenú.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa bude modul elektronických formulárov, ktorý bude obsahovať elektronické formuláre elektronických podaní vo vzťahu ku každému konaniu. Predpokladom je, že bude obsahovať jednak formuláre so všeobecnými náležitosťami podaní podľa OSP a správneho poriadku, ako aj formuláre ostatných podaní, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Náležitosti týchto podaní budú upraven é vždy osobitnými predpismi a zodpovedným za vytvorenie elektronického formuláru bude ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý na danom úseku vykonáva ústrednú štátnu správu.

Navrhuje sa ustanoviť základné podmienky, okrem zákonných náležitostí, ktoré elektronické formuláre elektronického podania musia spĺňať . Tieto podmienky majú za cieľ zabezpečiť jednak možnosť ich riadneho a prípadne aj interaktívneho vyplnenia podávajúcim, ako aj ich autorizácie a tiež ukladania, tlače a iných úkonov. Z hľadiska uží vateľského komfortu sa navrhuje možnosť vytvoriť elektronické podanie aj iným spôsobom, ako vyplnením formulára, pričom však takéto podanie musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako podanie vytvoren é vyplnením formulára. Dôvodom je snaha umožniť vytváranie elektronických podaní aj prostredníctvom programového vybavenia a automatizovane.

Evidencia elektronických formulárov elektronických podaní v module elektronických formulárov sleduje dva hlavné ciele. Prvým je sprístupniť podávajúcemu platný elektronický formulár na účely realizá cie podania - na tento účel bude mať každý formulár vyznačenú platnosť. Druhým je umožniť vizualizovať v minulosti podané elektronické podania - na tento účel budú elektronické formulá re v module uložené takpovediac 'navždy'.

Ustanovenie § 25 obsahuje základnú fikciu vo vzťahu k elektronickému podaniu, ktorá ustanovuje, že ak podľa osobitného predpisu je na účely konania či úradného styku potrebné podať podanie, je táto povinnosť, resp. oprávnenie plnohodnotne splnená, resp. realizovaná, ak dôjde k podaniu elektronického podania podľa tohto zákona. Táto fikcia však neznamen á, že ak elektronické podanie bude vyplnené nesprávne alebo nebude obsahovať všetky informácie, ktoré obsahovať má, orgán verejnej moci nebude môcť žiadať o jeho doplnenie či nebude môcť podanie odmietnuť. Znamená len, že 'štát' je zodpovedný za dodržanie formálnych náležitostí podania tým, že vytvorí elektronický formulár, avšak za spôsob a obsah jeho vyplnenia bude vž dy zodpovedať príslušná osoba, podávajúci. Následne sa ustanovuje štandardný mechanizmus na pripojenie príloh k podaniu a spôsob, akým sa doručujú orgánu verejnej moci. Elektronická sprá va, ktorej je podanie a prílohy obsahom, zabezpečí ich spojenie a tiež základnú integritu.

Ustanovenia o elektronickom úradnom dokumente sú pendantom ustanovení o elektronickom podaní a platí pre ne to isté, čo platí pre elektronické podanie, s niektorými odchýlkami, vyplývajúcimi z odlišné ho postavenie orgánu verejnej moci a účastníka v konaní.

Spoločné ustanovenia v § 28 priznáva elektronickému podaniu a elektronickému úradnému dokumentu podľa tohto zákona rovnaké právne úč inky, ako ich 'listinným pendantom' podľa osobitných predpisov. Predmetné ustanovenie predstavuje jeden zo základných spôsobov, akým je možné listinné procesy podľa osobitných predpisov vykonávať ich elektronickou alternatívou podľa tohto zákona.

Tak elektronické podanie ako aj elektronický úradný dokument budú registratúrnymi záznamami a bude sa ne v plnom rozsahu vzťahovať zákon o archívoch a registratúrach.

K § 29 až 34

Ustanovenia o elektronickom doručovaní sú svojim spôsobom jednou z komplexných úprav, ktorá má potenciál nahradiť ustanovenia o doručovaní podľa osobitných zákonov najmä v prípadoch absencie odlišnej úpravy v nich. Pod odkazom na použitie osobitných predpisov sa myslia procesné predpisy, upravujúce jednotliv é konania - teda najmä správny poriadok, OSP, Daňový poriadok a podobne. Vyjadrením vzťahu návrhu zákona a osobitných predpisov pokiaľ ide o doručovanie sa myslí to, že osobitné predpisy môžu ustanoviť odlišný spôsob doručenia, spôsob jeho vykonania, vrátane odlišnej úpravy vo fikcii doručenia, v úložných lehotách a podobne. Podľa návrhu zákona sa však vždy bude spravovať miesto doruč enia (elektronická schránka), ako aj všetky otázky, ktoré osobitné predpisy neupravujú.

Prvým rozlišovacím kritériom pri doručovaní je to, či sa doručuje do vlastných rúk, alebo nie. V tomto zákon odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovia, ktoré dokumenty sa doručujú do vlastných rú k a ktoré nie. Samotné doručenie do vlastných rúk upravuje tento zákon štandardným spôsobom ako doručenie, pri ktorom sa potvrdzuje, že k doručeniu došlo. Na účely potvrdenia sa zavádza inštitú t elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Predpoklad je taký, aby v prípade doručenia do vlastn ých rúk nebolo možné dokument sprístupniť skôr, než dôjde k potvrdeniu doručenky. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorý m bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať 'kliknutím' na určenú funkciu doručenky.

Miestom doručovania podľa tohto zákona bude výlučne aktivovaná elektronická schránka. Inými slovami, do elektronickej schránky sa doručuje vždy. Zákon umožňuje aj paralelné doručovanie aj do inej schrá nky na špecializovanom portáli, a to len v prípade, ak sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. V prípade, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo ak sa doručuje osobitným adresátom, postupuje sa pod ľa osobitných predpisov a tento zákon sa nepoužije.

Momentom doručenia je v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, resp. uplynutie lehoty uloženia, ak sa doručuje do vlastných rú k, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch. Inými slovami, orgán verejnej moci nemá 'výhodu úložnej lehoty' a iná osoba áno. Navrhuje sa zaviesť jednotnú úložnú lehotu 15 dní a spojiť s jej márnym uplynutím fikciu doručenia.

V nadväznosti na fikciu doručenia sa navrhuje upraviť jednotný spôsob konania o neúčinnosť doručenia v prípadoch, kedy fikcia nemôže nastať. Úprava sa opäť použije v prípade absencie osobitnej ú pravy v inom zákone. Toto konanie je z dôvodu procesnej ekonómie zverené tomu orgánu, pred ktorým sa koná a je dvojstupňové, bez možnosti súdneho prieskumu. V niektorých statusových veciach sa konanie o neúč innosť doručenia neumožňuje, keďže to ich povaha, resp. následky s tým spojené vylučujú.

Ako osobitný spôsob sa navrhuje upraviť doručovanie vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci, verejnou vyhláškou alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb. Na tieto úč ely bude zriadená elektronická úradná tabuľa, ktorá bude prístupná všetkým prostredníctvom internetu. Nebude nahrádzať vyvesenie na úradnej tabuli ale bude pôsobiť ako jeho doplnok.

K § 35

Cieľom zavedenia zaručenej konverzie je zabezpečenie možnosti prevodu medzi listinnou a elektronickou formou dokumentov alebo elektronickými formami dokumentov s rôznymi formátmi, tak aby novovzniknutý dokument mal rovnaké pr ávne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument.

Tento paragraf definuje tri druhy konverzie pri ktorej je celý, bežne zmyslami vnímateľný obsah pôvodného dokumentu prevedie do novovzniknutého dokumentu:

• konverzia dokumentu z elektronickej formy do listinnej formy

• konverzia dokumentu z listinnej formy do elektronickej formy

• konverzia elektronického dokumentu do elektronického dokumentu v inom form áte

Pre zabezpečenie postupu ktorý umožní aby novovzniknutý dokument mal rovnak é právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument sa zavádza zaručená konverzia, čo je postup konverzie podľa tohto zákona. Zaručenú konverziu bude môcť vykonávať len oprávnená osoba, ktorou môže byť orgán verejnej moci, vrátane notárov, poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu a v obmedzenom rozsahu advokát.

K § 36

Tento paragraf určuje podmienky a postup pri zaručenej konverzii, ktoré umožnia aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument. Zaru čenú konverziu je možné vykonávať iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že:

• informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformá ciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý má rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument,

• v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť ú daje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie,

• bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu sú nahradené bezpeč nostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, aké poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu.

Paragraf ďalej určuje postup a úkony, ktoré oprávnená osoba vykoná va pri zaručenej konverzii. Oprávnená osoba overí autorizáciu a časovú pečiatku pripojenú k pôvodnému elektronickému dokumentu (ak k nemu boli pripojené), transformuje pôvodný dokument, vytvorí osvedč ovaciu doložku, ktorú neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom. Neoddeliteľné spojenie je v prípade elektronických dokumentov realizované vytvorení m logickej väzby medzi dokumentom a doložkou a v prípade dokumentov v listinnej podobe fyzickým spojením dokumentu a doložky (obdobne ako pri osvedčenej kópii). Ak je novovzniknutý dokument v elektronickej forme tak autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku. Následne vytvor í záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

K § 37

Tento paragraf určuje náležitosti osvedčovacej doložky. Obsah osvedčovacej doložky je závislý od druhu konverzie a jej účelom je potvrdiť súlad konverzie s podmienkami podľa tohto zákona - inými s lovami, deklarovať, že dokument má rovnaké právne účinky ako ten, z ktorého konverziou vznikol. Ide o obdobu notárskej osvedčovacej doložky.

K § 38

Účelom tohto paragrafu je zamedziť vykonávaniu konverzie niektorých dokumentov, kde je z povahy veci vylúčený prenos účinkov jedného dokumentu či veci na novovzniknutý, resp. kde je to vzhľadom na pôvodný dokument či vec nežiaduce. Konverziu nebude možné vykonať ak:

• z dokumentu nie je možné podľa osobitného predpisu vytvárať osvedčenú kópiu

• nie je možné osvedčenou kópiou nahradiť jedinečnosť pô vodného dokumentu (osobné doklady, peniaze, žreby atď.)

• nie je možné zachovať alebo nahradiť bezpečnostný mi prvkami s vyššou úrovňou záruk a ani slovne popísať

• je pôvodný elektronický dokument zvukovým alebo zvukovo-obrazový m záznamom, alebo videozáznamom a súčasne sa nekonvertuje do dokumentu s novým formátom

Súčasne sa ustanovuje, že zaručenú konverziu je možné vykonať len v prípade ak je aplikovateľný postup podľa tohto zákona a konverziu listinného dokumentu je možné vykonať len ak je originálom alebo osvedčenou kópiu. Účelom je vylúčiť konverziu tam, kde nie je možn é dodržať zákonné podmienky a zároveň ju vylúčiť vykonávať z kópií či iných dokumentov, ktorých pravosť je spochybniteľná.

K § 39

Tento paragraf ustanovuje, že novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne úč ely v rovnakom rozsahu, ako pôvodný dokument, ktorého transformáciou vznikol. Táto nevyvrátiteľná právna domnienka je podstatou zavedenia inštitútu konverzie a má v prvom rade zabezpečiť použiteľnosť listinných dokumentov v elektronickej komunikácii. Z rovnakých dôvodov sa ustanovuje zachovanie vlastnosti verejnej listiny.

Ustanovuje sa aj zodpovednosť oprávnenej osoby za dodržanie zákonného postupu a súčasne to, že oprávnená osoba nezodpovedá za pravdivosť alebo úplnosť údajov, ktoré tvoria obsah pôvodné ho dokumentu. Oprávnená osoba ďalej zodpovedá za vedenie evidencie záznamov o vykonanej konverzii, s uvedením evidenčného čísla každého záznamu o vykonanej konverzii a údajmi o počte a druhu konvertovaný ch dokumentov a o type vykonanej konverzie.

K § 40 a 41

Predmetné ustanovenie obsahuje definície pojmov na účely piatej časti.

Cieľom ustanovení o platení platieb orgánom verejnej moci je nielen upraviť spôsob platenia on-line, ale najmä skrátiť čas medzi momentom zadania pokynu na úhradu a medzi momentom, kedy sa orgán dozvie o tom, ž e platba bola zaplatená. Na tento účel sa zavádza inštitút akreditovaného platcu a mechanizmus pokynu na úhradu a zaručenej informácie o úhrade.

Ustanovenie § 41 obsahuje vymedzenie pôsobnosti celej piatej časti, a to tak, že ustanovenia tejto časti sa použijú len vtedy, ak osobitný zákon ustanoví, že sa použiť majú. Dô vodom je snaha o definovanie jednotného mechanizmu platieb, bez potreby jeho duplicitnej úpravy v rôznych predpisoch a tiež umožnenie v konkrétnom prípade posúdiť a zvoliť, či tento mechanizmus je na úhradu konkré tnej platby vhodný alebo nie.

K § 42

Základným dokumentom nového systému platenia platieb je inštitút pokynu na úhradu a inštitút zaručenej informácie o úhrade.

Pokyn na úhradu je dokument, ktorý obsahuje informácie o úhrade, ktorý sa generuje na strane verejnej moci. Podľa toho, či daná úhrada je splatná na výzvu alebo inak, sa ustanovujú dva mechanizmy vytvorenia pokynu na úhradu. Cieľom je, aby orgán verejnej moci vygeneroval informácie o úhrade, na základe ktorých nielen poskytovateľ úhrady platbu uhradí, ale najmä orgán bude mať od začiatku informáciu o tom, aká platba sa bude hradiť a následne dokáže prijatú úhradu, resp. informáciu o úhrade spojiť s príslušným konaním či úkonom, ktorých sa týka, ako aj s konkrétnym poskytovateľom úhrady.

K § 43 a 44

Vzhľadom na odlišnosti pri prístupe k elektronickým službám a plateniu platieb cez IOM a prostredníctvom akreditovaného platcu sa navrhuje upraviť dva spôsoby úhrady platby . Prvým je prípad, ak je týmto ' platcom' IOM a platba sa hradí na účet IOM a druhým je akreditovaný platca, kedy úhrada pôjde v konečnom dôsledku prijímateľa platby. Oba spôsoby sú si veľmi podobné a v princípoch rovnaké.

Postup pri platení úhrady spočíva v prvom rade vo vytvorení pokynu na úhradu, ktorý môže byť vytvorený priamo pri prístupe k službe alebo po podaní podania na základe rozhodnutia orgá nu verejnej moci. Podstatné je, že po vytvorení je pokyn na úhradu doručený a prípadne aj rovno sprístupnený poskytovateľovi platby, ktorý môže platbu uhradiť prostredníctvom ním vybraného akreditované ho platcu. Vychádza sa z faktu, že medzi akreditovaným platcom a poskytovateľom úhrady je nejaký právny vzťah - či už ide o zákaznícky vzťah na IOM alebo napríklad o právny vzťah s bankou pri vedení ú čtu či mobilným operátorom pri poskytovaní služieb. Na základe tohto právneho vzťahu akreditovaný platca po prijatí pokynu na úhradu overí, či môže za poskytovateľa úhrady platbu uhradiť. Iný mi slovami v praxi overí, či je na účte dosť prostriedkov, či si bude môcť sumu úhrady následne od poskytovateľa úhrady nahradiť na základe ich zmluvného vzťahu, prípadne či poskytovateľ ú hrady zaplatil v hotovosti, ak ide o IOM. Akonáhle akreditovaný platca overí, že platbu môže vykonať, zašle informáciu o úhrade platobnému modulu, ktorý overí súlad údajov s údajmi v pokyne na ú hradu a ak je zhoda v údajoch, zašle poskytovateľovi úhrady informáciu o úhrade. Druhé také overenie vykoná prijímateľ úhrady, a ak dôjde k zhode, považuje sa povinnosť uhradiť platbu za splnenú. Ná sledné 'fyzické' uhradenie sa vykoná už medzi akreditovaným platcom a prijímateľom úhrady, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

Podstatou tohto modelu je skrátenie času medzi zadaním pokynu a splnením povinnosti zaplatiť úhradu na rádovo desiatky sekúnd, čo umožní realizáciu elektronických služieb v podstate v reálnom čase.

K § 45 a 46

Na účely realizácie úhrad podľa tejto časti sa navrhuje ustanoviť inštitút akreditovaného platcu. Akreditovaným platcom sa na základe žiadosti môže stať jednak inštitúcia, ktorá na základe iný ch predpisov podlieha regulácii (aj) pri platobnom styku - teda banka, platobná inštitúcia či poštový podnik. Predpokladá sa aj zapojenie mobilných operátorov, ktorí majú udelené povolenie na poskytovanie platobný ch služieb a sú teda platobnou inštitúciou. Ambíciou návrhu zákona do budúcnosti je práve podpora mobilných technológií, vrátane platieb. Okrem týchto osôb sa akreditovaným platcom môže stať aj in á osoba, ktorá preukáže splnenie podmienok bezúhonnosti, finančnej spôsobilosti a technickej pripravenosti. Vzhľadom na to, že mnohé inštitúcie podľa osobitných predpisov preukazujú obdobný či vyšš í rozsah splnenia podmienok, umožňuje sa uznať na účely zápisu akreditovaného platcu aj tieto podmienky podľa osobitných predpisov.

Zápis do zoznamu akreditovaných platcov je upravený štandardným konaním na žiadosť a rovnako sú upravené aj kontrolné mechanizmy a vyčiarknutie zo zoznamu. Kontrolu bude vykonávať ministerstvo financií , a to vo vzťahu k iným akreditovaným platcom, ako bankám, platobným inštitúciám či poštovému podniku, keďže tieto podliehajú kontrole a regulácii podľa osobitných predpisov.

K § 47

Osobitná úprava vo vzťahu k plateniu platobnými kartami sa navrhuje z dôvodu zjednodušenia systému a neduplikovania nákladov, ktoré vznikajú z dôvodu kartových poplatkov. Proces výberu akreditované ho platcu pre platobné karty je upravený podobne, ako proces rokovacieho konania vo verejnom obstarávaní, pričom výsledkom je uzatvorenie zmluvy na určené časové obdobie, počas ktorého je služba poskytovaná.

K § 48

Povinnosti, ktoré sú ukladané Úradu vlády SR, ministerstvu financií a akreditovaným platcom súvisia so zabezpečením celého mechanizmu úhrady platieb. Ide jednak o informačné povinnosti voči poskytovateľovi úhrady, aby vopred vedel o nákladoch, spojených s úhradou, ako aj o povinnosti technického a organizačného charakteru, súvisiace s prepojením systémov a zabezpečením funkčnosti realizácie ú hrad. V neposlednom rade ide o evidenčné povinnosti, umožňujúce nielen párovať prijaté úhrady, ale aj vykonávať kontrolu uhradených platieb.

K § 49

Cieľom zavedenia referenčných registrov je umožniť zdieľanie a využívanie údajov medzi informačnými systémami orgánov verejnej moci a ich poskytovanie pre právne účely. Prostredníctvom referenčný ch registrov bude zabezpečené aby fyzické a právnické osoby nemuseli predkladať pre účely konania informácie, ktoré sú už vedené v referenčných registroch (princíp 'jedenkrát a dosť'). Ak orgány verejnej moci pre výkon verejnej moci potrebujú údaje o subjektoch evidencie, ktoré sú referenčnými údajmi, potom ich musia získavať z referenčných registrov.

V tomto paragrafe sú definované základné pojmy využívané pre stanovenie spôsobu tvorby a používania registrov a ich údajov pri vý kone verejnej moci. Orgány verejnej moci pri plnení svojich kompetencií v súlade z osobitnými predpismi vytvárajú evidenciu údajov o subjektoch evidencie. Subjektom evidencie môže byť osoba, vec, právo, povinnosť alebo skutočnosť. Objektom evidencie je množina údajov o subjekte evidencie, ktoré sú predmetom evidovania. Táto množina údajov je identifikovaná jednoznačným identifiká torom objektu evidencie. Miestom elektronického uchovávania objektov evidencie je register. Správcom registra je orgán verejnej moci, ktorý register vedie podľa osobitného predpisu. Registrátorom je orgán verejnej moci, ktorý je oprávnený podľa osobitného predpisu zapisovať, meniť a vymazávať údaje objektu evidencie. Hodnotou údajov je neprázdna a konečná množina znakov, ktoré údaj obsahuje. Referenčným údajom je ú daj objektu evidencie, ktorý, je uvedený zozname referenčných registrov. Orgány verejnej moci budú povinne používať pri výkone verejnej moci údaje z referenčných registrov. Použitie údaja objektu evidencie v podobe ako je uvedený referenčný údaj v referenčnom registri je definované ako referencovanie.

K § 50

Pre zavedenie možnosti zdieľania a používania údajov z registrov iných orgánov pri výkone verejnej moci je potrebné zabezpečiť aby poskytované údaje mohli byť použité pre právne účely a aby org án poskytujúci tieto údaje nemusel osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť referenčných ú dajov. Tento paragraf ustanovuje, že hodnota referenčného údaja sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Súčasne určuje, že nikto nemôže namietať správnos ť a úplnosť referenčného údaja ak sa niekto v dobrej viere spoľahol na hodnotu referenčného údaja.

K § 51

Tento paragraf definuje referenčný register ako register, ktorý je uvedený v zozname referenčných registrov. Súčasne definuje aj údaje, ktoré sú vedené v zozname referenčných registrov o jednotlivý ch registroch, ktoré sú v ňom uvedené. Zoznam referenčných registrov bude poskytovať pre používateľov referenčných registrov informácie o referenčných údajoch vedených v referenčnom registri, inform ácie o spôsobe prístupu k referenčným údajom a referenčným registrom, informácie o oprávneniach orgánu verejnej moci pristupovať k referenčným údajom a o pôsobnosti v rámci, ktorej využí va referenčné údaje, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis, informácie o údaj o právach a povinnostiach osôb, na základe ktorých dochádza k zmene referenčných ú dajov, najmenej vo forme odkazu na všeobecne záväzný právny predpis. Zoznam referenčných registrov je zverejnený na ústrednom portáli a na webovom sídle ministerstva. Tento zoznam je verejne prístupný okrem ú dajov opisujúcich spôsob prístupu k referenčným údajom a referenčných registrom, ktoré budú sprístupnené len orgánom verejnej moci.

Zoznam referenčných registrov bude vydávaný ako všeobecne záväzný právny predpis Ministerstvom financií SR. Pre zápis údajov z registra do zoznamu referenčných registrov bude rozhodujúce, či je údaj objektu evidencie vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečný, t.j. či sa tento údaj nespravuje v inom referenčnom registri alebo v iný ch registroch orgánov verejnej moci. Súčasne musí ministerstvo posúdiť či v registri, v ktorom sú tieto údaje vedené sú tieto údaje evidované pri ich vzniku, zmene alebo zániku a súčasne či s touto evidenciou sú spojené právne účinky k tretím osobám. Referenčným registrom môže byť aj register, v ktorom nie sú evidované údaje pri ich vzniku, zmene alebo zániku alebo nie sú spojené s touto evidenciou právne účinky k tretím stranám pokiaľ takýto register má tieto údaje sprístupňovať iným osobám ako jediný referenčný zdroj údajov.

K § 52

Tento paragraf určuje povinnosť orgánom verejnej moci, ktoré evidujú údaje z iných informačných systémov, ktoré sú referenčnými údajmi tieto údaje nevytvárať ale použiť ich v podobe ako sú uvedené v referenčnom registri a to referencovaním. Referencovanie sa vykoná automatizovaným spôsobom, tzn. informačný systém referenčného registra musí poskytovať aplikačné alebo používateľské služby, ktoré umožnia automatizovaný spôsob poskytovania referenčných údajov a súčasne informačný systém orgánu verejnej moci, ktorý pre svoje agendy využíva tieto údaje, musí mať ná stroje, ktoré mu umožnia využívať elektronické služby referenčného registra. Ak dôjde ku zmene alebo výmazu referenčných údajov v referenčnom registri, iný orgán verejnej moci využívajúci tieto údaje prostredníctvom referencovania musí zabezpečiť aby sa takáto zmena premietla aj do ním vedenej evidencie.

K § 53

Pri výkone verejnej moci môže zistiť orgán verejnej moci referencujúci referenčné údaje nesúlad medzi údajmi z referenčného registra a skutočnosťou, ktorý vznikol z ľubovoľného dô vodu. Tento paragraf určuje povinnosť pre orgány verejnej moci v prípade, že pri svojej činnosti zistia takýto nesúlad, oznámiť túto skutočnosť správcovi referenčného registra. Tento je následne povinn ý zabezpečiť ich opravu, pričom postup opravy ustanovuje osobitný predpis, ktorý upravuje vedenie registra.

K § 54

Referenčné registre sú zdrojom údajov pre výkon verejnej moci pre všetky orgány verejnej moci, ktoré majú oprávnenie ich používať a to bez nutnosti ich ďalej overovať alebo požadovať ich predlož enie občanmi alebo od právnickými osobami. Aby boli správne a úplné referenčné údaje neustále k dispozícii všetkým používateľom, ktorí sú oprávnení ich používať, tento paragraf urč uje povinnosti pre správcov a registrátorov referenčných registrov.

Správca referenčného registra je povinný zabezpečiť:

• správu a prevádzku registra

• bezpečnosť a ochranu údajov referenčného registra pred neoprá vneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a pred ich stratou

• dostupnosť registra a poskytovanie jeho funkcií a sprístupnenie ú dajov orgánom verejnej moci a iným osobám, oprávneným podľa osobitných predpisov

• vedenie záznamov o udalostiach súvisiacich s prevádzkou registra a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému, zmenách nastavení oprávnenia a zmenách referenčných údajov,

• dostupnosť hodnôt referenčných údajov objektu evidencie ostatný m informačným systémom verejnej správy bezodkladne po ich zápise alebo zmene a bezodkladne po výmaze zabezpečí dostupnosť informácie o výmaze hodnoty údaja objektu evidencie.

• najmenej po dobu 10 rokov uchovanie údajov o čase a spô sobe vzniku, zmien a zániku hodnôt referenčných údajov, ako aj identifikáciu osoby, ktorá ich uskutočnila,

Registrátor referenčného registra, zabezpečuje úkony spojené so vznikom, zmenou z zánikom údajov v referenčnom registri. Zodpovedá za to, že hodnoty referenčných údajov sú úplné a zodpovedajú skutočnosti. Ak registrátor vykonáva zápis, zmenu alebo výmaz ú dajov v registri na základe podnetu inej oprávnenej osoby, tak za správnosť a úplnosť údajov zodpovedá registrátor v takom rozsahu v akom je podľa osobitného predpisu povinný skúmať ich úplnosť a to, či zodpovedajú skutočnosti.

K § 55

Tento paragraf určuje povinnosť správcovi registra poskytovať oprávneným osobám údaje z ním vedeného okrem automatického spôsobu poskytovania údajov z registra referencovaním aj formou odpisu (elektronická forma) alebo formou výpisu (listinná forma) podľa § 7 zákona 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje vydávanie elektronického odpisu údajov z informačných systémov verejnej správy a výstupu z informačných systémov verejnej správy. Ak sa podľa osobitného predpisu majú poskytovať údaje v elektronickej forme alebo listinnej forme, potom údaje poskytnuté formou elektronického odpisu alebo výpisu sa považujú za rovnocenné s údajmi, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona v elektronickej alebo listinnej podobe vrátane všetkých právnych účinkov.

K § 56

Ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Na ukladanie sankcií sa použije správny poriadok, pričom aj režim ukladania sankcií je štandardný, ako pri iných správnych deliktoch.

K § 57

Vzhľadom na to, že správny proces nie je vhodný na konania podľa tohto zákona, vylučuje sa pre všetky prípady, okrem konania o správnom delikte podľa § 56.

K § 58

Vzhľadom na dôležitosť ochrany osobných údajov sa navrhuje explicitne vyjadriť skutočnosť, že spracúvanie osobných údajov podlieha regulácii podľa zákona o ochrane osobných údajov.

K § 59

Splnomocňovacie ustanovenia obsahujú splnomocnenia na vydanie podzákonných predpisov v prípadoch, kedy to tento zákon predpokladá. Ide o úpravu podrobností vo vzťahu k IOM, k elektronickým schránkam, č i konverzii. Ministerstvo vnútra SR sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu vo veciach autentifikácie a autorizačných prostriedkov.

K § 60

Základným prechodným ustanovením je ustanovenie odseku 1, podľa ktorého sú orgány verejnej moci oprávnené v prechodnom období postupovať pri elektronickom výkone verejnej moci aj podľa osobitných zákonov. D ôvodom je množstvo parciálnych úprav elektronického konania a s tým súvisiacich vytvorených a prevádzkovaných elektronických služieb týchto orgánov. V prechodnom období sa počíta s postupným zosúla ďovaním a prechodom na postup výlučne podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, že ústredný portál, IOM a spoločné moduly už dnes majú legálny základ, prechodným ustanovením sa uznávajú všetky ú činky súvisiace so vznikom a fungovaním týchto inštitútov a považujú sa za inštitúty podľa tohto zákona.

Povinnosť podľa § 4 ods. 5 vyžaduje technické a organizačné opatrenia a ovplyvní už prebiehajúce procesy a preto sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie na jej splnenie.

Vo vzťahu k elektronickým schránkam sa upravuje mechanizmus ich zriadenia osobám, ktorým sa zriaďujú zo zákona, po účinnosti tohto zákona. Rovnako sa upravuje obdobie, kedy dôjde k ich aktivácii.

Z dôvodu potreby prípravy a nábehu na používanie modulu elektronických formulárov a platobného modulu sa navrhuje niektoré povinnosti viazať až na ich reálne uvedenie do prevádzky. Ustanovuje sa aj prechodné obdobie na výber akreditovaného platcu pre platobné karty.

Odsek 15 ukladá povinnosť Ministerstvu financií informovať adresátov právnej normy o takpovediac 'nábehu' systému, ustanoveného týmto zákonom v prechodnom období.

K § 61

Vzhľadom na úpravu IOM v tomto zákone sa navrhuje zrušiť existujúci výnos Ministerstva financií SR a nahradiť ho novým výnosom.

K čl. II

V súvislosti s potrebou zaviesť identifikátor aj pre orgány verejnej moci, ktoré nemajú pridelené IÈO sa navrhuje podriadiť ich pod už existujúci režim osobitnej identifikácie, určovanej Štatistickým ú radom.

K čl. III

Pre zabezpečenie procesov elektronického výkonu verejnej moci bolo potrebné zabezpečiť realizáciu zmien aj v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov. Tieto zmeny majú za cieľ jednak zosúladenie ustanovení tohto zákona s pripravovaným 'Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronick é transakcie na vnútornom trhu', ako aj zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie.

Zmeny v zákone o elektronickom podpis sa týkajú nasledujúcich oblastí:

• mandátne certifikáty a ich používanie,

• zavedenie pojmu elektronickej pečate,

• zjednodušenie procesov elektronickej komunikácie medzi orgá nmi verejnej moci.

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické úpravy, súvisiace so zavedením inštitútu elektronickej pečate a doplnením tohto inštitútu do definícií základných pojmov zákona. Rovnako tak sa navrhujú spresnenia a zmeny v definíciách základných pojmov, ktorých potrebu priniesla aplikačná prax.

K bodom 3 až 11

Predmetné ustanovenia, okrem legislatívno-technických zmien vyvolaných úpravami iných ustanovení, zavádzajú inštitút elektronickej pečate a zaručenej elektronickej pečate. ◊Elektronická pečať je technicky ekvivalentom elektronického podpisu, ktorý vytvára právnická osoba alebo orgán verejnej moci s cieľom zaru čiť pôvod a chrániť obsah údajov. Vytvára sa prostredníctvom na tieto účely určeného informačného systému výlučne automatizovaným spôsobom. Zaručená elektronická pečať je z technick ého hľadiska ekvivalentom zaručeného elektronického podpisu. Je ju možné použiť na autorizáciu úkonov v mene právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci (pre orgán verejnej moci tam, kde na konanie za orgá n verejnej moci nie je zákonom ustanovená osoba, napríklad colník). V prípade použitia elektronickej pečate je právnická osoba alebo orgán verejnej moci, ktorý ju vytvoril, definovaný ako pôvodca pečate. Pô vodcom pečate nemôže byť fyzická osoba. ◊Zaručená elektronická pečať sa vytvára bezpečným zariadením na vyhotovenie elektronickej pečate s použitím kvalifikovaného systémového certifikátu spôsobom, ktor ý umožňuje spoľahlivo určiť informačný systém ktorej právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci zaručenú elektronickú pečať vytvoril. Kvalifikovaný systémový certifikát na vytvá ranie elektronickej pečate vydáva akreditovaná certifikačná autorita právnickej osobe alebo orgánu verejnej moci. Vydaný kvalifikovaný systémový certifikát musí obsahovať názov a identifikačné čí slo právnickej osoby (ak je vydaný právnickej osobe) alebo názov a identifikačné číslo orgánu verejnej moci (ak je vydaný orgánu verejnej moci). Súčasne v ňom musí byť uvedené, že sa jedná o syst émový certifikát určený na vytváranie elektronickej pečate. ◊Platnosť elektronickej pečate sa overuje prostriedkom na overenie elektronickej pečate. Pri overovaní zaručenej elektronickej pečate overovateľ, na základe kvalifikovaného systémov ého certifikátu verejného kľúča, overí, či verejný kľúč na overenie zaručenej elektronickej pečate patrí pôvodcovi pečate. Overovanie elektronickej pečate vykonáva pri spracovaní komuniká cie aj elektronická podateľňa prostredníctvom prostriedkov na overovanie elektronickej pečate. Prostriedky pre vytváranie a overovanie zaručenej elektronickej pečate certifikuje Národný bezpečnostný úrad. Formá t a spôsob vyhotovovania zaručenej elektronickej pečate, rovnako ako podrobnosti o podmienkach platnosti pre zaručenú elektronickú pečať, postup pri overovaní a podmienky overenia zaručenej elektronickej pečate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národný bezpečnostný úrad.

K bodom 12 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú dnešný právny stav v oblasti tzv. mandátnych certifikátov a tento pojem, ktorý dnes nemá legálnu definíciu, ustanovujú ako právny pojem pre špecializovaný druh kvalifikované ho certifikátu.

V mnohých konaniach je potrebné preukázanie oprávnenia k vykonaniu daného úkonu, najmä ak fyzická osoba koná napr. za orgán verejnej moci (napr. úradník autorizujúci rozhodnutie za daný orgá n verejnej moci). Pre preukazovanie takéhoto oprávnenia je možné použiť rôzne spôsoby, avšak osoba udeľujúca takéto oprávnenie by mala mať pod svojou kontrolou procesy odňatia takéhoto oprávnenia.

Riešením tohto problému je použitie mandátnych certifikátov, ktoré v sebe majú explicitne uvedenie oprávnenie, s ktorým osoba pri autorizácii úkonu koná, čiže oprávnenie konať za alebo v mene mandanta, konať ako orgán verejnej moci alebo oprávnenie vykonávať činnosť alebo funkciu. V prípade zániku daného oprávnenia má splnomocňujúca osoba oprávnenie zrušiť jednoducho – zrušením daného certifikátu. Spracovanie takýchto oprávnení je možné aj automatizovane.

Hoci súčasný text zákona umožňoval takýto zápis oprávnenia do certifikátu, neustanovoval povinnosti jednotlivých subjektov pri zápise oprávnenia a takéto oprávnenie v certifikáte nebolo možné pova žovať za dôveryhodné.

K bodu 14

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 15

V súvislosti so zavedením inštitútu elektronickej pečate a mandátnych certifikátov sa rozširuje pôsobnosť NBÚ, najmä o akreditované certifikačné služby pre orgány verejnej moci a vedenie zoznamu oprá vnení a registra kvalifikovaných systémových certifikátov orgánov verejnej moci.

K bodu 16

Ustanovenia § 10a súvisia so zmenami v oblasti mandátnych certifikátov. Úprava vydávania a používania mandátnych certifikátov je založená na nasledujúcich princípoch:

• Národný bezpečnostný úrad bude viesť zoznam oprávnení, v ktorom bude uvedený presný text oprávnenia (tak ako bude zapisovaný do mandátneho certifikátu). Text oprávnenia musí byť totožný s názvom, aký pre dané oprávnenie ustanovujú všeobecne záväzné prá vne predpisy a ak to nie je možné, musí byť totožný s názvom, ktorý pre dané oprávnenie určuje platný interný predpis orgánu verejnej moci alebo inej osoby, za ktorú alebo v mene ktorej sa oprávnenie vykon áva.

• Zoznam oprávnení predpisuje aj zoznam dokladov, ktorými musí ž iadateľ o mandátny certifikát s daným oprávnením dokladovať svoju žiadosť. Tieto doklady musia byť totožné s dokladmi, na základe ktorých vzniká podľa všeobecne záväzných prá vnych predpisov dané oprávnenie. Ak oprávnenie vyplýva zo zápisu v zákonom ustanovenej evidencii, dokladom je vždy výpis z tejto evidencie, vydaný orgánom verejnej moci, ktorý ju vedie.

• Do zoznamu oprávnení zapisuje Národný bezpečnostný úrad opr ávnenie na základe oznámenia orgánu verejnej moci. Zoznam oprávnení je zverejnený.

• Pri vydávaní kvalifikovaného certifikátu s príslušným opr ávnením je akreditovaná certifikačná autorita pred vydaním takéhoto certifikátu povinná overiť súlad a úplnosť predložených dokladov s dokladmi uvedenými pre dané oprávnenie v zozname oprávnení .

• Po ukončení platnosti oprávnenia je o zrušenie daného certifik átu povinný požiadať mandatár a orgán verejnej moci alebo osoba, u ktorej mandatár vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu, alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu.

Ustanovenia § 10b súvisia so zavedením inštitútu elektronickej pečate a zmenou v spôsobe overovania autorizácie medzi orgánmi verejnej moci. Pri vzájomnej komunikácii medzi orgánmi verejnej moci sú vymieňané elektronické dokumenty autorizované zaručenou elektronickou pečaťou (napr. odpisy z informačných systémov alebo údaje z referenčných registrov), ktoré sú inými orgánmi používané v procesoch výko nu verejnej moci. V súčasnosti je proces overovania zaručeného elektronického podpisu pomerne zložitý, a z dôvodu používania zoznamu zrušených certifikátov ho nie je možné realizovať on-line.

Vo všeobecnosti je pri overovaní platnosti zaručeného elektronického podpisu a zaručenej elektronickej pečate potrebné overiť, či bol certifikát podpisovateľa pri vytváraní podpisu alebo elektronickej peč ate platný, nakoľko môže dôjsť ku kompromitácii súkromného kľúča a následne podaniu žiadosti o zrušenie certifikátu. Ak sa však jedná o zaručené elektronické pečate orgá nov verejnej moci a ochranu privátnych kľúčov na ich vytváranie, situácia je iná. Tieto sú väčšinou ukladané v špeciálnych zariadenia (nie napr. v USB zariadeniach alebo čipových kartách, ktoré pou žívajú fyzické osoby) a sú umiestnené v zabezpečených prevádzkových priestoroch. Preto je pre procesy overovania zaručenej elektronickej pečate pri komunikácii medzi orgánmi verejnej moci použiť iné princípy, podobne ako v prípade 'uzavretého systému'.

Použitie zaručenej elektronickej pečate a jej overovanie pri vzájomnej komunikácii orgánov verejnej moci je založené na nasledujúcich princípoch:

• kvalifikované certifikáty pre orgány verejnej moci určené na vytváranie zaručenej elektronickej pe čate vydáva pre orgány verejnej moci Národný bezpečnostný úrad

• platnosť kvalifikovaného systémového certifikátu je daná jeho uvedením v zozname platných kvalifikovaných systémových certifikátov, ktorý vydáva a zverejňuje Národný bezpečnostný úrad. Ak je v tomto zozname v čase jeho platnosti obsahuje uvedený daný kvalifikovaný systémový certifikát, považuje sa tento za platný a táto informácia sa môže využiť pri overovaní zaručenej elektronickej pečate. Znamená to, že v tomto prípade je možné overenie zaručenej elektronickej pečate vykonať on-line spôsobom.

• Na účely vydávania zoznamu platných kvalifikovaných certifiká tov vedie Národný bezpečnostný úrad register systémových certifikátov, do ktorého zapíše kvalifikovaný systémový certifikát na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorému bol vydaný

• Národný bezpečnostný úrad je povinný každý deň vyda ť a zverejniť zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov na základe údajov z registra. Zoznam platných kvalifikovaných systémových certifikátov platí 24 hodín od jeho vydania, a kvalifikovan ý systémový certifikát, uvedený v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu

• ak je kvalifikovaný systémový certifikát vedený v registri kvalifikovaných systémových certifikátov zrušený úrad to bezodkladne oznámi správcovi alebo prevádzkovateľovi modulu úradnej komunikácie, ktorý je bezodkladne povinný zabezpečiť, aby elektronick á komunikácia, pri ktorej je použitý zrušený kvalifikovaný systémový certifikát, bola modulom úradnej komunikácie zablokovaná.

K bodu 17

Podľa platného znenia § 12 ods. 2 zákona o elektronickom podpise poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb je podnikaním, okrem výkonu certifikačných činností podľa § 10 ods. 2 písm. l) zákona o elektronickom podpise (poskytovanie akreditovan ých certifikačných služieb vybraným orgánom verejnej moci). Navrhované nové znenie § 12 ods. 2 umožňuje poskytovať akreditované certifikačné služby na nekomerčnej báze aj orgánom verejnej moci av šak iba vo vzťahu k vlastným zamestnancom alebo príslušníkom.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy v bode 12. ustanovuje, že poskytovateľom certifikačnej služby môže byť verejnoprávny subjekt alebo právnická osoba či fyzická osoba, ak je založená v súlade s vnútroštá tnymi predpismi.

Navrhované znenie je prínosom k rozvoju elektronicky poskytovaných služieb, nakoľko umožňuje orgánom verejnej moci možnosť rozhodnúť sa o spôsobe zabezpečenia kvalifikovaných certifikátov a umožní aj rozvoj poskytovania elektronických služieb orgánov verejnej moci smerom k občanom a podnikateľskému prostrediu.

K bodu 18 a 19

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 20

Doplnenie súvisí so zavedením zoznamu oprávnení, ako záväzného zdroja pre zápis oprávnení v mandátnych certifikátoch.

K bodu 21

Legislatívno-technické zmeny, súvisiace so zavedením nových pojmov v oblasti mandátnych certifikátov, ako aj zavedením inštitútu elektronickej pečate.

K bodu 22

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodom 23 a 24

Legislatívno-technické zmeny.

K bodu 25

Z dôvodu aplikačnej praxe platného textu zákona a zmien v definícii základných pojmov sa navrhuje predmetné ustanovenie legislatívno-technicky spresniť.

K bodu 26

V nadväznosti na zmeny v ustanoveniach o mandátnych certifikátoch sa navrhuje upraviť aj predmetné ustanovenie o pokute.

K bodu 27

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 28

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na zavedenie registra systémových certifikátov.

K bodom 29 a 30

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Zmena súvisí so zavedením inštitútu zaručenej konverzie. Z tohto dôvodu sa súčasný spôsob konverzie formátu nahrádza novozavedeným spôsobom zaručenej konverzie. Následne sa vykonávajú legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K čl. V až VII

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetných oblastiach.

K čl. VIII

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s vypustením pojmov, definovaných v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 7

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest a ich kontroly do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 11

Legislatívno-technická zmena, súvisiaca s presunutím úpravy ústredného portálu do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 12 až 14

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 15

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 16

Legislatívno-technické zmeny súvisiace s definovaním pojmov v zákone o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 17

Vypustenie predmetného ustanovenia súvisí s úpravou tejto oblasti v zákone o elektronickom výkone verejnej moci a s odstránením duplicity.

K bodu 18

Legislatívno-technické zmeny súvisiace so zavedením inštitútu zaručenej elektronickej pečate.

K bodu 19

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodom 20 a 21

Zmeny súvisia s presunutím niektorých sankcií do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K bodu 22

Prechodné ustanovenia upravujú mechanizmus ukladania pokút za delikty, spáchané pred účinnosťou novely.

K bodu 23

Legislatívno-technická zmena, súvisiace s presunutím úpravy integrovaných obslužných miest do zákona o elektronickom výkone verejnej moci.

K čl. IX

Doplnenie súvisí s požiadavkou na zachovanie listinnej podoby vykonávania úkonov v predmetnej oblasti.

K čl. X

Účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2013.

Schválen é na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 30. mája 2013.

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

K predpisu 305/2013, dátum vydania: 08.10.2013

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa predkladá na základe legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej sprá ve, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 657/2010 z 29. septembra 2010.

Cieľom návrhu zákona je ustanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realiz áciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom, bez potreby zásahu do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon. Podstatou ná vrhu je kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvý šila bezpečnosť tejto komunikácie. Takisto je ďalším dôležitým faktorom zavedenie úplne nových inštitútov (napríklad konverzia dokumentov, elektronické schránky), ktoré v právnom prostredí ch ýbali a sú nevyhnutné pre riadne fungovanie elektronických procesov. Cieľom pritom nie je nahrádzať existujúce predpisy, (najmä upravujúce správne/súdne konanie) návrhom zákona, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k 'papierovému, listinnému' spôsobu výkonu verejnej moci, pri zachovaní regulácie tohto výkonu v jeho podrobnostiach osobitnými predpismi.

Návrh zákona obsahuje úpravu nových právnych inštitútov, ktoré nemajú svoj legálny obsah v dnešnom práve a sú pre plnohodnotný výkon verejnej moci v elektronickej podobe nevyhnutné. Ide o

a. elektronick é schránky,

b. identifikácia a autentifikácia osôb,

c. autorizácia,

d. zaručená konverzia,

e. úhradu platieb platených orgánu verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona,

f. referenčn é registre.

Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom, ktoré sú v platnom práve buď upravené výlučne na listinný spôsob vý konu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, avšak ich úprava je fragmentovaná a nejednotná. Ide najmä o

a. architekt úru informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci,

b. podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom,

c. elektronické podanie a elektronický úradný dokument,

d. elektronické doručovanie

Vzhľadom na to, že predmet úpravy návrhu zákona zasahuje aj do oblastí, upravených inými právnymi predpismi, ako aj vzhľadom na potrebu prispôsobenia existujúcich právnych inštitú tov návrhu zákona, v osobitných článkoch sa navrhujú zmeniť a doplniť súvisiace právne predpisy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s pr ávom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o elektro nickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

XX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR

Nemáme pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Z návrhu zákona vyplývajú negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú v doložke vybraných vplyvov zohľadnené. Vplyvy vyplývajúce z § 7 ods. (10) zákona /úhrady za činnosť integrovaného obslužného miesta/ a ustanovení Èl. II /súdne poplatky/ a Èl. III /správne poplatky/ žiadame premietnuť do doložky a analýzy vplyvov. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a nasledujú ce tri rozpočtové roky. Spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov alebo znížených príjmov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

V analýze sociálnych vplyvov, v časti 4.1. Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materi álom odporúčame v predloženom texte slová 'verejných orgánov' nahradiť slovami 'elektronického výkonu verejnej moci.'.

Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu, že nepôjde o obyvateľov a domácnosti, ktoré využívajú služby verejných orgánov vo všeobecnosti, ale o dotknutých obyvateľov a domácnosti, ktoré búdu využívať elektronický v ýkon verejnej moci.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu ' Návrh zákona o elektronickom výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov', neuplatňujeme žiadne pripomienky a zároveň odporúčame do predkladacej správy doplniť negat ívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z materiálu a z doložky vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy 2013201420152016Príjmy verejnej správy celkomŠtátny rozpočet (VPS)z toho: - vplyv na ŠR - vplyv na územnú samosprávuVýdavky verejnej správy celkom12 62741 248 31 81425 890V tom: MF/0A9 Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti12 62741 24831 81425 890z toho: -vplyv na ŠR 11 62738 24828 81423 890EÚ prostriedky 7 99028 80521 70017 992Spolufinancovanie 1 8755 0833 8293 175Pro Rata 1 7624 3603 2852 723-vplyv na územnú samosprávu1 0003 0003 0002 000 Financovanie zabezpečené v rozpočteV tom za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 12 62741 24831 81425 890

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)12 62741 24831 81425 890 z toho vplyv na ŠR11 62738 24828 81423 890 financovanie zabezpečené v rozpočte 11 62738 24828 81423 890 ostatné zdroje financovania1 0003 0003 0002 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / ú spora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Projekty financované v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v plnej vý ške cez rozpočet Platobnej jednotky Ministerstva financií SR, a teda nesmú byť rozpočtované duplicitne v rozpočtoch príslušných kapitol. Projekty v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizá cia verejnej správy a elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z EÚ vo výške 75,31% a spolufinancované zo štátneho rozpočtu vo výške 13,29% a systémom pro rata 11,4 % projektu zabezpe čované transferom z rozpočtu Platobnej jednotky MF SR. Vzhľadom na to, že tento proces je čo do rozsahu bezprostredne závislý od spôsobu realizácie a nasadenia spoločných modulov a ďalších elektronický ch prostriedkov komunikácie, ako aj vzhľadom na to, že v určitom rozsahu existuje výkon verejnej moci elektronicky aj v súčasnosti, konkrétne cieľové odhadované finančné dosahy budú závislé na stave realizácie konkrétnych projektov.

V budúcnosti, t.j. až po zabezpečení všetkých krokov k úplnej elektronizácii administratívnych procesov, možno očakávať úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy, a to nákladov na, archí vne kapacity, kancelársky spotrebný materiál atď.

Dôsledkom zjednotenia pravidiel pre prístup k údajom, bude jednoduchšie prepojenie informačných systémov, a tým lacnejšia realizácia povinností na zdieľanie údajov, ktoré budú vychádzať z rôznych pr ávnych predpisov, a ktorých cieľom je odstránenie byrokratickej záťaže právnických a fyzických osôb.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu zá kona je vytvorenie funkčného modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie základných registrov verejnej správy. Návrh zákona vytvára spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú. Využitie elektronických osobných schránok umožn í zníženie papierovej agendy a jej plnoprávne prevedenie na elektronickú formu. Znamená to odbremenenie administratívy verejnej moci a zrýchlenie procesov z pohľadu občanov i podnikateľského sektora.

Zákon podporí rozšírenie využívania zaručeného elektronického podpisu na všetky služby eGovernmentu ako základného verifikačného nástroja elektronickej komunikácie s verejnou správou. Jeho plošn é zavedenie bude technickou a organizačnou úlohou verejnej správy.

Veľmi významnou spoločenskou črtou zavàšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát, a tým zvýšenie komfortu občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s ú radmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobené opakovaným prenosom rovnakých údajov rôznym úradom, ktoré ich vyžadujú. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktoré si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registrov verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov vedených inými orgánmi verejnej moci.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

X nová služba alebo nariadenie

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou vstupných nárokov na výdavky štátneho rozpočtu, ktoré budú spojené s potrebou orgánov verejnej moci zabezpečiť možnosť využívania elektronických prostriedkov pri výkone verejnej moci a rovnako bude mať vplyv aj formou udržiavacích nákladov na chod jednotlivých služieb elektronickej verejnej správy. Výdavky si jednotlivé inštitúcie uplatnia v rámci príslu šnej rozpočtovej kapitoly a rozpisu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 na základe predložených požiadaviek. Schválená výška výdavkov bude zabezpečená v rozpočte prísluš nej kapitoly.

Prínosom bude lepší v ýkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zní ženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.

Reálny rast nákladov sa vzhľadom na predpokladanú účinnosť zákona predpokladá až od roku 2014. To zakladá nárok na hospodárenie verejnoprávnych inš titúcií a tiež nárok na štátny rozpočet prostredníctvom financovania zriadenia jednotlivých spoločných modulov, na ktoré sú naviazané projekty rozvoja IKT a takisto v prípade zriadenia a prevá dzkovania nových registrov. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (1. prioritná os) a v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivý ch kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 387 z 30. júla 2012 k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka bolo v bode C. 1 ministrovi financií SR uložené viaza ť v kapitolách štátneho rozpočtu prostriedky v objeme 120 mil. eur a v bode D. 2 primátorom miest, starostom obcí a predsedom vyšších územných celkov odporučené prispôsobovať v záujme konsolidá cie verejných financií výdavky miest, obcí a vyšších územných celkov vývoju ich príjmov. Uvedené opatrenie je záväzným limitom pre zamedzenie zvyšovania nákladov na bežnú prevádzku i investičn é projekty, nekryté schválenými rozpočtovými opatreniami.

Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy ako aj všetky referenčné registre sú v správe ústredných orgánov verejnej správy (ÚOŠS). Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly pr íslušného ÚOŠS, preto sa územnej samosprávy uvedené náklady priamo netýkajú. Orgány územnej samosprávy sú do systé mu elektronickej verejnej správy osobitne zapojené najmä Národným projektom Dátového centra miest a obcí.

K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajú cich z iných predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesný ch predpisoch upravujúcich výkon ich pôsobnosti.

Obstarávacie náklady na IKT sú už v súčasnosti vo väčšine preinvestované v rámci obnovy životného cyklu, a napr. "logovanie" prístupu k dátam a uchovávanie záznamov o ňom je štandardnou súč asťou moderného zabezpečenia informačného systému, a preto je možné tieto náklady uhradiť účelnou alokáciou prostriedkov v rámci obnovy životného cyklu informačných systémov.

Vzhľadom na fakt, že vláda SR schválila svojim uznesením č. 561 zo 17. 10. 2012 Návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych, a súdnych poplatkov, ktorý predstavuje komplexný spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov, z toho dôvodu neobsahuje návrh tohto zákona úpravu elektronické ho platenia týchto poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá rast príjmov štátneho rozpočtu zo správnych a súdnych poplatkov zabezpečovaných prostredníctvom návrhu tohto zákona.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Bežné výdavky (600)2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)221006 3506 9667 000 Bežné transfery (640)2200750850900 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)9 32731 148 20 99816 990 Obstarávanie kapitálových aktív (710)27 21025 64815 31411 090 Kapitálové transfery (720)22 1175 5005 6845 900 Dopad na výdavky verejnej správy celkom12 627 41 248 31 814 25 890 z toho výdavky na ŠR11 62738 248 28 81423 890 Bežné výdavky (600) 2 3007 1007 8166 900 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700)9 32731 14820 99816 990

Tabuľka č. 5

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka 2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 221004 - správne poplatky Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)poznámka2013201420152016 Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR *Mzdové náklady sú margin álne, pretože obslužné činnosti budú v absolútnej väčšine vykonávať preškolení súčasní pracovn íci povinných osôb (orgánov verejnej správy a verejnej moci).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

- Prínosy: Zjednotenia komunikačných kanálov komunikácie s verejnými orgánmi, rýchlosť, transparentnosť procesov

- Náklady na poštovné služby, na zvýšenie úrovne informačnej bezpečnosti, aktualizáciu webových služieb, opravu chybových dát, pravidelnú aktualizáciu dát v IS, zodpovednostné krytie spôsobených škôd resp. pokuty pri nedodržiavaní povinností.

Navrhovaná úprava zaručenej konverzie bude z hľadiska podnikateľského prostredia predstavovať na jednej strane ná klady, ale aj racionalizáciu časových a priestorových kapacít spojených s archivovaním konvertovaných dokumentov do elektronickej podoby.

3.3. Aká je predpokladaná vý ška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

- Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia (broadband) a na nákup/aktualizáciu nevyhnutných softvérových produktov, v prípade doterajšieho nevybavenia subjektu výpočtovou technikou aj nákup hardv éru.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunikácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyš ovania podpory podnikateľskému prostrediu, vo zvýšení úrovne bezpečnosti elektronickej komunikácie s verejnými orgánmi.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické d ôsledky pripravovaných regulácií?

Výrazné odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladané ho materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnen é. Kvantifikujte:

Nebude mať negatívny dosah na rast výdavkov obyvateľa/domácnosti. Pokles výdavkov bude v prípade využitia elektronických platieb za verejné služby.

Počet dotknutých obyvateľov a domácností je identický s okruhom žiadateľov o služby elektronického výkonu verejnej moci.- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Zrýchlenie prístupu k službám v dôsledku využívania elektronickej komunikácie ako rýchleho komunikačného nástroja.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bude mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, nakoľko zavedením elektronických služieb sa uľahčí prístup k službám napr. občanom so zdravotným alebo iným postihnutím.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť.

Pozitívny dosah na zamestnanosť sa predpokladá v oblasti vysokej racionalizácie využitia existujúcich pracovných síl pre zavádzanie elektronických procesov verejnej správy a zvýšenia ich odborných zručností. .

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíš te ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zavádzajú sa spoločné moduly, základné registre, posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov, čím sa rozšíri, zefektívni a skvalitní prístup verejnosti k elektronickým službám verejných orgánov.

Úroveň IV (transakčná).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíš te spôsob jej zabezpečenia.)Áno, predmetom úpravy návrhu zákona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte sp ôsob, napr. projekty, školenia.)Nie,

zákon je zameraný na správcov a prevádzkovateľov ISVS povinných osôb, zabezpečujúcich v rámci svojej vnútornej organizácie aj prevádzku IS, vzdelanie pracovníkov v oblasti IKT vyplýva z ich pracovné ho zaradenia. U používateľskej verejnosti sa týmto zákonom nepredpokladá štátom zabezpečované IKT vzdelávanie na tieto účely.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Áno, hoci zá kon je technicko-procesnou normou zameranou na IT architektúru verejnej správy, propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie používania e-služieb.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte sp ôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno, prostredníctvom technických štandardov prístupnosti a využívaním tzv. prístupových miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy a verejnej moci.Infraštruktú ra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveď te jeho funkciu.)Áno, zákon predpokladá vytvorenie a zavádzanie viacerých nových ISVS, napr. spoločné moduly UPVS, a pod. Zároveň sa zvýrazňuje potreba rozširovania existujúcich ISVS, aktualizácie relevantných ISVS, spoločných modulov a ich nástrojov, napr. vlastných formulárov povinných osôb potrebných na primárnu komunikáciu obč anov s orgánmi verejnej moci.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, prostredníctvom širokopá smového internetu sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb, ako napr. JKM, IOM. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte sp ôsob rozširovania prístupnosti.)Áno, rozširuje sa okruh poskytujú cich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. Posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte sp ôsob jej zabezpečenia.)Áno, prostredníctvom š tandardov pre ISVS sa zabezpečuje rozšírená úroveň interoperability.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, prostredníctvom povinností správcov a prevádzkovateľov ISVS. Bezpečnosť a ochranu digitálneho prostredia je možné zlepšiť na programovej úrovni (softvérovej) alebo technickej (hardvérovej).6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveď te popis zmien.)Nie, kompetenčné zmeny na úrovni zákonov sa nepredpokladajú. Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni zriaďovania ISVS a gestorstva základných registrov a modulov v kompetencii príslušných prevádzkovateľov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíš te príslušnú úroveň financovania.)Áno, hlavne z prostriedkov OPIS na projekty 1. prioritnej osi a tiež čiastočne v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých povinných osôb. Do výšky 85 % financovaných v rámci OPIS.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu ú pravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Struč ne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie,

Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci priamo nepreberá ani neimplementuje žiadne právne záväzné akty EÚ. V článku III tohto zákona (novela zákona o elektronickom podpise) sa upravujú ustanovenia, ktoré súvisia s aktmi EÚ v oblasti elektronického podpisu, ale priamo ich nepreberajú ani neimplementujú: Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoloč enstva pre elektronické podpisy, Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahč enie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie ná vrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzn ých právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy. Uvedená smernica je plne transponovaná do zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

- Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spô sobmi prostredníctvom 'miest jednotného kontaktu' podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu je technický prevádzkový predpis, podľa ktorého certifikačné orgány v šetkých členského štátu EÚ postupujú. Samotná smernica č. 2006/123/ES je plne transponovaná do zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky◊

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore