Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2024

Platnosť od: 23.12.2009
Účinnosť od: 01.01.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty, Dražby, Správa a privatizácia národného majetku, Daňové orgány
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST46JUD99588DS52EUPP11ČL59

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 563/2009 s účinnosťou od 01.01.2024 na základe 250/2022, 496/2022 a 508/2023

Legislatívny proces k zákonu 496/2022
Legislatívny proces k zákonu 250/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 496/2022, dátum vydania: 23.12.2022

Všeobecná časť

Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa implementuje článok 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o pravidlo o obmedzení úrokových nákladov.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý obsahuje viaceré opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom, pričom predmetom návrhu zákona je aj zavedenie nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov zacieleného proti praktikám, ktoré na umelé znižovanie základu dane z príjmov využívajú nadmerné dlhové financovanie. Navrhované opatrenie vyplýva z povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2016/1164.

Návrh zákona ďalej obsahuje spresnenie a doplnenie pravidiel transferového oceňovania. Ide najmä o úpravu a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby, spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav), doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní, doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR, ako aj doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.

V návrhu zákona sa dopĺňa postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.

Návrh zákona obsahuje aj možnosť vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) v nadväznosti na započítanie príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr. rodičov) do úhrnu príjmov pre účely uplatnenia tohto daňového bonusu.

Návrhom zákona sa od 1. januára 2023 mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle.

Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa navrhuje úprava registrácie z úradnej moci, vzhľadom na nedostatočnú kvalitu dát zdrojového

2

registra tak, že od 1.1.2023 sa budú registrovať z úradnej moci daňové subjekty, ktoré do tohto registra zapísané z obchodného a živnostenského registra a z ostatných registrov, podľa oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Ďalej sa pri ukladaní pokút zavádza systém tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

Tiež sa navrhuje skrátiť lehotu na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku tak, že úrok bude možné uložiť do jedného roka od konca roka, v ktorom bol nedoplatok uhradený. Navrhuje zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyvy na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2023 okrem čl. I bodov 10, 12, 28 a §52zzr v bode 40 a čl. II bodov 8 a 9 a § 165o v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

Termín začiatku a ukončenia PPK

21. 6. 2022 – 29. 6. 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

K novele zákona o dani z príjmov:

Zavedením nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov s účinnosťou od 1. januára 2024 podľa článku 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ATAD) dochádza k zavŕšeniu transpozície smernice do slovenských právnych predpisov. Podstatou pravidla je zamedzenie erózii základu dane na vnútornom trhu a presunu zisku do zahraničia u najväčších daňovníkov cez obmedzenie nadmerne vysokých úrokových platieb, resp. obdobných nákladov (limit pre uplatnenie pravidla nad 3 mil. eur čistých úrokových nákladov).

V návrhu zákona ďalej dochádza k spresneniu a doplneniu nových pravidiel transferového oceňovania, vrátane doplnenia odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Zavedením bezpečného prístavu pri posudzovaní významnej kontrolovanej transakcie a bezpečného prístavu pri uplatňovaní pravidla o obmedzení úrokových nákladov sa významne znižuje administratívna záťaž malých a stredných podnikateľov.

Po prijatí nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 17-Poistné zmluvy, ktorý nahrádza dočasný IFRS 4-Poistné zmluvy, je nevyhnutné zmeniť aj súvisiace ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zahrnovanie technických rezerv vytváraných v poisťovníctve do daňových výdavkov. V dôsledku uvedenej zmeny môže dôjsť u dotknutých daňovníkov k zjednodušeniu zisťovania základu dane.

K novele Daňového poriadku:

Pokutu za porušenie povinností nepeňažnej povahy musí správca dane vždy uložiť, nie je možnosť v prípade „prvého porušenia“ upustiť od uloženia pokuty.

Úrok z omeškania pri oneskorenej úhrade je možné vyrubiť päť rokov od konca roka, v ktorom bola povinnosť daň uhradiť.

4

3.Ciele a výsledný stav

K novele zákona o dani z príjmov:

▪V návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa pravidiel transferového oceňovania, a to najmä:

-úprava a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby,

-spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav),

-doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní,

-doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR,

-doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.

▪Transpozíciou smernice do vnútroštátneho zákona dochádza k obmedzeniu čistých úrokových nákladov u právnických osôb s cieľom zabrániť umelému znižovaniu základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom dlhového financovania.

▪V novele zákona sa dopĺňa postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.

▪Novelou zákona sa od 1. 1. 2023 sa mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle.

K novele Daňového poriadku:

▪Zavádza sa „druhá šanca“ pri ukladaní pokút. Navrhuje sa, aby pri prvom zistení porušenia, správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuložil, ale aby vyzval na splnenie povinnosti a aby zároveň upozornil daňový subjekt, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

▪Skracuje sa lehota na vyrubenie úroku z omeškania pri úhrade nedoplatku v plnej výške. Navrhuje sa, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania do jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná úprava v zákone o dani z príjmov sa dotkne právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov a všetkých fyzických osôb, ktoré majú nárok na uplatnenie daňového bonusu.

Navrhovaná úprava v daňovom poriadku sa dotkne všetkých daňových subjektov.

5.Alternatívne riešenia

Daň z príjmov

Nulový variant – pravidlo o obmedzení úrokových nákladov

Nezavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov do zákona o dani z príjmov by viedlo k začatiu konania Komisie o porušení z dôvodu neimplementácie prijatej smernice EÚ (infringement procedure) s následnými sankciami voči SR.

Nulový variant – bezpečný prístav

5

Zavedenie bezpečného prístavu pri posudzovaní významnej kontrolovanej transakcie bola dlhodobá požiadavka zo strany podnikateľských subjektov za účelom zníženia administratívnej záťaže podnikateľov, ktorí sú závislými osobami.

Nulový variant – tvorba rezerv v poisťovniach

Poisťovniam vzniká povinnosť vytvárať rezervy novým spôsobom podľa štandardu IFRS 17, a preto je nevyhnuté zosúladiť tento spôsob vykazovania aj s príslušnými ustanoveniami v zákone o dani z príjmov.

Nulový variant možnosť uplatnenia vyššej sumy daňového bonusu na vyživované dieťa (deti)

Zavedením možnosti zápočtu príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr,. rodičov) do úhrnu príjmov na účely uplatnenia daňového bonusu sa umožní uplatnenie daňového bonusu vo vyššej sume u daňovníkov, ktorým ich vlastný príjem (čiastkový základ dane) nepostačuje na uplatnenie daňového bonusu v plnej výške.

Správa daní

Nulový variant - pokuty

V súčasnosti je správca dane povinný vyrubiť pokutu pri každom porušení (aj pri prvom). Ak má mať pokuta aj výchovný charakter, navrhuje sa pri prvom porušení pokutu neuložiť, ale vyzvať daňový subjekt na dodatočné splnenie povinnosti, alebo ak bola povinnosť splnená, oneskorene upozorniť, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

Zavedením „druhej šance“ sa splní úloha z programového vyhlásenia vlády, ako aj požiadavky daňových subjektov.

Nulový variant – skrátenie lehoty na vyrubenie úroku z omeškania

Úrok z omeškania je možné vyrubiť v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom bola povinnosť uhradiť daň, preddavok na daň, a to aj v prípade, že nedoplatok bol uhradený v plnej výške v prvom roku. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby bol úrok z omeškania vyrubený do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola suma nedoplatku uhradená. Skoršie vyrubenie úroku z omeškania bude zároveň pôsobiť preventívne, aby daňové subjekty platili daňové povinnosti včas.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

V predkladanom návrhu zákona sa pristupuje k dobrovoľnej transpozícii niektorých ustanovení článku 4 smernice Rady 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Ide najmä o:

- § 17k ods. 2 zákona, kde sa v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. a) smernice daňovníkom priznáva právo odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky do výšky 3 000 000 EUR,

- § 17k ods. 8, kde sa v súlade s článkom 4 ods. 7 smernice vylučujú určené finančné inštitúcie z rozsahu pôsobnosti úpravy.

Predkladaným návrhom sa nezavádza prísnejšia úprava ako je právna úprava smernice, pričom je v súlade s možnosťou, ktorú záväzný právny akt pripúšťa a je v prospech daňových subjektov (najmä z hľadiska zníženia administratívnej záťaže).

8.Preskúmanie účelnosti

6

Preskúmanie účelnosti v súvislosti so zavedením pravidla o obmedzení úrokových nákladov je bezpredmetné, pretože SR má povinnosť implementovať smernice EÚ.

Ďalšie predkladané opatrenia [zjednodušenie vykazovania technických rezerv u poisťovní, spresnenie a úprava pravidiel transferového oceňovania, automatická registrácia na daň z príjmov pre FO a PO s povinnosťou registrácie v ŽR a OR, zavedenie možnosti uplatnenia vyššej sumy daňového bonusu na vyživovanie dieťa (deti)] jednoznačne v prospech daňovníkov, ich účelnosť je aj bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania zrejmá a preukázateľná.

Cieľom navrhovaných opatrení je predovšetkým odstrániť časť nákladov podnikateľského prostredia na základe podnetov, ktoré boli identifikované ako problémové.

V daňovom poriadku navrhnuté zmeny - zavedenie „druhej šance“ pri pokutách, ako aj skoršie vyrubenie úroku z omeškania, sú v prospech daňových subjektov a ich účelnosť je evidentná

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K novele zákona o dani z príjmov:

Úprava a spresnenie pravidiel transferového oceňovania v návrhu zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko dochádza k zníženiu administratívnej náročnosti a zvýšeniu právnej istoty daňovníkov.

Zavedením pravidla o obmedzení úrokových nákladov sa zamedzí proti praktikám cieleným na umelé znižovanie základu dane z príjmov prostredníctvom dlhového financovania, čo bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Legislatívna úprava vykazovania technických rezerv v poisťovníctve premietnutá do návrhu zákona v nadväznosti na nový medzinárodný štandard finančného výkazníctva IFRS 17 zníži administratívnu náročnosť pre poisťovne.

Novelou zákona sa zavádza zjednodušenie spôsobu registrácie podnikateľských subjektov a verejnej správy, ide o antibyrokratické opatrenie.

Legislatívna úprava týkajúca sa oblasti uplatňovania daňového bonusu nebola predmetom predbežného pripomienkového konania.

11.Kontakt na spracovateľa

7

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

michaela.vidova@mfsr.sk, tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Pri vypracovaní doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR z Registra účtovných závierok

https://registeruz.sk/cruzpublic/domain/accountin

 

gentity/simplesearch

), z dostupných zdrojov Ministerstva financií Slovenskej republiky

a analýz Inštitútu finančnej politiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 131/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča doplniť v Doložke vybraných vplyvov časť 5. „Alternatívne riešenia“, resp. minimálne nulový variant, t.j. analýzu súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu resp. z dôvodu ich neprijatia. V prípade, kedy nie je možné realizovať nulový variant, slúži tento nulový variant ako báza, ku ktorej sa môžu porovnávať ostatné alternatívy.

Komisia odporúča doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané. Cieľom prieskumu je overiť, či riešenie problému, ktoré bolo prijaté, plní svoj účel a či bol uvedený problém odstránený.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Komisia žiada o vykonanie úpravy v Kalkulačke nákladov a následne v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. V stĺpci „D Administratívne náklady“ musí predkladateľ vyplniť len jednu z alternatív a to buď expertný odhad alebo štandardnú časovú náročnosť pri všetkých uvedených reguláciách.

Komisia žiada o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4 Iné vplyvy. V návrhu materiálu sa upravuje postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o úpravu zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam. Vplyv súvisiaci s touto zmenou je potrebné uviesť v časti 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie. Do tejto časti je rovnako potrebné uviesť vplyvy súvisiace so skrátením lehoty na vyrubenie úroku z omeškania, zavedením inštitútu „druhej šance“ a zvýšením dolnej hranice pokút.

Komisia žiada o vyznačenie aj negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. „Vybrané vplyvy materiálu“. Návrh materiálu zavádza pravidlo o obmedzení úrokových nákladov a zvyšuje dolnú hranicu pokút, ide o negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

8

Komisia žiada doplniť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie do Kalkulačky nákladov a následne ich premietnuť do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. V návrhu materiálu sa zavádza pravidlo o obmedzení úrokových nákladov u právnických osôb. Tento vplyv je potrebné kvantifikovať v Kalkulačke nákladov v stĺpci „A Dane, odvody, clá a poplatky“. Komisia odporúča predkladateľovi využiť pri kvantifikácii údaje z Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zároveň je potrebné kvantifikovať administratívnu povinnosť týkajúcu sa novej dokumentačnej povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. Vlastného materiálu.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie spolu s Kalkulačkou nákladov. Novelou zákona sa zavádza zjednodušenie spôsobu registrácie podnikateľských subjektov úpravou § 49a ods. 2. Tento pozitívny vplyv je potrebné kvantifikovať v Kalkulačke nákladov a následne premietnuť do Analýzy vplyvov. Zároveň sa § 49a dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré predstavujú negatívny vplyv v podobe oznamovacej povinnosti, ktorú je potrebné rovnako kvantifikovať.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov predložený návrh negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú, okrem negatívnych vplyvov v roku 2022 v sume 126 084 eur, kvantifikované aj pozitívne vplyvy v roku 2024 v sume 4 057 000 eur a v roku 2025 v sume 6 088 000 eur. Uvedené je potrebné zohľadniť v doložke vybraných vplyvov, t. j. v bode 9. označiť aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Predkladateľ musí dopracovať analýzu vplyvov v časti 6.1., kde je nutné uviesť aj názov a kód upravovanej služby a zosúladiť body 6.4.1. 6.4.3.. Pokiaľ sa konanie nevedie bod 6.4.1. ako sa môže konanie viesť elektronicky? Vyznačenie si navzájom odporuje.

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Doložka vybraných vplyvov bola v zmysle pripomienky upravená.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Doložka vybraných vplyvov bola v zmysle jednotlivých pripomienok upravená (s výnimkou pripomienky týkajúcej sa zavedenia automatickej registrácie, ktorá nebude mať negatívny vplyv na daňovníkov v podobe ďalšej oznamovacej povinnosti).

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Doložka vybraných vplyvov bola dopracovaná v zmysle pripomienky.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Po prehodnotení zákonmi navrhovaných opatrení, predkladateľ dospel k názoru, že tieto nemajú vplyv na informatizáciu spoločnosti. Z uvedeného dôvodu bola analýza vplyvu na informatizáciu vypustená.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

9

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

10

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

z toho:

- vplyv na ŠR

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

Rozpočtové prostriedky

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

v tom (112) daň z príjmov právnických osôb

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

z toho: zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

0

0

4 057 000

6 088 000

z toho: prvotná implementácia IFRS 17

0

23 152 500

26 460 000

16 537 500

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

126 084

389 343

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

126 084

389 343

0

0

Rozpočtové prostriedky

126 084

389 343

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

126 084

389 343

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

126 084

389 343

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

11

Rozpočtovo nekrytý vplyv (+) / úspora (-)

0

-22 763 157

-30 517 000

-22 625 500

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá v roku 2022 negatívny vplyv na rozpočet súvisiaci s úpravou informačných systémov finančnej správy vo výške 126 084 eur s DPH. Na rok 2022 má kapitola MF SR zabezpečené finančné prostriedky v sume 126 084 eur na úpravu informačného systému [Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD)]. Výdavky na úpravu informačného systému [Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD)] na rok 2023 v sume 389 343 eur s DPH budú predmetom riešenia v rámci procesu spracovania návrhu rozpočtu verejnej správy pre kapitolu Ministerstva financií Slovenskej republiky na roky 2023 – 2025.

Vzhľadom na metodické zjednodušenie pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy sa už pri pôvodnom návrhu uvažovalo s obmedzením výšky daňového bonusu do percenta základu dane na úrovni rodiny. Súčasný návrh tak neprináša dodatočné náklady nad rámec pôvodných rozpočtových vplyvov, t.j. vplyvy na rozpočet verejnej správy boli zapracované do návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú súčasťou makroekonomickej a daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky prezentovanej v júni 2022.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

K novele zákona o dani z príjmov

Zámerom návrhu zákona je

A.zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov zacieleného proti praktikám, ktoré na umelé znižovanie základu dane z príjmov využívajú nadmerné dlhové financovanie,

B.zavedenie možnosti vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) z dôvodu započítania príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr. obidvoch rodičov) do úhrnu príjmov pre účely daňového bonusu,

C.implementácia nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 17 a s ním spojená úprava základu dane v súvislosti s prvotným uplatnením tohto medzinárodného štandardu,

D.zavedenie možnosti daňového odpisu pohľadávok pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii a zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov v nadväznosti na zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K novele daňového poriadku

Zámerom návrhu zákona je

E.zavedenie systému tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia pri prvom porušení neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta,

F.skrátenie lehoty na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku.

12

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Odhadovaný počet rodín, ktoré požiadajú o doplatok daňového bonusu za daný rok

0

26 803

24 404

22 256

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2022 na úrovni 126 084 eur a pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 22 763 157 v roku 2022, 30 517 000 eur v roku 2024 a 22 625 500 eur v roku 2025.

Kvantifikácia príjmov

K zákonu o dani z príjmov

A.zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

Opatrenie sa dotkne približne 20 subjektov ročne (0,008% z počtu firiem, ktoré spadajú pod DPPO) s priemerným vplyvom na subjekt 237 tis. eur. Akruálny profil fiškálneho vplyvu návrhu vychádza z historických prepočtov. Predpokladá sa mierny nárast daňových príjmov, ktorý je spojený s novými úvermi keďže ide o statický prepočet, nepočíta sa s dynamickými efektmi v podobe zmeny správania sa subjektov. Na výpočet fiškálneho vplyvu boli použité údaje z účtovných závierok, ktoré obsahujú údaje potrebné na výpočet čistých úrokových nákladov a údaje z daňových priznaní.

B.zavedenie možnosti vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti)

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo zo

•zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR (SILC) 2020

•Makroekonomickej prognózy IFP z júna 2022

C.Prvotné uplatnenie medzinárodného štandardu pre finančné výkazníctvo – IFRS 17

Kvantifikácia vychádza z informácii, ktoré boli poskytnuté Slovenskou asociáciou poisťovní. Pri výpočte sa uvažovalo o rozložení vplyvu do 3 rokov, ako to umožňuje aj zmena zákona.

Opatrenia D až F z dôvodu neexistencie vhodných dát nie je možné kvantifikovať.

13

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách) - akruál

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

DPPO (112)

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

z toho: zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

0

0

4 057 000

6 088 000

z toho: prvotná implementácia IFRS 17

0

23 152 500

26 460 000

16 537 500

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách) - cash

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

34 728 750

34 199 250

DPPO (112)

0

0

34 728 750

34 199 250

z toho: zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

0

0

0

6 085 500

z toho: prvotná implementácia IFRS 17

0

0

34 728 750

28 113 750

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Neočakáva sa nárast cash príjmov v roku 2023 a to z dôvodu, že ide o daň z príjmov právnických osôb, kde sa hotovostne vplyv prvýkrát prejaví v roku 2024, kde bude podané daňové priznanie za rok 2023 a subjekt zaplatí vyrovnanie dane. Následne sa mu upraví preddavková povinnosť, ktorá už bude obsahovať aj uvedenú legislatívnu zmenu.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

34 728 750

34 199 250

14

Tabuľka č. 4

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

126 084

389 343

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

126 084

389 343

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

126 084

389 343

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

126 084

389 343

0

0

15

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ:

Ministerstvo financií SR

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

4 057 000

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

3 838 727

Spolu = A+B+C+D

4 057 000

3 838 727

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

3 838 727

16

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií:

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

Doplnenie pravidiel pre zisťovanie základu dane stálej prevádzkarne nerezidenta na území SR

595/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1 písm. d) a e)

SK

01.01.23

stále prevádzkarne nerezidentov na území SR

80

N

246

19 647

Out (znižuje náklady)

2

Doplnenie pravidiel transferového oceňovania (bezpečný prístav)

595/2003 Z. z.

§ 17 ods. 5 písm. a)

SK

01.01.23

podnikateľské subjekty

120 000

N

31

3 683 813

Out (znižuje náklady)

3

Vykazovanie technických rezerv v poisťovníctve

595/2003 Z. z.

§ 20 ods. 8

SK

01.01.23

poisťovne

28

-

491

13 753

Out (znižuje náklady)

4

Automatická registrácia na daň z príjmov

595/2003 Z. z.

§ 49a

SK

01.01.23

FO a PO s povinnosťou registrácie v ŽR a OR

95 000

N

1

121 515

Out (znižuje náklady)

5

Obmedzenie úrokových nákladov u PO

595/2003 Z. z.

§ 17k

SK

01.01.24

PO podnikateľské subjekty

20

-

202 850

4 057 000

In (zvyšuje náklady)

6.

Zavedenie tzv. „druhej šance“ pri pokutách

563/2009 Z. z.

§ 155

SK

01.01.24

Daňové subjekty

Daňové subjekty, ktoré porušia zákon

-

-

Out

(znižuje náklady)

17

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

K novele zákona o dani z príjmov:

•doplnenie pravidiel pre zisťovanie základu dane stálej prevádzkarne nerezidenta na území SR údaj o počte nerezidentských stálych prevádzkarní umiestnených na území SR bol čerpaný z údajov FR SR, následne expertný odhad počtu tých stálych prevádzkarní, ktoré môžu využiť zvýhodnený spôsob zisťovania základu dane,

•doplnenie pravidiel transferového oceňovania (bezpečný prístav) údaj o počte daňovníkov, ktorí povinní uplatňovať pravidlá transferového oceňovania bol čerpaný taktiež z údajov FR SR a následne expertný odhad počtu tých daňovníkov, ktorých by sa bezpečný prístav v navrhovanom rozsahu mal týkať,

•vykazovanie technických rezerv v poisťovníctve údaj o počte poisťovní, pobočiek poisťovní a zaisťovní bol čerpaný z údajov SLASPO, následne expertný odhad úspory administratívnych nákladov pri zisťovaní základu dane na mesačnej báze z podkladov SLASPO,

•doplnenie pravidiel pre automatickú registráciu na daň z príjmov údaj o počte subjektov, ktorí budú podliehať automatickej registrácii bol čerpaný z údajov FR SR na základe priemeru za predchádzajúce trojročné obdobie subjektov, ktorým na základe týchto zápisov vznikla povinnosť registrácie,

•zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov u PO údaj o počte dotknutých subjektov, ktoré budú podliehať tomuto pravidlu, bol čerpaný IFP z analýzy údajov v registri účtovných závierok.

K novele Daňového poriadku:

•úprava druhej šance pri sankciách nakoľko sankcie sa ukladajú za porušenie ustanovení zákona, nie je možné stanoviť počty daňových subjektov, ktorých sa úprava dotkne, nakoľko nemožno predvídať správanie daňových subjektov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

3.2.1 K novele zákona o dani z príjmov:

Konzultácie k novele zákona prebehli online formou, a to v období od 16. marca 2022 do 11. apríla 2022.

Konzultácií sa zúčastnili:

Slovenská komora daňových poradcov (SKDP)

Slovenská asociácia finančníkov (SAF)

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD)

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ)

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ)

Klub 500

Slovenské elektrárne, a. s. (SE)

Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP)

Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO)

Slovenská asociácia správcovských spoločností (SASS)

18

Dotknuté subjekty boli oslovené emailovou formou. V rámci konzultácií oslovené subjekty vzniesli predovšetkým pripomienky k čo najširšiemu uplatneniu výnimiek z pravidla o obmedzení nákladových úrokov, ktoré umožňuje smernica ATAD, ale aj pripomienky nad rámec predbežnej informácie k novele zákona (pozri prehľad v prílohe).

Číslo

Pripomienky k transpozícii pravidla o obmedzení nákladových úrokov (ATAD)

Subjekt

1.

DE MINIMIS pravidlo:

- V súlade s čl. 4 smernice ATAD zakomponovať tieto pravidlá do pravidiel v SR v čo najvyššej možnej miere [napr. v bode 3 - max. suma 3 mil. EUR presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky (čisté úrokové náklady), ktorú je možné odpočítať bez obmedzenia],

- príkladom pre transpozíciu pravidiel smernice ATAD do slovenskej legislatívy by mohla byť ČR, ktorá momentálne uplatňuje pravidlo de minimis vo výške 80 mil. CZK (3 mil. EUR), výnimku pre finančné inštitúcie a možnosť uplatnenia neuznaných úrokových nákladov v budúcich zdaňovacích obdobiach.

SKDP, APZD, ZAP, RUZ, SŽZ, SAF, Klub 500

Ponechať pravidlá o obmedzení nákladových úrokov iba pre závislé

spoločnosti

2.

- v súlade s čl. 4 bod 3 smernice ATAD, ponechať len súčasný koncept závislých osôb.

SKDP, APZD, ZAP, RUZ, SŽZ, SE, SAF, Klub 500

Vylúčiť úroky z úverových zmlúv uzavretých pred 17. júnom 2016

- v súlade s čl. 4 bod 4 smernice ATAD,

3.

- alternatívne úroky plynúce po nadobudnutí účinnosti transpozície smernice ATAD.

SKDP, Klub 500

Projekty verejnej infraštruktúry

SKDP, Klub 500,

- v súlade s čl. 4 bod 4 smernice ATAD vylúčiť z pravidiel úroky z úverov na dlhodobé projekty verejnej infraštruktúry,

- otázka definície projektov verejnej infraštruktúry v podmienkach SR,

- rozsiahle investície vo verejnom záujme budovanie 3. a 4. bloku Mochovce,

4.

- zavedenie výnimky na investície tohto druhu.

Podniky konsolidovaného celku

5.

- v súlade s čl. 4 bod 5 smernice ATAD uznať úrokové náklady na základe kritéria pomeru vlastného imania k majetku alebo skupinového EBITDA testu.

SKDP, RUZ, SAF

Prenos neuznaných nákladov na prijaté úvery a pôžičky, nevyužitá

úroková kapacita

6.

- v súlade s čl. 4 bod 6 smernice prenos časti daňovo neuznaných úrokových nákladov do budúcich období, prípadne možnosť ich spätného uznania v predchádzajúcich obdobiach.

SKDP, APZD, ZAP, RUZ, SE, SAF, Klub 500

Výnimka pre finančné inštitúcie

- v súlade s čl. 4 bod 7 smernice ATAD vylúčiť z pravidiel finančné podniky, pri ktorých ani v súčasnosti nie pravidlá nízkej kapitalizácie uplatňované,

7.

- otázka ich definície v zmysle smernice ATAD.

SKDP

8.

Ponechať v súčasnosti platné pravidlá nízkej kapitalizácie v § 21a

ZDP

SAF

Nad rámec konzultácie k zákonu o dani z príjmov

19

Implementácia medzinárodného účtovného štandardu IFRS 17

u poisťovní – technické rezervy v poisťovníctve

- implementácia IFRS 17 už do pripravovanej novely,

- úprava tvorby technických rezerv,

- vypracovanie metodického pokynu (FR SR, MF SR),

9.

- jednoduchá úprava hospodárskeho výsledku vykázaného v súlade s IFRS na daňový základ.

SLASPO

Transferová dokumentácia

- zrušiť povinnosť viesť transferovú dokumentáciu pre tuzemské závislé osoby,

10.

- úprava administratívnej záťaže prostredníctvom transpozície smernice OECD o transferovom oceňovaní.

SAF

Zjednotiť zdaňovanie investičných nástrojov

- oslobodiť od dane z príjmov redemáciu podielových listov,

- do § 9 zaradiť podielové listy, časový test 3 roky pre oslobodenie príjmov z predaja (redemácie) podielových listov,

- uplatniť zrážkovú daň aj na príjmy z redemácií podielových listov zo zahraničných správcovských spoločností (napr. z belgických fondov),

11.

- SASS navrhla zriadiť pracovnú skupinu zloženú z členov viacerých organizácií a združení, ktorá by pracovala na úprave problematiky zdaňovania ETF fondov.

SASS

12.

Zrušiť limitáciu odpisov do výšky príjmov (výnosov) z prenájmu v §

19 ods. 3 písm. a ZDP

SŽZ

Zrýchlenie zahrnovania tvorby OP k nepremlčaným pohľadávkam

do DV

- zrušiť limit 1 080 dní,

13.

- zahrnutie OP do výšky 100 % do DV po uplynutí 720 dní od splatnosti pohľadávky.

SŽZ

Zavedenie daňovo-odvodového zvýhodnenia v súvislosti so situáciou

na Ukrajine

14.

- zahrnovanie darov na humanitárne účely do daňových výdavkov.

SŽZ

Stravovanie zamestnancov:

- súčasná úprava negatívny vplyv na zamestnancov aj zamestnávateľov, na kantíny vo väčších spoločnostiach, v ktorých sa hodnota stravy kalkuluje z počtu stravníkov. Náklad netvorí iba cena jedla, ale aj doprava jedla do kantíny a pod., ktoré predražujú stravu. Cieľom je pozitívne ovplyvniť stravovanie svojich zamestnancov,

- zvýhodniť kantíny pred poskytovaním stravných lístkov alebo finančného príspevku,

- zmena § 19 všetky náklady vynaložené na zabezpečenie stravovania zamestnancov zahrnovať do daňových výdavkov,

15.

- MH SR – súhlasí s doplnením návrhu do balíčka 3.

APZD, ZAP, SŽZ

Príspevok na dopravu:

16.

- súčasná výška príspevku 60 eur sa javí ako nedostatočná pri aktuálnom náraste cien,

APZD, ZAP, SŽZ

20

- požiadavka na zvýšenie príspevku na dopravu z aktuálnych 60 eur na 120 eur,

- podpora bezemisnej a nízkoemisnej dopravy.

Príspevok a ubytovanie:

- požiadavka na zvýšenie príspevku na ubytovanie zo súčasných 100 eur na 200 eur, v úhrnnej sume najviac 450 eur mesačne,

17.

-zjednotiť postup s okolitými štátmi.

APZD, ZAP, SŽZ

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie:

- oslobodenie od zdravotných odvodov,

18.

- zvýšiť maximálnu hranicu príspevkov považovaných za daňovo uznateľné výdavky (náklady) zamestnávateľa z pôvodných 6 % na 15 % (motivácia zamestnávateľov prispievať zamestnancom na DDS).

APZD, ZAP, SŽZ

13. a 14. mzda:

19.

- požiadavka na opätovné daňové a odvodové oslobodenie do výšky priemernej mzdy zamestnanca. V súčasnosti 13. a 14. mzda funguje ako benefit. Nezrušenie oslobodenia od 01.01.2021 viedlo zamestnávateľov k prehodnoteniu výšky týchto miezd, resp. k ich zrušeniu.

APZD, ZAP, SŽZ

Nadštandardné zdravotná starostlivosť:

- požiadavka oslobodiť od dane a odvodov všeobecne, nielen hradených zo sociálneho fondu,

20.

- požadujú vyňať z predmetu dane náklady za akúkoľvek zdravotnú starostlivosť (ide o zvyšovanie zdravotnej úrovne ako prevenciu civilizačných chorôb).

APZD, ZAP, SŽZ

Veda a výskum:

- zaviesť možnosť paušálnych výdavkov (nákladov) súvisiacich s realizáciou projektu výskumu a vývoja len z časti dôvodom je vysoká administratívna záťaž,

21.

- podpora zamestnávania mladých výskumno-vývojových pracovníkov do 35 r. formou superodpočtu vo výške 250 % mzdových nákladov.

APZD, ZAP, SŽZ

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Bez vplyvu na konkurencieschopnosť a produktivitu.

Konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

K novele zákona o dani z príjmov:

Úprava a spresnenie pravidiel transferového oceňovania v návrhu zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko dochádza k zníženiu administratívnej náročnosti a zvýšeniu právnej istoty daňovníkov.

21

Zavedením pravidla o obmedzení úrokových nákladov sa zamedzí proti praktikám cieleným na umelé znižovanie základu dane z príjmov prostredníctvom dlhového financovania, čo bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Legislatívna úprava vykazovania technických rezerv v poisťovníctve premietnutá do návrhu zákona v nadväznosti na nový medzinárodný štandard finančného výkazníctva IFRS 17 zníži administratívnu náročnosť vykazovania pre poisťovne.

Navrhované opatrenie dopĺňa situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o implementáciu smerníc EÚ, ktoré riešia hroziaci úpadok v preventívnom konaní prostredníctvom súboru reštrukturalizačných opatrení. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Ide o zosúladenie pravidiel v prípade preventívnej reštrukturalizácie so súčasnými pravidlami pre reštrukturalizáciu.

Novelou zákona sa zavádza zjednodušenie spôsobu registrácie podnikateľských subjektov a verejnej správy, ide o antibyrokratické opatrenie.

K novele Daňového poriadku:

Zavádza sa systém tzv. „druhej šance“, čo znamená, že daňový úrad a colný úrad pri prvom zistení porušenia zákona pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene, upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom porušení mu bude uložená pokuta. Porušenie bude posudzované podľa skutkovej podstaty správneho deliktu a to osobitne voči daňovým úradom a colným úradom.

Skracuje sa prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania v prípade úplnej úhrady nedoplatku.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Navrhované opatrenie upravuje spôsob „dopočítania“ sumy daňového bonusu tak, že pri uplatnení nároku a výpočte sumy daňového bonusu na dieťa (deti) za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), pri podaní daňového priznania môže daňovník zohľadniť aj príjem, resp. čiastkový základ dane z príjmu, dosiahnutý u ďalšej osoby oprávnenej na uplatnenie nároku na daňový bonus (napr. druhého z rodičov).

Navrhovaným spôsobom si môže daňovník po skončení zdaňovacieho obdobia podaním daňového priznania, uplatniť vyššiu sumu daňového bonusu na dieťa (maximálne 100 eur, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov a maximálne 50 eur, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku), v porovnaní so sumou daňového bonusu, na akú by mal nárok, ak by pri jej

22

výpočte vychádzal z percentuálneho limitu čiastkového základu dane len jednej posudzovanej osoby.

Navrhovaným opatrením ide o zvýšenie čistého disponibilného príjmu domácností rodín s vyživovanými deťmi.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Domácnosť, ktorú tvorí rodina, kde sú dve oprávnené osoby na poberanie daňového bonusu v zmysle platnej legislatívy, t.j. obidve oprávnené osoby žijú v domácnosti s vyživovaným dieťaťom (deťmi), na ktoré je uplatňovaný daňový bonus.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Odhadovaný počet rodín, ktoré požiadajú o doplatok daňového bonusu za rok 2023 je 26 803, za rok 2024 je 24 404 a za rok 2025 je to 22 256 rodín. Nakoľko sa nedá odhadnúť výška dosiahnutého príjmu, resp. čiastkového základu dane z príjmu zo závislej činnosti a z podnikania resp. samostatnej zárobkovej činnosti v rodine (spoločne za obidve posudzované oprávnené osoby), nie je možné posúdiť a kvantifikovať finančný vplyv na rodinu a rodinné prostredie. S určitosťou však pôjde o pozitívny vplyv na disponibilný príjem v rodinách s deťmi.

Pri odhadoch sa vychádzalo zo Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR (SILC) 2020, ktorý obsahuje údaje o príjme aj rodinných väzbách.

Nároky na daňový bonus boli pripravené v mikrosimulačnom modely EUROMOD, ktorý je verejne dostupný.

Vplyv predstavuje rozdiel medzi nárokom na daňový bonus pri použití príjmu oboch rodičov a pri použití príjmu iba tzv. hlavy rodiny.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Predmetné opatrenie môže mať pozitívny vplyv aj na príjmy domácností v riziku chudoby, no nakoľko jednou z hlavných podmienok uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa u daňovníka je dosahovanie príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) a/ alebo príjmov z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti), nepredpokladá sa, že tento vplyv bude u tejto skupiny ľudí významný.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

23

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

Bez vplyvu.

24

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

25

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

26

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

k novele zákona o dani z príjmov

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

ks_338995

ks_338997

ks_339000

ks_339001

ks_339002

ks_339003

Registrovanie subjektu k dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty a dani z poistenia

Podávanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby

Podávanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Podávanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zamestnanca (typ A)

Podávanie daňového priznania k

4

27

sluzba_egov_1922

sluzba_egov_1927

sluzba_egov_1930

sluzba_egov_1932

sluzba_egov_1937

sluzba_egov_1939

sluzba_egov_1940

dani z príjmov fyzickej osoby SZČO (typ B)

Poskytovanie informácii o saldokonte fyzickej osoby

Registrovanie subjektu k dani

Podávanie daňových priznaní právnickej osoby

Používanie osobného účtu právnickej osoby (saldokonto)

Podávanie daňových priznaní

Platenie daní a poplatkovv

Podávanie žiadostí a podaní pre Finančnú správu

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

B

isvs_7213

isvs_7714

Portál Finančnej správy (PFS)

Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)

Nie

Nie

28

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov

Rozšírenie tlačiva na automatické uplatnenie korešpondujúcej úpravy základu dane aj v situácii závislej osoby – stálej prevádzkarne

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto

Áno

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov automatickým preberaním údajov zo zdrojových registrov.

29

údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov automatickým preberaním údajov zo zdrojových registrov.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu.

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Bez vplyvu.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Bez vplyvu.

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Bez vplyvu.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Bez vplyvu.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Bez vplyvu.

30

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Bez vplyvu.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Bez vplyvu.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Bez vplyvu.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

Bez vplyvu.

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Bez vplyvu.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

31

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Vzhľadom na platné znenie zákona o dani z príjmov, na účel uplatnenia nároku na daňový bonus sa za vyživované dieťa daňovníka považuje vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov.

Dá sa predpokladať, že možnosť uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa druhého z manželov môže aj vzhľadom na navrhovanú legislatívnu úpravu, t. j. posudzovanie čiastkového základu dane spoločne u oboch daňovníkov čím sa dosiahne vyššia suma daňového bonusu na dieťa a teda vyšší príjem rodiny, pozitívne vplývať na uzatváranie manželstiev.

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Bez vplyvu.

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Bez vplyvu.

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Bez vplyvu.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Áno. Navrhované opatrenie upravuje spôsob „dopočítania“ sumy daňového bonusu tak, že pri uplatnení nároku a výpočte sumy daňového bonusu na dieťa (deti) za kalendárny rok, daňovník môže zohľadniť aj príjem, resp. čiastkový základ dane z príjmu za zdaňovacie obdobie dosiahnutý u ďalšej osoby (napr. druhého z rodičov) oprávnenej na uplatnenie nároku na daňový bonus. Z titulu možného spoločného posudzovania čiastkového základu dane u daňovníka a ďalšej osoby oprávnenej na uplatnenie nároku na daňový bonus môže s účinnosťou od 1. januára 2023 výpočtom dôjsť k uplatneniu vyššej sumy daňového bonusu na dieťa (maximálne 100 eur, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov a maximálne 50 eur, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku), čím sa zvýši čistý disponibilný príjem rodín.

Takáto legislatívna úprava sa prejaví pozitívne predovšetkým pri viacdetných rodinách.

Odhadovaný počet rodín, ktoré požiadajú o doplatok daňového bonusu za rok 2023 je 26 803, za rok 2024 je 24 404 a za rok 2025 je to 22 256 rodín. Nakoľko sa nedá odhadnúť výška dosiahnutého príjmu, resp. čiastkového základu dane z príjmu zo závislej činnosti a z podnikania resp. samostatnej zárobkovej činnosti v rodine (t.j. za obidve posudzované oprávnené osoby), nie je možné posúdiť a kvantifikovať finančný vplyv na rodinu a rodinné prostredie. S určitosťou však pôjde o pozitívny vplyv na disponibilný príjem v rodinách.

32

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. L 193, 19.7.2016) v znení smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017 (Ú. V. L 144, 7.6.2017), v platnom znení, gestor: MF SR.

- je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 53/13 a C - 80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 56 ZFEÚ bráni právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú pracovníkov zamestnaných a pridelených agentúrami dočasného zamestnávania usadenými v druhom členskom štáte, ale podnikajú v prvom členskom štáte prostredníctvom pobočky, povinné vykonať zrážku preddavku na daň z príjmov splatnú uvedenými pracovníkmi a uhradiť ju prvému uvedenému členskému štátu, hoci istú povinnosť nemajú spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú služby agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sú usadené v tom istom členskom štáte.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 650/16, A/S Bevola, Jens W. Trock ApS proti Skatteministeriet, [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť spoločnosti rezidenta, ktorá si nezvolila režim medzinárodného spoločného zdaňovania, ako je ten vo veci samej, odpočítať straty, ktoré vznikli jej stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, od svojho zdaniteľného príjmu, napriek tomu, že jednak táto spoločnosť vyčerpala všetky možnosti odpočítania týchto strát, ktoré jej poskytuje právo členského štátu, v ktorom sa daná prevádzkareň nachádza, a jednak prestala dostávať od tejto prevádzkarne akýkoľvek príjem, takže neexistuje žiadna možnosť, aby dané straty mohli byť zohľadnené v členskom štáte sídla prevádzkarne, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 398/16 a C - 399/16, X BV, X NV proti Staatssecretaris van Financiën, [2018].

Výrok rozhodnutia:

33

1.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nemôže odpočítať úroky z úveru poskytnutého spriaznenou spoločnosťou s cieľom financovania kapitálového vkladu do dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, hoci, keby bola dcérska spoločnosť usadená v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť by mohla mať nárok na toto odpočítanie tak, že by s ňou vytvorila integrovanú daňovú jednotku.

2.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nie je oprávnená odpočítať od svojho celkového zisku stratu vyplývajúcu zo zmeny výmenného kurzu, v súvislosti s hodnotou jej podielov v dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, keď podľa tejto istej právnej úpravy nepodlieha dani symetricky zisk vyplývajúci z týchto zmien.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 405/18 AURES Holdings a. s. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2020].

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že spoločnosť založená podľa práva jedného členského štátu, ktorá premiestňuje miesto svojho skutočného vedenia do iného členského štátu bez toho, aby toto premiestnenie malo vplyv na jej postavenie ako spoločnosti založenej podľa práva prvého členského štátu, sa môže odvolávať na tento článok s cieľom napadnúť rozhodnutie, ktorým jej bol v druhom členskom štáte odmietnutý prevod strát, ktoré predchádzali tomuto premiestneniu.

2.Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť, aby spoločnosť, ktorá premiestnila miesto svojho skutočného vedenia, a tým aj svoju daňovú rezidenciu do tohto členského štátu, uplatnila daňovú stratu vzniknutú pred týmto premiestnením v inom členskom štáte, v ktorom si táto spoločnosť ponecháva svoje sídlo.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 31.12.2018 a u článku 4 je lehota na prebratie stanovená najneskôr do 1.1.2024.

Slovenská republika pri prevzatí článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164 využila výnimku podľa čl. 11 ods. 6 smernice, na základe ktorej si ponechala v účinnosti ustanovenia § 21a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov do konca roka 2023. Pravidlá uvedené v §21a splnili podmienku stanovenú v článku 11 ods. 6 cit. smernice a boli zo strany EK vyhodnotené ako rovnako účinné ako pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov stanovené v cit. smernici. Od 1.1.2024 však budú všetky členské štáty EÚ povinné uplatňovať pravidlá článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164, a preto SR pristupuje k transpozícii článku 4 cit. smernice doplnením nového ustanovenia § 17k zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2017/952 bola stanovená do 31.12.2019 okrem čl. 2 ods. 3, u ktorého je lehota na prebratie stanovená do 31.12.2021. Niektoré ustanovenia článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164 boli zmenené smernicou (EÚ) 2017/952 v čase, keď SR uplatňovala výnimku podľa čl. 11 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/1164, preto sa aktuálne smernica (EÚ) 2016/1164 notifikuje v znení smernice (EÚ) 2017/952.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

34

c)Smernica (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znení neskorších predpisov, do zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2017/952 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

35

B. Osobitná časť

Čl. I Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K bodu 1 - § 2 písm. o)

Znenie § 2 písm. o) ZDP sa dopĺňa o spočítavanie podielov blízkych osôb na účely určenia ekonomického prepojenia. Ide o situácie, ak napríklad manžel podiel 100% v spoločnosti A, 15% v spoločnosti B a manželka podiel 15% v spoločnosti B. Podľa doterajšieho znenia ustanovenia spoločnosti A a B neboli prepojené, na základe nového ustanovenia sa považujú za prepojené spoločnosti.

K bodu 2 - § 2 písm. r)

Znenie § 2 písm. r) sa upravuje vzhľadom na definíciu zahraničnej závislej osoby, pričom pojem zahraničnej závislej osoby nie je ďalej použitý v ZDP. Vzhľadom na uvedené, navrhované znenie definuje ekonomické prepojenie v prípade stálych prevádzkarní, ktoré absentuje v aktuálnom znení ZDP.

K bodu 3 - § 2 písm. ab)

Do ustanovenia sa dopĺňa negatívne vymedzenie kontrolovanej transakcie. Za kontrolovanú transakciu sa všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy spadajú pod § 5 ZDP, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom. Zároveň sa ustanovenie technicky upravuje v nadväznosti na zmenu § 2 písm. r), pričom za kontrolovanú transakciu sa naďalej považuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.

K bodom 4 a 5 - § 17 ods. 1 písmeno d) a e)

Zmena ustanovenia § 17 ods. 1 písm. d) a e) umožňuje zahraničným daňovníkom, ktorí podnikajú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby pri určení základu dane tejto stálej prevádzkarne vychádzali z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi priraditeľnými stálej prevádzkarni. Príslušné výnosy a náklady by boli zistené z účtovnej alebo inej obdobnej evidencie zahraničného daňovníka.

Uvedená zmena prispeje k zlepšeniu postavenia daňovníkov, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň, avšak nie povinní viesť účtovníctvo podľa slovenských účtovných predpisov. Ide o daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť zaregistrovať organizačnú zložku v obchodnom registri, pretože napríklad podnikajú na území SR dočasne v súvislosti so stavebnými alebo montážnymi projektmi, alebo inými projektmi dočasného charakteru. Pre týchto daňovníkov existujú dve možnosti:

a)viesť účtovníctvo podľa slovenských predpisov dobrovoľne,

b)vykazovať základ dane na základe rozdielu medzi príjmami a výdavkami, pričom však účtovníctvo zahraničného daňovníka (u právnickej osoby) je spravidla nastavené na vykazovanie výnosov a nákladov. Obe možnosti predstavujú pre takýchto daňovníkov

dodatočnú administratívnu záťaž.

Celkovo tak súčasná úprava komplikuje podnikanie na území v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne a vytvára neopodstatnený rozdiel medzi tuzemskými daňovníkmi (napríklad dcérskymi spoločnosťami zahraničných spoločností) a stálymi prevádzkarňami zahraničných daňovníkov.

36

Pri zisťovaní základu dane u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu sa postupovať podľa zahraničnej evidencie daňovníka. Vo väčšine prípadov sa predpokladá akruálny princíp, t. j. rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Na hotovostnom princípe budú základ dane vykazovať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevedú účtovníctvo na akruálnom princípe.

K bodu 6 - § 17 ods. 5

Uvedenou úpravou § 17 ods. 5 sa spresňujú pravidlá pri úprave základu dane v prípade nedodržania princípu nezávislého vzťahu a pravidlá pri úprave zahrnovania nákladov vynaložených inou závislou osobou do základu dane daňovníka. Rozdelením ustanovenia do dvoch samostatných bodov sa odstránia problémy pri daňových kontrolách, napríklad zámena významu týchto dvoch pravidiel, nejednoznačné označenie titulu dorubenia dodatočnej dane pri službách prijatých od závislých osôb a pod.

Uvedenou úpravou § 17 ods. 5 sa ďalej dopĺňa definícia významnej kontrolovanej transakcie (alebo skupiny kontrolovaných transakcií), za ktorú sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur (to neplatí, ak ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur). Pod skupinou kontrolovaných transakcií sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií, ktoré rovnakého druhu a uzatvorené za porovnateľných podmienok, vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.

Účelom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou.

V prípadoch zahrnovania nákladov vynaložených inou osobou v prospech daňovníka do základu dane je potrebné znenie ustanovenia zosúladiť s metodikou uvedenou v kapitole VII Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (ďalej len „Smernica OECD“), ktorá bola aktualizovaná v roku 2017.

Pre lepšie objasnenie uvedeného ustanovenia uvádzame nasledovné príklady:

Príklad 1:

Daňovník má so závislou osobou uzatvorenú dohodu o poskytnutí poradenských služieb, v rámci ktorej mu závislá osoba poskytuje poradenské služby. V príslušnom zdaňovacom období daňovník zaúčtoval v nákladoch sumu 20 000 eur, avšak reálne uhradil len 5 000 eur. V zmysle § 19 ods. 19 zákona výdavky na poradenské služby sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

Za významnú kontrolovanú transakciu sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období ani jedna zo závislých osôb nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Táto dohoda o poskytnutí poradenských služieb bude významnou kontrolovanou transakciou, pretože poskytovateľ poradenských služieb dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos v hodnote 20 000 eur.

Príklad 2:

Daňovník od závislej osoby kúpi montovanú budovu za 108 000 eur. Táto budova sa daňovo odpisuje v 4. odpisovej skupine počas 12 rokov. Ročný daňový odpis na strane daňovníka je 9 000 eur. Táto transakcia bude významnou kontrolovanou transakciou v roku nákupu/predaja budovy, pretože predávajúci dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos z tejto transakcie v hodnote 108 000 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď daňovník uplatní ročný daňový odpis v hodnote 9 000 eur, sa táto transakcia nebude považovať za významnú kontrolovanú transakciu.

37

K bodu 7 - § 17 ods. 6

Do odseku 6 sa dopĺňa nárok na korešpondujúcu úpravu základu dane v prípadoch, keď primárna úprava je vykonaná v slovenskej právnickej osobe a protistranou transakcie je slovenská stála prevádzkareň nerezidenta.

K bodu 8 - § 17 ods. 7

Ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP sa upravuje vzhľadom na potrebu zosúladenia znenia s aktuálnou metodikou Smernice OECD pri stanovení základu dane stálej prevádzkarne. Doterajšie znenie neprešlo zásadnými zmenami od pôvodnej verzie ZDP z roku 2004. Naopak, v rámci OECD bola v roku 2010 vydaná správa o zdaňovaní stálych prevádzkarní. Súčasná metodika OECD je striktne založená na princípe nezávislého vzťahu. Tento princíp je síce zakotvený v prvej vete § 17 ods. 7 ZDP, avšak ďalšie ustanovenia v tomto odseku uvádzajú postupnosť metód, ktoré nie vo všetkých prípadoch v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Účelom navrhovaných zmien je spresnenie znenia zákona, zosúladenie zákona s metodikou OECD, a to vrátane posudzovania výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov). Okrem toho návrh zabezpečuje používanie rovnakých pojmov a spresňuje dokumentačnú povinnosť týkajúcu sa určenia základu dane stálej prevádzkarne. Návrh zákona upravuje postup zahrnutia príjmov (výnosov) a výdavkov (nákladov), ktoré sú vykázané po zániku stálej prevádzkarne, do základu dane.

Akákoľvek odchýlka od zaužívaného spôsobu vykazovania základu dane stálej prevádzkarne v iných štátoch vytvára priestor pre dvojité zdanenie a následné daňové spory so štátmi, v ktorých príslušní daňovníci rezidenti. Uvedená úprava prispieva aj k zlepšeniu efektivity riešenia cezhraničných daňových sporov.

Úpravy v bodoch 7 a 8 nemajú vplyv na doterajší prístup SR k článku 7 (Zisky podnikov) Modelovej zmluvy OECD a príslušnú výhradu SR.

Naďalej pre účely stanovenia základu dane stálej prevádzkarne v SR nie je možné zahrnúť ziskovú prirážku k vlastným nákladom na vedenie a všeobecným správnym výdavkom (nákladom), ani úroky alebo licenčné poplatky účtované zriaďovateľom voči stálej prevádzkarni s výnimkou priradenia príslušnej časti úrokov alebo licenčných poplatkov, ktoré zriaďovateľ uhrádza inej osobe.

O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Nejde o novú dokumentačnú povinnosť, iba o špecifikáciu pre stálu prevádzkareň ako podmnožinu závislých osôb vzhľadom na osobitosti úpravy základu dane stálej prevádzkarne (napr. alokácia voľného kapitálu, vzťahy so zriaďovateľom atď.).

K bodu 9 - § 17 ods. 8 písm. a) a § 17 ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 19 ods. 2 písm. h) zákona.

K bodu 10 - § 17 ods. 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na zavedenie pravidiel obmedzenia čistých úrokových nákladov v § 17k.

K bodu 11 – § 17h ods. 4, § 18 ods. 1 a 11, § 18a ods. 1 a 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na úpravu v § 17 ods. 5.

38

K bodu 12 - § 17k

V § 17k sa do ZDP transponuje článok 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „smernica ATAD“) a ktorého účelom je obmedzenie čistých úrokových nákladov u právnických osôb s cieľom zabrániť umelému znižovaniu základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom dlhového financovania. Do konca roku 2023 sa v SR uplatňuje výnimka podľa čl. 11 ods. 6 smernice ATAD, na základe ktorej sa limitácia úrokových nákladov podľa § 21a týka výlučne závislých osôb. S účinnosťou od 1.1.2024 sa zavádza nové pravidlo o limitácii čistých úrokových nákladov, ktoré sa bude uplatňovať prednostne pred pravidlami podľa § 21a.

Podľa ods. 1 sa pravidlo o obmedzení zahrnovania čistých úrokových nákladov do základu dane v § 17k uplatňuje u právnických osôb so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) alebo právnických osôb, ktorými sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň 16 ods. 2 ZDP). Daňovníci, na ktorých sa nové pravidlo nevzťahuje, sú vymedzení v odseku 8. Limitácia čistých úrokových nákladov sa neuplatní u daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov nepresiahne čiastku 3 000 000 eur vrátane (tzv. bezpečný prístav). Ak čisté úrokové náklady záporné, t. j. zdaniteľné úrokové výnosy sú vyššie ako daňovo uznateľné úrokové náklady, potom daňovník nepostupuje podľa § 17k a všetky úrokové náklady daňovými výdavkami, ak nepríde k ich obmedzeniu podľa § 21a.

Spôsob výpočtu sumy úrokových nákladov podliehajúcich limitácii je vymedzený v ods. 2. Daňovník, na ktorého sa nevzťahuje výnimka z dôvodu bezpečného prístavu, je povinný zvýšiť základ dane o úroky, ktoré presiahnu 30 % hodnoty ukazovateľa tzv. daňová EBITDA (EBITDA = zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi), ktorý vychádza z daňových položiek. Všeobecne používaný ukazovateľ EBITDA vychádza z účtovných položiek na rozdiel od EBITDA podľa článku 4 smernice ATAD, ktorý sa použije pre účely limitácie úrokových nákladov a ktorý vychádza z daňových položiek.

Pre účely limitácie nákladových úrokov sa ukazovateľ daňový EBITDA za príslušné zdaňovacie obdobie vypočíta ako súčet:

-jednotlivých druhov základov dane uvedených v odseku 6 (pred vykonaním úpravy podľa pravidla o obmedzení úrokových nákladov),

-čistých úrokových nákladov a

-daňových odpisov majetku.

V odseku 3 je uvedený spôsob výpočtu čistých úrokových nákladov, ktoré sa vypočítajú ako kladný rozdiel medzi úrokovými nákladmi (napríklad účet 562, 563, 566, 568), ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami a zdaniteľnými výnosmi (napríklad účet 662, 663, 666, 668), ktoré dlžník zaúčtované v účtovníctve alebo ich vykazuje podľa IFRS. Do výpočtu čistých úrokových nákladov zahrnuté len zdaniteľné úrokové príjmy, tzn. do výpočtu čistých úrokových nákladov nevstupujú príjmy, ktoré od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

Jednotlivé druhy výdavkov (nákladov) za prijaté úvery a pôžičky u dlžníka vymedzuje ods. 4. Na rozdiel od § 21a sa do čistých úrokových nákladov započítavajú aj úroky, ktoré súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku (tzv. kapitalizované úroky). Daňovník pri vyčíslení úrokových nákladov postupuje v súlade s princípom vecnej a časovej súvislosti, tzn. do výpočtu úrokových nákladov sa zahrnujú všetky finančné náklady a príjmy, ktoré v príslušnom zdaňovacom období ovplyvňujú základ dane.

Pre výpočet čistých úrokových nákladov v odseku 5 zadefinované úrokové výnosy a iné príjmy obdobného ekonomického charakteru, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý je veriteľom.

39

Úrokový náklad u dlžníka na jednej strane predstavuje u veriteľa na druhej strane úrokový výnos. Do výpočtu čistých úrokových nákladov vstupujú všetky zdaniteľné príjmy z úrokových výnosov, ktoré ovplyvňujú základ dane v príslušnom zdaňovacom období, tzn. nevstupujú tam príjmy, ktoré sú od dane oslobodené alebo príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.

Pod príjmami rovnocennými úrokovým výnosom sa rozumejú príjmy (výnosy), ktorých podstata spĺňa charakteristiky úrokového príjmu. Medzi takéto príjmy možno zaradiť pomyselné úroky z alternatívnych spôsobov dlhového financovania alebo príjmy z rôznych úverových finančných nástrojov (napríklad islamské financovanie, ktoré zakazuje úrok a nahrádza ho inou formou platby), atď.

V odseku 6 uvedené jednotlivé druhy základov dane, ktoré vstupujú do súhrnu základov dane pre výpočet daňového EBITDA na účely limitácie úrokových nákladov:

-základ dane zistený podľa § 17 29 znížený o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí (riadok 400 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby),

-základ dane pre účely zdanenia pri odchode (exit tax) - § 17f

-osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy) - § 51e

-základ dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a vybratím dane je splnená daňová povinnosť.

Ak úhrn jednotlivých základov dane pre výpočet EBITDA pre účely limitácie nákladových úrokov napríklad vplyvom záporného hospodárskeho výsledku nedosiahne kladnú hodnotu, pre účely limitácie úrokových nákladov sa základ dane zvýši o sumu čistých úrokových nákladov, ktorá prevyšuje hodnotu 3 000 000 eur podľa odseku 2.

Odsek 7 upravuje prenos nevyčerpanej úrokovej kapacity do nasledujúcich zdaňovacích období. Zámerom tohto ustanovenia je podporiť daňovníkov, ktorí si dlhovým financovaním umelo neznižujú základ dane, aby si mali možnosť v nasledujúcich obdobiach uplatniť neuznané úrokové náklady. Daňovník si môže odpočítať vylúčené neuplatnené čisté úrokové náklady najviac v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach po prvom zdaňovacom období, v ktorom si úroky nemohol uplatniť ako daňový výdavok. Zároveň platí, že aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach musí byť dodržaná podmienka, že celková suma čistých úrokových nákladov nepresiahne limit vypočítaný podľa odseku 2.

V odseku 8 taxatívne vymenované výnimky, na ktoré sa nevzťahuje pravidlo o obmedzení nákladových úrokov. Ide predovšetkým finančné inštitúcie, ktorých podnikateľská činnosť sa špecificky zameriava na dlhové financovanie. Okrem finančných inštitúcií pod výnimku z nového pravidla spadajú aj dlžníci, ktorí právnickými osobami a ktorých závislými osobami sú výlučne fyzické osoby.

Podľa odsekov 9 a 10 spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a rovnako aj komplementár komanditnej spoločnosti, ktorý je právnickou osobou, daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pri výpočte EBITDA pre účely limitácie nákladových úrokov vylúči zo svojho úhrnu základov dane časť základu dane (daňovej straty), ktorá je súčasťou základu dane (daňovej straty) týchto osobných spoločností.

K bodu 13 - § 18 ods. 1

Navrhovanou zmenou sa v záujme právnej istoty pri určovaní základu dane podľa § 17 ods. 5 do zákona dopĺňa použitie metodiky OECD o transferovom oceňovaní, t. j. Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní („Transfer Pricing Guidelines for Multinational Enterprises and Tax Administrations“), ktorá sa všeobecne využíva ako výkladová pomôcka v oblasti transferového oceňovania. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 10. júna 1997 uznesením č. 428 súhlasila s prijatím Odporúčania Rady OECD pre vymedzenie ocenenia transferu medzi prepojenými spoločnosťami z 13. júla 1995 - C(95)126/Final. Navrhovaná úprava nemá zámer vytvoriť zo

40

smernice OECD priamo záväzný prameň práva v SR, čo vyplýva priamo z jej charakteru, nakoľko nepredstavuje normatívny text. Na účely oboznámenia sa s obsahom tejto smernice bude príslušný hypertextový odkaz dostupný na webovom sídle ministerstva financií.

Do ustanovenia sa zároveň z dôvodu právnej istoty dopĺňa postup správcu dane v situáciách, kedy ceny použité daňovým subjektom v transakcii so závislou osobou nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu podľa §17 ods. 5 písm. a), zvlášť keď ceny zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu sa zisťujú ako interval pozorovaných nezávislých hodnôt a hodnota použitá daňovým subjektom je mimo nezávislého intervalu. Pokiaľ daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty.

K bodom 14 až 18 - § 18 ods. 2 a 3

V § 18 ods. 2 písm. c) ZDP ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou definície v § 17 ods. 5 ZDP, v rámci ktorej sa pojem „obchodný vzťah“ nahradil pojmom „právny vzťah alebo iný obdobný vzťah“.

Ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 ZDP sa upravujú vzhľadom na potrebu zosúladenia znenia s aktuálnou metodikou Smernice OECD. V § 18 ods. 2 písm. b) a c) sa uvedené pojmy nahrádzajú novými, z dôvodu vhodnejšieho odlišovania metódy následného predaja a metódy zvýšených nákladov od metódy čistého obchodného rozpätia podľa § 18 ods. 3 písm. b) ZDP.

K bodu 19 - § 18 ods. 5

Za účelom odstránenia problémov pri vydávaní rozhodnutí o bilaterálnych a multilaterálnych odsúhlaseniach použitia metódy ocenenia, v prípade, ak sa príslušné orgány dohodli na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti (tzv. „rollback“) sa dopĺňa možnosť vydať rozhodnutie aj na viac ako päť zdaňovacích období.

K bodu 20 - § 18 ods. 11

Za účelom odstránenia pretrvávajúcich problémov, ktoré v praxi spôsobuje aktuálne znenie § 18 ods. 11 ZDP sa mení postup predkladania dokumentácie, a to tak, aby bolo možné dokumentáciu najprv predložiť v cudzom jazyku a následne, ak by správca dane požadoval dokumentáciu aj v štátnom jazyku, tak možnosť vyzvať daňovníka a ten by bol povinný v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť dokumentáciu v štátnom jazyku.

Uvedenou zmenou sa vyrieši problém pri predkladaní dokumentácie ako na strane daňovníka tak aj na strane správcu dane, alebo finančného riaditeľstva.

Zároveň sa vypúšťa slovné spojenie „v odôvodnených prípadoch“. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo vydáva výzvu na predloženie dokumentácie na základe vlastnej úvahy, spravidla po predbežnom vyhodnotení miery rizika nesprávneho nastavenia transferových cien u daňového subjektu.

K bodu 21 - § 19 ods. 2 písm. h) siedmy bod

Do ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje situácie tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, sa dopĺňa situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý upravuje inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie a ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. L 172,

41

26.6.2019), je riešiť hroziaci úpadok v preventívnom konaní prostredníctvom súboru reštrukturalizačných opatrení. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Preventívna reštrukturalizácia spočíva na aktívnom jednaní dlžníka, ktorý podáva návrh na jej začatie. Úlohou je vypracovať plán, ktorý obsahuje reštrukturalizačné opatrenia, a v rámci nich môže obsahovať aj odpustenie záväzku dlžníka. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Preto pohľadávka bude v rozsahu, v akom je záväzok (dlh) podľa potvrdeného plánu odpustený, u veriteľa daňovým výdavkom. Na strane dlžníka sa bude naďalej postupovať štandardne, ako zákon o dani z príjmov pri odpise záväzku predpokladá (buď ako súčasť výsledku hospodárenia alebo uplatnením § 17 ods. 32).

K bodom 22 a 24 až 26 - § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 11, 12 a 24

Do ustanovenia § 20 sa v ods. 2 písm. c) a ods. 24 dopĺňa možnosť zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov, a to obdobne, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v tzv. klasickej (úpadkovej) reštrukturalizácii. V ustanovení § 20 odsekoch 11 a 12 boli vykonané nadväzujúce úpravy.

K bodu 23 - § 20 ods. 8

V nadväznosti na prijatie nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS 17) – Poistné zmluvy, ktorý nahrádza dočasný IFRS 4 Poistné zmluvy sa navrhuje úprava znenia § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorý doteraz upravuje zahrnovanie technických rezerv vytváraných v poisťovníctve do daňových výdavkov. Doterajší daňový režim v § 20 ods. 8 nadväzoval aj na účtovnú tvorbu technických rezerv a ich zúčtovanie, t. j. rozpustenie alebo použitie s tým, že zákon o dani z príjmov limitoval iba výšku takto vykázaných technických rezerv a pri ich rozpustení alebo použití podľa toho, ako boli vykázané podľa IFRS v účtovníctve upravoval vplyv na základ dane. Zákon o dani z príjmov však neupravoval spôsob a výpočet ich tvorby uvedené vychádzalo zo zákona o poisťovníctve. IFRS 17 oproti IFRS 4 upravuje celkový prístup vykazovania poistných zmlúv. Vykazovanie spočíva predovšetkým v naviazaní vybraných položiek na diskontované cash-flow. Menia sa zložky vstupujúce do výpočtu záväzkov, ak aj finančné a iné riziká brané do úvahy pri ich výpočte a mení sa ich celkové vykazovanie. Podľa IFRS 17 nevykazuje poisťovňa technické rezervy ako budúce očakávané odhadované záväzky. Poisťovňa bude vykazovať záväzky z poistných zmlúv priebežne počas trvania poistnej zmluvy diskontovaním cash-flow na súčasnú hodnotu. Vzhľadom k tomu, že poisťovne uplatnením IFRS 17 nebudú vykazovať technické rezervy, t. j. budúce odhadované záväzky, ale vykážu záväzky na základe diskontovaného cash-flow, takto vykázané náklady nespĺňajú definíciu rezervy, a tak ako iné záväzky, budú daňovým výdavkom v súlade s účtovníctvom. Zároveň ide o zjednodušenie zisťovania základu prostredníctvom odstraňovania rozdielov medzi účtovným a daňovým posúdením nákladov a výnosov. Prijatím tejto úpravy v oblasti vykazovania záväzkov z poistných zmlúv, ostávajú ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov nedotknuté, napr. ustanovenia týkajúce sa opravných položiek k pohľadávkam, odpisu pohľadávok, úprav základu dane pri neuhradených záväzkoch a pod. Pri prvotnom uplatnení štandardov z dôvodu zmeny účtovnej metódy, ktorou je aj zmena vo vykazovaní poistných zmlúv, zmeny vykázané vo vlastnom imaní, ktoré by mali vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky sa zahrnú do základu dane v súlade s navrhovaným prechodným ustanovením § 52zzn ods. 1 a zároveň sa pri prvotnom uplatnení štandardu z dôvodu zmeny účtovnej metódy neuplatní postup podľa prvej vety § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

42

K bodom 27 a 28 - § 21a ods. 1 a 4

V § 21a ods. 1 sa v nadväznosti na zavedenie § 17k v nadväznosti na aplikačnú prax spresňuje, že § 21a sa neaplikuje ani na úrokové náklady kapitalizované do majetku v ocenení vlastnými nákladmi. V novom odseku 4 sa odstraňuje kolízia uplatnenia § 17k a § 21a tak, že pri zisťovaní základu dane sa prednostne skúma aplikovateľnosť § 17k a ak daňovník zvýši základ dane podľa § 17k, následne sa už neuplatní § 21a.

K bodom 29 až 31 - § 32 ods. 6 a § 33 ods. 9, 11 a 12

Navrhovanou úpravou sa umožní oprávnenej osobe douplatňovať celý nárok na daňový bonus na vyživované dieťa (deti) v prípade, ak jej nepostačuje základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celej výšky daňového bonusu stanovenej v odseku 1 písm. a) a b). Táto oprávnená osoba si pre účely uplatnenia daňového bonusu môže sčítavať svoj základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn spolu so základom dane (čiastkovým základom dane) druhou osobou, ktorá žije v domácnosti s vyživovaným dieťaťom, pričom toto navýšenie vykoná sama výlučne cez daňové priznanie. Ak druhá oprávnená osoba, ktorej základ dane (čiastkový základ dane) sa pripočítať k základu dane (čiastkového základu dane) oprávnenej osoby, ktorá si uplatňuje daňový bonus, spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu len časť zdaňovacieho obdobia, je možné pripočítať u oprávnenej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na daňový bonus len pomernú časť základu dane druhej oprávnenej osoby zodpovedajúcu pomernej časti pripadajúcej k počtu mesiacov, na začiatku ktorých táto druhá oprávnená osoby splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

V navrhovanej úprave odseku 11 sa uvádza postup výpočtu v prípadoch, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia sa mení počet vyživovaných deti pre účely uplatnenia daňového bonusu.

V odseku 12 sa navrhuje spresnenie prípadov, keď daňovníkovi (zamestnancovi) zamestnávateľ v priebehu roka priznal vyšší nárok na daňový bonus ako mu vyšiel po skončení zdaňovacieho obdobia pri vykonanom ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania, podľa ktorého sa nárok na už priznaný daňový bonus nestráca.

K bodu 32 - § 43 ods. 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 33 - § 49 ods. 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 34 až 36 - § 49a ods. 1, 2, 12 a 13

Upravuje sa spôsob registrácie daňovníkov na daň z príjmov. Od 1. 1. 2023 bude správca dane registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a to tie, ktoré boli, resp. budú exportované do tohto registra zo zdrojových registrov, ktorými obchodný register a živnostenský register. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov zapísaných do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z iných registrov ako je obchodný register a živnostenský register na základe oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

K bodu 37 - § 52zzn ods. 1

Úpravou dochádza k spresneniu ustanovenia v nadväznosti na doplnenie nových odsekov 15 a 16. Ide o legislatívno-technické spresneniu z dôvodu výpočtu daňového bonusu, ak sa v priebehu roku mení počet vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, ktoré sa

43

bude vykonávať pri ročnom zúčtovaní v roku 2023 za zdaňovacie obdobie 2022 a pri podaní daňovom priznaní podávanom v roku 2023 za zdaňovacie obdobie 2022.

K bodu 38 - § 52zzn ods. 15 a 16

Uvedenou úpravou dochádza k spresneniu schváleného výpočtu daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní za rok 2022, ktoré sa bude vykonávať v roku 2023 alebo pri daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022, ktoré sa bude podávať v roku 2023.

Príklad

Zamestnanec poberal príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa v mesiacoch január a február, ktorý mu uplatnil daňový bonus na tri deti vo veku do 6 rokov v sume 141,42 € mesačne (47,14 € x 3 deti). V mesiacoch marec až júl bol zamestnanec nezamestnaný, ale od augusta začal poberať príjmy zo závislej činnosti od nového zamestnávateľa. V septembri sa zamestnanec oženil, a od októbra si začal uplatňovať nárok na daňový bonus aj na manželkine dve deti vo veku nad 15 rokov. Zamestnanec, pri uplatnení daňového bonusu u nového zamestnávateľa, vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP uviedol aj skutočnosť, že závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP vykonával aj v prvom polroku 2022. Zamestnávatelia v priebehu roka vyplatil zamestnancovi daňový bonus (pozri tabuľku č. 1). V akej sume zamestnanec nárok na daňový bonus za celý rok 2022, ak nemá iné príjmy podľa § 5 ani príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP?

Tabuľka č. 1 Uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia a súhrnné údaje za celý rok

Január

Február

August

September

Október

November

December

Spolu

Príjem zo ZČ

600 €

600 €

780 €

780 €

650 €

650 €

1600 €

5 660 €

ČZD

519,60 €

519,6 €

675,48€

675,48 €

562,90 €

562,90 €

1385,60 €

4 901,56 €

Preddavok na daň

26,22 €

26,22 €

55,84 €

55,84 €

34,45 €

34,45 €

190,76 €

371,32 €

do 30.06.

141,42 € 1)

141,42 € 1)

141,42 € 1)

141,42 € 1)

188,56 €2)

188,562)

188,562)

Duma DB

od 01.07.

210 €, max. 34% z ČZD, čo je 229,6 €

290 €, max. 48% z ČZD, čo je 270,19 €

290 €, max. 48% z ČZD, čo je 665,09 €

Priznaný DB

141,42 € 1)

141,42 € 1)

210 € 1)

210 € 1)

270,19 €2)

270,19 €2)

290 €3)

1533,22 €

1) 141,42 € = suma daňového bonusu na dieťa do 6 r. veku 47,14 € x tri deti, podľa § 33 ZDP

2) 188,56 = suma daňového bonusu na dieťa do 6 r. veku 47,14 x tri deti + 23,57 x 2 deti, podľa § 33 ZDP

3) 290 = suma daňového bonusu na dieťa do 15 r. veku 70 x tri deti a dieťa nad 15 r. veku 40 x 2 deti podľa § 52zzn ZDP

Tabuľka č. 2 Výpočet daňového bonusu za celé zdaňovacie obdobie 2022 v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní

Mesiace

Výpočet daňového bonusu

Nárok na DB

1 – 6

848,52 €

3 deti x 6 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 6 rokov 47,14 € platná do 30.06.2022

848,52 €

7 - 9

424,26 €

3 deti x 3 mesiace x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 6 rokov 47,14 € platná do 30.06.2022 alebo

44

416,64 €

3 deti x 3 mesiace x suma daňového bonusu na vyživované dieťa o veku do 15 rokov 70 € (630) platná od 01.07.2022, max. do výšky 34 % z ½ základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 ZDP*

(4 901,56 € / 2 = 2 450,78 €; 2 450,78 * 34 % = 833,27 €; 833,27 € / 6 mesiacov = 138,88 €; 138,33 € x 3 mesiace = 416,64 €).

10 - 12

565,68 €

5 detí x 3 mesiace x suma daňového bonusu na tri vyživované deti vo veku do 6 rokov 47,14 € a dve vyživované deti vo veku nad 15 rokov 23,57 € platná do 30.06.2022 alebo

588,18 €

5 detí x 3 mesiace x suma daňového bonusu na tri vyživované deti vo veku do 15 rokov 70 € a dve vyživované deti vo veku nad 15 rokov 40 € platná od 01.07.2022,čo je 870 €, max. do výšky 48 % z ½ ČZD*

(4 901,56 € / 2 = 2 450,78 €; 2 450,78 € * 48 % = 1 176,37 €; 1 176,37 € / 6 mesiacov = 196,06 €; 196,06 € x 3 mesiace = 588,18 €).

7-12

Porovnanie

989,94€ (424,26€ + 565,68 €) podľa znenia platného do 30.6.2022

1004,82 € (416,64 € + 588,18 €) podľa znenia platného od 1.7.2022

Nárok na daňový bonus za rok 2022

1 853,34 €

DB vyplatený zamestnávateľom v priebehu roka

1 533,22 €

DB na vyplatenie (1 853,34 € - 1 533,22 €)

320,12 €

*suma daňového bonusu sa vypočíta pomernou časťou, a to pripadajúcou na tri mesiace

K bodu 39 - §52zzo ods. 2

Ide o legislatívno-technické spresnenie z dôvodu právnej istoty, podľa ktorej k valorizácii súm daňového bonusu pre príslušné vekové kategórie deti nebude dochádzať.

K bodu 40 - § 52zzp a §52zzr

§ 52zzp – Prechodné ustanovenia účinné od 1. 1. 2023

V odseku 1 sa navrhuje zahrnúť úpravu základu dane vyplývajúcu z implementácie IFRS 9 a 17 poisťovňami počas troch zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. 1. 2023.

Podľa odseku 2 bude možné prvýkrát uplatniť sčítanie základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 5 alebo základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnom na účely uplatnenia daňového bonusu pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023.

§ 52zzr – Prechodné ustanovenie účinné od 1. 1. 2024

Nové pravidlo pre obmedzenie čistých úrokových nákladov sa bude po prvýkrát aplikovať až na čisté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, t. j. limitácii nebudú podliehať čisté úrokové náklady plynúce zo zmlúv uzatvorených najneskôr 31. decembra 2023, resp. dodatkov k týmto zmluvám uzatvorených najneskôr 31. decembra 2023.

45

Čl. II Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 3 - § 1 a § 52

Nadväzne na to, že zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov bol zrušený, vypúšťa sa z rozsahu pôsobnosti daňového poriadku a zároveň finančné riaditeľstvo nebude zverejňovať zoznam vybraných finančných inštitúcií.

K bodu 2 - § 47 písm. k)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s elektronickým doručovaní písomností a tiež s úpravou § 32 a 33 v novele zákona o e-Governmente.

K bodu 4 - § 60 ods. 6

Do ustanovenia námietke sa dopĺňa, že námietku zaujatosti nie je možné podať ani voči starostovi obce, tak ako je to v prípade riaditeľa daňového úradu alebo colného úradu. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť funkčnosť správcu dane v prípade špekulatívneho a účelového využívania inštitútu námietky zaujatosti.

K bodu 5 - § 67 ods. 11

Nakoľko v registri právnických osôb podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO) nie je informácia, kedy bol údaj do registra zapísaný, spresňuje sa ustanovenie tak, že správca dane zaregistruje daňový subjekt, keď prevezme údaje z tohto registra. Údaje sa preberajú na dennej báze a tento údaj je možné dohľadať. Vypúšťa sa registrácia na základe podaných daňových priznaní.

K bodu 6 - § 68 ods. 4 písm. c)

Nadväzne na nový § 157b o účinnej ľútosti, sa navrhuje ďalší spôsob vyrubenia dane.

K bodu 7 - § 148 ods. 3

Navrhuje sa zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie, a to tak, že rozhodnutie sa bezodkladne doručí Policajnému zboru, pričom sa nemusí čakať na jeho právoplatnosť.

K bodu 8 - § 155 ods. 4

Ustanovuje sa, aby pri prvom zistení porušenia, daňový úrad a colný úrad pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuložil, ale aby upozornil na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene, aby upozornil daňový subjekt, že pri ďalšom porušení mu bude uložená pokuta. Porušenie bude posudzované podľa skutkovej podstaty správneho deliktu a to osobitne daňovým úradom a colným úradom.

Príklad

Skutková podstata – oneskorené podanie DP.

Daňový subjekt podá oneskorene daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, pokuta mu uložená nebude. Následne oneskorene podá aj daňové priznanie k dani z príjmov, daňový úrad už pokutu uloží. Tento daňový subjekt taktiež podá oneskorene DP k spotrebnej dani z liehu, colný úrad pokutu neuloží.

46

K bodu 9 - § 156 ods. 8

Navrhuje sa, aby sa v prípade oneskorenej platby dane, preddavku na daň, splátky dane, sumy na zabezpečenie dane alebo pri oneskorenom odvedení vybraného preddavku na daň alebo zrazenej dane, úrok z omeškania vyrubil do jedného roka od konca roka, v ktorom došlo k úplnej úhrade tejto sumy. Prekluzívna lehota piatich rokov sa uplatní rovnako v prípade, ak by k úhrade došlo v piatom roku od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou; v takomto prípade je potrebné úrok vyrubiť do konca tohto roka.

Ak úhrade nedošlo vôbec, alebo v prípade čiastočnej úhrady sa úrok tak ako doteraz počíta za štyri roky omeškania a vyrubiť ho možno najneskôr v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou.

K bodu 10 - § 157b

Navrhovanou úpravou sa umožní, aby v prípade účinnej ľútosti, pri daňových trestných činoch, ktoré vymenované v Trestnom zákone, bolo možné vyrubiť daň jej zaplatením, a to aj po prekluzívnej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby táto daň bola splatná v deň jej úhrady.

K bodu 11 - § 165n a § 165o

§ 165n

Nadväzne na úpravu registračného konania sa ustanovuje, že prechodné ustanovenie k registrácii účinnej od 1. januára 2021, sa od 1. januára 2023 neuplatnia.

§ 165o

Podľa navrhovanej úpravy ukladania sankcií, tzv. „druhá šanca“, bude správca dane postupovať, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala po 31. decembri 2023. To znamená, že ak daňový subjekt podá v roku 2024 daňové priznanie oneskorene, správca dane neuloží za toto porušenie pokutu, ale upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom podaní daňového priznania oneskorene, už pokuta uložená bude.

Nadväzne na úpravu lehoty na vyrubenie úroku z omeškania sa ustanovuje, že úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie, ak k úplnej úhrade nedoplatku došlo do 31.decembra 2023, je potrebné vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2024. To znamená, že ak úplnej úhrade nedoplatku došlo napr. 10. mája 2023, úrok z omeškania je potrebné vyrubiť najneskôr do 31.12.2024.

Čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. 1. 2023, okrem čl. I bodov 10, 12, 28 a § 52zzo v bode 40 a čl. II bodov 8 a 9 a § 165o v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. 1. 2024.

V Bratislave dňa 25. augusta 2022

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

47

Igor Matovič, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 250/2022, dátum vydania: 12.07.2022

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Predkladaným návrhom zákona sa implementuje Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021), tzv. DAC7 (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/514“).

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov administratívnej spolupráce.

Predmetný návrh zákona nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií a zavádza nový druh automatickej výmeny informácií o predávajúcich využívajúcich platformy. V období rýchlo sa rozvíjajúcej digitalizácie ekonomiky by práve táto automatická výmena informácií mala napomôcť daňovým správam pri správnom vyčíslení zdaniteľných príjmov osôb predávajúcich prostredníctvom digitálnych platforiem bez fyzickej prítomnosti. Zámerom smernice (EÚ) 2021/514 nie je pokryť iba cezhraničné využívanie platforiem, ale získať informácie aj o domácich predávajúcich cez domáce platformy. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zavádza povinnosť pre oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem zbierať a poskytovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí aktívne predávajú tovary a poskytujú služby prostredníctvom platforiem. Ide o platformy ponúkajúce predaj tovaru, prenájom dopravných prostriedkov a nehnuteľného majetku, ako aj poskytovanie rôznych služieb (napr. ubytovacích, dopravných, stravovacích). Vymedzené pravidlá platia nielen v rámci EÚ, ale obdobné pravidlá boli schválené aj na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Návrh zákona obsahuje aj spresnenia týkajúce sa existujúcich ustanovení smernice 2011/16/EÚ v platnom znení ohľadom výmeny informácií na žiadosť, skupinových žiadostí, ako aj zavedenie inštitútu spoločných kontrol.

V čl. II sa dopĺňa zákon č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa s ohľadom na úpravu spoločných kontrol dopĺňa možnosť správcu dane vydať rozhodnutie v skrátenom konaní, ak vyrubenie dane vyplynie zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly na základe vzájomnej dohody zainteresovaných príslušných orgánov členských štátov.

V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z., kde sa aktualizuje odkaz na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4. 5. 2016) a príloha zákona sa dopĺňa o smernicu (EÚ) 2021/514.

Návrh zákona pozitívno-negatívne vplyvy na štátny rozpočet a podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na služby verejnej správy pre občana, a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

V súlade so smernicou (EÚ) 2021/514 sa účinnosť zákona navrhuje 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 16 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady 2021/514 (EÚ) z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021)

Termín začiatku a ukončenia PPK

16. – 27. 12. 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

4. – 25.1.2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

február 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Transpozícia smernice a zavedenie automatickej výmeny informácií o predávajúcich a príjmoch dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zabezpečenie automatickej výmeny informácií o predávajúcich a ich príjmoch dosahovaných prostredníctvom digitálnych platforiem medzi príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, prevádzkovatelia digitálnych platforiem, predávajúci cez digitálne platformy

3

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant nie je možné realizovať, keďže ide o transpozíciu smernice v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ. Ide o úplnú/minimalistickú transpozíciu smernice EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti a účinnosti bude možné vykonať po uskutočnení prvej automatickej výmeny a aspoň jednom roku využívania získaných dát (koncom roka 2025). Kritériá preskúmania budú stanovené v spolupráci s finančnou správou na základe postupov využívania dát pre plnenie daňových povinností.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

4

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Elena Pekárová, Ministerstvo financií SR, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR, e-mail:

elena.pekarova@mfsr.sk

 

Ing. Jana Kubišová, Ministerstvo financií SR, Oddelenie medzinárodných daňových vzťahov, Odbor priamych daní, Sekcia daňová a colná MF SR, e-mail:

jana.kubisova@mfsr.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie AVI

Európska komisia:

Dokument EK (SWD(2020) 130 final): Súhrnný prehľad - Posúdenie vplyvu k iniciatíve Daňové podvody a úniky – lepšia spolupráca medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi pri výmene informácií

Dokument EK (SWD(2020) 131 final) : Impact assessment k návrhu smernice DAC7

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 271/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Odôvodnenie: Podľa aktuálneho znenia Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je

Kalkulačka nákladov povinnou súčasťou Analýzy vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

Kalkulačka nákladov priložená k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia odporúča predkladateľovi v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie jasne uviesť pozitívne vplyvy.

Pripomienka akceptovaná.

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie doplnené a jasne uvedené v poslednom odseku časti 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia odporúča predkladateľovi v Analýze vplyvov na podnikateľské v časti 3.4 doplniť špecifické pokuty podľa §22n.

Pripomienka akceptovaná.

Špecifické pokuty sú doplnené v časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. V analýze vplyvov je však nutné uviesť presný názov systémov tak, ako je uvedený v MetaIS a taktiež je nutné uviesť aj elektronické služby. Za elektronickú službu sa považuje napr. aj zverejňovanie informácií na webovom sídle.

Pripomienka akceptovaná.

Presné názvy systémov v súlade s MetaIS uvedené v časti 6.2 doložky vplyvov na informatizáciu spoločnosti a elektronické služby sú uvedené v časti 6.1.

5

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0,00

0,00

0,00

0,00

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Rozpočtové prostriedky

0,00

0,00

0,00

0,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Výdavky verejnej správy celkom

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

Rozpočtové prostriedky

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

spolufinancovanie

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0,00

0,00

0,00

0,00

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatie návrhu zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024.

Cieľom návrhu zákona a transponovanej smernice je zabezpečiť pre finančnú správu významný zdroj informácií o predávajúcich, ktorí dosahujú príjmy prostredníctvom digitálnych platforiem. Kontrola plnenia daňových povinností takýchto daňovníkov je v súčasnosti limitovaná nedostatkom informácií, na základe ktorých by bolo možné verifikovať, či daňovník priznal aj príjmy dosiahnuté cez digitálnu platformu. Pozitívny vplyv na štátny rozpočet je možné očakávať v rámci preverovania prijatých informácií (nielen zo zahraničia, ale aj od platforiem v SR o slovenských predávajúcich) ako aj v rámci dobrovoľného plnenia daňových povinností, keďže daňovníci budú informovaní cez informačnú kampaň, že finančná správa bude mať k dispozícii informácie o ich príjmoch dosiahnutých cez digitálne platformy a bude v ich záujme tieto príjmy priznať a zdaniť. Prijaté informácie bude možné využiť aj na kontrolu priznanej a zaplatenej DPH, ako aj pre účely kontroly miestnych daní. Vzhľadom na časový rámec smernice a začiatok platnosti pravidiel pre automatickú výmenu informácií podľa smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021) (ďalej len „smernica DAC7“), ako aj vykonávanie postupov preverovania zo strany prevádzkovateľov platforiem s účinnosťou od 1. januára 2023, prvé oznámenie informácií prebehne do konca januára 2024 a prvá automatická výmena podľa smernice DAC7 medzi príslušnými orgánmi sa uskutoční prvýkrát vo februári 2024. K vyhodnocovaniu a preverovaniu prijatých informácií môže finančná správa prikročiť v priebehu roka 2024 a pozitívne prínosy možno očakávať až v horizonte po roku 2024.

Za nesplnenie povinností uvedených v návrhu zákona sa ukladajú prevádzkovateľom platforiem sankcie, ktoré zohľadňujú požiadavky smernice a sú stanovené tak, aby boli primerané, odrádzajúce a účinné. Výška sankcií zároveň zohľadňuje závažnosť nesplnenej povinnosti. Príjem z uložených a vybratých pokút bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné v súčasnosti kvantifikovať a bude závisieť od miery plnenia povinností zo strany prevádzkovateľov platforiem.

Návrh zákona predpokladá aj negatívny vplyv na rozpočet. Ide o nasledovné investičné a prevádzkové náklady v rokoch 2022 2024 spojené so zavedením informačného systému pre automatickú výmenu podľa smernice DAC7 a zmenami existujúcich informačných systémov (sumy sú uvedené v eurách s DPH):

Implementácia úprav PFS

2022

31 601 eur

Implementácia úprav ADMIS

2022

44 436 eur

Implementácia úprav ISFS SD

2022

80 952 eur

Implementácia DAC7 (nový modul vrátane úprav v moduloch Stotožňovanie a DWH-AVI-Vyhodnocovanie)

2023

692 618 eur

Vydanie bezpečnostného certifikátu

2023

36 000 eur

7

Implementácia úprav DAC1

2024

165 646 eur

-z toho: úpravy v DAC1, Stotožňovaní a DWH AVI

93 367 eur

-z toho: úpravy v ISFS SD

72 279 eur

Náklady uvedené v analýze vplyvov predstavujú hornú hranicu výdavkov, budú ďalej spresňované a v prípade investície nad 1 mil. eur budú zaslané na hodnotenie MF SR.

Vzhľadom na zverejnený iZoznam daňových subjektov registrovaných na daň z príjmov na Portáli finančnej správy, ktorý obsahuje aj daňové identifikačné číslo (DIČ) a umožňuje overenie čísla registrácie podobne ako pri iZozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, sa nepredpokladajú dodatočné náklady spojené s verifikačných systémom na overenie DIČ predávajúceho.

V súvislosti s transponovaním smernice sa predpokladá nárast objemu vymieňaných informácií, požiadavka na efektívne využívanie týchto informácií, hodnotenie účinnosti automatickej výmeny informácií a jej oznamovanie Európskej komisii. V rámci Finančného riaditeľstva SR bude AVI oddelenie zodpovedné za zabezpečenie a fungovanie výmeny informácií, zabezpečí zverejňovanie informácií na portáli Finančnej správy pre subjekty, bude riešiť dopyty od subjektov a bude komunikovať so správcami pri riešení dopytov. Využívanie získaných informácií zabezpečí oddelenie e-commerce v spolupráci s inými útvarmi, ktoré pripravia príslušnú metodiku a postupy pre využívanie informácií z hľadiska zdaňovania daňou z príjmov a kontrolu plnenia daňových povinností v oblasti DPH. Z pohľadu využitia informácii podľa smernice DAC7 by mal byť použitý podobný postup ako pri vyhodnocovaní dát získaných v rámci výmeny podľa smernice 2011/16/EÚ (DAC1) a výmeny finančných účtov podľa smernice 2014/107/EÚ (DAC2), globálneho štandardu CRS a Dohody FATCA, t. j. prijaté informácie budú zaradené do procesov stotožňovania a vyhodnocovania na oddelení AVI. Kontrola postupov preverovania by mala byť nastavená podobne ako pri FATCA/DAC2/CRS, t. j. oddelenie AVI, resp. oddelenie e-commerce na základe analýzy vyberie prevádzkovateľov platforiem, ktoré postúpi na daňový úrad na preverenie.

Nadväzne na úpravy a postupy týkajúce sa riešenia porušenia ochrany údajov a bezpečnosti bude potrebné v rámci finančnej správy vypracovať postupy na zamedzenie úniku dát a minimalizácie škôd po identifikovaní úniku dát. Náklady na vydanie bezpečnostného certifikátu súvisiaceho so zavedením automatickej výmeny informácií podľa smernice DAC7 sú odhadované vo výške 36 000 eur s DPH.

Na rok 2022 kapitola MF SR finančné prostriedky na zmenu informačných systémov zabezpečené v rámci schválených limitov štátneho rozpočtu. Na roky 2023 a 2024 bude financovanie na zmenu informačných systémov riešené pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona je transpozíciou smernice 2021/514/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Automatická výmena informácií sa rozširuje o informácie o príjmoch predávajúcich, ktoré dosahujú prostredníctvom digitálnych platforiem. Finančné riaditeľstvo SR ako príslušný orgán pre výmenu informácií bude zbierať informácie

8

o predávajúcich od prevádzkovateľov digitálnych platforiem a tieto informácie bude zasielať do krajiny daňovej rezidencie predávajúceho. V rámci transpozície smernice sa spresňujú aj viaceré ustanovenia upravujúce existujúce nástroje administratívnej pomoci a spolupráce v oblasti daní (napr. výmena informácií na žiadosť, simultánne kontroly a zavádza sa nový inštitút spolupráce – spoločné kontroly).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

9

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0,00

0,00

36 000,00

0,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0,00

0,00

0,00

0,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0,00

0,00

0,00

0,00

Tovary a služby (630)2

0,00

0,00

36 000,00

0,00

Bežné transfery (640)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0,00

0,00

0,00

0,00

Kapitálové výdavky (700)

0,00

156 989,00

692 618,00

165 646,00

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0,00

156 989,00

692 618,00

165 646,00

RP EKRK 718 Rekonštrukcia a modernizácia

0,00

156 989,00

692 618,00

165 646,00

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0,00

156 989,00

728 618,00

165 646,00

11

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0,00

0,00

0,00

0,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0,00

0,00

0,00

0,00

z toho vplyv na ŠR

0,00

0,00

0,00

0,00

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

1

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

0,00

0,00

C. Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

D. Administratívne náklady

370,98

0,00

Spolu = A+B+C+D

370,98

0,00

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0,00

0,00

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

370,98

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0,00

0,00

2

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií:

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

vykonávanie postupov preverovania

novela zákona č. 442/2012

§ 22k

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

50

N

4,79

239,34

In (zvyšuje náklady)

2

oznamovanie/zasielanie získaných informácií finančnej správe

novela zákona č. 442/2012

§ 22i ods. 2 a ods. 5

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

50

N

1,60

79,78

In (zvyšuje náklady)

3

registrácia neusadeného prevádzkovateľa platformy

novela zákona č. 442/2012

§ 22j ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,60

2,99

In (zvyšuje náklady)

4

oznámenie a preukázanie prevádzkovateľa, že je vylúčeným prevádzkovateľom platformy

novela zákona č. 442/2012

§ 22m ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,80

3,99

In (zvyšuje náklady)

5

oznámenie prevádzkovateľa platformy, že si vybral na oznamovanie iný členský štát

novela zákona č. 442/2012

§ 22j ods. 1

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,20

1,00

In (zvyšuje náklady)

6

oznámenie, že informácie boli oznámené iným prevádzkovateľom platformy

novela zákona č. 442/2012

§ 22i ods. 3

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

5

N

0,80

3,99

In (zvyšuje náklady)

7

poskytnutie informácií uvedených v § 22i ods. 1 písm. b) aj predávajúcemu (tých informácií, ktoré sa ho týkajú)

novela zákona č. 442/2012

§ 22i ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.23

prevádzkovatelia digitálnych platforiem

50

N

0,80

39,89

In (zvyšuje náklady)

3

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Regulácie identifikované v tabuľke č. 2:

Ide o administratívne povinnosti prevádzkovateľov platforiem, ktoré im vyplývajú z návrhu zákona nadväzne na zavedenie automatickej výmeny informácií a potrebu získavania informácií, ich overovania a oznamovania Finančnému riaditeľstvu SR. Rozsah povinností je plne v súlade so smernicou a nejde nad jej rámec. Vzhľadom na to, že regulácia sa týka digitálnych platforiem, oznamovacie a verifikačné postupy sa budú uskutočňovať elektronicky v snahe čo najmenej administratívne zaťažiť dotknuté subjekty.

1.Vykonávanie postupov preverovania povinnosti a spôsob vykonávania postupov preverovania uvedené v § 22k návrhu zákona, počet dotknutých subjektov odhaduje Finančné riaditeľstvo na cca 50 zohľadňujúc vybrané činnosti platforiem uvedené v návrhu zákona, expertný odhad časovej náročnosti je cca 30 min. berúc do úvahy elektronickú komunikáciu prevádzkovateľa platformy s predávajúcim, existujúce databázy, možnosti elektronickej verifikácie

2.Oznamovanie/zasielanie informácií príslušnému orgánu povinnosti upravené v § 22i ods. 2 a ods. 5 návrhu zákona, počet dotknutých subjektov je zhodný s prvou reguláciou, keďže ide o zaslanie informácií získaných a preverených pri prvej regulácii, expertný odhad časovej náročnosti: cca 10 min. berúc do úvahy elektronické zasielanie a elektronické formuláre FR SR pre účely výmeny podľa smernice DAC7

3.Registrácia neusadeného prevádzkovateľa platformy povinnosti uvedené v § 22j ods. 2, počet dotknutých subjektov sa odhaduje na 5, keďže sa predpokladá, že prevádzkovatelia platforiem zo štátov mimo si v rámci možnosti výberu pre registráciu vyberú členské štáty s väčším počtom obyvateľov, expertný odhad časovej náročnosti: cca 15 min. zohľadňujúc elektronickú komunikáciu v procese žiadosti o registráciu a pri registrácii

4.Oznámenie a preukázanie prevádzkovateľa platformy, že je vylúčeným prevádzkovateľom povinnosť je uvedená v § 22h písm. d) a § 22m ods. 7 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže formulár na oznámenie a preukázanie skutočností bude elektronický a v jednoduchej štruktúre

5.Oznámenie prevádzkovateľa platformy, že si vybral na oznamovanie iný členský štát povinnosť je uvedená v § 22j ods. 1 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže oznámenie bude dostupné v elektronickej podobe na webovom sídle FR SR

6.Oznámenie prevádzkovateľa platformy, že informácie boli oznámené iným prevádzkovateľom platformy povinnosť je uvedená v § 22i ods. 3 návrhu zákona, odhad počtu dotknutých subjektov je 5, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže oznámenie bude dostupné v elektronickej podobe na webovom sídle FR SR

7.Poskytnutie informácií aj predávajúcemu, ktorého sa informácie týkajú – povinnosť je uvedená v § 22i ods. 7, odhad počtu dotknutých subjektov je 50, expertný odhad časovej náročnosti: cca 5 min., keďže pôjde o tie isté informácie, ktoré predávajúci oznámi príslušnému orgánu.

4

Predávajúcim, ktorí budú predávať tovary a poskytovať služby prostredníctvom platforiem, vyplýva z návrhu zákona povinnosť poskytnúť súčinnosť prevádzkovateľovi platformy pri získaní informácií, ktoré budú predmetom automatickej výmeny informácií. Oznamovacie povinnosti voči Finančnému riaditeľstvu predávajúci nemajú.

V kontexte návrhu zákona neboli identifikované žiadne náklady v rámci položiek A, B a C, ani E a F v tabuľke č. 1. Predpokladá sa, že prevádzkovateľmi platforiem budú pravdepodobne veľké subjekty s ohľadom na povinnosti a rozsah činností a nebudú dotknuté mikro, malé a stredné podniky (MSP).

Pozitívny vplyv návrhu zákona na podnikateľské prostredie možno v súlade so smernicou EÚ očakávať vo forme zvýšenia právnej istoty pre prevádzkovateľov platforiem (aj pre predávajúcich), keďže sa zjednotia pravidlá oznamovania vo všetkých členských štátoch a dôjde k odstráneniu jednostranných oznamovacích povinností zavedených niektorými členskými štátmi v minulosti. Zároveň sa navrhovanou úpravou vo všeobecnosti vytvárajú porovnateľné podmienky moderných digitálnych obchodných modelov s tradičnými obchodnými modelmi.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Konzultácie s podnikateľskými subjektmi v súvislosti s prípravou novely zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní nadväzne na transpozíciu smernice EÚ 2021/514/EÚ sa uskutočnili v termíne od 8. 6. 2021 do 16. 7. 2021.

Informácia o prebiehajúcich konzultáciách k návrhu zákona bola zverejnená na webovej stránke MH SR:

https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/prebiehajuce-konzultacie-a-

 

predbezne-informacie

 

Do konzultácií sa zapojil jeden subjekt - Klub 500. Konzultácie predkladateľa návrhu zákona so zástupcami Klubu 500 prebehli dňa 15.7.2021 na Ministerstve financií SR. V rámci konzultácií boli zástupcovia Klubu 500 informovaní o vecnom a personálnom rozsahu úpravy, očakávaných povinnostiam prevádzkovateľov digitálnych platforiem, pravidlách preverovania, časovom rámci automatickej výmeny v súlade so smernicou Rady a očakávanom legislatívnom procese. Zúčastnených za Klub 500 zaujímal predovšetkým rozsah povinností prevádzkovateľov platforiem a možný dopad na predávajúcich z hľadiska administratívnej záťaže. V rámci konzultácií zástupcovia Klubu 500 nepredložili konkrétne návrhy na zníženie nákladov regulácií na podnikateľské prostredie. Alternatívne riešenia problematiky obsiahnutej v návrhu zákona neboli v rámci konzultácií riešené z dôvodu, že ide o transpozíciu smernice Rady EÚ.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Zavedením automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi digitálnych platforiem nedochádza k vytvoreniu bariér na trhu. Požiadavka na oznamovanie informácií o predávajúcich a ich príjmoch dosahovaných prostredníctvom platforiem vytvára porovnateľné podmienky s tradičnými podnikateľskými modelmi, pri ktorých finančná správa prehľad a informácie o príjmoch osôb/subjektov predávajúcich tovary alebo poskytujúcich služby. Navrhované úpravy nevytvárajú špeciálne režimy pre MSP a neovplyvňujú uplatnenie slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch vzhľadom na to,

5

že smernicu majú povinnosť implementovať všetky členské štáty a pravidlá budú rovnaké vo všetkých členských štátoch.

Navrhovanou úpravou sa neovplyvní dostupnosť základných zdrojov a nemá vplyv ani na inovácie, vedu a výskum.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Vzhľadom na to, že navrhovaná úprava sa týka zavedenia automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem finančnej správe, nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Sankcie:

Za nesplnenie povinností uvedených v návrhu zákona sa ukladajú prevádzkovateľom platforiem sankcie 22n), ktoré zohľadňujú požiadavky smernice Rady a stanovené tak, aby boli primerané, odrádzajúce a účinné. Výška sankcií zohľadňuje závažnosť nesplnenej povinnosti, či ide o nesplnenie niektorej z oznamovacích povinností, o nesplnenie registračnej povinnosti alebo neplnenie povinností týkajúcich sa postupov preverovania. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti uloží daňový úrad oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy pokutu do výšky 3 000 eur, za nesplnenie registračnej povinnosti pokutu do výšky 5 000 eur a za nesplnenie povinností oznamovania informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky a nesplnenie postupov preverovania do výšky 10 000 eur. Ak nedôjde k splneniu povinností po výzve daňového úradu, pokuty sa uložia aj opakovane.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

ks_332028

Výstup pre automatickú výmenu informácií

4

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

ks_332003

Vstup pre automatickú výmenu informácií

4

6

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A - nový modul v rámci existujúceho IS AVI

isvs_6993

Automatická výmena informácií (AVI)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7213

Portál Finančnej správy (PFS)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

Nie

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

V predloženom návrhu nejde o konanie, ale o oznamovanie informácií o predávajúcich dosahujúcich príjem prostredníctvom digitálnych platforiem pre účely automatickej výmeny informácií s príslušnými orgánmi v oblasti daní.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Nejde o konanie, ale o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa bude v zmysle predloženého návrhu plniť elektronicky.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Návrh nezavádza nové konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ide iba oznamovaciu povinnosť.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V predloženom návrhu nejde o konanie, ale o oznamovanie informácií pre účely automatickej výmeny informácií s príslušnými orgánmi v oblasti daní.

7

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci v režime antibyrokratického zákona.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá predkladanie údajov, dokumentov, informácií ani preukazovanie skutočností orgánu verejnej moci.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, ani neupravuje vedenie evidencie údajov.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, disponibilnej pre zaradenie do zoznamu referenčných údajov.

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Návrh nepredpokladá zriadenie novej evidencie údajov, disponibilnej pre zaradenie do zoznamu referenčných údajov.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110, 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica

2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021), gestor: Ministerstvo financií SR,

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti

daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. L 64, 11.3.2011) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016), gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C 682/15 Berlioz Investment Fund S.A. proti Directeur de l'administration des contributions directes

1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že členský štát vykonáva právo Únie v zmysle tohto ustanovenia, a teda dôjde k uplatneniu Charty základných práv Európskej únie, keď ukladá vo svojej právnej úprave peňažnú sankciu účastníkovi správneho konania, ktorý odmieta poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi daňovými orgánmi, založenú najmä na ustanoveniach smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že účastník správneho konania, ktorému bola uložená peňažná sankcia za nesplnenie správneho rozhodnutia, ktoré mu podľa smernice 2011/16 ukladalo povinnosť

9

poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými správami, má právo napadnúť zákonnosť tohto rozhodnutia.

3. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že „predvídateľná relevantnosť“ informácií, ktoré si jeden členský štát vyžiadal od iného členského štátu, je podmienkou, ktorú musí uvedená žiadosť o informácie spĺňať, aby dožiadanému členského štátu vznikla povinnosť vyhovieť tejto žiadosti, a tým aj podmienkou zákonnosti rozhodnutia o uložení povinnosti adresovanej týmto členským štátom účastníkovi správneho konania a podmienkou sankčného opatrenia uloženému tomuto účastníkovi správneho konania za nesplnenie tohto rozhodnutia.

4. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16 sa majú vykladať v tom zmysle, že overenie dožiadaného orgánu, ktorému dožadujúci orgán podal žiadosť o informácie podľa tejto smernice, sa neobmedzuje na formálnu správnosť tejto žiadosti, ale musí tomuto dožiadanému orgánu umožniť zabezpečenie toho, aby požadované informácie neboli úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti z hľadiska určenia dotknutého platiteľa dane a určenia tretej osoby, ktorá bola prípadne informovaná, ako aj z hľadiska potreby predmetného daňového vyšetrovania. Tieto isté ustanovenia smernice 2011/16 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej účastníkom správneho konania proti sankčnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené dožiadaným orgánom z dôvodu nedodržania rozhodnutia o uložení povinnosti prijatého týmto orgánom na základe žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim orgánom na základe smernice 2011/16, vnútroštátny súd okrem právomoci zmeniť uloženú pokutu právomoc preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia o uložení povinnosti. Pokiaľ ide o podmienku zákonnosti uvedeného rozhodnutia týkajúcu sa predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, súdne preskúmanie sa obmedzuje na overenie zjavnej neexistencie takejto relevantnosti.

5. Článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že súd dožiadaného členského štátu v rámci výkonu svojej súdnej právomoci právo na prístup k žiadosti o informácie adresovanej dožadujúcim členským štátom dožiadanému členskému štátu. Dotknutý účastník správneho konania naopak nemá právo na prístup k celej žiadosti o informácie, ktorá zostáva tajným dokumentom v súlade s článkom 16 smernice 2011/16. Na to, aby bola jeho záležitosť prejednaná v celom rozsahu v súvislosti s neexistenciou predvídateľnej relevantnosti požadovaných informácií, v zásade stačí, aby mal informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice.

- v rozhodnutí Súdneho dvora vo spojených veciach C 245/19 a C 246/19 ÉTAT LUXEMBOURGEOIS proti B a i.

1. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie, v spojení s jej článkami 7 a 8, ako aj článkom 52 ods. 1, sa má vykladať v tom zmysle, že:

10

bráni tomu, aby právne predpisy členského štátu, ktorými sa vykonáva postup výmeny informácií na požiadanie zavedený smernicou Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, zmenenou smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, vylučovali možnosť, aby rozhodnutie, ktorým príslušný orgán tohto členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, bolo napadnuté opravným prostriedkom podaným takou osobou, a

nebráni tomu, aby také právne predpisy vylučovali možnosť, aby bolo také rozhodnutie napadnuté opravnými prostriedkami podanými platiteľom dane, ktorého sa v tomto inom členskom štáte týka zisťovanie, na základe ktorého bola uvedená žiadosť podaná, ako aj tretími osobami, ktorých sa týkajú predmetné informácie.

2. Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2014/107, sa majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým príslušný orgán členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, treba, v spojení s touto žiadosťou, považovať za rozhodnutie týkajúce sa informácií, ktoré sa jednoznačne nezdajú byť úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti, pokiaľ je v ňom uvedená totožnosť osoby, ktorá je držiteľom predmetných informácií, totožnosť platiteľa dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bola podaná žiadosť o výmenu informácií, a obdobie, na ktoré sa toto zisťovanie vzťahuje, a pokiaľ sa týka zmlúv, faktúr a platieb, ktoré síce nie presne označené, ale sú vymedzené na základe kritérií týkajúcich sa po prvé skutočnosti, že ich uzavrela alebo uskutočnila osoba, ktorá je držiteľom informácií, po druhé skutočnosti, že boli uzavreté alebo uskutočnené počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto zisťovanie, a po tretie ich spojenia s dotknutým platiteľom dane.

- v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-437/19 État luxembourgeois

1. Článok 1 ods. 1, článok 5 a článok 20 ods. 2 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že žiadosť o informácie sa musí považovať za žiadosť týkajúcu sa informácií, ktoré nie zjavne zbavené akejkoľvek predvídateľnej relevantnosti v prípade, ak osoby, ktoré sa podrobujú prešetreniu alebo vyšetrovaniu v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, nie síce v predmetnej žiadosti menovite a individuálne identifikované, avšak dožadujúci orgán prostredníctvom jasných a dostatočných vysvetlení preukáže, že vedie vyšetrovanie, ktoré je zamerané na vymedzenú skupinu osôb a je odôvodnené podozreniami z nesplnenia konkrétnej zákonnej povinnosti.

2. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že držiteľovi informácií:

11

– ktorému bola uložená peňažná správna sankcia za nevykonanie rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť poskytnúť informácie v rámci výmeny medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi podľa smernice 2011/16, pričom toto rozhodnutie nemožno podľa vnútroštátneho práva dožiadaného členského štátu napadnúť žalobou, a

– ktorý incidenčne spochybnil zákonnosť tohto rozhodnutia v rámci žaloby podanej proti peňažnej sankcii za nesplnenie tohto rozhodnutia o uložení povinnosti, pričom takýmto spôsobom získal minimálne informácie uvedené v článku 20 ods. 2 tejto smernice až v priebehu súdneho konania začatého v nadväznosti na túto žalobu,

– sa musí v nadväznosti na definitívne uznanie zákonnosti uvedených rozhodnutí, ktoré boli proti nemu vydané, poskytnúť možnosť splniť rozhodnutie o uložení povinnosti poskytnúť informácie v lehote pôvodne stanovenej na tento účel vnútroštátnym právom bez toho, aby sa voči nemu aj naďalej uplatnila sankcia, ktorú musel znášať, ak si chcel uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy. Len v prípade, ak tento držiteľ nevyhovie predmetnému rozhodnutiu v stanovenej lehote, stane sa uložená sankcia právom vymáhateľnou.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/514 bola stanovená do 31.12.2022 s výnimkou ustanovení čl. 1 bod 1 pís. d) (čl. 3 bod 26 smernice 2011/16/EÚ) a čl. 1 bod 12 (oddiel IIa smernice 2011/16/EÚ), pri ktorých je lehota stanovená do 31.12.2023.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Návrhom zákona dochádza k úplnej transpozícii smernice (EÚ) 2021/514. Smernica 2011/16/EÚ v platnom znení bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 359/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

12

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 – poznámka pod čiarou k odkazu 3:

Navrhovanou úpravou sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 3 v nadväznosti na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4. 5. 2016) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2016/679“).

K bodu 2 - § 2:

Do § 2 sa dopĺňajú písmená n) a o), ktoré vymedzujú nové pojmy používané v smernici Rady 2021/514/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. L 104, 25.3.2021), tzv. smernica DAC7 (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/514“).

V písmene n) sa zavádza pojem „spoločná kontrola“, ktorá je novozavedeným inštitútom v oblasti administratívnej spolupráce pri správe daní. Ide o zisťovanie, ktoré vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov na území dohodnutého členského štátu a týka sa fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú tieto príslušné orgány spoločné alebo doplňujúce sa záujmy súvisiace s ich daňovými povinnosťami.

V písmene o) sa definuje pojem „porušenie ochrany osobných údajov“, ktorý súvisí s úpravami v oblasti ochrany osobných údajov a dohodnutým postupom členských štátov pri riešení prípadných porušení ochrany osobných údajov. Ide o porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, strate, zmene alebo k nevhodnému alebo neoprávnenému poskytnutiu, prístupu alebo použitiu osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú. Porušenie sa môže týkať dôvernosti, dostupnosti a integrity údajov.

K bodu 3 - § 6:

Do § 6 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré spresňujú úpravu ohľadom výmeny informácií na žiadosť, ktorá je jednou zo základných foriem medzinárodnej spolupráce pri správe daní. Do zákona sa zapracúva medzinárodný štandard výmeny informácií, ktorý je založený na princípe tzv. predvídateľnej relevantnosti, tzn. že príslušné orgány členských štátov žiadajú a poskytujú také informácie, pri ktorých je možné predpokladať ich významnosť a odôvodnenosť pre správu daní identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby alebo subjektu. Zapracovanie štandardu do zákona zabrániť neodôvodneným žiadostiam alebo nenáležitému vyhľadávaniu informácií tzv. fishing expeditions, keď informácie žiadané bez konkrétnej súvislosti s daňovým prípadom.

Dopĺňajú sa minimálne požiadavky, ktoré musí žiadosť o poskytnutie informácie obsahovať. Musí sa uviesť dôvod, pre ktorý sa informácie požadujú a spresnenie požadovaných informácií v kontexte daňového preverovania fyzickej osoby alebo subjektu uvedením podrobného opisu požadovaných informácií.

V prípade skupinových žiadostí, kde nemožno fyzické osoby a subjekty jednotlivo identifikovať, žiadosť obsahovať informácie, ktoré pomôžu dožiadanému príslušnému

13

orgánu pri vybavení skupinovej žiadosti: identifikáciu skupiny formou opisu spoločného znaku určujúceho túto skupinu, uvedenie stručného obsahu osobitného predpisu z oblasti daní a dôvodov, na základe ktorých je možné sa domnievať, že členovia skupiny v rozpore s týmto predpisom, vysvetlenie očakávaného prínosu a ak to je relevantné, informácie o zapojení tretej strany (fyzickej osoby alebo subjektu), ktorá aktívne prispela k potenciálnemu nedodržaniu príslušných právnych predpisov. Osobitným predpisom z oblasti daní, ktorý môže uviesť príslušný orgán Slovenskej republiky do žiadosti, je napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

K bodu 4 - § 6 ods. 6:

Nadväzne na zmenu znenia smernice sa upravuje znenie národného predpisu. Zovšeobecňuje sa, že žiadosť o poskytnutie informácie môže obsahovať žiadosť o vykonanie zisťovania bez bližšej špecifikácie, o aký druh zisťovania má ísť.

K bodu 5 – § 6 ods. 8:

Upravuje sa lehota na vybavenie žiadosti nadväzne na úpravu smernice. Požadovanú informáciu príslušný orgán Slovenskej republiky poskytnúť čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti. Nová lehota nahrádza pôvodnú lehotu v trvaní šiestich mesiacov.

K bodom 6 a 7 - § 6 ods. 9 a § 6 ods. 10:

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 8 - § 6 ods. 12:

Ide o legislatívno-technickú úpravu a nadväzne na zmenu smernice sa v § 6 ods. 12 zákona spresňuje, že lehota na dodatočné poskytnutie informácií nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

K bodu 9 - § 7 ods. 1:

S cieľom posilnenia boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa rozširuje automatická výmena informácií o novú kategóriu príjmov, ktoré si budú vymieňať príslušné orgány členských štátov podľa smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (ďalej len „smernica 2011/16/EÚ v platnom znení“). Ide o licenčné poplatky, ktoré vymedzené v článku 2 písm. b) smernice Rady 2003/49/ES. V Slovenskej republike pôjde o licenčné poplatky, ktoré zadefinované v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) v bodoch 1, 2 a 4.

K bodom 10 a 24 - § 7 ods. 3 a § 24d ods. 1 a 2:

Príslušný orgán Slovenskej republiky povinnosť informovať Európsku komisiu o kategóriách príjmov, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov v rámci automatickej výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení. Ide o šesť kategórií príjmov: príjmy zo závislej činnosti, tantiémy, produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia, dôchodky, vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku a licenčné poplatky. V zmysle požiadaviek smernice a prechodného ustanovenia uvedeného v bode 24 má príslušný orgán Slovenskej republiky povinnosť informovať Európsku komisiu o dvoch kategóriách, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov v rokoch 2023 a 2024. Do konca kalendárneho roka 2023 povinnosť oznámiť Európskej komisii aspoň

14

štyri kategórie príjmov z vyššie uvedených, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov za zdaňovacie obdobia začínajúce po 1. januári 2025.

K bodom 11 a 24 - § 7 ods. 4 a § 24d ods. 3:

Za účelom zvýšenia kvality vymieňaných informácií medzi členskými štátmi poskytne od zdaňovacieho obdobia začínajúceho 1. januára 2024 príslušný orgán Slovenskej republiky príslušným orgánom iných členských štátov podľa daňovej rezidencie daňové identifikačné číslo alebo identifikačné číslo používané na daňové účely fyzických osôb a subjektov vždy, keď bude toto číslo k dispozícii.

K bodu 12 - § 8 ods. 1:

V § 8 ods. 1 sa spresňuje lehota pre príslušný orgán Slovenskej republiky na oznámenie cezhraničných záväzných stanovísk v rámci automatickej výmeny záväzných stanovísk. Požaduje sa oznámenie bezodkladne po vydaní, zmene alebo obnovení záväzných stanovísk a najneskôr do troch mesiacov od skončenia kalendárneho polroka, počas ktorého boli vydané, zmenené alebo obnovené záväzné stanoviská.

K bodu 13 - § 8 ods. 2 písm. b):

Nadväzne na úpravu smernice sa upravuje znenie § 8 ods. 2 písm. b), kde sa spresňuje rozsah informácie ohľadom všeobecného zhrnutia cezhraničného záväzného stanoviska, ktoré majú poskytovať príslušné orgány členských štátov. V rámci všeobecného zhrnutia sa majú poskytnúť aj informácie, ktoré môžu byť nápomocné príslušnému orgánu pri posudzovaní potenciálneho daňového rizika.

K bodu 14 - § 11 ods. 1 a 2:

Upravuje sa znenie § 11 ods. 1 ohľadom prítomnosti zamestnanca príslušného orgánu Slovenskej republiky u príslušného orgánu iného členského štátu nadväzne na úpravu smernice. Spresňujú sa oprávnenia zamestnanca v rámci takejto prítomnosti:

-môže byť prítomný v priestoroch úradu príslušného orgánu iného členského štátu,

-môže byť prítomný pri zisťovaní vykonávanom príslušným orgánom iného členského štátu, vrátane zisťovaní vykonávaných prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, ak to umožňuje povaha úkonu,

-môže klásť otázky fyzických osobám a subjektom pri výsluchu príslušným orgánom iného členského štátu,

-môže nazerať do spisov.

Na tieto účely vydá príslušný orgán Slovenskej republiky zamestnancovi poverenie, v ktorom sa uvedú identifikačné údaje zamestnanca, funkcia a časový rozsah platnosti poverenia.

V § 11 ods. 2 sa upravuje situácia, ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane žiadosť týkajúcu sa prítomnosti zamestnanca príslušného orgánu iného členského štátu počas zisťovania v Slovenskej republike. Slovenský príslušný orgán je povinný do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti oznámiť žiadajúcemu príslušnému orgánu súhlas alebo zdôvodnené odmietnutie žiadosti. Ak príslušný orgán Slovenskej republiky súhlasí s prítomnosťou zamestnanca príslušného orgánu iného členského štátu, dohodnú sa podmienky takejto prítomnosti a spolupráce so správcom dane v Slovenskej republike alebo príslušným orgánom Slovenskej republiky. V súlade s § 11 ods. 3 takýto zamestnanec postavenie správcu dane. Správca dane môže v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) odovzdať tomuto zamestnancovi kópie dokumentov, ktorými disponuje a ktoré obsahujú informácie týkajúce sa daní podľa § 3 zákona č. 442/2012 Z. z..

15

K bodu 15 - § 12 ods. 3:

Upravuje sa lehota pre príslušný orgán Slovenskej republiky na oznámenie potvrdenia alebo odmietnutia účasti na simultánnej kontrole. Lehota sa stanovuje do 60 dní od prijatia návrhu.

K bodu 16 - § 12a:

V § 12a sa zavádza nový inštitút medzinárodnej spolupráce v oblasti daní – spoločná kontrola, ktorá zahŕňa postupy, ktoré budú vykonávané spoločne príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov a budú sa týkať jednej alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú príslušné orgány týchto členských štátov spoločný alebo doplňujúci sa záujem. Spoločná kontrola sa vykonáva v dohodnutom členskom štáte na základe dohody medzi zapojenými príslušnými orgánmi členských štátov. Spoločné kontroly vhodným a prínosným nástrojom najmä v oblasti kontrol zameraných na transferové oceňovanie, kde môžu napomôcť k stanoveniu daňovej pozície subjektov v rámci nadnárodnej skupiny a transakcií medzi nimi.

V rámci postupov spoločnej kontroly sa upravuje, že v prípade záujmu môže príslušný orgán Slovenskej republiky požiadať príslušný orgán iného členského štátu alebo príslušné orgány viacerých členských štátov o vykonanie spoločnej kontroly. Rovnako príslušný orgán iného členského štátu môže požiadať príslušný orgán Slovenskej republiky o vykonanie spoločnej kontroly a v tomto prípade slovenský príslušný orgán povinnosť odpovedať na žiadosť do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti, a to buď potvrdením účasti alebo odmietnutím s uvedením dôvodov, prečo nemá záujem zúčastniť sa spoločnej kontroly. Takýmto dôvodom môže byť napríklad skutočnosť, že požadovaná spoločná kontrola by zahŕňala vykonanie zisťovaní alebo oznámenie informácií, ktoré by boli v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Po odsúhlasení vykonania spoločnej kontroly sa príslušné orgány zúčastnených členských štátov dohodnú, že koordinovane vykonajú spoločnú kontrolu konkrétnych fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú spoločný alebo doplňujúci sa záujem. Dohodnú rozsah spoločnej kontroly, koordináciu čiastkových úkonov v Slovenskej republike a zúčastnených členských štátoch, ako aj jazykový režim, ktorý sa bude používať na komunikáciu počas spoločnej kontroly. Pre účely vykonania spoločnej kontroly slovenský príslušný orgán vymenuje zástupcu, ktorý bude zodpovedný za dohľad a koordináciu spoločnej kontroly v Slovenskej republike. Ostatné zúčastnené príslušné orgány členských štátov tiež vymenujú podobných koordinátorov spoločnej kontroly na ich územiach.

Vo všeobecnosti práva a povinnosti zamestnancov zúčastňujúcich sa spoločných kontrol v inom členskom štáte stanovené tak, že počas výkonu činností spoločnej kontroly povinní dodržiavať právne predpisy členského štátu, v ktorom sa spoločná kontrola vykonáva a zároveň nesmú prekračovať rozsah právomocí podľa právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádzajú.

Zamestnanec slovenského príslušného orgánu sa zúčastňuje spoločnej kontroly v inom členskom štáte v súlade s podmienkami dohodnutými v dohode príslušných orgánov a na tento účel mu je vydané písomné poverenie po dobu potrebnú na vykonanie spoločnej kontroly. Pri výkone činností spoločnej kontroly v inom členskom štáte musí dodržiavať právne predpisy tohto členského štátu.

Zamestnanci príslušného orgánu iného členského štátu, ktorí vykonávajú činnosti spoločnej kontroly v Slovenskej republike, musia dodržiavať daňový poriadok Slovenskej republiky, môžu vykonávať činnosti v súlade s oprávneniami pre prítomnosť na zisťovaniach uvedené v

16

§ 11 zákona a nesmú prekračovať rozsah právomocí, ktoré im boli udelené podľa právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochádzajú.

Z procedurálneho hľadiska sa spoločná kontrola začína dňom uvedeným v oznámení o začatí spoločnej kontroly. Spoločná kontrola na území Slovenskej republiky sa riadi primerane daňovým poriadkom Slovenskej republiky. Odlišnosti v porovnaní s ustanoveniami daňového poriadku uvedené v návrhu zákona. Na spoločnú kontrolu sa lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa daňového poriadku nevzťahuje. V priebehu spoločnej kontroly sa budú zúčastnené orgány členských štátov snažiť o dosiahnutie dohody o daňovej situácii fyzickej osoby alebo subjektu, ktoré predmetom spoločnej kontroly. Skutočnosti, na ktorých sa dohodnú a zistenia zo spoločnej kontroly, zapracujú do záverečnej správy zo spoločnej kontroly. Spoločná kontrola sa končí vypracovaním záverečnej správy. Zainteresované štáty by sa mali dohodnúť, ktorý z nich záverečnú správu fyzickej osobe alebo subjektu doručí, t. j. podľa dohody to môže byť príslušný orgán SR.

V zmysle smernice postupy nadväzujúce na spoločnú kontrolu upravené v súlade s vnútroštátnymi predpismi a umožňujú použiť zistenia zo záverečnej správy pri správe daní podľa daňového poriadku, čo zahŕňa najmä ich použitie v daňovej kontrole, v daňovom konaní, vrátane skráteného vyrubovacieho konania. Tieto zistenia môžu byť použité aj ako dôkaz v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní alebo aj ako pomôcka pri určovaní dane podľa pomôcok. Zistenia zo záverečnej správy môžu byť tiež použité v jednotlivých konaniach o zamedzení dvojitého zdanenia podľa zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.

K bodu 17 - § 14 ods. 1 písm. a):

Pre spresnenie sa do § 14 ods. 1 dopĺňajú ďalšie dva účely, na ktoré je možné použiť získané informácie v rámci výmeny informácií. S ohľadom na význam, aký daň z pridanej hodnoty pre fungovanie vnútorného trhu a informácie získané v rámci automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem sa objasňuje, že informácie oznamované medzi členskými štátmi sa môžu používať aj na vyrubovanie, správu a vymáhanie dane z pridanej hodnoty a iných nepriamych daní.

K bodu 18 - § 14:

Za účelom zefektívnenia postupov medzi členskými štátmi pri odsúhlasovaní iných účelov, na ktoré je možné použiť získané informácie, smernica umožňuje, aby si členské štáty oznámili zoznam iných účelov, ako uvedené v smernici 2011/16/EÚ v platnom znení. Doterajšie postupy vyžadujú vždy žiadať dotknutý členský štát o odsúhlasenie použitia informácie na iný účel. Nová úprava umožňuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky zaslať zoznam iných účelov príslušným orgánom ostatných členských štátov a prijať zoznam iných účelov od príslušných orgánov iných členských štátov, čím sa odstráni opakované žiadanie o odsúhlasenie použitia informácií na iný účel.

Nadväzne na praktické skúsenosti a viaceré žiadosti príslušných orgánov členských a zmluvných štátov o sprístupnenie súhrnných (agregovaných) štatistických dát týkajúcich sa výmenných vzťahov so Slovenskou republikou sa umožňuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky poskytnúť súhlas na takéto sprístupnenie. Sprístupnenie súhrnných (agregovaných) štatistických dát je v súlade s daňovým poriadkom Slovenskej republiky, keďže informácie sa netýkajú konkrétneho daňovníka a rovnako sprístupnenie takýchto dát je v súlade s interpretáciou Multilaterálneho dohovoru o vzájomnej pomoci v daňových záležitostiach (ďalej len „Multilaterálny dohovor“) a článkom 26 Modelovej daňovej zmluvy OECD, keďže

17

nedôjde k odkrytiu identity daňovníka ani k narušeniu efektívneho fungovania správy daní v Slovenskej republike alebo v žiadajúcom štáte.

K bodu 19 – § 17 ods. 1:

V nadväznosti na úpravu týkajúcu sa skupinových žiadostí, pri ktorých nemožno fyzické osoby a subjekty jednotlivo identifikovať, sa do štandardného formulára pre výmenu na žiadosť dopĺňa informácia obsahujúca podrobný opis skupiny. Táto informácia by mala zahŕňať popis spoločného znaku, na základe ktorého bude možné určiť skupinu fyzických osôb alebo subjektov (daňovníkov).

K bodu 20 - § 17 ods. 3

Legislatívno-technická úprava. Do § 17 ods. 3 sa dopĺňajú ustanovenia § 14 ods. 5 a 6 a § 21 ods. 2, do ktorých boli transponované čl. 16 ods. 2 a 3 a čl. 24 ods. smernice 2011/16/EÚ v platnom znení.

K bodu 21 - § 19a:

Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 19a, ktorý upravuje ochranu osobných údajov a postup pri porušení ochrany osobných údajov. Informácie, ktoré sa vymieňajú v rámci automatickej výmeny, obsahujú v niektorých prípadoch osobné údaje. Ide o automatickú výmenu o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa smernice Rady 2018/822, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/822“), automatickú výmenu informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem podľa smernice (EÚ) 2021/514, automatickú výmenu o vybraných kategóriách príjmov podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení a automatickú výmenu o finančných účtoch podľa smernice Rady 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (ďalej len „smernica 2014/107/EÚ“). S ohľadom na tieto druhy automatických výmen sa v zákone ustanovuje, že sprostredkovatelia podľa smernice (EÚ) 2018/822, oznamujúci prevádzkovatelia platforiem podľa smernice (EÚ) 2021/514 a príslušný orgán Slovenskej republiky pre účely automatickej výmeny podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení, ktorým je Finančné riaditeľstvo, prevádzkovateľmi v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679), či konajú spoločne alebo samostatne a ich práva, povinnosti a zodpovednosti sa riadia týmto nariadením. V prípade spoločných prevádzkovateľov sa postupuje v súlade s čl. 26 nariadenia (EÚ) 2016/679. V kontexte automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa smernice 2014/107/EÚ prevádzkovateľmi oznamujúce finančné inštitúcie a táto úprava je obsiahnutá v zákone č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sprostredkovatelia a oznamujúci prevádzkovatelia platforiem majú informačnú povinnosť vo vzťahu k dotknutej fyzickej osobe a majú jej poskytnúť všetky informácie tak, aby mohla uplatniť svoje práva na ochranu osobných údajov pred zaslaním informácií.

Smernica o administratívnej spolupráci všeobecne stanovuje, že na účely správneho uplatňovania výmeny informácií a administratívnej spolupráce obsiahnutej v smernici členské štáty obmedzia rozsah povinností a práv podľa čl. 13, čl. 14 ods. 1 a čl. 15 nariadenie (EÚ) 2016/679 v takej miere, aká je potrebná na zabezpečenie plnenia dôležitého cieľa všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu (čl. 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679), ktorým je v tomto prípade oblasť daňových záležitostí, konkrétne správne zistenie dane, zabezpečenie úhrady dane a vyvodenie zodpovednosti za porušenie daňových povinností.

18

Nadväzne na úpravu v smernici sa v § 19a upravuje obmedzenie povinností príslušného orgánu Slovenskej republiky (Finančného riaditeľstva SR) a práv dotknutých osôb v miere nevyhnutnej na zabezpečenie vyššie uvedeného verejného záujmu. S ohľadom na zasielanie informácií do iných členských štátov, ktoré potrebné pre správu daní, vyrubenie dane a zachovanie, resp. ochranu účelu výmeny informácií, je primerané a potrebné obmedziť povinnosti a práva podľa článkov 13 (informácie, ktoré sa majú poskytovať pri získavaní osobných údajov od dotknutej osoby), 14 ods. 1 (informácie, ktoré sa majú poskytnúť, ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby) a 15 (právo dotknutej osoby na prístup k údajom) nariadenia (EÚ) 2016/679. Riziká vyplývajúce pre Finančné riaditeľstvo, ak by nedošlo k obmedzeniu práv, spočívajú v zmarení riadneho plnenia povinností Finančného riaditeľstva, konkrétne by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správneho zistenia dane, zabezpečenia dane a vyvodenia zodpovednosti za porušenie daňových povinností.

Povinnosti ostatných prevádzkovateľov uvedených vyššie sa v plnom rozsahu riadia nariadením (EÚ) 2016/679 bez obmedzení.

V zmysle čl. 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 musí každé legislatívne opatrenie týkajúce sa obmedzenia obsahovať určité osobitné ustanovenia, ktoré v relevantných prípadoch upravujú aspoň:

a) účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;

b) kategórie osobných údajov;

c) rozsah zavedených obmedzení;

d) záruky zabraňujúce zneužitiu údajov alebo nezákonnému prístupu či prenosu;

e) určenie prevádzkovateľa alebo kategórií prevádzkovateľov;

f) doby uchovávania a uplatniteľné záruky, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a účely spracúvania alebo kategórie spracúvania;

g) riziká pre práva a slobody dotknutých osôb a

h) práva dotknutých osôb na informovanie o obmedzení, pokiaľ tým nie je ohrozený účel obmedzenia.

Účelom spracúvania údajov je správne zistenie dane, zabezpečenie úhrady dane a vyvodenie zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Kategórie osobných údajov, ktoré sú spracúvané v rámci jednotlivých výmen informácií, uvedené vymenovaním príslušných ustanovení zákona č. 442/2012, kde obsiahnuté. Pri výmene informácií podľa § 7 ods. 1 sú vymieňané dostupné informácie podľa § 2 písm. i), konkrétne ide o meno, identifikačné číslo alebo dátum narodenia a adresu fyzickej osoby. Ustanovenia § 8f a § 22i ods. 1 obsahujú zoznam informácií, ktoré predmetom výmeny, vrátane osobných údajov, ktoré obsahujú identifikačné údaje fyzickej osoby (meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia u fyzickej osoby, rezidencia na daňové účely, daňové identifikačné číslo, ak bolo pridelené). Rozsah zavedených obmedzení je stanovený v súlade so smernicou a týka sa čl. 13, 14 ods. 1 a 15 nariadenia (EÚ) 2016/679. Doba trvania obmedzenia je ohraničená dobou zisťovania dane, zabezpečenia úhrady dane a vyvodzovania zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Zákon taktiež obsahuje ustanovenie o zárukách zabezpečujúcich bezpečné uchovávanie údajov v súlade s internými predpismi Finančného riaditeľstva na zabránenie zneužitia údajov alebo nezákonného prístupu k nim. V návrhu zákona uvedení jednotliví prevádzkovatelia údajov pre rôzne druhy výmen informácií. Lehota uchovávania údajov je stanovená na 10 rokov, ktorá je v súlade s daňovým poriadkom Slovenskej republiky a právom na vyrubenie dane pri uplatnení medzinárodných zmlúv.

Riziká pre práva a slobody dotknutých osôb v prípade výmeny informácií možno vo všeobecnosti identifikovať ako riziká, ktoré môžu vzniknúť na základe nedostatočných organizačných opatrení alebo môže ísť o riziká vyplývajúce z technického zabezpečenia procesu spracúvania údajov. V prípade výmeny informácií je spracúvanie údajov vykonávané

19

len elektronicky. Výmena informácií, vrátane automatickej výmeny informácií, sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete CCN, ktorú vytvorila Európska komisia za účelom elektronického prenosu údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov v oblasti daní. Členské štáty, vrátane Slovenskej republiky, sú zodpovedné za vytvorenie vlastných informačných systémov, ktoré nevyhnutné pre bezpečnú výmenu informácií cez komunikačnú sieť CCN. Riziká vyplývajúce z organizačných opatrení môžu zahŕňať napríklad prístup neoprávnenej osoby k spracúvaným údajom, neoprávnené nakladanie so získanými informáciami alebo nedostatočné personálne kapacity kvalifikovaných zamestnancov. Riziká v oblasti technických opatrení môžu zahŕňať napríklad škodlivý počítačový vírus (malware), kód alebo nezákonný prístup neoprávnenej osoby. Riziká je nevyhnutné zo strany Finančného riaditeľstva SR nepretržite monitorovať a následne reagovať na vzniknuté riziká, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku organizačných zmien alebo v dôsledku zmien v oblasti informačných technológií. Uvedené riziká môžu mať vplyv na integritu, dostupnosť a dôvernosť získaných informácií, pričom tieto riziká je možné znížiť uplatňovaním bežných opatrení, ako presné vymedzenie zodpovedných osôb spracúvajúcich údaje, preškolenie zamestnancov, zabezpečenie mlčanlivosti zamestnancov, zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných zamestnancov, a pri technickom zabezpečení – vykonávanie zálohovania údajov, použitie firewallu a antivírovej ochrany, pravidelná aktualizácia softvéru, logovanie prístupov k údajom a šifrovanie prenosu informácií.

Odseky 4 6 obsahujú minimálne záruky, ktoré vyžadované v čl. 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 s ohľadom na obmedzenie práv dotknutej osoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené účely obmedzenia týkajúce sa správy daní nemožno uplatniť právo dotknutej osoby na prístup k údajom vo forme informovania o obmedzení, keďže uplatnením tohto práva by došlo k ohrozeniu účelu obmedzenia (správa daní v členskom štáte, do ktorého sa informácia vymieňa).

V odsekoch 8 12 sa uvádza postup pre príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, v prípade zistenia porušenia ochrany osobných údajov pri výmene informácií. V rámci postupu dôjsť k vyšetreniu, zastaveniu, náprave porušenia ochrany osobných údajov a včasnému informovaniu o porušení a jeho náprave. Tento postup je koordinovaný na úrovni a je platný pre všetky členské štáty. Finančné riaditeľstvo SR má povinnosť bezodkladne informovať Európsku komisiu o zistenom porušení ochrany osobných údajov a o následne prijatých opatreniach vedúcich k jeho náprave. Je taktiež povinné prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia, pričom v prípade, že porušenie nie je možné napraviť bezodkladne (napr. z technických, organizačných alebo systémových dôvodov), musí požiadať Európsku komisiu o pozastavenie svojho prístupu ku komunikačnej sieti CCN. Po odstránení porušenia bezodkladne informuje Európsku komisiu, že došlo k náprave zisteného porušenia ochrany osobných údajov. Ak k porušeniu dôjde v inom členskom štáte, Finančné riaditeľstvo SR môže pozastaviť výmenu údajov vo vzťahu k tomuto členskému štátu, a to na základe písomného oznámenia doručeného Európskej komisii a príslušnému členskému štátu, ktorého sa porušenie týka. V súlade s koordinovaným postupom sa Finančnému riaditeľstvu SR dáva možnosť požiadať Európsku komisiu o overenie, či v prípade porušenia ochrany osobných údajov zo strany iného členského štátu, bola náprava vykonaná a či bola úspešná.

Nadväzne na globálne dohodnuté postupy riešenia porušení bezpečnosti a ochrany osobných údajov vo vzťahu k výmene informácií na základe Multilaterálneho dohovoru uvedeného v § 22a písm. b) bude Finančné riaditeľstvo SR bezodkladne informovať o porušení ochrany údajov a prijatých opatreniach, vrátane finálneho odstránenia nedostatkov, aj koordinačný orgán pre účely Multilaterálneho dohovoru. Týmto ustanovením sa nevylučuje povinnosť oznamovať porušenie ochrany osobných údajov v zmysle čl. 33 nariadenia (EÚ) 2016/679 Úradu na

20

ochranu osobných údajov SR (a v prípade potreby aj dotknutým osobám v zmysle čl. 34 nariadenia (EÚ) 2016/679.

K bodu 22 - § 20 ods. 6:

Upravuje sa povinnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky pravidelne každoročne zasielať Európskej komisii štatistické údaje o počte jednotlivých druhov automatických výmen podľa smernice 2011/16/EÚ v platnom znení, vrátane automatickej výmeny informácií o finančných účtoch, ktorá je upravená v zákone č. 359/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 23 - § 21 ods. 4:

Požiadavky na obsah žiadosti o poskytnutie informácie vo vzťahu k zmluvným štátom sú rovnaké ako v prípade žiadosti o poskytnutie informácií medzi členskými štátmi EÚ. Žiadosť musí obsahovať dôvod a podrobný opis požadovaných informácií v kontexte daňového preverovania fyzickej osoby alebo subjektu a v prípade skupinových žiadostí podrobný opis spoločného znaku určujúceho skupinu a významnosť pre preverovanie.

K bodu 24 - § 22h až § 22p:

§ 22h

Predmetné ustanovenie obsahuje v jednotlivých písmenách a) y) definície pojmov používaných v oblasti automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem.

Písm. a)

Platforma je zadefinovaná široko, aby pokrývala akýkoľvek softvér alebo elektronické rozhranie, ktoré umožňuje spojenie medzi predávajúcimi a kupujúcimi za účelom poskytnutia relevantných vybraných činností (predaj tovaru, prenájom nehnuteľného majetku a dopravných prostriedkov a poskytnutie služieb). Ide napríklad o internetové stránky, alebo ich časti, rôzne aplikácie, vrátane mobilných aplikácií. Vyžaduje sa existencia akejkoľvek platformovej technológie, prostredníctvom ktorej predávajúci poskytuje vybrané činnosti používateľom, resp. zákazníkom.. Avšak, internetová stránka podniku, ktorá výlučne uľahčuje online predaj vlastného tovaru týmto podnikom, nie je platformou pre účely tohto zákona. Pojem platforma pokrýva aj činnosti spojené s výberom a zaplatením odplaty v súvislosti s predajom cez platformu.

Písm. b)

Vylúčenou platformou je taký softvér, prostredníctvom ktorého sa iba spracovávajú platby za vybrané činnosti, alebo ak ide iba o inzerciu alebo reklamu vybraných činností, alebo presmerovanie používateľov na inú platformu. Z uvedenej definície vyplýva, že čisto platobné brány, resp. softvéry spracovania platieb, klasifikované reklamné tabule a online agregátory nespĺňajú definíciu platformy.

Písm. c)

Predmetné ustanovenie definuje prevádzkovateľa platformy ako subjekt, ktorý sprístupňuje platformu predávajúcim na základe uzatvorenej zmluvy. Forma zmluvy však nie je špecificky stanovená, môže mať akúkoľvek podobu, nielen písomnú. Spadá sem nielen subjekt, ktorý uzavrel zmluvu o sprístupnení softvéru platformy, ale aj subjekt, ktorý vyberá odplatu za vybrané činnosti od používateľov. Na základe definície z rozsahu prevádzkovateľov

21

platformy vylúčené fyzické osoby. Prevádzkovatelia platformy povinní vykonávať preverovanie a oznamovanie podľa pravidiel automatickej výmeny informácií vymedzených v príslušných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko práve prevádzkovatelia platforiem majú prístup k potrebným informáciám o predávajúcich a môžu zmluvne zaviazať predávajúcich na poskytnutie ďalších informácií a dokumentácie pre účely tejto automatickej výmeny informácií.

Písm. d)

Písmeno d) definuje vylúčeného prevádzkovateľa platformy, ktorým je prevádzkovateľ takej platformy, ktorá nie je využívaná predávajúcimi podliehajúcimi oznamovaniu. Môže ísť napríklad o platformu, ktorú využívajú výlučne predávajúci zadefinovaní v písmene p), ktorí sú vylúčení z oznamovania. Predmetnú skutočnosť spolu s uvedením relevantných argumentov a dôvodov je prevádzkovateľ platformy povinný oznamovať každoročne Finančnému riaditeľstvu SR na formulári uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR a v lehote najneskôr do 15. januára roka nasledujúceho po oznamovacom období. Bližší postup prevádzkovateľa je vymedzený v § 22m odseku 7.

Písm. e)

Písmeno e) definuje oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, t.j. subjekt, na ktorý sa vzťahujú povinnosti preverovania a oznamovania informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu. Ide o každého prevádzkovateľa platformy (ak nie je vylúčeným prevádzkovateľom platformy podľa písmena d)), ktorý je:

1.podľa bodu 1 usadeným v Slovenskej republike. Oznamujúci prevádzkovateľ platformy sa považuje za usadeného v Slovenskej republike, a to ak spĺňa aspoň jednu zo 4 podmienok:

•má sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike, alebo

•je založený alebo zriadený v Slovenskej republike, alebo

•má miesto vedenia v Slovenskej republike, alebo

•má na území stálu prevádzkareň. V tomto poslednom prípade však z dôvodu zamedzenia duplicitných povinností pre rovnaký subjekt nemôže ísť o stálu prevádzkareň kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu, ktorý je zadefinovaný v písmene f), nakoľko takýto kvalifikovaný prevádzkovateľ platformy si plní rovnaké povinnosti v kvalifikovanom nečlenskom štáte;

2.podľa bodu 2 neusadeným oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, t.j. subjekt, ktorý

•nemá sídlo a ani miesto skutočného vedenia nielen v Slovenskej republike, ale ani v inom členskom štáte, ani

•nie je založený alebo zriadený v Slovenskej republike, resp. v inom členskom štáte, ani

•nemá miesto vedenia v Slovenskej republike, resp. v inom členskom štáte a ani

•nemá stálu prevádzkareň v Slovenskej republike, resp. v inom členskom štáte.

Jediným nexusom (prepojením) neusadeného prevádzkovateľa platformy so Slovenskou republikou je, že cezhranične uľahčuje alebo sprostredkúva vybrané činnosti pre predávajúcich, ktorí považovaní za daňových rezidentov v Slovenskej republike a v prípade prenájmu nehnuteľností, ponúka nehnuteľnosti umiestnené na území Slovenskej republiky. Zároveň rovnako ako v bode 1 platí, že nemôže ísť o kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu, ktorý si rovnaké povinnosti plní v kvalifikovanom nečlenskom štáte.

22

Uvedené rozdelenie oznamujúcich prevádzkovateľov platformy na tzv. usadených a neusadených v Slovenskej republike je z dôvodu rozdielnych povinností vyplývajúcich ďalej zo zákona (najmä povinnosť registrácie neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy vymedzená v § 22j).

Písm. f)

Definíciu kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy kvalifikovaného nečlenského štátu spĺňa prevádzkovateľ platformy, ktorý poskytuje kvalifikované vybrané činnosti a zároveň

•je rezidentom na daňové účely v kvalifikovanom nečlenskom štáte, alebo

•je zaregistrovaný podľa právnych predpisov kvalifikovaného nečlenského štátu, alebo

•miesto vedenia, vrátane skutočného vedenia, je v kvalifikovanom nečlenskom štáte.

Takýto kvalifikovaný prevádzkovateľ platformy je vyňatý z oznamovacích povinností na území Slovenskej republiky, aj ak by mal na našom území stálu prevádzkareň, resp. by na našom území sprostredkúval vybrané činnosti pre slovenských predávajúcich alebo prenájom nehnuteľností umiestnených v Slovenskej republike. Uvedená výnimka je zavedená z dôvodu, že títo kvalifikovaní prevádzkovatelia platforiem budú všetky povinnosti spojené s automatickou výmenou informácií o predávajúcich vykonávať v kvalifikovanom nečlenskom štáte podľa písmena g).

Písm. g)

Písmeno g) následne definuje kvalifikovaný nečlenský štát ako štát mimo EÚ, ktorý má uzavretú dohodu príslušných orgánov buď bilaterálnu so všetkými členskými štátmi, alebo multilaterálnu, ktorej signatármi sú všetky členské štáty.

Písm. h)

Pod kvalifikovanou dohodou príslušných orgánov sa rozumie dohoda na vykonávanie medzinárodnej zmluvy uzavretá medzi príslušnými orgánmi členských štátov, vrátane Slovenskej republiky, a príslušným orgánom nečlenského štátu, ktorou sa vyžaduje automatická výmena informácií rovnocenných s informáciami požadovanými na základe ustanovení tohto zákona v súvislosti s automatickou výmenou informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platformy a ktorej status je potvrdený Európskou komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu. Rozhodovanie Európskej komisie o rovnocennosti informácií, ktoré sa automaticky vymieňajú podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členských štátov a nečlenského štátu s informáciami uvedenými podľa tohto zákona, môže prebehnúť z vlastnej iniciatívy Európskej komisie alebo na žiadosť členského štátu. Do tejto definície môže spadať napríklad multilaterálna dohoda príslušných orgánov k Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach v znení ustanovení Protokolu, ktorou sa zavádza obdobná automatická výmena informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu medzi štátmi OECD vypracovaná na základe vzorových pravidiel oznamovania pre prevádzkovateľov platforiem, pokiaľ ide o predávajúcich v zdieľanom a zákazkovom (gig) hospodárstve a doplnená modelovými pravidlami pre digitálne platformy (ďalej len „vzorové pravidlá OECD“) za účelom zosúladenia pravidiel so smernicou (EÚ) 2021/514.

Písm. i)

Písmeno i) vymedzuje, aké činnosti spadajú do oznamovacej povinnosti. Základným znakom je, že musí ísť o činnosť vykonávanú za odplatu. Definícia na jednej strane udáva explicitný zoznam činností, ktoré sa považujú za vybrané činnosti pre účely tohto zákona, ide o:

•prenájom nehnuteľného majetku zahŕňa nielen obytné, ale aj obchodné priestory, parkovacie miesta, môže ísť o dlhodobé aj krátkodobé prenájmy nehnuteľného majetku

23

bez ohľadu na formu vlastníckych práv, ktoré predávajúci voči prenajímanej nehnuteľnosti (vlastníctvo, nájom, prenájom, užívanie a pod.),

•osobné služby (ďalej zadefinované v písmene l)) ide o širokú škálu služieb, napr. prepravné a doručovacie služby, manuálna práca, doučovanie, manipulácia s dátami, ale aj kancelárske, právne alebo účtovnícke činnosti za predpokladu, že realizované na základe špecifickej požiadavky konkrétneho používateľa. Avšak, napríklad služby verejnej dopravy na základe časového rozvrhu (autobusom, vlakom, lietadlom) nie sú považované za vybranú činnosť,

•predaj tovaru,

•prenájom dopravných prostriedkov.

Na druhej strane, definícia vylučuje z rozsahu vybraných činností tie činnosti, ktoré vykonáva predávajúci z pozície zamestnanca prevádzkovateľa platformy alebo prepojeného subjektu s prevádzkovateľom platformy.

Písm. j)

V písmene j) je zadefinovaná kvalifikovaná vybraná činnosť pre účely stanovenia, či ide o kvalifikovaného prevádzkovateľa platformy kvalifikovaného nečlenského štátu podľa písmena f).

Písm. k)

Odplatou sa rozumie „čistý príjem“ predávajúceho, ktorý mu plynie za výkon vybranej činnosti. Do sumy príjmu sa nezapočítavajú prípadné dane, poplatky a provízie zrazené (alebo účtované) zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Odplata môže mať akúkoľvek formu, t.j. nielen peňažnú, ale napríklad aj formou kryptomeny, naturálií a pod. Platba môže ísť priamo od zákazníka predávajúcemu alebo aj cez oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Definícia odplaty obsahuje podmienku poznania výšky odmeny zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, resp. možnosti jej primeraného určenia.

Písm. l)

V písmene l) je uvedená definícia osobnej služby, ktorá je jednou zo štyroch vybraných činností, ktoré predmetom oznamovania. Osobné služby zväčša spadajú do jednej z dvoch kategórií: buď ide o služby, ktoré môžu byť vykonávané online, a preto môžu byť doručené používateľom kdekoľvek vo svete (napríklad školenia, IT služby alebo dátové vstupy) alebo ide o služby, ktoré síce sprostredkované cez platformu, avšak fyzicky sa poskytujú „offline“, väčšinou na určenom mieste (napríklad doprava, doručovacie služby, upratovanie, záhradnícke alebo renovačné práce). Do rozsahu osobných služieb spadajú aj služby vyjadrené časom alebo úlohou, ktoré vykonávané fyzickými osobami za predávajúceho (subjekt). Napríklad subjekt poskytujúci prepravné služby prostredníctvom šoférov sa považuje za predávajúceho poskytujúceho vybranú činnosť.

Písm. m)

Predávajúci môže byť fyzická osoba alebo subjekt, ktorý je v rámci oznamovacieho obdobia zaregistrovaný na platforme a poskytuje vybranú činnosť. Pojem „zaregistrovaný“ sa chápe široko, môže ísť o vytvorenie účtu alebo profilu na platforme, alebo o zmluvný vzťah s prevádzkovateľom platformy a pod..

Písm. n)

V písmene n) je zadefinovaný aktívny predávajúci ako akýkoľvek predávajúci, ktorý buď počas oznamovacieho obdobia poskytuje vybrané služby, alebo mu v danom období plynie príjem v súvislosti s vybranou službou.

24

Písm. o)

Uvedené ustanovenie definuje predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, t.j. osobu, o ktorej oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznamuje informácie príslušnému orgánu. Ide o každého aktívneho predávajúceho, ktorý je buď rezidentom v niektorom členskom štáte (vrátane Slovenskej republiky) alebo tu prenajal nehnuteľnosť a zároveň nie je vylúčeným predávajúcim definovaným v písmene p).

Písm. p)

Z oznamovacích povinností sú vylúčení nasledovní predávajúci:

•vládny subjekt (ďalej zadefinovaný v písmene r),

•subjekt, ktorého akcie obchodované na trhu s cennými papiermi, alebo jeho prepojený subjekt,

•veľkí poskytovatelia hotelového ubytovania s vysokou frekvenciou (viac ako 2000 činností počas oznamovaného obdobia),

•malí predávajúci tovaru (menej ako 30 činností v hodnote spolu maximálne 2000 eur počas oznamovaného obdobia).

Písm. r)

Na účely automatickej výmeny informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu sa zavádza definícia prepojených subjektov, konkrétne na účely určenia vylúčeného predávajúceho v prípade prepojeného subjektu so subjektom, ktorého akcie obchodované na trhu s cennými papiermi, ako aj na účely vylúčenia niektorých činností z vybraných činností podliehajúcich oznamovaniu v písmene i). Definícia subjektu je uvedená v § 2 písm. l) zákona.

Písm. s)

Bližšie sa definuje vládny subjekt pre účely definície vylúčeného predávajúceho. Rozumie sa ním nielen samotná vláda Slovenskej republiky, resp. iného členského alebo nečlenského štátu, ale aj napr. samosprávy, či akékoľvek organizácie v úplnom vlastníctve štátu alebo samosprávy. V prípade členských alebo nečlenských štátov definícia vládneho subjektu zohľadňuje politické a územné členenie členského alebo nečlenského štátu a pokrýva podradené politické útvary členského alebo nečlenského štátu (štát, provinciu, okres alebo samosprávu), alebo agentúru či organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského alebo nečlenského štátu, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov.

Písm. t) a u)

Definujú daňové identifikačné číslo („DIČ“) a identifikačné číslo DPH („IČ DPH“) pre účely výmeny informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu.

Písm. v)

Primárnou adresou je primárna adresa bydliska pri fyzickej osobe a adresa sídla subjektu (napr. zapísaná v Obchodnom alebo inom registri). Primárna adresa predávajúceho je smerodajná pre správne určenie daňovej rezidencie predávajúceho na účely oznamovania a následné správne spárovanie daňovníkov zo strany príslušných orgánov. Pri fyzickej osobe sa za primárnu adresu považuje adresa, na ktorej táto osoba býva a zdržiava sa. Ak pri existujúcich predávajúcich (fyzických osobách) v čase zavedenia tejto automatickej výmeny informácií oznamujúci prevádzkovateľ platformy v minulosti zisťoval napr. fakturačnú adresu alebo adresu trvalého pobytu, je nevyhnutné, aby oznamujúci prevádzkovateľ platformy zabezpečil informovanosť týchto predávajúcich o tom, že zadaná adresa bude pre účely automatickej výmeny

25

informácií považovaná za primárnu adresu a teda, že ide o miesto a štát, v ktorom predávajúci (fyzická osoba) sa aj v skutočnosti zdržiava. V opačnom prípade je potrebné opätovne zisťovať primárnu adresu od všetkých predávajúcich.

Písm. w)

Oznamovacím obdobím je kalendárny rok. Prvým oznamovacím obdobím bude rok 2023, za ktorý oznamujúci prevádzkovatelia platforiem vykonajú preverovanie a informácie oznámia Finančnému riaditeľstvu SR do 31. 1. 2024.

Písm. x)

Zoznamom nehnuteľností sa rozumejú všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa na rovnakej adrese, majúce rovnakého vlastníka a zároveň ponúkané jedným predávajúcim na prenájom prostredníctvom platformy. Časť nehnuteľnosti označuje napríklad byt v bytovom dome, časť rodinného domu, parkovacie miesta, ktoré prináležia rovnakému vlastníkovi a pod..

Písm. y)

Definuje sa identifikátor finančného účtu, ktorý je jedným z údajov nahlasovaných oznamujúcimi prevádzkovateľmi platformy príslušnému orgánu. Zahŕňa IBAN, číslo účtu a triediaci kód.

Písm. z)

Definícia tovaru je nastavená široko ako akýkoľvek hmotný majetok.

§ 22i

Obsahom predmetného ustanovenia povinnosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy voči príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, v súvislosti s automatickou výmenou informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu poskytujúcich vybrané činnosti cez platformu. Na území Slovenskej republiky si tieto povinnosti plnia usadení a aj neusadení oznamujúci prevádzkovatelia platformy definovaní v § 22h písm. e), ak zákon neustanovuje inak.

Odsek 1

V odseku 1 je uvedený explicitný zoznam povinne nahlasovaných údajov zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy príslušnému orgánu Slovenskej republiky. V písmene a) vymedzené identifikačné údaje za samotného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ako jeho názov, sídlo, DIČ, adresy všetkých relevantných platforiem (vrátane elektronických adries webových sídiel), a ak ide o neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy aj individuálne identifikačné číslo. V písmene b) sa uvádzajú údaje za každého predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ktorý vykonal v príslušnom oznamovacom období vybranú činnosť, a to buď prenajal dopravné prostriedky, predal tovar alebo poskytol osobnú službu cez danú platformu. Ide najmä o identifikačné údaje fyzickej osoby alebo subjektu (ako napr. meno a priezvisko, obchodné meno, adresa, DIČ, DPH), ale aj výšku vyplateného príjmu, počet vybraných činností, zrazené sumy zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Pri identifikátore finančného účtu sa berie do úvahy ten finančný účet, na ktorý sa pripisuje, vypláca odplata predávajúceho. V písmene c) je vymedzený rozsah informácií za predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí v oznamovanom období prenajímali nehnuteľnosti. V tomto prípade informácie podľa písmena b) doplnené o adresy nehnuteľností, ich katastrálne čísla (alebo obdobné čísla prideľované v inom členskom štáte) a počet dní prenajímania nehnuteľností.

26

Odsek 2

V odseku 2 sa stanovuje časová lehota na plnenie oznamovacích povinností v rozsahu podľa odseku 1 pre tzv. usadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy, t.j. ktorí majú sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike, alebo tu založení alebo zriadení, alebo tu majú miesto vedenia alebo stálu prevádzkareň (a zároveň nie kvalifikovanými prevádzkovateľmi platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu). Lehota sa viaže na predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu a je stanovená do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal predávajúci predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu podľa definície vymedzenej v § 22h písmeno o). Formulár elektronického oznámenia bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR.

V prípade, ak by došlo k vráteniu odplaty napríklad z dôvodu zrušenia transakcie po lehote na splnenie oznamovacej povinnosti, oznamujúci prevádzkovateľ platformy by mal podať opravnú správu, ktorá by odzrkadľovala všetky relevantné zmeny týkajúce sa predávajúceho a vybranej služby.

Odsek 3

V ustanovení sa uvádza výnimka z oznamovacej povinnosti pre tých oznamujúcich prevádzkovateľov platformy, ktorí elektronickou formou predložia vyhlásenie, že predmetné informácie oznámil iný oznamujúci prevádzkovateľ platformy. Formulár vyhlásenia bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR a jeho súčasťou môže byť napríklad predloženie dokumentácie, resp. dohody o zabezpečení plnenia oznamovacích povinností druhým oznamujúcim prevádzkovateľom platformy.

Odsek 4

Odsek 4 pojednáva o situácii, ak oznamujúci prevádzkovatelia platformy, ktorí majú sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike, alebo tu založení alebo zriadení, alebo tu majú miesto vedenia alebo stálu prevádzkareň (a zároveň nie kvalifikovanými prevádzkovateľmi platformy z kvalifikovaného nečlenského štátu), rovnako založení alebo zriadení, alebo majú daňovú rezidenciu alebo miesto vedenia, alebo stálu prevádzkareň aj v inom členskom štáte. Títo oznamujúci prevádzkovatelia platformy si zvolia iba jeden členský štát, v ktorom budú plniť oznamovacie povinnosti. O tejto skutočnosti je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný informovať všetky členské štáty, ku ktorým nejakú väzbu podľa vyššie uvedených kritérií. Postup oznámenia na území Slovenskej republiky je bližšie popísaný v § 22j odseku 1. Zároveň platí, že ak si takýto oznamujúci prevádzkovateľ platformy zvolí Slovenskú republiku na plnenie oznamovacích povinností, tak sa naňho vzťahujú lehoty a ostatné povinnosti vymedzené v odseku 2 a 3.

Odsek 5

V odseku 5 sa stanovuje časová lehota na plnenie oznamovacích povinností v rozsahu podľa odseku 1 pre tzv. neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy, ako zadefinovaní v § 22h písmene e) druhom bode, t.j. ktorí nemajú v žiadnom členskom štáte ani daňovú rezidenciu, ani registráciu, miesto vedenia, či stálu prevádzkareň a zároveň nie ani rezidentmi kvalifikovaného nečlenského štátu, avšak na území Slovenskej republiky buď sprostredkúvajú vykonávanie vybraných činností pre daňových rezidentov Slovenskej republiky, alebo prenájom nehnuteľností umiestnených na území Slovenskej republiky a zároveň registrovaní na našom území. Postup a podmienky registrácie týchto neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy na území Slovenskej republiky vymedzené v § 22j.

27

Obdobne ako v odseku 2 je lehota na plnenie oznamovacích povinností do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal predávajúci predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu podľa definície vymedzenej v § 22h písmeno o). Formulár elektronického oznámenia bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR.

Odsek 6

Odsek 6 objasňuje, že tzv. neusadený oznamujúci prevádzkovateľ platformy neoznamuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o tých predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí daňovými rezidentmi v niektorom členskom štáte (vrátane Slovenskej republiky) a ich vybraných činnostiach, ktoré kvalifikovanými vybranými činnosťami podľa § 22h písmena j), na ktoré sa vzťahuje kvalifikovaná dohoda. Uvedené je z dôvodu, že predmetné informácie budú predmetom automatickej výmeny informácií na základe tejto kvalifikovanej dohody a nie je potrebné duplicitné nahlasovanie aj podľa smernice (EÚ) 2021/514.

Odsek 7

Odsek 7 zavádza povinnosť pre oznamujúceho prevádzkovateľa platformy poskytnúť informácie aj predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu, ktoré sa ho týkajú v rozsahu vymedzenom v odseku 1 písmenách b) a c), v rovnakej lehote ako je lehota na plnenie oznamovacej povinnosti voči príslušnému orgánu Slovenskej republiky, t.j. do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa stal predávajúci predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu podľa definície vymedzenej v § 22h písmeno o). Predávajúci môžu tieto informácie využiť pri podávaní daňového priznania.

Odsek 8

V odseku 8 sa stanovuje mena, v ktorej sa oznamuje výška príjmu vyplateného predávajúcemu podliehajúcemu oznámeniu. Základným pravidlom je, že sa suma uvádza v mene, v ktorej bola pripísaná alebo vyplatená. Ak by však odplata mala inú ako peňažnú formu, oznamujúci prevádzkovateľ platformy si sám určí jednotný a konzistentný prístup na prepočet na eurá.

Odsek 9

Tento odsek špecifikuje, že príjem sa oznamuje za štvrťroky, v ktorých bola odplata vyplatená alebo pripísaná predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu.

§ 22j

Predmetné ustanovenie obsahuje postup registrácie pre neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy v Slovenskej republike a oznamovaciu povinnosť pre usadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy.

Odsek 1

Ako je uvedené v §22i odseku 4 oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorý je daňovým rezidentom vo viacerých členských štátoch, alebo je založený alebo zriadený vo viacerých členských štátoch, alebo miesto vedenia, alebo stálu prevádzkareň vo viacerých členských štátoch, je povinný oznámiť všetkým týmto dotknutým členským štátom štát, v ktorom sa rozhodol plniť si oznamovacie povinnosti o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu. Z ustanovenia odseku 1 vyplýva, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorý niektorú z vyššie uvedených väzieb aj so Slovenskou republikou, musí oznámiť štát, ktorý si vybral, elektronickým podaním Finančnému riaditeľstvu SR, a to v lehote do 15 dní od kedy sa stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy podľa § 22h písm. e) prvého bodu. Formulár tohto oznámenia bude zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Ustanovenie

28

navyše vymedzuje lehotu na oznámenie všetkých zmien súvisiacich s oznámením štátu, v ktorom si oznamujúci prevádzkovateľ platformy plní svoje oznamovacie povinnosti.

Odseky 2 a 3

Na tzv. neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy sa vzťahujú registračné povinnosti. Žiadosť o registráciu sa podáva Daňovému úradu Bratislava elektronickou formou, a to bezodkladne po začatí vykonávania činností prevádzkovateľa platformy. Rovnako platí, že neusadený oznamujúci prevádzkovateľ platformy sa registruje iba v jednom členskom štáte. Formulár žiadosti o registráciu bude taktiež zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Náležitosti žiadosti sú vymedzené v odseku 3.

Odseky 4 a 5

Pri zmenách skutočností uvedených pri žiadosti o registráciu je neusadený oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný ich nahlásiť Daňovému úradu Bratislava do 15 dní od ich vzniku. Odsek 5 pojednáva o spôsobe komunikácie Daňového úradu Bratislava s neusadeným oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, ktorý podal žiadosť o registráciu.

Odseky 6 a 7

Daňový úrad Bratislava zaregistruje neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy do 15 dní od podania žiadosti o registráciu (resp. od odstránenia nedostatkov žiadosti, ak k takýmto došlo). Pri registrácii je tomuto prevádzkovateľovi platformy pridelené individuálne identifikačné číslo, ktoré následne Finančné riaditeľstvo SR zasiela príslušným orgánom členských štátov. Európska komisia zriadi pre účely identifikácie platforiem a ich prevádzkovateľov, ktorí nie z Európskej únie a ani z kvalifikovaného nečlenského štátu, register.

Odseky 8 a 9

Odseky 8 a 9 ustanovujú postupy pri zrušení registrácie neusadených oznamujúcich prevádzkovateľov platformy. Finančné riaditeľstvo SR požiada Európsku komisiu o výmaz neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy s prideleným individuálnym identifikačným číslom v Slovenskej republike, ak nastane niektorá zo 4 situácií uvedených v písmenách a) až d) odseku 8.

Odsek 9 dáva možnosť opätovnej registrácie neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ktorému bola zrušená registrácia z dôvodu neplnenia si oznamovacích povinností (§ 22m ods. 3), a to po splnení dvoch podmienok:

1.čestné vyhlásenie prevádzkovateľa platformy o prijatí opatrení nevyhnutných k náprave nedostatkov, vrátane špecifikácie a popisu prijatých opatrení, zaslané elektronicky Daňovému úradu Bratislava a

2.zaplatenie sankcie uloženej podľa § 22n.

§ 22k

Ustanovenie § 22k obsahuje postupy preverovania zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platformy pri získavaní a zhromažďovaní informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, vrátane rozsahu zbieraných informácií o predávajúcich, tak pri fyzických osobách, ako aj pri subjektoch.

Odsek 1

Všeobecné ustanovenie, ktorým sa zavádza povinnosť pre oznamujúceho prevádzkovateľa platformy plniť postupy preverovania a oznamovacie povinnosti podľa § 22i. Oznamujúci

29

prevádzkovateľ platformy je povinný zaviesť potrebné nástroje na zabezpečenie všetkých informácií o predávajúcich stanovených v odsekoch 2 a 3.

Odsek 2

Uvádza zoznam informácií, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava o predávajúcich, ktorí fyzickými osobami. Ide o základné identifikačné údaje, ako meno, primárnu adresu, dátum narodenia, všetky pridelené DIČ (vrátane zoznamu členských štátov, ktoré ich pridelili), prípadne miesto narodenia a ak je k dispozícii, aj IČ DPH.

Odsek 3

Uvádza zoznam informácií, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava o predávajúcich, ktorí subjektami. Rovnako ako pri fyzických osobách ide o identifikačné údaje, ako obchodné meno alebo názov subjektu, primárnu adresu, všetky pridelené DIČ (vrátane zoznamu členských štátov, ktoré ich pridelili) a ak je k dispozícii, aj DPH, IČO, informácie o stálych prevádzkarňach umiestnených v členských štátoch. Obchodným identifikačným číslom sa rozumie všeobecný a jedinečný národný identifikátor, akým je identifikačné číslo organizácie alebo ekvivalentný identifikátor iného štátu.

Odsek 4

Odsek 4 vymedzuje situáciu, ak by členský štát alebo Európska únia disponovali elektronickou identifikačnou službou, prostredníctvom ktorej by bolo možné potvrdiť totožnosť a aj daňovú rezidenciu predávajúcich. V takom prípade by oznamujúci prevádzkovateľ platformy nemusel získavať vybrané údaje priamo od predávajúceho. Primárne sa však počíta s tým, že oznamujúci prevádzkovatelia platforiem a aj štáty sa budú v najbližšom období spoliehať pri získavaní informácií o predávajúcich na priamy kontakt s predávajúcimi. Avšak v tomto odseku sa uvádza alternatíva do budúcna (napr. riešenie API integrované v platforme) a zámerom je prispôsobiť sa používaniu nových technologických riešení, ktoré v niektorých jurisdikciách zavedené na účely identifikácie a nahlasovania predávajúcich. Očakáva sa, že daný štát, ktorý už má takéto verifikačné služby zavedené, uverejní ich zoznam.

Odsek 5

Odsek 5 uvádza dve výnimky, kedy nie je potrebné získavať DIČ (a aj IČO pri subjektoch) zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ak členský štát rezidencie predávajúceho:

1.neprideľuje tieto identifikačné čísla, alebo

2.nevyžaduje, aby sa mu nahlasovali DIČ (môže ísť napríklad o situáciu, ak podľa vnútroštátnej legislatívy štátu, ktorý pridelil DIČ, je poskytovanie DIČ daňovníkmi dobrovoľné, oznamujúci prevádzkovateľ platformy vie uvedenú informáciu získať napríklad na internetovej stránke daňovej správy daného štátu alebo na portáli OECD v časti venovanej automatickej výmene informácií).

Odsek 6

Toto ustanovenie určuje postup stanovenia rezidencie predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem. Z uvedeného postupu vyplýva, že pre účely tejto výmeny informácií môže mať predávajúci viac ako jeden štát daňovej rezidencie:

1.rezidencia predávajúceho sa vymedzuje podľa štátu, v ktorom má primárnu adresu,

2.ak však predávajúcemu pridelil DIČ iný členský štát, ako ten, v ktorom primárnu adresu, tak sa predávajúci považuje za rezidenta aj v členskom štáte primárnej adresy a aj v členskom štáte/členských štátoch pridelenia DIČ,

30

3.ak predávajúci stálu prevádzkareň v členskom štáte a poskytol o tom informácie oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, tak je štátom rezidencie predávajúceho aj členský štát, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza.

Odsek 7

Ak by pri potvrdení totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho bola využitá elektronická identifikačná služba členského štátu alebo Európskej únie podľa odseku 4 tohto ustanovenia, tak sa predávajúci považuje za rezidenta v tom členskom štáte, resp. tých členských štátoch, ktoré boli identifikované prostredníctvom tejto identifikačnej služby.

Odsek 8

Ide o špecifické ustanovenie týkajúce sa predávajúcich, ktorí prenajímajú nehnuteľnosť. V týchto situáciách musí oznamujúci prevádzkovateľ platformy získavať a zhromažďovať aj špecifické údaje súvisiace s týmito prenajímanými nehnuteľnosťami, a síce:

-adresa všetkých položiek na zozname nehnuteľností,

-katastrálne čísla všetkých položiek na zozname nehnuteľností (resp. ekvivalent podľa práva členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť).

Navyše, v prípade, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy sprostredkoval rovnakému predávajúcemu viac ako 2000 prenájmov jednej položky zo zoznamu nehnuteľností, tak je povinný získať tiež všetky relevantné doklady preukazujúce, že danú položku vlastní rovnaký predávajúci. Uvedené je za účelom správneho posúdenia, či ide o vylúčeného predávajúceho podľa § 22h písmena p) tretieho bodu.

Odsek 9

Ustanovenie umožňuje oznamujúcim prevádzkovateľom platformy využiť na účely určenia, či ide o vylúčeného predávajúceho z dôvodu, že predávajúcim je vládny subjekt, resp. subjekt, s ktorého akciami sa obchoduje na trhu s cennými papiermi, verejne dostupné informácie alebo potvrdenie od predávajúceho.

Odsek 10

Ustanovenie umožňuje oznamujúcim prevádzkovateľom platformy využiť na účely určenia, či ide o vylúčeného predávajúceho, ktorým je veľký poskytovateľ hotelového ubytovania z titulu veľkého počtu prenájmu nehnuteľnosti alebo naopak malý predávajúci tovaru z titulu malého počtu vybraných činností v nízkej sume 22h písm. p) tretieho a štvrtého bodu), vlastné záznamy, ktoré k dispozícii, t.j. nemusí uvedené získavať od predávajúceho, ak nimi už disponuje. Predpokladá sa, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii vo svojich záznamoch minimálne názov a adresu predávajúceho, aby vedel prepojiť predávajúceho s ponúkanými nehnuteľnosťami za účelom určenia naplnenia stanovených hraníc pre vylúčeného predávajúceho. Aj napriek tomu, že toto určenie by mal oznamujúci prevádzkovateľ platformy spraviť na konci oznamovacieho obdobia s ohľadom na všetky aktuálne transakcie v danom období, môže oznamujúci prevádzkovateľ zaviesť postupy za účelom včasného posúdenia, či predávajúci pravdepodobne dosiahnu prahovú hodnotu pre naplnenie definície vylúčeného predávajúceho.

Odseky 11 až 13

V rámci postupov preverovania je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný overovať spoľahlivosť zozbieraných informácií podľa vybraných ustanovení (identifikačné údaje o predávajúcich vymedzených v odsekoch 2 a 3 s výnimkou informácií o stálych prevádzkarňach, splnenie podmienok pre naplnenie definície vylúčeného predávajúceho vymedzené v odsekoch 8 až 10).

31

Podľa odseku 11 by toto overovanie malo prebiehať na základe informácií a dokumentov, ktoré má oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii vo svojich záznamoch (napr. už zozbierané informácie v rámci AML/KYC procesov pri vstupe predajcu na platformu, alebo pri získavaní údajov k platbe od predajcov) a tiež cez elektronické rozhrania, ktoré sprístupňujú členské štáty alebo Európska únia na overenie DIČ alebo IČ DPH (napr. VIES).

Meno/názov predávajúceho sa overuje na základe identifikačných dokumentov vydaných štátom, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii, rovnako sa meno/názov podrobuje krížovej kontrole s finančnými informáciami, e-mailovými detailmi a inými informáciami, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy prístupné vo svojich záznamoch. Rovnako DIČ a aj štát vydania DIČ predávajúceho sa overuje napríklad na základe záznamov o transakciách, najmä pri tých vybraných činnostiach, ktoré vyžadujú fyzickú prítomnosť predávajúceho na určitom mieste (napríklad donášková služba, preprava, domáce a iné profesijné činnosti, ktoré sa vykonávajú na presnom mieste).

Na účely postupov preverovania podľa odseku 15 (t.j. do 31.12. druhého oznamovacieho obdobia u predávajúcich, ktorí boli na platforme zaregistrovaní k dátumu začiatku účinnosti automatickej výmeny informácií o platformách, resp. v čase, keď sa prevádzkovateľ stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy) môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy overiť spoľahlivosť zozbieraných informácií podľa vybraných ustanovení na základe svojich elektronicky vyhľadateľných záznamoch, ktoré oznamujúci prevádzkovateľ platformy k dispozícii. Avšak, ak by oznamujúci prevádzkovateľ usúdil, že takéto záznamy nie sú spoľahlivé, neaktuálne, musí získať nové spoľahlivé informácie (napr. oznamujúci prevádzkovateľ na základe bankových alebo platobných údajov informáciu o zmene štátu rezidencie predávajúceho). Z uvedeného vyplýva, že na posúdenie spoľahlivosti údajov o už existujúcich predávajúcich oznamujúci prevádzkovateľ platformy využije všetky dostupné informácie, ktoré k dispozícii on sám, ale aj iní prevádzkovatelia platforiem, či tretie strany a využije aj elektronické služby štátov na overenie DIČ.

Odsek 13 popisuje špecifickú situáciu overovania spoľahlivosti údajov, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy informáciu od daňovej správy, že predtým zozbierané a overené informácie (alebo ich časť) nepresné (napríklad štát rezidencie predávajúceho nevedel priradiť záznam k daňovníkovi). V takomto prípade je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný získať nové spoľahlivé údaje a overiť ich prostredníctvom nezávislých spoľahlivých dokumentov, dát alebo informácií, napríklad potvrdením o daňovej rezidencii alebo dokladmi totožnosti.

Odseky 14 a 15

Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný zabezpečiť ukončenie celej procedúry preverovania do 31. decembra každého oznamovacieho obdobia.

Odsek 15 berie do úvahy, že pri zavedení týchto nových pravidiel automatickej výmeny informácií alebo pri naplnení definície oznamujúceho prevádzkovateľa platformy neskôr počas existencie týchto pravidiel budú oznamujúci prevádzkovatelia platforiem potrebovať časový priestor na zavedenie a sfunkčnenie procesov získavania údajov a dokumentov a verifikačných procesov. Preto sa zavádza prechodné obdobie na splnenie preverovania spoľahlivosti údajov pre týchto oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem do konca druhého oznamovacieho obdobia.

Odsek 16

V prípade, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy získal a overil, alebo potvrdil primárnu adresu predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu v období predchádzajúcich 36 mesiacov a zároveň nemá vedomosť o tom, že tieto získané informácie nesprávne alebo nespoľahlivé,

32

môže sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy spoliehať na procesy preverovania vykonané v minulých obdobiach.

Odsek 17

Umožňuje oznamujúcim prevádzkovateľom platformy zbierať a overovať informácie o predávajúcich od momentu, kedy sa predávajúci stanú aktívnymi na platforme a začnú poskytovať vybrané činnosti. Avšak, aj v tomto prístupe je nevyhnutné brať do úvahy potrebu zabezpečenia všetkých požiadaviek na preverovanie všetkých aktívnych predávajúcich v oznamovanom období k 31.12. daného roka. Toto je možné zabezpečiť mechanizmom, ktorý neumožní prístup k platforme predávajúcim, ktorí nepredložia potrebné doklady a dokumenty.

Odsek 18 a 19

Odsek 18 pojednáva o situácii, ak nezávislý poskytovateľ služby z tretej strany lepšie zdroje a technológie na výkon postupov preverovania. V takomto prípade môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy využiť tieto služby na zabezpečenie ukončenia všetkých postupov preverovania.

Predmetné ustanovenia berú do úvahy aj situáciu, ak funkcionality jednej platformy majú na zodpovednosti viacerí oznamujúci prevádzkovatelia platformy (napr. jeden oznamujúci prevádzkovateľ platformy poskytuje predávajúcim prístup na internetovú stránku za účelom komunikovať s užívateľmi a druhý oznamujúci prevádzkovateľ platformy vyberá odplatu za predávajúcich, pričom títo môžu byť z rôznych štátov).

Odsek 19 objasňuje situáciu, ak jeden oznamujúci prevádzkovateľ platformy plní preverovanie za druhého oznamujúceho prevádzkovateľa platformy s ohľadom na rovnakú platformu prostredníctvom nezávislej tretej strany. Pri tomto plnení procesov preverovania sa môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy spoľahnúť na pravidlá ustanovené vo svojom štáte (za predpokladu, že pravidlá vo všetkých štátoch oznamujúcich prevádzkovateľov rovnakej platformy podstatne podobné).

§ 22l

Tento paragraf ustanovuje procesy príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, v súvislosti s automatickou výmenou informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu.

Odsek 1

V odseku 1 sa stanovuje rozsah štátov, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zasiela informácie v rozsahu odseku 2 získané od oznamujúcich prevádzkovateľov platformy. Ide o štáty,

-v ktorých predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentmi podľa §22k ods. 6 (podľa primárnej adresy a členských štátov, ktoré pridelili DIČ, príp. členských štátov, v ktorých má stálu prevádzkareň),

-v ktorých predávajúci podliehajúci oznamovaniu poskytuje prenájom nehnuteľností a

-v ktorých sú umiestnené nehnuteľnosti poskytované na prenájom.

Odseky 2 a 3

Vymedzuje sa rozsah informácií, ktoré oznamované jednotlivým štátom podľa odseku 1. Ide o informácie, ktoré boli Finančnému riaditeľstvu SR zaslané od oznamujúcich prevádzkovateľov platformy podľa § 22i.

33

Odsek 4

Umožňuje Finančnému riaditeľstvu SR vyzvať oznamujúceho prevádzkovateľa platformy prostredníctvom správcu dane na doplnenie, resp. opravu neúplných a nepresných údajov. Postupuje sa v súlade s daňovým poriadkom.

Odsek 5

Odsek 4 zavádza časovú lehotu na zaslanie predmetných informácií jednotlivým členským štátom vymedzeným v odseku 1, a síce do dvoch mesiacov od skončenia oznamovacieho obdobia, s ktorým súvisia požiadavky na oznamovanie uplatniteľné na oznamujúceho prevádzkovateľa platformy. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti predkladaného zákona sa prvé informácie oznamujú za oznamovacie obdobie začínajúce od 1. januára 2023.

§ 22m

V predmetnom ustanovení sa sumarizujú postupy na účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií jednak zo strany predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ale aj oznamujúceho prevádzkovateľa platformy a tiež zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky.

Odsek 1

Odsek 1 pojednáva o povinnosti predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu poskytovať súčinnosť oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy pri získavaní informácií podľa § 22k. Toto ustanovenie zároveň umožňuje oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy podniknúť kroky voči predávajúcim, ktorí si nebudú plniť túto povinnosť ani po opätovných výzvach zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy a zrušiť účet predávajúceho, resp. zadržať vyplatenie odplaty.

Odsek 2

Obsahuje všeobecnú povinnosť oznamujúceho prevádzkovateľa platformy plniť si oznamovaciu povinnosť v rozsahu vymedzenom v § 22i a § 22k voči Finančnému riaditeľstvu SR v stanovených lehotách a stanovenou formou.

Odsek 3

Odsek 3 umožňuje Daňovému úradu Bratislava zrušiť registráciu neusadeného oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ak si nebude riadne a včas plniť oznamovacie povinnosti. Zrušeniu registrácie predchádza podanie 2 výziev zo strany správcu dane v časovom rozmedzí 90 dní. Zrušením registrácie však nezaniká povinnosť zaplatiť sankcie uložené podľa § 22n.

Odsek 4

Zavádza sa povinnosť pre oznamujúcich prevádzkovateľov platformy viesť záznamy o podniknutých krokoch v rámci postupov preverovania a tiež v procese plnenia požiadaviek na oznamovanie, a to po dobu minimálne 5 rokov, maximálne však 10 rokov.

Odsek 5

Udeľuje sa právomoc Finančnému riaditeľstvu SR a aj správcovi dane na kontrolu dodržiavania povinností súvisiacich s plnením oznamovacích povinností a tiež postupov preverovania zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platformy.

Odsek 6

Objasňuje, že informácie získané od slovenských oznamujúcich prevádzkovateľov platformy o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, budú využívané na účely správy daní v súlade s daňovým poriadkom.

34

Odsek 7

Špecifikuje sa postup, v rámci ktorého prevádzkovateľ platformy pravidelne preukazuje, že spĺňa definíciu vylúčeného prevádzkovateľa platformy. Prevádzkovateľ platformy, ktorého celý obchodný model platformy je taký, že nemá predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, má možnosť každoročne do 15. januára roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, ktorý je oznamovacím obdobím, elektronicky preukázať túto skutočnosť Finančnému riaditeľstvu SR na formulári, ktorý bude uverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Avšak, ak prevádzkovateľ platformy uvedenú lehotu nestihne, bude za celé oznamovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týkalo, považovaný za oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.

Odseky 8 až 10

Obsahujú povinnosti a postupy Finančného riaditeľstva SR v oblasti automatickej výmeny informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu. V odseku 7 sa zavádza povinnosť oznámiť všetkým členským štátom informácie o vylúčených prevádzkovateľoch platformy, ktorí o tejto skutočnosti informovali včasne prostredníctvom predloženého formulára uverejneného na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Príslušný orgán SR informuje Európsku komisiu o neusadenom prevádzkovateľovi platformy, ktorý začal v Slovenskej republike vykonávať činnosť, pričom si nesplnil registračnú povinnosť v Slovenskej republike alebo aj v inom členskom štáte. Európska komisia zriadi do 31.12.2022 centrálny register na zaznamenávanie informácií, ktoré sa majú oznamovať v súlade s týmto odsekom a tiež v súlade s registráciou neusadených prevádzkovateľov platformy, ktorý bude sprístupnený pre členské štáty. Finančné riaditeľstvo SR preverí registráciu v inom členskom štáte prostredníctvom tohto registra.

V odseku 10 sa vymedzuje spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti presadzovania dodržiavania povinností zo strany oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem.

§ 22n

Vymedzujú sa špecifické pokuty za neplnenie si povinností v súvislosti s automatickou výmenou informácií o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, pričom výška pokuty je rozdielna v závislosti od závažnosti typu nesplnenej povinnosti.

§ 22o

V nadväznosti na definíciu kvalifikovanej dohody príslušných orgánov Európska komisia právomoc prostredníctvom vykonávacích aktov určiť, či informácie, ktoré sa majú automaticky vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikciou mimo Európskej únie, rovnocenné s informáciami uvedenými v § 22i ods. 1. Európska komisia môže konať z vlastnej iniciatívy po uzavretí dohody medzi členským štátom a danou jurisdikciou, alebo na žiadosť členského štátu. Odsek 1 uvádza možnosť pre Ministerstvo financií SR zaslať takúto odôvodnenú žiadosť Európskej komisii s cieľom posúdenia rovnocennosti informácií vymieňaných na základe týchto dohôd.

Navyše, Ministerstvo financií SR je povinné poskytnúť súčinnosť Európskej komisii, ak táto určí, že nemá k dispozícii potrebné informácie na posúdenie žiadosti.

Podľa odseku 3 vydá Ministerstvo financií SR zoznam kvalifikovaných nečlenských štátov na svojom webovom sídle za účelom právnej istoty daňovníkov.

§ 22p

§ 22p zavádza povinnosť pre oznamujúceho prevádzkovateľa platformy plniť si rovnaké povinnosti vo vzťahu k predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu, ktorí rezidentmi v kvalifikovanom nečlenskom štáte, t.j. získavať informácie podľa § 22i, dodržiavať postupy

35

preverovania podľa § 22k a relevantné povinnosti vymedzené v § 22m. Pre tieto účely sa štát rezidencie predávajúceho posudzuje podľa primárnej adresy v súlade so vzorovými pravidlami OECD.

V odseku 3 a 4 sa zavádza povinnosť pre príslušný orgán Slovenskej republiky zasielať získané informácie aj do kvalifikovaného nečlenského štátu, v ktorom je predávajúci rezidentom, v ktorom tento predávajúci poskytuje služby prenájmu nehnuteľností, a v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza na základe vzorových pravidiel OECD.

V odseku 5 sa stanovuje, že prenos osobných údajov do kvalifikovaného nečlenského štátu sa bude uskutočňovať v súlade s Kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679.

K bodu 25 - § 24d:

Úprava v § 24d odsekoch 1 a 2 nadväzuje na úpravu v § 7 ods. 1 (bod 10) týkajúcu sa poskytovania informácií Európskej komisii zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky. V prechodných ustanoveniach sa upravuje povinnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, poskytovať Európskej komisii informácie o dvoch kategóriách príjmov, ktoré bude zasielať príslušným orgánom iných členských štátov nadväzne na smernicu 2011/16/EÚ v platnom znení v rokoch 2023 a 2024. Zároveň Finančné riaditeľstvo SR povinnosť do konca roka oznámiť Európskej komisii aspoň 4 kategórie príjmov, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov za zdaňovacie obdobia po 1.1.2025.

V prechodnom ustanovení § 24d ods. 3 sa upravuje, že ustanovenie v § 7 ods. 4 (bod 11) o poskytovaní daňového identifikačného čísla vždy, keď je k dispozícii, sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce po 1.1.2024.

V prechodnom ustanovení § 24d ods. 4 sa upravuje, že prvým oznamovacím obdobím, za ktoré bude príslušný orgán Slovenskej republiky oznamovať informácie príslušným orgánom iných členských štátov, je oznamovacie obdobie roka 2023. Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi informácie príslušným orgánom iných členských štátov do dvoch mesiacov po skončení oznamovacieho obdobia, t.j. v prípade prvého oznamovacieho obdobia do konca februára 2024.

K bodu 26 – Príloha č. 2:

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov EÚ o smernicu (EÚ) 2021/514.

K Čl. II

K bodu 1 - § 68a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.:

Vzhľadom na to, že zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly môže na základe vzájomnej dohody zainteresovaných členských štátov vyplývať vyrubenie dane, správca dane môže vydať rozhodnutie v skrátenom konaní, t. j. vyrubovací rozkaz, pokiaľ v tom čase neprebieha daňová kontrola alebo vyrubovacie konanie. Vyrubovací rozkaz je možné vydať najskôr po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly daňovému subjektu.

K bodu 2:

Do zoznamu preberaných právnych aktov EÚ sa dopĺňa smernica (EÚ) 2021/514.

K Čl. III

Mení sa a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z., kde sa aktualizuje odkaz na nariadenie (EÚ) 2016/679 a príloha zákona sa dopĺňa o smernicu (EÚ) 2021/514.

36

K Čl. IV

V súlade so smernicou (EÚ) 2021/514 sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2023 a osobitná účinnosť bodu 16 v čl. I (ustanovenie § 12a týkajúce sa spoločných kontrol) a nadväzujúcej úpravy v daňovom poriadku (§ 68a ods. 1) v čl. II od 1. januára 2024.

V Bratislave 9. marca 2022

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore