Zákon o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov 423/2015 účinný od 01.03.2024

Platnosť od: 22.12.2015
Účinnosť od: 01.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Finančné právo, Jednoduché účtovníctvo, Podvojné účtovníctvo, Účtovníctvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUDDS8EUPPČL1

Zákon o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov 423/2015 účinný od 01.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 423/2015 s účinnosťou od 01.03.2024 na základe 309/2023

Legislatívny proces k zákonu 309/2023

Vládny návh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 309/2023, dátum vydania: 28.07.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej len ako „smernica (EÚ) 2019/2121“)“) do slovenského právneho poriadku.

Rovnako je cieľom návrhu vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.

V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva (ďalej ako „spoločnosť“).

Návrh zákona tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne návrh zákona prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Predkladaná úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.

Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.

Navrhuje sa zaviesť tieto nové inštitúty:

1.odštiepenie inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať,

2.cezhraničné rozdelenie smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ,

3.cezhraničná zmena právnej formy rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.

Navrhovaná právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa navrhujú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1 (Predmet zákona)

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení e sa zavádzajú nové inštitúty, ktorými cezhraničné rozdelenie a cezhraničná zmena právnej formy a nepriamo aj odštiepenie. Tiež sa dopĺňajú ustanovenia o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach.

V podmienkach Slovenskej republiky ide o právnu úpravu, ktorú doposiaľ upravoval Obchodný zákonník. Na základe viacerých transpozícií smerníc v minulosti, sa stála právna úprava zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností a družstva v Obchodnom zákonníku neprehľadná a roztrieštená. Transpozícia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení dala predkladateľovi príležitosť riešiť túto situáciu a vytvorila priestor pre prípravu úplne novej a samostatnej právnej úpravy.

V súlade s účelom smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a cieľom predkladateľa sa tak navrhuje nová právna úprava premien obchodných spoločností a družstva ako aj cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Základným cieľom zákona je vytvoriť jednotnú, ucelenú a prehľadnú právnu úpravu

premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy pre všetky druhy obchodných spoločností a družstva.

Premenou sa rozumie fúzia a rozdelenie obchodných spoločností a družstva. Fúziou sa rozumie zlúčenie a splynutie obchodných spoločností a družstva. V zmysle obchodného práva ide o dobrovoľné zrušenie obchodných spoločností s právnym nástupcom, ktorému predchádza zánik spoločnosti bez likvidácie.

Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničné zlúčenie a splynutie (cezhraničná fúzia) a cezhraničné rozdelenie. Ide o také premeny, kedy aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť zapísaná v inom členskom štáte.

Zmenami právnej formy sa rozumie zmena právnej formy tak, ako bola vnímaná v Obchodnom zákonníku a cezhraničná zmena právnej formy. predstavuje nový inštitút, ktorý umožňuje spoločnostiam mobilitu v rámci EÚ.

Touto osobitnou právnou úpravou dôjde k vyňatiu ustanovení o zlúčeniach, splynutiach, rozdeleniach a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka.

Popis a podmienky jednotlivých transakcií, pri ktorých sa uskutočňujú významné zmeny v živote spoločnosti a družstva, sa budú spravovať výlučne týmto zákon, ak zákon neustanovuje inak.

Tento zákon sa vzťahuje na obchodné spoločnosti a družstvá v zmysle Obchodného zákonníka.

Tento zákon sa na európsku spoločnosť a európske družstvo aplikuje v tom rozsahu, v akom sa tieto spravujú ustanoveniami o akciovej spoločnosti. Uvedené je odôvodnené najmä

existujúcou osobitnou právnou úpravou založenia týchto osobitných subjektov zlúčením alebo splynutím.

K § 2 (Základné pojmy)

Ustanovenie definuje všeobecné pojmy a pojmy, ktoré používa v tomto zákone

Vymedzenie všeobecných pojmov vychádza z Obchodného zákonníka. Zavedenie iných si vyžiadala nová legislatívna úprava alebo nasledovanie pojmov tak, ako ich využíva právna prax alebo akademická pôda. Ako nové sa vymedzujú najmä pojmy premena, cezhraničná premena, fúzia, odštiepenie, cezhraničné rozdelenie, cezhraničná zmena právnej formy.

Zavádza sa pojem premena. Na účely tohto zákona sa premenou rozumie fúzia a rozdelenie.

Predkladaná úprava zavádza aj pojem cezhraničná premena, ktorou sa rozumie cezhraničná fúzia a cezhraničné rozdelenie. Ide o cezhraničný ekvivalent premien.

Zmenami právnej formy sa rozumejú zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy.

So zavedením nového inštitútu odštiepenia je spojený aj pojem rozštiepenie spoločnosti. Predkladateľ považuje za vhodné pre podnikateľské vzťahy zaviesť inštitút tzv. čiastočného rozdelenia odštiepenie. Uvedené v prípade cezhraničných rozdelení vyžaduje aj smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a predkladateľ považuje za vhodné tento inštitút zahrnúť aj v prípade vnútroštátnych transakcií. Z uvedeného dôvodu sa v zákone rozlišuje medzi rozštiepením a odštiepením spoločnosti.

Rozštiepením sa v zmysle doterajšej právnej úpravy v Obchodnom zákonníka rozumelo rozdelenie. Rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na iné jestvujúce spoločnosti, alebo novozaložené spoločnosti, alebo kombinovaných spôsobom na jestvujúcu spoločnosť/spoločnosti a novozaloženú spoločnosť/spoločnosti.

Odštiepením sa rozumie, ak rozdeľovaná spoločnosť nezaniká časť jej imania prechádza na inú spoločnosť alebo viac spoločností, či jestvujúcich alebo novozaložených, prípadne ich kombináciu. Odštiepenie je potrebné odlíšiť od predaja podniku, nakoľko v tomto prípade prichádza k prechodu časti imania a jedným z účinkov je aj zmena v osobách spoločníkov.

Cezhraničné rozdelenie je nový typ cezhraničnej transakcie, ktorého transpozícia vyplýva zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení. Cieľom smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v tomto smere je poskytnúť chýbajúce postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej podporenia a tiež poskytnúť primeranú ochranu vlastníkom podielov/akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Cezhraničné rozdelenie, rovnako ako rozdelenie, môže byť uskutočnené vo forme cezhraničného rozštiepenia alebo cezhraničného odštiepenia, rovnako do úvahy pripadá cezhraničné rozdelenie splynutím a cezhraničné rozdelenie zlúčením.

Cezhraničná zmena právnej formy je rovnako smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení zavádzaný nový inštitút, ktorý podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ. V smernici (EÚ) 2017/1132 v platnom znení je označovaná ako cezhraničná konverzia, alebo cezhraničná premena a ide o transakciu, kedy spoločnosť de facto mení svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého členského štátu, táto transakcia je však nevyhnutne sprevádzaná aj zmenou právnej formy. Pôvodným členským štátom je ten štát, z ktorého

spoločnosť odchádza. Cieľovým členským štátom je štát, do ktorého spoločnosť prichádza a ktorého právnu formu preberá. Spoločnosť, ktorá sa takto vytvorí sa na účely návrhu zákona označuje ako premenená spoločnosť.

Zavádza sa pojem zúčastnená a nástupnícka spoločnosť. Cieľom takejto úpravy je jasne definovať postavenie spoločnosti pri konkrétnej transakcii.

K § 3 (Neprípustnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého je premena spoločnosti a cezhraničná premena spoločnosti neprípustná, ak zúčastnené spoločnosti a nástupnícke spoločnosti majú rozdielnu právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Výnimkou je prípad zlúčenia spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť. Rovnakú výnimku predstavuje zlúčenie jednoduchej spoločnosti na akcie a akciovej spoločnosti, pri ktorom jednoduchá spoločnosť na akcie zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť.

Skutočnosť, že je premena, cezhraničná premena alebo zmena právnej formy znamená, že takáto premena sa nemôže uskutočniť, nakoľko nespĺňa podmienky stanovené zákonom. Štatutárny orgán je povinný sa premeny v danom prípade zdržať (§ 6).

Zmena právnej formy je neprípustná, ak ju ďalej zákon nedovoľuje. Ustanovenie definuje aj podmienky prípustnosti cezhraničnej zmeny právnej formy. Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravuje možnosť cezhraničnej zmeny právnej formy pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. K cezhraničnej zmene právnej formy môže prísť len ak premenená spoločnosť mať niektorú z obdobných právnych foriem podľa práva cieľového štátu. Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v Prílohe definuje, ktoré typy spoločností to pre ktorý členský štát sú.

Súčasne odseky 5 a 6 dopĺňajú ďalšie podmienky, pri naplnení ktorých premena spoločnosti, cezhraničná premena spoločnosti alebo zmeny právnej formy nebudú prípustné.

V odseku 5 písmená a) d) vychádzajú z právnej úpravy, ktorá bola doposiaľ zahrnutá v Obchodnom zákonníku na základe novely Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z., ktorá sa týkala nekalých fúzií. Tým sa sprísnili podmienky na proces zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti. Novela tak reagovala na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami, ktoré boli často realizované s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností.

Zároveň sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré vyhlasuje premenu a cezhraničnú premenu za neprípustnú, ak by v dôsledku odštiepenia rozdeľovaná spoločnosť a niektorá z nástupníckych spoločností boli v hroziacom úpadku. Vymedzenie hroziaceho úpadku je predmetnom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušných vykonávacích predpisov.

Odsek 6 vychádza z podmienok neprípustnosti premeny alebo cezhraničnej premeny. Ak tieto podmienky existujú, zmenu právnej formy alebo cezhraničnú zmenu právnej formy nie je možné uskutočniť.

K § 4 (Účinnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

V prípade vnútroštátnej premeny a zmeny právnej formy je účinnosť premeny spoločnosti naviazaná na zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa spravuje zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

V prípade cezhraničnej premeny a cezhraničnej zmeny právnej formy smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rozlišuje právnym poriadkom ktorého členského štátu sa má cezhraničná premena riadiť. Pri cezhraničnej fúzii a cezhraničnej zmene právnej formy sa účinnosť nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť. Nástupníckou spoločnosťou je pri cezhraničnej fúzii spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zlučovaných alebo splývajúcich spoločnosti a pri cezhraničnej zmene právnej formy ide o premenenú spoločnosť. Pri cezhraničnom rozdelení sa účinnosť nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje rozdeľovaná spoločnosť.

K § 5 (Účinky premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

Predmetné ustanovenie obsahuje právny režim premien, cezhraničných premien a cezhraničnej zmeny právnej formy obchodných spoločností a ich vzájomné vysporiadanie vzťahov ako aj vysporiadanie vzťahov medzi zúčastnenými spoločnosťami a tretími osobami.

Účinky premeny a cezhraničnej premeny naviazané na deň účinnosti, ktorý nastáva zápisom premeny spoločnosti do obchodného registra.

Je potrebné uviesť, že okrem spomenutých účinkov majú dané transakcie aj iné účinky, v zákone vyslovene neuvedené. Zásadným z nich je prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Uvedené sa spravujú § 27 a § 28 Zákonníka práce, predkladateľ nepovažoval za vhodné ich výslovne uvádzať v ustanovení návrhu, nakoľko právna úprava Zákonníka práce je v tomto ohľade dostatočná.

K § 6 (Osobitná zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu)

Ustanovenie upravuje občianskoprávnu zodpovednosť štatutárnych orgánov voči spoločnosti a jej spoločníkom. Zároveň upravuje situácie, pri ktorých členovia štatutárnych orgánov povinní zdržať sa premeny. Ide o situácie, kedy hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahuje hodnotu majetku nástupníckej spoločnosti. Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti štatutárneho orgánu podľa Obchodného zákonníka nie sú dotknuté.

Na štatutárny orgán sa rovnako vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zodpovednosti štatutárneho orgánu.

DRUHÁ ČASŤ

USTANOVENIA O PREMENÁCH

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE FÚZIU A ROZDELENIE

Prvá hlava druhej časti obsahuje všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie. Tieto ustanovenia predstavujú základnú úpravu premien vo všeobecnosti. Osobitné ustanovenia sú upravené pre spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú akciovú spoločnosť a družstvo. Na fúziu alebo rozdelenie verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa uplatnia len všeobecné ustanovenia obsiahnuté v tejto hlave.

K § 7 (Vypracovanie návrhu projektu premeny)

Prvým krokom pri vnútroštátnej premene spoločnosti je vypracovanie návrhu projektu premeny. V Obchodnom zákonníku bol doteraz zaužívaný pojem návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti.

Návrh projektu premeny povinne vypracujú štatutárne orgány zúčastnených spoločností vo vzájomnej súčinnosti. Pojem zúčastnené spoločnosti pre jednotlivé typy premien je upravený v § 2 zákona. Osobitné ustanovenia ďalej upravujú povinné náležitosti projektu premeny. Náležitosti projektu premeny rôzne v nadväznosti na to, o aký typ obchodnej spoločnosti ide.

Návrh projektu premeny podlieha schváleniu. Potrebný počet hlasov na schválenie projektu premeny je upravený pri jednotlivých právnych formách a typoch premien.

K § 8 (Všeobecné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie definuje všeobecné náležitosti návrhu projektu premeny. Ide o obligatórne náležitosti. Rozsah uvedených všeobecných náležitostí projektu premeny bol v celom rozsahu prebratý z Obchodného zákonníka. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny a nejde o uzavretý zoznam náležitostí.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstve tieto všeobecné náležitosti ďalej doplnené o ďalšie osobitné náležitosti, ktoré si vyžaduje jednotlivý typ spoločnosti.

Ustanovenie § 8 sa bude v celom rozsahu vzťahovať na osobné spoločnosti.

Jednou z náležitostí projektu premeny je aj určenie účtovného dňa v zmysle písmena d). Uvedené je potrebné vnímať v súvislosti s § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spätne je možné rozhodný deň určiť najskôr na prvý deň aktuálneho účtovného obdobia len za podmienky, že účtovná závierka za predchádzajúce obdobie nebola schválená. Ak schválená bola, nedá sa do nej vstupovať. Nakoľko pri premene musí účtovná jednotka majetok a záväzky preceniť a vypracovať účtovnú závierku, v danom prípade by bolo možné zvoliť účtovný deň len neskôr a to tak, aby tieto podmienky mohli byť splnené.

K § 9 (Prílohy návrhu projektu premeny)

Spoločenskú zmluvu možno charakterizovať ako základný dokument spoločnosti, v ktorom sú obsiahnuté všetky informácie o spoločnosti.

Nakoľko premeny predstavujú zmenu v živote spoločnosti, zákon stanovuje povinnosť k projektu premeny vyhotoviť a priložiť návrh spoločenskej zmluvy a stanov, ak sa vyhotovujú, v prípade ak vzniká nová nástupnícka spoločnosť. Na schválenie spoločenskej zmluvy sa aplikujú rovnaké ustanovenia ako na schválenie projektu premeny.

K § 10 (Zverejňovanie návrhu projektu premeny)

Ustanovenie o publicite návrhu projektu premeny, ktoré vychádza z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka. táto úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v časti o zlúčení a splynutí akciových spoločností.

V zmysle doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka sa takáto povinnosť uloženia aplikovala na akciové spoločnosti a primerane aj na spoločnosti s ručením obmedzeným. Návrh predpokladá takéto zverejnenie pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo, nakoľko v danej povinnosti predkladateľ nevidí dôvod na diferenciáciu medzi právnymi formami.

Povinnosť uložiť návrh projektu premeny do Zbierky listín môže zúčastnená spoločnosť splniť aj zverejnením návrhu projektu premeny v Obchodnom vestníku vyplýva z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka, ktorá bola do Obchodného zákonníka zavedená zákonom č. 193/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

K § 11 (Oznámenie správcovi dane)

Povinnosť oznámenia transakcie správcovi dane bola zavedená ako nástroj na boj proti podvodným fúziám a rozdeleniam. Predkladateľ ponecháva túto právnu úpravu, rozširuje ju, okrem spoločností zanikajúcich pri zlúčení alebo splynutí aj na rozdeľovanú spoločnosť v prípade odštiepenia, nakoľko táto síce nezaniká, ale môže sa meniť jej imanie.

K § 12 (Oznámenie záložnému veriteľovi)

Ustanovenie upravuje povinnosť spoločníka zanikajúcej spoločnosti informovať záložných veriteľov o skutočnosti, že bol vypracovaný projekt premeny.

Pôvodná právna úprava túto povinnosť vzťahovala na spoločnosť ako takú. Predkladateľ však túto povinnosť presúva zo spoločnosti na samotného spoločníka, ktorý je vo vzťahu záložcom alebo záložným dlžníkom a tak by mal, najmä v prípade akciovej spoločnosti, lepšie poznať pomery daného záložného práva ako spoločnosť samotná.

K § 13 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Všeobecné ustanovenie o schvaľovaní projektu premeny, aplikuje sa na všetky spoločnosti, pričom špecifiká sú upravené pri jednotlivých právnych formách a transakciách.

K § 14 (Zrušenie schváleného projektu premeny)

Nový inštitút zrušenia projektu premeny dáva spoločnostiam právo zrušiť projekt premeny a od transakcie ustúpiť, avšak len do momentu, kým bol podaný návrh na zápis premeny do obchodného registra. Doposiaľ právna úprava negarantovala možnosť zrušiť schválený projekt premeny, uvedené si vyžiadala aplikačná prax.

Rozhodnutie o zrušení musí byť prijaté za rovnakých podmienok, ako rozhodnutie o premene spoločnosti a vyžaduje sa aj jeho zverejnenie. V zmysle § 769 Obchodného zákonníka je povinnosť zverejnenia údajov splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

K § 15 (Správa audítora)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 264/2017 Z. z. Cieľom novelizácie Obchodného zákonníka bolo zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností.

Zavádza sa legislatívna skratka „audítor“, nakoľko je z legislatívno-technického hľadiska kvôli jasnosti a prehľadnosti textu nevyhnutná.

K § 16 (Návrh na zápis premeny do obchodného registra)

Ustanovenie upravuje podávanie návrhu na zápis premeny do obchodného registra.

V zmysle odseku 2 sa k návrhu na zápis premeny spoločnosti do obchodného registra prikladajú prílohy podľa osobitného predpisu. Ide o zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.

K § 17 (Zodpovednosť audítora)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava zodpovednosti audítora bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie, ktoré v súčasnosti už nie sú účinné:

1. Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,2. Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných

od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,3. Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií kapitálových spoločností,4. Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia kapitálových spoločností,5. Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií y súvislosti s pobočkami kapitálových spoločností otvorených v Členských štátoch, ak sa zahraničná spoločnosť riadi zákonmi iného štátu,6. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových kapitálových spoločnostiach, Acquis communautaire vzťahujúce sa na právo obchodných spoločností doplňuje Smernica Rady č. 86/653/EHS z decembra 1986 o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch, ktorá zasahuje do úprava obchodných záväzkových vzťahov.

Úprava v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje, aby bol audítor od zúčastnenej spoločnosti nezávislý, pričom ustanovenia zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov o nezávislosti 21 a nasl.) sa majú použiť primerane v tom zmysle, aby správy vyžadované návrhom zákona boli vypracované nestranne a nezávisle.

K § 18 (Neplatnosť premeny spoločnosti )

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava rozhodnutia o určení neplatnosti premeny spoločnosti bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Zavedenie možnosti domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré schválilo projekt premeny predstavuje transpozíciu článkov tretej a šiestej obchodnej smernice Rady.

K § 19 (Ochrana spoločníkov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava ochrany spoločníka bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Tieto smernice už v súčasnosti nie sú účinné a boli nahradené smernicou (EÚ) 2017/1132.

K § 20 (Ochrana veriteľov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava ochrany veriteľov bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Tieto smernice už v súčasnosti nie sú účinné a boli nahradené smernicou (EÚ) 2017/1132.

Dostatočným zabezpečením sa rozumie také zabezpečenie, ktoré zodpovedá druhu a výške pohľadávky veriteľa. Ak tento so zabezpečením nesúhlasí, resp. ho nepovažuje za dostatočné, v zmysle odkazu na § 215 odsek 4 Obchodného zákonníka rozhodne o zabezpečení súd.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O FÚZII

K § 21 (Všeobecné pravidlá)

Ustanovenie nadväzuje na § 3 zákona, ktorý definuje podmienky neprípustnosti premeny.

Základným pravidlom je, že premenu môžu uskutočniť len spoločnosti rovnakej právnej formy. Predmetné ustanovenie definuje výnimku pre prípad fúzií, kedy pripúšťa aj zlúčenie, prípadne splynutie spoločností, ktoré nemajú rovnakú právnu formu.

Prvý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii spoločnosti s ručením obmedzeným

K § 22 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Na fúziu spoločnosti s ručením obmedzeným sa použijú základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia a osobitné ustanovenia o fúziách pre tento typ obchodnej spoločnosti.

Ustanovenie definuje osobitné náležitosti projektu premeny, ktoré dopĺňajú náležitosti uvedené v § 8 a ktoré sú špecifické pre tento typ obchodnej spoločnosti.

Odsek 2 stanovuje povinnú formu notárskej zápisnice pre projekt premeny spoločnosti s ručením obmedzeným. Z dôvodu právnej istoty vo vzťahoch, ktoré sa v dôsledku premeny upravujú predkladateľ túto povinnosť považuje za opodstatnenú. Návrhom projektu premeny sa označuje transformačný dokument pred tým, ako ho schváli príslušný orgán spoločnosti.

Projektom premeny sa označuje po schválení, je však jasné, že predpísané náležitosti musí obsahovať rovnako návrh projektu premeny, ako aj následne schválený projekt premeny.

K § 23 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje preskúmanie návrhu projektu premeny audítorom a vypracovanie písomnej správy audítora, spolu s náležitosťami písomnej správy. Ustanovenie je potrebné čítať v spojitosti s § 24, ktoré definuje prípady, v ktorých je potrebné takúto správu vypracovať.

Audítora v každom prípade vyberá štatutár spoločnosti. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným nie je potrebné, aby ho potvrdzoval súd, ako je tomu pri akciovej spoločnosti (§ 35 ods. 3).

Oproti doterajšej právnej úprave v Obchodnom zákonníku, predkladateľ nepracuje s pojmom nezávislý expert a ani s pojmom správa nezávislého experta.

Oproti doterajšej právnej úprave sa mení okruh osôb, ktoré môžu pre spoločnosť vypracovať písomnú správu. Predkladateľ túto úlohu zveruje len audítorom. Okrem skutočnosti, že sa týmto smerom obracajú aj iné krajiny Európskej Únie, výhodou je aj to, že audítori do značnej miery štandardizovaní (komora, pravidelné vzdelávanie, pravidlá konfliktu záujmov a vedia zabezpečiť vysoký štandard posúdenia skutočností tak, ako to vyžaduje zákon a aj smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

Právna úprava Správy audítora o návrhu projektu premeny vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení . ju vyžaduje v rámci jej pôsobnosti len pre akciové spoločnosti. Predkladateľ považuje za nevyhnutné, aby sa obdobná správa v užšom okruhu prípadov vyžadovala aj pri premene spoločnosti s ručením obmedzeným. Vyžadovaním správy audítora aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným dochádza ku goldplatingu, nakoľko právna úprava ide nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Na audítora sa okrem ustanovení tohto zákona vzťahuje aj osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite.

K § 24 (Podmienky preskúmania návrhu projektu premeny audítorom)

Ustanovenie definuje prípady, kedy sa vyžaduje preskúmanie návrhu projektu premeny audítorom podľa predchádzajúceho ustanovenia. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným je to len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov, prípadne ak je niektorá zo spoločností v kríze.

V zmysle Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Náklady na vypracovanie správy audítora znáša relevantná spoločnosť tá, ktorá je v kríze, resp. tá, ktorej spoločník požiadal o vypracovanie tejto správy.

K § 25 (Správa štatutárneho orgánu)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava správy štatutárneho orgánu bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Povinnosť vyhotoviť správu štatutárneho orgánu nie je obligatórnou povinnosťou, zákon v odseku 2 upravuje výnimku, kedy k vypracovaniu správy štatutárneho orgánu nemusí dôjsť.

K § 26 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava osobitnej povinnosti priebežného informovania bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Predkladateľ upúšťa od možnosti dohodou spoločníkov vylúčiť povinnosť štatutárov takéto informácie poskytovať, nakoľko za to, že tieto pre spoločníkov za každých okolností v priebehu procesu prípravy premeny nevyhnutné.

K § 27 (Vyjadrenie dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Zákon upravuje výnimky, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 28 (Sprístupnenie dokumentov spoločníkom)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov spoločníkom bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

V prípade spoločnosti s ručením obmedzením sa dokumenty zásadné pre spoločníkov zasielajú spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie resp. poskytnutím dokumentov k nahliadnutiu v sídle spoločnosti.

V zmysle právnej praxe sa ako alternatíva zavádza aj zverejnenie týchto dokumentov na webovej stránke spoločnosti, ktoré môže mať v prípade spoločností s ručením obmedzeným praktický význam.

K § 29 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Popri všeobecných pravidlách týkajúcich sa schvaľovania projektu premeny uvedených v § 13 zákona sa pre spoločnosť s ručením obmedzeným aplikujú aj tieto osobitné ustanovenia.

Pre rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení návrhu projektu premeny sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.

§ 30 (Výmena podielov)

Rovnako ako v prípade akciovej spoločnosti, vymedzuje sa okruh prípadov, kedy nemožno vydať podiely v nástupníckej spoločnosti za iné podiely.

§ 31 (Ochrana spoločníkov)

Rovnako ako v prípade akciovej spoločnosti, definuje sa postup ktorým si spoločník môže uplatniť právo na primeraný peňažný doplatok a vyplatenie vyrovnacieho podielu.

K § 32 a 33 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorej podiel dosahuje aspoň 90 % a menej ako 100 % základného imania)

Právna úprava zjednodušeného zlúčenia vychádza z právnej úpravy pre akciové spoločnosti a je upravená pre potreby spoločností s ručením obmedzeným.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii akciovej spoločnosti

§ 34 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti projektu premeny pri fúzii akciovej spoločnosti, ktoré dopĺňajú všeobecné náležitosti projektu premeny uvedené v § 8 zákona. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Súčasne sa ustanovuje pre schválený projekt premeny forma notárskej zápisnice o právnom úkone, tak ako to vyplýva z doterajšej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku.

§ 35 (Správa audítora o návrhu projektu premeny)

Na vypracovanie správy audítora o návrhu projektu premeny sa primerane použijú ustanovenia o správe audítora o návrhu projektu premeny pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Popri úprave v § 23, predmetné ustanovenie upravuje osobitné náležitosti správy audítora.

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých k vypracovaniu správu audítora o návrhu projektu premeny nemusí dôjsť.

Uvedenú úpravu sprevádza aj zodpovedajúca zmena v ustanoveniach Civilného mimosporového poriadku, kedy súd potvrdzuje audítora alebo audítorov vybraných spoločnosťami, ktoré sa na premene zúčastňujú. Predmetná úprava vychádza z požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Zároveň sa pridáva aj lehota, v ktorej súd audítora potvrdiť. Uvedené vyžadovala právna prax, nakoľko doterajšie ustanovenie Obchodného zákonníka označila ako vágne a povinnosť obrátiť sa s nezávislým expertom na súd bez určenia lehoty na rozhodnutie, transakcie značne predlžovala.

K § 36 (Správa predstavenstva)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava správy predstavenstva bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Odsek 2 ustanovuje podmienky, za ktorých k vypracovaniu správy predstavenstva nemusí dôjsť.

K § 37 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava osobitnej povinnosti priebežného informovania bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Predkladateľ upúšťa od možnosti dohodou spoločníkov vylúčiť povinnosť členov predstavenstva takéto informácie poskytovať, nakoľko za to, že tieto pre akcionárov za každých okolností v priebehu procesu prípravy premeny nevyhnutné.

K § 38 (Správa dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Odsek 3 ustanovuje prípady, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 39 (Dokumenty na nahliadnutie pre akcionárov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov akcionárom na nahliadnutie bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 40 (Sprístupnenie dokumentov akcionárom)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov akcionárom na nahliadnutie bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 41 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Popri všeobecných pravidlách týkajúcich sa schvaľovania projektu premeny upravených v § 8 zákona, sa pre akciovú spoločnosť aplikujú aj tieto osobitné ustanovenia.

Pre rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení projektu premeny sa vyžaduje forma notárskej zápisnice, tak ako to upravovala doterajšia právna úprava v Obchodnom zákonníku.

K § 42 (Ochrana majiteľov cenných papierov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa majiteľov prioritných dlhopisov bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 43 (Výmena akcií)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

K § 44 až § 46

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa uplatňovania práva na primeraný peňažný doplatok, vzdanie sa práva na peňažný doplatok, konanie o uplatnení práva na primeraný peňažný doplatok a bola pôvodne zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z.

Oproti pôvodnej právnej úprave Obchodného zákonníka predkladateľ v § 44 ods. 3 navrhuje umožniť uplatniť právo na primeraný peňažný doplatok aj akcionárovi, ktorý sa nezúčastnil valného zhromaždenia o schvaľovaní návrhu projektu premeny, ktoré sa zo zákonných dôvodov nekonalo.

Predmetný postup ráta s tým, že vyjadrenie nesúhlasného stanoviska na valnom zhromaždení sa za dostatočné a akcionár nemusí ďalej spoločnosť informovať o tom, že považuje doplatok v peniazoch za neprimeraný.

V zmysle odseku 8 ak bol výmenný pomer neprimeraný, akcionári nie povinní akcie vrátiť. Ustanovenie chrániť tak spoločnosť, ako aj akcionára. Ak bolo určené, že výmenný pomer nebol primeraný a akcionár chce ostať akcionárom spoločnosti, môže si akcie ponechať. Na určenie pomeru vplyv akcionár vplyv nemal a mať nemohol, a je prípadne povinný vrátiť hodnotu, ktorá mu bola vyplatená ako bezdôvodné obohatenie.

K § 47 až 48

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa uplatňovania práva na odkúpenie akcií bola pôvodne zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z.

Predkladateľ v § 47 ods. 3 rozširuje právo na odkúpenie akcií aj na akcionárov spoločností, ktorí sa nezúčastnili na valnom zhromaždení o schvaľovaní návrhu projektu premeny, ktoré sa zo zákonných dôvodov nekonalo.

Predmetný postup ráta s tým, že vyjadrenie nesúhlasného stanoviska na valnom zhromaždení spolu so žiadosťou o odkúpenie akcií sa za dostatočné a nie je potrebné akcionárovi určovať ďalšiu lehotu na podanie tejto žiadosti.

K § 49 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom aspoň 90 % akcií, nie však všetkých jej akcií)

Právna úprava týkajúca sa zjednodušeného zlúčenia spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom aspoň 90%, nie však všetkých jej akcií umožňuje vylúčenie niektorých inštitútov v prípade zlučovania majetkovo prepojených spoločností. Uvedená právna úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 50 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom všetkých jej akcií)

Právna úprava týkajúca sa zjednodušeného zlúčenia spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom všetkých jej akcií a umožňuje vylúčenie niektorých inštitútov v prípade zlučovania majetkovo prepojených spoločností. Uvedená právna úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Tretí diel

Osobitné ustanovenia o fúzii jednoduchej spoločnosti

K § 51 (Všeobecné pravidlo)

Predmetné ustanovenie zavádza pravidlo, že na fúziu jednoduchej spoločnosti na akcie sa použijú osobitné ustanovenia o fúzii akciovej spoločnosti.

K § 52 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti projektu premeny, ktoré musí obsahovať projekt premeny pri fúzii jednoduchej spoločnosti na akcie popri všeobecných náležitostiach § 8 zákona a osobitných náležitostiach pre projekt premeny akciovej spoločnosti.

Vzhľadom na špecifikum vedľajších dojednaní v akcionárskej zmluve je nevyhnutné, aby spôsob, ako budú tieto vyrovnané, bol uvedený v návrhu projektu premeny a projekte premeny.

Štvrtý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii družstva

K § 53 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Ustanovenie špecifikuje spôsob schvaľovania projektu premeny schôdzou členov družstva (zavádza sa legislatívna skratka „členská schôdza“), toto rozhodovanie sa vyžadovanou väčšinou odlišuje tak od osobných, ako aj kapitálových spoločností. Zákon vyžaduje z dôvodu právnej istoty pre uznesenie o schválení projektu premeny formu notárskej zápisnice.

K § 54 (Ochrana členov družstva)

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka a definuje právo vystúpenia člena z družstva v prípade, ak s fúziou nesúhlasí.

Toto právo je doplnené spôsobom uplatnenia a určením povinnosti nástupníckeho družstva vyplatiť členovi vyrovnací podiel v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.

K § 55 a 56

Predmetné ustanovenie vychádza z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ROZDELENÍ

K § 57 (Všeobecné ustanovenia o odštiepení spoločnosti)

Úprava definuje všeobecné pravidlá novozavedeného inštitútu odštiepenia.

Predkladateľ umožňuje odštiepenie len pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Pre dané spoločnosti, podľa názoru predkladateľa, bude mať odštiepenie najväčší ekonomický význam.

K § 58 (Prechod majetku a záväzkov)

Definujú sa pravidlá prechodu majetku a záväzkov pre prípad, že uvedené nie je jasne vymedzené v projekte premeny.

K § 59 (Ručenie spoločností pri rozdelení)

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Nakoľko však návrh zavádza nový inštitút rozštiepenia, je potrebné pri uvedenom odlíšiť aj spôsob ručenia za záväzky, ktoré prechádzajú na nástupnícke spoločnosti.

Pri rozštiepení, ktoré je rozdelením v zmysle doterajšej právnej úpravy, navrhovaná právna úprava kopíruje doterajšiu právnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Tejto základom sú ustanovenia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Solidárne ručenie nástupníckych spoločností za záväzok ďalšej nástupníckej spoločnosti je dôležitým nástrojom na ochranu veriteľov. Predkladateľ sa rozhodol zvoliť aj opciu umožnenú smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení kedy spoločnosti môžu ručiť za záväzky len do výšky čistého obchodného imania, ktoré na ne prešlo. Uvedené ustanovenie sa tak dáva do súladu s ustanoveniami o ručení pre cezhraničnom rozdelení.

Prvý diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení spoločnosti s ručením obmedzeným

K § 60 (Všeobecné pravidlo)

V zmysle právnej úpravy sa na rozdelenie spoločnosti s ručením obmedzeným okrem osobitných ustanovení obsiahnutých v tomto diele použijú aj všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie a osobitné ustanovenia pre fúziu spoločnosti s ručením obmedzeným.

K § 61 (Návrh projektu premeny)

Ustanovenie obsahuje náležitosti projektu premeny, ktoré obligatórne a ktoré musí návrh projektu premeny pri rozdelení spoločnosti s ručením obmedzeným obsahovať popri všeobecných náležitostiach projektu premeny a osobitných náležitostiach definovaných pri fúzii spoločnosti s ručením obmedzeným. Tieto náležitosti vyžadované tak pre návrh projektu premeny, ako aj schválený projekt premeny.

Projekt premeny pri rozdelení musí mať v zmysle odkazu na § 22 formu notárskej zápisnice o právnom úkone.

K § 62 (Ochrana spoločníkov pri odštiepení spoločnosti)

Definujú sa pravidlá pre prípad, že niektorý spoločník pri odštiepení chce ostať spoločníkom len v nástupníckej spoločnosti/nástupníckych spoločnostiach. V danom prípade sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov tak, aby sa predišlo jednostrannému odchodu spoločníka zo spoločnosti.

K § 63 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti)

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje pre rozdelenie akciovej spoločnosti upravenie dvoch výnimiek, kedy sa nevyžaduje schválenie projektu premeny valným zhromaždením.

Predmetné ustanovenie návrhu je jednou z nich, prispôsobené na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným. V jeho zmysle, v prípade majetkovo prepojených spoločností, ak sú splnené zákonné predpoklady, nevyžaduje sa rozhodnutie valného zhromaždenia rozdeľovanej spoločnosti.

K § 64 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti)

Výnimka upravená v tomto ustanovení je prebratá z ustanovení o rozdelení akciovej spoločnosti a je prispôsobená na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným.

Za splnenia zákonných predpokladov sa nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia nástupníckej spoločnosti o premene spoločnosti s ručením obmedzeným.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie

K § 65 (Všeobecné pravidlá)

V zmysle právnej úpravy sa na rozdelenie akciovej spoločnosti okrem osobitných ustanovení obsiahnutých v tomto diele použijú aj všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie a osobitné ustanovenia pre fúziu akciovej spoločnosti.

Uvedené platí rovnako pre jednoduchú akciovú spoločnosť.

K § 66 (Návrh projektu premeny)

Ustanovenie obsahuje náležitosti projektu premeny, ktoré obligatórne a ktoré musí projekt premeny pri rozdelení akciovej spoločnosti obsahovať popri všeobecných náležitostiach projektu premeny a osobitných náležitostiach definovaných pri fúzii akciovej spoločnosti. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Projekt premeny musí mať v zmysle odkazu na § 34 formu notárskej zápisnice o právnom úkone.

K § 67 (Správa predstavenstva)

Špecifikujú sa náležitosti správy predstavenstva, ktoré musí takáto správa predstavenstva obsahovať popri náležitostiach vyžadovaných pri správe predstavenstva pri fúzii akciovej spoločnosti.

Odsek 2 ustanovuje výnimku z povinnosti vypracovať správu predstavenstva.

K § 68 (Ochrana spoločníkov pri odštiepení spoločnosti)

Definujú sa podmienky ochrany spoločníkov pri odštiepení.

K § 69 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti)

Predmetné ustanovenie definuje podmienky, za splnenia ktorých sa nevyžaduje schvaľovanie rozdelenia akciovej spoločnosti valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti.

Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 70 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti)

Ustanovenie definuje podmienky, za splnenia ktorých sa nevyžaduje schvaľovanie rozdelenia akciovej spoločnosti valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti.

Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Tretí diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení družstva

K § 71 až § 75

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

TRETIA ČASŤ

USTANOVENIA O CEZHRANIČNÝCH PREMENÁCH

K § 76 (Vypracovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

V zmysle vymedzenia základných pojmov sa cezhraničnou premenou rozumie cezhraničná fúzia a cezhraničné rozdelenie.

Cezhraničná fúzia bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 657/2007 Z. z. v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach kapitálových spoločností (ďalej ako „10. smernica“). Cieľom prijatia 10. smernice bolo vyplniť medzeru existujúcu v európskom práve obchodných spoločností, a tak prispieť k uľahčeniu cezhraničných fúzií spoločností v prípadoch, kedy tento postup nebol upravený v národnom práve členských štátov EÚ. Predkladaná úprava vychádza z tejto pôvodnej úpravy, zásadne ju modifikuje v súvislosti s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o

cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „smernica (EÚ) 2019/2121“).

Cezhraničné rozdelenie je novým inštitútom, ktorý za cieľ umožniť spoločnostiam viac možností cezhraničnej mobility v EÚ. Je potrebné uviesť, že v zmysle definícií podľa § 2 je cezhraničné rozdelenie len takým rozdelením, kedy nástupnícka spoločnosť/spoločnosti sú novozaloženými spoločnosťami (rozdelenie splynutím). Európska komisia odôvodnila takéto vymedzenie cezhraničných rozdelení zložitosťou transakcií. Po zhodnotení fungovania tohto inštitútu sa pristúpi k zhodnoteniu, či je možné a vhodné aj jeho rozšírenie.

V zmysle systematiky zákona sa na cezhraničné premeny vzťahujú základné ustanovenia o premenách 1 § 6), všeobecné ustanovenia o cezhraničných premenách (§76 §94) a následne osobitné ustanovenia pre danú konkrétnu transakciu.

Rovnako ako v prípade vnútroštátnych premien, aj v prípade cezhraničných premien je projekt premeny, v danom prípade teda projekt cezhraničnej premeny základným dokumentom, na ktorého podklade prebieha cezhraničná premena.

Jednotlivé cezhraničné premeny majú svoje špecifiká v prípade cezhraničnej fúzie vyhotovujú štatutárne orgány zúčastnených spoločností spoločný návrh projektu cezhraničnej premeny. V prípade rozdelenia vypracúva návrh projektu cezhraničnej premeny len štatutár rozdeľovanej spoločnosti (nakoľko cezhraničné premeny v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravené len pre cezhraničné rozdelenie splynutím).

Pre zrušenie projektu cezhraničnej premeny platia rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zrušení projektu premeny pri vnútroštátnej premene.

K § 77 (Všeobecné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie obsahuje minimálny zoznam náležitostí návrhu projektu cezhraničnej premeny. Osobitné ustanovenia o jednotlivých formách cezhraničných premien obsahujú aj špecifické náležitosti, ktoré návrh projektu premeny pri tej ktorej transakcii musí obsahovať. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Uvedené ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 78 (Prílohy návrhu projektu cezhraničnej premeny)

K projektu cezhraničnej premeny je potrebné pripojiť aj návrh spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničnou premenou alebo premenenej spoločnosti.

K § 79 (Správa štatutárneho orgánu)

Správa štatutárneho orgánu je zásadným dokumentom, ktorý štatutárny orgán každej zúčastnenej spoločnosti vypracúva pre spoločníkov a zamestnancov, nakoľko v danom dokumente vysvetlené dôvody a dôsledky cezhraničnej premeny. Správa obsahuje časť adresovanú spoločníkom a časť adresovanú zamestnancom. Uvedené ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

Ustanovenie zavádza aj niekoľko výnimiek, kedy sa časti správy, prípadne správa ako celok nevyžaduje.

Časť správy pre spoločníkov sa nevyžaduje, ak s tým súhlasili všetci spoločníci.

Časť správy pre zamestnancov sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov. Rovnako ani v prípade, ak jej jedinými zamestnancami sú členovia jej štatutárneho orgánu.

Vypracovanie celej správy štatutárneho orgánu sa nevyžaduje v prípade, ak nie je potrebné vypracovanie ani jednej z jej častí.

Rovnako vypracovanie celej správy nie je potrebné ani v prípade, ak spoločnosť jediného spoločníka.

Prílohou správy sa stávajú aj pripomienky zamestnancov k správe štatutárneho orgánu. Návrh hovorí, že tieto pripomienky musia byť predložené v primeranej lehote.

Predkladateľ nepovažuje za vhodné upravovať lehotu taxatívne, necháva na spoločnosti a danej situácii, aby túto lehotu stanovila, alebo pripomienky akceptovala ak ich stihne predložiť spoločníkom a spracovať.

Prílohou správy sa stávajú aj pripomienky zamestnancov k návrhu projektu cezhraničnej premeny.

Návrh stanovuje lehotu, kedy tieto pripomienky musia byť predložené 83 ods. 2). Táto lehota vyplýva zo smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 80 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Osobitná povinnosť priebežného informovania štatutárneho orgánu je prebratá z vnútroštátnej úpravy. V prípade cezhraničných premien je táto osobitná povinnosť podľa predkladateľa užitočná pre zúčastnené spoločnosti ako aj valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorú sa táto povinnosť viaže, nakoľko dáva prehľad o stave danej spoločnosti.

Predkladateľ nepovažuje za potrebné umožniť vylúčiť túto povinnosť dohodou spoločníkov, nakoľko informácie, ktoré predmetom daného ustanovenia štatutárne orgány majú a informovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov neprináša zvýšenú záťaž v porovnaní s užitočnosťou informácie pre jej adresáta.

K § 81 (Vyjadrenie dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 657/2007 Z. z. Základným princípom cezhraničných fúzií je skutočnosť, že smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rieši najmä cezhraničné aspekty fúzií a ponecháva na jednotlivé členské štáty úpravu postupu, pokiaľ ide o časť operácie, ktorá sa týka spoločnosti, ktorá má svoje sídlo na území daného členského štátu.

Zákon upravuje výnimky, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 82 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny)

V prípade cezhraničnej premeny návrh ukladá povinnosť preskúmania návrhu projektu cezhraničnej premeny audítorom. Na rozdiel od vnútroštátnych premien sa nevyžaduje, aby

audítora potvrdil súd je tomu tak preto, že smernica(EÚ) 2019/2121 túto povinnosť nevyžaduje a predkladateľ nepovažoval za potrebné ju do procesu cezhraničnej premeny zahrnúť.

Výnimkou je v tomto smere špecifický prípad pri cezhraničnej fúzii upravený v § 97 návrhu zákona.

O výsledku preskúmania návrhu projektu cezhraničnej premeny vyhotovuje audítor písomnú správu. Náležitosti písomnej správy upravuje odsek 2 predmetného ustanovenia. Výpočet však nie je taxatívny a správa môže na základe požiadavky zúčastnenej spoločnosti obsahovať aj iné informácie, ako uvedené v odseku 2.

Právna úprava obsiahnutá v § 82 je všeobecnou úpravou tak pre cezhraničné fúzie, ako aj pre cezhraničné rozdelenia. Osobitné požiadavky v prípade cezhraničnej fúzie osobitne upravené v § 97.

Preskúmanie návrhu projektu cezhraničnej premeny a vypracovanie správy nie je obligatórnou podmienkou. Návrh upravuje výnimku vypracovania správy v prípade, ak sa na tom zhodnú všetci spoločníci zúčastnených spoločností (odsek 4). Uvedená výnimka je obsiahnutá priamo v smernici (EÚ) 2019/2121. Táto výnimka zodpovedá výnimke, ktorá je upravená aj pri vnútroštátnych premenách.

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení ako opciu pre členské štáty obsahuje možnosť nevyžadovať preskúmanie návrhu projektu cezhraničnej premeny a správu audítora v prípade, že zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť s jediným spoločníkom. Predkladateľ sa rozhodol túto opciu využiť a je upravená rovnako v odseku 4 v danom prípade sa tak nevyžaduje ani rozhodnutie jediného spoločníka, takáto spoločnosť nemusí služby audítora v tomto smere využiť vôbec.

K § 83 (Zverejňovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Návrh v danom bode kopíruje úpravu pre vnútroštátne premeny, so špecifikami vyžadovanými smernicou (EÚ) 2019/2121.

Predkladateľ, nevyužil smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení ponúkanú možnosť obligatórneho uloženia správy audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny do zbierky listín. Javí sa, že zabezpečenie prístupu k takejto správe v zmysle § 86 ods. 2 návrhu je dostatočné.

K § 84 (Oznámenie správcovi dane)

Povinnosť vyžadovaná v prípade vnútroštátnej premeny (pozri § 11), predkladateľ ju v zmysle tohto ustanovenia navrhuje aplikovať aj pre cezhraničné premeny. Vyžadovaním podávania oznámenia správcovi dane v prípade cezhraničných premien dochádza ku goldplatingu, nakoľko navrhovaná právna úprava ide v tomto prípade nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

K § 85 (Oznámenie záložnému veriteľovi)

Ukladá sa povinnosť spoločníkovi, ktorého podiel je predmetom záložného práva, informovať o tejto skutočnosti záložného veriteľa.

K § 86 (Dokumenty na nahliadnutie pre spoločníkov a zamestnancov)

Rovnako ako pri vnútroštátnych premenách, tak aj pri cezhraničných premenách smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, a teda aj návrh zákona predpokladá, že sa určité dokumenty dostanú k spoločníkom a neostanú k dispozícii len štatutárnym orgánom. Ide o dokumenty, ktoré pre spoločníkov dôležité na to, aby pri schvaľovaní cezhraničnej premeny spravili informované rozhodnutie.

Návrh stanovuje, ktoré dokumenty musia byť k dispozícii spoločníkom na webovej stránke spoločnosti v lehote šiestich týždňov pred konaním valného zhromaždenia, ktoré o cezhraničnej premene rozhoduje.

Najneskôr jeden mesiac pred konaním tohto valného zhromaždenia sa zverejňuje správa audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny. Spoločnosť pri zverejňovaní tejto správy zabezpečí, aby sa dôverné informácie nezverejňovali.

Ak však spoločník požiada o sprístupnenie tejto správy v zmysle § 40, táto sa mu sprístupní aj s dôvernými informáciami.

K § 87 (Osvedčenie predchádzajúce cezhraničnej premene)

Zásadným dokumentom pre úspešnosť cezhraničných premien je osvedčenie notára predchádzajúce cezhraničnej premene, nakoľko osvedčuje splnenie požiadaviek ustanovených právnym poriadkom pre danú transakciu.

Smernica (EÚ) 2019/2121 stanovuje, že členské štáty musia akceptovať takéto osvedčenie a nesmú na zapísanie premeny vyžadovať ďalšie preukázanie podmienok, ktoré mali byť v členskom štáte danej spoločnosti splnené.

Právna úprava špecifikuje v zmysle smernice lehotu, v ktorej je notár povinný vydať osvedčenie, dôvody nevydania osvedčenia aj možnosť spolupráce s orgánmi verejnej správy či znalcami.

Po vydaní osvedčenia notár toto osvedčenie elektronicky uloží do zbierky listín, a prostredníctvom systému prepojenia registrov (BRIS) sa osvedčenie odošle priamo registrom ostatných zúčastnených spoločností. Uvedené je jednou z noviniek, kedy smernica (EÚ) 2019/2121 zavádza čo najširšie využitie systému prepojenia s cieľom zautomatizovať a urýchliť procesy cezhraničných premien.

K § 88 (Ochrana spoločníkov pri cezhraničnej premene)

Ochrana spoločníkov je jedným zo základných pilierov právnej úpravy o premenách a cezhraničných premenách.

Uvedené ustanovenie je obdobou ustanovení pri vnútroštátnych premenách.

K § 89 (Právo na primeraný peňažný doplatok pri cezhraničnej premene)

Spoločníci v prípade premien a cezhraničných premien jedným z okruhov osôb, ktorým je potrebné na ich ochranu garantovať špeciálne práva. Pôvodná právna úprava vychádzala z úpravy pri vnútroštátnych premenách. Smernica (EÚ) 2019/2121 nastavuje základný smer, ktorým sa majú členské štáty pri transpozícii uberať, pričom ide o novú právnu úpravu. Doposiaľ smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení túto oblasť neupravovala, úprava bola ponechaná na jednotlivé členské štáty. Predkladateľ pôvodné ustanovenia ochrany spoločníkov pri cezhraničných premenách upravuje tak, aby boli v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Spoločníci, ktorí si neuplatnili právo na odkúpenie akcií/vyrovnací podiel, a ktorí sa domnievajú, že výmenné pomery podielov a akcií v návrhu projektu premeny majú právo na primeraný peňažný doplatok.

V prípade vnútroštátnych premien sa toto právo uplatňuje voči nástupníckej spoločnosti. V prípade cezhraničných fúzií Obchodný zákonník nastavoval uplatnenie práva odlišne, a to voči pôvodnej spoločnosti ešte pred fúziou. Tento postup bol kritizovaný, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení sa však od neho neodchyľuje a výslovne vyžaduje, aby sa konanie o uplatnenie práva na primeraný peňažný doplatok začalo na súde relevantnej zúčastnenej spoločnosti v prípade cezhraničnej fúzie teda spoločnosti, ktorej je spoločník pred nastúpením účinkov cezhraničnej premeny, v prípade cezhraničného rozdelenia rozdeľovanej spoločnosti.

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje, aby sa cezhraničná premena napriek takémuto začatému súdnemu konaniu zapísala. Vylučuje sa tak pôvodná slovenská právna úprava, kedy za určitých okolností nemusel notár v prípade, že konania neskončili, vydať osvedčenie.

Po zápise cezhraničnej premeny a nadobudnutí jej účinnosti do takéhoto konania nastúpi v dôsledku právneho a procesného nástupníctva nástupnícka spoločnosť. bude zaviazaná na vyrovnanie primeraného peňažného doplatku, nakoľko nie je predpoklad, že by súd ukončil konania pred nadobudnutím účinnosti cezhraničnej premeny. V prípade, ak sa má návrh na súd podať po nadobudnutí účinnosti premeny, príslušným na rozhodovanie bude slovenský súd, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva.

K § 90 (Právo na odkúpenie akcií pri cezhraničnej premene)

Predkladaná právna úprava vychádza z aktuálne platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka s modifikáciami tak, aby vyhovovala požiadavkám smernice (EÚ) 2019/2121. Tá priznáva spoločníkom (nielen akcionárom, ale v prípade s.r.o., či v prípade smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení neharmonizovaných k.s. a v.o.s.), ktorí by sa v dôsledku cezhraničnej premeny stali spoločníkmi v spoločnosti, ktorá by sa spravovala iným právnym poriadkom, možnosti, ako sa nestať spoločníkmi v nástupníckej spoločnosti a priznáva im právo na odkúpenie akcií (v prípade s.r.o. právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu).

Akcionári, ktorí hlasovali proti schváleniu návrhu projektu cezhraničnej premeny a ktorí požiadali o zápis svojho nesúhlasného stanoviska spolu so žiadosťou o zaslanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií, majú právo, aby spoločnosť od nich akcie odkúpila.

V prípade vnútroštátnych premien sa toto právo uplatňuje voči nástupníckej spoločnosti. V prípade cezhraničných fúzií Obchodný zákonník upravoval uplatnenie práva odlišne, a to

voči pôvodnej spoločnosti ešte pred fúziou. Tento postup bol kritizovaný, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení sa však od neho neodchyľuje a vyžaduje, aby sa konanie o uplatnenie práva na primeraný peňažný doplatok začalo na súde relevantnej zúčastnenej spoločnosti v prípade cezhraničnej fúzie teda spoločnosti, ktorej je spoločník pred nastúpením účinkov cezhraničnej premeny, v prípade cezhraničného rozdelenia rozdeľovanej spoločnosti.

Po zápise cezhraničnej premeny a nadobudnutí jej účinnosti do takéhoto konania nastúpi v dôsledku právneho a procesného nástupníctva nástupnícka spoločnosť. bude zaviazaná na vyrovnanie primeraného peňažného doplatku, nakoľko nie je predpoklad, že by súd ukončil konania pred nadobudnutím účinnosti cezhraničnej premeny. V prípade, ak sa má návrh na súd podať po nadobudnutí účinnosti premeny, príslušným na rozhodovanie bude slovenský súd, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva.

K § 91 (Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri cezhraničnej premene)

Navrhovaná právna úprava predstavuje špecifikum vyplatenia vyrovnacieho podielu pri cezhraničnej premene. Rovnako ako v prípade akcií sa uplatňuje právo na vyplatenie podielu voči slovenskej zúčastnenej spoločnosti.

K § 92 (Ochrana veriteľov)

Ustanovenie upravujúce ochranu veriteľov je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 93 (Zodpovednosť audítora)

Obdobne ako pri vnútroštátnych premenách, upravuje sa zodpovednosť audítora pri vypracúvaní správy a jeho nezávislosť od zúčastnenej spoločnosti.

K § 94 (Právo zamestnancov na informácie a právo na prerokovanie)

Vymedzuje sa vzťah k právu zamestnancov na informácie a prerokovanie garantovanému Zákonníkom práce, a to časovým hľadiskom.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CEZHRANIČNÚ FÚZIU

K § 95 (Neprípustnosť cezhraničnej fúzie)

Na neprípustnosť cezhraničnej fúzie sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu zákona, ktoré sú spoločné pre vnútroštátne aj cezhraničné premeny.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku umožňuje úpravu cezhraničných fúzií okrem akciových spoločností, pre ktoré ju vyžaduje smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti a družstvo.

Smernica (EÚ) 2019/2121 aplikáciu právnej úpravy cezhraničných fúzii vyžaduje, ak je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným.

Návrh zákona pokračuje v dobrovoľnej aplikácii ustanovení o cezhraničnej fúzii aj pre verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti, vylučuje však z jej aplikácie družstvo. Kým nepríde v rámci kodifikácie k úprave ustanovení o družstve, nedá sa vylúčiť, že by cezhraničné fúzie družstiev nespôsobovali aplikačné problémy a preto predkladateľ navrhuje, aby sa so zavedením tohto inštitútu pre družstvá počkalo. Aplikovaním ustanovení o cezhraničnej fúzií aj na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti dochádza ku goldplatingu, nakoľko navrhovaná právna úprava ide v tomto prípade nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

V zmysle predmetného ustanovenia tak zúčastnenými spoločnosťami a nástupníckymi spoločnosťami môžu byť len spoločnosti s obdobnou právnou formou, pričom ustanovenie o výnimkách pri zlúčení platné pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť sa aplikuje tiež (pozri dôvodová správa k § 21).

K § 96 (Osobitné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121. Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 97 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Navrhovaná právna úprava dopĺňa úpravu obsiahnutú v § 82 a žiadnym spôsobom ju nemení.

Úprava vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a uvádza, že pri cezhraničnej fúzii nemusí každá spoločnosť dať preskúmať návrh projektu cezhraničnej premeny a vypracovať k nemu správu vlastnému audítorovi. Zúčastnené spoločnosti sa môžu zhodnúť na jednom alebo viacerých audítoroch, ktorí vypracujú spoločnú správu.

Takýto audítor či audítori musia byť potvrdení súdom (rovnako ako v prípade vnútroštátnych premien). Slovenská verzia prekladu smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení nie je v tomto smere dosť zrejmá, z ostatných jazykových verzií však vyplýva, že postačuje, ak audítora (v prípade iných členských štátov to môže byť aj iný nezávislý expert) potvrdí (v prípade iných členských štátov môže byť nielen potvrdený, ale aj vymenovaný) jeden súd (v prípade iných členských štátov to môže byť aj administratívny orgán) v niektorom členskom štáte zlučovaných spoločností. Je otázne, ako bude dané ustanovenie v praxi fungovať a podľa názoru predkladateľa je ustanovenie smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vhodné na úpravu potvrdenie v inom členskom štáte môže trvať kratšie, inde dlhšie.

K § 98 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej premeny pri cezhraničnej fúzii.

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, v chýbajúcich inštitútoch čerpá aj z úpravy vnútroštátnych premien.

K odseku 8 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

K § 99 (Zjednodušené náležitosti cezhraničnej fúzie)

Smernica (EÚ) 2019/2121 v prípade majetkového prepojenia zúčastnených spoločností umožňuje, aby sa niektoré ustanovenia nevyžadovali.

V danom prípade sa nevyžaduje správa audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny či niektoré náležitosti projektu cezhraničnej premeny, nakoľko sa osoby spoločníkov nemenia.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CEZHRANIČNÉ ROZDELENIE

K § 100 (Neprípustnosť cezhraničného rozdelenia)

Na neprípustnosť cezhraničného rozdelenia sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu, ktoré sú spoločné pre všetky premeny aj cezhraničné premeny.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Predkladateľ nepovažuje aktuálne za potrebné rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Ide o nový inštitút a po zvážení jeho fungovania a nadobudnutí skúseností z praxe by sa v budúcnosti malo preskúmať, či by jeho aplikácia bola užitočná a vyžadovaná aj týmito typmi spoločností.

Návrh zároveň definuje, že zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len obdobná spoločnosť, ktorej cezhraničné rozdelenie povoľuje právny poriadok iného členského štátu.

K § 101 (Osobitné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121 a obsahuje osobitné náležitosti projektu cezhraničnej premeny, ktoré vyžadované vzhľadom na typ tejto transakcie.

Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 102 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej premeny pri cezhraničnom rozdelení. Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, v chýbajúcich inštitútoch čerpá aj z úpravy vnútroštátnych premien.

K odseku 6 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

K § 103 (Ručenie zúčastnených spoločností)

Návrh špecificky upravuje ručenie spoločností za záväzky pri cezhraničnom rozdelení, pričom rozlišuje medzi rozštiepením a odštiepením.

K § 104 (Zjednodušené náležitosti)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, ktorá v prípade, ak rozdeľovaná spoločnosť nadobúda podiely v nástupníckej spoločnosti, vylučuje použitie niektorých ustanovení týkajúcich sa procesu cezhraničného rozdelenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ

USTANOVENIA O ZMENÁCH PRÁVNEJ FORMY

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE ZMENU PRÁVNEJ FORMY

K § 105 (Prípustnosť zmeny právnej formy)

Predkladaná právna úprava špecifikuje, ktorá právna forma spoločnosti môže zmeniť svoju právnu formu na ktorú právnu formu spoločnosti.

K § 106 až 111

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

DRUHÁ HLAVA

CEZHRANIČNÁ ZMENA PRÁVNEJ FORMY

K § 112

Cezhraničná zmena právnej formy je novým právnym inštitútom, ktorý predstavovať nástroj na zvýšenie cezhraničnej mobility spoločností v EÚ. Na takúto transakciu sa budú

aplikovať základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia o cezhraničných premenách (okrem § 76, 78, 89 a 92) a následne ustanovenia tejto hlavy.

Predkladateľ sa rozhodol zaradiť cezhraničnú zmenu právnej formy spolu so zmenou právnej formy do samostatnej časti, hoci proces takéhoto druhu transakcie sa spravuje postupom veľmi podobným cezhraničným premenám.

Spoločnosť pri cezhraničnej premene mení právnu formu z právnej formy podľa práva pôvodného štátu na právnu formu podľa práva cieľového štátu. Spoločnosť po zmene právnej formy sa označuje ako premenená spoločnosť. Takáto spoločnosť neprechádza zrušením alebo likvidáciou. Po zápise v obchodnom registri cieľového štátu sa v registri pôvodného štátu vymaže. Tento proces sa udeje automaticky na základe oznámení v systéme prepojenia obchodných registrov (BRIS).

Na neprípustnosť cezhraničnej zmeny právnej formy sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu, ktoré sú spoločné pre všetky premeny aj cezhraničné premeny.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Predkladateľ nepovažuje aktuálne za potrebné rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Ide o nový inštitút a po zvážení jeho fungovania a nadobudnutí skúseností z praxe by sa v budúcnosti malo preskúmať, či by jeho aplikácia bola užitočná a vyžadovaná aj týmito typmi spoločností.

Návrh zároveň definuje, že zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s obdobnou právnou formou, ktorej cezhraničnú zmenu právnej formy povoľuje právny poriadok iného členského štátu. Obdobnou formou sa myslieť ekvivalentná právna forma k forme spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Právne formy spoločností v iných členských štátoch, ktoré môžu v zmysle smernice (EÚ 2017/1132) meniť cezhranične právnu formu sú uvedené v prílohe II tejto smernice.

K § 113 (Návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy)

Rovnako ako v prípade vnútroštátnych či cezhraničných premien, aj v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy je projekt premeny, v danom prípade teda projekt cezhraničnej premeny základným dokumentom, na ktorého podklade prebieha cezhraničná zmena právnej formy.

Pre zrušenie projektu cezhraničnej premeny platia rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zrušení projektu premeny pri vnútroštátnej premene.

K § 114 a 115

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121. Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 116 (Ochrana veriteľov)

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení predpokladá oproti ochrane veriteľov pri cezhraničných premenách aj ďalší režim.

V zmysle odsekov 5 a 6 tak veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu projektu cezhraničnej premeny môžu do dvoch rokov od účinnosti cezhraničnej premeny

podať návrh na začatie konania nielen na súd v členskom štáte kam spoločnosť premiestnila svoje sídlo spolu so zmenou právnej formy, ale aj na slovenský súd. Takáto úprava dopĺňa možnosti určenia právomoci v zmysle predpisov MPS a európskej právnej úpravy v tomto smere.

K § 117 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej zmeny právnej formy. Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K odseku 8 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú zmenu právnej formy, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ÚČASTI ZAMESTNANCOV PRI CEZHRANIČNEJ PREMENE A CEZHRANIČNEJ ZMENE PRÁVNEJ FORMY

Ustanovenia § 118 § 128 upravujú účasť zamestnancov v nástupníckej spoločnosti pri cezhraničných fúziách, cezhraničných rozdeleniach a cezhraničných zmenách právnej formy. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby účasť zamestnancov po cezhraničnej premene bola garantovaná aj naďalej.

Navrhovaná právna úprava vychádza plne z aktuálnej právnej úpravy, obsiahnutej v § 218la až § 218lk Obchodného zákonníka. Uvedenou právnou úpravou sa prebrala právna úprava, ktorá bola pôvodne obsiahnutá v súčasnosti neúčinnej smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností a smernica (EÚ) 2019/2121 tieto pravidlá neruší ani zásadne nemení, len ich upravuje tak, aby boli aplikovateľné nielen pre cezhraničné fúzie, ale aj cezhraničnú zmenu právnej formy a cezhraničné rozdelenie.

Predkladateľ však upúšťa od pôvodného označenia „účasť zamestnancov na riadení“, ktorá bola doteraz v právnej úprave používaná. De facto totiž nejde o účasť zamestnancov na riadení, keďže jej základom je účasť zástupcov zamestnancov v dozornej rade, ktorá je kontrolným orgánom a spoločnosť neriadi. Zamestnanci tak síce nemajú právo na účasť na riadení, ale svojím spôsobom právo na účasť na rozhodovaní spoločnosti.

Právna úprava smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení odkazuje v značnej miere na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (ďalej ako „smernica 2001/86/ES), ktorá bola v Slovenskej republike transponovaná do zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. pôvodná právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vychádzala práve z tejto úpravy, uvedené sa nemení, v súlade s upravenými odkazmi sa špecifikuje, ktoré z týchto ustanovení sa vzťahujú na všetky cezhraničné premeny, ktoré len na cezhraničné fúzie, prípadne len na

cezhraničné rozdelenia a cezhraničnú zmenu právnej formy. Aj pojmy používané v tejto časti (napr. osobitný vyjednávací výbor, štandardné pravidlá), vychádzajú z ustanovení transpozície smernice 2001/86/ES v zákone o európskej spoločnosti, a preto ostávajú obdobné.

Účasť zamestnancov pri cezhraničnom rozdelení a cezhraničnej zmene právnej formy má oproti cezhraničným fúziám špecifiká, vyplývajúce z toho, že oproti fúzii je spoločnosťou, ktorá aplikovala účasť zamestnancov pred transakciou len jedna spoločnosť (pri zmene právnej formy spoločnosť pred zmenou právnej formy, pri rozdelení rozdeľovaná spoločnosť).

K § 118 (Účasť zamestnancov)

Základné ustanovenie pre účasť zamestnancov. Predmetné ustanovenie garantuje účasť zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka a ďalej ustanovuje v odseku 2 výnimky, kedy sa § 200 Obchodného zákonníka neaplikuje a použijú sa ustanovenia v zmysle tejto hlavy.

Zároveň je potrebné poznamenať, že splnenie niektorej z podmienok v odseku 2 ešte uplatnenie úpravy § 200 Obchodného zákonníka úplne nevylučuje. Táto môže byť totiž v konečnom dôsledku uplatnená, ako úprava zvolená na základe dohody o účasti zamestnancov, resp. ako dôsledok uplatnenia pravidiel členského štátu z rozhodnutia štatutárnych orgánov alebo osobitného vyjednávacieho orgánu.

K § 118 ods. 2 písm. a)

V predmetnom ustanovení sa stanovuje prah, vyjadrujúci počet zamestnancov nad ktorý sa nebude aplikovať účasť zamestnancov podľa § 200 Obchodného zákonníka, ale ustanovenia tejto hlavy návrhu. Táto prahová hodnota je zavedená smernicou (EÚ) 2019/2121 a vychádza z počtu zamestnancov, pri ktorom sa aktivuje účasť zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka.

Pôvodne smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravovala túto hodnotu fixným číslom (500) pre všetky členské štáty (uvedená hodnota vychádzala z nemeckej právnej úpravy). Je pravdepodobné, že toto číslo bude v slovenskej právnej úprave jedno z najnižších, nakoľko naša právna úprava je v otázke aktivácie účasti zamestnancov jednou z najprísnejších.

K § 118 ods. 2 písm. b) a c)

Navrhovaná právna úprava kopíruje ustanovenie Obchodného zákonníka a predstavuje popri písmene a) dve ďalšie výnimky, kedy sa úprava účasti zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka aplikovať nebude.

K § 118 ods. 3

Predmetné ustanovenie je premietnutím požiadavky smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, aby cezhraničná premena alebo cezhraničná zmena právnej formy nebola zapísaná do

obchodného registra, pokiaľ nebude uzavretá dohoda o účasti zamestnancov, alebo nebolo prijaté rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu podľa § 122 ods. 4 alebo 5, či márne neuplynula lehota na dosiahnutie dohody medzi štatutárnymi orgánmi a osobitným vyjednávacím orgánom.

K § 118 ods. 4

Základným pravidlom pre aplikáciu ustanovení tejto hlavy návrhu je, že nástupnícka spoločnosť (v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy premenená spoločnosť) bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Nebude tomu tak v prípade, ak to špecificky uvádza návrh.

Predmetné ustanovenie je transpozíciou ustanovenia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 119 (Osobitný vyjednávací orgán)

Ustanovenie § 119 návrhu je všeobecným ustanovením o osobitnom vyjednávacom orgáne a tiež povinnostiach a možnostiach štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností. Osobitný vyjednávací orgán zastupuje zamestnancov pri vyjednávaniach so štatutárnymi orgánmi o dohode o účasti zamestnancov.

Navrhovaná právna úprava stanovuje aj podmienky, kedy môžu pri cezhraničnej fúzii štatutárne orgány zúčastnených spoločností prijať rozhodnutie o použití štandardných pravidiel bez toho, aby sa začali rokovania o dohode s osobitným vyjednávacím orgánom (pri cezhraničnej zmene právnej formy a cezhraničnom rozdelení štatutárnym orgánom nie je takáto možnosť udelená). Takýto krok môže proces cezhraničnej premeny urýchliť, ale aj ušetriť zúčastneným spoločnostiam prostriedky.

K § 120 (Zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu)

K odsekom 1 až 5

Predmetné ustanovenie obsahuje pravidlá pre vytváranie osobitného vyjednávacieho orgánu, jeho štruktúru a voľbu zástupcov. V zmysle ustanovení smernice (EÚ) 2019/2121 sa mierne odchyľuje úprava pri kreovaní výboru pri cezhraničnej zmene právnej formy a cezhraničnom rozdelení, a to z toho dôvodu, že smernica 2001/86/ES niektoré ustanovenie upravuje špecificky len pre fúzie. V ostatných bodoch vychádza navrhovaná právna úprava v celom rozsahu z aktuálne platnej úpravy Obchodného zákonníka.

Základné pravidlo pre vytváranie osobitného vyjednávacieho výboru vychádza z predpokladu, že každý členský štát v osobitnom vyjednávacom výbore by mal mať jedného zástupcu za každých aj začatých 10% z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, pričom do počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek na území tohto členského štátu.

Zamestnanci každej zanikajúcej spoločnosti by mali byť zastúpení aspoň jedným zamestnancom uvedené platí len pri cezhraničnej fúzii, pri cezhraničnej premene a cezhraničnom rozdelení sa toto ustanovenie neaplikuje. V zmysle navrhovaného odseku 3 sa však stanovuje limit počtu členov osobitného vyjednávacieho výboru a pravidlá pre rozdelenie miest v takomto prípade.

K odseku 6

Členovia osobitného vyjednávacieho výboru sa volia podľa právneho poriadku štátu, v ktorom zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo. V prípade slovenských zúčastnených spoločností pôjde o uplatnenie § 244 ods. 4 Zákonníka práce.

K § 121 (Odborný poradca)

Osobitný vyjednávací orgán, ako orgán zložený zo zástupcov zamestnancov, môže pri vyjednávaniach využiť expertízu odborných poradcov. Predkladateľ navrhuje využiť opciu v zmysle smernice 2001/86/ES čl. 3 ods. 7, ktorá umožňuje preplácanie nákladov len na jedného experta.

Doterajšia právna úprava hovorila o jednom expertovi pre každú právnu oblasť. Je však otázne, čo môže byť takouto oblasťou a ako sa s takýmto širokým výkladom vysporiadať, aby sa uvedené nezneužívalo v neprospech spoločnosti. Prekladateľ preto navrhuje zmenu v tom zmysle, že sa preplatia náklady len na jedného experta.

K § 122 (Rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu)

Ustanovenie stanovuje pravidlá pre rozhodovanie osobitného vyjednávacieho výboru, ktorý rozhoduje absolútnou väčšinou pri zachovaní zastúpenia nadpolovičnej väčšiny všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností.

Odsek 2 stanovuje špecifické pravidlá pre cezhraničné fúzie a zároveň výnimku z použitia nadpolovičnej väčšiny, kedy v prípade, ak by sa mal znížiť štandard práva zamestnancov na účasť na rozhodovaní, vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina doplnená o požiadavku zastúpenia 2/3 všetkých zamestnancov.

Odseky 4 a 5 upravujú právo osobitného vyjednávacieho výboru nezačať, alebo ukončiť rokovania so štatutárnym orgánom, pričom v tomto prípade sa budú uplatňovať na účasť zamestnancov vnútroštátne pravidlá toho členského štátu, v ktorom sídlo nástupnícka spoločnosť. Ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo v Slovenskej republike, v takom prípade sa bude aplikovať ustanovenie § 200 Obchodného zákonníka.

K § 123 (Dohoda o účasti zamestnancov)

Dohodu o účasti zamestnancov uzatvárajú na jednej strane zúčastnené spoločnosti (v zastúpení štatutárneho orgánu) s osobitným vyjednávacím výborom na strane druhej (pravidlá pre rozhodovanie stanovuje predchádzajúci § 122 návrhu).

Predmetné ustanovenie stanovuje pre dohodu písomnú formu ako aj základné obsahové náležitosti. Výsledky vyjednávaní dosiahnuté medzi spoločnosťami a zamestnancami obsiahnuté v dohode musia byť začlenené do stanov spoločnosti.

K § 124 (Dĺžka rokovaní o dohode o účasti zamestnancov)

Ustanovenie o maximálnej možnej dĺžke rokovaní plne vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, preto bude táto rovnaká vo všetkých členských štátoch. Po uplynutí tejto lehoty bez uzatvorenia dohody medzi štatutárnymi orgánmi a osobitným vyjednávacím orgánom sa budú aplikovať štandardné ustanovenia o účasti zamestnancov.

Po márnom uplynutí stanovenej dĺžky rokovaní sa aplikujú štandardné ustanovenia v zmysle § 125.

K § 125 (Štandardné pravidlá o účasti zamestnancov)

K odseku 1

V prípade, ak sa tak dohodnú zúčastnené spoločnosti a osobitný vyjednávací výbor, ak bolo prijaté rozhodnutie podľa § 119 ods. 3 alebo ak nedôjde k uzatvoreniu dohody v lehotách stanovených v § 124, v nástupníckej spoločnosti sa uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov.

K odseku 2

Výnimku z tohto pravidla v prípade fúzie predstavuje prípad, ak účasť zamestnancov existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V danom prípade sa uplatnia príslušné vnútroštátne pravidlá.

K odseku 3

V prípade cezhraničnej fúzie, keď sa použijú štandardné pravidlá, zamestnanci nástupníckej spoločnosti budú mať také právo účasti zamestnancov, aké existovalo v spoločnosti v najpriaznivejšom rozsahu. Ak zamestnanci nemali právo účasti v žiadnej zo zúčastnených spoločností, nebudú mať toto právo ani zamestnanci nástupníckej spoločnosti. Stanovy nástupníckej spoločnosti sa môžu od tohto pravidla odchýliť.

K odsekom 4 až 7

Výbor zamestnancov zastupuje zamestnancov a ustanovenia o osobitnom vyjednávacom výbore sa naňho použijú primerane. Tento výbor rozhodne námietky voči rozdeleniu miest v dozornej rade nástupníckej spoločnosti medzi zamestnancov zúčastnených spoločností.

Návrh ďalej stanovuje pravidlá pre rozhodovanie námietok voči obsadeniu dozornej rady zástupcami zamestnancov, pričom sa hľadí na proporcionalitu a zastúpenie zamestnancov

zo všetkých štátov, v ktorých mali sídlo zúčastnené spoločnosti. V konečnom dôsledku sa však nedostatky v zastúpení riešia menovaním jedného člena za štáty, z ktorých zástupca chýba, pričom prednosť má člen zo štátu nástupníckej spoločnosti.

K §126 (Povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácie)

Prekladateľ navrhuje upraviť povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov.

V prípadoch ustanovených v zákone dozorná rada môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie spoločnosti. Navrhuje sa upraviť mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. V zmysle daných ustanovení v tomto spojení osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov spôsobilosť byť účastníkom konania.

§ 127 (Ochrana zástupcov zamestnancov)

Navrhuje sa ochrana zástupcov zamestnancov v osobitnom vyjednávacom orgáne, výbore zamestnancov a v dozornej rade v rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov v zmysle právnych predpisov členských štátov, v ktorých zamestnaní. V zmysle slovenského práva to bude najmä ochrana v zmysle Zákonníka práce. Táto ochrana sa týka najmä účasti na zasadnutiach relevantného orgánu.

K § 128 (Ochrana pri následnej premene, cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy)

Predkladané ustanovenie obsahuje úpravu, ktorá pomôcť predísť obmedzeniu účasti zamestnancov pri následnej premene, zmene právnej formy alebo cezhraničnej premene.

Ustanovenie smeruje k obmedzeniu takých situácií, kedy sa v dôsledku cezhraničnej premeny musia uplatňovať pravidlá účasti zamestnancov prísnejšie, aké sa uplatňujú pri ostatných spoločnostiach v danom členskom štáte, čo by mohlo navádzať k následnej vnútroštátnej transakcii s cieľom vylúčiť smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení založenú právnu úpravu.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 129 (Spoločné ustanovenia)

Predmetné ustanovenie definuje podmienky založenia nástupníckych spoločností a podmienky v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné splniť.

K § 130 (Prechodné ustanovenia)

Ustanovenie definuje podmienky, za ktorých sa premena, cezhraničné zlúčenie alebo splynutie a zmena právnej formy budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a kedy už ustanoveniami predkladaného návrhu.

K § 131 (Transpozičné ustanovenie)

Ustanovenie upravuje transpozičné ustanovenie, nakoľko zákonom sa preberá právne záväzný akt Európskej únie.

K čl. II

(Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 69)

Vzhľadom na vyňatie ustanovení o zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach z Obchodného zákonníka a ich úpravu v osobitnom predpise sa navrhuje ponechať v Obchodnom zákonníku odkaz na ustanovenia aplikovateľné v prípade premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Množstvo osobitných predpisov odkazuje na použitie Obchodného zákonníka v prípade zrušenia subjektov bez likvidácie nakoľko premeny jedným zo spôsobov takéhoto zrušenia subjektu, navrhuje sa takýto odkaz v systematike zrušenia spoločností ponechať.

K bodu 2 (§69 až 69b)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 5 (§152a a 152b)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie nového odseku v súvislosti s vypúšťaným odkazom v bode 6.

K bodu 8 (Finančná asistencia)

Navrhovaná právna úprava umožňuje spoločnostiam poskytovať finančnú asistenciu a teda financovať nadobudnutie ich akcií. Predmetná právna úprava predstavuje transpozíciu smernice (EÚ) 2017/1132, ktorá ju umožňuje členským štátom upraviť ako opčné ustanovenie. V podmienkach slovenského právneho poriadku doposiaľ finančná asistencia dovolená nebola. Prekladateľ reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

Finančná asistencia môže byť poskytnutá len v prípade, že tak stanovia stanovy spoločnosti. O poskytnutí finančnej asistencie rozhodnúť valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov. Nevyhnutným podkladom pre rozhodovanie je správa predstavenstva a v určitých prípadoch správa dozornej rady.

K odseku 1

Stanovujú sa kumulatívne podmienky na poskytnutie finančnej asistencie. Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Finančná asistencia sa musí poskytnúť za spravodlivých trhových podmienok a v záujme spoločnosti. Poskytuje sa na zodpovednosť predstavenstva, ktorého členovia zodpovedajú za škodu v prípade porušenia svojich povinností.

K odseku 2

Zásadným dokumentom pre poskytnutie finančnej asistencie je správa predstavenstva. Zákon predpisuje jej náležitosti, pričom nie je vylúčené, aby správa obsahovala aj ďalšie informácie, ktoré nevyhnutné pre akcionárov na to, aby spravili informované rozhodnutie. Všeobecné ustanovenia členov štatutárneho orgánu spoločnosti sa aplikujú primerane.

K odseku 3

V špecifickom prípade sa vyžaduje aj správa dozornej rady. Dozorná rada preskúmať správu predstavenstva a posúdiť, či poskytnutie finančnej asistencie za splnenia zákonných podmienok nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti Uvedené posúdenie musí byť vykonané v každom prípade osobitne berúc do úvahy konkrétnu spoločnosť, preto predkladateľ nemá ambíciu definovať pojem „najlepší záujem spoločnosti“.

K odseku 4

Stanovujú sa podmienky nadobúdania akcii treťou osobou prostredníctvom finančnej asistencie.

Ak by tretia osoba nadobúdala finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného

imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu. Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny môžu určiť napríklad stanovy spoločnosti.

K odsekom 5 a 6

Povolenie finančnej asistencie podlieha predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia. Na schválenie poskytnutia finančnej asistencie sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Správa predstavenstva a dozornej rady sa ukladá do Zbierky listín.

K bodu 9

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 11

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 12 a 13

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s úpravou inštitútu finančnej asistencie.

K bodu 14 až 16

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami

K Čl. III

(Zákonník práce)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. IV

(Civilný mimosporový poriadok)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou terminológie (premena sa vždy uskutočňuje na základe projektu premeny a už nie zmluvy, ako tomu bolo doposiaľ) ako aj zmenou osoby, ktorá preskúmava návrh projektu premeny (jedinou oprávnenou osobou je audítor) sa mení označenie konania uvedeného v písmene f). Audítora, ktorého na preskúmanie danej transakcie navrhne spoločnosť súd potvrdzuje.

V prípade cezhraničnej fúzie sa v osobitnom prípade 98 návrhu) vyžaduje schválenie audítora, prípadne audítorov súdom, na základe uvedeného sa cezhraničné premeny rovnako zahŕňajú do tohto konania.

K bodu 2

Navrhuje sa uviesť špeciálna miestna príslušnosť pre prípady cezhraničných premien, ktoré doteraz zákon nešpecifikoval.

K bodu 3

Navrhuje sa pridať nadpis týkajúci sa konania o potvrdení audítora na preskúmanie návrhu projektu premeny obchodnej spoločnosti a návrhu projektu cezhraničnej premeny obchodnej spoločnosti spolu so zodpovedajúcim paragrafom.

Navrhovaná úprava stanovuje lehotu, v ktorej musí súd o návrhu rozhodnúť. Pripomienky z praxe označovali toto konanie ako značným spôsobom predlžujúce transakcie. Povinnosť potvrdzovať audítora súdom vyplýva z kodifikovanej smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a členské štáty nemajú možnosť sa od nej odchýliť.

K Čl. V

(Živnostenský zákon)

V súvislosti so zavádzanými zmenami sa navrhuje komplexná úprava pokračovania v živnosti pri premene, cezhraničnej premene, zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy.

Odsek 1 deklaruje, že nakoľko pri zmene právnej formy spoločnosť nezaniká, pokračuje v podnikaní v tých živnostiach, v akých podnikala aj pred zmenou právnej formy.

Zmena v odseku 2 reflektuje skutočnosť, že návrh zavádza spoločný pojem fúzia pre zlúčenia a splynutia.

Odsek 3 obsahuje zmeny vyplývajúce zo zavedenia čiastočného rozdelenia, tzv. odštiepenia, kedy sa zo spoločnosti odštepuje len časť imania (táto ako právnická osoba nezaniká).

V zmysle vyššie uvedených zmien sa uvádza zmena aj pre družstvá. Návrh zákona neumožňuje zmenu právnej formy družstva, preto sa úprava pokračovania v živnosti aplikuje len pri fúzii či rozdelení družstva.

K Čl. VI

(Zákon o správnych poplatkoch)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. VII

(Zákon o ochrane vkladov)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. VIII

(Zákon o neinvestičných fondoch)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. IX

(Zákon o bankách)

K bodom 1-5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. X

(Zákon o cenných papieroch a investičných službách)

Vecné a legislatívno-technické zosúladenie s navrhovanými zmenami. Doplnenie ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o cenných papieroch je navrhované z dôvodu právnej istoty a jednoznačného zakotvenia neprípustnosti zmeny právnej formy obchodníka s cennými papiermi vo všeobecnosti umožnenej navrhovaným zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže obchodník s cennými papiermi môže mať v zmysle § 54 ods. 1 len formu akciovej spoločnosti.

Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. XI

(Zákon o burze cenných papierov)

K bodom 1-4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XII

(Zákon o účtovníctve)

Cieľom zmien v návrhu zákona o účtovníctve je zosúladenie terminológie ustanovenej v návrhu zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dopĺňa sa ukončenie účtovania a zostavenie účtovnej závierky pri zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy. V nadväznosti na prevzaté princípy stanovenia rozhodného dňa podľa súčasne platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, zostávajú zachované princípy ocenenia v zanikajúcej účtovnej jednotke a prechod majetku a záväzkov na nástupnícku účtovnú jednotku.

K bodu 1

V § 2 ods. 11 sa zmenou reaguje na definície zapracované v návrhu zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Spoločným pojmom pre zlúčenie, splynutie a rozdelenie je premena alebo cezhraničná premena, pričom právnym nástupcom sa stáva novovzniknutá účtovná jednotka.

K bodu 2

V súlade s doterajšími princípmi, ktoré prevzaté do zákona o premenách z Obchodného zákonníka je upravené stanovenie rozhodného dňa na účely účtovníctva. Ide o deň, ktorý je určený v projekte premeny a od tohto dňa sa úkony zanikajúcej účtovnej jednotky považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej účtovnej jednotky. Tento deň môže byť určený spätne pred samotným vypracovaním alebo schválením projektu premeny, môže byť určený po schválení projektu premeny, ale najneskôr do dňa právnych účinkov premeny. Rozhodný deň, ktorý je stanovený spätne, môže byť určený v projekte premeny najskôr k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný projekt premeny za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom. V prípade odštiepenia nastávajú tieto účinky len vo vzťahu k majetku a záväzkom, ktoré majú v zmysle projektu premeny prejsť na nástupnícke účtovné jednotky. Uvedené ustanovenie rešpektuje všeobecný princíp zakotvený v § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, na základe ktorého je možné upraviť položky účtovnej závierky do času jej schválenia príslušným orgánom. Ustanovenie upravuje vedenie účtovníctva od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov, v prípade ak nástupnícka účtovná jednotka je novozaložená spoločnosť, ktorá k rozhodnému dňu ešte nevznikla. V danom prípade za nástupnícku účtovnú jednotku vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku premenou zanikajúca účtovná jednotka, pričom povinnosť pri vedení účtovníctva postupovať tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej časti imania, a to z dôvodu, ak by nenastali právne účinky premeny alebo cezhraničnej premeny.

V súlade so znením zákona o premenách sa upravujú odkazy pre poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Rozhodný deň nemusí byť totožný s dňom právnych účinkov premeny. Môže byť stanovený pred dňom kedy nastávajú právne účinky premeny. Zákon o účtovníctve upravuje, aby

nástupnícka účtovná jednotka otvorila účtovné knihy a zostavila otváraciu súvahu aj v prípade, ak ide o zlúčenie, kedy nástupníckou účtovnou jednotkou je jestvujúca účtovná jednotka, ktorá k tomu dňu prevezme do účtovníctva jednotlivé položky majetku a záväzkov a vlastné imania na základe projektu premeny a princípov účtovníctva. V prípade, ak nástupnícka účtovná jednotka k rozhodnému dňu ešte nevznikla, otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku premenou zanikajúca účtovná jednotka. V prípade cezhraničnej premeny, kedy zanikajúcou právnickou osobou je zahraničný subjekt a nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva novovzniknutá slovenská účtovná jednotka, táto otvorí účtovné knihy a otváraciu súvahu ku dňu právnych účinkov cezhraničnej premeny a k tomu dňu zaúčtuje všetky účtovné prípady od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov premeny.

K bodu 4

V nadväznosti na právnu úpravu cezhraničnej zmeny právnej formy, a to z dôvodu zmeny sídla do iného cieľového štátu nastáva výmaz účtovnej jednotky, ktorou je obchodná spoločnosť alebo družstvo z obchodného registra. K tomu dňu zaniká obchodná spoločnosť alebo družstvo ako účtovná jednotka a posledný štatutárny orgán je povinný zabezpečiť ukončenie vedenia účtovníctva, zostavenie účtovnej závierky a jej uloženie do registra účtovných závierok.

K bodu 5

Ak ide o zmenu právnej formy v nadväznosti na zákon o premenách, pričom právny nástupca je opäť slovenská účtovná jednotka, predmetom úpravy je povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky ku dňu účinnosti zmeny právnej formy.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu zosúladenia odkazov pod čiarou v súlade s navrhovanými zmenami.

K bodu 7

Nemení sa spôsob ukladania dokumentov pri premenách, ostáva zachovaná možnosť, aby za zanikajúcu účtovnú jednotku ukladala dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka. Do dňa účinkov premeny môže ukladať dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka.

K bodu 8

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách oproti súčasne platnému zákonu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení ostáva nezmenený. Principiálne zanikajúca účtovná jednotka oceňuje ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu majetok a záväzky reálnou

hodnotou (okrem v prípadu, ak nástupnícka právnická osoba nie je slovenskou účtovnou jednotkou). Nástupnícka účtovná jednotka preberá od zanikajúcej účtovnej jednotky majetok a záväzky k rozhodnému dňu v ocenení reálnou hodnotou. V prípade odštiepenia ide o ocenenie majetku a záväzkov, ktoré sú predmetom odštepovanej časti imania.

K bodu 9

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách oproti súčasne platnému zákonu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení ostáva nezmenení. Zanikajúca účtovná jednotka má povinnosť oceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. V prípade odštiepenia predmetom ocenenia je majetok a záväzky odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky. V prípade cezhraničných premien, ak nástupcom nebude slovenská účtovná jednotka, nevzniká povinnosť preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. V prípade, ak nástupca bude mať sídlo v zahraničí, ale ostáva podnikať na území SR prostredníctvom organizačnej zložky t.j. slovenskej účtovnej jednotky, vzniká povinnosť precenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu.

K bodu 10

Upravujú sa ustanovenia účinnosti návrhu zákona o účtovníctve v priamej previazanosti so schválením projektu premeny, a to v nadväznosti na návrh zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

K Čl. XIII

(Zákon o obchodnom registri)

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje komplexne upraviť ustanovenia zákona o obchodnom registri, ktoré definujú aké skutočnosti sa pri ktorej transakcii do obchodného registra zapisujú.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na novú terminológiu a označenie citovaného predpisu.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu vnútorných odkazov.

K bodu 7

V zmysle požiadaviek návrhu zákona ukladá osvedčenie o cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy bezodkladne po jeho vydaní notár 87). Uznesenie sa uloží do zbierky listín elektronicky a následne sa zašle prostredníctvom systému prepojenia registrov (BRIS) automatizovane obchodným registrom ďalších zúčastnených spoločností. Uvedené vyplýva z požiadaviek smernice, kedy sa v oblasti práva obchodných spoločností buduje ďalej na vybudovanom systéme BRIS a práve pri cezhraničnej mobilite spoločností sa jeho využitie značne využíva.

K bodu 8

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu vnútorných odkazov.

K bodom 9 až 11

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu definujúcu neprípustnosť premeny a cezhraničnej premeny sa navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej tieto skutočnosti preveruje obchodný register pri zápise premeny a cezhraničnej premeny do obchodného registra.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami spojenými s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 13

Predkladané ustanovenie v odseku 2 oddeľuje časť textu pôvodne obsiahnutú v odseku 1 tak, aby bola lepšie čitateľná. Navrhovaný odsek 3 predkladá právnu úpravu zápisu v spojení s premenou spoločností alebo družstiev.

K bodom 14 a 15

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami spojenými s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 16

Smernica (EÚ) 2019/2121 vyžaduje v každom prípade pri cezhraničných premenách výmenu informácií medzi obchodnými registrami členských štátov prostredníctvo systému prepojenia obchodných registrov (BRIS). Európska komisia dlhodobo prezentuje túto platformu ako predpoklad pre ďalšiu právnu úpravu na európskej úrovni spojenú s mobilitou spoločností.

Vyžaduje tak, aby obchodné register medzi sebou komunikovali prostredníctvom tejto platformy tak, aby na základe zasielaných notifikácií členské štáty ostatných zúčastnených

osôb vedeli, aký úkon vykonal obchodný register a či došlo k nadobudnutiu účinnosti danej cezhraničnej premeny. Uvedené ustanovenia transpozíciou požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Ustanovenie §10f a § 10g sa týka cezhraničnej fúzie, kedy obchodný register nástupníckej spoločnosti (po tom, čo zapíše túto spoločnosť na návrh danej spoločnosti) zašle notifikáciu obchodnému registru zanikajúcej spoločnosti, týkajúci sa toho, že transakcia nadobudla účinnosť (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení fúzia nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu nástupníckej spoločnosti). Na základe tejto notifikácie je obchodný register povinný vymazať zanikajúcu spoločnosť.

Ustanovenie §10h a § 10i sa týka cezhraničnej zmeny právnej formy, kedy obchodný register premenenej spoločnosti, teda spoločnosti po zmene právnej formy, (po tom, čo zapíše túto spoločnosť na návrh danej spoločnosti) zašle notifikáciu obchodnému registru v ktorom bola spoločnosť zapísaná pred cezhraničnou zmenou právnej formy, týkajúcu sa toho, že transakcia nadobudla účinnosť (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení cezhraničná zmena právnej formy nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu premenenej spoločnosti). Na základe tejto notifikácie je obchodný register povinný vymazať zanikajúcu spoločnosť.

Ustanovenie §10j, §10k a §10l sa týka cezhraničného rozdelenia. V danom prípade prebieha v rámci systému BRIS viacero notifikácií. Po zápise nástupníckych spoločností do obchodného registra (po tom, čo zapíše tieto spoločnosti na ich návrh) informujú príslušné obchodné registre obchodný register zanikajúcej spoločnosti o tom, že nástupnícke spoločnosti boli zapísané. Na základe tejto notifikácie je obchodný register zanikajúcej spoločnosti povinný vykonať výmaz spoločnosti a o tejto skutočnosti opätovne notifikovať cez BRIS obchodným registrom nástupníckych spoločností (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rozdelenie nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu rozdeľovanej spoločnosti). V prípade odštiepenia register rozdeľovanej spoločnosti sa výmaz nevykonáva, nakoľko rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Register zapíše zmeny zapísaných údajov rozdeľovanej spoločnosti (na základe návrhu spoločnosti) až po prijatí notifikácií o zápise nástupníckych spoločností a následne ich notifikuje o tom, že cezhraničné rozdelenie nadobudlo účinnosť.

K bodu 17

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zabezpečenie odkazu na preberanú smernicu (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Čl. XIV

(Zákon o dani z príjmov)

K bodu 1

Ustanovuje sa, že predmetom dane nie je príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjmu plynúceho z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodom 2 a 3

Legislatívno technická zmena v nadväznosti na predkladanú úpravu.

K bodu 4

Navrhuje sa ustanoviť osobitný moment nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní na účely uplatnenia oslobodenia príjmu (výnosu) z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev. Týmto dňom nadobudnutia je deň zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky odštiepenia, a to tak pre prípad, že ide o predaj akcií alebo obchodného podielu, ktoré:

-nadobudol v dôsledku odštiepenia nástupník od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

-nadobudol akcionár alebo spoločník na nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

K bodu 5

Nakoľko k vzniku oceňovacích rozdielov z precenenia majetku a záväzkov, ktoré môžu byť následne určené na výplatu spoločníkom, môže prichádzať celkovo pri všetkých druhoch premien, ide o legislatívno-technickú úpravu v prípade výplaty spoločníkom, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a táto výplata im plynie zo zdroja na území Slovenskej republiky.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické doplnenie úpravy základu dane zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické doplnenie úpravy základu dane pri osobitnom spôsobe zahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov aj pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností. V prípade odštiepenia sa tento inštitút sprístupňuje pre nástupníka pri tých pohľadávkach a záväzkoch, ktoré sú predmetom odštiepenia.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 12

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia sa navrhuje doplniť v zákone o dani z príjmov úpravu základu dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a aj u jeho nástupníka v reálnych hodnotách. Ustanovenie tiež obsahuje spôsob ocenenia majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom a spôsob odpisovania takto získaného majetku. V ods. 5 9 ustanovené pravidlá úpravy základu dane a ocenenia majetku a záväzkov v prípade odštiepenia s cezhraničným prvkom. Ods. 11 obsahuje pravidlá zdanenia, ak príde k výplate oceňovacích rozdielov z precenia pri odštiepení pri uplatnení reálnych hodnôt.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností

K bodu 16

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia sa navrhuje doplniť v zákone o dani z príjmov úpravu základu

dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a aj u jeho nástupníka v pôvodných cenách. Ustanovenie tiež obsahuje spôsob ocenenia majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom a spôsob odpisovania takto získaného majetku. V ods. 7 ustanovené podmienky na uplatnenie § 17ea, t. j. na uplatnenie prístupu úpravy základu dane a ocenenia pôvodnými cenami. Ods. 13 obsahuje pravidlá zdanenia, ak príde k výplate oceňovacích rozdielov z precenia pri odštiepení pri uplatnení pôvodných cien.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technické doplnenie definície nehmotného majetku pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností.

K bodom 18 až 20

Dopĺňa sa stanovenie vstupnej ceny finančného majetku, ktorý vzniká alebo sa preberá nástupníkom v procese rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v závislosti od toho, či sa na účely úpravy základu dane postupovalo pri odštiepení v súlade s princípom reálnych hodnôt alebo pôvodných cien. Ak ide o finančný majetok akcionára alebo spoločníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, pri stanovení vstupnej ceny jeho finančného majetku, ktorý mu ostane na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a tiež ktorý získa na jeho nástupníkovi, sa bude vychádzať z pôvodného ocenenia akcií alebo obchodného podielu, ktorými boli tieto akcie alebo obchodný podiel ocenené pred odštiepením. Ocenenie finančného majetku sa následne stanoví v pomernej výške zodpovedajúcej pomeru vlastného imania daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením prevzatého jeho nástupníkom. Týmto spôsobom sa tiež určí vstupná cena finančného majetku, ktorý ostane akcionárovi alebo spoločníkovi na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením po realizácii odštiepenia.

K bodom 21 až 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prijatie nového zákona o premenách, ktorý novo definuje rozdelenie ako formu premeny obchodných spoločností, ktoré sa

realizuje buď formou rozštiepenia, ktoré na účely zákona o dani z príjmov doteraz predstavovalo rozdelenie alebo formou odštiepenia. Preto bolo potrebné zosúladiť pojmy aj na účely zákona o dani z príjmov s pojmami podľa zákona o premenách obchodných spoločností alebo družstiev.

K Čl. XV

(Zákon o starobnom dôchodkovom sporení)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktoré je potrebné reflektovať v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. XVI

(Zákon o dani z pridanej hodnoty)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa ustanoviť, aby v prípade rozdelenia spoločnosti odštiepením, v rámci ktorého dochádza k prechodu hmotného alebo nehmotného majetku rozdeľovanej spoločnosti, registrovanej za platiteľa dane, na nástupnícku spoločnosť, sa táto nástupnícka spoločnosť stala ex lege platiteľom dane ku dňu účinnosti premeny, ak je zdaniteľnou osobou. Navrhuje sa, aby sa platiteľom podľa § 4 zákona o DPH stala aj zdaniteľná osoba so sídlom v inom členskom štáte EÚ, resp. so sídlom v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorá je nástupníckou spoločnosťou aj pri odštiepení v inom členskom štáte alebo v zmluvnom štáte alebo pri cezhraničnom odštiepení, ak prechádzané imanie rozdeľovanej obchodnej spoločnosti je možné na účely zákona o DPH považovať za prevádzkareň v tuzemsku. Ak nástupnícka spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou, prechod hmotného alebo nehmotného majetku bude rozdeľovaná spoločnosť povinná vysporiadať v súlade s § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH.

V prípade, ak sa platiteľom podľa § 4 ods. 4 písm. a), b) alebo písm. e) zákona o DPH stane zdaniteľná osoba so sídlom v inom štáte, navrhuje sa, aby doklady, ktoré je zdaniteľná osoba povinná predložiť na osvedčenie skutočnosti, na základe ktorej sa stala platiteľom, boli úradne overené; uvedená povinnosť sa nebude vyžadovať, ak sa táto skutočnosť zapisuje do obchodného registra (napríklad cezhraničné rozdelenie tuzemskej spoločnosti).

K bodu 3

V § 5 sa navrhuje ustanoviť, aby sa zahraničná osoba v určitých, presne vymedzených prípadoch, stala platiteľom zo zákona, podobne ako je tomu v prípade ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o DPH. Dôvodom takéhoto návrhu je zachovanie kontinuity štatútu platiteľa v prípadoch, kedy na zahraničnú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom platiteľa zaniknutého bez likvidácie, alebo ktorá je nástupníckou spoločnosťou platiteľa rozdeleného odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok, ktorý by bol v prípade, že by išlo o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu,

posudzovaný podľa pravidiel zákona o DPH ustanovujúcich miesto dodania tovaru alebo služby za dodaný v tuzemsku. Navrhované prípady sa týkajú len situácií, kedy právny nástupca alebo nástupnícka spoločnosť bude aj v prípade, že nastala skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom, posudzovaná ako zahraničná osoba, teda v dôsledku, že nastane predmetná skutočnosť, jej nevznikne v tuzemsku prevádzkareň, keďže na takýto prípad sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o DPH.

K bodom 4 a 5

Navrhované ustanovenia spresňujú doterajšie znenie § 10 ods. 1 zákona o DPH o skutočnosť, že nadobúdateľ podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa na účely uplatňovania práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH, založených právnymi skutočnosťami, ku ktorým došlo po dni účinnosti prevodu, resp. vkladu, považuje v rozsahu na neho prevádzaného hmotného a nehmotného majetku za právneho nástupcu prevodcu, resp. vkladateľa podniku alebo jeho časti. Okrem už uplatňovaného ustanovenia § 54b zákona o DPH pôjde napríklad o práva a povinnosti vyplývajúce z § 53, 53b alebo § 81 zákona o DPH. Tieto následky nenastanú, ak ide o prevod, resp. vklad podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa navrhovaného § 10 ods. 2 zákona o DPH.

Súčasne sa z dôvodu právnej istoty navrhuje výslovne ustanoviť, že v prípade rozdelenia spoločnosti odštiepením (či odštiepením zlúčením alebo odštiepením splynutím) alebo v prípade cezhraničného odštiepenia, sa za dodanie tovaru alebo služby nepovažuje prechod hmotného majetku alebo nehmotného majetku na nástupnícku spoločnosť, ak je táto ku dňu účinnosti premeny platiteľom (odštiepenie zlúčením) alebo sa platiteľom stáva podľa § 4 ods. 4 písm. e) alebo podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona o DPH (odštiepenie splynutím) alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o DPH (cezhraničné odštiepenie) . Aj v tomto prípade sa nástupnícka spoločnosť považuje striktne v rozsahu prevádzaného majetku na účely zákona o DPH za právneho nástupcu rozdeľovanej spoločnosti. Z toho vyplýva, že nástupnícka spoločnosť nenadobúda práva a povinnosti z na ňu prejdených záväzkov, ak sa tieto nevzťahujú k majetku, ktorý je predmetom prechodu. Napríklad, ak na nástupnícku spoločnosť prešla povinnosť zaplatiť za tovar kúpený rozdeľovanou spoločnosťou, ktorá už tento tovar dodala tretej osobe, alebo ak predmetný tovar ostáva v majetku rozdeľovanej spoločnosti, rozdeľovaná spoločnosť ostáva naďalej povinná vykonať opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

V prípade odštiepenia, resp. cezhraničného odštiepenia, podobne ako je posudzované právne nástupníctvo na účely zákona o DPH pri prevode, resp. vklade podniku platiteľa, je však právne následky právneho nástupníctva potrebné vykladať s ohľadom na právne následky, ku ktorým dochádza pri tejto forme premeny, keďže rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Z uvedeného vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH vo vzťahu k prechádzanému majetku budú nástupníckej spoločnosti vznikať, len ak ku právnej skutočnosti, ktorá vznik práva alebo povinnosti založila, dôjde po dni účinnosti premeny. Napríklad, ak 100 dní od splatnosti záväzku za dodanie tovaru, za ktoré rozdeľovaná spoločnosť nezaplatila protihodnotu, uplynulo predo dňom účinnosti rozdelenia spoločnosti odštiepením, bude na splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH povinná rozdeľovaná spoločnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, že následne dôjde

v dôsledku odštiepenia k prechodu tohto tovaru na nástupnícku spoločnosť spolu so záväzkom jeho úhrady. Následne, v prípade úplnej alebo čiastočnej úhrady tohto záväzku, ku ktorej dôjde po účinnosti premeny, nástupníckou spoločnosťou, bude táto oprávnená na vykonanie opravy opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 zákona o DPH.

K bodom 6 až 8

V prípade, že je predmetom prechodu investičný majetok podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH, navrhuje sa, ako tomu je v súčasnosti pri prevode, resp. vklade podniku alebo časti podniku, aby spoločnosť, ktorá sa rozdeľuje odštiepením resp. cezhraničným odštiepením, bola povinná oznámiť nástupníckej spoločnosti údaje týkajúce sa úpravy odpočítanej dane (§ 54, 54a a § 54d zákona o DPH), čím sa sleduje kontinuita pri uplatňovaní tohto inštitútu, tak z hľadiska plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, ako aj z hľadiska presnosti uplatneného práva na odpočítanie dane. Ak k uvedenému odovzdaniu informácie nedôjde, navrhuje sa aj v prípade tejto formy premeny obchodnej spoločnosti ustanoviť právnu domnienku, ktorá predpokladá, že k odpočítaniu došlo rozdeľovanou spoločnosťou v plnej výške a v roku rozdelenia spoločnosti odštiepením alebo cezhraničným odštiepením.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby daňová povinnosť podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH nevznikala ani v prípade zániku platiteľa bez likvidácie, ktorého právny nástupca sa stáva platiteľom podľa navrhovaného § 5 ods. 3 písm. a) zákona o DPH.

K Čl. XVII

(Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon))

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenami spojeným s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 2

Uvedené ustanovenie súvisí s požiadavkou „prelicencovania“ nástupníckej spoločnosti, resp. pôvodného držiteľa povolenia v prípade zmeny právnej formy tak, aby boli zachované všetky podmienky na vydanie súhlasu a povolenia podľa atómového zákona. Je nevyhnutné, aby boli zachované podmienky mierového využívania jadrovej energie, zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom a ďalšie aspekty zaručenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti aj po premene, cezhraničnej premene, zmene a cezhraničnej zmene právnej formy.

K Čl. XVIII

(Zákon o európskej spoločnosti)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení obsiahnutých v pôvodných odkazoch.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K Čl. XVIX

(Zákon o zdravotných poisťovniach)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XX

(Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení

K bodom 1 a 2

Legislatívno technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXI

(Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXII

(Zákon o správcoch)

Navrhuje sa zaviesť informačná povinnosť správcu v prípade premeny alebo zmeny právnej formy, kedy je potrebné informovať ministerstvo v stanovenej lehote o tom, že takáto transakcia sa chystá.

K Čl. XXIII

(Zákon o európskom družstve)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K bodom 2 až 3

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení obsiahnutých v pôvodných odkazoch.

K Čl. XXIV

(Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXV

(Zákon o kolektívnom investovaní)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 2

V novelizačnom bode 2 je obsiahnutý odkaz na právne záväzné akty Európskej únie upravujúce podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov po schválení projektu cezhraničnej zmeny právnej formy na akciovú spoločnosť. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2009/65/ES

z 13. júla 2009 o koordinácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. L 302, 17. 11. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (Ú. v. L 331, 15. 12. 2010). V danom predpise je zaužívané takéto odkazovanie na európsku legislatívu.

K bodu 3

V novelizačnom bode 3 sa odkazuje na právne záväzné akty Európskej únie upravujúce správcov alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov. V danom prípade ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. L 174, 1. 7. 2011). V danom predpise je zaužívané takéto odkazovanie na európsku legislatívu.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. XXVI

(Zákon o energetike)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXVII

(Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zabezpečenie odkazu na preberanú smernicu (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Čl. XXVIII

(Zákon o poisťovníctve)

K bodu 1 a 3

Úprava v § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona o poisťovníctve je navrhovaná z dôvodu potreby jasného zakotvenia neprípustnosti zmeny právnej formy poisťovne a zaisťovne, keďže predmetné spoločnosti môžu mať v zmysle § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 len formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

V novelizačnom bode sa používa spojenie „poisťovňa z iného členského štátu“. Ide o pojem zavedený v § 4 ods. 3 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, ktorý je v tejto oblasti bežne zaužívaný.

K bodu 4

V súvislosti s možnosťou cezhraničnej zmeny právnej formy je potrebné zabezpečiť licenčný proces pre poisťovňu z iného členského štátu meniacu svoju právnu formu v súlade so slovenským obchodným právom. Na tieto účely sa navrhuje rozšírenie definície žiadateľa o povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti s tým, že rozhodujúcim momentom je prijatie projektu cezhraničnej zmeny právnej formy príslušným orgánom.

K bodom 5 až 13

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

K Čl. XXIX

(Zákon o štatutárnom audite)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. XXX

(Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 2

K zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa pridáva aj predaj podniku ako úkon na nadobudnutie platnosti ktorého sa vyžaduje súhlas sudcu v zmysle predmetného ustanovenia. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby takýto spôsob odčlenenia majetku v trestnom konaní nebol robený svojvoľne s cieľom zbavenia sa časti majetku spoločnosti, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie.

K Čl. XXXI

(Zákon o hazardných hrách)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXII

(Zákon o ochrane hospodárskej súťaže)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXIII

(Zákon o riešení hroziaceho úpadku)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXIV

(Zákon o mediálnych službách)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXV

(Účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje k 1. marcu 2024.

V Bratislave, 14. apríl 2023

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Viliam Karas, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

K predpisu 423/2015, dátum vydania: 22.12.2015

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1                  

Zákon o štatutárnom audite, ktorého návrh sa predkladá, predstavuje základný právny predpis upravujúci oblasť štatutárneho auditu, dohľad nad výkonom štatutárneho auditu, postavenie a činnosť štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a asistentov štatutárneho audítora, pôsobnosť Slovenskej komory audítorov (ďalej len „komora“) a Úradu pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „úrad“).

Od roku 2016 sa bude štatutárny audit subjektov verejného záujmu vykonávať v súlade s prijatým Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  č. 537/2014 (ďalej len „nariadenie“). V oblastiach, ktoré neupravuje predmetné nariadenie,  sa pri štatutárnom audite subjektov verejného záujmu bude postupovať v súlade s týmto zákonom. Súčasne sa ustanovuje uplatnenie tohto zákona  a nariadenia na štatutárnych audítorov, audítorské spoločnosti, subjekty verejného záujmu a úrad.

K § 2                  

V nadväznosti na článok 2 Smernice EP a Rady 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (ďalej len „smernica“)  sa v tomto paragrafe vymedzujú základné pojmy používané v návrhu zákona.

V nadväznosti na novelu zákona o účtovníctve sa ako štatutárny audit zadefinovalo okrem overovania účtovnej závierky aj overovanie výročnej správy. Súčasne sa ako štatutárny audit  definoval aj audit, ktorý sa vykonáva na základe rozhodnutia účtovnej jednotky.

Vzhľadom na možnosť pôsobenia štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti z  členského štátu v inom tzv. hostiteľskom členskom štáte sa ustanovujú  definície pre pojmy „domovský členský štát“ a  „hostiteľský členský štát“. Domovský členský štát je členský štát, v ktorom je štatutárny audítor primárne zapísaný v zozname štatutárnych audítorov alebo audítorská spoločnosť zapísaná v zozname audítorských spoločností. Hostiteľský členský štát  je členský štát, v ktorom štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť z iného členského štátu žiada o registráciu. V prípade audítorskej spoločnosti z iného členského štátu je to možné, ak jej kľúčový audítorský partner je zapísaný v zozname štatutárnych audítorov domovského členského štátu t.j. v SR je to v zozname štatutárnych audítorov vedenom úradom.

Precizuje sa definícia siete a kľúčového audítorského partnera v nadväznosti na znenie smernice. Sieť môže byť zoskupenie, v ktorom môžu byť aj iní členovia ako štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti. Kľúčovým audítorským partnerom v oblasti štatutárneho auditu konsolidovaného celku sa rozumie štatutárny audítor, ktorý je primárne zodpovedný za vykonanie štatutárneho auditu v mene audítorskej spoločnosti a rovnako aj pri štatutárnom audite významných dcérskych účtovných jednotiek ide o štatutárneho audítora, ktorý je primárne zodpovedný za vykonanie štatutárneho auditu v mene audítorskej spoločnosti. Významnou dcérskou spoločnosťou je účtovná jednotka, ktorá je z hľadiska konsolidovaného celku významná z dôvodu svojej činnosti alebo veľkosti. Definícia kľúčového audítorského partnera sa precizuje aj s ohľadom na možnosť uznávania audítorských spoločností v inom členskom štáte pod podmienkou vykonávania auditu kľúčovým audítorským partnerom v mene audítorskej spoločnosti v súlade s článkom 3a smernice.

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov o subjekty verejného záujmu, pričom dohľad nad týmito subjektmi bude vykonávať úrad. Dohľad sa bude zameriavať predovšetkým na dodržiavanie ustanovení nariadenia v oblasti zriadenia a fungovania výboru pre audit, správneho postupu pri výbere štatutárneho audítora.

Smernica vyžaduje zaradiť medzi subjekty verejného záujmu (ďalej len „SVZ“) pre účely štatutárneho auditu – subjekty, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, úverové inštitúcie a poisťovne. Súčasne členský štát môže rozšíriť túto skupinu účtovných jednotiek o subjekty, ktoré určí členský štát ako SVZ – ide predovšetkým o podniky, ktoré sú dôležité z verejného hľadiska, z dôvodu povahy ich podnikania, ich veľkosti alebo počtu ich zamestnancov. Na štatutárny audit SVZ sa vzťahuje nariadenie, ktoré vyžaduje prísnejšie podmienky ako pri štatutárnom audite ostatných subjektov. Nariadenie je priamo uplatniteľné nielen na štatutárnych audítorov vykonávajúcich audit SVZ, ale aj na samotné SVZ.

Vzhľadom na náročnejšie podmienky pre SVZ, ako aj pre štatutárnych audítorov týchto účtovných jednotiek sa z okruhu SVZ, ktorý bol zadefinovaný v terajšom zákone, vypúšťajú

- účtovné jednotky, ktoré sú subjektmi verejnej správy, okrem vyšších územných celkov a  miest, ktoré spĺňajú veľkostné podmienky ustanovené v ods. 16 písmeno n),

- obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, ak zostavujú účtovnú závierku podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva,

- účtovné jednotky, ktoré zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, okrem účtovnej jednotky zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy, ktorou je Ministerstvo financií SR.

Uisťovacie a súvisiace audítorské  služby sa vykonávajú podľa „Príručky medzinárodných usmernení na kontrolu kvality, audit, preverenie, iné uisťovacie a súvisiace audítorské služby“ vydaných  Medzinárodnou federáciou účtovníkov (ďalej len „medzinárodné audítorské štandardy“), preto sa na ne vzťahuje nielen dohľad podľa § 31, ale  je potrebné, aby sa na takéto služby vzťahovali aj ostatné ustanovenia tohto zákona. Tieto služby môžu  vykonávať len štatutárni audítori s licenciou, musia zachovávať mlčanlivosť, musia byť poistení, podliehajú sankciám a disciplinárnym opatreniam a podobne.

K § 3                   

Požiadavky kladené na získanie certifikátu štatutárneho audítora v SR sú  založené na získaní požadovaného vzdelania, preukázaní riadenej praxe asistenta štatutárneho audítora zameranej na oblasť účtovných závierok v účtovných jednotkách pod vedením štatutárneho audítora.

Kvalifikácia v oblasti štatutárneho auditu, ktorú získali štatutárni audítori podľa smernice, sa v členských štátoch považuje za rovnocennú. Vzhľadom na to, že štatutárny audit si vyžaduje primerané znalosti v oblastiach, akými sú právo obchodných spoločností, finančné právo a právo sociálneho poistenia je nevyhnutné, aby sa pred zapísaním štatutárneho audítora z iného členského štátu do zoznamu štatutárnych audítorov tieto znalosti preverili.

Vzhľadom na to, že smernica kladie dôraz na vysokú úroveň teoretických vedomostí a odborných schopností, podmienkou získania certifikátu je aj účasť na sústavnom vzdelávaní asistentov štatutárneho audítora. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj od štatutárnych audítorov z členských štátov a audítorov z tretích krajín, ktorí sa uchádzajú o získanie certifikátu t. j. osvedčenia o spôsobilosti na výkon štatutárneho auditu a následne aj licencie. Veľmi dôležité je aj preukázanie dobrej povesti. Preukazovanie uhradených poplatkov, odvodov, daní a ďalších povinností sa umožňuje čestným vyhlásením, nakoľko získavanie jednotlivých potvrdení bolo často problematické, resp. niektoré organizácie príslušné potvrdenia nevydávali. Ak sa následne zistí, že v čestnom vyhlásení boli uvedené nepravdivé údaje, bude úrad postupovať v intenciách § 12 ods. 2 písm. k), ktorý umožňuje konať v  prípade zistenia spochybnenia dobrej povesti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti. O vykonávanie profesie štatutárneho audítora sa môže uchádzať len taká fyzická osoba, ktorá je vedená komorou v zozname asistentov štatutárneho audítora, teda každá takáto fyzická osoba musí byť asistentom štatutárneho audítora.

Nakoľko asistent štatutárneho audítora môže vykonávať svoju praktickú odbornú prípravu aj v členskom štáte, ustanovuje sa, že školiteľom môže byť aj európsky audítor, ak spĺňa stanovené predpoklady. Vzhľadom na náročnosť postavenia školiteľa sa predlžuje počet rokov praxe školiteľa v profesii štatutárneho audítora na päť rokov.  Pokiaľ ide o školiteľov, ktorí sú štatutárnymi audítormi v SR, musia byť vedení v zozname školiteľov komory.

Spresňuje sa podmienka, ktorú musí spĺňať audítor z tretej krajiny, aby mu bol umožnený výkon štatutárneho auditu v SR. Je povinný sa preukázať platnou licenciou v tretej krajine, ako aj dôkazom, že audítorská skúška, ktorú vykonal v tretej krajine, spĺňa požiadavky kladené na štatutárnych audítorov, ktorí absolvujú uvedenú skúšku v SR. Uvedené spresnenie nadväzuje na čl. 44 ods. 1 smernice.

Dopĺňa sa preukazovanie splnenia podmienok asistentom štatutárneho audítora pre spôsobilosť na právne úkony, ukončenie  vysokoškolského vzdelania, trvanie odbornej praxe a účasť na sústavnom vzdelávaní.

K § 4                   

Fyzická osoba môže požiadať o zapísanie do zoznamu štatutárnych audítorov a úrad ju zapíše do zoznamu do dvoch mesiacov za predpokladu splnenia podmienok ustanovených pod písmenami a) až d). Ku dňu zápisu vydá úrad fyzickej osobe licenciu, ktorá ju oprávňuje na vykonávanie štatutárneho auditu.

K § 5                   

Audítorská spoločnosť bude do zoznamu zapísaná po preukázaní splnenia podmienok, že audítorskú činnosť v jej mene vykonávajú len štatutárni audítori, ktorí sú zapísaní v zozname štatutárnych audítorov, že väčšina hlasovacích práv patrí štatutárnym audítorom zapísaným do zoznamu v SR alebo  do obdobného zoznamu, ktorý je vedený v inom členskom štáte EÚ. 

Ďalšou podmienkou je, že väčšina členov štatutárneho orgánu audítorskej spoločnosti sú štatutárni audítori zapísaní v zozname v SR alebo iného členského štátu.

Smernica kladie dôraz na  dobrú povesť audítorskej spoločnosti, ktorej základnou požiadavkou je, aby žiadny člen štatutárneho orgánu nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s podnikaním. Dobrú povesť audítorská spoločnosť preukáže čestným vyhlásením, že nemá nedoplatky na zdravotnom poistení, sociálnom poistení, nedoplatky povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za svojich zamestnancov, daňové nedoplatky za svojich zamestnancov a neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania. V prípade zistenia opaku môže úrad podobne ako pri fyzických osobách uplatniť § 12 ods. 2 písm. k). Súčasne podmienkou dobrej povesti je, že v predchádzajúcich piatich rokoch nesmie závažne porušiť odborné povinnosti viažuce sa na štatutárny audit.

Do zoznamu audítorských spoločností nesmie byť opätovne zapísaná taká audítorská spoločnosť, ktorá bola vyčiarknutá zo zoznamu z dôvodu, že zneužila informácie získané v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu.

Dopĺňa sa oprávnenie na základe, ktorého úrad do zoznamu audítorských spoločností zapíše audítorskú spoločnosť, ktorá je registrovaná v inom členskom štáte, ak jej kľúčový audítorský partner je zapísaný v zozname úradu, zaplatila úradu zápisné  a má dobrú povesť.

Pre právnu istotu, že licencia nebude vydaná spoločnosti nezapísanej do obchodného registra, je nutné, aby bola v čase podania žiadosti o vydanie licencie obchodná spoločnosť už zapísaná v obchodnom registri. Nie je postačujúce, aby bol podaný iba návrh na zápis. Súčasne sa dopĺňa podmienka pri predkladaní potvrdenia o zápise audítorskej spoločnosti v zozname v inom členskom štáte, aby toto potvrdenie nebolo staršie ako tri mesiace.

K § 6                  

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže podať žiadosť o zápis do príslušného zoznamu aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré túto žiadosť v ustanovenej lehote doručí úradu.

K § 7                  

Prepojenosť kapitálových trhov zvyšuje potrebu zabezpečiť tiež vysokú kvalitu práce audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín, ktorá súvisí s kapitálovým trhom Európskej únie. Audítori, ktorých sa to týka, musia byť registrovaní v zozname štatutárnych  audítorov alebo zozname audítorských spoločností, aby ich bolo možné kontrolovať z hľadiska zabezpečenia kvality štatutárneho auditu a aby podliehali systému prešetrovania a sankcií.

Do zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností musia byť zaregistrovaní aj audítori a audítorské spoločnosti z tretích krajín, ktorí predložili správu audítora, avšak nie sú oprávnení v SR vykonávať štatutárny audit podľa tohto zákona. V príslušných zoznamoch musia byť osobitne vyznačení.

Úrad môže na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci vyňať zo systému dohľadu, zabezpečenia kvality auditu, disciplinárnej zodpovednosti tých audítorov a audítorské spoločnosti, ak podliehajú systému verejného dohľadu, zabezpečenia kvality, disciplinárnej zodpovednosti v tretej krajine, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený za rovnocenný s požiadavkami Európskej komisie a ak bola previerka zabezpečenia kvality auditu audítora alebo audítorskej spoločnosti z tretej krajiny vykonaná v priebehu predchádzajúcich troch rokov orgánom zodpovedným za previerku zabezpečenia kvality tretej krajiny a systém zabezpečenia kvality auditu tejto krajiny bol vyhodnotený Európskou komisiou za rovnocenný s požiadavkami Európskej komisie alebo orgánom zodpovedným za systém zabezpečenia kvality auditu iného členského štátu.

K § 8                   

Štatutárny audítor aj audítorská spoločnosť sú oprávnení začať vykonávať štatutárny audit dňom zapísania do príslušného zoznamu. Tento deň je zhodný s dňom vydania licencie. Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym audítorom, môže začať dňom vydania licencie začať používať  na označenie svojej profesie označenia CA vo význame „certifikovaný audítor“.

K § 9                  

Do zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností sa zaznamenáva pozastavenie licencie t. j. oprávnenia na výkon štatutárneho auditu. Pozastavenie licencie nastáva v nadväznosti na § 64 a predstavuje uloženie sankcie. Oproti terajšiemu zákonu sa vypúšťajú ustanovenia, kedy bola štatutárnemu audítorovi pozastavená licencia z dôvodu začatia konania o obmedzení alebo pozbavení právnej spôsobilosti alebo začatia trestného konania. Vzhľadom na to, že jednotlivé konania sa môžu skončiť aj vyslovením neviny štatutárneho audítora, sa z dôvodu neprimeranej tvrdosti zákona navrhuje vypustiť tieto ustanovenia. Ak je štatutárny audítor právoplatne pozbavený právnej spôsobilosti alebo je odsúdený za úmyselný trestný čin uplatní sa § 12, v zmysle ktorého štatutárnemu audítorovi v takýchto prípadoch zaniká licencia a je vyčiarknutý zo zoznamu štatutárnych audítorov.

O pozastavenie licencie môže požiadať aj sám štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť. Ustanovuje sa, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, uvádzali vo svojej žiadosti o pozastavenie licencie presný údaj o časovom období, počas ktorého žiadajú o pozastavenie licencie. Neuvedenie doby pozastavenia licencie spôsobovalo v aplikačnej praxi problémy pri stanovení dátumov pozastavenia licencie, prípadne ukončenia pozastavenia licencie. Počas pozastavenia licencie štatutárny audítor aj audítorská spoločnosť zostávajú členmi komory. K ich povinnostiam aj v tomto období patrí platiť príspevky komore, zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti so štatutárnym auditom, ktorý vykonali. Počas pozastavenia licencie nezaniká ich disciplinárna zodpovednosť, ani povinnosť zúčastňovať sa sústavného vzdelávania.

O pozastavení licencie je povinný informovať úrad  príslušné orgány iných členských štátov a tretích krajín, v ktorých je audítorovi a audítorskej spoločnosti vydaná licencia.

Audítor, ktorý mal pozastavenú licenciu a nemá splnený predpísaný limit hodín sústavného vzdelávania  prináležiaci k tomuto obdobiu, je povinný zúčastniť sa preskúšania. Ak štatutárnemu audítorovi preskúšanie na prvýkrát nevyšlo, môže požiadať úrad o opakovanie. Za každé preskúšanie sa platí úhrada.

K § 10              

Ide o obsahové vymedzenie zoznamu štatutárnych audítorov, pričom úrad je povinný priebežne aktualizovať údaje, ktoré sú obsahom zoznamu.

K § 11               

Ide o obsahové vymedzenie zoznamu audítorských spoločností, pričom úrad je povinný priebežne aktualizovať údaje, ktoré sú obsahom zoznamu. Dopĺňa sa informácia o tom, či bola audítorská spoločnosť registrovaná podľa § 5 ods. 2 teda je zapísaná na základe toho, že jej kľúčový audítorský partner vykonáva štatutárny audit v SR. Súčasne sa zapisuje údaj o tom, ktorý členský štát je domovským štátom takejto audítorskej spoločnosti.

K § 12              

Úrad vyčiarkne z príslušného zoznamu štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť pri vzniku skutočností, ktoré sú ustanovené v odsekoch 2 a 3. Medzi dôvody vyčiarknutia z príslušného zoznamu okrem úmrtia alebo straty spôsobilosti na právne úkony je uloženie disciplinárneho opatrenia alebo sankcie, konkurz, reštrukturalizácia alebo likvidácia. Ak štatutárny audítor a audítorská spoločnosť boli vyčiarknutí z príslušného zoznamu z dôvodu, že preukázateľne zneužili informácie získané v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu, nemôžu v budúcnosti požiadať o vrátenie licencie. Dňom vyčiarknutia z príslušného zoznamu zaniká licencia, t. j. oprávnenie na výkon štatutárneho auditu a štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť musí odovzdať licenciu úradu.

Ak žiada o vyčiarknutie z príslušného zoznamu štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, je povinná zaslať originál licencie a certifikátu úradu, ako aj mať splnené všetky povinnosti voči úradu a komore.

K § 13              

Zoznam asistentov štatutárneho audítora vedie komora. Fyzická osoba, ktorá má záujem byť zapísaná do zoznamu asistentov štatutárneho audítora, musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 1, ktoré sa oproti terajšiemu zákonu nemenia. Ide o tieto podmienky: spôsobilosť na právne úkony, dobrá povesť, ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, absolvovanie vstupného testu, zaplatenie poplatku a zápisného. Ak bol asistent štatutárneho audítora zo zoznamu vyčiarknutý, môže o opätovné zapísanie do zoznamu požiadať až po uplynutí troch rokov.

K § 14              

Komora vyčiarkne asistenta štatutárneho audítora zo zoznamu asistentov štatutárneho audítora pri vzniku skutočností, ktoré sú ustanovené v odseku 1. K vyčiarknutiu zo zoznamu asistentov audítora pristúpi komora aj v prípade vlastnej žiadosti asistenta štatutárneho audítora, ako aj z ďalších dôvodov vymedzených v tomto ustanovení. V nadväznosti na potreby praxe sa doplňuje ustanovenie, na základe ktorého komora oznámi školiteľovi alebo zamestnávateľovi, u ktorého je asistent štatutárneho audítora zamestnaný,  jeho vyčiarknutie zo zoznamu.

K § 15              

Návrh zákona v tomto ustanovení rámcovo vymedzuje obsah audítorskej skúšky, ktorú musí uchádzač o získanie certifikátu a následne licencie absolvovať v nadväznosti na § 3 ods. 1. Oblasti, na ktoré je audítorská skúška zameraná, vychádzajú zo smernice. Skúška sa vykonáva v písomnej forme. Súčasťou zápisnice, ktorou sa potvrdzuje priebeh audítorskej skúšky, sú aj skúšobné otázky, rozhodnutie o výsledku a v prípade nezloženia skúšky aj dôvody jej nezloženia.

K § 16              

V tomto ustanovení je určený postup pre schvaľovanie štatutárnych audítorov, ktorí sú schválení v iných členských štátoch a tretích krajinách, ktorí sa uchádzajú o získanie certifikátu a licencie na výkon štatutárneho auditu v SR podľa tohto zákona. Skúškou spôsobilosti sa  preverujú iba dostatočné znalosti štatutárneho audítora týkajúce sa zákonov a predpisov platných v SR, ktoré sú relevantné pre štatutárny audit. Pred zložením skúšky spôsobilosti sa musí uchádzač preukázať platným certifikátom vydaným mimo územia SR a potvrdením, ktorým doloží svoju účasť na sústavnom vzdelávaní v predchádzajúcom období. Skúška spôsobilosti sa vykonáva v štátnom jazyku nakoľko uchádzač o skúšku spôsobilosti by mal mať aktívne osvojený slovenský jazyk pre potreby porozumenia odbornej literatúry, zákonov, právnych predpisov a podobne, ktoré sú platné v SR.

K § 17              

Skúšobný poriadok na vykonanie audítorskej skúšky, skúšky  spôsobilosti a preskúšania ustanoví opatrením Ministerstva financií SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré v tomto poriadku určí podrobnosti o podaní žiadosti na skúšky, výšku poplatkov, priebeh a spôsob hodnotenia skúšky, ako aj neúčasti na nej.

K § 18              

Uchádzač vykonáva audítorskú skúšku pred skúšobnou komisiou úradu. Skúšobnú komisiu tvoria odborníci z radov štatutárnych audítorov a ďalších odborníkov z ekonomickej teórie a praxe. Tým sa zabezpečí náročnosť skúšky pre uchádzača  a vzniká predpoklad, že dôjde ku kvalitnému overeniu požadovaných teoretických vedomostí z tých oblastí, ktoré sú pre štatutárny audit relevantné. Predsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva rada úradu.

K § 19              

Je dôležité zaistiť dlhodobo vysokú kvalitu všetkých štatutárnych auditov vyžadovaných právnymi predpismi Spoločenstva. Všetky štatutárne audity vykonávané podľa tohto zákona sa budú vykonávať do prijatia medzinárodných audítorských štandardov Európskou komisiou na základe medzinárodných audítorských štandardov, ak nebudú v rozpore s týmto zákonom, alebo s nariadením v prípade štatutárneho auditu SVZ.

V záujme dosiahnutia maximálneho stupňa harmonizácie sa uplatnenie dodatočných vnútroštátnych audítorských postupov alebo požiadaviek môže použiť len vtedy, ak tieto vychádzajú z osobitných vnútroštátnych právnych požiadaviek vzťahujúcich sa na rozsah štatutárneho auditu individuálnych alebo konsolidovaných účtovných závierok.

Ak by prijaté medzinárodné audítorské štandardy obsahovali audítorské postupy, ktorých vykonávanie by vytváralo právny konflikt s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyplývajúci zo špecifických vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa rozsahu štatutárneho auditu, je možné vyňať konfliktnú časť medzinárodného audítorského štandardu na dobu trvania konfliktu. V prípade, ak takáto situácia nastane, patrí k povinnostiam úradu oznámiť všetkým členským krajinám a Európskej komisii odlišný vnútroštátny postup spolu s jeho odôvodnením. V súčasnosti vydané medzinárodné audítorské štandardy potrebám SR vyhovujú.

V súlade s ustanoveniami článku 24b ods. 7 a  26 ods. 5 smernice sa umožňuje štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam zjednodušiť výkon štatutárneho auditu v závislosti od rozsahu a zložitosti činnosti auditovaného subjektu.  Uplatniť zjednodušené požiadavky pri výkone štatutárneho auditu nie je možné v SVZ alebo veľkých účtovných jednotkách zadefinovaných v súlade s veľkostnými kritériami smernice č. 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica EP a R 2006/43/ES  a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (ďalej len „smernica 2013/34/EÚ“). Požiadavky na štatutárny audit sa umožňuje zjednodušiť v nasledovných oblastiach:

 - vnútorná organizácia štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností (§ 24),  

- audítorská dokumentácia (§ 22) a  

- uplatňovanie medzinárodných audítorských štandardov. Komora v súčinnosti s úradom vydá vnútorný predpis, v ktorom budú tieto zjednodušené požiadavky pri výkone štatutárneho auditu určené.

K § 20              

V súlade so smernicou sa zavádza do zákona profesionálna etika a profesionálny skepticizmus štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti pri výkone štatutárneho auditu. Ustanovuje sa profesionálny skepticizmus ako postoj štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti, z ktorého vyplýva povinnosť preskúmavať skutočnosti, ktoré sú predmetom štatutárneho auditu, s ostražitosťou voči okolnostiam, ktoré môžu naznačovať možnú nesprávnosť v dôsledku chyby alebo podvodu a kriticky posudzovať dôkazy zistené pri výkone štatutárneho auditu. Kladie sa dôraz na zachovávanie profesionálneho skepticizmu najmä pri preverovaní odhadov manažmentu, ktoré sa týkajú oceňovania majetku a záväzkov reálnymi hodnotami, zníženia hodnoty majetku, rezerv a budúcich peňažných tokov významných pre schopnosť auditovaného subjektu nepretržite pokračovať vo svojej činnosti.

K § 21              

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť, ktorí vykonávajú štatutárny audit v zmysle tohto zákona, musia byť nezávislí od auditovaného subjektu a nesmú sa podieľať na prijímaní rozhodnutí tohto subjektu t. j. musia sa zdržať zasahovania do procesov vnútorného rozhodovania auditovaného subjektu. Ak je nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti ohrozená napríklad previerkou seba samého, existenciou vlastných záujmov, obhajobou, známosťou, dôverou alebo zastrašovaním, musia štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť prijať ochranné opatrenia na zníženie tohto ohrozenia.

Okrem nezávislosti štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti je potrebné, aby aj akákoľvek fyzická osoba, ktorá môže priamo alebo nepriamo ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu, sa nezúčastňovala na riadení auditovaného subjektu. Súčasne sa ustanovuje obdobie počas, ktorého sa vyžaduje dodržiavať nezávislosť štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti, a to v priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje účtovná závierka, ktorej štatutárneho audit sa má vykonať a počas obdobia, v ktorom sa vykonáva štatutárny audit.

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť nesmú vykonávať štatutárny audit, ak existuje taký priamy alebo nepriamy finančný, obchodný, zamestnanecký alebo iný vzťah medzi štatutárnym audítorom, audítorskou spoločnosťou alebo ich sieťou a auditovaným subjektom, z ktorého by ďalšia strana mohla dospieť k názoru, že nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti je spochybnená. Všetky skutočnosti, ktoré by mohli ohrozovať nezávislosť štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti musia byť zdokumentované v audítorskej dokumentácii k príslušnému štatutárnemu auditu.

Vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky v auditovanom subjekte je prekážkou nezávislosti štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti a siete.

V nadväznosti na smernicu sa dopĺňajú ďalšie podmienky na zabezpečenie nezávislosti štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti alebo inej fyzickej osoby, ktorá môže ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu. V odseku 10 sa ustanovuje potrebná dokumentácia, ktorú vypracuje štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pred prijatím zákazky alebo pokračovaním plnenia zákazky na štatutárny audit v oblasti splnenia požiadaviek na nezávislosť a ochranných opatrení prijatých na zmiernenie tohto ohrozenia.

K § 22              

O priebehu výkonu štatutárneho auditu sa musí viesť audítorská dokumentácia podľa medzinárodných audítorských štandardov. Do audítorskej dokumentácie môžu nazerať osoby vykonávajúce dohľad, osoby oprávnené vykonávať previerku kontroly kvality zákazky v súlade s článkom 8 nariadenia, osoby oprávnené vykonávať monitoring systému kontroly kvality u štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, členovia dozornej rady a disciplinárnej komisie komory,  súd a  orgány činné v trestnom konaní.

Doplnenie ďalších osôb, ktoré sú oprávnené nahliadať do audítorskej dokumentácie súvisí s požiadavkami medzinárodných audítorských štandardov v oblasti kontroly kvality v spoločnostiach vykonávajúcich štatutárny audit. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť musia zabezpečiť vo svojej spoločnosti, aby sa na úrovni zákazky vykonávali také postupy kontroly kvality, ktoré štatutárnemu audítorovi poskytnú primerané uistenie, že vykonaný štatutárny audit zodpovedá požiadavkám odborných štandardov a platných predpisov a zákonov a vydaná správa je za daných okolností primeraná. Medzinárodný štandard na kontrolu kvality požaduje, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zaviedla účinný systém kontroly kvality poskytovaných služieb, a to vykonaním previerky kontroly kvality zákazky. Takúto previerku vykonáva osoba, ktorá sa nepodieľa na výkone konkrétneho štatutárneho auditu, pričom ňou môže byť aj vhodne kvalifikovaná externá osoba. Medzinárodný štandard na kontrolu kvality  vyžaduje taktiež zavedenie monitorovacieho procesu, ktorý poskytne audítorskej spoločnosti uistenie, že pravidlá a postupy týkajúce sa systému kontroly kvality sú relevantné, adekvátne a fungujú účinne. Rovnako za monitoring kontrolného prostredia v subjekte zodpovedá iná osoba ako partner zodpovedný za zákazku, pričom je možné, aby bol tento monitoring zabezpečený externe. Na vykonanie uvedeného monitoringu je potrebné umožniť nahliadať do príslušnej audítorskej dokumentácie aj týmto osobám.

Členovia dozornej rady komory môžu nahliadať do audítorskej dokumentácie vzhľadom na ich zákonnú povinnosť podľa § 46 ods. 2 písm. d). V prípade disciplinárneho konania sa členovia disciplinárnej komisie v záujme správneho posúdenia závažnosti porušenia zákona o štatutárnom audite a stanovenia primeraného disciplinárneho opatrenia potrebujú oboznámiť s obsahom celého spisu, ktorý obsahuje aj audítorskú dokumentáciu.

Komplexnosť štatutárnych auditov medzinárodných skupín si vyžaduje dobrú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a tretích krajín. Preto je potrebné umožniť prostredníctvom úradu príslušným orgánom v členských štátoch a v tretích krajinách prístup k pracovnej dokumentácii o štatutárnom audite a iným dokumentom. Audítorská dokumentácia sa môže poskytnúť do členského štátu a tretej krajiny za podmienok stanovených týmto zákonom.

K § 23              

Štatutárny audítor môže vykonávať štatutárny audit vo svojom mene, v mene audítorskej spoločnosti, v mene iného štatutárneho audítora alebo ako zamestnanec audítorskej spoločnosti. Ak je štatutárny audítor sám zamestnaný alebo vykonáva platenú činnosť okrem pedagogickej, vedeckej a publicistickej činnosti, nesmie zamestnávať iného štatutárneho audítora.

V oblasti rozsahu štatutárneho auditu sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého  výkon štatutárneho auditu nezahŕňa uistenie o budúcej životaschopnosti auditovaného subjektu, ani o efektívnosti alebo účinnosti súčasných alebo budúcich rozhodnutí riadiacich orgánov tejto účtovnej jednotky.

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť môžu poskytovať subjektom aj neaudítorské služby. Ide o služby v oblasti vedenia účtovníctva, analýz účtovného systému, ekonomického, daňového a finančného poradenstva, oceňovania majetku, vypracovania odporúčaní a poskytovania konzultácií na overenie a posúdenie podnikateľského zámeru  a podobne. Vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky  v auditovanom subjekte je prekážkou nezávislosti štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti a siete v nadväznosti na § 21 ods. 3. Súčasne sú ďalšie obmedzenia v oblasti poskytovania neaudítorských služieb v prípade štatutárneho auditu SVZ ustanovené v § 33.

Poplatky, ktoré platí auditovaný subjekt za vykonanie štatutárneho auditu, nesmie štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť podmieňovať vykonávaním neaudítorských služieb.

K § 24              

Oproti doterajšiemu zákonu sa dopĺňajú základné požiadavky na vnútornú organizáciu štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktorá by mala zabrániť akýmkoľvek rizikám pre ich nezávislosť. Vlastníci alebo spoločníci audítorskej spoločnosti, ako aj osoby, ktoré riadia audítorskú spoločnosť, by nemali zasahovať do výkonu štatutárneho auditu žiadnym spôsobom, ktorý ohrozuje nezávislosť a objektívnosť štatutárneho audítora vykonávajúceho štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Okrem toho by štatutárni audítori a audítorské spoločnosti mali zaviesť vhodné vnútorné politiky a postupy voči zamestnancom a iným osobám zapojeným do činnosti týkajúcej sa štatutárneho auditu v rámci svojich organizácií na zabezpečenie dodržiavania svojich povinností. Cieľom týchto politík a postupov je najmä zabránenie akémukoľvek ohrozeniu nezávislosti, riešenie takýchto ohrození a zabezpečenie kvality, integrity a dôkladnosti štatutárneho auditu. Tieto politiky a postupy by mali byť primerané vzhľadom na rozsah a zložitosť činností štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

K § 25              

Ustanovuje sa základný rámec pre organizáciu práce štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti pri vykonávaní štatutárneho auditu. Štatutárny audítor, ktorý zamestnáva štatutárnych audítorov a  audítorská spoločnosť sú povinní určiť pre štatutárny audit aspoň jedného kľúčového audítorského partnera, ktorý je aktívne zapojený do vykonávania štatutárneho auditu. Súčasne sú povinní poskytnúť dostatočné zdroje a personál, ktorý má potrebnú odbornosť a schopnosť na riadne vykonávanie svojich povinností.

Štatutárny audítor je povinný na vykonávanie predmetného štatutárneho auditu vyčleniť dostatočné zdroje a dostatok času v záujme jeho riadneho vykonania.

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní uchovávať záznamy o prípadných porušeniach ustanovení tohto zákona alebo nariadenia a o dôsledkoch týchto porušení, ako aj o opatreniach prijatých na ich nápravu a na prípadnú zmenu systému vnútornej kontroly kvality. Prehľad o týchto opatreniach je prístupný v rámci vnútornej organizačnej štruktúry štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

K § 26              

V prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky je dôležitá existencia jasného vymedzenia zodpovednosti medzi štatutárnymi audítormi, ktorí vykonávajú štatutárny audit jednotlivých súčastí konsolidovaného celku. Preto štatutárny audítor konsolidovaného celku musí niesť plnú zodpovednosť za správu audítora konsolidovaného celku. Ak sa na štatutárnom audite konsolidovaného celku napr. niektorej dcérskej, spoločnej alebo pridruženej účtovnej jednotky podieľa audítor z tretej krajiny, potom musí štatutárny audítor konsolidovaného celku vykonať previerku audítorskej činnosti vykonanej týmto audítorom z tretej krajiny a viesť o tejto previerke dokumentáciu.

Na účely previerky audítorskej činnosti je štatutárny audítor konsolidovaného celku povinný požiadať o súhlas príslušného štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť s prenosom relevantnej audítorskej dokumentácie počas vykonávania štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky, ktorá bude slúžiť ako podmienka na to, aby sa štatutárny audítor konsolidovaného celku mohol spoliehať na vykonaný štatutárny audit príslušným štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.

V rámci medzinárodnej spolupráce pri dohľade je úrad oprávnený požiadať príslušné orgány o dodatočnú dokumentáciu o audítorskej činnosti vykonanej európskym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou z iného členského štátu na účely štatutárneho auditu konsolidovaného celku. Podobne je to pri vykonaní štatutárneho auditu materskej účtovnej jednotky alebo dcérskej účtovnej jednotky audítorom z tretej krajiny alebo audítorskou spoločnosťou z tretej krajiny.

K § 27              

Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vydávajú o výsledku štatutárneho auditu správu audítora, ktorej povinné náležitosti sú ustanovené v tomto paragrafe. V nadväznosti na smernicu sa precizuje obsah správy audítora. Súčasťou správy audítora je aj názor štatutárneho audítora na výročnú správu podľa § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve a podľa ďalších osobitných predpisov, ak takúto povinnosť ustanovujú. Ak nie je výročná správa vyhotovená v rovnakom čase ako účtovná závierka a štatutárny audítor až následne overuje výročnú správu vypracuje dodatok správy audítora. V mimoriadnych prípadoch sa umožňuje, aby dodatok správy audítora vypracoval aj iný štatutárny audítor ako ten, ktorý vykonal štatutárny audit účtovnej závierky.

Ak štatutárny audit vykonáva audítorská spoločnosť, audítorskú správu podpisuje aspoň štatutárny audítor vykonávajúci štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Jeho meno nemusí byť sprístupnené verejnosti, ak by to mohlo viesť k ohrozeniu bezpečnosti akejkoľvek osoby.

K § 28              

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú zodpovední za výkon svojej práce s náležitou starostlivosťou, a preto by mali zodpovedať za finančné škody vzniknuté v dôsledku nenáležitej starostlivosti. Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť zodpovedajú za škodu, ktorá bola spôsobená v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu a na tento účel sú povinní uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu.  Je ustanovená výška do akej je štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zodpovedná za škodu spôsobenú pri výkone štatutárneho auditu. Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní písomne informovať úrad o uzavretí zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu alebo o zániku tejto zmluvy. Umožňuje sa tiež uzavrieť poistenie v inom členskom štáte alebo tretej krajine. Poistenie zodpovednosti za škodu je povinné a jeho neuzavretie môže mať za následok až pozastavenie licencie.

K § 29              

Pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti vyplývajú z tohto paragrafu povinnosti voči orgánom dohľadu podľa osobitných predpisov napr. voči bankovému dohľadu.

K § 30              

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú povinní bezodkladne oznamovať úradu svoje odvolanie alebo odstúpenie v priebehu vykonávania štatutárneho auditu, vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu štatutárneho audítora, ktorého zamestnávajú, zmenu alebo zánik údajov zapisovaných do príslušného zoznamu. Aby úrad vedel informovať hostiteľské členské štáty o prípadnom zániku licencie štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, sú  tieto povinné informovať úrad, v ktorých hostiteľských štátoch sú oprávnení vykonávať štatutárny audit.

            Predlžuje sa termín na splnenie povinnosti oznamovať úradu zoznam účtovných jednotiek, v ktorých v predchádzajúcom účtovnom období vykonali štatutárny audit, z troch na štyri mesiace. Pôvodný termín kolidoval s termínom podávania daňových priznaní, kedy boli štatutárni audítori a audítorské spoločnosti značne zaneprázdnené čo malo za následok predkladanie nedôsledne spracovaných zoznamov. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú povinní zasielať úradu zoznam auditovaných subjektov v členení na  malé účtovné jednotky, veľké účtovné jednotky, SVZ a ostatné subjekty. Túto povinnosť nemajú štatutárni audítori, ktorí vykonávajú štatutárny audit v mene a na účet audítorskej spoločnosti nakoľko samostatne nevykonávajú štatutárny audit.

K § 31              

Štatutárni audítori a asistenti štatutárneho audítora sú povinní  sústavne sa vzdelávať s cieľom udržať si na dostatočnej vysokej úrovni teoretické vedomosti, odborné schopnosti a hodnoty. Umožňuje sa tiež akceptovať vzdelávania organizované európskymi audítormi a audítorskými spoločnosťami v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, keďže sa v § 3 ods. 2 umožňuje vykonávať praktickú odbornú prípravu pod vedením školiteľa v inom členskom štáte. Kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania ustanovuje komora po dohode s úradom, vzhľadom na to, že v súlade so smernicou je na úrade konečná zodpovednosť za vzdelávanie. V prípade nedodržiavania požiadaviek na sústavné vzdelávanie podliehajú štatutárni audítori disciplinárnym opatreniam. Sústavného vzdelávania sa musia zúčastňovať  štatutárni audítori  aj počas pozastavenia licencie. Úradu sa umožňuje na nevyhnutnú dobu na žiadosť štatutárneho audítora rozhodnúť o znížení počtu hodín vzdelávania, napr. pri dlhodobej práceneschopnosti.  Ak sa sústavného vzdelávania nezúčastňujú, musia sa podrobiť preskúšaniu pred opätovným zapísaním do zoznamu štatutárnych audítorov.

K § 32              

            Všetky informácie a dokumenty, ku ktorým má štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pri vykonávaní štatutárneho auditu prístup, musia byť chránené a preto podliehajú povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na štatutárnych audítorov, asistentov štatutárneho audítora, ale aj na všetkých zamestnancov audítorských spoločností, komory, úradu, funkcionárov úradu a všetky ostatné osoby a trvá aj po skončení štatutárneho auditu alebo po skončení funkcie, zamestnania alebo iného právneho vzťahu s audítorom, audítorskou spoločnosťou, komorou alebo úradom.

            Rozširuje sa zachovávanie mlčanlivosti, ako aj obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré podliehajú mlčanlivosti, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Obmedzuje sa možnosť účtovnej jednotky, aby pozbavila mlčanlivosti všetky osoby, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich so štatutárnym auditom, ako aj dohľadom. Táto kompetencia sa ponecháva iba úradu.

Za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácií o účtovnej jednotke v prípadoch ustanovených týmto zákonom, nariadením alebo v prípade prekazenia spáchania trestného činu. Rovnako poskytnutie dokumentácie ohľadom štatutárneho auditu účtovnej jednotky, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, štatutárnemu audítorovi konsolidovaného celku nie je porušením mlčanlivosti.

K § 33              

Výkon štatutárneho auditu v SVZ je upravený nariadením. V nadväznosti na ustanovenia nariadenia, ktoré umožňujú členskému štátu stanoviť alternatívne riešenia v niektorých oblastiach, sa ustanovujú osobitné podmienky pre výkon štatutárneho auditu v SVZ v oblasti rozsahu poskytovania  neaudítorských služieb a v oblasti trvania zákazky na štatutárny audit. V súlade s článkom 5 nariadenia sa umožňuje audítorovi a audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit v SVZ, poskytovať aj tieto neaudítorské služby – vypracovanie daňového priznania, daňové služby týkajúce sa identifikácie dotácií a daňových stimulov, podpora pri daňovej kontrole, výpočet daní, poradenstvo pri oceňovaní majetku a záväzkov. Tieto služby môžu poskytovať za podmienok, ktoré ustanovuje článok 5 ods. 3 nariadenia.

             Pri štatutárnom audite SVZ sa ustanovuje povinnosť uzavrieť zmluvu o štatutárnom audite minimálne na dva roky, ak je zmluva uzavretá s príslušným auditovaným subjektom prvýkrát. Každá ďalšia zmluva uzavretá s tým istým subjektom môže byť maximálne na obdobie troch rokov, pričom štatutárneho audítora musí vždy opätovne schvaľovať valné zhromaždenie, členská schôdza alebo iný orgán auditovaného subjektu, ktorý schvaľuje alebo odvoláva štatutárneho audítora. Celková doba pokiaľ vykonáva jeden štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť štatutárny audit v jednom SVZ môže byť maximálne desať rokov. Po dosiahnutí desiatich rokov je možné predĺžiť trvanie zákazky o

- desať rokov, ak sa výberové konanie uskutočňuje podľa podmienok ustanovených v článku 16 ods. 2 až 5 nariadenia alebo

- 14 rokov, ak sa uskutočňuje spoločný štatutárny audit dvoch alebo viacerých štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností.   

Po uplynutí týchto lehôt môže  SVZ v súlade s § 33 ods. 6 požiadať úrad o predĺženie trvania zákazky maximálne o ďalšie 2 roky.

            S cieľom posilnenia nezávislosti štatutárnych audítorov SVZ sa musí štatutárny audítor alebo kľúčový audítorský partner zodpovedný za výkon štatutárneho auditu  striedať pri danej zákazke na štatutárny audit maximálne po 5 rokoch od dátumu vymenovania a má možnosť znovu sa zúčastniť na štatutárnom audite auditovaného subjektu po uplynutí najmenej 3 rokov od vykonávania štatutárneho auditu u daného auditovaného subjektu.

            Akcionárom, riadiacemu alebo dozornému orgánu auditovaného subjektu alebo úradu sa umožňuje podať na súde návrh na odvolanie štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit v SVZ.

K § 34              

Navrhované znenie paragrafu bolo presunuté zo zákona o účtovníctve a upravuje zriadenie výboru pre audit nadväzne na čl. 41 smernice. Ustanovenie ukladá povinnosť SVZ zriadiť si výbor pre audit. Úlohy výboru pre audit môžu vykonávať tiež členovia dozornej rady. Jeho úlohou je vykonávať kompetencie ako sú postup pri výbere štatutárneho audítora, možnosť obmedziť poskytované služby štatutárneho audítora, dohliadať na proces zostavovania účtovnej závierky, kontrolovať efektivitu interného auditu. Upravujú sa podmienky, kedy nemusí mať SVZ zriadený výbor pre audit.

K § 35              

Systému zabezpečenia kvality štatutárneho auditu musia podliehať všetci štatutárni audítori a audítorské spoločnosti. Dobrým prostriedkom na dosiahnutie dlhodobo vysokej kvality zákonných štatutárnych auditov sú pravidelné previerky. V súlade so smernicou sa navrhuje rozdeliť systém previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu na úrad, ktorý bude mať v kompetencii previerky štatutárnych audítorov a audítorských spoločností pri štatutárnom audite SVZ a komoru, ktorá bude vykonávať previerky štatutárnych audítorov a audítorských spoločností pri štatutárnom audite ostatných subjektov. Zodpovednosť za dohľad nad systémom zabezpečenia kvality štatutárneho auditu ostáva na úrade. Systém previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu sa musí uskutočňovať spôsobom nezávislým od preverovaných štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. Povinnosťou úradu, ako aj komory je zabezpečiť primerané zdroje na financovanie previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, na výber a školenia osôb, ktoré tieto previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu budú vykonávať.

Pravidelné previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu musia vykonávať osoby s primeraným odborným vzdelaním a dostatočnými skúsenosťami a znalosťami v oblasti medzinárodných audítorských štandardov, medzinárodných účtovných štandardov, etického kódexu audítora, vnútorných predpisov úradu a komory. V súlade s novelou smernice sa dopĺňajú podmienky, za ktorých môže kontrolór vykonávať previerku zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárneho audítora alebo v audítorskej spoločnosti. Tieto osoby sú na tento účel osobitne vyškolené a na konkrétne úlohy určené objektívnym postupom, aby sa predišlo konfliktu záujmov medzi osobami uskutočňujúcimi previerku a preverovanými štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami. Ich výber a školenia zabezpečuje úrad, ako aj komora. Previerka kvality sa vykonáva aspoň raz za 6 rokov  a pri audítoroch a audítorských spoločnostiach vykonávajúcich štatutárny audit SVZ aspoň raz za tri roky. Výsledky previerok sa každoročne zverejňujú na internetových stránkach komory a úradu.

K § 36              

Systém verejného dohľadu nesie konečnú zodpovednosť nad schvaľovaním a registrovaním štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, nad uplatňovaním etických noriem, štandardov vnútornej kontroly kvality audítorských spoločností a štatutárneho auditu, sústavným vzdelávaním, zabezpečením kvality, systémom prešetrovania a disciplinárnym systémom. Úrad vykonáva dohľad prostredníctvom nepraktizujúcich osôb alebo odborníkov. V nadväznosti na smernicu a nariadenie je zadefinované kto môže byť „odborníkom“ na výkon dohľadu. V definícii pojmu „nepraktizujúca osoba“ sa dopĺňa ustanovenie, že takáto osoba nevykonáva štatutárny audit ani počas vykonávania správy a riadenia systému verejného dohľadu.

            Systému verejného dohľadu podliehajú  štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, a to aj z tretích krajín, ktorí sú v SR len registrovaní, komora a dopĺňajú sa SVZ. Osobou poverenou výkonom dohľadu môže byť zamestnanec úradu, člen orgánu úradu alebo úrad môže na výkon dohľadu prizvať na zmluvnom základe ďalšie fyzické osoby, ktoré na základe písomného poverenia, konajú v mene úradu. V ustanovení sa stanovujú práva a povinnosti dohliadaných subjektov.

            Ustanovujú sa povinnosti dohliadaných subjektov pri výkone dohľadu. Z dôvodu ukončenia dohľadu s odlišnými závermi a s tým súvisiaci ďalší postup  sa zadefinoval v odseku 19 deň ukončenia dohľadu. Vzhľadom na informácie, ktoré sú v jednotlivých protokoloch z dohľadov a informácií z vykonaných dohľadov, nie je možné tieto informácie sprístupňovať v rámci zákona o slobode informácií.

            Štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a všetkým dohliadaným subjektom podľa tohto zákona sa stanovuje povinnosť poskytovať úradu súčinnosť pri výkone dohľadu.

K § 37              

Ustanovuje sa zodpovednosť úradu za zabezpečenie spolupráce a koordinácie na európskej úrovni s orgánmi dohľadu nad štatutárnym auditom  jednotlivých členských štátov v oblasti zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, poskytovania informácií potrebných na výkon dohľadu nad štatutárnym auditom vrátane audítorskej dokumentácie a v oblasti prešetrovania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. Pri výkone verejného dohľadu sa ustanovuje princíp, že jednotlivé členské štáty si budú vzájomne uznávať svoje systémy dohľadu nad štatutárnym auditom, svoje systémy zabezpečenia kvality štatutárneho auditu a systémy prešetrovania a sankcií.

V nadväznosti na článok 34 bod 1 smernice sú členské štáty  povinné rešpektovať zásadu regulácie v domovskej krajine a dohľadu zo strany členského štátu, v ktorom sú štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zapísaní v príslušnom zozname a v ktorom má auditovaný subjekt  registrované sídlo.

Podľa  článku 34 bod 2 smernice, ktorý sa týka uznávania vzájomných regulačných opatrení medzi členskými štátmi, v   prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky členský štát, ktorý vyžaduje štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky, nemôže stanoviť dodatočné požiadavky týkajúce sa zápisu do zoznamu štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, previerky zabezpečenia kvality, uplatňovaných audítorských štandardov, etického kódexu a nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit časti konsolidovaného celku, ktorá má registrované sídlo v inom členskom štáte.

Do ustanovenia tohto paragrafu sa zapracovali aj požiadavky článku 34 bod 3 smernice, a to, ak sú na regulovanom trhu v členskom štáte obchodované cenné papiere spoločnosti, ktorá má svoje registrované sídlo v inom členskom štáte, nemôže členský štát, v ktorom sú cenné papiere obchodované,  v súvislosti so štatutárnym auditom stanoviť žiadne dodatočné požiadavky týkajúce sa registrácie, previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, medzinárodných audítorských štandardov, profesijnej etiky a nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky. 

V súlade s článkom 36 môže orgán dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu jedného členského štátu požiadať príslušný orgán dohľadu nad štatutárnym auditom  iného členského štátu, aby vykonal prešetrovanie na jeho území, alebo aby niektorí jeho zamestnanci  mohli v priebehu prešetrovania sprevádzať zamestnancov príslušného orgánu tohto iného členského štátu.

Úrad v súlade s článkom 47 smernice umožní na základe zmlúv o vzájomnej spolupráci prístup k audítorskej dokumentácii a iným dokumentom štatutárneho auditu orgánom dohľadu tretích krajín za predpokladu, že tieto spĺňajú  požiadavky určené Európskou komisiou na systém verejného dohľadu nad štatutárnym auditom, systém zabezpečenia kvality, prešetrovania a sankcií a  Európska komisia ich vyhlásila za rovnocenné. Do času vyhlásenia Európskej komisie o rovnocennosti sa môže úrad spoľahnúť na hodnotenie iného členského štátu. Prenos informácií musí byť vykonaný v súlade so všeobecným záväzným predpisom o ochrane osobných údajov a musí byť zabezpečené, že  získané informácie budú použité len na účely výkonu dohľadu.

K § 38              

            Upravuje sa možnosť oznamovania porušení tohto zákona v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu. Úrad je povinný prijať a preveriť každý podnet, zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet. Spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené na webovom sídle úradu, ktorý zároveň vedie evidenciu podnetov po dobu 5 rokov minimálne v stanovenom rozsahu.

            Súčasne sa audítorské spoločnosti zaväzujú k prijatiu vhodných interných postupov, ktoré umožnia ich zamestnancom nahlasovať možné alebo skutočné porušenia tohto zákona alebo nariadenia.

K § 39              

V komore sa združujú štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon štatutárneho auditu. Komora je právnickou osobou, pôsobí na celom území SR a môže vytvárať územné sekcie.

K § 40              

V ustanovení sa definujú úlohy komory. Hlavnými úlohami sú zastupovať, chrániť a presadzovať oprávnené záujmy svojich členov a asistentov štatutárnych audítorov, poskytovať členom komory a asistentom  štatutárneho audítora metodické usmernenia v oblasti štatutárneho auditu, účtovníctva, etiky a medzinárodných audítorských štandardov. 

K § 41              

            Členstvo v komore je pre štatutárneho audítora a audítorskú spoločnosť povinné. Za týmto účelom komora vedie zoznam členov komory. Asistent  štatutárneho audítora nie je členom komory.

K § 42              

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť majú právo voliť do orgánov komory, pričom štatutárny audítor má právo byť aj volený do orgánov komory. Asistent štatutárneho audítora nemá volebný hlas a ani nemôže byť volený.  K základným povinnostiam štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti a asistenta štatutárneho audítora patrí oboznamovať sa s vnútornými predpismi komory a dodržiavať ich, ako aj plniť uznesenia orgánov komory.  Ďalej sú povinní odvádzať komore príspevky. Suma povinných členských  príspevkov platených komore sa zníži audítorským spoločnostiam o uhradenú sumu ročného príspevku úradu podľa § 68 ods. 3 písm. f), ktorý budú platiť audítorské spoločnosti a ročného registračného poplatku podľa § 68 ods. 7, ktorý budú platiť štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré predpokladajú vykonávať štatutárny audit v SVZ.

K § 43              

Orgánmi komory je zhromaždenie, prezídium, dozorná rada a komisie. Funkčné obdobie je štvorročné. Navrhuje sa, aby tá istá osoba mohla byť zvolená za člena orgánu najviac v troch po sebe idúcich obdobiach. Za výkon funkcií nepatrí mzda ani odmena, ale len náhrada cestovných a vecných výdavkov a náhrada za stratu času. Členstvo v jednotlivých volených orgánoch komory je navzájom nezlučiteľné.

K § 44              

Najvyšším orgánom komory je zhromaždenie, ktoré zvoláva prezídium spravidla raz za rok. Medzi hlavné úlohy zhromaždenia patrí voľba a odvolávanie prezidenta komory a jednotlivých členov orgánov, schvaľovanie štatútu a jeho zmien, vnútorných predpisov, výšky zápisného a členských príspevkov, ako aj schvaľovanie rozpočtu komory.

K § 45              

Prezídium je výkonným orgánom v období medzi dvomi zhromaždeniami. Prezídium plní uznesenia zhromaždenia a zodpovedá mu za svoju činnosť. Navrhuje sa, aby každá územná sekcia bola zastúpená takým počtom členov,  ktorý zodpovedá pomeru členov územnej sekcie k celkovému počtu členov komory v SR. Minimálne musí mať územná sekcia zastúpeného v prezídiu jedného člena.

K § 46              

Dozorná rada je kontrolným orgánom  komory. Okrem kontrolnej činnosti zasiela podnety na disciplinárne konanie, ak štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť nepreukážu odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené pri previerke zabezpečenia kvality štatutárneho auditu vykonanej komorou. Zasiela tiež podnety na disciplinárne konanie, ak štatutárny audítor, audítorská spoločnosť a asistent štatutárneho audítora neplatia zápisné, členské príspevky, poplatky za vstupné testy alebo iné peňažné úhrady. V mimoriadnych prípadoch môže zvolať dozorná rada mimoriadne zhromaždenie.

K § 47              

Hlavnou úlohou komisie pre sústavné vzdelávanie je zabezpečenie a kontrola sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov, asistentov štatutárneho audítora a kontrolórov, ktorí zabezpečujú kontrolu kvality štatutárneho auditu. Je oprávnená zasielať podnety na disciplinárne konanie, ak sa štatutárny audítor alebo asistent štatutárneho audítora nezúčastňujú sústavného vzdelávania alebo podnety na konanie pred úradom.

K § 48              

Komisia pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu je za komoru hlavným nositeľom úloh za oblasť zabezpečenia kvality štatutárneho auditu. Previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu vykonáva prostredníctvom kontrolórov.

K § 49              

V kompetencii komory je ukladanie disciplinárnych opatrení štatutárnym audítorom, audítorským spoločnostiam a asistentom štatutárneho audítora za disciplinárne previnenia. K disciplinárnym opatreniam, ktoré je komora oprávnená uložiť, patrí písomné napomenutie, peňažná pokuta alebo vyčiarknutie zo zoznamu asistentov štatutárneho audítora.

K § 50

 Upravuje sa postup disciplinárnej komisie komory pri ukladaní rozhodnutia, ako aj o odvolaní sa proti tomuto rozhodnutiu v disciplinárnom konaní za porušenie povinností asistentmi štatutárneho audítora, štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami.

K § 51              

Zdrojmi príjmov komory je zápisné, členské príspevky, poplatky za vstupné testy od asistentov štatutárneho audítora, peňažné úhrady určené vnútornými predpismi komory, príjmy za služby, ktoré komora poskytuje, dary, pokuty a iné príjmy. Komora uhrádza zo svojich príjmov výdavky na svoju činnosť a na zabezpečenie rozvoja štatutárneho auditu. Komora ukladá svoju účtovnú závierku, výročnú správu a správu audítorov do neverejnej časti registra účtovných závierok.

K § 52              

Zriadenie úradu a jeho činnosť je v súlade s požiadavkou smernice  na vytvorenie účinného a  nezávislého systému verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami a úlohami súvisiacimi so zvýšením kvality práce štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. Je súčasne reakciou SR na požiadavku skvalitnenia finančného výkazníctva účtovných jednotiek, ktoré sú  považované za subjekty verejného záujmu a ktoré zostavujú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov. 

K § 53              

Podľa článku 32 smernice, v oblasti zvýšenia kvality práce štatutárnych audítorov a audítorských spoločností a dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu, nesie úrad konečnú zodpovednosť za vydávanie osvedčení o spôsobilosti na výkon štatutárneho auditu (certifikátov) a licencií, zápis štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín do príslušných zoznamov, prijímanie audítorských štandardov a etického kódexu, prijímanie štandardov internej kontroly kvality audítorských spoločností a štatutárneho auditu, sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, systém zabezpečenia kvality, systém prešetrovania a disciplíny štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. V súlade s článkom 26 nariadenia bude úrad vykonávať previerky zabezpečenia kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú štatutárne audity v SVZ.

            Zodpovednosť za sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré nevykonávajú audit v SVZ, disciplinárne konania a ukladanie disciplinárnych opatrení je týmto zákonom zverená komore, pod konečným dohľadom úradu. V prípade potreby, má však úrad právo prešetrovať štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti a má právo prijímať primerané opatrenia. 

V oblasti procesu zostavovania účtovnej závierky úrad zabezpečuje kontakt a komunikáciu s tvorcami medzinárodných účtovných štandardov a ich interpretácií a s výbormi a skupinami Európskej únie zodpovednými za prijímanie a aktualizáciu medzinárodných účtovných štandardov do práva Európskej únie.

Ustanovuje sa povinnosť pre úrad, aby informoval príslušný orgán v domovskom členskom štáte o registrácii audítorskej spoločnosti, pre ktorú bude SR hostiteľský členský štát. Súčasne je úrad povinný oznamovať iným orgánom členských štátov, kde štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pôsobí v hostiteľskom členskom štáte, ak im zanikla licencia v domovskom členskom štáte.

Úrad plní funkciu verejného dohľadu, svoju činnosť vykonáva nestranne a nezávisle, pri výkone svojej činnosti nesmie byť ovplyvňovaný žiadnymi orgánmi štátnej alebo verejnej moci, fyzickými ani právnickými osobami.

K § 54              

Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky na prerokovanie každoročne do 30. júna správu o činnosti úradu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu, účtovnú závierku a správu audítora ukladá úrad do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.

K § 55              

V súlade s bodom 3 článku 32 smernice je úrad  vedený nepraktizujúcimi osobami, ktoré najmenej tri roky pred svojím vymenovaním do orgánov úradu nevykonávali štatutárny audit, nemali hlasovacie práva v audítorskej spoločnosti, neboli členmi štatutárnych, dozorných alebo riadiacich orgánov audítorskej spoločnosti a neboli v zamestnaneckom ani inom vzťahu s audítorskou spoločnosťou. Tieto osoby však musia mať vedomosti o problematike súvisiacej so štatutárnym auditom buď na základe vlastných odborných skúseností z minulosti, alebo musia mať  vedomosti aspoň z jednej oblasti, ktoré sa vyžadujú pri audítorskej skúške.

V nadväznosti na požiadavku smernice sú členovia rady úradu vyberaní na základe nezávislého a transparentného postupu menovania, a to ministerstvom a Národnou bankou Slovenska. Členovia orgánov úradu konajú vo verejnom záujme.

Vzhľadom na skutočnosť, že za člena orgánu úradu nie je možné vymenovať osobu, ktorá nemá dobrú povesť, jej preukázanie sa presúva na kandidátov na tieto funkcie.

K § 56              

Rada je najvyšším orgánom úradu. Schvaľuje stratégiu činnosti úradu, ročný plán činnosti, štatút úradu, vnútorné predpisy úradu, rozpočet úradu, dohody o vzájomnej spolupráci s orgánmi dohľadu. Je orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu.

K § 57              

Radu tvorí päť členov. Rada navrhuje vymenovanie a odvolanie generálneho riaditeľa. Členov rady vymenúva a odvoláva  minister financií na návrh ministerstva a Národnej banky Slovenska.

S výnimkou generálneho riaditeľa, členovia rady nie sú zamestnancami úradu. Činnosť rady riadi predseda rady, ktorý podpisuje uznesenia rady. Člen rady je súčasne členom niektorého výboru úradu, členstvo je nezastupiteľné, čestné a nehonorované. Navrhuje sa možnosť predĺžiť funkčné obdobie pre člena rady najviac na tri funkčné obdobia.

K § 58              

Rada zasadá podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace. Rokovanie rady zvoláva a vedie predseda. Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých prítomných členov rady, prítomný musí byť aj predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda. Rokovanie rady je neverejné a vyhotovuje sa z neho zápisnica. Vzhľadom na požiadavky kladené na vypracovanie, kontrolu a zverejnenie zápisnice sa predlžuje lehota na zverejnenie zápisnice na internetovej stránke úradu na 15 pracovných dní.

K § 59              

Výkonným a štatutárnym orgánom úradu je generálny riaditeľ, ktorý je zamestnancom úradu, riadi činnosť úradu, koná v jeho mene a zastupuje SR v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti účtovníctva, výkazníctva a štatutárneho auditu, ktorých je úrad členom. Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister financií, funkčné obdobie sú štyri roky, pričom generálny riaditeľ môže byť zvolený najviac na tri funkčné obdobia.

Generálny riaditeľ riadi organizačný útvar - správa úradu, ktorý  pozostáva z dvoch manažérov, ktorí sú zamestnancami úradu a z ostatných zamestnancov úradu. Správa úradu zabezpečuje vedenie zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vrátane audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín a administratívne zabezpečuje komunikáciu s orgánmi dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu členských štátov a tretích krajín, ako aj ostatnú agendu, týkajúcu sa prevádzky úradu.

K § 60              

Dozorný výbor má troch členov a plní kontrolnú funkciu nad činnosťou úradu. Kontroluje hospodárenie úradu, schvaľuje jeho rozpočet a vyhodnocuje čerpanie rozpočtu. Navrhuje zvolanie rady, ak zistí nedostatky v hospodárení úradu.

Členovia dozorného výboru nie sú zamestnancami úradu, sú vymenúvaní a odvolávaní ministrom financií na návrh ministerstva a Národnej banky Slovenska. Ich funkčné obdobie je päť rokov. Navrhuje sa predĺženie funkčného obdobia členov dozorného výboru z doterajších dvoch najviac na tri funkčné obdobia.

K § 61              

Členov jednotlivých výborov úradu s výnimkou dozorného výboru vymenúva a odvoláva rada. Členovia výborov úradu, s  výnimkou tajomníkov výborov úradu, nie sú zamestnancami úradu. Rokovania výborov úradu  sú neverejné. Jednotlivé výbory majú špecifické vymedzenie svojej činnosti, preto sa členovia schádzajú podľa potreby, pričom minimálny počet rokovaní je raz za tri mesiace. V záujme transparentnosti sa však na internetovej stránke úradu zverejňujú zápisnice z rokovaní výborov úradu tak, aby neboli porušené ustanovenia osobitných predpisov, ktoré ukladajú povinnosť utajovať alebo zachovávať mlčanlivosť. Vzhľadom na to, že zápisnice výboru pre prešetrovanie a sankcie obsahujú aj informácie o uložení sankcií podľa správneho poriadku, ktoré sa týkajú účastníkov konania, nie je žiaduce, aby boli v uvedenom procese tieto zápisnice zverejňované na internetovej stránke úradu.

K § 62              

Výbor pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu dohliada na kvalitu výkonu štatutárneho auditu  a prispieva k zvyšovaniu jeho kvality.  V rámci dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu rozhoduje o vykonaní dohľadu, prijatie nápravných a preventívnych opatrení a posudzuje podnety zaslané komorou.

Podľa článku 38 smernice výbor posudzuje oznámenia subjektov verejného záujmu o zmene alebo odstúpení štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti počas výkonu štatutárneho auditu a ich zdôvodnenia.

K § 63              

Výbor pre prešetrovanie a sankcie je oprávnený preveriť postup disciplinárneho konania vedeného komorou a na základe závažných zistení výboru pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu je oprávnený začať konanie podľa § 64.

 Výbor pre prešetrovanie a sankcie musí mať nepárny počet členov. Vzhľadom na požiadavku smernice, aby úrad bol vedený iba nepraktizujúcimi osobami, vypúšťa sa nominácia dvoch členov tohto výboru, ktorí sú štatutárni audítori.

K § 64              

Účinný systém prešetrovania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností má za cieľ zistiť, napraviť a zabrániť nesprávnemu vykonávaniu štatutárneho auditu, ako aj stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vzťahu k štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam v prípadoch, ak nevykonávajú štatutárny audit podľa stanovených noriem. Súčasťou verejného dohľadu je i primerané zverejňovanie prijatých sankcií.

Sankciami podľa tohto ustanovenia, ktoré je možné uložiť štatutárnemu audítorovi a audítorskej spoločnosti, sú písomné napomenutie, písomné napomenutie zverejnené na internetovej stránke úradu, pokuta, pozastavenie licencie, vyčiarknutie z príslušného zoznamu alebo odobratie licencie. Peňažnú pokutu môže úrad uložiť aj komore. Dopĺňa sa možnosť uložiť dočasný zákaz vykonávania správnej alebo riadiacej funkcie pre člena správneho alebo riadiaceho orgánu v audítorskej spoločnosti alebo v SVZ. Úrad môže uložiť pokutu aj fyzickej osobe alebo právnickej osobe za neplnenie povinností ustanovených v zákone alebo v nariadení.

Účastníkom konania je štatutárny audítor, audítorská spoločnosť, člen správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti alebo SVZ, komora a úrad zastúpený výborom pre prešetrovanie a sankcie. Proti rozhodnutiu o uložení sankcie je možné podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už nemožno odvolať, je preskúmateľné len súdnou cestou. Na všetky ostatné oblasti, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

K § 65              

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa dopĺňa ustanovenie o možnosti zahladenia disciplinárneho opatrenia a sankcie na základe žiadosti, ak štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť preukážu počas príslušného obdobia dobrú povesť  a nedopustili sa nového porušenia disciplíny alebo neboli zistené nedostatky pri výkone štatutárneho auditu. Pri disciplinárnom opatrení alebo sankcii je to

- po uplynutí jedného roka, pokiaľ ide o uloženie písomného napomenutia a 

- po uplynutí piatich rokov, pokiaľ ide o peňažné pokuty.

K § 66              

Ustanovuje sa povinnosť pri hospodárení s majetkom úradu dodržiavať zásadu maximálnej hospodárnosti a efektívnosti používaných zdrojov. Úrad nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť a nesmie prijímať ani poskytovať úvery a pôžičky. Finančné prostriedky úradu sú určené na účely a v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti úradu.

K § 67              

Úrad zostavuje rozpočet na jednotlivé rozpočtové roky v členení na činnosti jednotlivých orgánov úradu a na správu úradu. V nadväznosti na ustanovenie článku 32 smernice o transparentnosti úradu, zverejňovaní ročných plánov a správ o činnosti, úrad bez zbytočného odkladu zverejňuje na svojej internetovej stránke  rozpočet schválený dozorným výborom, výročnú správu, ktorú overil audítor, ktorý nie je členom orgánu úradu a ktorú prerokovala vláda.

K § 68              

Článok 32 smernice vyžaduje zabezpečiť, aby systém verejného dohľadu mal k dispozícii primerané zdroje, bol bezpečný a nezávislý od akéhokoľvek neprimeraného vplyvu štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. S cieľom zabezpečiť túto požiadavku je úrad financovaný kombinovaným spôsobom a to zo štátneho rozpočtu a z príjmov, ktoré predstavujú poplatky za úkony na úrade, najmä  za zapísanie štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a audítorov a audítorských spoločností tretích krajín do zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, audítorské skúšky a skúšky spôsobilosti.  Malú časť príjmov predstavujú pokuty udelené úradom v konaniach za porušenie ustanovení tohto zákona, prípadne úrok z omeškania za ich neskoré uhradenie.

            Ročný príspevok, ktorý bol platený subjektmi verejného záujmu, je ustanovený pevnou sumou, pričom bola jeho maximálna výška primerane znížená pri každom druhu subjektu verejného záujmu. Vzhľadom na rozšírenie kompetencií úradu a s tým súvisiace navýšenie prevádzkových nákladov sa navrhuje, aby všetky audítorské spoločnosti boli povinné platiť úradu každoročne ročný príspevok v sume 300 eur. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktorí predpokladajú vykonávať štatutárny audit v SVZ, budú povinní platiť úradu súčasne aj ročný registračný poplatok, ktorého výška nadväzuje na počet predpokladaných auditov v SVZ. Podrobnosti o registrácii a vyúčtovaní ročného registračného poplatku určí úrad vo svojom vnútornom predpise.

            Ustanovuje sa tiež moment zaplatenia ročného príspevku na účel správneho výpočtu prípadných úrokov z omeškania. Subjekt, ktorý vznikne alebo zanikne v priebehu účtovného obdobia, bude povinný platiť pomernú čiastku ročného príspevku. Je tiež ustanovená lehota piatich rokov, od ktorej je ročný príspevok premlčaný.

K § 69              

V prípade, že povinné subjekty neuhradia príspevky v termínoch stanovených týmto zákonom, alebo neuhradia pokuty udelené podľa tohto zákona včas, sú povinné zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,01% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

K § 70              

V rámci spoločných ustanovení sa v  súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z.  o ochrane osobných údajov štatutárni audítori a audítorské spoločnosti oprávňujú spracúvať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu povolania a poskytovania uisťovacích a súvisiacich audítorských služieb, ako aj úrad a komora v rozsahu nevyhnutnom na účely vedenia evidencií.

K § 71              

Ide o spoločné ustanovenia na zosúladenie ustanovení pôvodného zákona s týmto zákonom. 

K § 72              

Ide o prechodné ustanovenia na zosúladenie pôvodného zákona s týmto zákonom. 

K § 73              

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, na výkon činnosti štatutárneho audítora, postup podávania žiadostí o zápis do zoznamu štatutárnych audítorov a rozhodovanie o zápise do zoznamu štatutárnych audítorov sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o poskytovaní služieb, a to zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 74              

Týmto zákonom sa transponujú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe k tomuto zákonu.

K § 75              

            Zrušuje sa zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

 

K čl. II

K bodu 1

Splnenie vymedzených podmienok v § 2 ods. 6 až 8 na zatriedenie účtovnej jednotky do veľkostných skupín sleduje účtovná jednotka za dve po sebe bezprostredne idúce účtovné obdobia, pričom sa zatriedi do veľkostnej skupiny na začiatku účtovného obdobia a na základe zatriedenia postupuje podľa zákona pri účtovaní a zostavení účtovnej závierky. Predmetom spresnenia je sledovanie podmienok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie na zatriedenie účtovnej jednotky od nasledujúceho účtovného obdobia.

K bodu 2

Povinnosť uvádzať v poznámkach údaje o nákladoch za audítorské služby sa v súlade s čl. 18 smernice 2013/34/EÚ ustanovuje iba pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu ustanovené zákonom o účtovníctve. Súčasne sa vypúšťa písmeno „c) súvisiace audítorské služby“, ktoré ustanovovalo povinnú náležitosť poznámok k účtovnej závierke, keďže táto časť bola vypustená z čl. 18 ods. 1 písm. b) uvedenej  smernice. V nadväznosti na zmenu pojmu „audítor“ na „štatutárny audítor“ sa upravuje tento pojem aj v zákone o účtovníctve. 

K bodom 3, 4  a 6 až 10

Z dôvodu  zmien v zákone o štatutárnom audite sa upravujú ustanovenia týkajúce sa výboru pre audit, pričom sa celý § 19a, ktorý ustanovoval zriadenie výboru pre audit, presúva do nového zákona o štatutárnom audite. V § 38 sa vypúšťajú sankcie účtovným jednotkám, ak nezriadili výbor pre audit. Tieto sankcie sa budú ukladať v súlade so zákonom o štatutárnom audite.

K bodu 5

Úpravou § 22 ods. 11 zákona sa prijíma možnosť členského štátu stanoviť oslobodenie na  zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky a zosúladenie s  čl. 23 smernice 2013/34/EÚ.

K bodu 11

K § 39n - Ustanovenie stanovuje postup pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky podľa znenia zákona účinného od 1. januára  2016. V nadväznosti na ustanovenie podľa § 22 ods. 11 zákona materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, môže využiť oslobodenie od zostavenia  konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí 31. decembra 2016. Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok,  postupuje podľa § 22 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2016 pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí v priebehu roka 2017.

K § 39o - Konanie o sankcii podľa zákona o účtovníctve za nezriadenie výboru pre audit sa dokončí v súlade so zákonom o účtovníctve.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016, pričom pre čl. I a čl. II body  3, 4 a 6 až 10 a § 39o v bode 11 sa navrhuje účinnosť od 17. júna 2016, ktorá nadväzuje na účinnosť nariadenia a smernice.

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.

 

 

 

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády 

a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

K predpisu 423/2015, dátum vydania: 22.12.2015

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Oblasť auditu účtovných závierok je na úrovni Európskej únie harmonizovaná od roku 1984. V roku 2006 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES, ktorá podstatným spôsobom rozšírila pôsobnosť predchádzajúcej smernice, a to najmä v oblasti dohľadu nad výkonom auditu.

Európsky parlament v roku 2014 schválil Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/56/EÚ, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (ďalej len „smernica“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (ďalej len „nariadenie“). Slovenská republika (ďalej len „SR“) je povinná transponovať a uplatniť vo vnútroštátnej legislatíve obidva tieto predpisy od 17. júna 2016.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania bol zmenený názov zákona. Pojmy „audit“ a „audítor“ boli nahradené pojmami „štatutárny audit“ a „štatutárny audítor“.  Uvedenou zmenou bolo dosiahnuté presnejšie zosúladenie návrhu zákona s novelizovanou smernicou, keďže z vecného obsahu sú pojmy „audit“ a „audítor“ obsahovo širšie. 

           Predkladaný návrh zákona transponuje smernicu a časti nariadenia, ktoré sú opciou pre členské štáty. Vzhľadom na rozsiahlejšiu novelu smernice a z nej vyplývajúce množstvo zmien v zákone bolo prijaté riešenie predložiť nový zákon o štatutárnom audite, ktorý bude prehľadne a jednoznačne upravovať jednotlivé oblasti štatutárneho auditu a dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu. Zmeny sa týkajú predovšetkým oblastí 

- rozsah subjektov verejného záujmu, 

- rozšírenie povinností vyplývajúcich zo  zákona aj na subjekty verejného záujmu,

- zloženie a kompetencie výboru pre audit, 

- zvýšenie nezávislosti a zabezpečenia systému vnútornej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, 

- vnútorná organizácia štatutárnych audítorov a audítorských spoločností,

- zavedenie  účinných mechanizmov na podporu ohlasovania porušení smernice alebo nariadenia,

- presun niektorých kompetencií zo Slovenskej komory audítorov na Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „úrad“),

- zavedenie nových kompetencií pre úrad,

- zavedenie nových registračných poplatkov pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú audit v subjektoch verejného záujmu.

            Vzhľadom na podstatný verejný záujem subjektov verejného záujmu, ktorý vyplýva z rozsahu a zložitosti ich činnosti, ako aj z povahy ich činnosti a v  záujme dosiahnutia spoločného regulačného rámca štatutárneho auditu  subjektov verejného záujmu  bolo prijaté nariadenie. Ustanovuje podrobné pravidlá a prísnejšie požiadavky na štatutárnych audítorov subjektov verejného záujmu ako na ostatných štatutárnych audítorov. Cieľom nariadenia je zabezpečiť, aby štatutárne audity subjektov verejného záujmu mali primeranú kvalitu, a aby ich vykonávali štatutárni audítori a audítorské  spoločnosti podliehajúce prísnym požiadavkám. Spoločný regulačný prístup by mal zlepšiť integritu, nezávislosť, objektívnosť, zodpovednosť, transparentnosť a spoľahlivosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vykonávajúcich štatutárne audity subjektov verejného záujmu, čím sa prispeje k skvalitneniu štatutárnych auditov v EÚ, a tým k hladkému fungovaniu vnútorného trhu pri dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.  Nariadenie sa uplatňuje nielen na štatutárnych audítorov subjektov verejného záujmu, ale aj na samotné subjekty verejného záujmu. Aj keď je nariadenie priamo uplatniteľné v členskom štáte EÚ, je možné, aby členský štát uplatnil prísnejšie požiadavky ako ustanovuje nariadenie alebo môže povoliť  určité zjednodušenia v oblasti štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu. Nariadenie umožňuje alternatívne riešenia najmä v týchto oblastiach:

- limit na poplatky za neaudítorské služby a limit na celkové poplatky od jedného klienta,

- druhy poskytovaných neaudítorských služieb,

- obsah správy audítora,

- dodatočná správa pre výbor pre audit,

- dodatočná správa orgánom dohľadu,

- dĺžka trvania zákazky na štatutárny audit a povinná rotácia kľúčového audítorského partnera a povinná rotácia audítorskej spoločnosti.  

            Návrh zákona upravuje postavenie a činnosť štatutárnych audítorov, audítorských spoločností, asistentov štatutárneho audítora, definuje štatutárny audit a podmienky, za ktorých sa môže vykonávať. Ďalej upravuje  pôsobenie Slovenskej komory audítorov, úradu, ako aj postup úradu pri vykonávaní dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu.

            Štatutárny audit podľa tohto zákona môžu vykonávať len štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, ktorí sú  zapísaní v SR do zoznamu štatutárnych audítorov alebo zoznamu audítorských spoločností. Tieto zoznamy sú verejne prístupné, pričom za ich vedenie je zodpovedný úrad. Úrad bude povinný zaregistrovať aj audítorskú spoločnosť, ktorá je schválená v inom členskom štáte, ak jej kľúčový audítorský partner, ktorý vykonáva štatutárny audit v jej mene, je slovenský audítor zapísaný do zoznamu štatutárnych audítorov. Na tento účel sú zadefinované pojmy „domovský členský štát“ a „hostiteľský členský štát“. 

            Smernica kladie veľký dôraz na dobrú povesť štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti. Kvalifikácia v oblasti štatutárneho auditu, ktorú získali audítori v jednotlivých členských štátoch, sa podľa smernice považuje za rovnocennú v celej EÚ. To znamená, že členské štáty sú povinné navzájom si tieto kvalifikácie uznávať. Preto  audítor z členského štátu, ktorý sa bude uchádzať o licenciu v SR, nemusí vykonať audítorskú skúšku v plnom rozsahu, ale preverujú sa iba jeho znalosti týkajúce sa zákonov a právnych predpisov platných v SR.

Smernica kladie taktiež veľký dôraz na sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, zabezpečením ktorého bola poverená Slovenská komora audítorov (ďalej len „komora“). Ak sa štatutárni audítori a asistenti audítora procesu sústavného vzdelávania nezúčastňujú, je možné uložiť im primerané sankcie. Konečnú zodpovednosť za dohľad nad vzdelávaním nesie úrad.

Štatutárni audítori musia dodržiavať najvyššie etické normy, pričom sa musia riadiť zásadami profesijnej etiky, čo zahŕňa, keďže vykonávajú poslanie vo verejnom záujme, ich bezúhonnosť, nestrannosť a ich odbornú spôsobilosť, ako aj náležitú starostlivosť. Zároveň audítori a audítorské spoločnosti musia bezpodmienečne rešpektovať súkromie svojich klientov. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj  na všetky osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi dohľadu, to však nesmie brániť výmene dôverných informácií medzi týmito orgánmi.

Štatutárni audítori, audítorské spoločnosti, ako aj fyzické osoby, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu, musia byť nezávislí od účtovnej jednotky, v ktorej vykonávajú štatutárny audit (ďalej len „auditovaný subjekt“). Môžu auditovaný subjekt informovať o záležitostiach vyplývajúcich zo štatutárneho auditu, ale musia sa zdržať zasahovania do procesov jeho vnútorného rozhodovania. Upresňuje sa počas akého obdobia musí byť štatutárny audítor nezávislý, pričom ide minimálne o obdobie, na ktoré sa vzťahuje účtovná závierka, ktorej štatutárny audit sa má vykonať, ako aj na obdobie, počas ktorého sa štatutárny audit vykonáva.

            Členstvo v komore je povinné pre všetkých štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti. Hlavnou náplňou činnosti komory bude realizovať systém zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, ktorému budú podliehať štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, okrem tých ktorí vykonávajú štatutárny audit subjektov verejného záujmu, a systém sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov a asistentov štatutárneho audítora.  Navrhuje sa, aby Slovenská komora audítorov podľa doterajšieho zákona bola Slovenskou komorou audítorov podľa tohto zákona.

Úrad, ktorý bol zriadený v  súlade s článkom 32  smernice, vykonáva účinný verejný dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. V novom zákone sa posilňuje nezávislosť úradu, a to predovšetkým v oblasti jeho riadenia nepraktizujúcimi osobami, rozšírením kompetencií o oblasť  vykonávania previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktorí vykonávajú štatutárny audit subjektov verejného záujmu, ako aj o dohľad nad subjektmi verejného záujmu v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu.

V oblasti zvyšovania kvality práce štatutárnych audítorov a audítorských spoločností a dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu, úrad nesie konečnú zodpovednosť za vydávanie osvedčení o spôsobilosti na výkon štatutárneho auditu (certifikátov) a licencií, zápis štatutárnych audítorov, audítorských spoločností, audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín do príslušných zoznamov, prijímanie audítorských štandardov a etického kódexu audítora, prijímanie štandardov vnútornej kontroly kvality audítorských spoločností a štatutárneho auditu, sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, systém zabezpečenia kvality, systém prešetrovania a sankcií štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. 

            Úrad zabezpečuje dostupnosť medzinárodných účtovných štandardov pre subjekty v SR, ako aj  ich interpretácie.

Naďalej sa predpokladá kombinovaný spôsob financovania úradu. Jedným zo zdrojov sú ročné príspevky subjektov verejného záujmu, ďalším zdrojom je príspevok zo štátneho rozpočtu. Novým príjmom úradu budú paušálne ročné príspevky od audítorských spoločností a ročný registračný poplatok od štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú štatutárny audit v SVZ. O uhradenú sumu ročných  príspevkov a ročných registračných poplatkov sa navrhuje znížiť členské platené v komore.

            Financovanie výdavkov na prevádzku úradu a správu úradu je hradené zo štátneho rozpočtu.

            Výdavky na financovanie výboru pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu sa hradia z príspevkov účtovných jednotiek, ktoré sú subjektmi verejného záujmu. Zvýšené náklady v súvislosti s vykonávaním previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré bude vykonávať úrad, sa navrhuje vykryť zo zavedeného ročného príspevku pre audítorské spoločnosti a z nového ročného registračného poplatku, ktorý budú uhrádzať štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ak sa rozhodnú vykonávať štatutárny audit v subjekte verejného záujmu.  Náklady na audítorské skúšky, skúšky spôsobilosti a preskúšanie štatutárnych audítorov sa hradia z platieb za tieto úkony prijatých od povinných osôb.

            Komora bude naďalej hradiť zo svojich zdrojov náklady spojené so zabezpečením sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov a asistentov štatutárneho audítora, náklady na zabezpečenie previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré nevykonávajú štatutárny audit v subjektoch verejného záujmu a náklady na disciplinárne konania.

            Účtovné jednotky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, budú  naďalej povinné platiť ročný príspevok úradu na skvalitnenie finančného výkazníctva, ako aj v záujme zabezpečenia previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu. Výška príspevkov je uvedená v paušálnej sume v § 68 zákona. Vzhľadom na to, že boli vypustené z okruhu subjektov verejného záujmu účtovné jednotky, ktoré neboli povinné platiť príspevok, resp. tie ktoré sú malé, zmena štruktúry subjektov verejného záujmu nebude mať významný vplyv na celkový príjem z týchto príspevkov do rozpočtu úradu. Audítorské spoločnosti  budú povinné platiť ročný príspevok v sume 300 eur.  Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré budú vykonávať štatutárny audit v subjekte verejného záujmu budú povinné platiť na každý rok ročný registračný  poplatok. Jeho výška je nadväzuje na predpokladaný počet štatutárnych auditov v SVZ, ktoré predpokladajú štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti v nasledujúcom roku vykonať. Podrobnosti o registrácii a spôsobe vyúčtovania ročného registračného poplatku určí úrad vo svojom vnútornom predpise. O sumu ročných príspevkov a ročných registračných poplatkov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností sa znížia platby členských príspevkov týchto subjektov do komory.

            Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Bude mať nevýznamný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a to v niektorých účtovných jednotkách, ktoré sú zaradené medzi subjekty verejného záujmu.

            Rozšírením kompetencií úradu vznikne 14 nových pracovných miest z toho 11 na trvalý pracovný pomer a 3 na vedľajší pracovný pomer. V úvodnej fáze zavádzania jednotnej metodológie previerok kvality štatutárneho auditu sa predpokladá dočasne zamestnať 3 pracovníkov  na vedľajší pracovný pomer v rámci prípravy dizajnu a vývoja SW riešenia metodológie previerok.

             Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody.

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore