Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 12.01.2023 do 31.03.2024

Platnosť od: 31.07.2007
Účinnosť od: 12.01.2023
Účinnosť do: 31.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Zdravé životné podmienky
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST45JUD2219DS37EUPP32ČL8

Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 12.01.2023 do 31.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 355/2007 s účinnosťou od 12.01.2023 na základe 517/2022

Vládny návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 355/2007, dátum vydania: 31.07.2007

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Príprava návrhu zákona vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23.9.2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003-2008 v rámci Európskej únie zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia.

Problematika upravená v návrhu zákona je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti.

Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi súžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.

V návrhu zákona sa najmä v záujme jeho jednoznačnej aplikácie v praxi v značnom rozsahu rozširujú základné pojmy, upresňuje sa pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. V návrhu zákona sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností (napríklad prevádzkovanie pohrebiska), dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.

Návrh zákona odráža vo svojej štruktúre dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým moderným spôsobom a jej úprava v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú zaraďuje do prevencie ochorení, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva aj tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

Nahradenie zákona č. 126/2006 Z. z. novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Orgánmi verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva sú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 ostáva zachovaná. Návrh zákona predpokladá rozšírenie právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dovŕši kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.

Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.

Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k navrhovanému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami návrhu zákona.

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Činnosť protiepidemických komisií nie je finančne napojená na štátny rozpočet kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, pretože členstvo v protiepidemickej komisii je čestnou funkciou. Protiepidemické komisie sa skladajú zo zamestnancov úradov verejného zdravotníctva a nemocníc. Ostatné činnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa zabezpečia v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mal prispieť k prevencii ochorení a iných porúch zdravia a tým aj k zlepšeniu kvality života.

Nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pretože návrh zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie jednoznačnou a ucelenou úpravou požiadaviek z hľadiska ochrany verejného zdravia a jej previazanosťou na platnú právnu úpravu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), články 31 až 37,

◊Zmluva o založení európskeho spoločenstva (Hlava XIX Životné prostredie)

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení z Nice, čl. 2, čl. 3, čl. 30, čl. 153 a čl. 157

- sekundárnom

◊Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1).

◊Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 2).

◊Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 1).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. ( Ú.v. EÚ L 64, 4.3.2006)

◊Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. ( Ú.v. EÚ L 330, 5.12.1998).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci, ktorá je konsolidovanou smernicou predchádzajúcich direktív (siedma individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/ EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29.apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

◊Smernica Komisie 2000/39/ES, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Komisie 91/322/EHS o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1)

◊Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. V. EÚ L 038, 9.2.2006).

◊Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1.).

◊Smernica 2003/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V EÚ, 05/zv. 5).

◊Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. V. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).

◊Smernica Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. V. ES L 177, 6.7.2002).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).

◊Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, najmä ak existuje nebezpečenstvo poškodenia bedrovej chrbtice pracovníkov (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

◊Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov. (Ú. v. ES L 307, 18.11.1974).

◊Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení jej ďalších noviel. (Ú.v. ES L 262, 27.9.1976).

◊Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky v znení smernice Európskej komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006. (Ú.v. ES L 140, 23.6.1995).

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.).

◊Smernica Rady 2003/122/EUROATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

je upravená v práve Európskej únie:

-sekundárnom

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2),

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.),

◊Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

c)Pokiaľ ide o smernicu 76/160/EHS z 8.12. 1975 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev : napr. C-26/04 Komisia proti Španielsku, C-278/01 Komisia proti Španielsku, C-272/01 Komisia proti Portugalsku, C-427/00 Komisia proti Spojenému kráľovstvu, C-268/00 Komisia proti Holandsku, C-307/98 Komisia proti Belgicku, C-198/97 Komisia proti Nemecku; nie je obsiahnutá v judikatúre súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 a Smernicu Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Delhaize and Le Lion v. Promalvin and AGE Bodegas Unidas. C-47/90,

–rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Buet v Ministére Public C-382/87,

– rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Parfumerie-Fabric 4711 v. Provide. C/88.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie

◊Smernice Rady 90/641/Euratom bola 31.12. 1993,

◊Smernice Rady 92/3 EURATOM bola 1. 1. 1994,

◊Smernice Rady 89/618 EURATOM bola 27. 11. 1991,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES bola 24.3.2006

◊Smernica Rady 98/83/ES bola 1.5.2004

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES bola 30.11.1996

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES bola 25.5.2004

◊Smernica Komisie 2000/39/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Komisie 91/322/EHS bola 31.12.1993

◊Smernica Komisie 2006/15/ES bude 27. 8.2007

◊Smernica Rady 98/24/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Rady 83/477/EHS bola 1.1.1987

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES bola 15.4.2006

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES bude 30.4.2008

◊Smernica Rady 2003/10/ES bola 15.2.2006

◊Smernica Rady 2002/44/ES bola 6.7.2005

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES je 27.4.2010

◊Smernica Rady 90/269/EHS bola 31.12.1992

◊Smernica Rady 74/556/EHS bola 1. máj 2004

◊Smernica Rady 76/768/EHS bola 1.5.2004

◊Smernica Komisie 95/17/ES bola 1 mája 2004

◊Smernice Rady 96/29/EURATOM bola 13. 5. 2000

◊Smernice Rady 97/43 EURATOM bola 13.5. 2000

◊Smernice Rady 2003/122/EUROATOM bola 31. 12. 2005.

d)nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov, úplne,

◊zákon č. 541./2004 o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk vody na kúpanie a jej kontrolu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č.354/2006Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu;

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku,

◊ nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pokiaľ ide o Smernicu EP a Rady 2006/7/ES a Smernicu Rady 76//160/EHS v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienka a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie pre vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Do základných pojmov sú zaradené pojmy ako verejné zdravotníctvo, ktoré je definované ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, verejné zdravie, determinanty zdravia, zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, prevencia ochorení, spôsob života. Zákon definuje aj pandémiu a definuje ju ako rozsiahlu epidémiu s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, pričom býva postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, definuje epidemiologicky závažnú činnosť ako činnosť, ktorou sa môže pri zanedbaní postupov správnej praxe alebo nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia, na účely tohto zákona definuje napr. zamestnávateľa ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú osobu a fyzickú osobu, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zákon pre oblasť radiačnej ochrany definuje pojmy, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Definuje napríklad lekárske ožiarenie ako ožiarenie pacientov v súvislosti s určením ich diagnózy alebo liečby alebo pacientov, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú na lekárskych alebo biomedicínskych výskumných programoch, rádioaktívnu látku, rádioaktívnu kontamináciu, kontrolované pásmo, externého dodávateľa služieb a pod.

K § 3

Taxatívne sa ustanovujú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Z dôvodu, že ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou každého jednotlivca a inštitúcie, zákon definuje aj partnerov pre spoluprácu orgánov verejného zdravia pri plnení ich úloh. Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú pri plnení svojich úloh s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a samosprávnymi krajmi, školami a vedecko-výskumnými inštitúciami ako aj s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, stavovskými organizáciami v zdravotníctve, so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou a s inými právnickými osobami a fyzickými osobami a v neposlednom rade aj s medzinárodnými organizáciami. Pri plnení úloh na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok spolupracujú s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a s ostatnými orgánmi dozoru.

K § 4

Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku verejného zdravia, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva, pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku verejného zdravotníctva a schvaľuje národné referenčné centrá ako špecializované pracoviská na zabezpečenie špecializovaných činností pre úsek verejného zdravia a plní ďalšie úlohy, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 4.

K § 5

Úrad verejného zdravotníctva naďalej ostáva ako rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Zákon opätovne zavádza tradične zaužívanú a vo verejnosti známu funkciu hlavného hygienika Slovenskej republiky najmä z dôvodu, že jeho náplň činnosti a kvalifikačné predpoklady na vykonávanie tejto funkcie nezodpovedajú iba výkonu funkcií „riaditeľa“ zariadenia.

Zákon podrobne ustanovuje náplň činnosti úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva jednak vo vypracúvaní návrhov zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, vykonávaní štátnej správy na úseku verejného zdravia, plnení úloh v oblasti radiačnej ochrany, v oblasti kozmetických výrobkov a podobne. Zákon ukladá úradu verejného zdravotníctva povinnosti informovať členské štátny Európskej únie a Európsku komisiu o vydaných povoleniach vo vybraných oblastiach ako aj povinnosť žiadať Európsku komisiu o stanoviská k taxatívne vymedzených veciach.

K § 6

Výkon štátnej správy na úseku verejného zdravia zákon zveruje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako prvostupňovým správnym orgánom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Sídla a územné obvody zostávajú nezmenené a sú usporiadané tak, ako to vyplýva z prílohy č. 1 návrhu zákona. Návrh zákona obdobne ako pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádza opätovne funkciu hlavného hygienika, tak aj pre výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva v rámci regionálneho úradu verejného zdravotníctva zavádza funkciu regionálneho hygienika.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú na prvom stupni štátnu správu na úseku verejného zdravia nariaďovaním opatrení, vydávaním, povolení a iných rozhodnutí. Ďalej sa regionálne úrady verejného zdravotníctva podieľajú na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravia a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti.

Zákon rozširuje právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídle krajov najmä pre oblasť radiačnej ochrany a pre zabezpečenie rýchlosti, hospodárnosti a operatívnosti niektorých úloh na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia; regionálne úrady verejného zdravotníctva v sídle krajov odborne a metodicky vedú a koordinujú činnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva v kraji, zriaďujú komisie na preskúšanie osôb na získanie niektorých druhov osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon činností a zabezpečujú laboratórne činnosti pre úrady verejného zdravotníctva v kraji.

K § 7

Upravuje sa problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány ustanovené v § 3. Vymedzením pôsobnosti v § 7 sa odstraňujú niektoré kompetenčné spory, ktoré medzi orgánmi verejného zdravotníctva vznikli pri praktickom uplatňovaní zákona č. 126/2006 Z. z. najmä na úseku radiačnej ochrany.

K § 8

Upravuje sa problematiku schvaľovania a činnosti národných referenčných centier ako špecializovaných pracovísk zabezpečujúcich nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov, expertízne činnosti a pod. Zriaďované sú v rámci úradov verejného zdravotníctva na základe ich schválenia ministerstvom zdravotníctva na základe žiadosti, pričom na schválenie sa vyžaduje splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Návrh zákon taxatívne ustanovuje aj doklady, ktoré musia byť k žiadosti o priložené.

K § 9

Návrh zákona ustanovuje pre potreby monitorovania radiačnej situácie na území Slovenskej republiky radiačnú monitorovaciu sieť a túto sieť aj definuje.

Radiačná monitorovacia sieť sa vytvára na účely zabezpečovania merania určených veličín v určených zložkách životného prostredia, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, získavania údajov o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia, ktoré budú slúžiť ako podklad pre systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.

K § 10

Návrh zákona novým a moderným spôsobom poníma úlohy úradov verejného zdravotníctva súvisiace s prevenciou ochorení a iných porúch zdravia.

Úrady verejného zdravotníctva sa v rámci prevencie ochorení a iných porúch zdravia zúčastňujú na príprave a riešení celospoločenských ako aj regionálnych programov podpory, ochrany a rozvoja verejného zdravia, plnia špecializované úlohy v oblasti verejného zdravotníctva, nariaďujú opatrenia na predchádzanie ochoreniam a posudzujú návrhy na jednotlivé činnosti z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu, predovšetkým v rámci poradní zdravia.

K § 11

Úrady verejného zdravotníctva okrem pôsobnosti vymedzenej v návrhu zákona, ktorá im vyplýva z postavenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, plnia aj špecializované úlohy súvisiace s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Ide najmä o zhromažďovanie základných údajov v oblasti verejného zdravia, objektivizáciu faktorov životného a pracovného prostredia, monitorovanie vzťahu determinantov zdravia a verejného zdravia, monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovných podmienkam, vykonávanie hodnotenia ich dopadov na zdravie. Výstupy z týchto špecializovaných úloh sú využiteľné napr. pri ustanovovaní limitov a hodnôt prípustnej záťaže organizmu faktormi životného a pracovného prostredia, pri posudkovej činnosti orgánov na ochranu zdravia, pri poradenskej činnosti a pod.

K § 12

Zákon ustanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré delí na opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia, ochorení podmienených prácou ako aj na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením. Ide o opatrenia, ktoré nariaďujú spravidla regionálne úrady verejného zdravotníctva ako jednu z úloh na úseku prevencie ochorení a na obmedzenie ich výskytu. Právo nariadiť opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení zákon zveruje ministerstvu zdravotníctva a tiež z dôvodu špecificity týchto opatrení v § 60 ods. 2 ustanovuje, že na nariadenie týchto opatrení sa nevzťahuje konanie podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, návrh zákona v § 51 a § 52 ustanovuje povinnosť fyzickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a právnickým osobám plniť takto nariadené opatrenia.

K § 13

Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu zákon výslovne ukladá v § 52 ods. 1 písm. b) fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto opatrenia na posúdenie a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, ale dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu, potrebného na rozhodnutie vo veci. Návrh zákona dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia, aby z dôvodu zvláštnej dôležitosti tento návrh mohol posúdiť v lehote 60 dní, ktorú môže predĺžiť ešte o ďalšie dva mesiace, o čom však musí žiadateľa bezodkladne informovať.

Posudky, ktoré orgány verejného zdravotníctva v rámci posudkovej činnosti vydávajú, sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) až na prípady ustanovené v odseku 3, podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva k predkladaným návrhom vydávajú záväzné stanoviská v súlade s ustanoveniami stavebného zákona.

Návrh zákona pamätá aj na prípady, ktoré nie sú v zákone taxatívne vymedzené, ale ich posúdenie z hľadiska možného vplyvu na zdravie môže byť dôležité a preto ustanovuje, že aj tieto návrhy môžu byť posúdené, ale výsledkom takéhoto posúdenia nie je individuálny správny akt.

K § 14

Na úradoch verejného zdravotníctva sa zriaďujú poradne zdravia, prostredníctvom ktorých úrady plnia dôležitú úlohu pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia. Zákon ustanovuje, že ich cieľom je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života ako aj prostredníctvom vyhľadávania rizikových faktorov rôznych druhov ochorení.

K § 15

Upravuje sa zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti s taxatívne vymedzeným okruhom činností, na ktoré sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vyžaduje. Regionálne úrady verejného zdravotníctva zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností, t. j. činností, pri ktorých je vysoké riziko vzniku a šírenia prenosných ochorení, regionálne úrady v sídle krajov zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi, na nákup, predaj a spracovávanie húb a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na zisťovanie faktorov v životnom a v pracovnom prostredí, hodnotenie zdravotných rizík, ako aj na činnosti významné v oblasti radiačnej ochrany a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie. Právna úprava zohľadňuje aj pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória.

K § 16

Upravuje sa spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti, podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, resp. podmienky na vykonávanie činností taxatívne ustanovených v § 15 a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti. Uvedenú problematiku rieši aj z pohľadu uchádzača o výkon vybraných činností z iného členského štátu Európskej únie.

K § 17

Navrhovaná právna úprava umožňuje, ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou inak a nehrozí ohrozenie zdravia ľudí, orgánu verejného zdravotníctva povoliť výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody avšak len v prípade, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia; výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako l0 m3 pitnej vody za deň.

Z dôvodov ochrany zdravia ako aj predchádzanie ochoreniam návrh zákona dáva možnosť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu rozšíriť rozsah a početnosť vykonávaných kontrol pri vodárenskom zdroji na zásobovanie pitnou vodou.

Navrhovaná právna úprava transponuje príslušné ustanovenia Smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

K § 18

Návrh zákona v tomto paragrafe ustanovuje, že výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody a tiež že tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou.

K § 19

Návrh zákona akceptuje požiadavky Smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti v otázkach zodpovednosti za prírodné kúpalisko tým, že v prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska ustanovuje, že osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, avšak len za podmienky, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania. Tiež taxatívne vymenúva povinnosti prevádzkovateľov kúpalísk, ktoré je potrebné plniť na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ktoré by sa mohli vyskytnúť v dôsledku nesprávneho prevádzkovania kúpaliska.

K § 20

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok a to už v štádiu ich navrhovania. Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie ako aj osvetlenie a preslnenie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami človeka a nesmú pre organizmus znamenať zbytočnú záťaž. Z uvedenému vyplýva aj požiadavka, že v novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denné osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať.

K § 21

Návrh zákona počíta s tým, že aktuálna spoločenská situácia si vyžaduje aj výstavbu bytov nižšieho štandardu a ubytovacích zariadení, ktoré však tiež musia zodpovedať minimálnym požiadavkám tak, aby negatívne neovplyvňovali zdravie užívateľov. Vypracovaný prevádzkový poriadok má zabezpečiť, aby prevádzka najmä v ubytovacích zariadeniach zodpovedala hygienickým požiadavkám.

K § 22

Návrh zákona vychádza z požiadavky, že k rozvoju zdravia je potrebné vytvárať priestory, v ktorých je možné uskutočňovať rôzne športové a telovýchovné podujatia. Tieto zariadenia však nesmú prevádzkou svoje okolie obťažovať (napr. hlukom, prachom a pod.) a tiež nesmú svojim vybavením ohrozovať zdravie užívateľov.

K § 23

Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo podľa tohto zákona patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiku, manikúru, pedikúru, soláriá, sauny, tetovacie salóny, zariadenia, v ktorých sa poskytujú regeneračné a rekondičné služby. Keďže ide o zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, je bezpodmienečné nutné, aby prevádzka týchto zariadení bola zabezpečená tak, aby v nich nedochádzalo ku vzniku a prípadne šíreniu prenosných ochorení. V týchto zariadeniach môžu byť zamestnané len osoby s predpísanou odbornou spôsobilosťou a veľký dôraz sa musí klásť aj na používané pracovné postupy a pracovné nástroje, ktoré nesmú byť zdrojom ohrozenia zdravia. Preto návrh zákona pamätá aj na také zákazy, ako napr. zákaz manipulovania s jazvami, materskými znamienkami a pod.

K § 24

Návrh zákona ustanovuje, ktoré zariadenia patria medzi zariadenia pre deti a mládež. Zariadenia pre deti a mládež sa smú zriaďovať iba vo vhodnom prostredí, ktoré je chránené pred hlukom, prachom a inými zdrojmi znečistenia tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o deti a mládež na čo možno najvyššej úrovni z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja ich zdravia. Smernica Európskej únie túto problematiku neupravuje.

Návrh zákona prvýkrát upravuje povinnosti aj pre tie fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti a mládež.

Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku „zástupca dieťaťa“ na účely tohto zákona, ktorým môže byť okrem rodiča aj osvojiteľ, poručník, opatrovník, fyzická osoba, ktorej súd predbežným opatrením alebo rozhodnutím zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu, osoba, ktorej je dieťa zverené do dočasnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ako aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sú deti umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

K § 25

Zotavovacím podujatím v zmysle návrhu zákona je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti. Ustanovujú sa povinnosti organizátora takéhoto zotavovacieho podujatia v tom zmysle, aby toto podujatie plnilo svoje poslanie, a to posilnenie zdravia detí a mládeže.

K § 26

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov a ustanovuje sa, že tieto služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

V záujme jednoznačnosti a s prihliadnutím na požiadavky praxe sa vymedzujú zariadenia spoločného stravovania nielen pozitívne, ale aj negatívne.

Zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež sú povinné pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotných stav stravovaných detí a mládeže.

K § 27

Prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia takémuto hluku a vibráciám bola čo najnižšie a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zo životného prostredia musí byť zabezpečená už pri ich navrhovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii. Prípustné hodnoty ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 28

Prevádzkovatelia zdrojov elektromagnetického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov tomuto žiareniu bola na úrovni limitných hodnôt tak, ako budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 29

Prevádzkovatelia umelých zdrojov ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia týmto zdrojom neprekročila limitné hodnoty, ktoré budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 30

V § 30 sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa realizujú na náklady zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov prace a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov ´je oprávnený úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Ďalej sú určene špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

K § 31

Ustanovujú sa práce a ich zaraďovanie do kategórií podľa miery výskytu rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Práce sú rozdelené podľa kritérií do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce. Návrhy na určenie rizikových prác predkladá zamestnávateľ regionálnemu úradu, ktorý zhodnotí tento návrh a vydá rozhodnutie. Ďalej sú ustanovené povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a vypracovávať každoročne informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach na zníženie rizika a predložiť ju príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 32

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdroje hluku, je povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré v najnižšej možnej miere znížia expozíciu zamestnancov hluku v súlade s osobitným predpisom. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktoré transponuje smernicu 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. V prípade, ak by mohlo používanie osobných ochranných pracovných pomôcok spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, môže orgán verejného zdravotníctva povoliť výnimku na ich používanie. Zamestnávateľ svoju žiadosť o takúto výnimku musí riadne zdôvodniť a orgán verejného zdravotníctva, ktorý o výnimke rozhodne, musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 33

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia na zníženie miery expozície zamestnancov vibráciám na najnižšiu možnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré transponuje smernicu 2002/44/ES Európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnym faktorom (vibrácie).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Návrh zákona upravuje podmienky udelenia výnimky na vykonanie opatrení na zníženie expozície vibráciám; žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky musí byť riadne odôvodnená a orgán verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o udelení výnimky musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 34

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, 05/zv. 5).

K § 35

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na úroveň prípustných hodnôt, ustanovených osobitným predpisom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) sa zapracováva do pripravovaného aproximačného nariadenia vlády.

K § 36

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Dôraz kladie na zabezpečenie denného osvetlenia a len v prípadoch, kedy nie je možné z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov zabezpečiť denné osvetlenie, je možné prevádzkovať pracoviská aj so združeným osvetlením, resp. bez denného osvetlenia.

K § 37

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní a aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom.

K § 38

Z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia je nevyhnutné pozornosť venovať nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaži pri práci, obmedziť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže, usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať smerné hodnoty pri manipulácii s bremenami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbtice (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.) a dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

K § 39

V rámci ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú.v. EÚ L 038, 9.2.2006).

K § 40

Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné také látky, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne technickými, organizačnými a inými opatreniami vylúčiť z pracovného procesu. Pokiaľ to nie je možné, tak je povinnosťou zamestnávateľa urobiť v súlade s osobitným predpisom také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto látkami na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/206 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391 EHS)(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

K § 41

Ochrana zdravia pri práci s azbestom si vyžaduje, aby odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb posúdil orgán verejného zdravotníctva. Preto na uvedené práce sa vyžaduje oprávnenie vydané orgánom verejného zdravotníctva. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) a tiež preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov ako aj obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možné a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1), smernicu Rady 91/382/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

K § 42

Zamestnávateľ je povinný pri práci s biologickými faktormi v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

K § 43

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu, dovozcu, distribútora a predajcu kozmetických výrobkov pri uvádzaní do obehu týchto výrobkov. Predajca kozmetických výrobkov je zo zákona povinný sledovať zdravotnú bezpečnosť týchto výrobkov a to aj po ich umiestnení na trh a po zistení, že kozmetický výrobok nie je bezpečný, je povinný zo zákona vykonať opatrenia zabraňujúce prípadné poškodenie zdravia spotrebiteľa. Osobitné požiadavky ustanovuje aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

K § 44

Každá ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky, je činnosťou človeka, vedúcou k ožiareniu.

Návrh zákona obsahuje aj negatívne vymedzenie, keď ustanovuje, že ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození sa nepovažujú za činnosti vedúce k ožiareniu.

Na činnosti vedúce k ožiareniu sa vyžaduje povolenie alebo oznámenie okrem činností, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona. Tieto činnosti vyplývajú z § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktoré transponuje smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

K § 45

Činnosti taxatívne ustanovené v § 45 ods. 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Pre tieto činnosti sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov na ochranu zdravia pri vykonávaní činnosti. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom a aké podmienky musí pre túto činnosť spĺňať.

Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi, ktorý predloží taxatívne ustanovené doklady. Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov. Pretože niektoré povinnosti už vyplývajú z aproximačných nariadení vlády (napríklad nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z.), povinnosti sa konkretizujú odkazom na príslušné nariadenie vlády.

Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydané povolenie aj zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s touto činnosťou zo strany držiteľa povolenia.

K § 46

V návrhu sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu zo strany orgánu verejného zdravotníctva. Ustanovujú sa aj povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia. Úrad verejného zdravotníctva každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie.

K § 47

Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi a právnickej osobe, ktoré predpokladajú alebo majú podozrenie, že na ich pracoviskách je úroveň prírodného ionizujúceho žiarenia zvýšená, zabezpečiť vykonanie merania objemových aktivít radónu a dávkových príkonov externého gama žiarenia, sa vytvárajú podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia v prípade, ak je na pracovisku prekročená smerná hodnota aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov.

Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nevyhnutné sledovať obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a pitnej vode.

K § 48

Úrady verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach vyšetrujú a identifikujú chemické, biologické a iné faktory, zabezpečujú hodnotenie mimoriadnej udalosti, nariaďujú opatrenia pri mimoriadnych udalostiach a plnia iné úlohy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 49

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť mimoriadnej radiačnej udalosti ako udalosti, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu osôb. K takejto situácii môže dôjsť pri strate kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia, následkom čoho je ožiarenie osôb na alebo nad úroveň limitov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je cit. nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z. Ukladajú sa aj povinnosti, ktoré je potrebné vykonať na zamedzenie ďalšieho rozvoja radiačnej udalosti.

K § 50

Na zabezpečenie operatívneho riešenia úloh orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú nevyhnutné bezodkladne vykonať pri mimoriadnych udalostiach v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia rozsiahleho významu a na ich obmedzenie, ustanovujú sa národná a regionálne protiepidemické komisie, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy. Práve z dôvodu zabezpečenia rýchlosti a operatívnosti nariadených opatrení sa na ich nariaďovanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

K § 51

Zdravie je vecou každého jednotlivca a preto aj zákon ukladá povinnosti fyzickým osobám pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z hľadiska ochrany zdravia ide najmä o povinnosť plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ako sú napr. podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a pod.

K § 52

Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú ustanovené v jednotlivých častiach návrhu zákona podľa upravovanej problematiky. Povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 majú všeobecný charakter – vzťahujú sa na každú fyzickú osobu-podnikateľa a právnickú osobu. Ide najmä o plnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, sledovanie kvality vlastných výrobkov, sledovanie zdravého stavu pracoviska a pod. V odsekoch 2 až 6 sa ustanovujú povinnosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

K § 53

Zákon samostatne upravuje povinnosti obcí, pričom rozsah povinností sa nemení.

K § 54

Orgány verejného zdravotníctva ako orgány štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie ako aj ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva toto svoje oprávnenie realizujú prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 55

Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

K § 56

Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Za priestupok možno uložiť pokutu do 50 000 Sk. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány verejného zdravotníctva. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 57

V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty na úseku verejného zdravotníctva. Za správny delikt príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu v rozpätí od 5 000 Sk až do 3 000 000 Sk v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Pri opakovanom porušení povinnosti možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Návrh zákona dáva správnemu orgánu, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 58

Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zistí porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

K § 59

Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva sú spravidla rozhodnutia podľa správneho poriadku. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje, na ktoré prípady sa konanie podľa ustanovení správneho poriadku nevzťahuje.

K § 60

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a hrozbe iných porúch zdravia. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 61

Na vykonávanie odborných činností sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.).

K § 62

Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na úpravu podrobností o požiadavkách ustanovených v návrhu zákona.

K § 63

Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

K § 64

Návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

K § 65

V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

K čl. II

Dopĺňajú sa správne poplatky za niektoré úkony orgánov verejného zdravotníctva.

K čl. III

Úprava zákona o pohrebníctve nadväzuje na úpravu v § 15 a 16, podľa ktorej sa na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010. Účinnosť citovaných ustanovení od 1. januára 2010 sa zdôvodňuje potrebou vypracovania metodík na hodnotenie dopadov.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje zoznam sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 5 tohto zákona.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 obsahuje zoznam chemických látok, na ktorých odborné využívanie sa nevzťahujú ustanovenia § 16 ods. 19 a ods. 24 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 45 ods. 2 až 5 tohto zákona.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5obsahuje zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6obsahuje vzor individuálneho hlásenia prenosného ochorenia ošetrujúcimi lekármi.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7obsahuje vzor individuálneho hlásenia výsledkov mikrobiologických vyšetrení pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 8

Príloha č. 8obsahuje vzor hromadného hlásenia akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 9

Príloha č. 9obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 18. apríla 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore