Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2024

Platnosť od: 13.01.2004
Účinnosť od: 01.01.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Správne poplatky, Sociálna pomoc, Zamestnanosť
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD102123DS85EUPP17ČL28

Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 5/2004 účinný od 01.01.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 5/2004 s účinnosťou od 01.01.2024 na základe 488/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 488/2022, dátum vydania: 23.12.2022

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022 je kľúčovým cieľom návrhu zákona upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) a zabezpečiť zosúladenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe najmä v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Za kľúčový cieľ sa považuje aj rozpracovanie úloh vyplývajúcich pre oblasť zamestnanosti a tvorby pracovných miest v reakcii na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 2024, v ktorom sa o.i. uvádza, že vláda Slovenskej republiky bude presadzovať opatrenia na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest, v rámci AOTP zabezpečí presun z menej účinných programov na účinnejšie a zlepší stav zamestnávania ťažko zdravotne postihnutých osôb na otvorenom trhu práce.

Návrh zákona sa zaoberá najmä revíziou právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci AOTP za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. V tomto zmysle sa navrhuje

-nahradiť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy príspevkom na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie. Úprava reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce. Nový dopyt uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie,

-zmeniť charakter Príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na fakultatívny, t. j. nenárokový, ako aj upraviť obdobie podpory najviac na šesť kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších šesť kalendárnych mesiacov. Cieľom je uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu,

-zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj a skrátenie povinnosti prevádzkovať SZČ nepretržite najmenej tri roky na dva roky po poskytnutí príspevku,

-zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie 50, § 50j, § 51a) a väčší dôraz klásť na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných občanov alebo uchádzačov o zamestnanie mladších ako 30 rokov veku, ktorí sú významne ohrození na trhu práce,

2

-zvýšiť atraktívnosť príspevku na vykonávanie absolventskej praxe 51) pre absolventov škôl úpravou paušálnej výšky príspevku zo 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,

-vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou 53c), nakoľko príspevok takmer rovnocenné zameranie, ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

Cieľom návrhu zákona v oblasti podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je posilnenie podpory zamestnávania občanov o zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť definíciu chránenej dielne a chráneného pracoviska tak, že v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách budú môcť byť zamestnaní len občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce (zohľadní sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ako aj aj nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania pred zamestnaním sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku).

Návrh zákona tiež v súvislosti s revíziou aktívnych opatrení na trhu práce v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím upravuje

-rozdelenie výšky príspevkov, a to príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky okresy SR na základe porovnania okresu s celoslovenským priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku vrátane Bratislavského kraja,

-vypustenie príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní z dôvodu dlhodobo nízkeho záujmu o tento príspevok a jeho prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce,

-zaviesť vekový limit na účely nároku čerpania príspevkov na podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím, vzhľadom na poskytovanie služieb zamestnanosti ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, okrem príspevku na činnosť pracovného asistenta.

Návrh zákona tiež reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a uvoľňuje podmienky na čerpanie príspevku na SZČ pre občana so zdravotným postihnutím, umožňuje vykonávanie práce z domu a zavádza paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska.

V oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa návrh zákona zameriava na uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %. V súvislosti s udržaním kvalifikovanej pracovnej sily sa návrhom zákona zavádza možnosť zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu na účel zamestnania a uľahčenie obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania vypustením požiadavky na prihliadnutie na situáciu na trhu práce a umožnenie udržania kvalifikovanej pracovnej sily v rovnakom zamestnaní. Rovnako sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny môže zaškoľovať u zamestnávateľa pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania.

Návrh zákona tiež zavádza strategický charakter pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia

3

týchto rozhodujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030. Cieľom je zabezpečiť nadrezortnú udržateľnosť aliancie a sektorových rád za riadiacej účasti a spoluzodpovednosti zainteresovaných partnerov na strane zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov.

V rámci návrhu zákona dochádza k zavedeniu informačnej povinnosti pre zamestnávateľa, ku ktorému bude vyslaný občan EÚ. Uvedená úprava predstavuje odlišnú úpravu od existujúceho transpozičného opatrenia čl. 1 bodu 2 písm. b) ods. 1a) tretej vety smernice (EÚ) 2018/957 prostredníctvom § 4 ods. 5 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oproti existujúcej povinnosti sa povinnosť líši v jej nositeľovi – v prípade navrhovanej úpravy ide o tuzemského zamestnávateľa, v prípade existujúcej transpozície ide o hosťujúceho zamestnávateľa. Najzásadnejší rozdiel spočíva v rozsahu údajov, ktoré tieto subjekty predkladajú. Rozsah údajov v navrhovanej právnej úprave je nevyhnutný na vykonávanie kontroly, analytické a štatistické účely a je podrobne uvedený v osobitnej časti dôvodovej správy.

Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o službách zamestnanosti navrhuje novelizovať

-v čl. II zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. III zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. IV zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresoch v znení neskorších predpisov,

-v čl. V zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. VI zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zámerom zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy prepojením jej vecnej stránky na finančnú podporu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti uvedené v doložke vybraných vplyvov a v analýzach vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa sprecizovanie znenie ustanovenia § 2 ods. 2 a jeho zosúladenie so znením zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Navrhuje sa v súlade s faktickým stavom sprecizovať, že rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje v súlade s existujúcou definíciou znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. f) ustanoviť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky.

V zmysle článku 24 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Dohoda“) sa navrhuje úprava pre občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú oprávnenie na voľný pohyb na základe Dohody. Títo majú zachované pracovné práva a pracovné podmienky, právo na rovnakú pomoc poskytovanú úradmi práce hostiteľského štátu alebo štátu zamestnania, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5)

Navrhuje sa sprecizovanie pojmu rodinného príslušníka občana členského štátu o občana Slovenskej republiky v nadväznosti v platnú úpravu pojmu členského štátu Európskej únie v ods. 4.

K bodu 3 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s navrhovaným vypustením § 51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní a reagujúc na finančné príspevky poskytované na aktívne opatrenia na trhu práce (Projekty a programy) podľa § 54 sa v porovnaní so súčasným právnym stavom navrhuje spresniť definíciu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa považuje za zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti aj v prípade, ak nie je zamestnávateľom a požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) o poskytnutie príspevku podľa § 54 Programy a projekty. Ostatné podmienky, za ktorých sa právnická osoba alebo fyzická osoba považuje za zamestnávateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) ostávajú nedotknuté.

K bodu 4 (poznámka k odkazu 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 5 a 70 [§ 5 nový ods. 3, § 34 ods. 3 písm. b)]

Účelom navrhovaného odseku 3 v § 5 je odstránenie prekážky, ktorá bráni zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) fyzickej osoby, ktorá je v Obchodnom registri „formálne“ vedená ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorá je v likvidácii a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa doteraz platnej právnej úpravy táto osoba sa považuje za samostatne zárobkovú činnú osobu, hoci z tejto pozície nemá žiaden príjem, a v prípade svojej nezamestnanosti

2

nemôže poberať ani dávku v nezamestnanosti, napriek tomu, že si riadne platila povinné odvody na zdravotné poistenie, i sociálne poistenie, súčasťou ktorého sú tiež odvody na poistenie v nezamestnanosti.

V nadväznosti na návrh odseku 3 v § 5 sa navrhuje s tým súvisiaca úprava § 34 ods. 3 písm. b) týkajúca sa zaradenia do evidencie UoZ.

K bodu 6 [§ 6 ods. 2 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)]

Navrhuje sa ustanoviť, že poslanci obecného zastupiteľstva, poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja, členovia komisie obecného zastupiteľstva, členovia komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, môžu byť vedení v evidencii UoZ, ak ich mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima. Uvedeným ustanovením sa tak rieši situácia poslancov a členov komisií, ktorých vykonávanie funkcie nepredstavuje ich primárny príjem, tak, aby im na základe vedenia v evidencii UoZ mohli byť poskytované služby úradu pri uplatnení sa na trhu práce.

K bodu 8 [§ 8 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa precizovať ustanovenie § 8 ods. 1 psím. e) tak, aby bolo zrejmé, že za znevýhodneného UoZ sa považuje aj občan, ktorý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ nevykonával zárobkovú činnosť či už pravidelne platené zamestnanie alebo podnikanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K bodu 9 [§ 8 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 [§ 8 ods. 1 nové písmeno i)]

Navrhuje sa vymedziť rodičov po materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke ako kategóriu znevýhodneného UoZ. Opatrenie smeruje najmä, ale nielen, k zvýšeniu zamestnanosti žien.

K bodu 11 (§ 9 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje veková hranica pre cieľovú skupinu občan so zdravotným postihnutím pre posudzovania doby, počas ktorej sa občan na účely tohto zákona považuje za invalidného. Táto právna úprava nesúvisí s obmedzením možnosti občana naďalej pracovať, ak mu to jeho zdravotný stav dovoľuje aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Dôvodom tejto úpravy je vymedziť obdobie poskytovania finančných príspevkov na podporu zamestnávania na občanov v ich produktívnom (nie dôchodkovom) veku a zosúladiť tento stav aj s ustanoveniami zákona týkajúcimi sa nezaradenia a vyradenia občana, ktorý priznaný starobný dôchodok a občana, ktorý priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Týmto návrhom nebude dotknutá možnosť poskytnúť príspevok na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 občanovi so zdravotným postihnutím po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, čo je zakomponované v navrhovanom doplnení § 59 ods. 1.

K bodu 12 [§ 12 písm. f)]

V súvislosti s úpravou kompetencií Aliancie sektorových rád, sa upravuje kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) schvaľovať celoštátne programy

3

vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o potrebu prerokovania s Alianciou v súlade s jej pôsobnosťou podľa Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030.

K bodu 13 [§ 12 písm. l)]

Navrhuje sa vypustenie rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov príslušných dokumentov. Zároveň sa navrhuje vypustenie tretieho bodu vzhľadom na jeho obsolétnosť.

K bodu 14 [§ 12 písm. p) a § 13 ods. 1 písm. t)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 15 a 20 [§ 12 písm. s) a § 13 ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa precizovať pôsobnosť ústredia a úradov zohľadňujúc návrh kompetencií Aliancie sektorových rád podľa § 35b, ako aj s cieľom aplikácie Národnej sústavy povolaní (NSP) v systéme služieb zamestnanosti tak, aby NSP bola uplatňovaná ústredím pri návrhoch priorít služieb zamestnanosti, v rámci celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce, vykonávaní sprostredkovania zamestnania UoZ, záujemcom o zamestnanie (ZoZ) a občanom SR v členských štátoch Európskej únie. Na strane úradov sa navrhuje uplatňovanie NSP v rámci sprostredkúvania vhodného zamestnania UoZ a ZoZ.

K bodu 16 [§12 písm. ac)]

Navrhuje sa vypustenie pôsobnosti ústredia vypracúvať analýzy a prognózy vývoja na trhu práce a zverejňovať ich na svojom webovom sídle z dôvodu zosúladenia s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa cit. ustanovenia zabezpečuje tvorbu analýz a prognóz vývoja na trhu práce a zverejňuje ich na svojom webovom sídle Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 17 [§ 12 písm. ae)]

Pre uplatnenie režimu nedostatkových povolaní sa navrhuje naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %, nakoľko tieto zamestnania často nie je možné obsadiť ani v okrese s vyššou mierou nezamestnanosti, pretože štruktúra UoZ neumožňuje nájdenie vhodného UoZ na obsadenie požadovanej pozície. Evidujeme dlhodobý nedostatok pracovníkov v zdravotníckych profesiách, IT sektore, ako aj vodičov MKD, kde nie je perspektíva na zlepšenie ani využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce (APTP).

K bodu 18 [§ 13 ods. 1 písm. e) druhý bod]

Navrhuje sa ustanoviť mechanizmus revízie oznámenia o vyradení UoZ z evidencie UoZ. Vzhľadom na skutočnosť, že proces vyradenia z evidencie UoZ v niektorých prípadoch neprebieha v režime správneho konania, je potrebné upraviť systém revízie oznámenia. Navrhuje sa, aby pre zabezpečenie možnosti občana vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, bolo o zrušení oznámenia o vyradení rozhodnuté v správnom konaní.

K bodu 19 [§ 13 ods. 1 písm. g)]

Ide o úpravu nadväzujúcu na úpravu v § 36 ods. 1 doplnenie dôvodov na vyradenie z evidencie UoZ v prípade zániku azylu alebo zániku doplnkovej ochrany alebo zániku statusu rodinného príslušníka občana členského štátu alebo občana Slovenskej republiky. Aj

4

v týchto prípadoch sa navrhuje, aby úrad vyradenie z evidencie UoZ osobe, ktorá je vyradená z evidencie oznámil.

K bodom 21 a 22 [§ 13 ods. 1 písm. ad) a ag)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 23 [§ 13 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa vypustenie rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov

K bodu 24 [§ 19 ods. 1 písm. c), ods. 7 písm. d) a e), ods. 8 a 9 a v § 20 ods. 2 a 4]

Navrhovanou úpravou sa upravuje posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa projektov a programov podľa § 54, v rámci ktorých boli UoZ podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

K bodu 25 (§ 19 ods. 4)

Navrhuje sa upraviť rozsah dokladov predkladaných posudkovému lekárovi tak, aby bolo možné vydať hodnoverný posudok na základe zhodnotenia zdravotnej dokumentácie.

K bodu 26 (poznámka k odkazu 22)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27 (§ 20 ods. 1)

Navrhuje sa zefektívniť proces zvolávania odborného konzília posudkových lekárov. V súčasnosti je neefektívne zvolať 3 lekárov z viacerých úradov (niektoré úrady nemajú 3 lekárov), aby sa dostavili v určitom dátume, na určité miesto za účelom posúdenia jedného UoZ. Navrhuje sa preto ustanoviť, že členmi konzília budú posudkoví lekári ústredia, ktorí pôsobia v jednotlivých regiónoch.

K bodu 28 (§ 20 ods. 3)

Navrhuje sa precizovať lehotu na vydanie posudku. Žiadosť o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov nepredkladá UoZ, ale zasiela ju úrad spolu s posudkom vyhotoveným podľa §19 ods. 8 a spisovou dokumentáciou. Odborné konzílium tak nevie odhadnúť čas na spracovanie posudku.

K bodu 29 [§ 21 ods. 4 a § 23a ods. 1 písm. u)]

Návrh úpravy súvisí s navrhovanou úpravou § 12 písm. af) - naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov.

K bodom 30, 33, 34 a 35 (§ 21a ods. 1 a 2)

Navrhuje sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia.

K bodom 31 a 32 (§ 21a ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

5

K bodu 36 (§ 21a ods. 3)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie tzv. modrej karty na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 37, 40 a 41 (§ 21b ods. 1 a 2)

Navrhuje sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia.

K bodom 38 a 39 (§ 21b ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 42 [§ 21b ods. 3 písm. a)]

Navrhuje sa precizovať, že podmienky a postup pri udelení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vzťahuje aj na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely konania o zmene údajov v doklade „Dodatočné údaje o zamestnaní“ podľa osobitného predpisu.

K bodu 43 [§ 21b ods. 3 písm. b)]

V súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 44 (§ 21b ods. 7)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 45 až 48 (§ 21b ods. 10)

Návrhom sa riešia prípady aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania, alebo skončil zamestnanie pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydané. Úrad nemal zákonnú možnosť zrušiť toto potvrdenie. Zrušením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta v praxi nastanú situácie:

-Oddelenie cudzineckej polície (ďalej len „OCP“) zruší prechodný pobyt na účel zamestnania, nakoľko pominul účel pobytu 36 ods.1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)

-v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny viacero zamestnávateľov, OCP zruší platnosť dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“, ktorý bol vydaný na základe zrušeného potvrdenia.

6

K bodu 49 [§ 22 ods. 2 písm. b)]

V súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

K bodu 50 [§ 22 ods. 9 písm. c) a § 23a ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa ustanoviť kratšie obdobie, po uplynutí ktorého môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, byť zamestnaný v Slovenskej republiky bez potreby vydania príslušného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodu 51 (§ 22 ods. 10)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 52 a 53 [§ 22 ods. 12 písm. c) a 23 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava za účelom dodržania terminologickej jednoty s právnymi predpismi EÚ a slovenskou legislatívou.

K bodom 54 (§ 23 ods. 3)

Navrhuje sa v súlade s existujúcou informačnou povinnosťou ustanoviť, že úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže odňať povolenie na zamestnanie, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

K bodu 55 [§ 23a ods. 1 písm. d)]

Návrh na doplnenie ustanovenia § 23a ods. 1 písm. d) v súvislosti s navrhovanou úpravou § 2 ods. 2 ide o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky (znenie zákona sa precizuje tak, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky).

K bodu 56 [§ 23a ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa predĺžiť dobu, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplýva z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania.

K bodu 57 [§ 23a ods. 1 písm. ak)]

Na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nemá plynule obnovený prechodný pobyt, ktorý ho oprávňuje (aj) pracovať, čo v praxi znamená, že hoci sa môže na území SR oprávnene zdržiavať, avšak nemôže vykonávať zamestnanie, sa navrhuje nová právna úprava zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu.

7

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý požiadal o obnovu prechodného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov najmenej 90 dní/30dní (podľa dĺžky príslušného konania o obnovenie prechodného pobytu) pred uplynutím platnosti prechodného pobytu na účel zamestnania, sa navrhuje umožniť pokračovať vo výkone zamestnania aj počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu, najdlhšie však do právoplatného skončenia konania o obnove prechodného pobytu. Počas tohto obdobia sa u neho nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 58 (§ 23b ods. 6)

Návrh na doplnenie ustanovenia § 23a ods. 6 v súvislosti s navrhovanou úpravou § 2 ods. 2 – ide o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky (znenie zákona sa precizuje tak, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky).

K bodu 59 (§ 23b ods. 6)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, podľa ktorého si zamestnávateľ plní informačnú povinnosť pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a a to spresnením povinnosti zamestnávateľa upravených v § 23b predložením k predpísanému formuláru („informačná karta“) aj dokumenty/skutočnosti potvrdzujúce splnenie príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti. Preverenie splnenia podmienok na výkon zamestnania podľa príslušných ustanovení § 23a na začiatku výkon zamestnania je jednou z foriem prevencie nelegálneho zamestnávania.

K bodu 60 (§ 23b ods. 6)

Vzhľadom na nekompatibilitu údajov o začiatku a skončení vyslania občanov EÚ, ktoré zahraničný subjekt poskytuje Národnému inšpektorátu práce v zmysle smernice EP a R (EÚ) 2018/957 (upravené v § 4 a 4a zákona č. 351/2015 Z. z.), sa návrhom dopĺňa informačná povinnosť pre tuzemskú právnickú alebo fyzickú osobu (informujúcu organizáciu), s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnancov na výkon práce na území SR, informovať o začiatku a ukončení vyslania občanov v zmysle Smernice EP a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. z dôvodu sledovania pohybu občanov na účely štatistickej evidencie. Ide o zber štatistických údajov týkajúcich sa vyslaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch zamestnanosti podľa jednotlivých členských štátov. Údaje, ktorými disponuje Národný inšpektorát práce nie je možné zapracovať do ISSZ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny – bližšie informácie sú uvedené v tabuľke.

UPSVR

NIP

Informácie poskytuje príjemca služby na území SR

Informácie poskytuje zahraničný subjekt

obchodné meno a sídlo tuzemského subjektu – príjemca služby so sídlom na území SR,

obchodné meno a sídlo zahraničného subjektu, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno, meno a priezvisko a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu

identifikačné číslo tuzemského subjektu – príjemca služby,

identifikačné číslo zahraničného subjektu, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

8

+ odvetvová klasifikácia činnosti príjemcu služby podľa číselníka SK NACE – kód aj názov prevažujúcej činnosti

-

predpokladaný počet vyslaných zamestnancov

+ pohlavie

+ adresa pobytu v SR

+ stupeň vzdelania

+ identifikátor

meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, štátne občianstvo vyslaného zamestnanca

=

deň začatia a skončenia vyslania

miesto výkonu práce na úroveň ulice a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania – podľa číselníka ISCO – kód aj názov profesie

miesto výkonu práce – iba obec a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania

-

názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike

= Kontaktne údaje zodpovednej osoby informujúcej organizácie

meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (kontaktná osoba)

-

či vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, a ak nahrádza, oznámiť aj údaje podľa písmena d) nahrádzaného vyslaného zamestnanca

K bodu 61 [§ 28 písm. a) a b)]

Navrhuje sa vypustiť povinnosť sprostredkovateľa zamestnania za úhradu predkladať mesačné správy o sprostredkovaných zamestnaniach a ponechať, obdobne ako pri agentúrach dočasného zamestnávania, predkladanie len jednej ročnej súhrnnej správy o činnosti sprostredkovateľa. Úprava písmena a) zároveň umožní sprostredkovateľom zamestnania za úhradu (SZÚ) viesť evidenciu občanov, ktorým sprostredkoval zamestnanie za úhradu a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 28 písm. a) a písm. b) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti sprostredkovateľa zamestnania za úhradu za kalendárny rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na rôzne štatistické a kontrolné účely.

K bodu 62 [§ 31 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

9

K bodom 63 a 64 [§ 31 ods. 1 písm. f) a g)]

Navrhovaná úprava umožní agentúram dočasného zamestnávania (ADZ) viesť evidenciu údajov o pracovných vzťahoch dočasných agentúrnych zamestnancov a ich dočasných prideleniach k užívateľským zamestnávateľom a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 31 ods. 1 písm. f) a písm. g) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti ADZ za rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

K bodu 65 [§ 31 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66 (§ 32 ods. 8)

V súvislosti s úpravou v § 2 sa navrhuje ustanoviť príslušnosť úradu pre jednotlivé skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2.

K bodom 67 a 68 (§ 32 ods. 9 a § 32 ods. 12 až 14)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 69 (§ 34 ods. 3)

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ zo siedmich dní na desať dní. Cieľom úpravy je vytvoriť časový priestor pre notifikáciu občanovi, že došlo k odhláseniu jeho zamestnávateľom zo Sociálnej poisťovne a že v dôsledku straty zamestnania má možnosť požiadať o zaradenie do evidencie UoZ.

K bodu 71 (§ 34 ods. 6)

Navrhuje sa umožniť UoZ plniť si povinnosť preukazovania hľadania si zamestnania aj elektronicky, ak mu to určí úrad.

K bodu 72 (§ 34 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 73 [§ 34 ods. 14 písm. h)]

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa dôvod nezaradenia do evidencie UoZ , ktorým je nesplnenie povinnosti prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa iných projektov a programov, a to podľa § 54, v rámci ktorých boli uchádzači o zamestnanie podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

K bodu 74 [§ 35 ods. 2 písm. g)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 75 až 77 (§ 35a a § 35b)

Navrhovaným znením § 35b zákona sa sleduje úprava pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a samotných sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov APTP zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania (CŽV).

10

Návrhom sa zabezpečuje úprava právneho rámca týchto nástrojov v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030 schválenou uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, ako aj v súlade s Akčným plánom k Stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2022 2024 schváleným uznesením vlády SR č. 275 zo dňa 20. apríla 2022.

Podľa súčasného právneho stavu na zabezpečenie tvorby a aktualizácie opisu štandardných nárokov trhu práce (Národná sústava povolaní podľa § 35a zákona) zriaďuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alianciu, do pôsobnosti ktorej patrí najmä zriaďovanie sektorových rád podľa príslušných sektorov hospodárstva a hodnotenie ich funkčnosti a efektívnosti. Aliancia a sektorové rady tiež koordinované, metodicky vedené a hodnotené v rámci národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“ v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vzhľadom na strategickú potrebu zavedenia právneho rámca ustanovujúceho nadrezortnú udržateľnosť pôsobnosti aliancie, zabezpečenie včasného prenosu opisov nárokov trhu práce na pracovné miesta do systému CŽV a Národnej sústavy kvalifikácií, účasť zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov na verifikácii potrieb trhu práce vrátane akceptácii týchto potrieb pri poskytovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce UoZ a zamestnancov, sa navrhuje právny rámec pre zloženie aliancie tak, aby sa vytvoril prístup relevantných aktérov pri zabezpečovaní týchto potrieb trhu práce a ich prenosu do systému CŽV.

V tejto súvislosti sa v porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého je aliancia zriadená výhradne v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, navrhuje jej zriadenie formou záujmového združenia právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka.

Vstupom viacerých zainteresovaných aktérov do riadenia aliancie a sektorových rád sa výsledkovo sleduje najmä posilnenie flexibility ľudských zdrojov reagovať na vývojové tendencie na trhu práce, získavanie vedomostí, zručností a kompetencií verifikovaných za účasti samotných zamestnávateľov.

Inovujú sa ním i mechanizmy participácie účastníkov trhu práce a sociálnych partnerov na vzdelávaní a príprave pre trh práce UoZ a zamestnancov, ako aj na vzdelávaní dospelých. Návrhom sa zároveň sleduje vytvorenie prístupu k poskytovaniu zručností relevantných pre trh práce a znižuje sa riziko poskytovania zručností, ktoré nie sú dopytované trhom práce.

Návrhom sa zároveň sleduje prostredníctvom novo koncipovaného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 35b formou záujmového združenia právnických osôb zabezpečiť doteraz absentujúcu inštitucionálnu základňu, ktorá bude spoločne za rovnocennej participácie a zodpovednosti zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na národnej úrovni riešiť úlohy a vykonávať činnosti na dosiahnutie zosúladenia systému celoživotného vzdelávania s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce s cieľom zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu podľa potrieb trhu práce.

K bodu 78 [§ 36 ods. 1 písm. s)]

V súvislosti s úpravou výnimky pre poslancov a členov komisií pri výkone ich funkcie 6) sa navrhuje obdobne ako v prípade tzv. dohodárov ustanoviť, že úrad vyradí občana z evidencie UoZ, ak jeho príjem prekročí sumu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. i).

11

K bodu 79 [§ 36 ods. 1 písm. t)]

Legislatívno-technická úprava za účelom zosúladenia s ustanovením § 2 ods. 2, ktoré upravuje podmienky za akých občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci a rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky a štátny príslušník tretej krajiny rovnaké právneho postavenie s občanom Slovenskej republiky.

K bodu 80 [§ 36 ods. 1 písm. v) a w)]

V súlade s precizovaním postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, alebo ktorý je rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky na úroveň občana Slovenskej republiky, sa dopĺňa aj dôvod jeho vyradenie z evidencie UoZ - zánik azylu alebo zánik doplnkovej ochrany alebo prestal byť rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky.

K bodu 81 [§ 36 ods. 5 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava podmienok nespolupráce UoZ s úradom v súvislosti s navrhovaným vypustením § 52a zákona o službách zamestnanosti.

K bodom 82 a 83 [§ 39 ods. 1 písm. a) a b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 84 [§ 39 ods. 1 písm. c)]

Vzhľadom na faktický stav sa navrhuje ako dôvod vyradenia z evidencie ZoZ zaradenie občana do evidencie UoZ.

K bodu 85 [§ 42 ods. 3 písm. a) a § 42 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 86 (§ 43 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava. Zároveň sa navrhuje spresnenie oprávnenosti výdavkov na cestovné a stravné v prepojení na prezenčnú formu realizácie poradenských služieb.

K bodu 87 (§ 43 ods. 9)

Navrhuje sa vypustenie príspevku na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb, z dôvodu jeho nízkej využívanosti.

K bodu 88 (§ 43 ods. 10)

S ohľadom na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje rozšírenie dôvodov na strane UoZ, ktoré ho oprávňujú na prerušenie alebo predčasne ukončenie odborných poradenských služieb.

K bodom 89, 91 až 93 a 95 až 99 (§ 44 ods. 6 a 7, § 46 ods. 2, 5, 7 až 12)

Navrhovaným vypustením ods. 6 v § 44, podľa ktorého si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť aj UoZ z vlastnej iniciatívy po splnení zákonom stanovených podmienok a s tým súvisiacim vypustením odseku 7 v § 46, podľa ktorého úrad môže občanovi, ktorý bol UoZ a ktorý bol na základe absolvovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, vyradený z evidencie UoZ z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia samostatnej zárobkovej činnosti, poskytnutý príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, sa reaguje na pretrvávajúce takmer nulové

12

využívanie tohto aktívneho opatrenia na trhu práce (AOTP) za obdobie posledných 5-tich rokov.

Pasivita pri uplatňovaní súčasného Príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce na základe vlastnej iniciatívy UoZ súvisí predovšetkým s ťažko vykonateľnými podmienkami ustanovenými pre UoZ v čase pri predkladaní žiadosti o uvedený príspevok. Ide najmä o podmienku predkladania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Prekážkou je tiež nedostatok finančných zdrojov na strane UoZ na pokrytie nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce z vlastnej iniciatívy pri následnej refundácii nákladov po absolvovaní príslušného vzdelávacieho kurzu.

Zároveň sa navrhuje spresniť, že náklady na cestovné výdavky a stravné vynaložené zo strany UoZ, je oprávnené uhradiť iba v prípade, ak ide o vzdelávanie a prípravu pre trh práce absolvované prezenčnou formou.

S prihliadnutím na podmienky podpory rekvalifikácie podľa tohto návrhu sa navrhuje rozšíriť aj dôvody, na základe ktorých môže UoZ prerušiť alebo predčasne ukončiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

V kontexte s návrhom na vypustenie § 46 ods. 7 sa zároveň navrhuje aj vypustenie s ním súvisiacich odsekov 8 a 9 a úprava odseku 12, v ktorých ustanovené ďalšie podrobnosti o vzdelávaní a príprave z vlastnej iniciatívy.

K bodu 90 (poznámka k odkazu 45c)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 94 (§ 46 ods. 6)

Navrhuje sa odstrániť administratívnu náročnosť náhrady cestovných výdavkov a stravného tak na strane klienta, ako aj na strane úradu a ustanoviť v súlade so zákonom o cestovných náhradách, že náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať.

K bodu 100 (§ 46a)

Navrhované znenie nového AOTP, ktorým je Príspevok na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030 schválenej uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce.

Dôvodným je aj predpoklad, že dopyt po rekvalifikáciách bude počas obnovy hospodárstva po pandémii a v ďalších rokoch pokračovať. Nový dopyt UoZ po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého môže v súlade s § 46 zákona o službách zamestnanosti úrad zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce UoZ alebo si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť samotný UoZ na základe vlastnej iniciatívy za podmienok určených podľa § 46 ods. 7, ktorý nie je využívaný najmä z dôvodu

13

podmienky preukázania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce, sa navrhuje zaviesť do zákona o službách zamestnanosti pojem „rekvalifikácia“, podpora ktorej bude zabezpečovaná prostredníctvom Príspevku na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, a to s prihliadnutím na dopyt na trhu práce.

V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť rekvalifikáciu na účely tohto príspevku ako odbornú prípravu UoZ alebo prípravu UoZ zameranú na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských alebo jazykových vedomostí, zručností alebo schopností určených na zabezpečenie jeho adaptability a uplatnenia sa v zamestnaní alebo v pracovných činnostiach, ktoré UoZ vykonávať po absolvovaní ním vybraného vzdelávacieho programu a ním vybraného poskytovateľa vzdelávacieho programu. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že rekvalifikácia nie je odborná príprava UoZ alebo príprava UoZ smerujúca k získaniu stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, akými zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o vysokých školách .

Zároveň sa navrhuje poskytovanie príspevku na úhradu kurzovného, náhradu cestovných výdavkov, stravného, ako aj vylúčenie jeho súbehu s príspevkom na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa

§ 46 alebo podľa § 54, pričom c

estovné výdavky a stravné oprávnenými len za deň rekvalifikácie absolvovaný prezenčnou formou.

Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti uchádzača o zamestnanie. Zákon ustanovuje základné náležitosti žiadosti s ohľadom na charakter poskytovaného príspevku - identifikácia rekvalifikácie, identifikácia poskytovateľa rekvalifikácie, preukázanie možnosti uplatnenia sa na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie, cena rekvalifikácie. Okrem uvedeného bude samozrejme náležitosťou žiadosti napríklad aj označenie žiadateľa a jeho identifikačné údaje, platobné údaje žiadateľa, uvedenie, či žiadateľ žiada aj o úhradu cestovných náhrad a a stravného a pod. Samotný formulár žiadosti podľa návrhu zákona určuje ústredie.

K bodu 101 [§ 48 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 102 (§ 49 ods. 1)

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku na SZČ sa navrhuje skrátiť dobu trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku. Dôvodnou je tiež potreba zvýšiť mieru aktivity UoZ, ktorí disponujú predpokladmi na vykonávanie a prevádzkovanie SZČ, a to aj s prihliadnutím na výšku príspevku a jeho 2-fázové čerpanie. Navrhované skrátenie doby trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku tak môže významne prispieť k podpore samo zamestnávania UoZ.

K bodu 103 (§ 49 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výšky príspevku na SZČ 49 ods. 2) pre všetky okresy SR na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. Cieľom je zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na SZČ pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj. Dôvodnou je tiež potreba odstránenia aplikačnej nerovnosti vyplývajúcej zo zákona o službách zamestnanosti, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji nezohľadňuje podmienku komparácie jeho priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) voči celoslovenskému priemeru MEN v zákonom

14

stanovenom období tak, ako je to v prípade ostatných okresov patriacich do ostatných krajov SR. Následkom toho vzniká rozporný stav, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji je nižšia (2,5-násobok CCP), než výška príspevku v ostatných krajoch (3-násobok CCP) a to aj napriek tomu, že tiež plní podmienku nižšej priemernej MEN, než je jej celoslovenský priemer. V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z MEN na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 64 rokov). Zavedenie tohto nového ukazovateľa je realizované z dôvodu opakovanej požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorý poskytuje dátový vstup pre doteraz používaný ukazovateľ MEN v podobe odhadu počtu ekonomicky aktívnych osôb (15 64 rokov). Podľa vyjadrenia ŠÚ SR, uvedený odhad počtu ekonomicky aktívnych osôb nie je na okresnej úrovni reprezentatívny, čo vedie k obavám ohľadom kvality MEN na okresnej úrovni.

Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je priemerný podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku v príslušnom okrese nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Kontext tohto odôvodnenia nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje aj na odôvodnenie k § 50, § 56 a § 57.

K bodom 104 až 110 a 113 (§ 50, 51j a 51a)

Navrhuje sa zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených UoZ 50, § 50j, § 51a). Úpravou sa sleduje zavedenie jednotných podmienok poskytovania príspevku na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ pre všetkých zamestnávateľov, vrátane obcí a nimi zriadených právnických osôb, prostredníctvom poskytovania novo koncipovaného príspevku podľa § 50. Väčší dôraz sa kladie na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, absolventov škôl, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných občanov, zavedením vyššej mesačnej výšky príspevku. Návrhom novo koncipovaného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného UoZ podľa § 50 sa zároveň navrhuje vypustenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j a príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní podľa § 51a. Navrhovaná úprava je súčasťou revízie aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ zjednotením podmienok poskytovania pomoci pre všetkých zamestnávateľov s dôrazom na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce.

Navrhovaná úprava neznamená upustenie od podpory zamestnávania doteraz podporovaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, prípadne podporu ich zamestnávania s rozlíšením, či ide o verejného alebo neverejného zamestnávateľa. Úprava sleduje zjednotenie podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na najviac znevýhodnené skupiny. Zároveň zostáva aj v rámci novokoncipovaného príspevku podľa § 50 zachovaná podpora rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, nakoľko žiadateľom o príspevok môže byť aj zamestnávateľ, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.

15

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodu 111 a 112 (§ 51 ods. 5 a 8)

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku sa navrhuje upraviť výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe zo sumy 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Zároveň sa navrhuje upraviť, že príspevok sa kráti za hodiny absencie, nie za dni absencie, najmä s poukazom, že niektoré z absencií (napr. návšteva lekára) trvajú len niekoľko hodín.

K bodu 114 (§ 52)

V porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého má Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj obligatórny/nárokový charakter sa navrhuje zmeniť charakter tohto príspevku na fakultatívny/nenárokový príspevok. Návrhom sa sleduje podpora aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj u dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak obec vrátane organizácií ňou zriadenými alebo samosprávny kraj vrátane organizácií ním zriadenými/založenými o príspevok požiadajú. Navrhovaným obdobím podpory nepretržite najviac počas 6-tich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších 6 kalendárnych mesiacov v porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý umožňuje predĺženie najviac počas ďalších 12-tich kalendárnych mesiacov, sa sleduje uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Dôvodnou je tiež nízka úspešnosť umiestňovania dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi na trhu práce po ukončení aktivačnej činnosti. Napr. v roku 2019, poslednom roku pred pandémiou, ukončilo z tejto cieľovej skupiny aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb 7 545 osôb a na trhu práce sa z nich umiestnilo do 6 mesiacov od ukončenia tejto aktivity 1 081 osôb, čo je 14,32 %. Z hľadiska profesie, ktorú osoby v rámci aktivačnej činnosti vykonávali, najväčšie percento tvorili pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to až 93,06 %, ďalšou skupinou administratívni pracovníci (5,44 %), technickí a odborní pracovníci (0,93 %), pracovníci v službách a obchode (0,26 %) a iné.

K bodu 115 (§ 52a)

Navrhuje sa vypustenie § 52a Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. V rámci revízie jednotlivých príspevkov je výsledkom revízie dôraz na opatrenia smerujúce k podpore umiestnenia na trhu práce znevýhodnených UoZ (viď úprava v § 50, 50j, 51a a 54).

16

Uvedené znamená, že orientácia finančnej podpory bude smerovať k opatreniam, ktoré tento cieľ napĺňajú. Opatrenia, ktoré v reakcii na situáciu na trhu práce môžu pomôcť aj UoZ, ktorí nie znevýhodnenými UoZ, a teda je predpoklad, že sa uplatnia na trhu práce bez finančnej intervencie alebo po zabezpečení poradenských služieb a vzdelávania, budú realizované v rámci projektov a programov podľa § 54. Aktivácia znevýhodnených UoZ, ktorá bola realizovaná aj v rámci § 52a, napr. aktivácia osôb so zdravotným postihnutím, bude v budúcom období realizovaná rovnako projektovo (napr. dôjde k spusteniu projektu Aktivácia znevýhodnených UoZ, v rámci ktorého je možné aktivovať znevýhodnených UoZ aj u neverejných poskytovateľov všeobecne prospešných služieb napr. neverejných poskytovateľov sociálnych služieb).

K bodom 116 a 117 (§ 53 ods. 6 a § 53a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravu v bode 114.

K bodu 118 (§ 53c)

Navrhuje sa vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou 53c), nakoľko príspevok má obdobné zameranie príspevku ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

K bodu 119 (§ 53e až 53g)

Návrh na vypustenie § 53e Finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti v malých podnikoch alebo stredných podnikoch sa predkladá v reakcii na pretrvávajúce identifikácie tohto ustanovenia, ktoré javí znaky fakultatívne poskytovanej pomoci vo forme záruky za úver poskytnutý bankou, alebo úhrady časti úroku z úveru poskytnutého bankou v rámcovej pôsobnosti Ministerstva financií SR. a mimo pôsobnosti systému služieb zamestnanosti.

S odkazom na právny stav, podľa ktorého zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti sa navrhuje vypustenie tohto úverového nástroja, ktorý nie je s ohľadom na charakter a pôsobnosť inštitúcií služieb zamestnanosti vykonávaný v rámci systému služieb zamestnanosti podľa § 11 ods. 2.

Vypustenie § 53f a 53g predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiaca s návrhom podľa čl. IV, ktorá zabezpečuje komplexnosť zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch z vecného a finančného hľadiska.

K bodu 120 (§ 54 ods. 2)

Navrhovaným ustanovením nového odseku 2 sa zabezpečuje potrebné zacielenie AOTP realizovaných formou projektov najmä na zlepšenie prístupu znevýhodnených UoZ podľa § 8 ods. 1 písm. a) d) a h) na trh práce, u ktorých bude tento prístup na trh práce podporený najmä získaním vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovaním a rozvojom zručností, rekvalifikáciou, adaptabilitou zabezpečujúcou prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane SZČ.

K bodu 121 (§ 54 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo štruktúry sprostredkovateľských orgánov pre programové obdobie 2021 – 2027.

K bodom 122, 123 a 125 (§ 54 ods. 4, 5, 7 až 9)

Legislatívno-technická úprava.

17

K bodu 124 (§ 54 ods. 6)

Navrhuje sa rozšíriť cieľovú skupinu pre realizáciu projektov aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana. Uvedená úprava je súladná s právnym postavením týchto osôb na účely zákona o službách zamestnanosti - t.j. ich postavenia rovnakého ako má občan Slovenskej republiky.

K bodu 126 (§ 55)

Zo zistení aplikačnej praxe vyplýva, že súčasne platné znenie prvej vety § 55 ods. 1 „Chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobu alebo fyzickou osobou, na ktorých zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.“ je často vnímané rozporne. Na jednej strane ustanovuje, že ide o pracoviská, „...na ktorých zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere...“, a na strane druhej ustanovuje „...ktorí nie schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce...“. Žiadatelia o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska si túto časť definície chránenej dielne a chráneného pracoviska vysvetľujú aj tak, že môžu žiadať o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na také pracovné miesta, na ktorých dlhodobo zamestnaní občania so zdravotným postihnutím, a to aj z dôvodu, že zákon jednoznačné kritéria pre zaradenie občana so zdravotným postihnutím na zriadené pracovné miesto v chránených dielňach alebo na chránené pracovisko neobsahuje.

Zámerom návrhu je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa definície chránenej dielne a chráneného pracoviska, a to vo vzťahu k zamestnávaniu v pracovnom pomere, resp. k vykonávaniu alebo prevádzkovaniu SZČ na pracovisku občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na pracovných miestach zriadených právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Vo väzbe na definíciu chránenej dielne a definíciu chráneného pracoviska sa v rámci jednotlivých kategórii obsahovo vymedzuje pojem občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zohľadňujúc pred prijatím do pracovného pomeru alebo pred začatím SZČ pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a zmeny v percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom umožniť ostatným skupinám občanov so zdravotným postihnutím ich zamestnávanie mimo chráneného zamestnania smerom k otvorenému trhu práce.

Navrhované znenie § 55 zachováva existujúci postup spojený s priznávaním postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úradom. Nad rámec súčasne platného právneho stavu sú doplnené návrhy získané na základe poznatkov aplikačnej praxe.

V súlade s návrhom definície chránenej dielne a chráneného pracoviska sa precizujú podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Účelom zavedenia podmienky vlastníctva priestoru alebo nájmu priestoru, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je overenie skutočnosti, či žiadateľ o postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právo priestory užívať a vykonávať v nich činnosť. S poukazom na dodržanie účelu tohto zákona sa návrhom na rozšírenie aj na správu priestoru, reaguje na poznatky aplikačnej praxe a umožňuje sa, aby aj inštitúcia, ktorá

18

zverený majetok do správy na základe zákona, tento spravuje a na liste vlastníctva je uvedená ako správca, t. j. zverené priestory a majetok na predmet jeho činností, mohla s písomným súhlasom vlastníka priestorov, požiadať o zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v priestoroch, ktoré má v správe.

Upravuje sa povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, doložiť úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva aj o oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov, ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, do prevádzky nevydáva. Uvedená zmena súvisí aj so zmenou zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), v dôsledku čoho sa zmenila situácia aj postup úradov pri priznávaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa súčasného znenia § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, poslednej vety, podľa ktorej právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, po splnení povinností podľa odseku 5 doloží úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Novelizované bolo aj ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. nasledovne: „b) predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných činností; ustanovenie § 13 ods. 4 sa nevzťahuje na:

1.priestory, na ktoré bolo vydané rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a), pri zmene osoby prevádzkovateľa bez zmeny podmienok prevádzky,

2.ubytovacie zariadenia okrem zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby,63) a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú opatrenia pobytovou formou,

3.telovýchovné a športové zariadenia,

4.zariadenia starostlivosti o ľudské telo,

5.prevádzky verejného stravovania bez výroby hotových pokrmov, stánky s rýchlym občerstvením a na iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích podujatiach a iných hromadných podujatiach,

6.administratívne priestory,

7.priestory, v ktorých sa vykonáva živnosť kúpy tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi okrem predaja pokrmov, nápojov alebo potravín,“.

Predmetná zmena právnej úpravy zákona č. 355/2007 Z. z. mala priamu väzbu na súčasné ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, avšak bez prepojenia na tento zákon. Podmienka predložiť rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva úradu podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa stala nevykonateľnou, a teda obsolétnou, a to pre vybrané kategórie zariadení/priestorov definované v ustanovení § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 60).

Návrhom sa ďalej doplnila povinnosť pre úrad vykonať pred vydaním rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska obhliadku pracoviska, na ktorom má byť zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Sleduje sa tým overenie podmienok pre výkon „chránenej práce“ a posúdenie vhodnosti a účelnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priamo na mieste jej zriaďovania úradom.

19

Vo väzbe na úpravu definície chránenej dielne a chráneného pracoviska a podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa spresňujú povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Nad rámec súčasne platného právneho stavu sa navrhuje ustanoviť výnimku pri dočasnom uvoľnení pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku. V chránenej dielni, v ktorej počet zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce klesne pod 50 % z dôvodu uvoľnenia pracovných miest, na ktorých boli zamestnaní občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, sa podmienka zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste v chránenej dielni bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Ak sa uvoľnilo pracovné miesto na chránenom pracovisku, podmienka zamestnávať občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste na chránenom pracovisku sa bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Zámerom navrhovanej úpravy je zníženie administratívy spojenej so zrušením alebo pozastavením priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak pracovné miesto nebolo dočasne obsadené občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým uplatnením na trhu práce.

Samostatne sa vymedzujú dôvody zániku priznaného postavenia chránené dielne alebo chráneného pracoviska s doplnením c dôvodu týkajúceho sa zániku postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zriadeného právnickou osobou alebo fyzickou osobou bez právneho nástupcu, ktorej bolo priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj chráneného pracoviska zriadeného samostatne zárobkovo činnou osobou ako fyzickou osobou, a to z dôvodu jej úmrtia, ktoré v súčasnom znení zákona absentuje, čo úradom v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, ktorý v súčasnej právnej úprave chýba.

K bodom 127, 128, 130, 131, 133, 135, 137, 138 a 140

V súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže byť zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku sa tento pojem upravuje aj v príslušných ustanoveniach jednotlivých príspevkoch a pri povinnosti plnenia povinného podielu, ak príspevok alebo povinnosť plnenia povinného podielu je naviazaná na zamestnávanie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

K bodu 129 (§ 56 ods. 3)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výšky príspevku pre všetky okresy SR na základe porovnania priemerného podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 64 rokov) v príslušnom okrese s celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Cieľom je zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o

20

zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodu 132 (§ 56a)

Navrhuje sa vypustenie § 56a. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím u zamestnávateľa, ktorý nemá postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska bude realizovaná prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest, uľahčiť pracovnú integráciu občanov so zdravotným postihnutím a uľahčiť udržanie občana, ktorý sa stal občanom so zdravotným postihnutím počas trvania jeho zamestnania, v tomto zamestnaní.

K bodom 134 a 141 (§ 57 ods. 1, 2 a 9)

V súvislosti so zavedením definície občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce sa ustanovenie precizuje a na účely poskytnutia príspevku sa vypúšťa podmienka minimálnej doby vedenia uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najmenej tri mesiace alebo najmenej 12 mesiacov, ak občan v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ. Nadväzne na tieto zmeny sa s cieľom zabezpečenia efektívneho využívanie finančných prostriedkov určených na tento účel návrhom zabezpečuje, že príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ.

V kontexte návrhu úprav § 49 sa navrhuje zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodom 136 a 139 (§ 57 ods. 4 a ods. 7)

Navrhuje sa zjednotiť poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť s poskytovaním príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49.

21

K bodom 142 a 143 (§ 58 ods. 13)

Navrhovaná úprava umožní agentúram podporovaného zamestnávania (APZ) viesť evidenciu údajov o službách poskytnutých občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanov a zamestnávateľom, údajov o sprostredkovaných pracovnoprávnych vzťahoch občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom na základe služby poskytnutej podľa § 58 ods. 1 písm. c) a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 58 ods. 13 písm. c) a písm. d) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti APZ za príslušný kalendárny rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

K bodu 144 (§ 59 ods. 1)

Na účely poskytovania príspevku na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje považovať za občana so zdravotným postihnutím občana uznaného za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. inak, ako v návrhu úpravy § 9 ods. 1.

K bodu 145 (§ 59 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 146 a 149 (§ 60 ods. 1 a § 60 ods. 5)

Z dôvodu zlepšenia prístupu k zamestnaniu sa navrhuje umožniť občanovi, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vykonávanie práce z jeho domácnosti pri stanovení maximálneho počtu dní jej vykonávania, ak vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce umožňuje dohodnutý druh práce. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že za tento čas sa za oprávnený náklad na účely poskytovania príspevku podľa § 60 budú považovať iba náklady na náklady na celkovú cenu práce týchto zamestnancov.

K bodom 147 a 148 (§ 60 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa za účelom zníženia administratívnej záťaže tak pre klientov, ako aj pre úrady , zaviesť paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej kvartálnej výšky príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

K bodom 150 až 154 (§ 60 a § 62)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 155 a 156 (§ 63 ods. 1)

Navrhovaná úprava precizuje a zjednocuje existujúcu povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva. V súvislosti s úpravou ochrany osobných údajov bolo nevyhnutné vymedziť proces sprístupňovania údajov z evidencie občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, a teda, zamestnávateľ ich poskytne úradu na jeho žiadosť.

K bodu 157 (§ 63 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

22

K bodu 158 (§ 63 ods. 5)

Úprava umožní zamestnávateľom v spojení § 63 ods. 1 písm. c) viesť evidenciu zamestnancov, ktorí občanmi so zdravotným postihnutím, a preukazovať plnenie povinného podielu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na štatistické a kontrolné účely.

K bodom 159 až 161 (§ 64, § 65 a § 65b, § 67)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 162 (§ 67 ods. 16)

V súvislosti s návrhom na precizovanie povinnosti zamestnávateľov predkladať kópiu dokladu preukazujúceho splnenie podmienky podľa § 23a ods. 1 sa navrhuje doplnenie § 67 ods. 16 z dôvodu efektívnejšieho výkonu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 163 (§ 67 ods. 17 a 18)

V súvislosti s precizovaním úpravy ochranou osobných údajov sa navrhuje ustanoviť okamih výmazu zbieraných a spracovávaných osobných údajov podľa § 28 písm. a), § 31 ods. 1 písm. f) a, § 58 ods. 13 písm. c) po splnení účelu podľa § 28 písm. b), § 31 ods. 1 písm. g) a, § 58 ods. 13 písm. d)a § 63 ods. 1 písm. c). Rozhodným okamihom byť splnenie si zákonnej povinnosti predloženia správy alebo preukázania povinnosti plnenia povinného podielu.

Zároveň sa precizuje spôsob zbierania a spracovania zdravotných údajov (údaj súvisiaci s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť).

K bodom 164 až 167 (§ 68 ods. 1, § 69, § 70 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 168 [§ 70 ods. 4 písm. c)]

Navrhuje sa odstrániť administratívnu záťaž v konaniach o vyradení z evidencie UoZ, ktoré začali na podnet účastníka konania navrhuje sa vypustiť povinnosť vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa podkladom rozhodnutia. Ide o prípady, keď UoZ oznámi, že si našiel zamestnanie alebo začal podnikať, úrad následne začne konanie a vyzve túto osobu na vyjadrenie sa k jej vlastnému oznámeniu (nájdenie so zamestnania, začatie podnikania).

K bodu 169 (§ 70 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 170 (§ 70 ods. 8)

Navrhuje sa v súvislosti so zákonom o registri trestov vypustiť v prípade právnických osôb preukazovanie splnenia podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. g) priamo právnickou osobou. Podľa zákona o registri trestov je možné na účely overenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov namiesto predloženia výpisu z registra trestov zverejnený zoznam uložených trestov právnickým osobám.

K bodu 171 (§ 70 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a

23

doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon.

K bodu 172 (§ 70 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 173 (poznámka k odkazu 63b)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 174 (§ 70 ods. 18 až 20)

Navrhuje sa umožniť zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám predkladať žiadosti a preukazovať splnenie povinností podľa zákona o službách zamestnanosti aj elektronicky elektronickými prostriedkami s podpísaným kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ide o precizovanie právnej úpravy a jej zosúladenie s reálnym stavom.

Obvyklý pobyt na účely zaradenia do evidencie UoZ a plnenia si povinností z toho vyplývajúcich, ako aj na účely plnenia nárokov, ktoré prislúchajú UoZ , sa navrhuje, aby si UoZ pri zaradení do evidencie UoZ , mohol zvoliť úrad , na ktorom bude vedený v evidencii UoZ. Uvedený návrh reflektuje na migráciu pracovnej sily v rámci Slovenskej republiky a odstraňuje administratívnu záťaž a časovú náročnosť pre splnenie povinností UoZ v prípade, ak sa UoZ dlhodobo zdržiava mimo miesta trvalého pobytu.

Zároveň sa navrhuje zadefinovať pojem „identifikačné údaje účastníka dohody“ v súlade s požiadavkou na jednoznačnosť právnej úpravy ochrany osobných údajov.

K bodu 175 (§ 72au ods. 3)

Úpravou sa navrhuje predĺžiť dobu, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplýva z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania o udelení prechodného pobytu, ktoré je neúmerne predlžované v dôsledku náporu na príslušné policajné útvary v čase trvania stále vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

K bodu 176 (§ 72aw)

K odseku 1

V súvislosti s navrhovanými úpravami povinností u SZÚ, ADZ, APZ a povinnosti zamestnávateľa preukazovať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov sa navrhuje upraviť, že za kalendárny rok 2022 sa pri ich plnení bude postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

K odseku 2

Navrhuje sa ustanoviť, že sektorová rada zriadená do 31. decembra 2022 zostáva naďalej sektorovou radou aj podľa novej navrhovanej právnej úpravy.

K odsekom 3 až 6

Navrhuje sa ustanoviť, že príspevky poskytované na základe dohody uzatvorenej do 31.12.2022 alebo na základe žiadosti podanej do 31.12.2022 sa doposkytujú na základe pôvodne ustanovených pravidiel.

24

K odseku 7

Navrhuje sa v súvislosti s úpravou definície občana so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti ustanoviť prechodné obdobie 12 mesiacov, kedy sa občan so zdravotným postihnutím, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2023, považuje do 31. decembra 2023 za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023, ak tento občan so zdravotným postihnutím bol v súvislosti s poskytovaním príspevku podľa § 50, § 56, § 57 a 60 alebo v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64, § 64a a 65 zamestnaný v pracovnom pomere alebo vykonával SZČ k 31. decembru 2022. Vytvára sa tak prechodné obdobie na adaptáciu právneho postavenia občana so zdravotným postihnutím po dovŕšení dôchodkového veku.

K odseku 8

V súvislosti s novou definíciou občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce sa navrhuje ustanoviť, že občania so zdravotným postihnutím, ktorí k 31.12.2022 zamestnaní v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo na chránenom pracovisku vykonávajú alebo prevádzkujú SZČ sa považujú za občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce do skončenia tohto zamestnania alebo skončenia vykonávania alebo prevádzkovania tejto SZČ.

K odseku 9

V súvislosti s úpravou ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku sa na účely určenia výšky príspevkov podľa § 49, 50, 56 a 57 navrhuje ustanoviť medzi rokmi 2022 a 2023, že za podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku za rok 2022 sa považuje miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2022.

K odseku 10

Navrhuje sa ustanoviť, že konania začaté podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2022 sa dokončia podľa tejto právnej úpravy. Ide o konania o vydanie duplikátu a konanie o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

K odseku 11

V súvislosti s úpravou možnosti zamestnávateľa požiadať o vydanie potvdrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude § 72au ods. 2 od. Účinnosti tohto zákona nadbytočné a nebude sa z tohto dôvodu uplatňovať.

K bodu 177 (príloha č. 1 písm. A)

V súvislosti so zavedením inštitútu tzv. obvyklého pobytu v § 70 ods. 19 je nevyhnutné tento údaj doplniť aj do formulára žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ.

K bodu 178 (príloha č. 1 písm. A)

V súvislosti s nevyhnutnosťou napĺňať ciele Stratégie pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030 a pripravovať opatrenia na zlepšenie prístupu na trh práce adresnejšie je potrebné medzi údaje o UoZ doplniť aj údaj o materinskom jazyku.

K bodom 179 až 181 (príloha č. 1 písm. A)

Legislatívno-technická úprava; zosúladenie terminológie zo zákonom o pomoci v hmotnej núdzi.

25

K bodu 182 (príloha č. 1 písm. I až L)

V súvislosti s precizovaním povinností SZÚ, ADZ, APZ a zamestnávateľov pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sa zjednocuje rozsah údajov, ktoré uvedené subjekty evidujú pre spracovanie ročnej správy o svojej činnosti. Z hľadiska rozsahu ide o údaje, ktoré majú jednotlivé subjekty k dispozícii v rámci svojej činnosti a zároveň o údaje, z ktorých vychádzajú pri súčasnom plnení zákonných povinností. V súvislosti s avizovaným spustením nového portálu sa tak zároveň uľahčuje spracovanie správy o činnosti jednotlivých subjektov na základe pribežnej evidencie uvedených údajov.

K čl. II (zákon o pobyte cudzincov)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, ktoré bolo zavedené za účelom zrýchleného prístupu štátnych príslušníkov tretej krajiny na pracovný trh vydávaním súhlasných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez testu trhu práce za predpokladu splnenia najviac 30% zamestnaných štátnych príslušníkov tretej krajiny u zamestnávateľa v zamestnaniach s nedostatkom pracovnej sily v okrese s nedostatkom pracovnej sily.

Ustanovenie § 23a písm. u) zákona o službách zamestnanosti umožňuje zaškolenie tohto štátneho príslušníka tretej krajiny formou zamestnávania v čase od podania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania a slúži výslovne na zaškolenie zamestnanca v súvislosti s výkonom konkrétneho zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady zneužívania účelu tohto ustanovenia tým, že štátny príslušník tretej krajiny počas procesu vybavovania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania mení zamestnávateľa a najmä zamestnanie, ktoré nepatrí medzi nedostatkové profesie. Navrhuje sa preto zamedzenie zmeny žiadosti v časti, ktorá upravuje zamestnávateľa a zamestnanie.

K čl. III (zákon o pomoci v hmotnej núdzi)

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie § 52a v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zavedenie nového druhu príspevku na podporu rekvalifikácie v § 46a je nevyhnutné stanoviť, že aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii UoZ a zúčastňuje sa rekvalifikácie.

K bodu 5

Vzhľadom na úpravu prechodného ustanovenia v § 72aw v čl. I, ktorým sa „doposkytuje“ príspevok podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2022 je nevyhnutné túto úpravu zohľadniť aj v prechodnom ustanovení v čl. III.

K čl. IV (zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov)

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2023 bude k sledovaniu miery nezamestnanosti používaný nový ukazovateľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, ktorý nahradí v súčasnosti

26

používaný ukazovateľ miera evidovanej nezamestnanosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mieru nezamestnanosti vykazuje pre obdobie do 31. decembra 2022 prostredníctvom ukazovateľa miera evidovanej nezamestnanosti a pre obdobie od 1. januára 2023 prostredníctvom ukazovateľa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

K čl. V (zákon o regionálnej investičnej pomoci)

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento článok zohľadňuje úpravu, podľa ktorej od 1. januára 2023 bude k sledovaniu miery nezamestnanosti používaný nový ukazovateľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, ktorý nahradí v súčasnosti používaný ukazovateľ miera evidovanej nezamestnanosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mieru nezamestnanosti vykazuje pre obdobie do 31. decembra 2022 prostredníctvom ukazovateľa miera evidovanej nezamestnanosti a pre obdobie od 1. januára 2023 bude vykazovaná prostredníctvom ukazovateľa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

K čl. VI (zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

K bodu 1 (§ 16 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 2 [§ 19 ods. 2 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3 (§ 19a až 19c)

V nadväznosti na navrhované vypustenie príspevkov podľa § 53f a 53g zákona o službách zamestnanosti zo zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje upraviť poskytovanie týchto príspevkov v zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a sociálna ekonomika ako celok rieši množstvo spoločenských problémov, akými napríklad nezamestnanosť a sociálne vyčlenenie, prístup k bývaniu, vzdelaniu alebo iným verejným službám, presun príspevkov podľa § 53f a 53g zo zákona o službách zamestnanosti do zákona č. 112/2018 Z. z. dotvára celistvosť daného sektora a zákona. Dôležitým medzníkom v oblasti rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku bolo uznanie legitimity sociálneho podnikania ako nástroja aktívnej politiky trhu práce (APTP), keď s účinnosťou od 1. septembra 2008 novela zákona o službách zamestnanosti vytvorila prvý legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov pracovnej integrácie. Aplikačná prax však ukázala, že pre lepšiu vykonateľnosť a právnu istotu zákona č. 112/2018 Z. z. je presun daných príspevkov nutnosťou.

Navrhujú sa tiež zmeny výšky vyrovnávacieho príspevku pre jednotlivé typy znevýhodnenia. Navrhuje sa zjednotenie výšky poskytovania vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené osoby v zmysle zákona s maximálnym stropom, ktorý sa môže poskytnúť v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Zároveň sa navrhuje pre zdravotne znevýhodnené osoby, ktoré nie uznané za invalidné podľa osobitného predpisu znížiť výšku poskytovania vyrovnávacieho príspevku, a to vo výške

27

55 % oprávnených nákladov skutočne vynaložených na každého takého zamestnanca, najviac vo výške 55 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Uvedené sa navrhuje nakoľko v aplikačnej praxi dochádza k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení.

Vzhľadom na efektívne poskytovanie finančného príspevku je potrebné pri mzdových nákladoch doplniť alikvotné krátenie vyrovnávacieho príspevku. Výška vyrovnávacieho príspevku zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálny strop výšky príspevku sa pomerne kráti.

V spoločných ustanoveniach k poskytovaniu príspevkov podľa § 23a a 23b sa analogicky k § 70 ods. 7 a 8 zákona o službách zamestnanosti upravujú podmienky na poskytnutie týchto príspevkov.

K bodu 4 [§ 23 ods. 4 v § 27b ods. 1 písm. e) a ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 5 (§ 24 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 6 (§ 24 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7 a 8 (§ 24 ods. 3 a 10)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 9 (§ 24 ods. 11)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike. Zároveň sa navrhuje, aby nemohlo dôjsť k súbežnému poskytovaniu príspevku v čase skrátenej práce na rovnaké oprávnené náklady.

K bodu 10 (§ 25 ods. 4)

Upravuje sa kompetencia ústredia práce vo vzťahu k úradom práce pri poskytovaní umiestňovacieho príspevku a vyrovnávacieho príspevku.

28

K čl. VII

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosť zákona 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 171, pre ktorý sa navrhuje nadobudnutie 1. januára 2024 z dôvodu jeho nadväznosti na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

29

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Predmetnú právnu úpravu si vyžiadala potreba modernizácie poskytovania služieb zamestnanosti v dôsledku systémových zmien na trhu práce i ako súčasť pripravovaných zmien systémového charakteru v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej pomoci, v reforme verejnej správy a v ďalších oblastiach. Predkladaný návrh upravuje vecný rámec poskytovania služieb zamestnanosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti a právne vzťahy účastníkov zúčastnených na poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti.

K § 2

Účelom ustanovenia je definovať okruh účastníkov právnych vzťahov, ktoré vzniknú podľa tohto zákona. Definícia okruhu účastníkov právnych vzťahov nadväzuje na zmeny v pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti. Preto ako účastníkov právnych vzťahov návrh definuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a nimi zriadené pracoviská, na ktoré prechádzajú kompetencie Národného úradu práce. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhujú noví účastníci právnych vzťahov, a to najmä samosprávne kraje, mimovládne organizácie a partnerstvá vytvorené z navrhnutých účastníkov právnych vzťahov na riešenie problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Medzi účastníkov právnych vzťahov sú zaradené aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť na základe povolenia vydaného podľa tohto zákona.

Návrh zahŕňa medzi účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich podľa predkladaného zákona i občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004.

K § 3

Návrh presnejšie vymedzuje definíciu zamestnávateľa, zohľadňujúc vstup zahraničných investorov na Slovensko a definuje podmienky, za ktorých sa organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby bude považovať za zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnávateľa o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, alebo ktorá poskytuje odborné poradenstvo, resp. ďalšie služby zamestnanosti

K § 4

Vo väzbe na zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, sa pri definícii zamestnanca vypúšťa väzba na inštitút dohody o pracovnej činnosti. Postavenie zamestnanca je definované pracovným pomerom alebo pracovným vzťahom obdobným pracovnému pomeru.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že časť pracovných pozícii nie je obsadzovaná z voľnej ponuky trhu práce, navrhuje sa vypustiť z okruhu zamestnancov osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť na pracovných pozíciách, ktoré nie sú obsadzované v rámci otvoreného trhu práce (napríklad duchovní).

K § 5

V navrhnutom ustanovení sú definované fyzické osoby, ktoré sú považované za osoby samostatne zárobkovo činné na účely návrhu tohto zákona. Doterajšia definícia, upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa rozširuje o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, vykonávajú dočasné zamestnávanie a podporované zamestnávanie.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa na účely tohto zákona zadefinoval pojem „zamestnanie“.

Doteraz používaný pojem „evidovaný nezamestnaný“ sa nahrádza pojmom „uchádzač o zamestnanie“. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania sa občan uchádza o zamestnanie.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa pojem uchádzač o zamestnanie navrhuje upraviť nadväzne na zmenu právnej úpravy platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení (dobrovoľní platitelia). Zároveň sa navrhuje umožniť uchádzačom o zamestnanie počas ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v obmedzenom rozsahu a pri limitovanom príjme za vykonávanú zárobkovú činnosť.

K § 7

Navrhnutým ustanovením sa mení názov a zmysel doterajšej, v praxi málo využívanej evidencie zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, hľadajúcich zamestnanie, ktorú viedli okresné úrady práce, na evidenciu záujemcov o zamestnanie. Zámerom je zlepšiť podmienky pre poskytovanie služieb zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov a pre zamestnané osoby hľadajúce iné zamestnanie.

K § 8

Nadväzne na Nariadenie komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť sa v § 8 definuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ide o definovanie občanov, ktorí vzhľadom na vek, dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nedostatok praxe, zdravotný stav, stratu schopnosti vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, rodinné dôvody alebo postavenie v spoločnosti ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie na trhu práce, a preto potrebujú zvýšenú starostlivosť.

Zároveň sa navrhuje definovať prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, najmä na účely poskytovania pomoci a podpory tejto znevýhodnenej skupine uchádzačov o zamestnanie pri ich uplatnení na trhu práce.

K § 9

Návrh novo definuje občana so zdravotným postihnutím na účely podpory zamestnania takéhoto občana.

Definícia občana so zdravotným postihnutím vychádza z nariadenia komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a je v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení. Za osobu so zdravotným postihnutím sa na účely návrhu tohto zákona navrhuje okrem invalidných občanov považovať aj občana s vážnou telesnou, duševnou poruchou, poruchou správania z dôvodu poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na veľké ťažkosti takto postihnutých občanov nájsť uplatnenie na otvorenom trhu práce. Návrh určuje aj spôsob a doklady na preukazovanie postavenia občana so zdravotným postihnutím.

K § 10

Partnerstvá sú novo zaradeným subjektom medzi účastníkov právnych vzťahov pri realizácii služieb zamestnanosti. Ich funkciou bude koordinovaný partnerský prístup k riešeniu problémov zamestnanosti v územnom obvode úradu, vrátane združovania finančných prostriedkov na financovanie projektov a programov rozvoja zamestnanosti.

K § 11

Navrhované ustanovenie definuje vecný rozsah služieb zamestnanosti poskytovaných podľa tohto zákona po zrušení Národného úradu práce. Zároveň určuje inštitúcie na výkon štátnej správy v tejto oblasti. Navrhnuté nové orgány štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti nadväzujú na pripravovanú a postupne realizovanú reformu inštitúcií sociálneho systému a trhu práce a majú za cieľ zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola štátna správa vykonávaná a organizovaná flexibilne, diferencovane podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú, a tak, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých občanov a aby bol výkon štátnej správy zabezpečovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Okrem orgánov štátnej správy sa navrhuje rozšíriť poskytovanie služieb zamestnanosti fyzickými osobami a právnickými osobami na základe dohody s príslušným úradom a navrhuje sa zaviesť nové formy poskytovania služieb zamestnanosti právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúrami dočasného zamestnávania a agentúrami podporovaného zamestnávania.

K § 12

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ústredia. Ústredie je rozpočtovou organizáciou štátu so sídlom v Bratislave, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva. Navrhuje sa, aby ústredie zabezpečovalo výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti pre územné obvody všetkých úradov v navrhnutom rozsahu. Navrhovaná právna úprava nepočíta s existenciou úradov na krajskej úrovni.

Návrh vymedzuje hlavné činnosti ústredia po zrušení Národného úradu práce v súlade so stratégiou podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 319/2003. Cieľom navrhnutej úpravy je predovšetkým modernizácia, zefektívnenie a spružnenie systému poskytovania služieb zamestnanosti.

Navrhnuté vymedzenie pôsobnosti ústredia okrem činnosti súvisiacich s riadiacou, kontrolnou a metodickou funkciou voči úradom a celého komplexu úloh pri poskytovaní služieb zamestnanosti reaguje aj na zmeny vyplývajúce z prebiehajúceho prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, a to najmä v oblasti vypracúvania a realizovania celoštátnych projektov na zlepšovanie situácie na trhu práce financovaných z Európskeho sociálneho fondu, vykonávania agendy súvisiacej s možnosťami zamestnávania občanov Slovenskej republiky v členských krajinách Európskej únie, nahlasovania voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie a zabezpečovaním kontaktu s Európskym úradom pre koordináciu.

Z dôvodu prechodu niektorých kompetencií z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v súlade s návrhom zákona o sociálnom poistení navrhuje sa do pôsobnosti ústredia súčinnosť so Sociálnou poisťovňou pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti a požadovanie informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

Navrhuje sa, aby ústredie vykonávalo v druhom stupni štátnu správu v oblasti služieb zamestnanosti vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Tiež sa navrhuje, aby ústredie plnilo aj ďalšie úlohy, ktorými sú napr. činnosti spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou, so zriaďovacou pôsobnosťou a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súvislosti s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88 o organizácii služieb pre sprostredkovanie zamestnania sa napríklad pre ústredie navrhuje ustanoviť kompetencia organizovať a zabezpečovať odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti.

K § 13

Navrhované ustanovenie vymedzuje pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy pre služby zamestnanosti na prvom stupni. Úrad je rozpočtovou organizáciou štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia. Predpokladá sa, že sieť úradov nebude identická s dnešnými sídlami okresných úradov, ale budú zriadené pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Pre úrad sa navrhujú kompetencie priamo zabezpečovať výkon celého komplexu činností služieb zamestnanosti, ako napr. získavanie a vyhodnocovanie informácií o stave a vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode, úloh súvisiacich s priamym kontaktom s klientom, ako sú evidencia uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, evidencia voľných pracovných miest, evidencia zamestnávateľov, sprostredkúvanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, poskytovanie informačných a poradenských služieb, odborných poradenských služieb a ďalších. Navrhnutou úpravou sa sleduje zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti vo vzťahu ku klientom, zvýšenie a zefektívnenie súčinnosti so zástupcami štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, podnikateľskými subjektmi, vrátane bánk a charitatívnych organizácií za účelom vytvárania partnerstiev s cieľom zvýšenia zamestnanosti vo svojom územnom obvode. V rámci zabezpečovania úloh vo vzťahu k ústrediu sa navrhuje zaviesť aj agendu, ktorá súvisí so sprostredkovaním zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a pre občanov členských štátov Európskej únie v Slovenskej republike. Návrh vytvára možnosť pre úrad zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania. Novo sa navrhuje zaviesť spolupráca s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole oprávnenosti poberania dávky v nezamestnanosti, výmene informácií o stave, prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti z dôvodu prechodu týchto kompetencií na Sociálnu poisťovňu v zmysle návrhu zákona o sociálnom poistení. V pôsobnosti úradu sa navrhuje osobitne vymedziť úlohy, ktoré súvisia s integráciou občanov so zdravotným postihnutím s cieľom pomáhať tejto skupine občanov uplatniť sa na trhu práce a tiež vytvárať podmienky na zvýšenie šancí na dosiahnutie tohto cieľa.

K § 14

Návrh vychádza z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, podľa ktorého má štátna politika zabezpečovať prácu pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, aby vykonávaná práca bola čo možno najproduktívnejšia, zabezpečovať slobodnú voľbu zamestnania a možnosť získať kvalifikáciu pre zamestnanie, na ktoré sa občan čo najlepšie hodí. Návrh vychádza aj z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou a z odporúčania č. 176 k tomuto Dohovoru. Ustanovenie je tiež v súlade s Európskou sociálnou chartou, ktorá sa zaoberá taktiež právom jednotlivca na prácu.

Navrhovaným znením sa určuje nediskriminačný prístup k zamestnaniu. Je v súlade s článkom 1 Základných zásad Zákonníka práce s uplatnením slobodnej voľby zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie priamej a nepriamej.

Návrh je vypracovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok, smernice Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva a smernice Rady 2000/78/EHS z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K § 15

Návrh ustanovenia definuje vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre uchádzača o zamestnanie, resp. pre záujemcu o zamestnanie z hľadiska jeho zdravotného stavu, prihliadania na kvalifikáciu a odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce, dĺžky týždenného pracovného času na sprostredkovanom mieste.

Pri vymedzení vhodného zamestnania návrh vychádzal najmä z článku 21 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 168/1988 o podpore zamestnanosti a ochrane pred nezamestnanosťou.

K § 16

Navrhovanou úpravou sa úradu umožní zriadiť osemčlenný výbor pre otázky zamestnanosti, zložený zo štyroch zástupcov samosprávneho kraja, v ktorom je sídlo úradu a zo štyroch zástupcov úradu. Návrhom tohto ustanovenia sa sleduje cieľ pomocou navrhovaného výboru riešiť zásadné otázky zamestnanosti, schvaľovať použitie aktívnych opatrení na trhu práce v obvode príslušného úradu a schvaľovať projekty a programy na podporu zamestnávania a vzdelávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rozsahu určenom týmto zákonom.

K § 17

V uvedenom ustanovení sa definujú podmienky členstva v novo zriadenom výbore pre otázky zamestnanosti.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa určuje pôsobnosť novo navrhovaného výboru pre otázky zamestnanosti zriadeného úradom.

K § 19

Účelom navrhnutého ustanovenia je zabezpečiť zvýšenie objektívnosti pri sprostredkovaní vhodného zamestnania, účasti v programoch aktívnych opatrení trhu práce a aktivizačnej činnosti a opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v prípade, ak posudzovanému bol poskytnutý príspevok na túto činnosť vzhľadom na zdravotný stav uchádzačov o zamestnanie lekárskou posudkovou činnosťou na účely služieb zamestnanosti. Teda účelom návrhu je objektívne zistiť, či zdravotný stav uchádzača o zamestnanie je taký, aby mohol vykonávať pracovné činnosti v ponúkanom zamestnaní, prípadne sa zúčastniť a ukončiť aktívne opatrenia na trhu práce a aktivizačnú činnosť bez nepriaznivého vplyvu na zdravotný stav uchádzača o zamestnanie.

Podnetom na začatie lekárskej posudkovej činnosti na úrade je odmietnutie prijať vhodné zamestnanie, odmietnutie zúčastniť sa aktívnych opatrení na trhu práce a aktivizačnej činnosti zo zdravotných dôvodov alebo skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov pred uplynutím dvoch alebo troch rokov od začatia jej prevádzkovania alebo vykonávania.

Navrhuje sa, aby lekársku posudkovú činnosť zabezpečovalo ústredie a úrady.

V tomto ustanovení sa navrhujú aj požiadavky na kvalifikáciu posudkového lekára.

Ustanovením sa navrhuje upraviť náležitosti posudku vypracovaného posudkovým lekárom, pričom oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje zakotviť povinnosť posudkového lekára odovzdať kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá deklaruje, že skončila prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.

Návrh predpokladá, že posudok posudkového lekára úradu bude podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak uchádzač o zamestnanie neodôvodnene uvádza svoj zdravotný stav ako nevhodný na vykonávanie pracovných činností na ponúkanom pracovnom mieste, na účasť a ukončenie aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivizačnej činnosti ponúkanej úradom zo zdravotných dôvodov. Posudok posudkového lekára úradu má slúžiť na ďalšie konanie aj v prípade posudzovania opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok podľa § 49 alebo § 57.

Návrh určuje, aké informácie je povinný zaznamenať posudkový lekár v posudku, ktorý slúži na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov.

S cieľom zabezpečiť občanovi právo požiadať o preverenie posudku vydaného posudkovým lekárom úradu, návrh zákona umožňuje požiadať o preskúmanie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

K § 20

Návrh ustanovenia tohto paragrafu vytvára právny predpoklad na uplatnenie práva občana na ďalšie konanie v prípade, ak nebude považovať posudok posudkového lekára úradu vydaný podľa § 19 za objektívny.

Kompetencia vymenovať členov odborného konzília posudkových lekárov pre jednotlivé prípady sa navrhuje určiť posudkovému lekárovi ústredia. Navrhuje sa, aby odborné konzílium posudkových lekárov bolo povinné vydať svoj posudok do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhuje sa, aby posudok odborného konzília posudkových lekárov ústredia o posúdení posudku vydaného posudkovým lekárom úradu bol podkladom na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o odpustení povinnosti vrátiť príspevok poskytnutý na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, čo znamená zachovanie súčasného právneho stavu.

K § 21 až 24

Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zabezpečujú ochranu trhu práce Slovenskej republiky tak, aby cudzinci mohli byť zamestnávaní len na pracovných miestach, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Ustanovenia zároveň upravujú základné náležitosti žiadosti zamestnávateľa a jednoznačne určujú, že rozhodnutie sa vydáva na dobu určitú, a to z dôvodu ochrany trhu práce.

Návrh upravuje podmienky vydania povolenia na zamestnanie cudzinca a upravuje náležitosti povolenia v záujme zabezpečenia právnej istoty cudzinca a za účelom kontroly na úseku zamestnávania cudzincov zo strany úradu. Návrh ustanovuje maximálne obdobie platnosti povolenia na zamestnanie.

Návrh v § 22 ods. 5 zjednodušuje vstup na trh práce tým skupinám cudzincov, ktorí nemôžu ohroziť domáci trh práce.

V súčasnosti platná právne úprava v zásade vyhovuje, ale v nadväznosti na zákon o pobyte cudzincov a zákon o azyle je potrebné rozšíriť skupinu cudzincov aj o cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt a poskytnuté dočasné útočisko.

Povolenie na zamestnanie sa navrhuje podľa § 22 odsek 6 vyžadovať aj pri zamestnávaní cudzincov v prihraničnom okrese Slovenskej republiky, ktorí sa najmenej raz za týždeň vracajú do štátu, kde majú trvalý pobyt.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje rozšíriť okruh cudzincov, od ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie v prípade krátkodobých študijných a pracovných pobytov na území Slovenskej republiky.

Navrhuje sa zachovať neudelenie povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý požiadal o udelenie azylu a cudzincovi, ktorý nespĺňa niektorú zo zákonom stanovených podmienok. Uplatňovanie benevolentnejšieho prístupu by mohlo viesť k účelovému obchádzaniu povolenia na zamestnanie a zneužívaniu inštitútu azylu.

Návrh vymedzuje prípady, kedy môže úrad povolenie na zamestnanie predĺžiť a odňať.

S cieľom harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie v návrhu sa uvádza, že občan členského štátu Európskej únie sa nepovažuje za cudzinca a súčasne umožňuje prijať recipročné opatrenia v prípadoch, keď členský štát Európskej únie úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie čl. 1 a 6 nariadenia (EHS) 1612/68 o slobodnom pohybe pracovníkov Spoločenstva. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii obsahuje detailnú úpravu prechodného obdobia na slobodný pohyb pracovníkov, kedy je možné postupovať odlišne od možnosti slobodného prístupu na trh práce členských krajín.

Právny rámec pre možnosť Slovenskej republiky upraviť prechodné obdobie je ustanovený v Zmluve o pristúpení a závisí od

a)rozsahu, v akom prechodné obdobie voči Slovenskej republike uplatní príslušný členský štát,

b)rozsahu, v akom to ovplyvní slovenský trh práce.

Prechodné obdobie je možné uplatniť len na nutné obdobie a v minimálnom rozsahu. Základnou podmienkou je rýchlosť zavedenia a zrušenia prechodného obdobia ako reakcia na zavedenie alebo zrušenie prechodného obdobia zo strany členského štátu.

Nariadenie vlády je flexibilným nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné uplatniť prechodné obdobie pre slobodný pohyb pracovníkov ako prostriedku k regulácii prístupu na slovenský trh práce.

K § 25

Nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa upúšťa od aplikácie Sadzobníka maximálnych úhrad. Navrhuje sa umožniť do úhrady za sprostredkovanie zamestnania zahrnúť okrem oprávnených nákladov aj primeraný zisk.

Oprávnený náklady a primeraný zisk návrh zákona na tento účel definuje.

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje, aby sa od uchádzača o zamestnanie úhrada nevyberala.

S cieľom ochrany občana sa navrhuje aj v novej právnej úprave ponechať zákaz zrážok zo mzdy alebo inej odmeny zamestnanca v prospech subjektu, ktorý sprostredkúva zamestnanie za úhradu alebo ktorý zamestnáva občana.

Zámerom úpravy je zabezpečiť, aby podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu boli medzi občanom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, dojednané písomne, pričom náležitosti dohody sa návrh zákona definuje rámcovo.

K § 26 až 28

Navrhnuté ustanovenia určujú podmienky vydávania povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, pozastavenia činnosti a zrušenia povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona č. .../2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ústredie orgánom štátnej správy, je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch povinné vyberať za úkony poplatky podľa Sadzobníka ustanoveného týmto zákonom. Preto sa navrhovaným ustanovením zakladá povinnosť uhradiť správny poplatok za vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Ustanovením § 26 ods. 3 sa navrhujú určiť náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. S cieľom ochrany občanov sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou navrhuje určiť žiadateľovi o povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu povinnosť definovať spolupracujúce subjekty v zahraničí a predpokladanú výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Návrhom sa vypĺňa doterajšie legislatívne vákuum, v ktorom neboli riešené spôsoby zrušenia povolenia alebo pozastavenia činnosti sprostredkovania za úhradu. Navrhujú sa definovať subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

Vydanie povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa navrhuje v porovnaní so súčasným právnym stavom podmieniť aj vypracovaním projektu, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov a preukázaním priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, sa navrhuje uložiť povinnosť v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania za úhradu voči ústrediu, vrátane predkladania ročnej správy o činnosti a vytvárania podmienok na výkon kontroly a voči klientom povinnosť ochrany osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K § 29 až 31

Návrh vytvára podmienky pre vznik nového subjektu, ktorý bude poskytovať služby na trhu práce na základe povolenia, ktoré vydá ústredie.

Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť podmienky pre zvýšenie flexibility pri zabezpečovaní potreby zvýšeného počtu zamestnancov zamestnávateľa na prechodný čas, najmä pri nárazových zákazkách a tiež podmienky pre činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Vymedzením povinnosti agentúry dočasného zamestnávania vo vzťahu k svojim zamestnancom sa zabezpečujú práva dočasných zamestnancov.

Navrhuje sa ustanoviť aj podmienky na pozastavenie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a na zrušenie povolenia na činnosť na návrh orgánu, ktorý porušenie príslušných právnych predpisov v oblasti daní, služieb zamestnanosti, pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zistil.

K § 32

Navrhovanou úpravou je definovaný súhrn činností zameraných na sprostredkovanie zamestnania. Návrhom sa sleduje zvýšenie efektívnosti sprostredkovania zamestnania vykonávaného ústredím, úradmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré vykonávajú na základe povolenia sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, sprostredkovanie podporovaného zamestnávania. Sprostredkovanie zamestnania vykonávané štátnymi orgánmi sa rozširuje z územia Slovenskej republiky aj na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a navrhuje sa, aby sa vykonávalo bezplatne, čo je aj súčasný právny stav. V návrhu sa ustanovuje, že na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok. V záujme zvýšenia motivácie uchádzača o zamestnanie hľadať si zamestnanie aj u zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt, sa navrhuje zaviesť poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov v súvislosti s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa, za účelom získania zamestnania. Návrh umožňuje poskytnúť aj preddavok na náhradu časti cestovného na tento účel. Výška náhrady cestovných výdavkov je navrhnutý vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 33

Navrhované znenie rámcovo určuje obsah evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. rozsah údajov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo možné sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie.

Oproti terajšiemu právnemu stavu sa umožňuje poskytovanie týchto údajov tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania pri dodržiavaní zákona o ochrane osobných údajov a iba so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

Podrobnosti o obsahu evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako aj postup úradu pri vedení evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh ustanovuje i prípady, v ktorých nie je potrebné povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov.

K § 34

Spôsob a podmienky zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa navrhuje zachovať podľa súčasného právneho stavu.

Návrh novo vymedzuje prípady, kedy sa uchádzač o zamestnanie zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom skončenia zamestnania, ak požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní od vzniku týchto prípadov. Týmto návrhom sa umožní zachovať kontinuitu poistných dôb pri zmene životných a profesijných situácií.

V súvislosti s navrhnutými úpravami systému v oblasti poskytovania dávok v nezamestnanosti v návrhu zákona o sociálnom poistení, pri ktorých subjektom, ktorý rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, nie je úrad, ale príslušné orgány Sociálnej poisťovne, sa navrhuje, aby úrad rozhodoval o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie v správnom konaní. Rozhodnutie bude dokladom pre rozhodovanie Sociálnej poisťovne o nároku občana na dávku v nezamestnanosti.

Navrhuje sa upraviť povinnosť uchádzača o zamestnanie aktívne a preukázateľne si hľadať zamestnanie.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti uchádzača o zamestnanie súvisiace s jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to najmä o jeho povinnosť byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje uplatňovať diferencovanú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom preukazovania, že si hľadajú zamestnanie, v závislosti od dĺžky ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od ich účastí v aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti. Zámerom je čo najskôr začleniť na trh práce uchádzačov o zamestnanie predovšetkým na otvorený trh práce, najmä dlhodobo nezamestnané osoby.

Povinnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti so zmenou ich trvalého pobytu a okruh občanov, ktorých nie je možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa navrhuje ponechať v rozsahu podľa v súčasnosti platného právneho stavu.

K § 35

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje rozšíriť definovanie pojmu „sústavná príprava na povolanie“, ktorá je obsiahnutá aj v návrhu zákona o sociálnom poistení, s cieľom dosiahnutia jej zhody, resp. jej maximálneho priblíženia k definícii, ktorú obsahuje návrh zákona o sociálnom poistení.

Zámerom je jednoznačne a presne určiť, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Explicitne sa navrhuje, aby sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažovalo štúdium organizované externou formou podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 36

Na základe poznatkov praxe sa navrhuje upraviť okruh dôvodov, pre ktoré úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Oproti súčasnej právnej úprave sa tieto dôvody rozširujú o vznik nároku na materské. Navrhuje sa vypustiť dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie, ktorými je v súčasnej právnej úprave začatie vykonávania činnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uznaní za invalidného občan, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo dňom, ktorý je uvedený v posudku príslušného orgánu ako deň vzniku invalidity občana, ktorý nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a to z dôvodu, že všetci invalidní občania posúdení Sociálnou poisťovňou podľa zákona o sociálnom poistení sú občanmi so zdravotným postihnutím na účely tohoto zákona a dôvod vyradenia, ktorým bolo začatie vykonávania osobnej asistencie v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Príčinou vypustenia týchto dôvodov je zabezpečenie súladu tohto návrhu zákona s návrhom zákona o sociálnom poistení v súvislosti s úpravou poistenia v nezamestnanosti v uvedenom zákone.

Z dôvodu podporovať a uprednostňovať aktivizáciu uchádzačov o zamestnanie a ich skutočný záujem o hľadanie si zamestnania pred pasívnou formou zotrvávania v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozširujú sa oproti súčasnému právnemu stavu dôvody na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to o dôvod, ak uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov nedodrží disponibilitu a ak mu bolo vydané v cudzine povolenie na zamestnanie, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti. Zároveň sa navrhuje na účely vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie skrátiť lehotu odchodu do cudziny z 30 dní na 15 dní v súvislosti s návrhom na zavedenie systému disponibility uchádzača o zamestnanie.

Návrh tohto ustanovenia definuje vážne dôvody, pre ktoré možno uznať nedodržanie disponibility uchádzača o zamestnanie a navrhuje rozšíriť definíciu nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom o odmietnutie účasti uchádzača o zamestnanie na aktivačnej činnosti a o neskončenie účasti na aktivačnej činnosti.

Postup pri zaraďovaní, vedení a vyraďovaní z evidencie uchádzačov o zamestnanie, určovanie periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade za účelom spolupráce a preukazovania hľadania si zamestnania sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 37 až 39

V navrhnutých ustanoveniach je upravený obsah evidencie záujemcov o zamestnanie, podmienky zaradenia do tejto evidencie a podmienky vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie. Ide o návrh rozširujúci povinnosti úradov voči tejto skupine osôb bez ohľadu na miesto ich trvalého pobytu. Zároveň ide o návrh, ktorý sleduje pomoc osobám, ktoré sú ešte zamestnané, ale chcú zmeniť zamestnanie, ale aj o určitý druh služby poskytovanej úradmi zamestnávateľom, ktorí chcú získať svojich budúcich zamestnancov aj z radov záujemcov o zamestnanie. Návrh týchto ustanovení je nad rámec platného právneho stavu.

K § 40

Navrhuje sa naďalej zachovať evidenciu voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania. Evidencia tvorí základný predpoklad pre informovanie uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie o možnosti výberu vhodného zamestnania. Navrhnuté ustanovenie zákona definuje voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania. Obsah tejto evidencie a ďalšie podrobnosti sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 41

Novo sa navrhuje, aby úrad viedol evidenciu zamestnávateľov na účely vyhľadávania voľných pracovných miest. Tento spôsob komunikácie so zamestnávateľom pri získavaní voľných pracovných miest na účely sprostredkovania zamestnania sa navrhuje namiesto doterajšej povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta okresnému úradu na účely sprostredkovania zamestnania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje aj skvalitnenie, zefektívnenie a spružnenie služieb zamestnanosti, najmä rozšírením ponuky voľných pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Podrobnosti o vedení evidencie zamestnávateľov sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 42

V tomto ustanovení sa navrhuje upraviť obsah informačných a poradenských služieb na účely sprostredkovania zamestnania, poradenstva pre voľbu povolania, poradenstva pre výber zamestnania a jeho zmenu, ako aj na účely poradenstva pre výber zamestnanca. Tieto informačné a poradenské služby sa navrhuje poskytovať úradom bezplatne, čo je súčasný právny stav.

Vzhľadom na zámer návrhu tohto zákona aktivizovať aj služby zamestnanosti pri práci s klientom, navrhuje sa zrušiť úradom poskytovanie v rámci evidenčných služieb dohodnutie termínu a spôsobu ďalšieho kontaktu s uchádzačom o zamestnanie v súvislosti so sprostredkovaním vhodného zamestnania, v rámci informačných služieb poskytovanie informácií o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, informácií o voľných pracovných miestach formou samoobslužných kioskov, výveskov, internetu, informácií o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a na dávku v hmotnej núdzi, informácií o aktívnych opatreniach na trhu práce a o možnostiach aktivačnej činnosti, informácií o prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, informácií o možnostiach zamestnania v zahraničí, informácií o sieti služieb starostlivosti o deti a osoby odkázané na starostlivosť zamestnaných osôb, informácie o rozsahu poskytovaných služieb pre zamestnávateľov, v rámci sprostredkovateľských a poradenských služieb vstupný poradenský rozhovor každému uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie, testovanie osobných zručností uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie na výkon pracovných činností, ponúkanie vhodných pracovných miest z celoštátnej databázy voľných pracovných miest uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie, poskytovanie uchádzačom o zamestnanie poradenstva o účasti v aktivačnej činnosti, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných pracovných miest, ponúkanie vhodných zamestnancov pre zamestnávateľov a poskytovanie poradenstva zamestnávateľom pri výbere svojich zamestnancov.

K § 43

Vzhľadom na podmienky a situáciu na trhu práce, prax ukázala, že s uchádzačom o zamestnanie je potrebné pri riešení jeho problémov spojených s jeho pracovným uplatnením pracovať individuálne, vytvárať súlad medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, ovplyvňovať jeho rozhodovanie a správanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Navrhnutým ustanovením je určený rozsah odborných poradenských služieb na účely tohto zákona, vrátane vypracovania individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, v ktorom sa posúdia osobnostné predpoklady, schopnosti a odborné zručnosti uchádzača o zamestnanie a určí sa druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia. Na absolvovanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, sa navrhuje poskytovať uchádzačom o zamestnanie, ak o to písomne požiadajú, príspevok na úhradu časti cestovných nákladov.

Navrhuje sa vytvoriť právne podmienky na to, aby úrad mohol zabezpečovať odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, a to na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je navrhnutý v tomto návrhu zákona. Pri výbere dodávateľa odborných poradenských služieb sa navrhuje postupovať podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme vytvorenia lepších právnych podmienok pre využívanie odborných poradenských služieb sa navrhuje, aby úrad zaručoval tieto odborné poradenské služby: individuálne poradenské služby a pomoc pri vypracovaní a realizácii individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie skupinového a špeciálneho poradenstva pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania žiakom základných a stredných škôl, poskytovanie poradenstva znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pri výbere zamestnania.

Podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb sa navrhuje ustanoviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 44

Vývoj na trhu práce si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu a príprave pre trh práce za účelom zvýšenia adaptability uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Do popredia sa dostáva otázka nového vymedzenia vzdelávania a prípravy pre trh práce, pričom na účely tohto zákona sa za vzdelávanie a prípravu pre trh práce nepovažuje zvýšenie stupňa vzdelania, ani teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa Zákonníka práce.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje vzdelávanie a príprava pre trh práce a ďalšie formy školenia a kurzov pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie. Úprava umožňuje zabezpečenie vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom úradu pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a prostredníctvom zamestnávateľa pre zamestnancov, ako aj uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie zabezpečiť si vzdelávanie z vlastnej iniciatívy.

K § 45

Oproti súčasnej právnej úprave sa týmto návrhom definuje okruh inštitúcií, ktoré sa budú môcť spolupracovať na tvorbe národných programov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K § 46

Navrhnutým ustanovením sa sleduje pomoc uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie zo strany úradu pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to aj formou úhrady vynaložených nákladov.

Návrh ustanovuje možnosť uhradiť náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce až do výšky skutočných nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie, pričom ich súčasťou môžu byť aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody medzi dodávateľom vzdelávania a prípravy pre trh práce a úradom, ako aj obsah dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a úradom je upravený návrhom zákona.

Návrh upravuje možnosť uhradiť aj časť nákladov na vzdelávanie pre trh práce záujemcu o zamestnanie.

Navrhnutou úpravou sa rozširuje skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorá sa z objektívnych príčin doteraz nemohla zúčastňovať vzdelávania a prípravy pre trh práce z dôvodu starostlivosti o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaviesť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu časti preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa poskytovanú v predškolskom zariadení alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na túto činnosť.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 47

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje možnosť poskytovania príspevku zamestnávateľovi, ktorý vykonáva vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov za presne ustanovených podmienok.

Príspevok úrad poskytne iba v prípade, ak všeobecné vzdelávanie a príprava zamestnanca sú široko využiteľné u viacerých zamestnávateľov, prispejú k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnanca, alebo ak špecifické vzdelávanie a príprava zamestnanca sú využiteľné u súčasného zamestnávateľa a iba čiastočne u iných zamestnávateľov, alebo ak je toto vzdelávanie a príprava súčasťou opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedzujú hromadné prepúšťanie. Ustanovením týchto podmienok sa sleduje cieľ cez aktívne opatrenia na trhu práce efektívne využívať finančné prostriedky na zlepšenie pozície zamestnanca nielen u súčasného, ale aj iných zamestnávateľov.

Navrhnuté ustanovenie definuje oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu zamestnancov, výšku a podmienky poskytnutia príspevku zamestnávateľovi. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi na úhradu celkových oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktorý bude po jeho skončení zamestnávať zamestnanca najmenej po dobu jedného roka, ak o tento príspevok písomne požiada úrad. Poskytnutie príspevku sa navrhuje vo výške najviac 90 % oprávnených nákladov.

Kritériá pre určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali závislosť od typu vzdelávania, príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, k veľkosti zamestnávateľa a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V prípade, že zamestnávateľ požiada úrad o príspevok, musí využiť služby vzdelávacieho zariadenia vybraného úradom formou verejného obstarávania. Sleduje sa tým efektívne poskytnutie a využitie príspevku a zabezpečenie primeranej kvality procesu vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 68 z 12. januára 2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

K § 48

V záujme zabezpečenia štandardnej úrovne vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje, aby vzdelávanie a prípravu pre trhu práce vykonávali iba vzdelávacie zariadenia, vybraté formou výberového konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktoré majú na túto činnosť povolenie a overenie spôsobilosti vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre ďalšie vzdelávanie na príslušný program vzdelávania a prípravy.

Ak bude zamestnávateľ vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov financovať z vlastných zdrojov, môže využiť aj iné vzdelávacie zariadenia.

K § 49

Cieľom úpravy je motivovať uchádzača o zamestnanie na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti s možnosťou využitia finančného príspevku. Tento príspevok sa navrhuje poskytovať uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu v určenej dĺžke, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou predpokladaných nákladov na začatie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a uzatvorí písomnú dohodu s úradom o poskytnutí tohto príspevku. V porovnaní so súčasným právnym stavom zásadná zmena spočíva v tom, že v prípade podania písomnej žiadosti a splnenia ustanovených podmienok je na tento príspevok právny nárok.

Kritériá na určenie výšky príspevku boli upravené v návrhu tak, aby zohľadňovali príslušnosť k typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti v okrese a príslušnosť ku skupine znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška príspevku v porovnaní s doterajšou právnou úpravou, kde bola ustanovená pevnou sumou, sa v návrhu upravuje spôsobom, ktorý umožňuje flexibilné reagovanie na vývoj ekonomického prostredia bez potreby vykonávať novelizáciu zákona v tomto ustanovení.

Podmienky poskytnutia príspevku a záväzky sú upravené v uzavretej písomnej dohode medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Ďalšie podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 50

Účelom tejto úpravy je vytvoriť podmienky na zvýšenie možností zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie formou motivácie zamestnávateľa poskytnutím príspevku až do výšky 100 % celkovej ceny práce na jedného znevýhodneného uchádzača na vytvorené pracovné miesto. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, ktorý príjme do pracovného pomeru na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak o tento príspevok písomne požiada a uzatvorí s úradom písomnú dohodu o jeho poskytnutí. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Návrh precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest znevýhodnenými uchádzačmi, na vytvorenie ktorých bol poskytnutý príspevok a obdobie poskytovania príspevku.

Pri ustanovovaní kritérií určovania výšky príspevku a dĺžky jeho poskytovania sa prihliadalo k príslušnosti okresu, v ktorom sa vytvorí pracovné miesto k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci, k záväzku zamestnávateľa nepretržite zamestnávať počas 12 mesiacov toho istého zamestnanca, na ktorého bol poskytnutý príspevok a k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v okrese.

Zámerom takéhoto prístupu je na jednej strane riešiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a súčasne výraznejšie motivovať zamestnávateľov prostredníctvom výšky a dĺžky poskytovania príspevku k vytváraniu nových pracovných miest v regiónoch oprávnených na poskytovanie štátnej pomoci.

Ďalšie podrobnosti sa navrhujú ustanoviť vyhlášku, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 51

Cieľom návrhu je vytvoriť podmienky na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľ pre absolventa školy.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje zvýšiť paušálny príspevok poskytovaný absolventovi školy počas vykonávania absolventskej praxe o 100 %. Návrh podmieňuje poskytnutie príspevku dĺžkou vedenia absolventa školy v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.

V ostatných ustanoveniach sa zachováva súčasný platný stav.

K § 52

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, cieľom ktorého je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie.

Navrhujú sa dve formy aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie, a to forma menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a forma dobrovoľníckych prác organizovanými právnickými osobami, fyzickými osobami a mimovládnymi organizáciami definovanými v návrhu zákona.

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na ochranné pracovné prostriedky, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, ktorí vykonávajú aktivačnú činnosť a úhradu celkovej ceny práce zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť uchádzačov o zamestnanie.

Celkovú výšku príspevku sa navrhuje diferencovať v závislosti od počtu uchádzačov o zamestnanie prijatých na vykonávanie aktivačnej činnosti a od počtu zamestnancov, ktorí budú organizovať aktivačnú činnosť pre uchádzačov o zamestnanie.

K § 53

Týmto navrhnutým ustanovením sa zavádza nové aktívne opatrenie na trh práce, ktorým sa sleduje zvýšenie možností uchádzačov o zamestnanie zamestnať sa aj mimo miesta svojho trvalého pobytu.

Návrh upravuje spôsob, formu a maximálnu sumu poskytnutia príspevku uchádzačovi o zamestnanie. Príspevok sa navrhuje poskytovať na úhradu preukázaných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, bez ohľadu na skutočnosť, či takéto zamestnanie sprostredkoval úrad, alebo si takéto zamestnanie našiel uchádzač o zamestnanie sám mimo miesta svojho trvalého pobytu, ak o tento príspevok písomne požiada.

Podrobnejšie podmienky ustanoví vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

K § 54

Zámerom tejto úpravy je definovanie okruhu projektov a programov, ktoré sú podľa návrhu tohto zákona považované za aktívne opatrenia na trhu práce. Súčasne táto úprava vymedzuje pôsobnosť orgánov, ktoré schvaľujú a ktoré realizujú konkrétne projekty a nadväzne na to aj zdroje financovania týchto projektov.

Osobitnú skupinu tvoria projekty a programy financované z kombinovaných zdrojov zamerané na zlepšenie postavenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré po schválení ministerstvom realizuje ústredie.

V prípade projektov zameraných na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce sa navrhuje prevažne financovanie zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu, ak sú realizované úradom po schválení ústredím. Iným zdrojom financovania môže byť napr. finančné zdroje získané od podnikateľských subjektov, mimovládnych organizácií a bánk.

K § 55

V záujme vytvorenia vhodných podmienok na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, návrh zákona navrhuje zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, v ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu týchto občanov. Navrhuje sa, aby úrad priznával postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na základe kladného posudku hygienika, čo je súčasný platný právny stav. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa navrhuje považovať aj výrobné družstvá invalidov na účely poskytovania dotácií výrobným družstvám invalidov v rozsahu určenom v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto návrhom zákona.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa navrhuje zvýšiť z 25 % na 50 % minimálny podiel občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkom počte zamestnancov v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorý je jednou z podmienok priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Navrhnuté zvýšenie tohto podielu je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť, článok 2 písm. h).

Navrhuje sa, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadi chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, bola naďalej povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre poskytovanie príspevkov na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska podľa § 60.

K § 56

Týmto ustanovením sa navrhuje poskytovať príspevok na úhradu preukázaných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v prípade, ak chránenú dielňu alebo chránené pracovisko právnická osoba alebo fyzická osoba zriaďuje na základe uzavretej písomnej dohody s úradom. Obsah dohody je ustanovený návrhom zákona. Navrhuje sa, aby tento príspevok nebolo možné poskytnúť na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Návrh zákona precizuje podmienky obsadzovania pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku, na ktoré bol poskytnutý príspevok na ich zriadenie, obdobie prevádzkovania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. V záujme stability a právnej istoty sa navrhuje zachovať povinnosť prevádzkovať takto zriadené pracovné miesta najmenej tri roky a určiť podmienky vrátenia poskytnutého príspevku pri nedodržaní podmienok dohody, čo je v zásade súčasný právny stav.

Navrhnutá výška príspevku v odseku 2 je zvýšená o preukázané dodatočné náklady spojené so zriadením alebo zachovaním pracovného miesta v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku a jeho vybavením tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zámerom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného stavu. Konkrétnu výšku poskytovaného príspevku budú ovplyvňovať viaceré faktory ako príslušnosť okresu, v ktorom sa chránená dielňa alebo chránené pracovisko vytvára, k typu regiónu oprávneného na poskytnutie štátnej pomoci a od toho, či zamestnávateľ bude na takto podporovanom pracovnom mieste zamestnávať toho istého občana so zdravotným postihnutím. Navrhuje sa poskytovať príspevok na preukázané dodatočné náklady podľa odseku 3 aj samostatne. Podrobnosti sa navrhujú upraviť vyhláškou, ktorú vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 57

Tento príspevok sa navrhuje poskytovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku, ak o tento príspevok písomne požiada, doloží k žiadosti kalkuláciu predpokladaných nákladov na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a uzavrie s úradom písomnú dohodu. Obsah dohody sa navrhuje upraviť týmto návrhom zákona. Príspevok sa navrhuje neposkytovať na zakúpenie nehnuteľnosti ani na nákup motorových vozidiel. Navrhnutím tejto formy príspevku sa sleduje podpora samozamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí majú záujem o rôzne formy podnikania zodpovedajúce tak ich zdravotnému stavu ako aj ich možnostiam. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe uzavretej písomnej dohody medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhovaná výška príspevku v odseku 3 sa navrhuje zvýšiť o preukázané dodatočné náklady spojené so začatím prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo v chránenom pracovisku tak, aby zodpovedalo zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Cieľom je kompenzovať zníženie produktivity vyplývajúcej zo zdravotného postihnutia. Podmienku prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa navrhuje znížiť na obdobie dvoch rokov, a to z dôvodu zosúladenia tohto záväzku so záväzkom ustanoveným v § 49 ods. 9. Ustanovenie upravuje aj dôsledky nedodržania povinnosti prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku počas dohodnutej doby.

Návrh tohto aktívneho opatrenia je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 58

V záujme zlepšenia možnosti občanov so zdravotným postihnutím uplatniť sa na otvorenom trhu práce a vytvorenia lepších predpokladov i pre dlhodobo nezamestnaných občanov zvýšiť ich šancu nájsť si zamestnanie a uľahčiť zamestnávateľovi získanie vhodného zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a z dlhodobo nezamestnaných občanov, sa návrhom vytvára priestor na zriadenie agentúr podporovaného zamestnania, na základe povolenia vydaného ústredím.

Návrh rámcovo vymedzuje predmet činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a ustanovuje podmienky na vydanie povolenia právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá požiada o vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak agentúra podporovaného zamestnávania bude poskytovať služby úradu, bola na tento účel uzavretá písomná dohoda a aby úrad pri výbere agentúry podporovaného zamestnávania postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa vydanie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podmieniť bezúhonnosťou a dosiahnutým úplným stredným vzdelaním pre fyzickú osobu a pre osobu, ktorá koná v mene právnickej osoby.

Platnosť povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť na obdobie najviac 5 rokov s možnosťou jej predĺženia.

Navrhuje sa určiť obsah žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania a v odseku 8 náležitosti potrebné na preukázanie schopností a vytvorených priestorových, materiálnych a personálnych podmienok pre činnosť. V záujme zachovania určitej úrovne efektivity takto vzniknutých agentúr podporovaného zamestnávania sa navrhuje určiť ich práva a povinnosti vo vzťahu k svojim klientom a úradu. Navrhuje sa určiť subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie platnosti povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania. Ide o subjekty, ktoré majú vzťah k činnosti tejto agentúry a svojim pôsobením môžu ovplyvniť úroveň ňou poskytovaných služieb.

Navrhuje sa upraviť aj podmienky na pozastavenie činnosti a zrušenie povolenia na činnosť agentúre podporovaného zamestnávania.

K § 59

Navrhuje sa zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý svojou činnosťou bude uľahčovať občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ale aj zamestnávateľovi zapojenie zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do pracovného procesu. Navrhuje sa, aby pracovný asistent poskytoval pomoc výhradne zamestnancovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času. Na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi, na základe uzavretej písomnej dohody s úradom, príspevok. Príspevok sa navrhuje poskytovať mesačne a jeho výšku limitovať.

K § 60

Toto ustanovenie navrhuje upraviť poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnanca na miesto výkonu zamestnania a späť úradom. Príspevok sa navrhuje poskytovať na základe písomnej žiadosti o poskytnutie, ktorú predloží právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Navrhuje sa na príspevok poskytovať aj preddavok.

V porovnaní so súčasným právnym stavom výška príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) nie je ustanovená pevnou sumou, ale je odvodená od násobku mininálnej celkovej ceny práce, čo umožní viac zohľadniť náklady zamestnávateľa súvisiace s prevádzkou chránenej dielne a chráneného pracoviska oproti súčasnému právnemu stavu. Návrh umožňuje poskytnúť preddavok na úhradu prevádzkových nákladov aj pri zahájení prevádzky chránenej dielne a zabezpečiť tak rozbeh chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Výška tohto preddavku je limitovaná 50 % z poskytnutého príspevku.

Čiastočnou úhradou prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť sa zamestnávateľovi navrhujú kompenzovať náklady, ktoré má v súvislosti s nižším výkonom zamestnancov z titulu ich zdravotného postihnutia.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 61

Navrhuje sa limitovať výšku poskytnutých príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59 a § 60.

Návrh je v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

K § 62

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh povinností zamestnávateľa na účely tohto zákona. Oproti súčasnému právnemu stavu sa nenavrhuje povinnosť zamestnávateľa nahlasovať úradu voľné pracovné miesta. Táto povinnosť sa nahradzuje povinnosťou úradu vyhľadávať voľné pracovné miesta a v rámci tejto vyhľadávacej činnosti získať lepšie poznatky o podmienkach a požiadavkách pracovných miest na zamestnancov priamo u zamestnávateľa. Od tohto prístupu sa očakáva zlepšenie výsledkov pri sprostredkovaní zamestnania úradom v porovnaní so súčasným systémom práce okresných úradov práce s uchádzačmi o zamestnanie a zvýšenie záujmu zamestnávateľov o služby úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Návrh upravuje zákaz pre zamestnávateľa vyžadovať pri výbere zamestnanca informácie, ktoré by viedli k nerovnakému zaobchádzaniu v prístupe k zamestnaniu.

Návrh neobsahuje ani povinnosti zamestnávateľa súvisiace s jeho platobnou neschopnosťou. Tieto otázky sú upravené v návrhu zákona o sociálnom poistení.

K § 63

Vzhľadom na to, že občania so zdravotným postihnutím majú sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce, aj naďalej sa navrhuje ponechať v platnosti základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím v nezmenenom rozsahu, vrátane povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Oproti súčasnej právnej úprave sa však už navrhuje nerozlišovať osobitne povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (3 %) a povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (0,2 %) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa, ale navrhuje sa sledovať plnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím v rámci jednej skupiny podľa § 9 ods. 1 písm. a), pričom celkový povinný podiel zamestnávania tejto skupiny občanov na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa sa navrhuje ponechať na súčasnej úrovni 3,2 %. Dôvodom ujednotenia výšky povinného percentuálneho podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa je zmena definície občanov so zdravotným postihnutím nadväzne na vymedzenie invalidity v návrhu zákona o sociálnom poistení. Navrhnutá výška povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa rovná súčtu pôvodných podielov obidvoch doterajších skupín občanov so zdravotným postihnutím.

Navrhuje sa na účely dodržiavania povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) občana, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, započítavať zamestnávateľovi, ako keby zamestnával dvoch takýchto občanov.

Navrhovaný podiel 3,2 % povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vychádza z doterajšej úrovne záujmu občanov so zdravotným postihnutím o zamestnanie.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2002 bolo priemerne zamestnaných v hospodárstve Slovenskej republiky 24,7 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (21,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 3,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 1,2 % z počtu pracujúcich v Slovenskej republike v roku 2002. Na jednotlivých okresných úradoch práce bolo v roku 2002 priemerne evidovaných 29,8 tis občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (29,2 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,6 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím), čo predstavovalo 5,8 % z priemerného počtu evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike v roku 2002. To znamená, že v roku 2002 bolo na trhu práce v priemere 54,5 tis. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Uvedený počet občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, vrátane občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (54,5 tis.) považujeme na účely tohto ustanovenia za občanov, ktorí prejavili záujem byť zamestnaní, čo predstavuje cca 2,6 % z počtu občanov, ktorí pracovali v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2002 (54,5 tis./2 127 tis. x 100 = 2,56 %), čo je počet nižší, ako je ustanovený povinný podiel zamestnávania počtu týchto občanov. Navrhnutý povinný podiel je vyšší z dôvodu, že by prejavila určitá časť občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí sú doteraz v skupine tzv. ekonomicky neaktívnych občanov, záujem o zamestnanie. Pre takýto prípad je vytvorená dostatočná rezerva na vytvorenie podmienok na dodržiavanie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) z hľadiska ich disponibilného počtu u zamestnávateľov. Z uvedeného dôvodu sa nenavrhuje úprava celkovej výšky povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.

Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už žiadny zamestnávateľ, spĺňajúci podmienky tohto ustanovenia, nebude oslobodený od povinnosti zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov. Dôvodom je odstránenie nerovnakých podmienok, ktoré mali niektorí zamestnávatelia v tejto oblasti.

K § 64

Navrhnutým ustanovením sa umožňuje zamestnávateľom, ktorí vo vlastných prevádzkach nemajú vhodné pracovné miesta alebo z iných dôvodov nemôžu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), plniť si povinnosť ustanovenú v § 63 ods. 1 písm. d) náhradným plnením, a to zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov. Využívanie náhradného plnenia sa v praxi osvedčilo, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou nedochádza k zmene.

K § 65

Tak ako za súčasného právneho stavu sa navrhuje, aby zamestnávateľ, ktorý nedodržal povinný podiel zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) a pri plnení tejto povinnosti nevyužil ani náhradnú formu plnenia podľa § 64, bol naďalej povinný odvádzať odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Navrhnutým ustanovením sa zachováva postih tých zamestnávateľov, ktorí nevytvorili pracovné podmienky pre zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ani nezadali prácu pre občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zamestnávateľom zamestnávajúcim prevažne týchto občanov, aby formou odvodov prispeli k získaniu prostriedkov, z ktorých bude podporované pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Navrhnuté ustanovenie upravuje výšku odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorá na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nie je pevne určená, ale odvodzuje sa od trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy. Návrh rieši tiež výšku odvodu v prípade, ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka. Navrhnutou právnou úpravou bude možné výšku odvodu, resp. jeho časť odvodzovať od vývoja minimálnej mzdy. Doterajšie ustanovenie konštantných odvodov nevytváralo dostatočný tlak na motiváciu zamestnávateľov zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

K § 66

Informačný systém je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úloh a povinností ustanovených predkladaným návrhom zákona o službách zamestnanosti.

Z hľadiska kompatibility tohto informačného systému s nadväzujúcimi informačnými systémami je návrhom zabezpečená jednotná klasifikácia sledovaných údajov v zmysle všeobecne platných klasifikácií ustanovených v Slovenskej republike na štatistické účely, ktorých používanie v informačnom systéme, teda v prvotných evidenciách úradov upravuje tento návrh zákon.

K § 67

Povinnosti pri zverejňovaní a ochrane údajov, ustanovené predkladaným návrhom zákona majú zabezpečiť ochranu údajov, hlavne osobných údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

Z dôvodu zabezpečenia pravidelného zverejňovania štatistických údajov o službách zamestnanosti je navrhnuté určenie termínu zverejňovania štatistických údajov, subjekty, ktoré za zverejnené štatistické údaje zodpovedajú, ako i subjekty, ktorým sa tieto údaje bezplatne poskytujú.

V zásade sa navrhuje zachovať platný právny stav.

K § 68

Návrh predpokladá, že úrady budú poskytovať značnú sumu finančných prostriedkov na aktívne opatrenia trhu práce. Spôsob použitia týchto finančných prostriedkov z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti podlieha kontrole podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V navrhovanom ustanovení sa definujú subjekty, ktoré budú vykonávať kontrolnú činnosť. Podľa návrhu zákona o štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doterajšie orgány kontroly Národného úradu práce zaniknú. Novým orgánom kontroly sa navrhuje určiť práva a povinnosti orgánov kontroly, definované v uvedených všeobecných záväzných právnych predpisoch upravujúcich kontrolnú činnosť.

Navrhuje sa, aby kontrolné orgány podľa tohto zákona vykonávali kontrolnú činnosť vonkajšiu, v rámci ktorej budú kontrolovať plnenie povinnosti právnických osôb a fyzických osôb upravených týmto zákonom, ale aj vnútornú kontrolnú činnosť vymedzenú zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov s osobitným dôrazom na využitie finančných prostriedkov Európskej únie.

K § 69

Navrhnuté ustanovenie obsahuje návrh na vydanie dvoch vyhlášok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na vykonávanie návrhu tohto zákona.

K § 70

Navrhuje sa ustanoviť, aby sa na správne konanie vedené ústredím a úradmi uplatňovali všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zároveň sa navrhuje, aby odkladný účinok nemalo odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu počtu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a tiež sa navrhuje odchylná úprava pri aplikácii v odseku 5 citovaných ustanovení všeobecných predpisov o správnom konaní.

Navrhuje sa, aby právoplatné rozhodnutia úradu boli preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady na to, aby si uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, doplnili základné vzdelanie na základnej škole, ktorá zabezpečuje prípravný kurz, pričom sa nevyžaduje akreditácia podľa osobitného predpisu.

Obsahom ustanovenia je aj referenčný odkaz na transponované smernice, ktoré sú uvedené v prílohe.

K § 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa pojmy vo všeobecne záväzných právnych predpisoch terminologicky zosúlaďujú s navrhovanými pojmami v tomto návrhu zákona.

K § 72

V rámci prechodných ustanovení sa navrhuje upraviť zachovanie postavenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uznaný pred 1. januárom 2004. Vzhľadom na personálnu a administratívnu náročnosť ustanovenia § 43 ods. 4 sa navrhuje, aby úrad bol povinný vypracovať individuálny akčný plán pracovného uplatnenia v spolupráci s každým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 postupne do 31. decembra 2004. Navrhuje sa tiež obmedziť platnosť povolení na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Zároveň sa navrhuje určiť spôsob poskytnutia príspevku pre výrobné družstvá invalidov v roku 2004, kde sa poskytnutie viaže na dohodu, ktorú uzatvorí ministerstvo so Slovenským zväzom výrobných družstiev, ako aj prechod práv a povinností z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzavretých pred 1. januárom 2004 a Národným úradom práce krajskými úradmi práce prechádzajú dňom účinnosti zákona na ústredie a posudzovanie práv a povinností, ktoré vznikli taktiež pred navrhovanou účinnosťou.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa navrhuje udeľovať týmto občanom povolenie na zamestnanie len do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Zároveň sa navrhuje upraviť aj vykonávanie sprostredkovania zamestnania z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a naopak, a to bezplatne odo dňa, kedy Slovenská republika sa stane členom Európskej únie. Pri sprostredkovávaní zamestnania sa postupuje v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev.

K § 73

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý bude nahradený navrhnutým zákonom.

K čl. II

V súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania sa navrhuje ustanoviť konkrétne pracovný pomer a podmienky zamestnávania, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku z uvedenej ochrany v mzdových podmienkach, ak ide o dočasného zamestnanca, ktorého pracovnoprávny vzťah netrvá aspoň šesť mesiacov, ktorý bol k užívateľskému zamestnávateľovi pridelený agentúrou dočasného zamestnávania a tiež v prípade odmeňovania dočasného zamestnanca prideleného agentúrou dočasného zamestnávania medzi dvoma vyslaniami. Výnimka sa navrhuje ustanoviť aj v prípade dočasne pridelených zamestnancov, ak je pre nich zabezpečená ochrana v rámci kolektívnej zmluvy.

V odseku 9 sa navrhuje ustanoviť užívateľskému zamestnávateľovi ďalšie povinnosti, aby sa zabezpečila ochrana dočasne pridelených zamestnancov pokiaľ ide o informácie o trvalom zamestnaní, o sociálnych službách a o vzdelávaní.

K čl. III

Navrhuje sa, aby mal poistenec nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia v prípade, ak bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a to z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace. Poistenec v tomto prípade musí o vyplatenie zostávajúcej časti písomne požiadať. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5 týmto jednorazovým vyplatením poistencovi zaniká. Navrhovanou úpravou by sa mala zvýšiť motivácia poistenca hľadať si zamestnanie.

K čl. IV

Navrhuje sa doplniť § 5 ods. 4 o ďalšie písmená h) až l) zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby sa účelovo viazané príspevky na aktívne opatrenia na trhu práce nezapočítavali do príjmu pre posudzovanie hmotnej núdze občana.

K čl. V

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Dôvodom je skutočnosť, že zákonom č. .../2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenilo postavenie subjektu, ktorý vydáva povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu z verejnoprávnej inštitúcie na orgán štátnej správy. Návrhom sa ustanovujú správne poplatky, ktorými sa spoplatňujú úkony v rámci správneho konania vo veciach vydávania, pozastavovania činnosti a zrušenia platnosti povolení na výkon sprostredkovania zamestnania za úhradu, povolenia na činnosť agentúr dočasného zamestnávania a povolenia na činnosť agentúr podporovaného zamestnávania.

S cieľom umožniť výkon uvedených činností fyzickým osobám, ktoré sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa navrhuje týmto osobám správny poplatok odpustiť za predpokladu, že nebudú zamestnancami.

K čl. VI

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004 z dôvodu zosúladenia účinnosti s ostatnými predkladanými návrhmi zákonov v sociálnej oblasti okrem tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 3. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 5/2004, dátum vydania: 13.01.2004

4

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o službách zamestnanosti je nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzne na návrh zákona o sociálnom poistení, upraviť systémové otázky, práva a povinnosti účastníkov, ako aj postup pri poskytovaní a využívaní služieb zamestnanosti poskytovaných orgánmi štátnej správy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je najmä určiť právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov štát zveril Národnému úradu práce, ako verejnoprávnej inštitúcii, niektoré činnosti v oblasti realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti, ktoré vykonáva na centrálnej, krajskej a okresnej úrovni samosprávnymi a výkonnými orgánmi. Nevýhodou platného systému realizácie politiky trhu práce a poskytovania verejných služieb zamestnanosti sú zložité riadiace vzťahy a náročnosť koordinácie pri plnení záujmov vlády, sociálnych partnerov a uchádzačov o zamestnanie.

Hlavným dôvodom na navrhnuté zmeny v systéme poskytovania služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu služieb zamestnanosti, potreba vytvoriť podmienky pre ich flexibilné organizovanie a poskytovanie v závislosti od diferencovaných potrieb uchádzačov o zamestnanie, pri dôraze na zlepšenie práce so znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v regiónoch, v ktorých žijú, s cieľom, aby boli vytvorené rovnaké podmienky v prístupe k službám zamestnanosti, k rozsahu a kvalite ich poskytovania pre všetkých občanov a aby boli služby zamestnanosti zabezpečované na potrebnej kvalitatívnej úrovni.

Návrh zákona vychádza tiež zo skutočnosti, že okresné úrady práce a odbory sociálnych vecí na okresných úradoch pomáhajú riešiť životné a pracovné problémy v zásade rovnakej skupine klientov.

Navrhovaný systém služieb zamestnanosti korešponduje s realizovanými zmenami v sociálnej sfére a je v súlade s reformami služieb zamestnanosti, ktoré sa už uskutočnili alebo sa realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie (Veľká Británia, Holandsko) a v prístupových krajinách (napr. Poľsko, Maďarsko).

Návrh na financovanie činnosti služieb zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu je dôležitý najmä z hľadiska možnosti vytvoriť podmienky pre efektívne a bezpečné využívanie finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a garantovať ich využitie v súlade s príslušnými predpismi a pravidlami Európskej komisie.

Návrh zákona upravuje rámec poskytovania služieb zamestnanosti orgánmi štátnej správy na dvoch organizačných stupňoch na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Počíta sa s vytvorením pracovísk úradov. Pracoviská vytvorené pri úradoch majú zabezpečiť kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, so záujemcami o zamestnanie a so zamestnávateľmi, predovšetkým pri „párovaní“ vhodných uchádzačov a záujemcov o zamestnanie s požiadavkami zamestnávateľov na obsadenie voľných pracovných miest.

Predkladaný návrh zákona zároveň vytvára právny rámec na poskytovanie služieb zamestnanosti inými subjektmi ako sú orgány štátnej správy a na spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti a ostatnými subjektmi poskytujúcimi služby zamestnanosti v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej písomnej dohode. Predpokladá sa, že spolupráca týchto subjektov bude využívaná najmä na riešenie zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Nadväzne na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov návrh určuje pôsobnosť ústredia a úradov na úseku služieb zamestnanosti.

Navrhovanou úpravou sa garantuje občanom právo na zamestnanie v doterajšom rozsahu, ale návrh vytvára podmienky pre oveľa väčšie záruky uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom pokiaľ ide o evidenčné služby, služby lekárskej posudkovej činnosti a o služby v oblasti aktívnych opatrení na podporu zamestnania a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie pri hľadaní zamestnania.

Systém zamestnávania občanov z členských štátov Európskej únie a z tretích štátov je navrhnutý v súlade s Nariadením Rady (EHS) č. 1612 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a so Smernicou Rady č. 75/34/EHS zo 17. decembra 1974 o práve občanov členských štátov Európskej únie zostať na území iného členského štátu po ukončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Návrh zákona v rámci aktívnych opatrení na trhu práce si kladie za cieľ poskytovať evidenčné služby, informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby na vyššej odbornej a kvalitatívnej úrovni a ich lepšie vybavenie za podpory zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Zásadným spôsobom sa navrhuje vytvoriť podmienky pre aktívne a preukázateľné hľadanie si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, vrátane sprísnenia podmienok pre spoluprácu uchádzačov o zamestnanie s úradom zavedením povinnosti pre uchádzača o zamestnanie byť k dispozícii úradu do 14 dní od vyzvania, preukazovať hľadanie si zamestnania dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie každých 7 kalendárnych dní a vytvorením legislatívnych podmienok pre účasť uchádzačov o zamestnanie v aktivačnej činnosti, ktorá bude organizovaná úradmi, mimovládnymi organizáciami a ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami navrhnutými v zákone formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou a formou dobrovoľníckych prác.

Aktívne opatrenia na trhu práce sa navrhuje rozdeliť na dve skupiny, a to na tie, na ktoré je po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom právny nárok, a na tie, na ktoré právny nárok nie je s prevahou nárokovaných aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane úhrady časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie do miesta konania aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne na podporu ich pracovného uplatnenia a späť, náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa mimo územného obvodu okresu, v ktorom má uchádzač o zamestnanie trvalý pobyt.

Poskytovanie príspevkov na podporu zamestnania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a na podporu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je v návrhu upravené tak, aby bolo možné diferencovať ich výšku v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a podľa príslušnosti k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie podľa § 8 návrhu zákona.

Podpora zamestnania osôb so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa navrhuje poskytovať pri uplatňovaní rovnakých kritérií a v niektorých prípadoch výhodnejších kritérií ako pri podpore zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje sa zachovať aj odvod za neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely pomoci pri riešení pracovného uplatnenia sa navrhuje vytvoriť i druhú skupinu občanov so zdravotným postihnutím (§ 9 ods. 1 písm. b)) s tým, aby sa im poskytovali rovnaké služby ako znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.

Návrh na poskytovanie príspevku na aktívne opatrenia na trhu práce je vypracovaný v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a s Nariadením Komisie (ES) č. 2204 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť a s Nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 o uplatňovaní čl. 87 a 88 Zmluvy o ES týkajúcich sa vzdelávacej pomoci.

Kontrolnú činnosť v rámci systému služieb zamestnanosti bude vykonávať ústredie a úrad podľa návrhu tohto zákona v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vonkajšiu kontrolnú činnosť a vnútornú kontrolnú činnosť.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č...../2003 Z. z. o sociálnom poistení, doplniť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a doplniť návrh zákona č. .../2003 Z. z. o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 88/1948 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 122/1964 o politike zamestnanosti, s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných sprostredkovateľniach zamestnania, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 29. septembra 2003 oznámilo, že k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet na úseku služieb zamestnanosti a v oblasti aktívnej politiky trhu práce nemá pripomienky.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Na základe stanovísk sociálnych partnerov zo 4. septembra 2003 predseda rady ukončil rokovanie vzhľadom na to, že obidvaja sociálni partneri prerušujú sociálny dialóg. Na zasadnutí mimoriadnej Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. septembra 2003 bolo rokovanie o návrhu zákona preložené na 3. októbra 2003.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore